1
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie) (Ú. v. L 172, 26.6.2019), termín: 17. júl 2021
Termín začiatku a ukončenia PPK
November 2021
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
December 2021
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
2022
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie) (Ú. v. L 172, 26.6.2019) (ďalej len „nová PSI smernica“). Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 491 zo dňa 2. októbra 2019 bolo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR určené ako gestor predmetnej transpozície v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“) ako spolugestorom tejto úlohy. Ministerstvo ako predkladateľ materiálu vykoná transpozíciu novej PSI smernice do zákona o slobode informácií z dôvodu, že právna úprava informácií určených na opakované použitie sa aktuálne nachádza v ustanoveniach § 21b § 21l tohto zákona. Táto problematika bude však pro futuro upravená v právnych predpisoch Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky z dôvodu jeho gestorstva vo vzťahu k novej PSI smernici. Predkladaný návrh zákona teda obsahuje zmeny nadväzujúce na predmetnú transpozíciu.
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Prijatím predkladaného materiálu sa transponuje nová PSI smernica, ktorá s účinnosťou k 17. júlu 2021 zrušila a nahradila predchádzajúcu smernicu a jej novelu upravujúce oblasť opakovaného použitia informácií verejného sektora (z. ang. Public Sector Information PSI). Prijatím predkladaného materiálu tak dôjde k splneniu transpozičnej povinnosti SR vo vzťahu k EÚ.
Právna úprava informácií verejného sektora prešla v poslednom období významnou zmenou prijatím novej PSI smernice. Prijatie novej PSI smernice je reakciou na skutočnosť, že od prijatia prvého súboru pravidiel opakovaného použitia informácií verejného sektora v roku 2003 a ich revízie v roku 2013 sa množstvo informácií vrátane tých pochádzajúcich z verejného sektora enormne zväčšuje, pričom sa vďaka technologickému pokroku tvoria a zbierajú stále nové a nové typy informácií. Tie môžu slúžiť ako základ pre vznik nových služieb a nových aplikácií. Cieľom novej PSI smernice je preto čo v najväčšom rozsahu využiť hospodársky a sociálny potenciál informácií verejného sektora.
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
2
Zmeny v návrhu zákona sa dotknú viacerých podnikov vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme (označovaných novou PSI smernicou ako „verejný podnik“). Ide o tieto oblasti: oblasť vodného hospodárstva, oblasť energetiky, oblasť dopravy a oblasť poštových služieb. Rovnako sa to dotkne tých štátnych orgánov, obcí, VÚC, ktoré zriaďujú/zakladajú tzv. verejné podniky v predmetných oblastiach, napr. pôjde o: MDaV SR (verejné podniky v železničnej a cestnej doprave, v leteckých službách, dopravcovia), MH SR (verejné podniky v energetike), mestá alebo obce (osobitne pokiaľ ide o verejné podniky založené za účelom poskytovania služieb vo verejnom záujme napr. mestská doprava). Ďalej sa predkladaný materiál dotkne MŠVVŠ SR a jeho podriadených inštitúcií vrátane organizácií uskutočňujúcich výskum v súvislosti s opakovaným použitím výskumných údajov, MK SR pokiaľ ide o vzťah novej PSI smernice s čl. 7 ods. 1 smernice 96/9/ES o právnej ochrane databáz a v neposlednom rade taktiež žiadateľov o informácie určených na opakované použitie t. z. fyzické a právnické osoby.
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Ako bolo vyššie spomenuté, vykonaním úprav predstavených v predkladanom materiáli sa zabezpečí splnenie transpozičnej povinnosti SR vo vzťahu k EÚ.
Vzhľadom na povinnosť transpozície novej PSI smernice do slovenského právneho poriadku neprichádza do úvahy tzv. nulový variant zachovanie súčasného legislatívneho stavu. Dôsledkom nevykonania úprav v osobitných ustanoveniach o opakovanom použití informácií 21b § 21l) hrozí Slovenskej republike podanie žaloby zo strany Európskej komisie pre porušenie povinnosti tzv. infringement procedure. Momentálne prebieha zo strany Európskej komisie konanie pre nenotifikovanie transpozičných opatrení pod číslom INFR 2021/0512 (formálnym oznámením zo dňa 29. septembra 2021).
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.
Návrh zákona transponuje smernicu tak, aby bol dosiahnutý cieľ sledovaný jednotlivými ustanoveniami novej PSI smernice. Pokiaľ ide o transponované ustanovenia novej PSI smernice, návrh nejde nad rámec minimálnej transpozičnej povinnosti.
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Preskúmanie účelnosti predkladaného materiálu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti. Vo vzťahu k transpozičnej časti možno zhrnúť, že preskúmanie účinnosti a účelnosti je nastavené formou pravidelného predkladania správy Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej Komisii (raz za tri roky) za účelom informovania o stave používania informácií verejného sektora. Na tento účel v súčasnosti všetky povinné osoby povinné poskytnúť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky potrebnú súčinnosť. Prijatím predkladaného návrhu zákona sa ráta s prechodom povinnosti predkladať správu Európskej Komisii na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako gestora novej PSI smernice. Zároveň pri prechode osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám do zákona o údajoch resp. iného právneho predpisu v gescii Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky pro futuro dôjde taktiež k preskúmaniu účelnosti predmetných ustanovení.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
3
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
Verejnosť bola o príprave návrhu novely infozákona informovaná prostredníctvom predbežnej informácie PI/2020/146 zverejnenej na portáli Slov-lex v období od 21.07.2020 do 03.08.2020 (dostupné na
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2020/146
).
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle čl. 5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov informovalo emailom zo dňa 05. augusta 2021 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (
dolozka@mhsr.sk
) o príprave novely zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“). Konzultácie k pripravovanému materiálu prebiehali formou písomných podnetov v rámci štandardnej doby trvania konzultácií s podnikateľskými subjektmi štyroch týždňov (do 03. septembra 2021). Podklady k pripravovanému materiálu boli zverejnené na webovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V priebehu trvania konzultačného procesu sa k pripravovanému materiálu písomne vyjadrili len dva subjekty a to k tzv. národnej časti, ktorá aktuálne nie je predmetom materiálu.
Rovnako k podkladom, ktoré boli predmetom konzultácií zorganizovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v mesiaci august 2021 osobné stretnutia, a to s povinnými osobami, ktoré pokrývajú tzv. bezpečnostné zložky, mimovládnymi organizáciami a zástupcami samosprávy.
Rovnako boli podklady k pripravovanému materiálu zaslané v zmysle čl. 7 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov združeniu na podporu MSP. Na základe zaslaných podkladov Slovak Business Agency vyhodnotilo, že vykonanie testu MSP nie je v tomto prípade potrebné, o čom informovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky e-mailom zo dňa 09. augusta 2021.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do predbežného pripomienkového konania a následne aj medzirezortného pripomienkového konania materiál, predmetom ktorého boli úpravy v tzv. národnej časti s ohľadom na konkrétne požiadavky vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021-2024 a úpravy v tzv. transpozičnej časti týkajúcej sa opakovaného použitia informácií s ohľadom na potrebu zabezpečiť transpozíciu novej PSI smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.
4
S ohľadom na veľký počet pripomienok týkajúci sa národnej časti bol materiál po medzirezortnom pripomienkovom konaní rozdelený na dva samostatné materiály. Vzhľadom na transpozičný deficit sa predkladaným návrhom zákona v legislatívnom procese pokračuje iba s transpozičnou časťou. Novelizačné body týkajúce sa národného režimu budú po uskutočnení všetkých rozporových konaní pokračovať ako samostatný materiál.
Pokiaľ ide o vplyvy transpozičnej časti, predkladateľ má za potrebu vyjadriť sa k nasledovnému:
a) vplyvy na rozpočet verejnej správy:
Návrh zákona môže hypoteticky zakladať vplyvy na rozpočet verejnej správy v súvislosti s novou povinnosťou sprístupňovať dynamické údaje a informácie s vysokou hodnotou prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (ďalej len „API“). V súčasnosti nie je možné kvantifikovať prípadné výdavky keďže predkladateľovi materiálu nie je známe, ktoré subjekty verejnej správy potrebujú API zabezpečiť. Zároveň väčšina predmetných informácií, či dynamické údaje, alebo napr. verejne prístupné registre patriace k informáciám s vysokou hodnotou (príkladom je register partnerov verejného sektora, obchodný register), v súčasnosti uchovávané vo forme open data (otvorené údaje) alebo aspoň v elektronickej podobe v rámci jednotlivých informačných systémov verejnej správy, preto, ak nejaké náklady na ich sprístupnenie vzniknú, predkladateľ ich odhaduje len ako minimálne (marginálne) náklady. Na základe vyššie uvedeného predkladateľ neoznačil vplyv na rozpočet verejnej správy. Prípadné výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s predloženým materiálom budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov vecne príslušných subjektov verejnej správy na príslušné rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.
b) vplyv na informatizáciu spoločnosti:
Návrh zákona ponecháva (t. z. nijak nemení) sprístupňovanie informácií v podobe a spôsobom, ktoré umožňujú technické podmienky povinnej osoby; prednostne v elektronickej podobe, a pokiaľ je to možné a vhodné, ako otvorené údaje umožňujúce automatizované spracovanie spolu s ich metaúdajmi, pričom formáty a metaúdaje musia v čo najväčšom rozsahu spĺňať formálne otvorené štandardy. Otvorené údaje (open data) zlepšujú doterajší prístup verejnosti k informáciám, s ktorými štát disponuje, čo v konečnom dôsledku zvyšuje dôveru občana v štát, prispieva k zvyšovaniu transparentnosti a zároveň umožňuje kontrolu vecí verejných občianskou spoločnosťou. V tomto možno badať zanedbateľný pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona však z hľadiska zavádzania nových alebo inovácie existujúcich elektronických služieb verejnej správy nezakladá vplyvy na informatizáciu. Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k informačným systémom verejnej správy. Preto predkladateľ neoznačil vplyv na informatizáciu spoločnosti.
c) vplyvy na podnikateľské prostredie:
Návrh zákona sa dotkne podnikateľského prostredia v pozitívnom zmysle. Predkladateľ nepredpokladá žiadne negatívne vplyvy nakoľko nový subjekt povinná osoba podľa § 21b ods. 5 (tzv. „verejný podnik“ v pojmosloví smernice) je vo vzťahu k sprístupňovaniu informácii na účely opakovaného použitia v „dobrovoľnom“ režime (k tomu pozri bližšie § 21d odseky 1 a 2 návrhu zákona v spojitosti s čl. 3 ods. 2 smernice a bodom 26. recitálu smernice). Inými slovami, tieto subjekty nemajú v zmysle novej PSI smernice všeobecnú sprístupňovaciu povinnosť, ide o premietnutie princípu stanoveného novou PSI smernicou („o tom, či sa povolí alebo nepovolí opakované použitie, by mal rozhodovať dotknutý verejný podnik....verejný podnik by mal dodržiavať povinnosti stanovené smernicou po tom, ako sprístupní dokument na opakované použitie, najmä pokiaľ ide o formáty, spoplatňovanie, transparentnosť, licencie, nediskrimináciu a zákaz výhradných dohôd.“). Navrhovaná úprava však bude mať pozitívny dopad pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré na základe dát vytvárajú rôzne produkty a služby. Príkladom môžu byť mobilné aplikácie venujúce sa predpovedi počasia či dopravným informáciám, pre fungovanie ktorých informácie zverejňované v reálnom čase esenciálne. Návrh zákona bude mať celkovo pozitívny dopad na inovácie v oblasti komerčných produktov a služieb, ktoré však nemožno v súčasnosti vyčísliť ani odhadom.
Nakoľko predkladaný materiál obsahuje úpravy týkajúce sa iba transpozičnej časti, predkladateľ ponechal vyznačený iba pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Rovnako bola upravená aj Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, kde boli ponechané iba dopady vzťahujúce sa k transpozičnej právnej úprave. Záverečné posúdenie vplyvov z pohľadu predkladateľa nie je
5
potrebné, nakoľko k zmene vplyvov (vypustenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie a zmene v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie) došli iba v dôsledku rozdelenia materiálu na dva samostatné materiály.
11.Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
JUDr. Anna Andrejšinová, riaditeľka odboru legislatívy občianskeho a obchodného práva, sekcia legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR
JUDr. Ing. Soňa Beráková, odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva, sekcia legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
K zdrojom možno uviesť odborné konzultácie s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, do gescie ktorého patrí nová PSI smernica a agenda otvorených dát (vrátane pripravovaného návrhu zákona o údajoch), a ktoré bolo zároveň príslušným orgánom za SR ako členský štát vo verejných konzultáciách s Európskou komisiou pri zostavovaní zoznamu konkrétnych súborov informácií s vysokou hodnotou (konzultácie prebiehali v roku 2020).
Ďalej to odborné publikácie a správy, napr.: Final report, Study to support the review of Directive 2003/98/EC on the re-use of public sector information. [online]. ec.europa.eu: 2018, s. 785. Dostupné:
http://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=51491
, Akčný plán Iniciatívy pre otvorené
vládnutie v Slovenskej republike na roky 2020 2021. Dostupné na:
https://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/otvorene_vladnutie/akcne_pla
ny/akcny_plan_ogp_2020_2021/AP%20OGP%202020%20-%202021_material.pdf
, Andraško, J.,
Mesarčík, M. Právne aspekty otvorených údajov. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 176.
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 242/2021
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných vplyvov je označený žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predkladateľ v časti 10. Poznámky uvádza, že „Návrh zákona môže hypoteticky zakladať vplyvy na rozpočet verejnej správy v súvislosti s novou povinnosťou sprístupňovať dynamické údaje a informácie s vysokou hodnotou prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (ďalej len „API“). V súčasnosti nie je možné kvantifikovať prípadné výdavky keďže predkladateľovi materiálu nie je známe, ktoré subjekty verejnej správy potrebujú API zabezpečiť.“
V nadväznosti na uvedené žiada Komisia v bode 10. Poznámky uviesť, že prípadné výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s predloženým materiálom budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov vecne príslušných subjektov verejnej správy na príslušné rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Vyhodnotenie:
6
Predkladateľ zapracoval pripomienku v bode 10. v plnom rozsahu znenia pripomienky.
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: