S ohľadom na veľký počet pripomienok týkajúci sa národnej časti bol materiál po medzirezortnom pripomienkovom konaní rozdelený na dva samostatné materiály. Vzhľadom na transpozičný deficit sa predkladaným návrhom zákona v legislatívnom procese pokračuje iba s transpozičnou časťou. Novelizačné body týkajúce sa národného režimu budú po uskutočnení všetkých rozporových konaní pokračovať ako samostatný materiál.
Pokiaľ ide o vplyvy transpozičnej časti, predkladateľ má za potrebu vyjadriť sa k nasledovnému:
a) vplyvy na rozpočet verejnej správy:
Návrh zákona môže hypoteticky zakladať vplyvy na rozpočet verejnej správy v súvislosti s novou povinnosťou sprístupňovať dynamické údaje a informácie s vysokou hodnotou prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (ďalej len „API“). V súčasnosti nie je možné kvantifikovať prípadné výdavky keďže predkladateľovi materiálu nie je známe, ktoré subjekty verejnej správy potrebujú API zabezpečiť. Zároveň väčšina predmetných informácií, či už dynamické údaje, alebo napr. verejne prístupné registre patriace k informáciám s vysokou hodnotou (príkladom je register partnerov verejného sektora, obchodný register), sú už v súčasnosti uchovávané vo forme open data (otvorené údaje) alebo aspoň v elektronickej podobe v rámci jednotlivých informačných systémov verejnej správy, preto, ak nejaké náklady na ich sprístupnenie vzniknú, predkladateľ ich odhaduje len ako minimálne (marginálne) náklady. Na základe vyššie uvedeného predkladateľ neoznačil vplyv na rozpočet verejnej správy. Prípadné výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s predloženým materiálom budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov vecne príslušných subjektov verejnej správy na príslušné rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.
b) vplyv na informatizáciu spoločnosti:
Návrh zákona ponecháva (t. z. nijak nemení) sprístupňovanie informácií – v podobe a spôsobom, ktoré umožňujú technické podmienky povinnej osoby; prednostne v elektronickej podobe, a pokiaľ je to možné a vhodné, ako otvorené údaje umožňujúce automatizované spracovanie spolu s ich metaúdajmi, pričom formáty a metaúdaje musia v čo najväčšom rozsahu spĺňať formálne otvorené štandardy. Otvorené údaje (open data) zlepšujú doterajší prístup verejnosti k informáciám, s ktorými štát disponuje, čo v konečnom dôsledku zvyšuje dôveru občana v štát, prispieva k zvyšovaniu transparentnosti a zároveň umožňuje kontrolu vecí verejných občianskou spoločnosťou. V tomto možno badať zanedbateľný pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona však z hľadiska zavádzania nových alebo inovácie už existujúcich elektronických služieb verejnej správy nezakladá vplyvy na informatizáciu. Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k informačným systémom verejnej správy. Preto predkladateľ neoznačil vplyv na informatizáciu spoločnosti.
c) vplyvy na podnikateľské prostredie:
Návrh zákona sa dotkne podnikateľského prostredia v pozitívnom zmysle. Predkladateľ nepredpokladá žiadne negatívne vplyvy nakoľko nový subjekt – povinná osoba podľa § 21b ods. 5 (tzv. „verejný podnik“ v pojmosloví smernice) je vo vzťahu k sprístupňovaniu informácii na účely opakovaného použitia v „dobrovoľnom“ režime (k tomu pozri bližšie § 21d odseky 1 a 2 návrhu zákona v spojitosti s čl. 3 ods. 2 smernice a bodom 26. recitálu smernice). Inými slovami, tieto subjekty nemajú v zmysle novej PSI smernice všeobecnú sprístupňovaciu povinnosť, ide o premietnutie princípu stanoveného novou PSI smernicou („o tom, či sa povolí alebo nepovolí opakované použitie, by mal rozhodovať dotknutý verejný podnik....verejný podnik by mal dodržiavať povinnosti stanovené smernicou až po tom, ako sprístupní dokument na opakované použitie, najmä pokiaľ ide o formáty, spoplatňovanie, transparentnosť, licencie, nediskrimináciu a zákaz výhradných dohôd.“). Navrhovaná úprava však bude mať pozitívny dopad pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré na základe dát vytvárajú rôzne produkty a služby. Príkladom môžu byť mobilné aplikácie venujúce sa predpovedi počasia či dopravným informáciám, pre fungovanie ktorých sú informácie zverejňované v reálnom čase esenciálne. Návrh zákona bude mať celkovo pozitívny dopad na inovácie v oblasti komerčných produktov a služieb, ktoré však nemožno v súčasnosti vyčísliť ani odhadom.
Nakoľko predkladaný materiál obsahuje úpravy týkajúce sa iba transpozičnej časti, predkladateľ ponechal vyznačený iba pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Rovnako bola upravená aj Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, kde boli ponechané iba dopady vzťahujúce sa k transpozičnej právnej úprave. Záverečné posúdenie vplyvov z pohľadu predkladateľa nie je