Návrh na ukončenie členstva Slovenskej republiky v Medzinárodnej investičnej banke a Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce
Vzhľadom na ozbrojený konflikt na Ukrajine, vyvolaný vpádom Ruskej federácie na územie tejto krajiny, ako aj na následné medzinárodné a európske sankcie voči Ruske federácií, predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky návrh na ukončenie členstva Slovenskej republiky v Medzinárodnej investičnej banke (ďalej aj ako „MIB“) a odstúpenie od Dohody o založení MIB (ďalej aj ako „Dohoda o MIB“) a na ukončenie členstva v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (ďalej aj ako „MBHS“) a na odstúpenie od Dohody o organizácii a činnostiach Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (ďalej ako „Dohoda o MBHS“).
V spolupráci a v rámci koordinovaného postupu s Ministerstvom financií Poľskej republiky, Ministerstvom financií Českej republiky, Ministerstvo financií Rumunskej republiky a Ministerstvom financií Bulharskej republiky podnikne Ministerstvo financií Slovenskej republiky kroky k ukončeniu pôsobenia v oboch bankách.
Vzhľadom na to, že Slovenská republika je členom oboch bánk na základe prezidentských zmlúv, keďže ide o zmluvy zakladajúce členstvo Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii, aj na ukončenie členstva Slovenskej republiky bude potrený súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a podpis prezidentky Slovenskej republiky.
1. Informácia o Medzinárodnej investičnej banke a Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce
Základná informácia o Medzinárodnej investičnej banke
MIB bola založená v roku 1970 a svoju činnosť začala dňa 1. januára 1971. MIB je medzinárodná finančná inštitúcia so sídlom v Budapešti a svoju činnosť vykonáva na základe Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky zo dňa 10. júla 1970, ktorá nadobudla účinnosť 5. februára 1971, a Štatútu Medzinárodnej investičnej banky (ďalej len „Štatút“), ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto Dohody v znení dodatkov. Dohoda je zaregistrovaná na Sekretariáte OSN pod číslom 11417. Slovenská republika je členskou krajinou MIB od roku 1993. Členstvo Slovenskej republiky vzniklo v roku 1993 v dôsledku sukcesie do Dohody, uzavretej bývalým Československom a rozdelením jeho podielu medzi Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere 2:1.
Členskými štátmi MIB sú Ruská federácia, Maďarsko, Česká republika, Bulharská republika, Rumunsko, Slovenská republika, Kuba, Mongolsko a Vietnam.
MIB sa špecializuje na strednodobé a dlhodobé financovanie projektov zameraných na podporu ekonomického rozvoja svojich členských štátov a ktoré majú výrazný pozitívny sociálny, ekonomický a environmentálny dopad. Banka ponúka priame financovanie a poskytuje úvery v partnerstve s inými finančnými inštitúciami, ako aj prostredníctvom partnerských bánk.
Podiel Slovenskej republiky v MIB
Podiel Slovenskej republiky na základnom imaní banky je vo výške 62 800 000 eur, pričom splatený kapitál Slovenskej republiky je vo výške 28 869 113,06 eura.
Rada guvernérov MIB v decembri 2018 odsúhlasila Program kapitalizácie MIB na roky 2018-2022. Podľa kapitalizačného programu MIB na roky 2020 až 2022 by mala Slovenská republika do konca roku 2022 zaplatiť splátku kapitálu vo výške 4 433 000 eur.
Prehľad kapitálu členských krajín MIB
Splatená časť kapitálu k 8.2. 2022
Členská krajina
EUR
%
Bulharská republika
42 203 226,32
9,90
Kubánska republika
7 350 487,96
1,72
Česká republika
37 374 957,01
8,77
Maďarská republika
73 757 000,00
17,31
Socialistická republika Vietnam
3 669 274,56
0,86
Mongolsko
5 260 184,85
1,23
Ruská federácia
201 625 792,59
47,31
Rumunsko
26 103 958,51
6,12
Slovenská republika
28 869 113,06
6,77
Spolu:
426 213 994,86
100,00
Zastúpenie Slovenskej republiky v MIB
•guvernér v Rade guvernérov – minister financií Igor Matovič
•alternát guvernéra – nie je vymenovaný
Základná informácia o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce
Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce bola založená 22. októbra 1963 v súlade s medzinárodnou dohodou registrovanou na sekretariáte Organizácie Spojených národov. MBHS je medzinárodná finančná inštitúcia so sídlom v Moskve a svoju činnosť vykonáva na základe Dohody o organizácii a činnostiach Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce a Štatútu Medzinárodnej banky
hospodárskej spolupráce, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou v znení dodatkov. Slovenská republika je členskou krajinou MBHS od roku 1993. Členstvo Slovenskej republiky vzniklo v roku 1993 v dôsledku sukcesie do Dohody, uzavretej bývalým Československom a rozdelením jeho podielu medzi Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere 2:1.
Medzi členské krajiny MBHS patrí Bulharská republika, Česká republika, Mongolsko, Poľská republika, Ruská federácia, Rumunsko, Slovenská republika a Vietnamská socialistická republika.
Cieľom MBHS je podporovať ekonomickú prosperitu členských krajín prepojením vnútroregionálnych a medziregionálnych obchodných operácií a uľahčením financovania projektov, ktoré podporujú ciele trvalo udržateľného rozvoja.
Podiel Slovenskej republiky v MBHS
Podiel Slovenskej republiky na základnom imaní banky je vo výške 26 684 000 eur, pričom splatený kapitál Slovenskej republiky je vo výške 13 342 064 eur.
Prehľad kapitálu členských krajín MBHS
Splatená časť kapitálu k 31.12.2021
Členská krajina
EUR
%
Bulharská republika
15 122 000
7,56
Socialistická republika Vietnam
758 000
0,38
Mongolsko
2 668 000
1,33
Poľská republika
24 016 000
12,01
Ruská federácia
103 178 000
51,59
Rumunsko
14 232 000
7,12
Slovenská republika
13 342 000
6,67
Česká republika
26 684 000
13,34
Spolu:
200 000 000
100,00
Zastúpenie Slovenskej republiky v MBHS
•vedúci delegácie v Rade MBHS – nie je vymenovaný
•člen predstavenstva za SR – Peter Osvald
•člen Rady MBHS – Vladimír Martvoň (sekcia medzinárodných vzťahov Ministerstva financií SR)
2. Ukončenia členstva v banke
V roku 1990 vystúpilo Nemecko z MIB aj MBHS, pričom vzájomné záväzky sa vysporiadali jednomyseľným rozhodnutím všetkých strán medzinárodnej zmluvy v súlade s Viedenským dohovorom, pričom došlo k započítaniu pohľadávok na základe zásady zerooption.
V roku 1993 ukončilo svoje členstvo v MBHS Maďarsko. Medzi bankou a Maďarskom do dnešného dňa nedošlo k dosiahnutiu dohody o urovnaní. Napriek tejto skutočnosti Maďarsko prejavilo záujem opäť vstúpiť do Banky. Zatiaľ je v statuse pozorovateľa a z tejto pozície sa každoročne v rámci konania oficiálnej časti zúčastňuje zasadnutí Bankovej rady.
V roku 2011 odišla z MBHS Kuba, pričom po vystúpení Kuby z banky došlo k započítaniu pohľadávok na základe zásady zerooption, teda dvojstranného vzdania sa vzájomných pohľadávok.
V roku 2000 vystúpilo z MIB Poľsko, do dnešného dňa nedošlo k dohode o urovnaní.
3. Návrh ďalšieho postupu
Východiská
Vzhľadom na pokračujúcu vojenskú inváziu Ruskej federácie, medzinárodné a európske sankcie voči Ruskej federácii a v koordinácii s ministerstva financií Českej republiky, Poľskej republiky, Rumunskej republiky a Bulharskej republiky predkladá Ministerstvo financií SR na rokovanie vlády SR zámer ukončiť členstvo v Medzinárodnej investičnej banke a Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce.
Dňa 2. marca 2022 deklarovali na mimoriadnom zasadaní Rady pre hospodárske a finančné záležitosti ministri financií Slovenskej republiky, Českej republiky, Poľskej republiky, Rumunskej republiky a Bulharskej republiky svoj spoločný úmysel čo najskôr a v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi začať kroky smerujúce k ukončeniu svojho pôsobenia v Medzinárodnej investičnej banke a v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce.
Spôsoby ukončenia členstva v MBHS
V súlade s Dohodou o MBHS sú možné dva spôsoby ukončenia pôsobenia v MBHS. V oboch prípadoch ide z pohľadu Slovenskej republiky o odstúpenie od dohody, avšak v možnosti 1) je výsledok zrušenie banky, zatiaľ čo v možnosti 2) ide o vystúpenie jednotlivých krajín, pričom banka funguje ďalej so zvyškom akcionárov.
1)Zrušenie banky odstúpením 2/3 členských štátov od Dohody o MBHS. V prípade, ak aspoň 2/3 členských štátov banky odstúpi od Dohody o MBHS, platnosť Dohody o MBHS bude ukončená. Odstúpenie od Dohody o MBHS je potrebné notifikovať rade MBHS aspoň 6
mesiacov vopred. Na zrušenie banky je potrebných 6 krajín, pričom krajín EÚ ochotných odstúpiť od zmluvy je 5 (Slovensko, Česká republika, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko
2)Odstúpením od účasti na Dohode o MBHS a ukončení členstva v banke. Každý členský štát je oprávnený od zmluvy odstúpiť zaslaním písomného oznámenia Rade MBHS najmenej šesť mesiacov vopred. V priebehu tohto času by mali byť vysporiadané vzájomné vzťahy medzi MBHS a SR.
V zmysle článku 5 Štatútu MBHS je zaručené, že v prípade vystúpenia štátu z banky sa jeho podiel vracia, pričom sa od celkovej sumy podielu odpočítajú sumy dlhov tohto štátu voči banke. Napriek tomu, že zakladajúca dohoda vytvára priamo nárok na vrátenie podielu odstupujúcemu člena, konečnú dohodu medzi SR a MBHS o vysporiadaní vzájomných vzťahov z účasti SR by musela schváliť Rada MBHS.
Spôsob ukončenia členstva v MIB
V súlade s Dohodou o MIB sú možné takisto dva spôsoby ukončenia pôsobenia v MIB. V oboch prípadoch ide z pohľadu Slovenskej republiky o odstúpenie od dohody, avšak v možnosti 1) je výsledok zrušenie banky, zatiaľ čo v možnosti 2) ide o vystúpenie jednotlivých krajín, pričom banka funguje ďalej so zvyškom akcionárov.
1)Zrušenie banky odstúpením 2/3 členských štátov od Dohody o MIB. Táto dohoda zaniká, ak aspoň 2/3 jej členov vyhlásia svoj odchod z banky a odstúpia od tejto dohody v súlade s článkom 18 Dohody o MIB. V takom prípade banka ukončí svoju činnosť v termínoch a spôsobom stanoveným Radou guvernérov MIB. Na zrušenie banky je potrebných 6 krajín, pričom krajiny EÚ ochotné odstúpiť od zmluvy sú 4 (Slovensko, Česká republika, Rumunsko, Bulharsko).
2)Odstúpením od účasti na Dohode o MIB a ukončením členstva v banke. Každý členský štát je oprávnený od zmluvy odstúpiť zaslaním písomného oznámenia Rade guvernérov MIB najneskôr šesť mesiacov pred plánovaným termínom vystúpenia. Rada guvernérov MIB schvaľuje postup vystúpenia členského štátu MIB a mechanizmus výpočtu vzájomných pohľadávok medzi bankou a vystupujúcim členom.
Vnútroštátny schvaľovací proces ukončenia členstva SR v MIB a MBHS
Ukončenie členstva Slovenskej republiky v Medzinárodnej investičnej banke a v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce bude musieť schváliť vláda SR, následne Národná rada Slovenskej republiky a podpísať prezidentka Slovenskej republiky, nakoľko zakladajúce dokumenty oboch bánk sú v podmienkach SR prezidentskou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy SR a podľa článku
29 ods. 1 Pravidiel pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax1 podliehajú rovnakému postupu aj v prípade ukončenia ich platnosti.
Ukončenie platnosti oboch dohôd pre SR bude zverejnené v Zbierke zákonov. Ukončenie platnosti oboch zakladajúcich dohôd by bolo vykonané zaslaním oznámenia diplomatickou cestou Rade guvernérov MIB a Rade MBHS.
Navrhované riešenie
Ministerstvo financií SR odporúča spustiť proces odstúpenia Slovenskej republiky z oboch dohôd, a zároveň v koordinácii s ostatnými členskými štátmi MIB a MBHS sa pokúsiť o zrušenie oboch bánk odstúpením 2/3 členských štátov. Termín odstúpenia od dohôd bude Ministerstvo financií SR koordinovať s ostatnými členskými krajinami oboch bánk, ktoré sa zaviazali urobiť rovnaké kroky.
V procese ukončenie členstva Slovenskej republiky v oboch bankách bude Ministerstvo financií SR vyjednávať čo najlepšie podmienky pre dohodu o vysporiadaní vzájomných vzťahov z účasti SR v bankách.
V prípade vystúpenia štátu z MBHS sa jeho podiel vracia, pričom sa od celkovej sumy podielu odpočítajú sumy dlhov tohto štátu voči banke.
V prípade MIB je situácia obdobná, pretože v zmysle článku 21 ods. 1 písm. g) Dodatku č. 2 k Dohode o založení Medzinárodnej investičnej banky sa predpokladá v prípade odstúpenia člena aj určenie postupu na výpočet vzájomných pohľadávok medzi bankou a príslušným členom.
Návrh dohôd o vysporiadaní vzájomných vzťahov podlieha súhlasu vlády SR.
1 Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 743 z 21. októbra 2009.