Hospodárenie vybraných vodárenských spoločností

1

SPRÁVA O VÝSLEDKOCH KONTROLY VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ

V ROKOCH 2019-2021

Najvyšší kontrolný úrad SR sa dlhodobo venuje problematike hospodárenia vodárenských

spoločností. Dôvodom nie je iba veľký objem majetku, ktorým najväčšie vodárenské

spoločnosti disponujú ale aj potreba informácií ako sa s týmto majetkom nakladá. Je to najmä

fakt, že vodárenské spoločnosti sú súčasťou kritickej infraštruktúry, ktorej rozsah a kvalita

služieb patria k dôležitým podmienkam životnej úrovne obyvateľstva. Význam vody pre

spoločnosť je obsahom mnohých medzinárodných dokumentov, ktoré zaväzujú krajiny

k ochrane zdrojov pitnej vody a tiež k tomu, aby prístup k pitnej vode mal čo najväčší počet

ľudí. V zmysle Európskej charty o vode je voda spoločným dedičstvom, ktorého hodnotu musia

uznávať všetci a každý je povinný využívať vodu starostlivo a hospodárne. V obdobnom zmysle

o vode hovorí aj Ústava SR a keďže voda je nevyhnutnou podmienkou života a zdravia, ústavné

právo na ochranu zdravia možno interpretovať aj tak, že v sebe obsahuje aj právo našich

občanov na zdravotne nezávadnú pitnú vodu. Zabezpečiť takéto ústavné právo v plnej miere

nie sú schopné vodárenské spoločnosti a ich akcionári bez výraznej ingerencie štátu, ale aj

kontroly a dozoru nad ich činnosťou. Toto poznanie z kontroly hospodárenia vodárenských

spoločností považuje NKÚ SR za mimoriadne dôležité a je mu potrebné venovať pozornosť.

Rozhodujúca časť zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a jej odkanalizovanie sa deje

prostredníctvom verejných vodovodov (VV) a verejných kanalizácií (VK). Tieto sa v zmysle

príslušného zákona „zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme“ najmä na účely

hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových

vôd zo sídelných útvarov“. V roku 2019 bola úroveň zásobovania slovenského obyvateľstva

pitnou vodou z verejných vodovodov vo výške 89,55 %, čo predstavuje nárast oproti roku 2005

o 4,2 %. Podľa Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejnej kanalizácie sa mal do roku 2021

zvýšiť podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou na 90 %. K ultimu roka 2019 bolo v SR

2 416 obcí zásobovaných vodou z vodovodov, čo predstavuje 83,6 % z celkového počtu obcí

(spolu 2 890 obcí). Bez verejného vodovodu je však stále 477 obcí.

Za posledné roky bol v SR dosiahnutý mierny pokrok v odvádzaní a čistení komunálnych

odpadových vôd. Počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2019 dosiahol

počet 3 769 tis., čo predstavovalo 69,13 % z celkového počtu obyvateľov SR. V porovnaní

s rokom 2005 došlo k nárastu o 12,4 %. V roku 2019 z celkového počtu 2 890 samostatných

obcí malo vybudovanú kanalizačnú sieť 1 136, čo predstavovalo 39,31 % z celkového počtu

obcí SR. Napriek dosiahnutému nárastu pripojenia obyvateľov na verejnú kanalizáciu, úroveň

odkanalizovania naďalej zaostáva za rozvojom vodovodnej siete a potrebami životného

prostredia.

V rozvoji verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely.

Z hľadiska jednotlivých krajov je najpriaznivejšia situácia v Bratislavskom kraji. Najhoršia

v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Podiely obyvateľov SR pripojených

na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v jednotlivých okresoch SR v roku 2019

sú znázornené obrázkami v prílohe správy.

2

Vo väčšine krajín sveta je zásobovanie vodou a prevádzka kanalizácií v rukách verejného

sektora. Napriek viacerým pokusom v minulosti privatizovať vodárenskú infraštruktúru

a služby, vo svete prevažujú verejné vodárenské spoločnosti. Tie sú zväčša vo vlastníctve obcí,

prípadne štátu alebo regionálnej správy. Mnohé obce a mestá sa poučili z nepriaznivých

dôsledkov odovzdania správy vodární a kanalizácií nadnárodným súkromným spoločnostiam,

prejavom ktorých bol len nárast cien, bez adekvátnej starostlivosti o infraštruktúru, čo viedlo

až k ohrozeniu zdravia obyvateľstva. V EÚ sú výraznejšie privatizované vodárne zastúpené len

v Anglicku, čiastočne vo Francúzsku, aj to pod prísnou reguláciou štátu. Model verejnej správy

sa uplatňuje aj v USA, Kanade, ale aj v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii.

Trendom je aj podpora menších lokálnych vodárenských podnikov vo vlastníctve orgánov

verejnej správy a potláčanie prirodzených monopolov. Tie majú výhody v porovnaní

so súkromným podnikom, ktoré spočívajú najmä vo väčšej transparentnosti, zodpovednosti

za služby priamo obyvateľom a najmä v cene, do ktorej nemusí byť premietnutý zisk

a dividendy pre akcionárov.

Z princípov, že voda je verejný statok a jej poskytovanie je verejným záujmom, vychádzala

aj koncepcia transformácie vodárenstva na Slovensku. Svoju úlohu zohrali aj vyššie uvedené

medzinárodné skúsenosti. Jej výsledkom mali byť vodárenské spoločnosti s akcionárskou

štruktúrou obcí, ktoré už v období transformácie mali zákonnú zodpovednosť za zabezpečenie

zásobovania pitnou vodou svojich obyvateľov. Dve desaťročia od schválenia koncepcie

transformácie vodárenstva na Slovensku ukazujú, že nie všetky predstavy o fungovaní

vodárenských spoločností sa z rôznych dôvodov napĺňajú, stále existuje množstvo obcí bez

verejného vodovodu a kanalizácie, a to aj napriek tomu že všetky obce sú akcionármi

vodárenských spoločností. Kontrola NKÚ SR v deviatich vodárenských spoločnostiach ukázala

viaceré riziká, ktoré za určitých okolností môžu viesť k privatizácii časti alebo celej vodárenskej

spoločnosti, nízkej miere transparentnosti a prístupu k informáciám, ale tiež

k nedostatočnému výkonu kontroly, či dozoru štátnych orgánov. Mnohé problémy vyplývajú

zo súčasného stavu právnych noriem upravujúcich postavenie a fungovanie vodárenských

spoločností, ale aj z ich rôznej interpretácie manažmentu spoločností, akcionárov či orgánov

dozoru a dohľadu štátnej správy.

Kontrola NKÚ SR vodárenských spoločností vychádzala z toho, že vodárenské spoločnosti majú

viacero osobitostí, ktoré ovplyvňujú ich pôsobenie i hospodárenie, ale zároveň aj pre

spoločnosti platia všeobecne platné princípy hospodárneho, efektívneho a účelného

hospodárenia subjektov poskytujúcich verejné služby.

1. Subjekty vodárenskej infraštruktúry ako dôležitej zložky kritickej infraštruktúry štátu

majú charakter lokálneho prirodzeného monopolu (vymedzené územie

infraštruktúry) a čiastočne aj administratívneho monopolu (rozhodnutie

o privatizácii definovalo akcionársku štruktúru)

Vodárenské spoločnosti pôsobia na vymedzených geografických územiach, ktoré sa navzájom

neprekrývajú a sú dané lokalizáciou vodárenskej infraštruktúry obcí a miest, ktorá bola

na obce prevedená. Prirodzený lokálny monopol vyplýva aj z charakteru činnosti, ktorú

vykonávajú. Z dôvodu prirodzeného monopolu týchto spoločností, z ich pôsobenia

na vymedzenom území, no aj z vysokých nákladov na budovanie nových sietí s dlhou dobou

3

návratnosti, je značne obmedzená možnosť konkurencie. Preto, aj keď nie všetky obce majú

prístup k pitnej vode z verejného vodovodu či prístup k verejnej kanalizácii. Vyššie uvedené

údaje ukazujú, že sieť je pomerne rozvinutá a budovanie nových sietí v oblastiach bez týchto

služieb nie je pre súkromný sektor zaujímavá (a často nie je ekonomicky zaujímavá ani pre

vodárenské spoločnosti). Každá vodárenská spoločnosť tak má na svojom vymedzenom území

dominantné postavenie so všetkými pozitívnymi aj negatívnymi sociálno-ekonomickými

dopadmi, ktoré monopol i konkrétna akcionárska štruktúra prináša.

Transformáciou štátneho vodárenského majetku na obecné vodárenské spoločnosti štát

osobitým spôsobom vytvoril podmienky na to, aby obce ako akcionári vodárenskej spoločnosti

vlastniacej infraštruktúrny i prevádzkový majetok, mohli svoje zákonné povinnosti spojené

so zabezpečovaním verejného záujmu v oblasti zásobovania obyvateľov pitnou vodou

aj reálne napĺňať. V zmysle privatizačného rozhodnutia sa akcionármi vodárenských

spoločností totiž mohli stať výlučne obce, nachádzajúce sa na území pôsobenia spoločnosti.

Táto možnosť sa vzťahovala aj na obce, ktoré nemali vybudovanú sieť verejných vodovodov

a kanalizácií. Nemenej dôležitou podmienkou bolo, že akcie nemajú byť verejne

obchodovateľné, a to najmä z dôvodu, že obce sú zo zákona zodpovedné za zásobovanie

pitnou vodou a jej odkanalizovanie. Vlastníctvo akcií by im malo túto úlohu uľahčiť. Napriek

tomu, že koncepcia privatizácie vodárenstva zdôvodnila spôsob transformácie a akcionársku

štruktúru vodárenských spoločností, pomerne rýchlo po ich založení až po súčasnosť

sa objavujú úspešné či menej úspešné pokusy ovládnuť pozície vo vodárenských

spoločnostiach súkromným sektorom.

Na Slovensku pôsobia v sektore verejných vodovodov a verejných kanalizácií viac ako dve

stovky subjektov, z ktorých najväčší význam majú tie, ktoré vznikli v procese transformácie

štátnych podnikov vodární a kanalizácií. Na základe rozhodnutí o privatizácii malo byť

založených sedem regionálnych obecných vodárenských spoločností, z ktorých neskôr

delením vznikli viaceré ďalšie a dnes šestnásť z nich zabezpečuje cca 95 % vodárenských

služieb na Slovensku. Štruktúra šestnástich najvýznamnejších vodárenských spoločností, ktoré

sú produktami transformácie štátneho vodárenského sektoru nie je homogénna. Dvanásť

spoločností sú vodárenské spoločnosti vlastniace infraštruktúrny aj prevádzkový majetok, dve

sú vlastníkmi iba vodárenskej infraštruktúry a ich prevádzku zabezpečujú na základe 30

ročného zmluvného vzťahu samostatné zahraničné súkromné prevádzkové spoločnosti.

Osobitné postavenie v štruktúre má Bratislavská vodárenská spoločnosť, v ktorej mesto

Bratislava je majoritným vlastníkom akcií a jej ďalšími akcionármi sú niektoré obce

Bratislavského a Trnavského kraja.

2. Právna forma vodárenských spoločností

Z hľadiska právnej formy sú kontrolované vodárenské spoločnosti akciovými spoločnosťami,

ktoré sa riadia Obchodným zákonníkom. Akcionármi vodárenských spoločností sú prevažne

obce, a to v dvojjedinej pozícii. Na jednej strane sú obce akcionármi a ich akcionárske práva

a povinnosti sú dané obchodným právom. Obce sú zároveň orgánmi verejnej správy, ktoré

v oblasti zabezpečovania pitnej vody svojim občanom majú celý rad povinností patriacich

do originálnych kompetencií obce a ktoré vyplývajú zo zákona o obecnom zriadení. Stret

obchodného práva ako súčasti súkromného práva a zákona o obecnom zriadení ako súčasti

verejného práva v činnosti vodárenských spoločností a jej akcionárov má viacero rizík

4

v napĺňaní verejného záujmu, na ktoré kontroly NKÚ SR poukazujú. Najmä v prienikoch

legislatívy je priestor pre nejednoznačnosť výkladu práv a povinností všetkých aktérov danej

činnosti, vrátane rozsahu kontroly, miery transparentnosti činnosti vodárenských

spoločností a jej orgánov. Aj v týchto spoločnostiach je nezanedbateľné riziko možného

zneužívania dominantného postavenia akcionára alebo skupiny akcionárov pri presadzovaní

vlastných záujmov.

3. Vodárenské spoločnosti sú regulované hospodárske subjekty

Zvláštnosťou vodárenských spoločností je, že sú regulovanými subjektmi v zmysle zákona

o regulácii v sieťových odvetviach. Zavedenie nezávislej regulácie cien bolo súčasťou

transformácie vodárenských spoločností a vyplýva z ich dominantného postavenia

na lokálnom trhu. Hlavné činnosti vodárenských spoločností sú regulované činnosti

podliehajúce cenovej regulácii. ÚRSO schvaľuje pre každú vodárenskú spoločnosť maximálnu

cenu za regulované činnosti, na základe oprávnených nákladov a primeraného zisku.

Za osobitný spôsob regulácie možno považovať aj zákonnú povinnosť vodárenských

spoločností získať viazanú živnosť a preukázať odbornú spôsobilosť osoby/osôb ako súhrn

teoretických vedomostí a praktických schopností a ovládanie technických alebo

technologických postupov, ktoré musí spĺňať žiadateľ na prevádzkovanie verejných

vodovodov a kanalizácií. Získanie odbornej spôsobilosti znamená okrem iného aj úspešné

vykonanie skúšky pred odbornou komisiou a odborná prax vo vodohospodárskom odvetví.

4. Štruktúra štátnych orgánov kontroly a dohľadu

Osobitosti vodárenských spoločností sa prejavujú aj v bohatej štruktúre orgánov dohľadu

štátnej správy nad rôznymi aktivitami vodárenských spoločností, ktoré ukazuje nasledovná

tabuľka

Orgány dohľadu

Predmet dohľadu/kontroly

Ministerstvo

životného

prostredia SR,

Slovenská

inšpekcia

životného

kontrola podmienok na dosahovanie kvalitatívnych ukazovateľov zásobovania

obyvateľov pitnou vodou, odvádzania a čistenia odpadových vôd, kontrola

povinnosti prevádzkovateľa na úseku kritickej infraštruktúry, stanovenie

podmienok a osvedčovanie odbornej spôsobilosti osôb

prostredia

okresné úrady

v sídle kraja

kontrola technického a technologického stavu VV a VK

okresné úrady

kontrola plnenia povinností a podmienok ustanovených zákonom o VV a VK

kontrola dodržiavania zákona o regulácii v sieťových odvetviach, kontrola

správnosti predkladaných údajov, dokladov, podkladov k určeniu regulovanej

ceny, kontrola dodržiavania cien a podmienok cenovej regulácie

ÚRSO

Ministerstvo

zdravotníctva SR,

Úrad verejného

zdravotníctva

Ministerstvo

vnútra SR

kontrola kvality a monitoring bezpečnosti vody z verejných vodovodov, štátny

zdravotný dozor nad kvalitou pitnej vody

kontrola plnenia povinností prevádzkovateľa prvku európskej kritickej

infraštruktúry

5

Orgány dohľadu

Vodárenské

spoločnosti a obce

Predmet dohľadu/kontroly

kontrola kvality pitnej vody

Zistenia a odporúčania z kontrolných akcií

Prvou kontrolnou akciou zameranou na vodárenský sektor bola kontrola hospodárenia

Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s. Podľa údajov Fin.Stat.sk aktíva spoločnosti v roku

2020 dosiahli hodnotu viac ako 460 mil. eur. Tržby spoločnosti sa za roky 2010-2020 zvýšili

z cca 80 mil. na 95 mil. eur. Za uvedené obdobie sa zisk spoločnosti z hodnoty 655 tis. eur zvýšil

na 2,63 mil. eur. Výsledky hospodárenia a ekonomické ukazovatele spoločnosti sa začali

výraznejšie zhoršovať od roku 2013 a v rokoch 2018-2019 vyústili do straty. Kontrola ukázala,

že tento stav bol výsledkom rozhodnutia BVS, a. s., na základe ktorého bola v roku 2008

založená dcérska spoločnosť Infra Services, a. s., v ktorej v priebehu jej činnosti dosiahol

súkromný investor 49 % podiel. Infra Services, a. s. vykonávala pre materskú spoločnosť

prevádzku vodárenskej a kanalizačnej siete a postupne do jej portfólia pribúdali ďalšie aktivity.

Zadávanie zákaziek na stavebné práce a činnosti priamo dcérskej spoločnosti bez výberového

konania, nedostatočná evidencia a kontrola fakturovaných súm, obmedzenie verejnej

kontroly nezverejňovaním faktúr a objednávok boli faktory umožňujúce umelo

nadhodnocovať ceny a presúvať zisk z materskej spoločnosti na Infra Services, a. s. Možnosť

uskutočniť tieto kroky boli nielen výsledkom monopolného postavenia dcérskej spoločnosti

v oblasti prevádzky verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete, ale aj rozhodnutie hlavného

akcionára, ktorému nepredchádzala analýza možných dôsledkov takéhoto kroku na materskú

spoločnosť.

V rokoch 2013 až 2018 rástli tržby BVS oveľa pomalšie ako tržby dcérskych spoločností. Kým

nárast tržieb BVS za sledované obdobie bol cca 8,6 %, v Infra Services, a. s. Tiež je zrejmé,

že takmer polovicu vlastných tržieb posielali bratislavské vodárne do svojej dcérskej

spoločnosti Infra Services, a. s., ktorá dosahovala vyšší nárast tržieb ako materská spoločnosť.

Znamená to, že polovica poplatkov za vodné a stočné, vybraných od zákazníkov BVS, skončí

v spoločnosti Infra Services, a. s. Nemenej dôležité je, že Infra Services, a. s. niesla nepomerne

nižšie riziko podnikania vzhľadom na isté tržby a fixnú maržu.

NKÚ SR považoval zmluvné vzťahy medzi BVS a jej dcérskou spoločnosťou ako skrytú

privatizáciu s negatívnymi dôsledkami odčerpávania zisku mimo spoločnosť. Odporučil preto

BVS, a. s. a jej akcionárom realizovať viaceré opatrenia na odstránenie nedostatkov, najmä

však prehodnotiť efektívnosť pôsobenia dcérskej spoločnosti Infra Services, a. s. ako

prevádzkovej spoločnosti. To sa následne aj stalo odkúpením akcií od súkromného akcionára

spoločnosťou BVS a následne k zlúčeniu BVS so spoločnosťou Infra Services, a. s. (k 1.6.2021).

Prejavilo sa aj na pozitívnom výsledku hospodárenia BVS v ďalších rokoch.

Viaceré zistenia a upozornenia však naďalej zostávajú bez adekvátnej odozvy samotnej BVS,

a. s., ale aj ministerstva životného prostredia. V prípade BVS, a. s. verejne dostupné informácie

zo zasadnutí mestského zastupiteľstva svedčia o tom, že mesto nedostatočne rešpektuje,

že BVS, a. s. nie je mestský podnik, že spoločnosť nezaložilo mesto a tak sa na ňu nevzťahujú

tie interné predpisy ako na spoločnosti, ktoré založilo mesto. BVS, a. s. vznikla v procese

transformácie, ktorý definoval základné podmienky vzniku a pôsobenia aj tejto spoločnosti

6

ako akciovej spoločnosti plniacej verejný záujem. Mesto Bratislava prostredníctvom svojho

zástupcu už v minulosti využilo postavenie majoritného akcionára a presadilo na valnom

zhromaždení založenie dcérskej prevádzkovej spoločnosti Infra Services, s.r.o. bez dostatočnej

analýzy výhodnosti takéhoto kroku. Pôsobenie spoločnosti sa dlhé obdobie dialo bez toho, aby

spĺňalo všetky podmienky zákona o verejných vodovodoch a kanalizácii. Kontrola NKÚ SR

priniesla nielen dôkazy takéhoto hodnotenia ale aj nevýhodnosť tohto kroku pre BVS

a jej akcionárov, vrátane majoritného.

Príklad vzniku dcérskej spoločnosti a podmienky zmluvných vzťahov medzi materskou BVS,

a.s., dcérskou spoločnosťou Infra Services, a.s. i podmienky vstupu súkromného investora

a ekonomické dôsledky tohto kroku na ktoré NKÚ SR svojou kontrolou poukázal – to všetko

môže slúžiť ako príklad zlej praxe pre ostatné vodárenské spoločnosti a ich akcionárov, ktorí

o podobnom kroku uvažujú.

Výsledky kontroly BVS, a.s. v roku 2019 a reakcia na riziká, na ktoré upozornila, vyvolali značnú

pozornosť a diskusiu. Je zrejmé, že mnohí akcionári a manažmenty vodárenských spoločností

považujú v diskusii za rozhodujúce práve právnu formu vodárenských spoločností

a spochybňujú požiadavky širšej verejnej kontroly. Z titulu právnej formy sa cítia byť

súkromnými alebo mestskými obchodnými spoločnosťami, na ktoré sa nevzťahujú viaceré

povinnosti subjektov poskytujúcich verejné služby a plniacich verejný záujem. Považujú

sa dostatočne autonómne v mnohých rozhodnutiach, využívajúc možnosti, ktoré im aktuálny

Obchodný zákonník umožňuje.

Faktom však je, že legislatíva, ktorá v posledných rokoch rôznym spôsobom posilňuje

transparentnosť a verejnú kontrolu pri presadzovaní verejného záujmu v iných obchodných

spoločnostiach štátu či samosprávy sa nedostatočne premietla do sektoru vodárenských

spoločností. Tieto tak nemusia plniť – a spravidla ani neplnia – úlohy vyplývajúce z povinného

zverejňovania zmlúv a ich dodatkov, neumožnený je verejný prístup k informáciám o rôznych

aspektoch hospodárenia či obstarávania, nakladania s majetkom a pod. Informácie niekedy

nie sú poskytované ani akcionárom spoločností. Vzniká tak veľa legislatívnych „šedých zón“,

ktoré dostatočne transparentne nepreukazujú činnosť vodárenských spoločností ako

subjektov poskytujúcich verejné služby a sťažujú ich verejnú kontrolu zo strany občanov

i akcionárov.

Na druhej strane kontrola NKÚ SR, ale aj viaceré verejne dostupné informácie o činnosti

vodárenských spoločností dokumentujú prípady nedostatočného uplatňovania princípov

obchodného práva pri rozhodovaní o personálnych či iných dôležitých otázkach fungovania

spoločností. Tieto nie vždy sú výsledkom rozhodovania orgánu akciovej spoločnosti (valné

zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada), ale nahrádza ich rozhodnutie

obecného/obecných zastupiteľstiev spravidla väčšinového akcionára alebo potrebnej väčšiny

akcionárov. NKÚ SR upozorňuje, že zákon o obecnom zriadení nemôže nahrádzať obchodný

zákonník a povinnosti orgánov spoločnosti nahrádzať činnosťou orgánov samosprávy. Tento

problém nie je iba problémom vodárenských spoločností, ale často sa s ním stretávame aj

v kontrole iných obchodných spoločností samosprávy. Preto svojimi odporúčaniami

upozorňujeme primátorov a starostov miest a obcí na potrebu prijať také kroky, aby

nedochádzalo k stotožňovaniu povinností obce ako akcionára a orgánu verejnej správy a tieto

boli jasne od seba oddelené.

7

Na hospodárenie ďalších siedmich vodárenských spoločností za zamerala kontrola NKÚ SR

v roku 2021. Išlo o vodárenské spoločnosti Stredoslovenská, Podtatranská, Liptovská,

Západoslovenská, Trnavská, Trenčianska, Východoslovenská a Trenčianske vodárne

a kanalizácie, a. s. Podstatné ukazovatele ich hospodárenia sú uvedené v prílohe tejto správy.

Prvé dve z týchto spoločností hospodária iba s infraštruktúrnym majetkom, ktorého hlavnú

časť tvoril majetok získaný v procese transformácie. Prevádzkový majetok, ktorý bol tiež

súčasťou prevodu štátneho majetku na vodárenské spoločnosti, prenajali súkromnému

investorovi a príjmy z prenájmu tvoria rozhodujúcu časť zdrojov na obnovu a rozvoj vlastnej

infraštruktúry. Popri Podtatranskej a Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti vznikli tak

Podtatranská prevádzková spoločnosť, a. s. a Stredoslovenská prevádzková spoločnosť, a. s.

Tento krok rozdelenia možno síce považovať za legitímny, ale NKÚ SR upozorňuje

na nezvyčajne dlhú dobu prenájmu prevádzkového majetku (zmluva na 30 rokov), ktorá

sa týka značného a osobitého majetku spojeného so zásobovaním vody. Navyše prevádzkové

spoločnosti neinvestujú do rozvoja siete a verejná kontrola v týchto prevádzkových

spoločnostiach je značne obmedzená, vrátane kontroly NKÚ SR.

Výsledky hospodárenia kontrolovanej vzorky vodárenských spoločností potvrdili,

že spoločnosti hospodária so značným objemom majetku (brutto viac ako 3,5 mld. eur, netto

takmer 2 mld. eur), pričom rozhodujúci podiel majetku tvorí dlhodobý hmotný majetok.

Čo je však potrebné zdôrazniť je vysoká miera opotrebenia majetku, ktorá v priemere dosiahla

úroveň až 43 % z celkového dlhodobého majetku, pričom najvyššiu mieru opotrebenia

vykazovali samostatné hnuteľné veci a ich časti. Miera obnovy majetku nie je ani na úrovni

kompenzácie opotrebenia.

Miera obnovy i rozvoja je významne podmienená výsledkami hospodárenia, ktoré

v sledovanom období nebola veľmi priaznivá vo väčšine spoločností. Názorne to dokumentuje

graf v prílohe správy, z ktorého je zrejmé, že pri stratovom hospodárení, resp. pri hodnotách

zisku rádovo od pol milióna po jeden milión sa výrazný rozvoj nedá zabezpečovať.

Investičná činnosť vodárenských spoločností, ktorá je zameraná na rozvoj vodárenskej siete.

sa realizuje na základe plánov rozvoja a obnovy sietí. Celkové investície uvedených

vodárenských činností dosiahli za roky 2018-2020 sumu vyššiu ako 291 mil. eur. Zdrojmi

financovania boli vlastné zdroje vrátane investičných úverov, dotácie zo ŠR SR a finančné

prostriedky z fondov EÚ. Obnova majetku, ktorej úlohou je zabezpečiť udržanie bezpečnej

a nepretržitej prevádzky vodovodov a odkanalizovania je vo všetkých prípadoch realizovaná

z vlastných zdrojov, vrátate úverov.

Najvypuklejším problémom kontrolovaných spoločností je napriek ich investičným aktivitám

vysoký investičný dlh. Keďže na výpočet investičného dlhu vo vodárenských spoločnostiach

neexistuje jednotná metodika, kontrolóri NKÚ SR si vytvorili svoju vlastnú a použili ju na odhad

investičného dlhu. Podľa výpočtov je zrejmé, že napriek tomu, že kontrolované vodárne

každoročne obnovovali svoje siete, odhad výšky investičného dlhu na obnovu kritických sieti

bol vyčíslený k 31.12.2020 na viac než 3,84 miliardy eur. Na obnovu vodárenské spoločnosti

využívali iba vlastné finančné prostriedky. Úlohou vodárenských spoločností je zabezpečovať

8

aj rozvoj siete, t. j. budovanie nových verejných vodovodov a kanalizácií. V najbližších troch

rokoch budú podľa kontroly NKÚ SR potrebovať na ich rozvoj viac než 816 miliónov eur.

Celková výška odhadu investičného dlhu¹⁾, na obnovu ako aj rozvoj kontrolovanej vzorky

vodárenských spoločností, predstavuje viac než 4,66 miliárd eur.

Obdobné problémy zistila kontrola NKÚ SR aj v BVS a. s. Prevažnú časť takzvaného kostrového

vodovodného systému v územnej pôsobnosti bratislavských vodární vybudovali v rokoch 1970

až 1980 s plánovanou životnosťou na 30 rokov. V súčasnosti je tak tento systém v priemere

viac ako 15 rokov po životnosti. Verejnú kanalizáciu v pôsobnosti BVS začali budovať približne

pred 120 rokmi, takže v súčasnosti je kanalizačný systém vo viacerých lokalitách na hranici

životnosti alebo – vzhľadom na dynamický územný rozvoj – na hranici kapacitných možností.

Celkové investície potrebné na odstránenie modernizačného zaostávania, teda investičného

dlhu na obnovu, modernizáciu a dobudovanie vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry boli

odhadované v roku 2019 na viac ako 574 miliónov eur. Z celkového investičného dlhu

predstavujú zdroje potrebné na rekonštrukcie sumu cez 271 miliónov eur, z toho obnova

vodovodnej infraštruktúry si vyžiada viac ako 234 miliónov eur a infraštruktúra na odvádzanie

a čistenie odpadových vôd cez 36 miliónov eur. Na investičný rozvoj, teda na vybudovanie

základnej infraštruktúry pri rozširovaní obytných a priemyselných zón, vrátane vybudovania

diaľkového vodovodu pre okresy Senica a Skalica je potrebných viac ako 303 miliónov eur.

Aj keď uvádzané údaje sú z kontroly z roku 2019, je zrejmé, že nedošlo k zníženiu ale naopak

k ďalšiemu navýšeniu investičného dlhu aj v tejto spoločnosti.

Nízku mieru investícií do vodárenskej infraštruktúry na Slovensku potvrdzujú aj dáta

uverejnené v najnovšej publikácii Európskeho zväzu národných asociácií poskytovateľov

služieb pre dodávky vody a odpadové vody (European Federation of National Associations of

Water and Waste Water Services – EurEAu) z ktorých vyplýva, že Slovensko investuje

do vodárenskej infraštruktúry v prepočte na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Kým

európsky priemer je 81,5 eur na obyvateľa, na Slovensku je to 50 eur. Horšie na tom sú ale

aj väčšie krajiny ako je Španielsko, Taliansko či Maďarsko. Na druhej strane najviac na jedného

obyvateľa investujú do vodárenskej infraštruktúry v Nórsku (226 eur), Dánsku (179 eur),

Estónsku (178 eur).

Na vysoký investičný dlh vodárenstva sa snaží reflektovať schválený vládny návrh zákona

z dielne MŽP SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. V zmysle uvedenej novely

zákona vzniká povinnosť pre vlastníka verejného vodovodu a kanalizácie vytvárať účelovú

finančnú rezervu, ktorej prostriedky bude povinný použiť na ich obnovu podľa plánu obnovy.

Rezervu bude vytvárať vlastník ročne vo výške ročných odpisov alebo z nájomného

prevádzkového majetku ako ekonomicky oprávnený náklad. Vlastník bude povinný použiť

účelovú finančnú rezervu do uplynutia troch rokov odo dňa jej vytvorenia. Na začiatku procesu

realizácie obnovy budú vlastníci odkázaní na dotácie a úvery.

_____________________

1) Pri výpočte odhadu investičného dlhu na obnovu majetku sa zohľadňovalo zaradenie hmotného investičného majetku do

základných tried T3 – kritické hodnoty až T4 – nevyhovujúce hodnoty v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 262/2010 Z. z., ktorý bude

vyžadovať obnovu. Do výpočtu odhadu investičného dlhu nevstupovali triedy T1 a T2 (vyhovujúce a priemerné hodnoty).

Vodárenské spoločnosti na základe požiadavky NKÚ SR spracovali, resp. zaktualizovali zoznam hmotného majetku v členení

na základné triedy T3 a T4 ku dňu 31.12.2020 (posledný deň kontrolovaného obdobia). Pre správny odhad investičného dlhu

bolo žiadúce zohľadniť ceny materiálov, zariadení a prác k 31.12.2020, resp. odhadnúť ceny obnovy uvedeného majetku T3

a T4, tak ako keby sa celý predmetný majetok obnovoval naraz k uvedenému dátumu. Pri výpočte odhadu investičného dlhu

na rozvoj (budovanie, resp. dobudovanie verejného vodovodu a verejnej kanalizácie) sa vychádzalo z prehľadu plánovaných

investičných akcií v rámci rozvoja na obdobie rokov 2021 – 2023

9

NKÚ SR upozornil MŽP SR na závažný nedostatok novely v tom, že výška ročných odpisov pri

tvorbe finančnej rezervy nezohľadňuje prípady, kedy sú súčasti sietí už úplne odpísané alebo

prípady, kedy boli obstarané do majetku vodárenských spoločností za 1 euro. Napriek tomu,

že v takýchto prípadoch sa nebude tvoriť takmer žiadna finančná rezerva, ich obnova si vyžiada

vysoké investície zo strany vodárenských spoločností.

NKÚ SR tiež upozornil, že schválená novela zákona so sebou prináša aj ďalšie riziko. Aplikáciou

zákona bez zmeny spôsobu regulácie cien, hrozí vodárenským spoločnostiam masívne

zadlžovanie sa. Regulácia cien sa schvaľuje na päťročné obdobie a je veľmi dôležité zosúladiť

novelu zákona s reguláciou. Takýto krok vyžaduje spoluprácu troch ministerstiev – životného

prostredia, hospodárstva a ministerstva vnútra. Predstavitelia týchto rezortov by si mali

uvedomiť, že ruka v ruke s možnou vysokou mierou zadlženosti vodárenských spoločností

hrozí riziko privatizácie a jej možné negatívne dôsledky na napĺňanie ústavného práva

občanov, t. j. prístup k cenovo dostupnej pitnej vode.

Veľké nádeje na masívnejšie investície do rozvoja vodovodnej siete a kanalizácie nedáva ani

Plán obnovy a odolnosti SR, v ktorom problematika obnovy a rozvoja verejných vodovodov

a verejnej kanalizácie nie je riešená.

Pri posudzovaní účinnosti kontroly a dozoru orgánov štátu vo vzťahu k vodárenským

spoločnostiach NKÚ SR dospel k záveru, že viaceré sa nevykonávajú dostatočne účinne

a neplnia svoj účel. Mnohé nedostatky sú tak závažné, že indikujú značnú rezignáciu štátu

na účinnú kontrolu činnosti vodárenských spoločností ako subjektov kritickej infraštruktúry

štátu. Dôvody sú rôzne, z nich za dôležité považuje NKÚ SR značnú personálnu

poddimenzovanosť orgánov dohľadu ministerstva životného prostredia i miestnej štátnej

správy, nedostatočná odbornosť orgánov vykonávajúcich dozor či slabé finančné a technické

zabezpečenie kontroly. Tiež legislatíva v mnohých prípadoch umožňuje viaceré interpretácie,

mnohé informácie technického, prevádzkového a ekonomického charakteru nie sú verejne

dostupné. Príkladom je prípad dcérskej spoločnosti BVS, a. s., kedy dcéra nevedela preukázať

udelenie viazanej živnosti živnostenským úradom a ani požadovaný počet osôb s odbornou

spôsobilosťou, orgány dozoru a dohľadu nevykonávali potrebnú kontrolu, resp. kontrola bola

formálna, keď nepreukázala takéto závažné nedostatky. Problémy s preukazovaním odbornej

spôsobilosti osôb v BVS, a. s. však podľa verejne dostupných informácií pretrvávajú. Príliš

priateľský vzťah k transparentnosti, verejného prístupu k informáciám však nemajú

ani niektoré ďalšie spoločnosti.

Za mimoriadne vážny problém štátnej správy vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam vidí

NKÚ SR v nasledovnom: napriek značnej ingerencii štátu pri vytváraní podmienok pre rozvoj

verejných vodovodov a kanalizácii (dotácie zo štátneho rozpočtu, eurofondy) – teda aj pre

rozvoj vodárenských spoločností, žiaden ústredný orgán štátnej správy sa „necíti“ byť ich

nadriadeným orgánom a ani zakladateľom a teda nevykonáva činnosti, ktoré sú s funkciou

nadriadeného alebo zakladateľa spojené. V dôsledku tejto absencie nie je napr. možné

vo vodárenských spoločnostiach vyžadovať uplatňovanie dôležitých aspektov výkonu práce

vo verejnom záujme, ktoré obsahuje príslušný zákon. A to i napriek tomu, že zásobovanie

vodou bezpochyby prácou vo verejnom záujme je. Kontrolné akcie NKÚ SR ukázali,

že ministerstvo životného prostredia ako garant zákona o verejných vodovodoch a verejnej

kanalizácii, túto funkciu nemôže plniť v dostatočnej miere, legislatívne, organizačne ani

personálne na takúto funkciu nie je pripravené.

10

Pre inšpiráciu úprav posilňujúcich verejnú kontrolu činnosti vodárenských spoločností možno

využiť skúsenosti zo susedných krajín, napr. Česka. V Čechách bol použitý iný model

transformácie vodárenstva a v mnohých mestách a obciach sa do súkromných rúk dostala

nielen prevádzka vodovodov, ale aj ich infraštruktúra. Neúmerný rast cien vodného

a stočného, ktoré nemali objektívny ekonomický základ, znamenali v mnohých prípadoch

návrat majetku do rúk miest a obcí. Štát postupne sprísnil legislatívu v oblasti vlastníctva

aj prevádzkovania verejných vodovodov a kanalizácii, dosiahla sa presnejšia a jednoznačnejšia

terminológia v zákone a presadila sa rozsiahla kontrola. Náročnejšie sú stanovené

aj podmienky prevádzky – výraznou črtou zákona o vodovodoch a kanalizáciách

je transparentnosť. Žiadna informácia technického, prevádzkového a ekonomického

charakteru nie je utajovaná, na rozdiel od našich podmienok. Výrazná je aj kontrolno-

audítorská činnosť ústredného orgánu štátnej správy a audítori musia spĺňať odbornú

spôsobilosť a dlhoročnú prax v odbore vodovodov a kanalizácií. Všetky tieto kroky svedčia

o vysokom záujme českých orgánov štátu o problematiku vody a o jej kontrolu. Na Slovensku

je situácia iná. Kontrola štátu nie je najmä z vyššie uvedených dôvodov dostatočná

a opakovane sa objavujú snahy zmierniť legislatívu upravujúcu výkon prevádzkových

činností; na snahy skrytej privatizácie vo vodárenstve nereaguje žiaden orgán štátu.

Z uvedených dôvodov NKÚ SR považuje za dôležité, aby sa NR SR zaoberala problematikou

vodárenských spoločností a v súlade s ústavou prijala adekvátne opatrenia. Na plnenie

verejného záujmu by mal dôsledne dohliadať kontrolný orgán. Cieľom opatrení by malo byť,

pôsobenie vodárenských spoločností v rámcoch, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje

verejná kontrola poskytovania verejných služieb. Posilnenie verejnej kontroly v danej oblasti

a prístup k informáciám vzťahujúcim sa k dôležitým rozhodnutiam akcionárov vodárenských

spoločností je spoločensky priam bytostne nevyhnutné.

Za závažné považuje NKÚ SR aj fakt, že napriek tomu, že vodárenské spoločnosti hospodária

so značným infraštruktúrnym a prevádzkovým majetkom a hodnota tohto majetku, štruktúra

majetku a ani výsledky hospodárenia sa nestávajú súčasťou účtov štátu v plnej miere, ale iba

ako podiely iných účtovných jednotiek, ktoré sú vlastnené viacerými obcami a mestami.

Vodárenské spoločnosti ako dôležitý prvok kritickej infraštruktúry štátu nevchádzajú celým

svojim účtovníctvom do štátneho záverečného účtu, ktorý podľa názoru NKÚ SR týmto

spôsobom neúplne odráža hospodárenie štátu.

Záver

Súčasný stav odvetvia verejných vodární a kanalizácií na základe vykonaných kontrol resp.

na základe kontrolnej činnosti NKÚ SR možno charakterizovať nasledovne:

1. Mestá a obce sa z postavenia orgánov verejnej správy, s rovnocenným postavením

v povinnostiach zásobovania vodou bez ohľadu na počet obyvateľov

sa transformačným procesom vodárenstva dostali do asymetrickej polohy akcionára.

V praxi vodárenských spoločností to znamená, že veľké obce majú rozhodujúci vplyv

na chod spoločnosti, často bez ohľadu na potreby malých obcí. Manažment

vodárenských spoločností sa nezriedka prezentuje ako súkromná spoločnosť, resp.

majoritný akcionár ako mestská spoločnosť

11

2. Práva a povinnosti akcionára a orgánov akciových spoločností sa často zamieňajú

a nahrádzajú právami a povinnosťami obce ako zakladateľa obchodných spoločností.

Často sa to deje najmä v personálnych otázkach, kedy majoritný akcionár rozhoduje

o personálnom obsadení významných manažérskych pozícií ešte pred ich schválením

orgánmi spoločnosti.

3. Spoločnosti majú značný investičný dlh týkajúci sa údržby, obnovy a rozvoja. Výsledky

ich hospodárenia neumožňujú akumulovať potrebnú výšku vlastných zdrojov

na obnovu a rozvoj. Zdroje štátneho a európskeho rozpočtu čiastočne navyšujú

potrebné zdroje obchodných spoločností, ktorými vodárenské spoločnosti sú.

Informácie o využívaní týchto verejných zdrojov ako súčasti hospodárenia

vodárenských spoločností nepodlieha potrebnej miere verejnej kontroly. Novú

vodovodnú sieť budujú v rozhodujúcej miere na svoje náklady obce a po jej

dobudovaní sa táto stáva majetkom vodárenskej spoločnosti bez zmeny v hodnote

akcionárskeho podielu.

Novela zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá ukladá

vlastníkovi spoločnosti tvoriť účelovú finančnú rezervu na obnovu a rozvoj daný

problém pre vysokú mieru opotrebovania majetku nerieši a ani Plán obnovy

a odolnosti nepredpokladá rozvoj vodárenskej infraštruktúry z jeho zdrojov.

4. Dlhodobé (30-ročné) zmluvy so súkromnými prevádzkovateľmi dávajú

prevádzkovateľovi nielen v EÚ neobvykle dlhý čas na zhodnotenie tohto majetku, ale

ich podiel na investičnom rozvoji vodárenskej infraštruktúry je zanedbateľný.

5. Vodárenské spoločnosti vystupujú ako obchodné akciové spoločnosti, verejná správa

rezignovala a ochabla v kontrole výkonu akcionárskych práv a v obavách z možných

súdnych sporov s týmito akciovými spoločnosťami. V praxi štátnej správy i samosprávy

sa málo alebo vôbec neakceptuje, že tieto akciové spoločnosti, manažované

akcionármi podľa obchodného zákonníka, sú v prvom rade vlastníkmi verejnej

infraštruktúry a resp. aj jej prevádzkovateľmi a akcionári sú orgánmi verejnej správy,

s jasne vymedzenými povinnosťami v zmysle zákona 442/2002 o verejných

vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z.

o regulácii v sieťových odvetviach, a taktiež spadajú do rámca zákona 552/2003 Z. z.

Zákon o výkone práce vo verejnom záujme.

6. Orgány kontroly a dohľadu nie sú ochotné či schopné zaujať stanovisko k väčšine

zásadných otázok fungovania týchto spoločností, navyše tieto orgány nemajú dostatok

ľudských zdrojov, sú hlboko poddimenzované vo vzťahu k spoločenským potrebám.

7. Pod tlakom akcionárskych štruktúr, ktoré nedisponujú potrebnými odbornými

znalosťami a v rozpore s platnou legislatívou sa nezriedka upúšťa od vyžadovania

odbornej spôsobilosti manažmentu týchto spoločností.

NKÚ SR na nedostatočné vymedzenie vodárenských spoločností ako obchodných spoločností

plniacich verejný záujem a na spoločenské dôsledky tohto stavu upozornila predchádzajúcu

i aktuálnu vládu SR. Odporučili sme problematike presadzovania verejného záujmu vo

vodárenských ale aj ďalších akciových spoločnostiach štátu venovať osobitnú legislatívnu

i aplikačnú pozornosť, zatiaľ bez výraznejšieho efektu.

12

NKÚ SR odporúča Výboru NR pre hospodárske záležitosti požiadať MH SR, aby v spolupráci

s MF SR, MŽP SR a MV SR pripravili návrh:

-

spôsobu vysporiadania investičného dlhu vodárenských spoločností ako jedného

z dôležitých predpokladov dodávok zdravotne nezávadnej pitnej vody (Rámcová

smernica o vode),

-

spôsobu posilnenia kontroly a dozoru štátnych orgánov nad odbornou činnosťou, ale

aj nad hospodárením a majetkom vodárenských spoločností a jeho vykazovaním.

Prostredníctvom investičnej aktivity financovanej z národného alebo európskeho

rozpočtu svojich akcionárov (obcí) spravidla zvyšujú spoločnosti hodnotu majetku,

ktorá sa nepremieta do hodnoty akcií obcí a tým ani do ich konsolidovanej účtovnej

závierky. Navyše, vodárenské spoločnosti ako dôležitý prvok kritickej infraštruktúry

nevchádzajú svojim účtovníctvom do súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy.

13

Prílohy:

I.

Verejná vodovodná sieť a verejná kanalizácia na Slovensku.

Podiel obyvateľov SR pripojených na verejný vodovod v roku 2019 podľa okresov

Podiel obyvateľov SR pripojených na verejnú kanalizáciu v roku 2019 (podľa okresov)

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR

14

II.

Vybrané ukazovatele hospodárenia vodárenských spoločností:

Hospodársky výsledok vybraných vodárenských spoločností v rokoch 2018-2020 po zdanení

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR

Majetok vybraných vodárenských spoločností v roku 2020

Vodárenská

spoločnosť

ZsVS, a. s.

StVS, a. s.

TVK, a. s.

TAVOS, a. s.

LVS, a. s.

PVS, a. s.

VsVS, a. s.

SPOLU

Majetok

Podiel

DHM (v%)

94,99

96,06

95,45

82,05

92,59

99,11

94,77

x

Opotrebenie

Stavby (v %)

Brutto (v eur)

Netto (v eur)

SHV (v %)

61,18

70,00

73,80

81,73

90,16

62,03

82,75

x

810 496 778,00

766 099 379,00

168 619 389,00

231 193 553,00

138 606 532,00

274 228 057,00

1 155 813 107,00

3 545 056 795,00

444 065 648,00

453 605 556,00

110 217 310,00

117 362 660,00

65 895 642,00

146 592 170,00

605 161 643,00

1 942 900 629,00

45,75

47,12

30,72

50,64

46,86

45,59

44,03

x

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR

Vývoj opotrebenia stavieb a samostatne hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí za 2018 až 2020

(v %)

Vodárenská spoločnosť

Opotrebenie stavieb

Opotrebenie SHV

2019

2018

41,81

44,27

30,41

45,85

41,57

43,70

42,14

2018

43,58

46,01

31,75

48,72

44,44

44,72

43,49

2019

45,75

47,12

30,72

50,64

46,86

45,59

44,03

2020

51,63

66,37

55,62

78,73

89,33

55,31

81,32

2020

61,18

70,10

73,80

81,72

90,16

61,96

82,75

ZsVS, a. s.

StVS, a. s.

TVK, a. s.

TAVOS, a. s.

LVS, a. s.

PVS, a. s.

56,35

69,62

66,76

78,32

91,57

58,07

81,51

VsVS, a. s.

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR

15

Prehľad investícií do rozvoja a obnovy VV a VK

(v eur)

Vodárenská spoločnosť

ZsVS, a. s.

StVS, a. s.

TVK, a. s.

TAVOS, a. s.

LVS, a. s.

PVS, a. s.

VsVS, a. s.

SPOLU

Obdobie

2018 – 2020

X

Vlastné zdroje

27 595 850,00

Iné zdroje

173 760,00

Spolu zdroje

27 769 610,00

28 946 787,00

13 646 871,00

11 558 195,00

2 689 840,00

21 162 000,00

66 178 937,00

171 778 480,00

86 523 219,00

401 825,00

0,00

1 983 903,00

500 000,00

29 788 045,00

119 370 752,00

115 470 006,00

14 048 696,00

11 558 195,00

4 673 743,00

21 662 000,00

95 966 982,00

291 149 232,00

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR

Odhad investičného dlhu na a obnovu a rozvoj VV a VK

(v eur)

Vodárenská spoločnosť

Dátum

Odhad investičného

Spolu odhad

dlhu na obnovu

dlhu na rozvoj

investičného

dlhu

ZsVS, a. s.

StVS, a. s.

TVK, a. s.

TAVOS, a. s.

LVS, a. s.

PVS, a. s.

VsVS, a. s.

SPOLU

31.12.2020

x

1 392 414 300,00

821 285 760,00

64 000 000,00

55 178 500,00

28 720 626,00

1 137 082 826,00

343 164 720,00

3 841 846 732,00

35 219 300,00

150 000 000,00

45 500 000,00

97 260 000,00

7 050 000,00

340 844 065,00

140 356 655,00

816 230 020,00

1 427 633 600,00

971 285 760,00

109 500 000,00

152 438 500,00

35 770 626,00

1 477 926 891,00

483 521 375,00

4 658 076 752,00

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR

III.

Medzinárodné porovnanie investícií do vodárenskej infraštruktúry

Investície do vodárenskej infraštruktúry na obyvateľa za rok (v eur)

Zdroj: Voda-portal.sk; EurEau

16