Dostupnosť predprimárneho vzdelávania pre deti  
zo sociálne znevýhodneného prostredia na úrovni obcí  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
OBSAH  
| 2  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
ZOZNAM SKRATIEK  
SKRATKA  
VÝZNAM  
CVTI  
ISP  
Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky  
Inštitút sociálnej politiky  
HN  
hmotná núdza  
MF SR  
Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie  
Slovenskej republiky  
MIRRI SR  
MŠVVŠ SR alebo ministerstvo  
Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu Slovenskej republiky  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na roky 2018-2027  
Národná rada Slovenskej republiky  
NKÚ SR  
NPRVV  
NR SR  
Nultý akčný plán stratégie inkluzívneho vzdelá- Nultý akčný plán stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove  
vania  
a vzdelávaní na rok 2021  
PRIM  
Projekt inklúzie v materských školách  
SR  
Slovenská republika  
SZP  
sociálne znevýhodnené prostredie  
školský zákon  
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a  
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby  
ŠVVP  
výkaz o počte detí v materských školách  
Výkaz Škol (MŠVVŠ SR) 40 - 01 o počte žiakov základných umelec-  
kých škôl, detí materských škôl a školských zariadení a poslucháčov  
jazykových škôl v územnej pôsobnosti obce  
ZOZNAM TABULIEK  
Tabuľka č. 1: Vývoj výnosu z podielu na dani z príjmov fyzických osôb  
Tabuľka č. 2: Kontrolované subjekty  
Tabuľka č. 3: Charakteristika kontrolovaných subjektov a ich materských škôl  
ZOZNAM GRAFOV  
Graf č.1: Vývoj počtu detí v materskej škole a detí z rodín v hmotnej núdzi podľa veku  
Graf č. 2: Vývoj počtu detí žijúcich v rodinách, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a počet týchto detí v materských  
školách podľa veku  
Graf č. 3: Vývoj počtu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materských školách a v nultom a prvom  
ročníku základných škôl  
ZOZNAM OBRÁZKOV  
Obrázok č. 1: Bariéry zapojenia detí z marginalizovaných rómskych komunít do predškolského vzdelávania  
| 3  
 
 
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA  
Predškolské vzdelávanie a rozvoj predstavujú dôležitú podmienku budúcich možností v živote. Deti, ktoré absolvujú pred-  
primárne vzdelávanie v materskej škole sú vo všeobecnosti lepšie pripravené pre požiadavky základných škôl, než deti,  
čo do materskej školy nechodili1. V porovnaní s ostatnými deťmi majú sociálne znevýhodnené deti takmer  
o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní, naopak viac ako štvornásobne vyššie zastúpenie v špeciálnom  
školstve a osemnásobne vyššiu mieru opakovania ročníka2. Medzi hlavné dôvody tohto stavu patrí nedostatok kapacít  
materských škôl. Existujú tiež viaceré prekážky prístupu k predprimárnemu vzdelávaniu, ako napríklad, nedostupnosť  
materských škôl pre deti a ich zákonných zástupcov žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách, jazykové, kul-  
túrne a finančné bariéry3. Medzi ciele schváleného Plánu obnovy patrí aj zvýšenie podielu detí v predškolskom  
veku, ktoré sa zúčastňujú na predprimárnom vzdelávaní. Potreba riešiť čo najskoršie vzdelávanie detí zo sociálne  
znevýhodneného prostredia s dôrazom najmä na deti z marginalizovaných rómskych komunít bola zámerom pre zavede-  
nie povinného predprimárneho vzdelávania pre 5 ročné deti s účinnosťou od roku 2021. Táto povinnosť vytvorila tlak  
na dobudovanie potrebných kapacít materských škôl obcí a miest.  
Základným predpokladom dostupnosti predprimárneho vzdelávania je dostatočná kapacita materských škôl.  
Kapacity materských škôl kontrolovaných obcí a miest postačovali pre prijatie detí s povinným predprimárnym vzdeláva-  
ním, ktorých počet sa v materských školách v školskom roku 2021/2022 zvýšil. Avšak vplyvom zvýšeného záujmu  
týchto detí o materské školy neboli dostatočné pre mladšie deti, ktorých počet v materských školách poklesol.  
Vypuklejšia bola uvedená situácia u kontrolovaných obcí, ktoré mali väčšinou len jednotriednu materskú školu obsadenú  
najmä deťmi plniacimi povinné predprimárne vzdelávanie. Na druhej strane materské školy evidovali zamietnuté žiadosti  
o prijatie do materskej školy len v minimálnej miere, čo však nemuselo odrážať reálny záujem rodičov o materskú  
školu. Dôvodom nepodania žiadosti o prijatie do materskej školy v obciach bola, napr. aj dopredu známa vedomosť  
o kapacitných možnostiach materských škôl rodičmi, či finančné dôvody.  
Pre budovanie kapacít materských škôl a zabezpečenie inkluzívnych tímov nepostačujú príjmy obcí, ale sú po-  
trebné dodatočné externé zdroje.  
Na potrebu rozšírenia kapacít a zvýšený záujem detí s povinným predprimárnym vzdelávaním reagovali kontrolované  
subjekty aj zapojením sa do národných projektov. Týmto sa však, aj napr. z dôvodu zvýšených cien stavebných materiálov,  
zatiaľ nepodarilo rozšíriť kapacitu svojich materských škôl. Kontrolou bola identifikovaná závislosť budovania kapacít  
materských škôl v obciach a mestách na externých zdrojoch financovania, najmä na zdrojoch Európskej únie.  
Obdobne tomu bolo aj v prípade financovania podporného personálu a inkluzívnych tímov materských škôl, ktoré  
neboli v žiadnej materskej škole kontrolovaných obcí a miest financované z ich vlastných príjmov. Prítomnosť pe-  
dagogických asistentov, odborných zamestnancov, či rodičovských asistentov v materských školách nie je nárokovateľná  
a visela od záujmu a aktivity materských škôl s cieľom získania zdrojov na ich financovanie. Pritom prítomnosť uvede-  
ných zamestnancov bola podľa vyjadrení materských škôl prínosom. Každá materská škola by v súčasnosti mala byť  
schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie. Takéto vzdelávanie dôsledne napĺňa ideu rovnosti šancí  
pre všetkých, rovnosti prístupu ku vzdelávaniu a v konečnom dôsledku k zabezpečeniu dôslednej sociálnej inklúzie4.  
Dostupnosť a kvalitu predprimárneho vzdelávania ovplyvňujú aj poplatky hradené v materských školách, či spô-  
sob jeho financovania.  
Okrem limitovaných kapacít kontrolovaných obecných a mestských materských škôl existovala v rámci dostupnosti  
predprimárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia aj finančná bariéra, ktorú predsta-  
vovali formálne a neformálne poplatky hradené v materských školách zákonnými zástupcami, ale aj potreba za-  
bezpečiť pre dieťa ďalšie veci pri nástupe do materskej školy. Niektoré obce najmä s vyšším podielom rómskych obyva-  
teľov, sa rozhodli hradiť materskej škole náklady na výchovu a vzdelávanie, či stravovanie za rodičov detí.  
Hlavným zdrojom financovania materských škôl je podiel obcí a miest na výnose z dane z príjmov fyzických osôb, ktorý je  
poukazovaný aj na základe počtu detí v materských školách na území obce a od roku 2021 aj na základe počtu detí  
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materských školách. Úskaliami tohto spôsobu financovania pred-  
primárneho vzdelávania je závislosť výšky podielu poukazovaného obciam a mestám z podielovej dane od vývoja  
1 Učiace sa Slovensko, str. 37  
2 Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, záverečná správa marec 2020, str. 9  
3 Plán obnovy, str. 225, 228  
4 Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, Bratislava 2016, str. 108  
| 4  
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
ekonomiky, či legislatívnych zmien a nezáväznosť jeho využitia obcami a mestami na financovanie predprimár-  
neho vzdelávania.  
Kontrolou boli identifikované aj viaceré systémové nedostatky vyplývajúce z nastavenia legislatívy, ktoré v praxi neumož-  
ňujú dosahovanie predpokladaných úžitkov z nich. Príkladom uvedeného je príspevok na dopravu, ktorý môžu deti  
zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj ostatné deti, využívať len čiastočne, či oznamovanie neplnenia povinnosti  
zákonného zástupcu prihlásiť dieťa na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania. Aktuálne nastavený systém kon-  
troly plnenia uvedenej povinnosti nemusí byť schopný, v prípade obcí bez materskej školy a neuzatvorenej dohody o spá-  
dovosti, identifikovať deti neprihlásené na povinné predprimárne vzdelávanie.  
V záujme zlepšenia dostupnosti predprimárneho vzdelávania, jeho skvalitnenia a naplnenia zámerov stanovených v stra-  
tegických dokumentoch NKÚ SR navrhuje výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby zaviazal MŠVVŠ  
SR k predloženiu ucelenej koncepcie predprimárneho vzdelávania, kde bude komplexne riešené najmä zabezpe-  
čenie kapacít, financovanie, personálne zabezpečenie a vybavenie materských škôl, s konkretizovaním plánova-  
ných opatrení v najbližšom období.  
| 5  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
KONTROLNÁ AKCIA  
ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE  
1
Kontrola bola vykonaná na základe plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2021. Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť  
dostupnosť predprimárneho vzdelávanie v obciach pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a participáciu obcí  
na jej zabezpečovaní s cieľom zvýšenia zaškolenosti detí.  
Predmetom kontroly bolo preverenie kapacitnej, geografickej a finančnej dostupnosti predprimárneho vzdelávania,  
ako aj pripravenosť obce a ich materských škôl na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.  
2
RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE  
2.1  
ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA  
Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov  
medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI).  
Kontrolovanými subjektami bolo deväť obcí a miest Banskobystrického kraja. Vybrané obce a mestá patrili prevažne  
do okresov s najvyššou evidovanou mierou nezamestnanosti v kraji a vysokým počtom poberateľov pomoci v hmotnej  
núdzi. Podiel rómskych obyvateľov sa vo vybraných obciach a mestách pohyboval podľa Atlasu rómskych komunít 2019  
v rozmedzí od 20 % do takmer 100 %. Sedem z kontrolovaných obcí a miest malo minimálne jednu obecnú materskú  
školu. V žiadnej z kontrolovaných obcí a miest nebolo registrované zariadenie predprimárneho vzdelávania5. Obce Barca  
a Sútor nemali v čase výkonu kontroly na svojom území žiadnu materskú školu. V prípade týchto obcí sa kontrola zamerala  
najmä na vytváranie podmienok na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania, geografickú dostupnosť, či snahu  
obcí o vybudovanie vlastnej materskej škôlky.  
Kontrolovaným obdobím bol rok 2021 pre posúdenie aktuálneho stavu v dostupnosti predprimárneho vzdelávanie a roky  
2018 až 2020 pre porovnanie vývoja.  
Dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia je v zmysle školského zákona dieťa žijúce v prostredí, ktoré vzhľadom  
na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocio-  
nálnych vlastností dieťaťa, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj  
jeho osobnosti. Tieto deti boli v materských školách identifikované predovšetkým na základe kritéria hmotnej núdze. V nie-  
ktorých prípadoch boli deti zo sociálne znevýhodneného prostredia identifikované na základe ich vykazovania v školských  
výkazoch v rámci údajov o deťoch so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Na to, aby mohla materská škola  
evidovať a vykazovať deti v príslušných školských výkazoch ako deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, museli mať  
tieto deti zariadením výchovného poradenstva a prevencie zároveň diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie po-  
treby6.  
Kapacitná dostupnosť bola posudzovaná na základe porovnania kapacity materských škôl s počtami detí vo veku 3-5  
rokov s trvalým pobytom v obciach a mestách s dôrazom na počet detí, pre ktoré bolo predprimárne vzdelávanie povinné.  
Zohľadnený bol aj celkový záujem o materskú školu na základe počtu podaných žiadostí o prijatie dieťaťa do materskej  
školy. U obcí s rómskym osídlením mimo obce a u obcí bez materskej školy bola preverená dostupnosť materských škôl  
aj z geografického hľadiska, najmä z pohľadu existencie komunikácie a dopravného spojenia pre dochádzanie do obce  
s materskou školou. Za kritérium z pohľadu finančnej dostupnosti bolo považované nevytváranie dodatočných finančných  
5 Podľa § 24 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
sú zariadenia pre deti a mládež na účely tohto zákona: prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku dieťaťa;  
zariadenia, v ktorých sa poskytuje služba výchovy a starostlivosti o deti a mládež, ak nie sú zariadeniami podľa písmen a) až d), zariadením sociálnych  
služieb alebo zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa § 161l ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní  
(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov podmienka absolvovania povinného predprimárneho vzdelávania sa do 31. augusta 2024  
považuje za splnenú, ak dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, navštevuje zariadenie predprimárneho vzdelávania podľa osobitného  
predpisu vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania.  
6 Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je v zmysle § 2 písm. i) školského zákona o zmene požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem,  
metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo jeho vývinu  
v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti dieťaťa alebo žiaka a dosiahnutie  
primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.  
Dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je v zmysle § 2 písm. j) uvedeného zákona dieťa uvedené v písmenách k) až q), ktoré  
má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, okrem detí umiestnených do špe-  
ciálnych výchovných zariadení na základe rozhodnutia súdu  
| 6  
 
 
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
bariér pre rodiny zo sociálne znevýhodneného prostredia v podobe rôznych poplatkov v materskej škole, či dostatočné  
financovanie materských škôl z podielových daní. Posledným kritériom bola personálna pripravenosť materských škôl  
na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami posudzovaná na základe prítomnosti pedagogických asistentov a odborných  
zamestnancov v materských školách. Preverený bol aj záujem obcí a miest o problematiku predprimárneho vzdelávania  
v strategických dokumentoch.  
2.2  
VÝKON KONTROLY  
Odstraňovanie bariér v prístupe ku vzdelávaniu a posilnenie prvkov inkluzívneho vzdelávania sú kľúčové pre vyrovnávanie  
šancí vo vzdelávaní a zlepšovanie možností pre znevýhodnené deti realizovať svoj potenciál. Miera zaškolenosti v mater-  
ských školách je v prostredí marginalizovaných rómskych komunít výrazne nižšia a priemerný počet vymeškaných hodín  
v základnej škole je výrazne vyšší ako v prostredí majority. Výdavky na preventívne opatrenia a na podporu zvyšovania  
zaškolenosti v materských školách, ktoré majú najvyššiu návratnosť a najväčší potenciál pozitívne ovplyvniť ďalší úspech  
detí, sú minimálne7.  
Významným faktorom, ktorý od roku 2021 ovplyvnil dostupnosť predprimárneho vzdelávania, bolo zavedenie povinného  
predprimárneho vzdelávania pre každé dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku  
školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole. Na povinné predprimárne  
vzdelávanie sa prvý krát prijímali deti od školského roku 2021/2022.  
Riziká identifikované počas prípravy kontroly boli rozpracované do predmetu kontroly. Kontrola potvrdila, že kapacita  
materských škôl, bola najmä v prípadoch menších obcí naplnená. Tieto materské školy navštevovali prevažne deti,  
pre ktoré bolo predprimárne vzdelávanie povinné, čím sa pre mladšie deti znížila dostupnosť tohto vzdelávania. Úhrady  
formálnych a neformálnych poplatkov vyberaných materskými školami, či potreba zabezpečenia vecí pre deti pri nástupe  
do materskej školy boli bariérou dostupnosti predprimárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.  
Uvedené malo dopad najmä na mladšie deti, pre ktoré nebolo predprimárne vzdelávanie povinné. Budovanie kapacít  
materských škôl, či inkluzívne tímy v materských školách boli financované len z externých zdrojov.  
2.3  
ŠPECIFICKÉ OBLASTI  
Oblasť predprimárneho vzdelávania je upravená aj v strategických dokumentoch štátu ako NPRVV, Nultý akčný plán stra-  
tégie inkluzívneho vzdelávania, či Plán obnovy. Plán obnovy medzi problémami so zaškolenosťou detí v materských ško-  
lách identifikoval, okrem iného, aj faktory, ktoré boli predmetom kontroly. Reformy navrhnuté v ňom za oblasť predprimár-  
neho vzdelávania sa týkajú, napr. zabezpečenia podmienok na implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania  
pre deti od 5 rokov a zavedenia právneho nároku na miesto v materskej škole alebo u iných poskytovateľov predprimár-  
neho vzdelávania od 3 rokov; odstránenie finančných bariér pri zaškolení 5-ročných detí, pre ktoré bude predprimárne  
vzdelávanie povinné a ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia; zmeny financovania predprimárneho vzdelávania;  
definície konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov a vypracovania modelu nárokovateľných pod-  
porných opatrení vo výchove a vzdelávaní, vrátane systému ich financovania; či reformy systému poradenstva a preven-  
cie.  
3
VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE  
3.1 DOSTATOČNÁ KAPACITA MATERSKÝCH ŠKÔL AKO ZÁKLAD DOSTUPNOSTI PREDPRIMÁRNEHO  
VZDELÁVANIA  
Slovensko má v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie nízku mieru zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní.  
Zaškolenosť je ešte nižšia v rámci ohrozených skupín detí, ktoré z kvalitného predprimárneho vzdelávania benefitujú naj-  
viac. Jednou z príčin sú aj nedostatočné kapacity materských škôl. Medzi miesta s najväčším obmedzením kapacít patria  
viaceré obce s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít8. Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať  
detí. Na predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa prijíma spravidla dieťa od 3 rokov jeho veku, pričom prednostne  
sa prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Bariéry zapojenia detí z marginalizovaných  
rómskych komunít do predškolského vzdelávania ilustruje obrázok č. 1.  
7 Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, záverečná správa, marec 2020, str. 9,11 a 14  
8 Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, záverečná správa, marec 2020, str. 14  
| 7  
 
 
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Obrázok č. 1: Bariéry zapojenia detí z marginalizovaných rómskych komunít do predškolského vzdelávania  
Kontrolou sa vo vybraných obciach a mestách potvrdil pozitívny vplyv zavedenia povinného predprimárneho vzde-  
lávania pre 5-ročné deti, keď v kontrolovaných obciach a mestách vzrástol počet týchto detí v materských školách. Zá-  
roveň sa v nich zvýšil počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Pozitívny dopad zavedenia povinného predpri-  
márneho vzdelávania sa prejavil aj na celoslovenskej úrovni.  
Graf č.1: Vývoj počtu detí v materskej škole a detí z rodín v hmotnej núdzi podľa veku  
Počet detí z rodín, ktorým sa poskytuje  
pomoc v hmotnej núdzi, v materských  
školách  
Počet detí v materských školách  
53997  
60000  
49296  
47729  
48457  
49515  
47754  
1253  
50000 47706  
40000  
30000  
20000  
10000  
0
1121  
1 200  
900  
600  
300  
0
39827  
848  
430  
841  
421  
24251  
21675  
21751  
656  
21508  
641  
2018  
2019  
5 rokov  
2020  
2021  
2018  
3 roky 4 roky  
2019  
5 rokov  
2020  
2021  
7 rokov  
3 roky  
4 roky  
6 rokov  
7 rokov  
6 rokov  
Zdroj: CVTI SR/ MŠVVŠ SR; stav k 15.9. prísl. roka, údaje za rok 2021 sú predbežné  
| 8  
  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Negatívnym dopadom zavedenia povinného predprimárneho vzdelávania identifikovaným v kontrolovaných ob-  
ciach a mestách bolo zníženie počtu mladších detí v materských školách a zníženie dostupnosti predprimárneho  
vzdelávania pre tieto deti. Uvedené sa opäť prejavilo aj na celoslovenskej úrovni.  
Dôvodom zníženia dostupnosti predprimárneho vzdelávania pre mladšie deti bola aj nedostatočná kapacita ma-  
terských škôl kontrolovaných obcí. Tieto museli na školský rok 2021/2022 prednostne prijímať deti, pre ktoré bolo pred-  
primárne vzdelávanie povinné a až následne mohli materské školy prijímať mladšie deti. Zo siedmich kontrolovaných sub-  
jektov s materskými školami mali materské školy v obciach Telgárt, Sirk a Šíd v školskom roku 2021/2022 kapacitu napl-  
nenú najmä deťmi, pre ktoré bolo predprimárne vzdelávanie povinné, resp. pokračujúcimi v plnení povinného predprimár-  
neho vzdelávania. Podiel detí plniacich alebo pokračujúcich v plnení povinného predprimárneho vzdelávania na počte detí  
v materských školách sa pohyboval od 75 % do 91 %. V ďalších dvoch obciach Gemerská Ves a Rimavská Seč bol podiel  
týchto detí nad 50 % zo všetkých detí v materskej škole a v mestách Hnúšťa a Tornaľa bol mierne pod 50 %. V dôsledku  
zvýšeného záujmu o materskú školu bola materská škola v obci Gemerská Ves nútená odmietnuť žiadosti o prijatie detí  
do materskej školy z dôvodu nedostatočnej kapacity. U ostatných obcí, ktorých kapacita materskej školy bola naplnená  
prevažne deťmi plniacimi povinné predprimárne vzdelávanie, neboli evidované zamietnuté žiadosti o prijatie do materskej  
školy. V prípade menších obcí nulový počet zamietnutých žiadostí o prijatie do materskej školy nemusel odrážať  
reálny záujem rodičov o materskú školu. Nakoľko išlo o menšie obce, kapacitné možnosti materských škôl boli medzi  
rodičmi dopredu známe, čo mohlo byť dôvodom, prečo rodičia žiadosť o prijatie dieťaťa nepodali. V prípade materskej  
školy v obci Sirk bolo dopadom zavedenia povinného predprimárneho vzdelávania a zvýšeného záujmu o materskú školu  
zavedenie dvojzmennej prevádzky v materskej škole.  
Povinné predprimárne vzdelávanie bolo schválené v roku 2019. Na jeho zavedenie a možný zvýšený záujem o materskú  
školu sa niektoré kontrolované subjekty pripravovali a vyvíjali snahu o zvýšenie kapacít svojich materských škôl. Obce  
Barca a Sirk sa zapojili do čerpania finančných prostriedkov v rámci národných projektov financovaných zo zdrojov Eu-  
rópskej únie. Do septembra 2021 sa im však nepodarilo postaviť materskú školu, alebo rozšíriť kapacitu materskej  
školy.  
Na realizáciu rozširovania a budovania kapacít materských škôl z projektov Európskej únie mal negatívny vplyv  
aj nárast cien stavebných materiálov.  
Odstúpenie uchádzačov z dôvodu, že nevedeli garantovať pôvodnú cenu v dôsledku nárastu cien stavebných materiálov,  
bolo jednou z príčin zdržania realizácie rozšírenia kapacít materskej školy. Ďalšími dôvodmi zdržania pri rozširovaní ka-  
pacít, alebo výstavbe materskej školy bola nutnosť opakovaného vyhlasovania verejnej súťaže, či nečinnosť firmy, ktorá  
mala realizovať verejné obstarávanie. Ani jedna z kontrolovaných obcí nerozšírila kapacitu materskej školy z vlast-  
ných zdrojov. Obec Šíd síce odkúpila v roku 2019 z úveru budovu bývalého detského domova, kde obec plánovala pre-  
miestniť materskú školu, no nepodnikla ďalšie kroky na jej rekonštrukciu a sprevádzkovanie. Dve obce, ktoré sa nachá-  
dzajú v prihraničných regiónoch, využili na rozšírenie kapacity materskej školy (Rimavská Seč), či jej rekonštrukciu (Ge-  
merská Ves) zdroje z investícií maďarskej vlády. Obec Sútor, ktorá je bez materskej školy, sa nemohla uchádzať o zdroje  
z národných projektov, nakoľko bola dlžníkom na odvodoch. Zároveň jej bolo zistené porušenie inej zmluvy na čerpanie  
nenávratného finančného príspevku. Deti z tejto obce plnili povinné predprimárne vzdelávanie v cirkevnej materskej škole  
v susednej obci, v ktorej nemali garantované miesto, keďže nešlo o spádovú materskú školu.  
Niektoré obce považovali kapacitu svojej materskej školy za dostatočnú a nevyvíjali snahu o jej zvýšenie aj napriek  
tomu, že už v predchádzajúcich rokoch mali signály o jej nedostatočnosti, či mali priamo vo svojich strategických  
dokumentoch identifikovanú potrebu rozšírenia kapacít materských škôl. Išlo napr. o obce Gemerská Ves, Telgárt  
a Šíd. Tieto obce neidentifikovali potrebu rozširovania svojich kapacít na základe vývoja naplnenosti materských škôl, či  
počtu detí vo veku 3-5 rokov v obci. Argumentom obcí bolo, že materskú školu v obci navštevujú prevažne deti z rómskej  
komunity a ostatné deti navštevujú materské školy v okolitých obciach. Podľa skúseností materských škôlok týchto obcí  
prítomnosť všetkých detí v materskej škole v rámci jedného školského dňa bola neobvyklá. Vplyv socioekonomického  
statusu na účasť detí na vzdelávaní v materskej škole sa prejavil aj tým, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia  
nenavštevovali materskú školu napr. v zlom počasí, resp. jesenných a zimných mesiacoch, keďže im chýbala vhodná  
obuv či oblečenie, prípadne do materskej školy nenastúpili vôbec. V ďalších rokoch sa predpokladá zavedenie právneho  
nároku na miesto v materskej škole postupne najskôr pre deti vo veku 4 rokov a následne aj pre 3 ročné deti. V tejto  
súvislosti NKÚ SR upozorňuje na možnú nedostatočnosť kapacít materských škôl v prípade zavedenia nárokova-  
teľnosti miesta v materskej škole pre mladšie deti aj u obcí a miest, ktoré zatiaľ nevykázali zamietnuté žiadosti  
o prijatie dieťaťa. V roku 2020 dosiahla populácia 3 až 5 ročných detí hodnotu 177 619. Podľa prognózy by mal počet  
| 9  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
týchto detí kulminovať v roku 2021 na hodnote približne 180 tisíc a do roku 2025 by sa mal ich počet znížiť na približne  
170 tisíc9.  
Budovanie kapacít materských škôl je preto potrebné realizovať aj s ohľadom na vývoj demografickej krivky, aby  
po období kulminácie počtu detí vo veku 3 až 5 rokov neostali vybudované kapacity nevyužité, príp. aby sa budo-  
vali s perspektívou ich využitia na iný účel.  
NKÚ SR odporúča pri implementácii pripravovaného právneho nároku na miesto v materskej škole pre deti vo veku  
4 roky a neskôr 3 roky stanoviť účinnosť tohto nároku až po vytvorení dostatočnej kapacity materských škôl  
na naplnenie tohto nároku.  
3.2 ÚSKALIA REALIZÁCIE NOVÝCH POVINNOSTÍ PO ZAVEDENÍ POVINNÉHO PREDPRIMÁRNEHO VZDE-  
LÁVANIA  
Zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania prinieslo aj nové povinnosti pre obce, mestá a materské školy. Jednou  
z takýchto povinností obcí a miest je evidencia detí vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania, ktoré majú  
v obci, či v meste trvalé bydlisko a evidencia, v ktorých školách ju plnia, obdobne ako je to u žiakov vo veku plnenia  
povinnej školskej dochádzky. Pri plnení tejto povinnosti mali kontrolované obce a mestá problém pri overovaní ma-  
terskej školy, v ktorej dieťa plnilo toto vzdelávanie a či ho vôbec plnilo. Niekedy nebolo v možnostiach materskej  
školy a ani obce či mesta zistiť, kde si dané dieťa plní predprimárne vzdelávanie a overiť si túto informáciu. Išlo  
napr. o prípady, keď sa rodina presťahovala do inej obce alebo mesta, či zahraničia. Tiež overovanie plnenia povinného  
predprimárneho vzdelávania v informačnom systéme verejnej správy bolo niektorými kontrolovanými subjektami hodno-  
tené ako problematické.  
Ďalšie povinnosti boli stanovené pre riaditeľov materských škôl. V prípade, že dieťa plní povinné predprimárne vzdelávanie  
mimo obce, v ktorej má trvalý pobyt, riaditeľ materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi  
spádovej materskej školy10. Kontrolou bolo zistené, že oznamovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania  
v prípade, že dieťa navštevovalo materskú školu v inej obci alebo meste, nefungovalo dostatočne. Riaditelia spá-  
dových materských škôl nemali informácie od materských škôl z iných obcí a miest o plnení povinného predprimárneho  
vzdelávania deťmi z kontrolovanej obce, či mesta a naopak. Kontrolou identifikovanou prekážkou pri plnení tejto povin-  
nosti bolo zložité zisťovanie spádovej materskej školy, napr. v prípade, že dieťa malo trvalý pobyt v meste s viacerými  
materskými školami. Oznamovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania je naviazané na trvalý pobyt dieťaťa.  
Z kontroly vyplynulo, že zákonní zástupcovia v žiadosti o prijatie častokrát uviedli nesprávne trvalý pobyt dieťaťa  
a materské školy na základe takto uvedeného údaja neidentifikovali toto dieťa ako dieťa s trvalým pobytom v inej obci  
alebo meste.  
Novou povinnosťou riaditeľa materskej školy je aj povinnosť oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy a príslušnej obci,  
ak zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania svojho dieťaťa. Takým je aj  
prípad, ak zákonný zástupca neprihlási dieťa na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania. Pri overovaní plnenia  
uvedenej povinnosti spolupracovali spádové materské školy s obcami a mestami, ktoré im na tento účelom poskytovali  
zo svojej evidencie zoznamy detí, pre ktoré bolo predprimárne vzdelávanie povinné.  
Kontrolou bol identifikovaný systémový nedostatok, ktorého dôsledkom by mohli ostať niektoré deti mimo po-  
vinného predprimárneho vzdelávania.  
Išlo o prípad obcí bez materskej školy, ktoré nemali s inou obcou uzatvorenú dohodu o spádovej materskej škole. Je to  
práve spádová materská škola, ktorej obec poskytuje informáciu o deťoch s povinným predprimárnym vzdelávaním a ktorá  
by mala vo vyššie uvedených prípadoch ďalej konať. Neuzatvorením dohôd o spádovej materskej škole nebolo miesto pre  
deti s povinným predprimárnym vzdelávaním z týchto obcí nárokovateľné. Neexistenciou dohody o spádovej materskej  
škole nebola zabezpečená ochrana týchto detí, nakoľko žiadna materská škola o nich nemala informáciu a v prípade vý-  
skytu neplnenia si povinnosti prihlásiť dieťa na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania nemala na základe čoho  
začať konanie pre neplnenie si uvedenej povinnosti zo strany zákonných zástupcov. Na základe uvedeného NKÚ SR  
9
CVTI, Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl, 2021, str. 4,5  
Podľa § 59a ods. 1 školského zákona povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v materskej škole v obci, v ktorej má trvalý pobyt (ďalej len  
10  
„spádová materská škola“), ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné pred-  
primárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej materskej škole, ak ho riaditeľ tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie.  
Podľa § 8a zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov obec určí všeobecne  
záväzným nariadením spádovú materskú školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce pre deti s trvalým pobytom v obci, v ktorej plnia povinné predpri-  
márne vzdelávanie. Ak je obec zriaďovateľom viacerých materských škôl, všeobecne záväzným nariadením určí pre každú spádovú materskú školu  
časť svojho územia. Ak obec nemá zriadenú materskú školu, môže uzavrieť písomnú dohodu s inou obcou o spádovej materskej škole.  
| 10  
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
odporúča upraviť v legislatíve nastavenie oznamovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v inej obci  
nie príslušnej spádovej materskej škole, ale priamo obci a zároveň obciam stanoviť povinnosť oznámiť neplnenie  
povinnosti zákonných zástupcov prihlásiť dieťa na plnenie tohto vzdelávania príslušnému orgánu štátnej správy. Pri zavá-  
dzaní povinného predprimárneho vzdelávania chýbala obciam a mestám aj väčšia metodická podpora a včasná informo-  
vanosť zo strany ministerstva.  
Hoci samotná dochádzka detí s povinným predprimárnym vzdelávaním nebola predmetom kontroly, z vyjadrení mater-  
ských škôl vyplynulo, že aj napriek existencii povinnosti zákonného zástupcu dbať o riadne plnenie povinného predprimár-  
neho vzdelávania, majú niektoré deti, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia, nízku účasť na predprimárnom  
vzdelávaní v materskej škole. Bez riadnej účasti detí na povinnom predprimárnom vzdelávaní, stráca tento inštitút  
na svojom význame. NKÚ SR odporúča venovať pozornosť a motivovať zákonných zástupcov detí, najmä zo so-  
ciálne znevýhodneného prostredia, k riadnej dochádzke detí s povinným predprimárnym vzdelávaním do materskej  
školy, napr. zvýšením informovanosti o význame predprimárneho vzdelávania na celoštátnej úrovni, či prostredníctvom  
nárokovateľných finančných príspevkov.  
Dochádzku detí do materských škôl v druhom polroku roku 2020 a v roku 2021 ovplyvnila aj prebiehajúca situácia v sú-  
vislosti s pandémiou Covid-19, keď sa do materských škôl vrátilo menej detí aj zo sociálne znevýhodneného prostredia  
z dôvodu, že rodičia mali obavu z nakazenia.  
3.3 KOĽKO STOJÍ PREDPRIMÁRNE VZDELÁVANIE ?  
Zdrojom financovania materských škôl zriadených obcami a mestami je predovšetkým poukazovaný výnos z podielu  
na dani z príjmov fyzických osôb. Materské školy dostávajú na deti s povinným predprimárnym vzdelávaním a deti pochá-  
dzajúce z rodín v hmotnej núdzi aj prostriedky zo štátneho rozpočtu, či už vo forme príspevku na výchovu a vzdelávanie,  
alebo vo forme dotácií na stravu a školské potreby. Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú  
úhradu.  
Ako významná bariéra dostupnosti predprimárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia  
bola kontrolou identifikovaná finančná bariéra vo forme formálnych, ale aj neformálnych príspevkov zákonných zá-  
stupcov. Uvedené sa týka najmä detí z rodín, ktoré nespadajú do systému pomoci v hmotnej núdzi a nemajú nárok  
na úľavy. Najviac sa to prejavilo u mladších detí, ktoré začnú navštevovať materskú školu až v čase, kedy sa pre nich  
stáva predprimárne vzdelávanie povinné.  
Na vzdelávanie v materských školách prispievajú zákonní zástupcovia detí úhradami príspevku na čiastočnú úhradu vý-  
davkov materskej školy, či nákladov na nákup potravín a režijných nákladov školskej jedálne. Príspevok za pobyt dieťaťa  
v materskej škole sa neuhrádza za dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, či v prípade ak zákonný zástupca  
dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Za tieto deti sa ma-  
terskej škole zo štátneho rozpočtu poskytuje príspevok na výchovu a vzdelávanie. Výška príspevku za pobyt dieťaťa v ma-  
terskej škole bola v kontrolovaných obciach a mestách rôzna a pohybovala sa od 1,70 eur do 15 eur za dieťa na mesiac.  
Nižšie poplatky boli stanovené v obciach, čo môže deťom navštevujúcich materské školy v mestách, ktoré mali  
poplatky vyššie, sťažovať prístup do nich. Obce Gemerská Ves a Rimavská Seč sa z dôvodu vysokého podielu detí  
z nízkopríjmových rodín, ako aj z dôvodu existencie nedoplatkov z uvedeného poplatku, rozhodli stanoviť príspevok  
za pobyt v nulovej výške.  
Od 01. 08. 2021 došlo k ukončeniu plošného poskytovania dotácie na stravu11 v poslednom ročníku materskej školy a táto  
ostala zachovaná pre tieto deti už len do dovŕšenia 6 rokov veku, či deti od 6 rokov veku, ak žijú v domácnosti, ktorej  
členovia si neuplatnili, alebo si nemohli v zmysle zákona o dani z príjmov uplatniť nárok na zvýšený daňový bonus. Dotácia  
sa poskytuje aj na deti v hmotnej núdzi. V prípade uvedených detí hradia zákonní zástupcovia doplatok medzi rozdielom  
vo výške stravného a poskytovanou dotáciou na stravu. Obdobne ako pri príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole,  
11  
v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky možno  
dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa poskytnúť na zabezpečenie obeda a iného jedla v materskej škole na:  
a) každé dieťa, ktoré navštevuje materskú školu a v materskej škole je najmenej 50 % detí z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc  
v hmotnej núdzi;  
b) dieťa, ktoré navštevuje materskú školu a žije v domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej príjem za posledných šesť  
mesiacov predchádzajúcich dňu podania žiadosti o poskytnutie dotácie je najviac vo výške životného minima;  
c) dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy a žije v domácnosti, v ktorej si ani jeden člen domácnosti neuplatnil na toto dieťa nárok  
na sumu daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa, ktoré dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, žijúce s ním v domácnosti podľa  
osobitného predpisu; táto skutočnosť sa žiadateľovi podľa § 4 ods. 4 preukazuje čestným vyhlásením.  
| 11  
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
aj v prípade úhrad stravného sa obce Rimavská Seč a Šíd rozhodli tento poplatok od zákonných zástupcov nevyberať  
a náklady na stravu v materskej škole hradiť zo svojho rozpočtu.  
Aj neformálne poplatky v materských školách, či potreba zabezpečiť pre dieťa ďalšie veci pri nástupe do mater-  
skej školy, predstavovali pre zákonných zástupcov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia problém.  
Neformálne poplatky predstavovali najmä príspevok na združenie rodičov, do triedneho fondu, na hygienické potreby,  
na predstavenia a pod. Tieto vyberali materské školy v kontrolovaných obciach a mestách v rôznom zložení a rôznej  
výške. Celková suma neformálnych poplatkov za rok mohla dosiahnuť aj sumu 72 eur na dieťa bez poplatkov za prípadné  
krúžky. Materské školy v obciach vyberali neformálne poplatky v minimálnej miere, najčastejšie za združenie rodičov,  
resp. ich nevyberali vôbec.  
Graf č. 2: Vývoj počtu detí žijúcich v rodinách, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a počet týchto detí v materských  
školách podľa veku  
Počet detí z rodín v hmotnej núdzi vo veku 3-5 rokov vs. počet týchto detí  
v materských školách  
7000  
6000  
5000  
4000  
3000  
2000  
1000  
0
1253  
1121  
841  
848  
647  
562  
461  
254  
251  
162  
97  
69  
2018  
MŠ - 3 roky  
2019  
MŠ - 4 roky  
2020  
rodiny - 4 roky  
2021*  
rodiny - 5 rokov  
rodiny - 3 roky  
MŠ - 5 roky  
Zdroj: CVTI/MŠVVŠ SR – údaje o deťoch v hmotnej núdzi v materských školách, ISP – údaje o deťoch v hmotnej núdzi – posudzované osoby (ku-  
mulatív za rok, jedinečný výskyt), za rok 2021 stav k septembru  
Podľa skúseností materských škôl kontrolovaných subjektov, rodičov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a rodín  
v hmotnej núdzi pravidelne odrádzajú poplatky za stravu a réžiu, poplatky do triedneho fondu, v neposlednom rade aj  
náklady súvisiace s oblečením a obutím, hygienou a popoludňajším oddychom. Na uvedené mala vplyv aj zmena socio-  
ekonomického statusu rodiny v hmotnej núdzi, napr. pri narodení dieťaťa, pri začatí rodičovskej dovolenky, v prípade  
zamestnania sa jedného z rodičov, keď sa na rodiny prestávajú vzťahovať úľavy z poplatkov a po zmene statusu  
vzniká povinnosť ich uhrádzať. Deti, ktorých zákonní zástupcovia uhradili aj dobrovoľné príspevky, chodili  
do materskej školy pravidelnejšie. S dochádzkou detí evidovali materské školy problémy, nakoľko materskú školu navšte-  
vovali aj rómske deti, z početných rodín, v ktorých rodičia neprejavovali žiadny záujem o návštevu materskej školy deťmi,  
najmä z dôvodu, že pochádzajú zo slabých sociálnych pomerov. Obec Šíd, ktorá stanovila nulový príspevok zákonných  
zástupcov na stravu tak urobila, nakoľko deti pochádzali z marginalizovanej rómskej komunity, rodiny boli nízkopríjmové,  
alebo v hmotnej núdzi a v prípade spoplatnenia stravy by deti odmietli nosiť do materskej školy. Materská škola v obci  
Telgárt prispievala z finančných prostriedkov národného projektu PRIM, v prípade finančných problémov rodičov detí,  
na veci potrebné pri nástupe do materskej školy. Materská škola v obci Šíd niekoľkokrát usporiadala zbierku na šatstvo  
a obuv pre tieto deti.  
Obciam a mestám je podiel na výnose z dani z príjmov fyzických osôb, z ktorého financujú materské školy, poukazovaný  
aj na základe počtu detí v materských školách na území obce, zohľadňujúcim veľkosť materských škôl a od roku 2021 aj  
počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materských školách. Výška výnosu z dane z príjmov fy-  
zických osôb poukazovanom obciam a mestám je závislá od vývoja ekonomiky. Takým príkladom je rok 2020, kedy  
získali do svojich rozpočtov nižšiu sumu podielovej dane, ako bol jej predpoklad podľa východiskových štatistických úda-  
jov. Zároveň to bolo menej ako získali v roku 2019.  
| 12  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Tabuľka č. 1: Vývoj výnosu z podielu na dani z príjmov fyzických osôb  
Údaje o podiele obcí na výnose dane  
Podiel obcí na výnose dane – východiskové údaje (v tis. eur)  
Prepočítaný počet žiakov spolu  
Jednotkový koeficient na prepočítaného žiaka (v eur)  
Prevod výnosu dane obciam (v tis. eur)  
2018  
2019  
2020  
2021  
2 171 494  
9 496 234,5  
1 923 735  
9 142 490,3  
84,17  
2 002 072  
78 337  
2 179 532  
9 296 272,4  
93,78  
2 217 254  
37 722  
2 255 100  
9 466 459,3  
95,28  
2 202 356  
-52 744  
91,46  
x
x
Rozdiel skutočnosti oproti predpokladu (v tis. eur)  
Zdroj: MF SR – Východiskové štatistické údaje a podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb a Prevod výnosu dane z príjmov fyzických  
osôb územnej samospráve  
Podkladom pre výpočet prislúchajúceho podielu z výnosu dane z príjmov fyzických osôb v danom roku je obcami a  
mestami predkladaný výkaz o počte detí v materských školách na ich území podľa stavu k 15. septembru predchádzajú-  
ceho roka. V prípade, že deti začnú navštevovať materskú školu v inej obci po tomto termíne, obec, ktorá ich má započí-  
tané vo svojom výkaze, dostáva v nasledujúcom roku v rámci poukazovaného výnosu finančné prostriedky aj za tieto deti.  
Obec, v ktorej začnú tieto deti navštevovať materskú školu, musí výdavky na tieto deti hradiť z iných svojich príjmov.  
Rozhodovanie o použití poukázaného výnosu z podielu na dani z príjmov fyzických osôb patrí k samosprávnym pôsob-  
nostiam obcí a miest a o ich použití rozhodujú podľa svojich priorít. Platná legislatíva neukladá obciam povinnosť po-  
užiť časť poukázanej podielovej dane napočítanej podľa počtu detí v materských školách pre materské školy.  
Z kontrolovaných subjektov, napr. mesto Tornaľa, či obec Telgárt a Šíd poskytli svojim materským školám v roku 2020  
viac ako im v rámci poukázaného výnosu pripadalo podľa počtu detí v materských školách. NKÚ SR preto odporúča  
zaviesť normatívne, resp. obdobné financovanie materských škôl pre deti s povinným predprimárnym vzdeláva-  
ním a po zavedení právneho nároku na miesto v materskej škole aj pre mladšie deti.  
Jedným z opatrení na zabezpečenie úspešnej implementácie povinného predprimárneho vzdelávania a zvýšenia jeho do-  
stupnosti bolo v Nultom akčnom pláne stratégie inkluzívneho vzdelávania definované opatrenie zabezpečiť dostupnosť  
dopravy medzi bydliskom detí a miestom poskytovania predprimárneho vzdelávania vytvorením dotačného sys-  
tému pre dopravu detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do materských a základných škôl.  
Od 01. septembra 2021 si deti s povinným predprimárnym vzdelávaním dochádzajúce do materskej školy v inej obci mohli  
uplatniť nárok na príspevok na dopravu v prípade, že v obci ich trvalého pobytu nebola zriadená materská škola.  
Zavedený príspevok na dopravu neplní úplne svoj účel a prispieva čiastočne k želanému dopadu, ktorým malo  
byť zabezpečenie dopravy detí do materskej školy a základnej školy, zvýšenie podielu detí zo sociálne znevýhod-  
neného prostredia na školách, či zníženie neúčasti týchto detí na vyučovaní.  
Dôvodov je niekoľko. Príspevok je vyplácaný v prípade využitia spoja na dochádzanie do materskej školy v inej obci.  
Podmienkou na jeho využitie je aj existencia tohto dopravného spojenia. Na dochádzanie do materskej školy potrebujú  
deti aj doprovod, na neho sa však príspevok nevzťahuje. V kontrolovaných obciach a mestách bol nárok na uvedený  
príspevok uplatňovaný v minimálnej miere, nakoľko deti a ich rodičia z obcí bez materskej školy využívali na dochádzanie  
do a z materskej školy v inej obci najmä vlastné dopravné prostriedky. Iným príkladom, kedy nie je možné príspevok  
na dopravu využiť, je v prípade, že materskú školu navštevujú deti z osídlení rómskych komunít, ktoré sú vzdialenejšie  
od obce alebo mesta, avšak tvoria jej miestnu časť. V prípade dochádzania detí z takejto miestnej časti obce nemajú nárok  
na príspevok na dopravu, nakoľko dochádzajú do materskej školy vo svojej obci, tzn. v mieste trvalého pobytu. Na rozdiel  
od detí z okolitých obcí, ktoré netvoria miestnu časť, ale sú samostatnými obcami, kedy je príspevok nárokovateľný.  
Dochádzanie detí do materských škôl z obcí bez materskej školy, alebo zo vzdialených osídlení mohlo mať vplyv  
aj na nižšiu úroveň dochádzky týchto detí do materskej školy.  
3.4  
(NE)DOSTATOČNÉ PERSONÁLNE KAPACITY PRE INKLUZÍVNE VZDELÁVANIE  
Pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je prístup k predprimárnemu vzdelávaniu ako aj inkluzívnemu  
a individualizovanému vzdelávaniu na všetkých stupňoch kľúčovým predpokladom pre získanie akýchkoľvek základných  
zručností, vrátane digitálnej gramotnosti12. Tieto deti však musia byť najskôr identifikované. Medzi deti so špeciálnymi  
výchovno vzdelávacími potrebami patria aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré majú zariadením výchov-  
ného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.  
Kontrolou bolo zistené, že materské školy kontrolovaných obcí a miest vykazovali deti zo sociálne znevýhodneného pro-  
stredia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v nízkom počte, resp. neevidovali žiadne takéto dieťa, pričom  
ich navštevovali deti z rodín v hmotnej núdzi a marginalizovaných rómskych komunít. Materské školy evidovali deti  
12 Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, záverečná správa, 2020 (príloha 11)  
| 13  
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami najmä zo zdravotných dôvodov a nie z dôvodu vývinu v sociálne zne-  
výhodnenom prostredí. Pri porovnaní s počtom detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v základ-  
ných školách bola zistená disproporcia v týchto počtoch. Táto sa prejavuje aj na národnej úrovni.  
Graf č. 3: Vývoj počtu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materských školách a v nultom a prvom  
ročníku základných škôl  
Počet detí vo veku 3 - 7 rokov v materských školách so ŠVVP/SZP vs. počet detí  
so ŠVVP/SZP v nultom a prvom ročníku základných škôl  
10000  
8000  
6000  
4000  
2000  
0
9210  
9169  
8608  
7771  
1530  
740  
554  
462  
2018  
2019  
ŠVVP/SZP 3-7 rokov  
2020  
ŠVVP/SZP 0.-1. ročník  
2021  
Zdroj: CVTI/MŠVVŠ SR, údaje za rok 2021 sú predbežné  
Po zavedení povinného predprimárneho vzdelávania nastúpili do materských škôl aj deti, ktoré dovtedy materskú školu  
nenavštevovali. Časť z nich boli deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa vyjadrení materských škôl je práca  
s týmito deťmi ťažká a náročná. Zákonní zástupcovia takýchto detí nie sú motivovaní k snahe o diagnostikovanie  
špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí. Prekážkou v prípadnej snahe zákonných zástupcov o ich diagnosti-  
kovanie môže byť aj vzdialenosť, keďže centrá vykonávajúce túto diagnostiku sa nenachádzajú v obciach, resp. sú sús-  
tredené do väčších miest. Nakoľko žiadne finančné prostriedky poskytované materským školám neboli naviazané na počty  
detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ani materské školy neboli motivované k snahe o diagnostiku  
detí. Od roku 2021 prišlo k zmene. Obce a mestá dostávajú v rámci výnosu z podielu na dani z príjmov fyzických osôb  
finančné prostriedky napočítané aj podľa počtu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole.  
O ich použití pre materskú školu, ako už bolo uvedené vyššie, rozhoduje obec v rámci samosprávnej kompetencie. Takto  
dostane zvýšený výnos v nasledujúcom roku obec Sirk, v ktorej materská škola zabezpečila diagnostiku detí priamo v ma-  
terskej škole. NKÚ SR odporúča zaviesť systém na identifikovanie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb  
s dôrazom na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia za účelom zlepšenia ich podmienok vzdelávania.  
Pre napĺňanie princípov inkluzívneho vzdelávania v materských školách je potrebné zabezpečiť v nich aj prítomnosť pe-  
dagogických asistentov a ďalších odborných zamestnancov. Ich nárokovateľnosť v materských školách v súčasnosti ab-  
sentuje. Kontrolou bola identifikovaná závislosť existencie inkluzívnych tímov v materských školách na financo-  
vaní zo zdrojov Európskej únie. V materských školách mesta Hnúšťa a Tornaľa, obcí Gemerská Ves, Rimavská Seč a  
Telgárt pôsobili pedagogickí asistenti a iní odborní zamestnanci, či rodičovskí asistenti ovládajúci rómsky jazyk. Zdrojom  
ich financovania boli výlučne národné projekty. Niektoré obce, a to aj s vysokým s podielom rómskej komunity, ako  
napr. Rimavská Seč a Sirk, sa však nemali možnosť zapojiť do čerpania finančných prostriedkov z národného projektu  
PRIM, nakoľko neboli v zozname oprávnených užívateľov, ktorými bolo len 150 vybraných obcí a miest.  
Udržateľnosť inkluzívnych tímov v materských školách je po skončení ich financovania z národných projektov  
otázna.  
U kontrolovaných obcí a miest nie je predpoklad financovania uvedených zamestnancov a inkluzívnych tímov materských  
škôl z vlastných zdrojov po skončení projektov. Materské školy by uvítali asistentov učiteľa, logopéda, keďže deti pochá-  
dzajú z rodín, kde ani rodičia nevedia správne rozprávať a vyslovovať slová, sociálnych pedagógov, ktorí by sa venovali  
aj práci s rodičmi, ale aj rómskeho asistenta. NKÚ SR odporúča zaviesť právny a predvídateľný nárok na financovanie  
pedagogických asistentov a ostatných odborných zamestnancov podľa potrieb materských škôl.  
Od roku 2021 sa rozšírili obciam možnosti financovania a zabezpečenia pedagogických asistentov, či odborných zamest-  
nancov. Jedným zdrojom je od septembra 2021 zvýšený príspevok na výchovu a vzdelávanie pre deti, pre ktoré je pred-  
primárne vzdelávanie povinné. Tento je však možné v zmysle zákona o financovaní škôl použiť u detí s povinným  
predprimárnym vzdelávaním na ďalších šesť účelov súvisiacich s výchovou a vzdelávaním, ako napr. osobný príp-  
latok alebo odmenu pedagogických zamestnancov materskej školy, individuálne vzdelávanie detí, vybavenie miestnosti  
určenej na výchovu a vzdelávanie detí, úhradu nákladov za spotrebný materiál použitý pri výchove a vzdelávaní detí.  
| 14  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Rozhodnutie o jeho využití je na materských školách. Ďalšou novou možnosťou financovania sú zdroje z poukazovaného  
výnosu z podielu na dani z príjmov fyzických osôb poukazovaného obciam a mestám na základe počtu detí so špeciálnymi  
výchovno-vzdelávacími potrebami v materských školách. Možnosti jeho využitia už boli uvedené v predchádzajúcich čas-  
tiach správy.  
Predprimárne vzdelávanie ako také, ale aj s dôrazom na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, či marginalizova-  
ných rómskych komunít je predmetom viacerých strategických dokumentov na úrovni štátu. U kontrolovaných obcí sa ciele  
uvedené v týchto strategických dokumentoch premietli v minimálnej miere do strategických dokumentov obcí. Takým je  
najmä program rozvoja obce. Obce v ňom zamerali svoje aktivity najmä na rekonštrukciu materských škôl, príp. rozšírenie  
kapacít. Zabezpečenie napr. odborných kapacít, či inkluzívnych tímov materských škôl nebolo v kontrolovaných obciach  
predmetom týchto dokumentov.  
4
REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU  
Voči pravdivosti a preukázateľnosti kontrolných zistení uvedených v protokoloch o výsledku kontroly kontrolované subjekty  
nevzniesli námietky. V zápisnici o prerokovaní protokolu sa kontrolované subjekty zaviazali prijať opatrenia na odstránenie  
zistených nedostatkov a informovať o tom NKÚ SR v stanovených termínoch. NKÚ SR bude plnenie týchto opatrení ná-  
sledne monitorovať.  
5
KONTAKT  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava  
| 15  
 
 
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
PRÍLOHY  
Príloha č. 1  
Tabuľka č. 2: Kontrolované subjekty  
Kontrolované subjekty  
IČO  
Mesto Hnúšťa, Francisciho 74, 981 01 Hnúšťa  
Mesto Tornaľa, Mierová 14, 982 01 Tornaľa  
Obec Barca, Barca 24, 982 51 Figa  
Obec Gemerská Ves, Gemerská Ves 109, 982 62 Gemerská Ves  
Obec Rimavská Seč, Rimavská Seč 561, 980 42 Rimavská Seč  
Obec Sirk, Sirk 71, 049 64 Sirk  
Obec Sútor, Sútor 34, 980 01 Sútor  
Obec Šíd, Šíd 37, 986 01 Šíd  
Obec Telgárt, Telgárt 70, 976 73 Telgárt  
Zdroj: NKÚ SR  
00318744  
00319091  
00649520  
00318701  
00319023  
00328812  
00319082  
00316423  
00313874  
Tabuľka č. 3: Charakteristika kontrolovaných subjektov a ich materských škôl  
Údaje o materských školách v školskom roku  
Podiel detí v materskej  
škole (v %)  
Podiel róm-  
skeho oby-  
vateľstva  
v obci  
2021/2022  
Kontrolované  
subjekty  
naplne-  
nosť ka-  
pacít  
deti 3  
roky  
deti 4  
roky  
deti 5  
rokov  
deti 6  
rokov  
deti 5  
rokov  
deti 5 a  
viac rokov  
Mesto Hnúšťa  
21-30 %  
31-40 %  
61-70 %  
89,4%  
27  
48  
48  
7
74  
16  
40,0%  
49,2%  
48,2%  
66,7%  
Mesto Tornaľa  
99,5%  
31  
0
80  
14  
16  
0
40,2%  
66,7%  
Obec Gemerská Ves  
Obec Rimavská Seč  
Obec Sirk  
100,0%  
71-80 %  
41-50 %  
61-70 %  
51-60 %  
91-100 %  
91-100 %  
x
85,0%  
81,8%  
111,1%  
84,0%  
x
8
1
2
0
x
21  
2
3
3
x
22  
31  
15  
18  
x
15  
2
0
0
x
32,4%  
86,1%  
75,0%  
85,7%  
x
54,4%  
91,7%  
75,0%  
85,7%  
x
Obec Šíd  
Obec Telgárt  
Obec Barca  
Obec Sútor  
Spolu/priemer  
Spolu/priemer  
v školskom roku  
2020/2021  
x
x
x
69  
x
132  
x
254  
x
49  
x
x
60,9%  
67,3%  
x
x
104  
161  
176  
66  
43,6%  
56,3%  
Zdroj: kontrolované obce a mestá, NKÚ SR prepočet %-nych podielov detí, Atlas rómskych komunít 2019 pre vyčíslenie podielu rómskeho obyva-  
teľstva v obci  
| 16