Graf 5: Hrubá pridaná hodnota (HPH) za rok 2019............................................................................................................11

Graf 6: Hrubá pridaná hodnota (HPH) za rok 2020............................................................................................................11

Graf 7: Hospodársky výsledok (HV) za roky 2019 a 2020 (eur/ha)....................................................................................11

Graf 8: Priemerné speňaženie surového dreva za roky 2019 a 2020................................................................................12

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA

Hlavným poslaním lesného hospodárstva na Slovensku je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a ich rozvoj. Podiel

lesného hospodárstva na tvorbe HDP v SR sa dlhodobo pohybuje pod jedným percentom. Z roka na rok však pre výrazné

klimatické zmeny stúpa environmentálna a spoločenská hodnota lesa. Budúcnosť lesného hospodárstva bude teda

závisieť predovšetkým od riešenia rozporov medzi ekológiou a ekonomikou pri hospodárení v lesoch, od vývoja

cien dreva na svetových trhoch a od klimatických zmien a ich vplyvov na lesný ekosystém.

Lesy pokrývajú približne 41 percent územia Slovenska a za hospodárenie v nich zodpovedajú ich vlastníci. Najväčším

vlastníkom lesov na Slovensku je štát ( 54 %), zvyšok je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve súkromných osôb, cirkví,

obcí, družstiev a časť lesov vlastníka nemá.

NKÚ už dlhšie obdobie preveruje nakladanie s lesným majetkom v štátnych podnikoch a v mestských a obecných lesoch.

V roku 2018 skontroloval hospodárenie štátnych podnikov Lesy SR, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a v uvedenom

roku vykonal aj kontrolu vybraných mestských a obecných lesov. Kontrola v roku 2021 bola zameraná na politiku lesného

hospodárstva a nakladanie s majetkom v štátnom podniku Vojenské lesy a majetky SR. Celkom bolo skontrolovaných

37 subjektov lesného hospodárstva.

Z kontrolných zistení vyplýva, že štátna lesohospodárska politika na Slovensku má vytýčené ciele, nemá však zjednotené

pravidlá pre ich dosahovanie v subjektoch obhospodarujúcich lesy vo verejnom záujme. Subjekty lesného hospodárstva

zriadené štátom, prípadne viazané verejnoprospešným záujmom, majú rôzne právne formy a vykonávajú lesohospodár-

sku politiku podľa rôznorodej legislatívy. Každý kontrolovaný subjekt obhospodaroval lesy v zmysle schváleného Pro-

gramu starostlivosti o les, avšak na základe vlastného odborného, technického, ekonomického a taktiež manažér-

skeho prístupu, v špecifických podmienkach, ktoré taktiež vplývali na dosahované hospodárske výsledky.

Takto nastavený systém napríklad za určitých okolností umožňuje vojenským lesom nevyužívať súťažné prostredie a za-

dávať zákazky priamo. Štát by preto mal jasne určiť, aká legislatíva je pre tieto podniky záväzná vo vzťahu k ob-

chodnej politike a aká by mala byť ich optimálna právna forma zohľadňujúca popri tvorbe zisku aj verejný záujem.

Strategické dokumenty upravujúce politiku lesného hospodárstva na Slovensku sú formulované ako koncepčné doku-

menty. Podľa zistení z kontrol NKÚ nemajú stanovené merateľné ukazovatele a majú len odporúčací charakter. Preto

každý obhospodarovateľ môže k ich napĺňaniu pristupovať rozdielne.

Porovnaním výsledkov jednotlivých kontrol identifikoval NKÚ aj príklady dobrej praxe, ktoré by mohli byť zavedené vo

všetkých lesohospodárskych podnikoch. Jedným z nich je integrovaný systém online evidencie vyťaženého dreva, moni-

torovania pohybu drevnej hmoty a kontinuálneho monitorovania prejazdu nákladných vozidiel, využívaný vo vojenských

lesoch. Elektronizáciu evidencie skladových zásob dreva považuje NKÚ za základný nástroj transparentnosti pri

evidencii a predaji dreva.

Zároveň je však potrebné zintenzívniť kontrolu správnej klasifikácie dreva na odvozných miestach. Podhodnotenie sor-

timentov drevnej hmoty vyšších tried vedie k znižovaniu príjmov jednotlivých obhospodarovateľov lesa a môže

vytvárať priestor pre korupciu.

Subjektom lesného hospodárstva sa nepodarilo v oblasti pestovných činností dodržať zásadu, aby sa časť úžit-

kov z lesa vo väčšej miere prostredníctvom výkonov pestovnej činnosti vracala späť do lesa. Pokračoval aj

nežiadúci trend znižovania nákladov na ochranu lesa.

NKÚ upozorňuje aj na to, že je nevyhnutná pravidelná koordinácia a zosúladenie cieľov jednotlivých politík rezortov, ktoré

do správy lesov zasahujú. Priestor vidí aj v oblasti úprav súčasne platného legislatívneho rámca pre oblasť lesného hos-

podárstva.

NKÚ odporúča Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie požadovať od MPRV SR:

 spracovanie komplexného návrhu ochrany a obnovy lesa, online evidencie a monitorovania vyťaženého dreva

pre subjekty pôsobiace v oblasti lesného hospodárstva, vrátane určenia spôsobu primeraného finančného a legislatív-

neho zabezpečenia.

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

KONTROLNÁ AKCIA

1. ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE

Účelom jednotlivých kontrol, ktoré NKÚ vykonal v oblasti politiky lesného hospodárstva bolo v rámci štátnych podnikov

kapitoly MPRV SR poukázať na stav realizácie politiky a plnenie úloh, vyplývajúcich zo strategických dokumentov, hospo-

dárenie a nakladanie s majetkovými právami štátu, ďalej vyhodnotiť správu a využívanie majetku v podmienkach štátneho

podniku, ktorého zakladateľom je MO SR a poukázať na stav obhospodarovania mestských a obecných lesov.

V základných ukazovateľoch boli porovnané aj systémy obhospodarovania lesov v sektore štátnych lesov, vo-

jenských štátnych lesov, obecných a mestských lesov. V rámci kontroly v roku 2021 boli využité vybrané ukazovatele

hospodárskych činností týchto subjektov za roky 2019 a 2020, pričom zo skupiny štátnych lesov boli vojenské lesy hod-

notené osobitne.

Táto súhrnná správa je prioritne zameraná na hospodárenie a nakladanie s drevnou hmotou u štátnych, mestských

a obecných obhospodarovateľov lesa.

2. RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

Jednotlivé kontrolné akcie boli realizované v súlade so zákonom o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základ-

ných princípov medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). V roku 2018 boli v súvislosti s kon-

trolou hospodárenia štátnych podnikov preverené Lesy SR, vrátane 16 odštepných závodov a taktiež 16 podnikov lesného

hospodárstva vo vlastníctve miest a obcí. Z uvedených kontrol boli v rokoch 2018 a 2019 vypracované a zverejnené dve

samostatné záverečné správy. Správy obsahovali návrhy a odporúčania jednak pre kontrolované subjekty, ako aj pre

zainteresované ústredné orgány štátnej správy. V roku 2021 bol ukončený cyklus jednotlivých etáp kontrol v oblasti les-

ného hospodárstva kontrolou v štátnom podniku Vojenské lesy a majetky SR, Pliešovce.

2.1 VÝKON KONTROLY

Vykonané kontroly potvrdili viaceré riziká, ktoré boli identifikované v rámci prípravných fáz. Nedostatky boli zistené v ob-

lastiach týkajúcich sa strategických materiálov, lesníckej politiky, plnenia strategických cieľov akčných plánov.

Pri kontrole štátnych lesov boli taktiež zistené nedostatky, týkajúce sa nedodržiavania zákona o štátnom podniku, zákona

o účtovníctve, zákona o verejnom obstarávaní, obchodného zákonníka, ďalej predaja dreva pod trhové ceny, neefektív-

nych nájomných zmlúv, spôsobu evidencie zásob dreva v expedičných skladoch, pri reklamačných konaniach, ako aj pri

odpredaji prebytočného majetku.

Pri kontrole vybraných mestských a obecných lesov bolo zistené, že niektorí obhospodarovatelia nemali vypracované

obchodné stratégie v oblasti predaja dreva a nedisponovali ani aktuálnym prehľadom o ďalšom nakladaní s drevom.

Neoptimalizovali hustotu

a nezvyšovali kvalitu lesnej cestnej siete výstavbou nových, rekonštrukciou

a asanáciou existujúcich lesných ciest. Najmä obecné a mestské lesy neboli schopné z vlastných prostriedkov budovať

a kvalitne rekonštruovať lesné cesty, protipožiarne cesty a zvážnice.

V rámci kontroly vo vojenských lesoch nebolo v niektorých prípadoch preukázané plnenie si povinností podľa zákona

o štátnom podniku, zákona o účtovníctve a zákona o slobode informácií. Zmluvy na práce a služby v lesníckych činnos-

tiach boli uzatvárané formou priameho zadania. Pri predaji drevnej hmoty nebolo vytvorené súťažné prostredie ani v ob-

dobí, keď bol dopyt po drevnej hmote v čase predaja väčší ako jej ponuka. Pre neukončený súdny spor medzi VLM

a Úradom pre verejné obstarávanie nebolo predmetom kontroly zatriedenie vojenských lesov podľa zákona o verejnom

obstarávaní.

2.2 ŠPECIFICKÉ OBLASTI

V rámci realizovaných kontrolných akcií išlo o rôzne typy subjektov (štátne podniky, vojenský štátny podnik, spoločnosti

s ručením obmedzeným, príspevkové organizácie), ktoré zabezpečovali svoje činnosti v rôznych legislatívno-právnych

podmienkach. Štátne podniky sú v zakladateľskej pôsobnosti MPRV SR; zakladateľom mestských a obecných spoločností

boli jednotlivé mestá a obce. Špecifickosť vojenského štátneho podniku bola v tom, že prioritne obhospodaroval lesy oso-

bitného určenia vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu. Štátnu správu na

úseku lesného hospodárstva vo vojenských obvodoch vykonávalo MO SR, ktoré bolo aj zakladateľom VLM.

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

MO SR ako ich zakladateľ podporilo a schválilo účelové zmeny v predmete ich činnosti. Zmenami zakladateľskej

listiny z roku 2009 a 2019 sa z podniku konajúceho vo verejne prospešnom záujme a vykonávajúceho správu a využívanie

lesného a poľnohospodárskeho majetku stal podnik prioritne zameraný na podnikateľskú činnosť v tejto oblasti, ktorý by

tak v zmysle uvedených zmien už nemusel vykonávať svoju činnosť vo verejne prospešnom záujme.

Pre porovnanie ostatné štátne organizácie, pôsobiace v danej oblasti, majú vo svojich činnostiach ako hlavné úlohy a

poslanie zahrnuté spravovanie lesného a iného majetku vo vlastníctve SR s právom trvalej podnikateľskej činnosti (Lesy

SR), správu a obhospodarovanie lesného a pôdneho fondu, ako aj zabezpečovanie verejnoprospešnej činnosti (Štátne

lesy TANAP), ap.

Preverované subjekty lesného hospodárstva síce napĺňajú rovnaké strategické dokumenty, avšak vládou SR schvá-

lené uznesenia na zabezpečenie realizácie AP národných programov negarantujú plnenie pripravených a schválených

opatrení v plnom rozsahu, a to z dôvodu ich indikatívneho charakteru. Akčné plány, v ktorých neboli stanovené mo-

nitorovacie indikátory plnenia cieľov (kvalitatívne a kvantitatívne) boli považované za indikatívne materiály.

Prevažná časť opatrení, a to aj v dôležitých oblastiach lesníckej politiky, nebola splnená z dôvodu nezabezpečeného

finančného krytia a ich implementácia do praxe stále mešká.

3

VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE

3.1

NAPĹŇANIE POLITÍK LESNÉHO HOSPODÁRSTVA

Program starostlivosti o les je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, ktorý sa

v súčasnosti vyhotovuje pre všetky lesné pozemky na území Slovenska. Plnenie opatrení akčných plánov v kontrolova-

ných subjektoch vychádzalo priamo z PSL a zo zákona o lesoch.

Kontroly NKÚ preukázali, že vybraní obhospodarovatelia lesov boli dostatočne oboznámení s politikou lesného hospodár-

stva formulovanou v akčných plánoch národných programov. Keďže však ide o koncepčné dokumenty, ktoré nemali

stanovené jasné merateľné ukazovatele, boli skôr vnímané ako materiály s odporúčacím charakterom a neboli pre ob-

hospodarovateľov lesov záväzné.

Európska komisia schválila v roku 2014 Program rozvoja vidieka (PRV) ako programový dokument, zameraný aj na posil-

nenie konkurencieschopnosti v oblasti lesníctva.

Lesy SR využívali v rámci PRV investície na realizáciu projektov sprístupňovania lesných porastov. Obecné a mestské

podniky lesného hospodárstva využili prostriedky z PRV len v obmedzenej miere. Hlavným dôvodom boli nevysporiadané

majetkové práva so štátnymi lesmi najmä v prípade lesných ciest, spôsob financovania (refundácie), ako aj administratívna

a finančná náročnosť na spracovanie projektov. Vojenské lesy mali taktiež obmedzené možnosti čerpania finančných pro-

striedkov z PRV, a to z toho dôvodu, že v rámci niektorých častí PRV neboli medzi definovaných príjemcov pomoci zara-

dené.

Podľa NKÚ je potrebné, aby akčné plány a ostatné strategické dokumenty obsahovali merateľné ukazovatele, ktoré by

umožnili meranie progresu napĺňania politiky a jednotlivých opatrení AP. Keďže politika lesného hospodárstva je

prierezovou politikou, je nevyhnutná koordinácia a zosúladenie cieľov jednotlivých rezortných politík.

NKÚ zároveň upozorňuje, že národné programy lesného hospodárstva SR a ich akčné plány sa nedajú realizovať

bez osobitných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, napr. vytvorením fondu financovania obnovy lesov

poškodených prírodnými katastrofami, biotickými a abiotickými škodlivými činiteľmi a emisiami z priemyselných podnikov.

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.2

HOSPODÁRENIE S DREVNOU HMOTOU

Podiel lesov obhospodarovaných štátnymi organizáciami lesného hospodárstva, vrátane vojenských lesov je 54 % z cel-

kovej výmery lesov SR. V štátnych lesoch sa nachádza aj viac ako polovica zásob dreva na Slovensku, s vyšším podielom

zásob listnatého dreva, oproti neštátnym obhospodarovateľom, kde je vyšší podiel zásob ihličnatého dreva.

Graf 1

V lesoch Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádzajú historicky najväčšie zásoby dreva. Najmä v dôsledku poško-

dzovania smrekových lesov má však zásoba ihličnatého dreva na rozdiel od listnatej komodity dlhodobo klesajúci trend.

NKÚ pre porovnanie objektivizoval vybrané ukazovatele hospodárskych činností týchto skupín správcov za roky 2019

a 2020, a to na základe údajov získaných z kontrolovaných subjektov, ako aj z údajov z NLC pri zabezpečení ich repre-

zentatívnosti.

Medzi faktory, negatívne vplývajúce na plnenie jednotlivých ukazovateľov je potrebné zahrnúť najmä nižší dopyt po drev-

nej hmote a s tým súvisiaci pokles ťažby drevnej hmoty, nižšie ceny komodít drevnej hmoty najmä od väčších spracova-

teľov dreva. Podstatne sa tiež zvýšil dovoz najmä ihličnatého dreva zo zahraničia, s čím súvisí zníženie konkurencie-

schopnosti domácich spracovateľov. Medzi negatívne faktory možno zaradiť aj pretrvávajúci vplyv najmä abiotických (prí-

rodné vplyvy) a biotických škodlivých činiteľov a s tým spojené zvyšovanie podielu kalamitného dreva.

3.2.1. PESTOVNÁ ČINNOSŤ, OBNOVA A OCHRANA LESA

Pestovná činnosť, ktorá tvorí významnú súčasť v celej štruktúre lesohospodárskych činností, sa vyznačuje vysokým

podielom živej práce. Sem patrí prirodzená a umelá obnova lesa, výchova a ochrana lesa. Pestovná činnosť v preverova-

nom období predstavovala najmä prirodzenú a umelú obnovu lesa, čistenie plôch po ťažbe, ošetrovanie a ochranu mla-

dých lesných porastov proti burine a proti zveri. Nedostatky boli zistené najmä u mestských a obecných obhospoda-

rovateľov lesa a súviseli s nedodržaním zásad vedenia lesnej hospodárskej evidencie, týkajúcich sa zaznamená-

vania výkonov v oblasti zalesňovania.

Porovnaná bola aj priemerná výška nákladov na pestovné činností v sektore neštátnych a štátnych lesov.

Graf č. 2

Zdroj: NLC, NKÚ

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Graf č. 3

Priame náklady na pestovné činnosti v celom lesnom hopsodárstve SR r. 2018 - 2020 (mil. eur)

70

60

50

40

30

20

10

0

58,9

51,4

41,9

rok 2018

rok 2019

rok 2020

Zdroj: MPRV SR

Od roku 2018 bol zaznamenaný nežiadúci trend znižovania nákladov pestovnej činnosti v celom lesnom hospo-

dárstve SR, v štátnych lesoch a v menšej miere aj v mestských a obecných lesoch.

Náklady na pestovnú činnosť na jeden hektár lesných pozemkov klesli u štátnych lesov v roku 2020, oproti roku 2019 o

29 % a u vojenských lesov predstavoval tento pokles v roku 2020 o viac ako 45 %, čo vojenské lesy zdôvodňovali výpad-

kom zamestnancov z dôvodu pandémie. Pri mestských a obecných lesoch došlo k poklesu nákladov na pestovné činnosti

v roku 2020 oproti predchádzajúcemu obdobiu o 17 %.

Z celkových tržieb z predaja dreva sa naspäť do lesa vrátilo v podobe pestovnej činnosti v sektore mestských a obecných

lesov v priemere len 14 %, zatiaľ čo v štátnych lesoch to bolo len necelých 11 %. Vo vojenských lesoch bol tento podiel

mierne vyšší len v roku 2019 a to na úrovni 16 % z tržieb z predaja dreva.

NKÚ na základe uvedeného vývoja konštatuje, že v rokoch 2018 až 2020 sa subjektom lesného hospodárstva nepo-

darilo v oblasti pestovných činností dodržať zásadu, aby sa časť úžitkov z lesa vo väčšej miere prostredníctvom

výkonov pestovnej činnosti vracala späť do lesa.

Ak sa má v budúcom období zabezpečiť dostatočné a trvalo udržateľné financovanie lesného hospodárstva v SR a plnenie

opatrení strategických programov, mala by byť táto zásada dodržiavaná.

Podľa NKÚ je potrebné, aby obhospodarovatelia lesa vytvárali v ďalšom období dostatočnú finančnú rezervu na

pestovnú činnosť a zvyšovali aj podiel finančných prostriedkov generovaných tržbami z predaja dreva do týchto čin-

nosti.

Prirodzená obnova lesa je jedným z hlavných spôsobov prírode blízkeho hospodárenia. Z celkovej obnovy lesa v rámci

lesného hospodárstva SR v roku 2020 tvorila v priemere 40 %. Z toho u štátnych lesov to bolo 41 % a u neštátnych lesov

takmer 40 % z celkovej obnovy lesa. Najnižší podiel 30 % prirodzenej obnovy z celkovej obnovy lesa zaznamenali v tomto

období vojenské lesy. Výrazný vplyv na to mala najmä oblasť Malaciek, kde nebolo možné v dostatočnej miere zabezpečiť

prirodzenú obnovu lesa na extrémnych stanovištiach viatych pieskov.

NKÚ už v roku 2018 hodnotil ako príklad dobrej praxe činnosť OZ Levice, ktorý ako jeden z prvých začal s myšlienkou

organizácie PRO SILVA na Slovensku a s uplatňovaním zásad a princípov prírode blízkeho hospodárenia lesa. Tieto

princípy zdôrazňujú rovnocenné plnenie všetkých štyroch základných funkcií lesa a optimalizujú obhospodarovanie les-

ných ekosystémov.

Pri obnove lesa tak v preverovanom období prevládalo u všetkých obhospodarovateľov umelé zalesňovanie. Umelé

zalesňovanie však musí viesť k zakladaniu nových odolných lesných porastov, ktoré budú zabezpečovať nielen pro-

dukčné, ale aj environmentálne a sociálne funkcie lesa. Zakladá sa vekovo a drevinovo stabilnejšia generácia nových

lesných porastov s väčšími predpokladmi odolnosti voči škodlivým činiteľom, ktorých vplyv na les sa bude čoraz viac

zvyšovať, vzhľadom na vývoj klimatických zmien. Výrazne sa v smrekových porastoch zvýšil podiel doteraz menej zastú-

peného buka, smrekovca, jedle, javora a ostatných listnatých drevín.

V oblasti ochrany lesa pred nežiadúcimi biotickými, abiotickými a antropogénnymi škodlivými činiteľmi sú dôležité pre-

ventívne opatrenia, ktoré predpokladajú vyčlenenie potrebných najmä finančných zdrojov na ich zabezpečenie.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Celoslovenský trend znižovania nákladov na ochranu lesa na hektár lesa pokračoval aj počas preverovaného ob-

dobia, s najnižšími priemernými nákladmi na ochranu lesa (0,57 eur na hektár lesa) v roku 2020, čo predstavovalo takmer

dvojnásobný pokles oproti roku 2018 (1,50 eur na hektár lesa). K poklesu nákladov na ochranu lesa došlo u všetkých

obhospodarovateľov lesov najmä znižovaním starostlivosti o mladé lesné porasty, ochrany pred zverou a burinou, ap.

Zo škodlivých činiteľov negatívne vplývajúcich na hospodárenie a nakladanie s drevnou hmotou prevažovali v roku 2019

u všetkých vybraných typov správcov biotické škodlivé činitele. V roku 2020 prevážili v prípade vojenských lesov a mest-

ských a obecných lesov abiotické škodlivé činitele, a to najmä veterné kalamity.

Úplné a rýchle spracovanie drevnej hmoty z poškodeného lesa je predpokladom minimalizovania rizika šírenia

najmä biotických škodcov. Medzi najúčinnejšie opatrenie proti škodám spôsobovaným zverou na mladých lesných po-

rastoch patrila výstavba oplôtkov a lov najmä raticovej zveri, ktoré zabezpečovali vysokú ochranu mladých lesných poras-

tov.

Využívanie feromónových lapačov dávalo jednotlivým obhospodarovateľom prehľad o stave a vývoji podkôrnych škodcov.

Mestské a obecné lesy však považovali túto ochranu len za čiastočne účinnú.

V rámci prevencie a boja so škodlivými činiteľmi sa napr. vojenské lesy od roku 2020 podieľajú spolu s NLC na výskume

nových, ekologicky akceptovateľných metód boja s podkôrnym hmyzom.

Medzi ochranné opatrenia patrili v preverovanom období aj preventívne protipožiarne opatrenia. Jednotliví obhospoda-

rovatelia využívali v tejto oblasti najmä základné protipožiarne prvky a monitorovacie metódy, ako boli protipožiarne

rozčleňovacie a spevňovacie pásy, rozčleňovacie prieseky a protipožiarne monitorovacie hliadky. Ako vyplynulo z kontroly,

kontrolované subjekty, najmä obecné a mestské neboli schopné z vlastných prostriedkov budovať a kvalitne rekonštruovať

lesné cesty, protipožiarne cesty a zvážnice.

Ako príklad dobrej praxe mohlo slúžiť využívanie automatizovaného stacionárneho detekčného systému (ASDS) pre

včasnú detekciu lesných požiarov (ASDS) štátnym podnikom Lesy SR. NKÚ v tejto oblasti však zistil netransparentné

konanie Lesov SR pri obstaraní systému za takmer 28 miliónov eur, ktorý sa začal využívať v roku 2017. Uvedené

zistenia boli v predchádzajúcom období už medializované. Ako kľúčový nedostatok fungovania protipožiarneho systému

bolo vyhodnotené nezapojenie Hasičského a záchranného zboru do projektu, financovaného z prostriedkov EÚ. Vysoké

boli aj ročné náklady na prevádzkovanie a podporu systému v sume 180 000 eur, hradené dodávateľovi ASDS. Samotná

prevádzka ASDS bola drahšia ako v prípade, kedy by sa ochrana proti požiarom vykonávala pilotovanými letmi. Zmluva

bola uzatvorená do roku 2022 a uvedené kontrolné zistenia boli odstúpené na ďalšie konanie.

3.2.2. ŤAŽBA A EVIDENCIA DREVA

Ťažbová činnosť jednotlivých obhospodarovateľov lesa zahŕňala najmä ťažbu dreva, prebierky, približovanie dreva, od-

voz dreva, opravy a údržbu lesných ciest. obhospodarovatelia lesa mali vypracované ročné plány ťažbovej činnosti a plány

obnovnej a výchovnej činnosti, v ktorých boli rozpísané hospodárske opatrenia pre jednotlivé lesné správy. Plnenie úloh

zabezpečovali pre kontrolované subjekty odborní lesní hospodári.

Graf 4

Zdroj: NKÚ, NLC

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyššie náklady na ťažbovú činnosť vykazovali v hodnotenom období štátne lesy, potom vojenské lesy a mestské

a obecné lesy. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje výšku nákladov, je doprava. Štátne lesy využívajú na predaj

dreva manipulačno-expedičné sklady, kam sa preváža väčšina vyťaženej drevnej hmoty. Veľké vzdialenosti manipu-

lačno-expedičných skladov od odvozných miest v lese vplývali na zvyšovanie celkových nákladov. V rámci štátnych ob-

hospodarovateľov lesov majú dlhodobo Lesy SR aj najvyššie náklady na opravu a údržbu lesných ciest, ktoré využívajú

aj ostatné subjekty lesného hospodárstva.

Pri skladovaní a evidencii drevnej hmoty považuje NKÚ za základný nástroj transparentnosti elektronizáciu evidencie

skladových zásob dreva v expedičných skladoch a na odvozných miestach. Ako príklad dobrej praxe môže slúžiť integ-

rovaný systém online evidencie vyťaženého dreva, monitorovania pohybu drevnej hmoty a kontinuálneho monitorovania

prejazdu nákladných vozidiel využívaný vo vojenských lesoch, ako aj podrobná evidencia zásob, s elektronickým dokla-

dom o pôvode dreva v OZ Smolenice.

Mestské a obecné lesy využívajú na uskladnenie, manipuláciu a odvoz vyťaženého dreva systém expedičných skladov

(napr. novovybudovaný centrálny expedičný sklad Lesov mesta Brezno), ako aj odvozy dreva z odvozných miest.

Vojenské lesy sa rozhodli minimalizovať náklady na dopravu a manipuláciu s drevnou hmotou a až 90 % drevnej hmoty

expedovali priamo z odvozných miest v lesných porastoch (okrem dvoch údolných skladov), čím zvýšili svoju flexibilitu pri

predaji dreva. Výrazne tak ušetrili na doprave.

V tejto súvislosti NKÚ upozorňuje na riziko spojené s klasifikáciou drevnej hmoty priamo na odvozných miestach,

kde sa rozhoduje aj o cene dreva a teda o budúcom zisku z jeho predaja. Eliminovanie tohto rizika je v zintenzívnení

kontrolnej činnosti správnej klasifikácie a zhodnotenia dreva priamo na odvozných miestach. Podhodnotenie sortimen-

tov drevnej hmoty vyšších akostných tried môže viesť k znižovaniu príjmov jednotlivých obhospodarovateľov

lesa a taktiež môže vytvárať priestor pre korupciu. Ako príklad dobrej praxe možno v tejto súvislosti hodnotiť zavádza-

nie systému manažérstva proti korupcii v Lesoch SR podľa medzinárodnej normy ISO 37001 v celej organizačnej štruktúre

štátneho podniku. Systém stojí na prijatí vnútorných noriem, ktoré zužujú priestor na korupčné správanie.

Na hospodárenie kontrolovaných subjektov mala vplyv aj náhodná ťažba, ako súčasť opatrení na ochranu lesa a opatrení

spojených s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov.

Náhodná ťažba kladie dôraz aj na potrebu analýzy jej vplyvov na chránené druhy živočíchov a biotopy. Na vysoký objem

náhodnej ťažby reflektovala aj novela zákona o ochrane prírody a krajiny a novela zákona o lesoch z roku 2021, podľa

ktorých sa sprísnila najmä kontrola, evidencia a zdôvodnenie náhodnej ťažby.

Najvyšší podiel náhodnej ťažby mali v hodnotenom období vojenské lesy. Oproti ostatným subjektom bol podiel

náhodnej ťažby vo VLM o 10 až 18 % vyšší. Bol to dôsledok vplyvu škodlivých činiteľov, najmä vetra, sucha a podkôrneho

hmyzu. Úmerne tomu sa znižoval podiel úmyselnej plánovanej ťažby, keď v roku 2019 klesol vo VLM pod 32 %. Náhodná

ťažba ovplyvňovala hospodárenie jednotlivých subjektov, keďže vyšší podiel menej kvalitného kalamitného dreva pochá-

dzajúceho z náhodných ťažieb mal vplyv na nižšiu realizačnú cenu na trhu, a to najmä na nižšie priemerné speňaženie

dreva I. až III. kvalitatívnej triedy.

Pozitívnym trendom bolo znižovanie podielu náhodnej ťažby v roku 2020 oproti roku 2019, a to u všetkých hodnotených

obhospodarovateľov lesa.

NKÚ považuje postupné znižovanie podielu náhodnej ťažby za jeden z dôležitých faktorov, vplývajúci na zlepšo-

vanie napĺňania cieľov v oblasti lesného hospodárstva. Napriek tomu, že na náhodnú ťažbu majú objektívny vplyv

biotické a abiotické škodlivé činitele, je možné vhodne nastavenými, najmä preventívnymi opatreniami, postupne zvy-

šovať podiel plánovaného hospodárenia. Medzi takéto opatrenia, nadväzujúce na kvalitne spracovaný lesný hospodársky

plán každého obhospodarovateľa lesa možno zaradiť napríklad podporu zavádzania prírode blízkeho hospodárenia lesa,

sprísnenie ochrany lesa, zníženie administratívneho zaťaženia obhospodarovateľa lesa, zabránenie rozpadu monokul-

túrnych smrečín, vytvorenie podmienok na čo najrýchlejšie vykonanie náhodnej ťažby, ap.

3.2.3 UKAZOVATELE LESOHOSPODÁRSKYCH ČINNOSTÍ

Hospodárske zámery jednotlivých typov obhospodarovateľov lesov boli v hodnotenom období ovplyvnené už spomínanou

nutnosťou spracovania kalamít.

Významnými indikátormi na meranie výkonu ekonomiky lesného hospodárstva sú marža z predaja surového dreva a hrubá

pridaná hodnota na hektár obhospodarovanej pôdy. Najvyššiu maržu z predaja surového dreva (eur/m³) dosahovali

v rokoch 2019 a 2020 mestské a obecné lesy, nasledovali vojenské lesy a štátne lesy. Na výšku marže mali v prípade

mestských a obecných lesov vplyv najmä nižší podiel spracovaného kalamitného dreva, nižšie náklady na ťažbu dreva a

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

vyššie priemerné speňaženie drevnej hmoty. U štátnych lesov to bol naopak vyšší podiel kalamitného dreva, nižšie prie-

merné speňaženie najmä vyšších akostných tried. a vyššie náklady na ťažbu dreva.

Pridaná hodnota je základným ukazovateľom na vyjadrenie výkonnosti lesného hospodárstva v rámci celého národného

hospodárstva. V grafickom zobrazení je porovnanie HPH na hektár v rokoch 2019 a 2020, ktorá nezahŕňala ostatné vý-

nosy a HPH vrátane ostatných výnosov z hospodárskej činnosti u vybraných typov obhospodarovateľov lesa.

Graf č. 5

Graf č.6

Bez započítania ostatných výnosov z hospodárskej činnosti dosahovali VLM v hodnotenom období najnižšiu HPH.

V roku 2020 mali najvyššiu HPH mestské a obecné lesy, nasledovali štátne lesy. Porovnanie HPH ukázalo, že ekonomickú

efektivitu VLM v porovnaní s ďalšími typmi správcov lesného majetku, ovplyvňujú ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,

dotácie a predaje majetku. Pri zahrnutí ostatných výnosov do HPH bol uvedený ukazovateľ pri VLM v porovnateľ-

ných hodnotách (napr. v roku 2019: VLM 123 eur/ha, štátne lesy 126 eur/ha, mestské a obecné lesy 126 eur/ha).

V rokoch 2019 a 2020 mal hospodársky výsledok (HV) u všetkých hodnotených skupín obhospodarovateľov lesa

klesajúcu tendenciu. V grafickom zobrazení je hospodársky výsledok prepočítaný na hektár obhospodarovaných lesných

pozemkov.

Graf č. 7

Zdroj: NKÚ, NLC

Medzi hlavné dôvody znižovania HV jednotlivých obhospodarovateľov lesa možno zaradiť najmä rast nákladov pestovnej

a ťažbovej činnosti, rastu mzdových nákladov, ako aj poklesy ťažby dreva, vyšší podiel spracovaného kalamitného dreva

a z toho vyplývajúceho nižšieho priemerného speňaženia drevnej hmoty.

V roku 2019 bol najnižší hospodársky výsledok zaznamenaný u vojenských lesov, v roku 2020 bol najnižší u štátnych

lesov. Najvyšší HV v obidvoch rokoch hodnoteného obdobia dosahovali mestské a obecné lesy. Tie majú oproti

štátnym lesom nižšie náklady na ťažbovú činnosť na jeden m³ťažby, nižší podiel náhodnej ťažby, vyšší ukazovateľ obnovy

lesa, dosahujú najvyššie priemerné speňaženie v porovnaní so štátnymi obhospodarovateľmi, vyšší podiel surového dreva

predávaného do zahraničia ako štátne lesy, ap. V neštátnych lesoch pôsobia OLH zväčša na živnosť, čo predstavuje

nižšiu cenu práce.

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Štátne lesy majú vysoký podiel surového dreva predávaného na domáci trh, nižšiu ťažbu na hektár, čo súvisí s vyšším

podielom chránených lesných pozemkov zo zákazom ťažby a so správou neodovzdaných lesných pozemkov. Na výsledok

hospodárenia štátnych lesov majú negatívny vplyv aj vysoké na opravu a údržbu lesných ciest, ktoré využívajú aj

ostatné subjekty. Pri porovnaní s mestskými a obecnými lesmi sú tieto náklady prepočítané na hektár obhospodarovanej

plochy takmer štvornásobné. Štátne lesy majú aj ďalšie náklady na činnosti vo verejnom záujme a náklady súvisiace so

správou neodovzdaného majetku.

Na hospodársky výsledok vojenských lesov mal v preverovanom období vplyv aj vysoký podiel ostatných výnosov, čo

spôsobovalo nízku pridanú hodnotu. Po započítaní ostatných výnosov bola pridaná hodnota porovnateľná s ostatnými

obhospodarovateľmi lesa. ďalej to bol vyšší podiel surového dreva predávaného do zahraničia, vysoký podiel náhodnej

ťažby a predaj surového drevo priamo z odvozného miesta a jeho nižšie priemerné speňaženie nižšie ako u Lesov SR

a taktiež nižšie jednotkové tržby v dôsledku zabezpečovania celého spektra podporných činností pre svojho zakladateľa,

za čo majú vysoký podiel ostatných výnosov, ktoré nie sú zahrnuté v tržbách.

Pre znížený dopyt po drevnej hmote v hodnotenom období poklesli medziročne aj tržby za vlastné výrobky u všetkých

troch skupín obhospodarovateľov lesa. Najvyššie priemerné speňaženie surového dreva dosahovali v hodnotenom

období mestské a obecné lesy. Porovnateľné speňaženie drevnej hmoty bolo pri štátnych a vojenských lesoch, pričom

zvýšenie priemerného speňaženia surového dreva bolo dosiahnuté v roku 2020 oproti roku 2019 len u mestských a obec-

ných lesov.

Graf č. 8

Zdroj: NKÚ, NLC

Negatívny vplyv na efektívnejšie využívanie drevnej hmoty má aj nižší tuzemský dopyt po kvalitnom sortimente dreva

I. až III. akostnej triedy a naopak zvýšený export najmä kvalitného ihličnatého dreva. Je to zapríčinené najmä nedostatoč-

nými domácimi spracovateľskými kapacitami na spracovanie kvalitnejších sortimentov, nižšou finalizáciou najmä v nábyt-

kárskom priemysle, zastaranými strojno-technologickými a dopravnými zariadeniami spracovateľov dreva, či nedostatoč-

nou lesnou cestnou sieťou.

V rokoch 2019 a 2020 dosiahli z troch hodnotených skupín obhospodarovateľov vojenské lesy najnižšie priemerné spe-

ňaženie ihličnatého a listnatého dreva I. až III. akostnej triedy. Pri obidvoch sortimentoch dreva vyšších kvalitatívnych

tried dosiahli v uvedenom období najvyššie speňaženie mestské a obecné lesy.

Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú hodnoty priemerného speňaženia dreva patrí aj spomínaný podiel menej kvalitnej drevnej

hmoty z náhodnej ťažby, ktorá bola u vojenských lesov najvyššia, ďalej sú to rôzne podmienky obhospodarovateľov pri

skladovaní, manipulácii a doprave dreva, uvádzanie cien v rôznych paritách (na manipulačnom-expedičnom sklade, na

dopravnom prostriedku, na odvoznom mieste).

3.2.4 OBCHODNÁ POLITIKA V OBLASTI PREDAJA DREVA A FORMY PREDAJA

NKÚ považuje verejné obchodné súťaže, elektronické aukcie dreva (EAD) a dražby za základné nástroje na za-

bezpečenie vyššej transparentnosti a efektívnosti pri predaji drevnej hmoty. Uvedené nástroje slúžia na zabezpe-

čenie podmienok pre vytvorenie súťažného prostredia.

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

V rámci vykonaných kontrol NKÚ vyhodnotil formy predaja dreva a zásady pri výbere odberateľov dreva u jednotlivých

obhospodarovateľov lesa.

Kontroly poukázali na skutočnosť, že aukcie a dražby drevnej hmoty využívali najmä Lesy SR. V niektorých prípadoch

bol takýmto spôsobom zaznamenaný nárast tržieb z predaja drevnej hmoty takmer o 10 %. Zavedenie elektronických

aukcií dreva je podľa štátneho podniku najmä krokom k zvýšeniu transparentnosti a väčšej dostupnosti predaja drevnej

hmoty. EAD sa stali súčasťou obchodnej stratégie Lesov SR.

Ako negatívum bol vyhodnotený postup vojenských lesov, ktoré ani v období, keď bol dopyt po drevnej hmote väčší ako

jej ponuka, nevyužívali pri predaji dreva súťažné prostredie, spomínané verejné obchodné súťaže, EAD a dražby, ale

naďalej vyberali odberateľov formou priameho rokovania. Zrušenie manipulačno-expedičných skladov, ktorými vojenské

lesy zdôvodnili svoj postup, mohlo viesť k racionalizácii manipulácie a odvozu drevnej hmoty, ale nepreukázalo zefektív-

nenie samotného predaja drevnej hmoty. Mestské a obecné obchodné spoločnosti využívali nástroje, ako sú verejné ob-

chodné súťaže, elektronické aukcie dreva a dražby len v obmedzenej miere. Väčšina týchto spoločností vyberala odbera-

teľov drevnej hmoty formou prieskumu trhu.

Na rozdiel od obchodných spoločností bol predaj dreva v sektore štátnych lesov centralizovane riadený a organizovaný

z úrovne generálneho riaditeľstva Lesov SR. Pri predaji dreva štátne lesy postupovali v zmysle obchodnej politiky, ktorej

hlavnou prioritou bola podpora domácich spracovateľov dreva. Export dreva predstavoval v hodnotenom období pri štát-

nych lesoch dvojpercentný podiel. Vojenské lesy a mestské a obecné lesy exportovali šesť percent drevnej hmoty. Predaj

dreva v štátnych lesoch bol v prevažnej miere realizovaný z expedičných skladov, v niektorých prípadoch sa drevo pre-

dávalo už na odvoznom mieste a ojedinele aj priamo v lese, ako tzv. drevo na pni.

U obchodných spoločností obhospodarujúcich mestské a obecné lesy bolo prvoradým cieľom dosahovanie maximálneho

ekonomického zhodnotenia predávaného dreva, bez ohľadu na spracovateľské kapacity odberateľov dreva v regióne

alebo v SR.

NKÚ v štátnych lesoch a vojenských štátnych lesoch zaznamenal pri predaji dreva nedodržiavanie cenníkových

cien. V niektorých prípadoch neboli cenníky záväzné a na obchodných rokovaniach boli dohodnuté iné, prevažne nižšie

ako cenníkové ceny. Pričom najmä u strategických partnerov Lesov SR išlo o odber dreva aj v objemoch väčších ako

milión m³.

V oblasti predaja dreva sú pre subjekty štátneho sektora dôležití veľkoodberatelia tejto komodity. V nadväznosti na výni-

močné situácie (nárast kalamít, prebytok drevnej hmoty zo zahraničia, ap.) upozorňuje NKÚ na možné riziko vzniku určitej

formy „uzamknutia“ (Vendor Lock) štátneho podniku. Dôsledkom môže byť nežiadúca závislosť od určitého dodávateľa

s negatívnym vplyvom na autonómne rozhodovanie predajcu dreva o predajnej cene.

Za negatívum v prípade vojenských lesov považuje NKÚ uzatváranie zmlúv na práce v lesníckych činnostiach

formou priameho zadania na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa alebo riaditeľa odštepného závodu. Vojenské

lesy vykonávali v kontrolovanom období viac ako 80 % činností v lese dodávateľským spôsobom. Formou dodávateľských

služieb zabezpečovali najmä výrobu a odvoz dreva, teda činnosti pre podnik finančne náročnejšie. Ostatné štátne podniky

a mestské a obecné lesy využívali pri obstarávaní týchto služieb a prác súťažné prostredie.

NKÚ vidí priestor aj pre úpravy súčasne platného legislatívneho rámca pre oblasť lesného hospodárstva. Impulzmi sú

okrem zmeny klímy, spôsobujúcej vysoký nárast kalamít a s tým spojeného znižovania ekonomickej výkonnosti subjektov

LH, aj kontrolné zistenia, týkajúce sa spracovania a predaja drevnej hmoty, určitých obmedzení dispozičných práv správ-

cov lesného majetku, nedostatočnej optimalizácie procesov, ktoré poukázali na potrebu nastavenia jasných legislatívnych

pravidiel.

4. REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU

Voči pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení boli vznesené námietky iba v prípade štátneho podniku

Lesy SR a štátneho podniku VLM SR. Po preskúmaní vznesených námietok bola v prípade Lesov SR a VLM SR čiastočne

preukázaná ich opodstatnenosť.

| 13

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

5.

KONTAKTY

Najvyšší kontrolný úrad SR

Priemyselná 2

Vojenské lesy a majetky SR, š. p. Lesy SR, š. p.

Národné lesnícke centrum

T. G. Masaryka 2175/22

Lesnícka 23

Námestie SNP 8

824 73 Bratislava

962 63 Pliešovce

975 66 Banská Bystrica 960 01 Zvolen

+421 48 43 44 111

+421 45 53 14 111

lesysr@lesy.sk

nlc@nlcsk.org

| 14

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

6

PRÍLOHA

Príloha č. 1 VYBRANÉ UKAZOVATELE HOSPODÁRKEJ ČINNOSTI ZA ROKY 2019 a 2020.

Rok 2019

Rok 2020

Skutočnosť

Por. číslo

Ukazovateľ *

m. j.

Mestské a

obecné lesy

Mestské a

obecné lesy

VLM SR Štátne lesy

1.

2.

3.

Výmera obhospodarovaných lesných pozemkov

z toho porastová pôda

ha

62 901

61 920

981

977 539

938 457

39 082

170 261

164 799

5 462

62 900

61 920

980

969 010

932 225

36 785

169 455

164 016

5 438

ostatné lesné pozemky

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

Výmera lesných pozemkov v správe štátneho podniku

Obnova lesa

z toho prirodzené zmladenie

umelé zalesnenie

ha

61 330

596

161

712 225

7 734,75

3 579,06

4 155,69

3 493,03

662,66

152 255

1 538,13

605,27

61 330

505

151

717 706

7 541,21

3 180,40

4 360,81

3 787,82

572,99

114 214

1 408,02

618,04

435

365

932,86

728,28

354

281

789,98

579,98

z toho prvé zalesnenie

opakované zalesnenie

Prečistky

Prebierky do 50 rokov

70

204,58

3 019,23

1 174,12

73

1 054

648

210,00

2 988,12

1 183,87

1 370 15 209,87

562 10 761,69

9 282,45

8 806,88

tis. eur

(eur/ha)

tis.eur

(eur/m³)

2 460

39,73

27 600

29,41

4 428

26,87

1 334

21,54

19 414

20,83

3 668

22,36

12.

Náklady pestovnej činnosti

7 121

21,05

117 380

25,55

16 149

17,73

5 052

17,78

113 152

29,39

13 971

19,37

13.

Náklady ťažbovej činnosti

14.

15.

16.

329 603

200 220

129 383

278 249

142 023

136 226

Ťažba dreva celkom

z toho ihličnatá

listnatá

m³

4 594 370

2 451 410

2 142 960

910 714

611 813

298 901

3 850 193

1 807 896

2 042 297

721 263

417 945

303 318

z toho náhodná

Lapáky naletené

Feromónové lapače

m³

ks

2 364 223

15 729

20 209

510 234

783

2 421

1 687 662

8 838

16 642

260 948

481

1997

17.

18.

19.

224 678

11

721

149 661

0

552

ks

Chemické ochranné opatrenia

insekticídy+fungicídy+herbicídy+rodenticídy

Chemické ochranné opatrenia

insekticídy+fungicídy+herbicídy

Dodávky dreva - tuzemsko

z toho ihličnaté

listnaté

20.

21.

ha

102,22

37 292

989,25

81 971

16,43

164

0

284,55

22 588

10,48

129

7009

m³

%

319 229

197 830

121 399

20 148

6 292

265 280

138 309

126 971

16 208

5 289

22.

23.

24.

25.

26.

4 357 994

2 426 608

1 931 386

111 126

808 611

568 208

240 403

48 372

5 065

3 794 292

1 887 859

1 906 433

93 099

651 798

389 448

262 346

32 292

6 891

Dodávky dreva - vývoz

z toho ihličnaté

18 913

17 379

13 856

0

10 900

0

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

35a

36.

37.

38.

39.

39a

39b

39c

39d

listnaté

92 213

0,00

0,01

43 307

0,00

0,17

75 720

0,01

25 400

0,00

0,28

Podiel sortim. I. ak. tr. ihličnaté

sortim. II. ak. tr. ihličnaté

sortim. III. ak. tr. ihličnaté

Podiel sortim. I. ak. tr. listnaté

sortim. II. ak. tr. listnaté

0

48

0

36

31,71

0,03

0,12

38,59

0,03

0,33

27,81

0,03

0,09

39,81

0,03

0,11

%

0

0,005

30

0,005

26

sortim. III. ak. tr. listnaté

21,70

54,97

64,06

47,44

384 917

-

8,84

24,69

52,11

63,23

45,81

206 818

-

7,13

eur/m³

m3

58,71

82,40

48,40

15 734

-

59,49

85,25

57,96

90 448

-

49,25

66,38

45,10

13 693

384 159

23 118

16 004

15 307

4 658

3 109

7 767

46,26

64,68

41,33

14 988

365 646

18 072

12 183

11 632

2 824

3 194

6 018

Priem. speňaženie dreva ihličnaté I. - III.

Priem. speňaženie dreva listnaté I. - III.

Priem. speňaženie surového dreva

Zásoby vyťaženého dreva spolu k 31. 12.

Tržby a výnosy celkom

Tržby za predaj vlastných výrobkov

Tržby za predaj surového dreva

Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti

Hrubá pridaná hodnota

eur

tis. eur

261 110

233 710

212 029

14 003

109 459

123 462

52 710

47 120

41 475

3 214

18 276

21 490

221 650

197 320

178 082

17 455

89 412

106 867

44 780

40 060

39 651

1 223

15 955

17 178

Hrubá pridaná hodnota vrátane ostatných výnosov (39b+39c) tis. eur

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

52a

53

Dodávky dreva spolu - tuzemsko+vývoz (25+22)

Ukazovateľ obnovy lesa (5/1)

UOL prirodzeným zmladením (6/5)

UOL umelým zalesnením (7/5)

m³

%

m³

%

339 377 4 469 120

856 983

0,9%

281 488 3 887 391

684 090

0,83%

0,4%

0,6%

4,3

36%

0,01%

58%

42%

95%

5%

58,56

36,27

38,59

94,15

101,37

586,1

3,46

0,9%

0,3%

0,7%

5,2

68%

0,16%

61%

39%

0,8%

0,5%

4,7

51%

0,10%

53%

47%

0,80%

0,3%

0,7%

4,4

54%

0,00%

51%

49%

0,78%

0,4%

0,6%

4,0

44%

0,03%

47%

53%

0,4%

0,6%

5,3

56%

0,01%

67%

33%

94%

6%

54,98

48,16

30,67

107,34

126,22

1 251,4

7,35

Ťažba na hektár (14/1)

Ukazovateľ náhodnej ťažby (17/14)

Chem. ochr.opatrenia na obhosp. pozemkoch (20/1)

Podiel ťažby ihličnatej (15/14)

Podiel ťažby listnatej (16/14)

Tuzemská dodávka dreva (22/40)

Export dreva (25/40)

94%

6%

98%

2%

94%

6%

98%

2%

%

Jednotkové tržby (39/40)

eur/m³

eur/ha

tis. eur

eur/ha

47,16

35,03

24,05

49,43

123,48

116,5

1,85

52,29

33,54

21,89

111,97

126,30

4 628,5

4,73

43,28

37,50

23,55

50,78

95,67

98,3

50,76

28,39

16,42

92,27

110,29

961,4

0,99

Marža z predaja surového dreva

Marža z predaja surového dreva (35a-13)

HPH na hektár

HPH na hektár vrátane ostatných výnosov (39d/1*1000)

Hospodársky výsledok (HV)

53a

54

54a

Hospodársky výsledok na hektár (54/1)

1,56

* ťažba na lesných pozemkoch

Zdroj: NKÚ, NLC, VLM

| 15