N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Cesty a mosty sú v rámci jednotlivých krajov zaťažené rozdielnou intenzitou najmä nákladnej dopravy a majú rozdielnu
dĺžku cestnej infraštruktúry vyššej kategórie v podobe diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré sa presúva najmä tranzitná
nákladná doprava. Naopak, viacero okresov v rôznych krajoch, napríklad Pezinok, Myjava, Gelnica či Medzilaborce, nemá
na svojom území žiadnu cestu I. triedy.
Kvalita mostov z hľadiska rozsahu porúch sa v SR vyjadruje jedným zo siedmich stupňov stavebno-technického stavu
v súlade s technickými normami, do ktorých sa mosty zatrieďujú na základe stavu zisteného ich prehliadkou. Odstraňo-
vanie porúch na mostoch v troch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu je spojené len s bežnou údržbou a re-
latívne jednoduchými opravami s nízkymi nákladmi, ktoré zabezpečia udržanie prevádzkyschopného stavu a nemajú vplyv
na zaťažiteľnosť mosta. Vo štvrtom stupni sa vyskytujú na moste poruchy, ktoré nemajú okamžitý vplyv na zaťažiteľnosť,
ale môžu ju v budúcnosti ovplyvniť. Pri troch najhorších stupňoch stavebno-technického stavu je na odstránenie porúch
potrebná rozsiahla oprava alebo rekonštrukcia na základe projektu prostredníctvom investičnej činnosti.
Rozdelenie mostov do troch skupín podľa stupňa ich stavebno-technického stavu je spracované v grafoch v prílohe č. 1.
Na celom území SR bolo v roku 2004 na cestách I., II. a III. triedy evidovaných 4 534 mostov v troch najlepších stupňoch
stavebno-technického stavu, t. j. takmer 63 % počtu všetkých mostov. Do roku 2020 tento počet klesol na 2 417 mostov,
t. j. na necelých 34 % zo všetkých mostov. Opačný trend – nárast, bol zaznamenaný pri počte mostov v troch najhorších
stupňoch stavebno-technického stavu, do počtu ktorých bol zahrnutý aj malý počet mostov v neurčenom stave. Počet
mostov v týchto stupňoch vzrástol 2,5-násobne – z 653 mostov v roku 2004 na 1 717 mostov v roku 2020, čo je takmer
24 % z celkového počtu mostov v roku 2020. Pri stupni IV. stavebno-technického stavu vzrástol počet mostov z 2010
mostov v roku 2004 na 3 025 mostov v roku 2020, t. j. o viac ako 50 %.
NKÚ SR konštatuje, že počty mostov na cestách I., II. a III. triedy v najlepšom stave klesli za 16 rokov takmer na
polovicu a počet mostov v najhorších stupňoch stavebno-technického stavu vzrástol dva a pol-násobne. Štát ani
samosprávne kraje nie sú z tohto pohľadu „dobrými hospodármi“, pretože dochádza k výraznému znehodnocovaniu ich
majetku. Celkové zhoršovanie stavu mostov existuje aj napriek tomu, že pri veľkých opravách a rekonštrukciách mostov
sa takmer výlučne uplatňuje pravidlo „worst-first“, t. j. najskôr sa realizujú výkony na mostoch v najhoršom stave. Takto
opravené mosty sú následne preradené do lepších stupňov stavebno-technického stavu.
Pre vlastníkov sú spravidla vyššou prioritou opravy povrchov ciest, ktoré sú pre verejnosť viac viditeľné. Príkla-
dom môžu byť veľkoplošné opravy vozoviek na cestách I. triedy, ktoré sa realizujú od roku 2021 v súlade s Memorandom
o spolupráci uzatvoreným medzi MDV SR a MF SR. Suma 200 mil. eur zo štátneho rozpočtu sa poskytuje nad rámec
finančných prostriedkov poskytovaných z rozpočtu kapitoly MDV SR pre SSC na obdobie štyroch rokov. Samosprávne
kraje financujú opravy z vlastných projektov alebo v rámci projektov spolufinancovaných z eurofondov.
Odsúvanie opráv mostov má však za následok, že uzatvorenie mosta z dôvodu jeho zlého stavebno-technického stavu
spôsobuje dopravné problémy v širšom regióne a nutnosť dlhých obchádzok tak, ako je to uvedené v prílohe č. 3. Počas
posledných približne piatich rokov sa opakovane vyskytli prípady, keď most nebol zaradený v niektorom z najhorších stup-
ňov stavebno-technického stavu a napriek tomu došlo k jeho okamžitému uzatvoreniu, zrúteniu, resp. výraznému obme-
dzeniu plynulosti premávky na ňom. Uvedené nepredvídané situácie predstavujú okrem komplikovaného dochádzania za
prácou či vzdelaním tlak na vlastníka, aby bezodkladne hľadal riešenie, na ktoré sú potrebné dodatočné finančné pro-
striedky.
3.2 ZDROJE NA ZABEZPEČENIE HOSPODÁRENIA S MOSTAMI SÚ NEDOSTATOČNÉ
Chýbajúce ľudské kapacity
Pre zisťovanie stavebno-technického stavu mostov sú kľúčoví hlavní prehliadkari, teda certifikovaní pracovníci oprávnení
vykonávať hlavné aj bežné prehliadky mostov. Tie sa musia vykonávať v pravidelných intervaloch, vo vymedzenom čase
a na všetkých mostoch. Bežná prehliadka musí byť vykonaná každý rok, hlavná raz za štyri roky v pravidelných intervaloch
na všetkých mostoch. Okrem týchto prehliadok sa vykonávajú aj mimoriadne prehliadky vyplývajúce z nepredvídateľných
udalostí, ako sú povodne, následky dopravných nehôd, pády či náhle kolapsy mostov špecifickej konštrukcie. Každý
správca mal spravidla k dispozícii len jedného hlavného prehliadkara.
Takýto počet hlavných prehliadkarov spôsobuje problémy s ich zastupiteľnosťou a nahraditeľnosťou. Zároveň bol jednou
z príčin nevykonania plánovaných prehliadok mostov. Ostatní prehliadkari vykonávajúci bežné prehliadky mostov vykoná-
vali aj ďalšie pracovné činnosti, ktoré priamo nesúviseli s mostami. Problémy s nevykonávaním plánovaných povin-
ných prehliadok mostov boli zistené v rôznej miere u všetkých správcov.
Dohliadacia činnosť, najmä hlavné prehliadky, zohrávajú kľúčovú rolu pri kontrole spoľahlivosti a zisťovaní sta-
vebno-technického stavu mostov. Táto skutočnosť vyplynula aj z názorov prehliadkarov ako odborníkov z praxe, ktoré
| 7