Rekonštrukcie, opravy a údržba mostných objektov

na cestách II. a III. triedy

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK..........................................................................................................................................................3

ZOZNAM TABULIEK..........................................................................................................................................................3

ZOZNAM GRAFOV.............................................................................................................................................................3

VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA .......................................................................................................................4

KONTROLNÁ AKCIA .........................................................................................................................................................6

1

2

ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE ....................................................................................................................................6

RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE.................................................................................................................................6

2.1 ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA ..................................................................................................................................................6

2.2 VÝKON KONTROLY ..................................................................................................................................................................6

2.3 ŠPECIFICKÉ OBLASTI...............................................................................................................................................................6

VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE...........................................................................................................................7

3.1 STAV MOSTOV SA DLHODOBO ZHORŠUJE HOCI SYSTÉM HOSPODÁRENIA S MOSTAMI JE NASTAVENÝ PODĽA PLATNÝCH PREDPISOV....

.............................................................................................................................................................................................7

3.2 ZDROJE NA ZABEZPEČENIE HOSPODÁRENIA S MOSTAMI SÚ NEDOSTATOČNÉ................................................................................9

3

3.3 INFORMÁCIE O STAVE MOSTOV NIE SÚ VŽDY SPRÁVNE A ÚPLNÉ

3.4 KONTROLA SPRÁVCOV JE FORMÁLNA A NIE JE ZAMERANÁ NA ODBORNÉ ČINNOSTI .....................................................................11

3.5 ÚDRŽBA OPRAVY A ANI MODERNIZÁCIA MOSTOV NIE SÚ ÚČINNÉ...............................................................................................12

, ČO OVPLYVŇUJE NADVÄZUJÚCE PROCESY.................................10

,

4

5

6

REAKCIA KONTROLOVANÝCH SUBJEKTOV......................................................................................................13

KONTAKT ................................................................................................................................................................13

PRÍLOHY..................................................................................................................................................................15

PRÍLOHA Č. 1: PREHĽAD O POČTOCH MOSTOV PODĽA SAMOSPRÁVNYCH KRAJOV A PODĽA SSTUPŇA STAVEBNO-TECHNICKÉHO STAVU...15

PRÍLOHA Č. 2: PROCESY V SYSTÉME HOSPODÁRENIA S MOSTAMI.......................................................................................................17

| 2

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZOZNAM SKRATIEK

SKRATKA

BA

VÝZNAM

Bratislavský kraj

BB

Banskobystrický kraj

KE

Košický kraj

ISSAI

MDV SR

MF SR

NKÚ SR

NR SR

NR

Medzinárodné štandardy najvyšších kontrolných inštitúcií

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

Nitriansky kraj

PO

Prešovský kraj

TN

Trenčiansky kraj

TT

Trnavský kraj

ZA

Žilinský kraj

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka č. 1: Charakteristika mostov podľa stupňa stavebno-technického stavu...............................................................7

Tabuľka č. 2: Vyhodnotenie účinnosti podľa kritérií NKÚ SR ............................................................................................12

ZOZNAM GRAFOV

Graf č. 1: Počty mostov na cestách II. a III. triedy podľa stupňa ich stavebno-technického stavu.......................................8

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA

Cestnú infraštruktúru na Slovensku hierarchicky tvoria diaľnice, rýchlostné cesty, cesty I., II. a III. triedy a miestne komu-

nikácie. Táto infraštruktúra bola pôvodne celá vo vlastníctve štátu. V rámci decentralizácie verejnej správy štát časť kom-

petencií v doprave previedol na samosprávy. Vlastníctvo miestnych komunikácií v intravilánoch obcí vrátane vý-

konu správy bolo prevedené ako prvé na príslušné obce.

Cesty II. a III. triedy, vrátane mostných objektov na týchto cestách, dostali v roku 2004 od štátu do vlastníctva samosprávne

kraje. Štát si ponechal vo vlastníctve diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré spravuje Národná diaľničná spoločnosť, a cesty

I. triedy, ktoré má v správe Slovenská správa ciest.

Do roku 2015 bol hlavným zdrojom príjmov samosprávnych krajov na správu cestnej infraštruktúry výnos z dane z motoro-

vých vozidiel, z ktorej kraje ročne získavali milióny eur. Od roku 2015 po zmene legislatívy prevzal od krajov výber tejto

dane štát a finančný výpadok kompenzuje samosprávnym krajom zvýšením príjmov z podielových daní. Celková suma fi-

nančných prostriedkov vynaložených samosprávnymi krajmi na správu ciest v ich vlastníctve v rokoch 2019 a 2020 pre-

siahla každý rok sumu 190 miliónov eur.

Analytická štúdia NKÚ SR už v roku 2018 potvrdila zhoršujúci sa stav mostov na cestách II. a III. triedy v rokoch 2013 -

2016. Na štúdiu nadviazala kontrola NKÚ SR s účelom preveriť nastavenie a spôsob zisťovania stavebno-technického

stavu mostov ako aj účinnosť systému opráv a údržby mostov na cestách vo vlastníctve samosprávnych krajov v rokoch

2017 - 2019.

Na správu ciest vo svojej pôsobnosti si všetkých osem samosprávnych krajov zriadilo alebo založilo regionálne správy ciest.

Súčasťou cestnej siete, ktorú spravujú, sú aj mosty. Vo všetkých krajoch bola správa mostov nastavená podľa systému

hospodárenia s mostami v zmysle technických predpisov rezortu MDV SR. Hospodárenie s mostami je definované ako

súbor vzájomne súvisiacich činností vlastníkov/správcov mostov, ktorých cieľom je zabezpečiť potrebné informácie o mos-

toch a ich vyhodnotenie pre výber a zostavenie poradia opráv, rekonštrukcií a prestavieb vybraných mostov pre zaistenie

ich prevádzkovej spôsobilosti a bezpečnosti. Stav mostov, ktorých bolo spolu 5 395, sa zisťoval prostredníctvom prehliad-

kovej činnosti a diagnostiky. Podľa výsledkov týchto činností boli mosty zaraďované do jedného zo siedmych stupňov

stavebno-technického stavu od bezchybného po havarijný.

Kľúčovú pozíciu pri zisťovaní stavebno-technického stavu mostov majú tzv. prehliadkari - certifikovaní zamestnanci

s príslušným vzdelaním, ktorí môžu vykonávať bežné a hlavné prehliadky mostov. Vzhľadom na ich nízky počet

a ťažkú zastupiteľnosť predstavuje akékoľvek prerušenie činnosti takéhoto odborného pracovníka na dlhšie obdobie rá-

dovo v týždňoch výpadok v počte vykonaných prehliadok aj viac ako 200 mostov v príslušnom regióne. Problémy s ne-

vykonávaním plánovaných povinných prehliadok mostov a nedôsledným evidovaním ich výsledkov v informač-

nom systéme kontrolóri NKÚ SR zaznamenali v rôznej miere vo všetkých krajoch. V dôsledku toho neboli vždy

informácie o stave mostov úplné a správne, čo následne ovplyvňovalo aj ďalšie nadväzujúce činnosti, najmä plánova-

nie a výkon údržby, opráv ale aj rekonštrukcií mostov. NKÚ SR vidí priestor na elimináciu týchto nedostatkov zvýše-

ním kapacít prehliadkarov alebo efektívnejším využitím existujúcich kapacít formou centralizáciou ich činnosti.

Takáto centralizácia je možná na základe zmluvnej spolupráce jednotlivých správcov alebo vykonaním úpravy

technických predpisov v oblasti výkonu prehliadok mostov.

Podľa výsledkov kontroly sa stav mostov na cestách II. a III. triedy dlhodobo zhoršuje. Počet mostov na cestách

II. a III. triedy v najlepšom stave klesol za 16 rokov takmer na polovicu z 3 498 na 1 763. Počet mostov v troch

najhorších stupňoch stavebno-technického stavu vzrástol viac ako dvojnásobne z 486 na 1 154. Správcovia ciest

v samosprávnych krajoch vykonávajú len nevyhnutnú údržbu a opravy mostov. Činnosť správcov sa sústreďuje na odstrá-

nenie najhorších stavov v rámci dostupných finančných zdrojov, nie na reálnu potrebu. Pri zachovaní existujúceho prí-

stupu samosprávnych krajov k správe mostov na cestách II. a III. triedy. bude narastať počet uzávierok mostov ako

aj nepredvídateľných kolapsov.

Vlastnícky vzťah samosprávnych krajov k cestám II. a III. triedy a mostom na týchto cestách znamená záväzok uvedený

majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Jeho zverenie do správy inej organizácie znamená presun kompetencií a vyč-

lenenie prostriedkov na zabezpečenie tejto činnosti. Zodpovednosť za plnenie záväzkov však aj v takomto prípade stále

zostáva na vlastníkovi. NKÚ SR zistil, že samosprávne kraje ako vlastníci mostov kontrolu odbornej činnosti správ-

cov zanedbávali. Vykonávali len kontrolu prostredníctvom hlavných kontrolórov a zameriavali sa predovšetkým

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

na plnenie rozpočtu, účtovníctvo a výkazníctvo, náležitosti dokladov a analýzu položiek. Kontrolnú činnosť s cieľom

overiť dodržiavanie systému hospodárenia s mostami, samosprávne kraje ako vlastníci, ani iné kompetentné or-

gány, nevykonávali. Nemali preto informácie, že správcovia zanedbávajú alebo neplnia časť svojich povinností. Riešením

je správať sa ako dobrý hospodár a aplikovať v praxi kontrolné mechanizmy vyplývajúce zo systému hospodárenia

s mostami alebo iné zavedené systémy manažérstva kvality.

Účinnosť systému opráv, údržby ako aj modernizácie mostov na cestách vo vlastníctve samosprávnych krajov bola vy-

hodnotená na základe kritérií stanovených NKÚ SR. Samosprávne kraje okrem jedného nemali stanovené dostatočne

konkrétne a merateľné ciele, ani kritériá a merateľné ukazovatele v oblasti správy mostov. Len v Žilinskom kraji bol systém

vyhodnotený ako účinný s možnými zlepšeniami. V ostatných siedmych krajoch bol systém vyhodnotený ako neúčinný.

Dôvodom takého negatívneho vyhodnotenia sú nedostatočne a nedôsledne vykonávané činností v rámci systému hospo-

dárenia s mostami a zhoršujúci sa stavebno-technický stav mostov v krátkodobom aj v dlhodobom horizonte. Kumulácia

rôznych finančných zdrojov v podobe vlastných rozpočtových prostriedkov, úverov a eurofondov v rámci jedného kraja sa

pozitívne prejavuje v intenzívnejšom výkone činností v rámci systému hospodárenia s mostami a tým aj v stabilizácii stavu

mostov v krátkodobom horizonte. Z dlhodobého hľadiska sa prejavuje nedostatok zdrojov na výkon všetkých činností

v rámci systému hospodárenia s mostami, osobitne však na systematickú modernizáciu mostov.

Podľa zistení NKÚ SR na zabezpečenie cyklickej obnovy mostov je pri priemernej životnosti mosta 100 rokov potrebné

obnovovať každoročne jedno percento všetkých mostov na cestách II. a III. triedy, teda 54 mostov ročne. Je to 2,5-krát

viac mostov ako sa ročne obnovuje v súčasnosti s využitím všetkých zdrojov financovania. Za kľúčové považuje

NKÚ SR, že na systematickú dlhodobú obnovu mostov je potrebné využívať všetky dostupné finančné zdroje..

Pri súčasnom prístupe samosprávnych krajov s aktuálne dostupnými zdrojmi sa bude stále zhoršovať stav mos-

tov vrátane počtu mostov v havarijnom stave, ktoré je nevyhnutné uzavrieť pre hroziacu katastrofu.

Náprava zisteného stavu si podľa NKÚ SR vyžaduje prijatie systémového riešenia. Súčasťou riešenia by malo byť

nielen nastavenie udržateľného spôsobu financovania zo všetkých dostupných zdrojov ale aj úprava procesov

s využitím skúseností zo zahraničia. Jednou z možností uprav je vytvorenie organizácie podobnej Štátnemu

fondu dopravnej infraštruktúry v Českej republike.

Základom pre nastavenie systému hospodárenia s regionálnymi mostami je finančne a organizačne garantovaná každo-

ročná rekonštrukcia jedného percenta z celkového počtu 5 395 mostov, ktorá sa odvodzuje od priemernej životnosti mosta

100 rokov. Tá sa musí cyklicky opakovať, keďže stavebno-technický stav mostov sa odsúvaním ich opráv dlhodobo zhor-

šuje. Systémové riešenie musí zabezpečiť kontinuálne, nemenné a trvalé účelovo viazané príjmy na každoročnú

obnovu 54 mostov. Takéto nastavenie nových pravidiel si vyžaduje aktívnu účasť štátu pri legislatívnych zmenách sys-

tému financovania.

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

KONTROLNÁ AKCIA

1

ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE

NKÚ SR zaradil do svojho plánu kontrolnej činnosti na rok 2020 kontrolnú akciu „Rekonštrukcie, opravy a údržba mostných

objektov na cestách II. a III. triedy“. Kontrolná akcia bola vykonaná s využitím výsledkov predbežnej štúdie zameranej

na efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov na výstavbu, opravu a údržbu mostných objektov na cestách

II. a III. triedy z roku 2017.

Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť nastavenie a spôsob zisťovania stavebno-technického stavu mostov ako aj účin-

nosť systému opráv a údržby mostov na cestách vo vlastníctve samosprávnych krajov.

Predmetom kontrolnej akcie bola správnosť a úplnosť informácií o stavebno-technickom stave mostov a účinnosť

údržby a opráv mostov.

Na kontrolnú akciu plynule nadväzuje kontrolná akcia „Rekonštrukcie, opravy a údržba mostov na cestách I. triedy“.

NKÚ SR po spojení výsledkov oboch kontrol poskytne ucelený pohľad na mosty na cestách I., II. a III. triedy.

2

RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

2.1

Kontrolou bolo preverených všetkých osem samosprávnych krajov ako aj všetkých osem správcov ciest, ktorých si jed-

notlivé kraje zriadili, resp. založili na výkon správy cestnej infraštruktúry formou rozpočtovej alebo príspevkovej organizá-

cie, prípadne ako akciovú spoločnosť so 100 % vlastníckym podielom samosprávneho kraja k 31.12.2020.

Kontrola bola zameraná najmä na nefinančné aspekty – vybrané procesy a postupy spojené s údržbou a opravami mostov

na cestách II. a III. triedy, ako aj výsledky z krátkodobého a dlhodobého hľadiska. Kontrolovaným obdobím boli roky

2017 – 2019, pre dosiahnutie účelu kontroly a objektívne zhodnotenie kontrolovaných skutočností aj údaje z predchádza-

júceho a nasledujúceho obdobia, osobitne za rok 2020.

2.2

VÝKON KONTROLY

Počas prípravy kontrolnej akcie boli identifikované riziká správnosti a úplnosti údajov o stave mostov a chýbajúcej účin-

nosti systému opráv a údržby mostov z dôvodu dlhodobo sa zhoršujúceho stavu mostov. Tieto riziká boli rozpracované

do predmetu kontroly, a boli aj kontrolou potvrdené.

Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov

medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI).

2.3

ŠPECIFICKÉ OBLASTI

Účinnosť nebola vyhodnotená za každý kontrolovaný subjekt samostatne ale spoločne za samosprávny kraj a príslušného

správcu ako celok. Tento špecifický prístup bol využitý z dôvodu vnútorného rozdelenie kompetencií medzi samosprávny

kraj ako vlastníka a správcu vykonávajúceho správu ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja. Rozdelenie bolo v každom

kraji osobité nielen pre rôznu právnu subjektivitu správcu a z toho vyplývajúce odlišnosti, ale aj pre mieru nezávislosti

a rozhodovacej samostatnosti správcu od vlastníka. Takýto prístup umožnil základné porovnanie medzi jednotlivými

krajmi.

Preverované boli procesy, pri ktorých nebola primeraná operatívna a podporná evidencia, príp. neboli formalizované vy-

konávané činnosti. Uvedené potvrdil samotný výkon kontroly, keď odborná činnosť správcov nebola predmetom žiadnej

externej kontroly a aj samotní správcovia uviedli, že NKÚ SR je prvá inštitúcia, ktorá sa za dobu existencie správcu pre-

veruje takéto skutočnosti.

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3

VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE

3.1 STAV MOSTOV SA DLHODOBO ZHORŠUJE HOCI SYSTÉM HOSPODÁRENIA S MOSTAMI JE NASTAVENÝ

PODĽA PLATNÝCH PREDPISOV

Správa mostov vo všetkých samosprávnych krajoch bola nastavená podľa systému hospodárenia s mostami v zmysle

technických predpisov rezortu MDV SR. Hospodárenie s mostami je definované ako súbor vzájomne súvisiacich činností

vlastníkov/správcov mostov, ktorých cieľom je zabezpečiť potrebné informácie o mostoch a ich vyhodnotenie pre výber

a zostavenie poradia opráv, rekonštrukcií a prestavieb vybraných mostov pre zaistenie ich prevádzkovej spôsobilosti

a bezpečnosti.

Každý samosprávny kraj si na výkon správy cestnej infraštruktúry zriadil alebo založil osobitnú organizáciu, pričom

ku koncu roka 2020 mali tieto organizácie právnu formu rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo obchod-

nej spoločnosti. Právna forma správcu priamo ovplyvňovala spôsob financovania aj majetkovú evidenciu mostov, pretože

rozpočtové a príspevkové organizácie zabezpečujú aj majetkovú a účtovnú evidenciu ciest a mostov. Samosprávne kraje

evidujú cesty a mosty vo svojom majetku v prípadoch, keď zverili správu ciest obchodným spoločnostiam. Podľa kontrol-

ných zistení nemala právna forma správcu priamy vplyv na zmeny v stave mostov v jednotlivých regiónoch.

NKÚ SR zistil, že finančná hodnota pozemkov pod cestnou infraštruktúrou je takmer 54 miliónov eur a tvorí podiel

18,6 % z celkovej hodnoty pozemkov vlastnených samosprávnymi krajmi. Finančná hodnota ciest a mostov je vyše

613 miliónov eur a tvorí podiel 43,6 % z celkovej hodnoty stavieb vo vlastníctve samosprávnych krajov. Finančná hod-

nota stavieb, teda mostov, má hodnotu vyše 86 miliónov eur a tvorí podiel približne 14 % percent hodnoty cestnej

infraštruktúry.

Cestná infraštruktúra sa teda významne podieľa na hodnote majetku samosprávnych krajov v položkách pozemky

a stavby. Preto NKÚ SR poukazuje na nevyhnutnosť nastavenia jasných pravidiel komunikácie medzi samospráv-

nym krajom a správcom majetku. Súčasne je potrebné zdôrazniť osobitné postavenie správcu cestnej infraštruktúry

v porovnaní s inými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja. Zlý stav majetku v správe iných

organizácií má dopad predovšetkým na ich činnosť, ale zlý stav cestnej infraštruktúry, osobitne mostov, má do-

pad na širšie územie a podstatne väčší počet obyvateľov aj susedných regiónov.

Rozdelenie celkového počtu 5 395 mostov medzi jednotlivé samosprávne kraje je veľmi nerovnomerné. Najviac mostov,

vyše tisíc, je v Prešovskom kraji a Banskobystrickom kraji. Naopak, v Bratislavskom kraji je ich menej ako 130.

Jednotlivé kraje sú tiež zaťažené rozdielnou intenzitou dopravy a majú rozdielnu cestnú infraštruktúru vyššej kategórie.

Viacero okresov v rôznych krajoch, napríklad Pezinok, Myjava, Gelnica či Medzilaborce, nemá na svojom území cestu

I. triedy, teda doprava je realizovaná na cestách II. a III. triedy.

Kvalita mostov z hľadiska rozsahu porúch sa na Slovensku vyjadruje jedným zo siedmych stupňov stavebno-technického

stavu v súlade s technickými normami, do ktorých sa mosty zatrieďujú na základe stavu zisteného ich prehliadkou.

Tabuľka č. 1: Charakteristika mostov podľa stupňa stavebno-technického stavu

Stupeň

bezchybný

Charakteristika

bez akýchkoľvek skrytých alebo zjavných porúch

I

II veľmi dobrý výskyt len vzhľadových porúch, ktoré neovplyvňujú zaťažiteľnosť

III dobrý

výskyt väčších, zaťažiteľnosť neovplyvňujúcich porúch

výskyt porúch, ktoré nemajú okamžitý vplyv na zaťažiteľnosť, avšak ktoré ju môžu v budúcnosti

ovplyvniť

IV uspokojivý

výskyt porúch, ktoré majú nepriaznivý vplyv na zaťažiteľnosť mosta, ale sú odstrániteľné ešte bez vý-

meny poruchových súčastí

V

zlý

výskyt porúch, ktoré ovplyvňujú zaťažiteľnosť a nedajú sa odstrániť bez výmeny poruchových alebo

doplnenia chýbajúcich súčastí

výskyt porúch, ktoré ovplyvňujú zaťažiteľnosť do takej miery, že vyžadujú okamžitú nápravu k odvrá-

teniu hroziacej katastrofy

VI veľmi zlý

VII havarijný

N

neurčený

na zaradenie do stupňa stavebno-technického stavu nie je dostatok informácií

Zdroj: TP 077 Technické podmienky Systém hospodárenia s mostami

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Odstraňovanie porúch na mostoch pri prvých štyroch stupňoch stavebno-technického stavu je spojené len s bežnou údrž-

bou a relatívne jednoduchými opravami, ktoré zabezpečia udržanie prevádzkyschopného stavu. Od stupňa V je na od-

stránenie porúch potrebná rozsiahla oprava alebo rekonštrukcia na základe projektu prostredníctvom investičnej činnosti.

Rozdelenie mostov do troch skupín podľa stupňa ich stavebno-technického stavu v čase prevodu vlastníctva mostov kra-

jom v roku 2004 a súčasný stav bol podľa údajov cestnej databanky spracovaný do nasledujúceho grafu:

Graf č. 1: Počty mostov na cestách II. a III. triedy podľa stupňa ich stavebno-technického stavu

Všetky samosprávne kraje v rokoch 2004 a 2020

3498

3500

3000

2500

2478

1763

2000

1500

1000

500

0

1573

1154

486

I, II, III

IV

V, VI,VII, N

2004

2020

Zdroj: cestná databanka a evidencia jednotlivých vlastníkov, resp. správcov

V roku 2004 bolo v najlepších troch stupňoch stavebno-technického stavu takmer 63 % všetkých mostov, v roku 2020 to

bolo už len necelých 33 %. Presne opačný trend bol zaznamenaný v najhorších troch stupňoch stavebno-technického

stavu, do počtu ktorých bol zahrnutý aj malý počet mostov v neurčenom stave. Počet mostov v týchto skupinách vzrástol

v roku 2020 na viac ako 21 % z necelých 9 % v roku 2004. Nárast podielu z viac ako 23 % na takmer 46 % bol zazname-

naný v stupni IV. Výnimkou bol Žilinský kraj, kde je stav mostov relatívne nezmenený. Podrobný prehľad počtu mostov

podľa jednotlivých krajov je spracovaný v prílohe 1 tejto správy.

V Nitrianskom kraji napríklad bolo v roku 2013 v štvrtom stupni 146 mostov, za sedem rokov sa počet mostov v tejto

skupine zvýšil o 147, teda o 100 %. V piatom stupni bolo 31 mostov, o sedem rokov ich bolo 61. V šiestom stupni sa v roku

2013 nachádzali štyri mosty, v roku 2020 už desať mostov.

NKÚ SR na základne kontrolných zistení konštatuje, že počet mostov na cestách II. a III. triedy v najlepšom stave

klesol za 16 rokov takmer na polovicu a počet mostov v najhorších stupňoch stavebno-technického stavu vzrástol

viac ako dvojnásobne. Stav mostov výrazne neovplyvnilo ani to, že všetky samosprávne kraje uplatňujú pri veľkých

opravách a rekonštrukciách mostov takmer výlučne pravidlo „worst-first“, t. j. že najskôr sa realizujú výkony na najhorších

mostoch. Výnimkou z tohto pravidla bol Banskobystrický samosprávny kraj, kde súčasne so súvislou opravou dlhšieho

úseku cesty preventívne opravili všetky mosty na danom úseku bez ohľadu na ich stupeň stavebno-technického stavu.

Podľa kontrolných zistení nie sú prioritou samosprávnych krajov v oblasti cestnej infraštruktúry opravy mostov, ale

práve súvislé opravy ciest, ktoré sú pre verejnosť viditeľnejšie. Ak sa však opravy mostov odsúvajú, ich následné

havarijné uzávierky spôsobujú strategické dopravné problémy v širšom regióne a nutnosť výraznejších obchádzok. Aktu-

álne to potvrdzuje vylúčenie vozidiel nad 12 ton na moste cez Váh v Hlohovci, uzatvorenie mosta cez derivačný kanál

v Ilave, resp. pri Podvaží v okrese Považská Bystrica alebo mosta cez Hornád medzi Kysakom a Lodinou.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Počas posledných približne piatich rokov sa opakovane vyskytli prípady, keď most nebol zaradený v niektorom z najhor-

ších stupňov stavebno-technického stavu a napriek tomu došlo k jeho náhlemu kolapsu s následkom okamžitého uzatvo-

renia, resp. výrazného obmedzenia plynulosti premávky. Medzi najviac mediálne známe prípady patria most cez Ružín

v okrese Gelnica s piatym stupňom stavebno-technického stavu v čase udalosti, či pád rímsy na moste v Krivošťanoch

v okrese Michalovce, ktorý bol v stupni IV. Takéto nepredvídané situácie predstavujú dlhodobú komplikáciu každodenného

života obyvateľov v dotknutej oblasti v podobe obchádzok, ktoré predlžujú dochádzanie za prácou či vzdelaním a kompli-

kujú zásobovanie. Súčasne vytvárajú tlak na samosprávny kraj a príslušného správcu, aby bezodkladne hľadal riešenie.

Súčasťou starostlivosti o technický stav mostov je ich kvalitná diagnostika, následná údržba a opravy ale aj sys-

tematická obnova. Samosprávne kraje však podľa zistení NKÚ SR tieto princípy pri starostlivosti o mosty na ces-

tách II. a III. triedy neaplikujú dostatočne. Opakovane sa vyskytli prípady, keď zachytili stav mosta až keď bol

v havarijnom stave. V takom prípade sa most pre možnosť hroziacej katastrofy uzavrel. Vlastníci by mali podľa

NKÚ SR nastaviť systém prehliadok a následných opráv tak, aby k oprave mostov dochádzalo ešte keď sú v lep-

ších stupňoch stavebno-technického stavu a minimalizovali sa tak prípady uzatvárania mostov pre hroziacu ka-

tastrofu.

3.2 ZDROJE NA ZABEZPEČENIE HOSPODÁRENIA S MOSTAMI SÚ NEDOSTATOČNÉ

Chýbajúce ľudské kapacity

V samosprávnych krajoch patrila problematika mostov ako súčasti cestnej infraštruktúry do kompetencie organizačného

útvaru, ktorý mal spravidla do 10 zamestnancov. Predmetom činnosti takéhoto útvaru boli kompetencie samosprávneho

kraja v oblasti dopravy, t. j. prímestská autobusová doprava a úlohy vyplývajúce z cestného zákona vrátane zabezpečenia

výkonu správy ciest II. a III. triedy a mostov na týchto cestách.

V jednotlivých regionálnych správach ciest tvorili zamestnanci, ktorých pracovná náplň sa prevažne týkala mos-

tov, menej ako 2 % celkového počtu zamestnancov. Boli to pracovné pozície s činnosťami kumulovanými s oblasťou

zimnej údržby. Mosty ako výlučnú pracovnú náplň mala približne polovica z tohto počtu zamestnancov, a to najmä v prí-

padoch, keď boli u správcu zriadené mostné čaty.

Pre zisťovanie stavebno-technického stavu mostov sú kľúčoví prehliadkari, teda certifikovaní pracovníci oprávnení vyko-

návať bežné a hlavné prehliadky mostov.

Tie sa musia vykonávať v pravidelných intervaloch, vo vymedzenom čase a na všetkých mostoch. Bežná prehliadka musí

byť vykonaná každý rok, hlavná raz za štyri roky. Okrem týchto prehliadok sa vykonávajú aj mimoriadne prehliadky vyplý-

vajúce z nepredvídateľných udalostí ako sú povodne, následky nehôd, pády či náhle kolapsy mostov špecifickej konštruk-

cie. Prehliadkari zodpovedali za výkon prehliadok v rámci vymedzeného regiónu. Nízke počty prehliadkarov spôsobovali

problémy so zastupiteľnosťou a nahraditeľnosťou. Dlhodobý výpadok jedného prehliadkara mal za následok nevyko-

nanie viac ako 200 prehliadok mostov v regióne.

Problémy s nevykonávaním plánovaných povinných prehliadok mostov kontrolóri NKÚ SR zaznamenali v rôznej

miere vo všetkých krajoch. Okrem toho identifikovali prípady, keď záznamy z vykonaných prehliadok neboli vložené

v informačnom systéme vôbec, alebo s výrazným aj viacročným oneskorením.

NKÚ SR v rámci kontrolnej akcie zisťoval medzi prehliadkarmi formou dotazníkov možnosti zlepšenia systému prehliadok

mostov. Z doručených odpovedí vyplýva, že prehliadky umožňujú v dostatočnej miere vizuálne zistiť stav mostov v kom-

binácii s primeraným využitím diagnostických metód. Zároveň je podľa týchto odborných pracovníkov možné zlepšiť výkon

prehliadok mostov v rámci existujúceho systému hospodárenia s mostami najmä prostredníctvom dodatočného technic-

kého vybavenia, či navýšenia počtu prehliadkarov. Všetky bežné aj hlavné prehliadky by tak bolo možné vykonať v stano-

venom čase. Návrhy na zmenu systému hospodárenia s mostami súviseli najmä s potrebou predĺženia obdobia na výkon

prehliadok, či zlepšenia informačného systému zvýšením užívateľskej prívetivosti, zavedením povinnosti vlastníka potvrdiť

výsledok prehliadky, resp. zavedením povinnosti výkonu diagnostiky za vopred stanovených podmienok.

Závery odborníkov z praxe boli takmer identické s názormi akademických odborníkov z Katedry stavebných konštrukcií

a mostov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Aj podľa nich kľúčovú rolu pri kontrole spoľahlivosti a zisťovaní sta-

vebno-technického stavu mostov zohráva dohliadacia činnosť, najmä hlavné prehliadky. Nastavenie systému sta-

rostlivosti o mosty cez technické normy a pokyny hodnotia odborníci ako dobré, zmeniť by sa mohli napríklad frekvencie

prehliadok.

Správne nastavený systém starostlivosti o mosty musí mať zabezpečený dostatok personálu, techniky a financií

na všetky činnosti, teda aj na prehliadky, bežné opravy, údržbu aj modernizáciu. Prínosom by podľa NKÚ SR bolo

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

zvýšenie počtu prehliadkarov alebo vytvorenie celoslovenského systému, v rámci ktorého by krajskí správcovia

spolupracovali a využívali prehliadkarov z celoslovenskej databázy podľa regionálnych potrieb.

Nedostatočné finančné zdroje na dlhodobú obnovu mostov

Samosprávne kraje vyčleňujú pre správcov dopravnej infraštruktúry približne 10 % zo svojho celkového rozpočtu. Z tohto

objemu určeného na správu ciest vrátane mostov je priamo na mosty využitých iba približne 1,5 %. Rádovo ide o státisíce

eur, ktoré nie sú dostačujúce a potvrdzuje to aj stav mostov, ktorý sa zhoršuje. Viac ako 67 % mostov na cestách

II. a III. triedy má viac ako 50 rokov, pričom 27,7 % má viac ako 70 rokov, t. j. boli postavené do roku 1950. Rekon-

štrukcie a obnova mostov sú nevyhnutné na zabezpečenie ich prevádzkyschopného stavu. Vysoký vek mostov a rastúca

intenzita dopravy si vyžadujú priebežné vynakladanie finančných prostriedkov na ich opravy a údržbu. Ich obmedzený

objem a s tým súvisiaca nedostatočná údržba a opravy sa prejavujú v dlhodobom zhoršovaní stavebno-technického stavu

mostov a následnej nutnosti ich rekonštrukcie, resp. obnovy.

Podľa výsledkov kontroly správcovia ciest v samosprávnych krajoch opomínajú včasnú prevenciu a vykonávajú len nevy-

hnutné opravy mostov. Výkon kontrol a následné opravy prispôsobujú objemu dostupných financií, nie reálnym potrebám.

O potrebe navýšiť finančné prostriedky na údržbu a opravy mostov preukázateľne informovali len traja správcovia. Tieto

výkony navyše správcovia systematicky neplánujú a nevyhodnocujú, čo v spojení s nedôsledným evidovaním odstráne-

ných porúch v cestnej databanke znižuje aktuálnosť a vypovedaciu schopnosť údajov o mostoch a možnosti ich správ-

neho využívania v nadväzujúcich činnostiach.

Podľa získaných údajov za všetky samosprávne kraje za obdobie rokov 2017 – 2020 sa zlepšil stupeň stavebno-technic-

kého stavu spolu pri 87 mostoch, t. j. približne pri 22 mostoch ročne. Rozhodnutie o rekonštrukcii bolo vždy v kompetencii

vlastníka na základe podkladov od správcu. Požiadavky každoročne presahovali dostupné zdroje, preto rozhodnutia o vý-

bere konkrétnych mostov na rekonštrukciu boli na poslancoch zastupiteľstva príslušného samosprávneho kraja. Systema-

tický prístup pri predkladaní aktuálnych požiadaviek na rekonštrukciu zahŕňajúci vyhodnocovanie vrátane analýzy príčin

a dopadov však absentoval.

Na zlepšovanie stupňa stavebno-technického stavu mostov využívajú samosprávne kraje rôzne zdroje financovania.

Okrem vlastných rozpočtových prostriedkov aj investičné úvery od komerčných bánk, resp. Európskej investičnej banky,

návratné finančné výpomoci od MF SR alebo eurofondy. Vlastné zdroje samosprávnych krajov tvoria najmenšiu časť

zdrojov.

Podľa zistení NKÚ SR na zabezpečenie cyklickej obnovy mostov je pri priemernej životnosti mosta 100 rokov potrebné

obnovovať každoročne 1 % všetkých mostov na cestách II. a III. triedy, teda 54 mostov ročne. Len na udržanie aktuálneho

stavebno-technického stavu mostov je potrebné každoročne obnovovať približne 2,5-krát viac mostov, ako sa deje v sú-

časnosti s využitím všetkých dostupných zdrojov.

Na základe výsledkov kontroly NKÚ SR konštatuje, že samosprávne musia vytvoriť finančné podmienky na cyk-

lickú obnovu mostov, v rámci ktorej by ich mali každý rok modernizovať 54.

3.3 INFORMÁCIE O STAVE MOSTOV NIE SÚ VŽDY SPRÁVNE A ÚPLNÉ, ČO OVPLYVŇUJE NADVÄZUJÚCE

PROCESY

Mosty sa okrem majetkovej evidencie evidujú aj v informačnom systéme cestnej databanky. Kontrolou evidencie mostov

a údajov v cestnej databanke NKÚ SR zistil nedostatky s vplyvom na správnosť a úplnosť údajov o mostoch. V Bansko-

bystrickom kraji boli výrazne odlišné údaje o počte mostov v majetkovej evidencii vlastníka (979) a správcu (1 034).

Vlastník aj správca v Bratislavskom kraji uvádzal rôzne číselné a písomné označenie rovnakých mostov v jednotlivých

evidenciách.

Výsledky bežných alebo hlavných prehliadok mostov v štyroch krajoch vrátane návrhu výkonu prác na odstráne-

nie zistených porúch, rovnako ako výsledky vykonaných diagnostík, či informácie o vykonaných prácach

pri oprave mostov boli do systému cestnej databanky vkladané oneskorene aj s viacročným odstupom alebo ne-

boli vôbec vložené. Dôsledkom tejto skutočnosti boli neúplné informácie o stave mostov, čo skresľovalo súhrnné údaje.

Keďže súčasťou protokolu o prehliadke boli aj informácie o odporúčaných výkonoch údržby a opráv na odstránenie ziste-

ných porúch, chýbajúce údaje v systéme skresľovali plánovanie opráv a údržby mostov, ako aj poradie naliehavosti opráv,

ktoré informačný systém generuje na základe údajov o ich stave.

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Počas kontrolovaného obdobia vlastník v dvoch krajoch po kolapse mosta či jeho časti zaviazal správcu k vykonaniu mi-

moriadnych prehliadok viacerých mostov. Podľa výsledkov mimoriadnych prehliadok mostov s betónovými nosníkmi typu

„vloššák“ v Košickom kraji bol pri 41 mostoch (80 % z preverovaného počtu) zhoršený stupeň stavebno-technického stavu.

Mosty takéhoto typu vyžadujú intenzívnu priebežnú údržbu. Nezaradenie piatich mostov do najhoršieho stupňa VII s ná-

sledkom okamžitého uzatvorenia bolo možné len na základe osobitných opatrení, ako bola mesačná frekvencia prehlia-

dok, podopretie poškodených nosníkov, či zmena organizácie dopravy. Regionálny správca ciest v Košickom kraji odhadol

potrebu finančných zdrojov na odstránenie závad na týchto mostoch v sume, ktorá zodpovedá hodnote trojročného vlast-

ného rozpočtu.

Zaradenie mostov do stupňov stavebno-technického stavu ovplyvňujú aj výsledky diagnostiky, ktorá sa využívala, ak ne-

bola postačujúca vizuálna prehliadka. Najmä v prípadoch, keď bolo potrebné podrobne preskúmať stav mosta pre vypra-

covanie projektovej dokumentácie pred jeho rozsiahlou rekonštrukciou, resp. modernizáciou. Výnimkou bol Žilinský kraj,

ktorý vykonal 29 diagnostík z celkového počtu 59 diagnostík vo všetkých krajoch. Na základe výsledkov tejto diagnostiky

Žilinský kraj upravil stupeň stavebno-technického stavu piatich mostov a pri 14-tich mostoch znížil ich zaťažiteľnosť. Aj keď

je diagnostika finančne náročná, preukázal sa jej prínos k objektívnemu určeniu stavebno-technického stavu mostov. Kraje

vykonávajú diagnostiku výlučne dodávateľským spôsobom, pretože nemajú na jej výkon technické ani personálne vyba-

venie.

Pri vykonávaní diagnostiky existuje aj riziko, že pri zistení horšieho stavu mosta sa jeho oprava nakoniec neuskutoční,

lebo oprávnenie o nej rozhodnúť nemá správca, ale vlastník. Tieto rozhodnutia boli limitované nielen celkovou výškou

rozpočtu samosprávneho kraja, ale často aj potrebou získania konsenzu väčšiny poslancov zastupiteľstva. Zdĺhavosť

rozhodovacích a schvaľovacích procesov, ako aj nastavenie verejného obstarávania v niektorých prípadoch spôsobilo,

že stav mosta pred začatím prác bol horší ako v čase, keď sa diagnostikou zisťoval jeho stav.

V dôsledku týchto zistení NKÚ SR konštatuje, že v systéme cestnej databanky neboli niektoré informácie správne,

úplné a aktuálne. Dôsledkom tohto stavu je skreslené plánovanie údržby, opráv a rekonštrukcií mostov.

3.4 KONTROLA ČINNOSTI SPRÁVCOV JE FORMÁLNA A NIE JE ZAMERANÁ NA ODBORNÉ ČINNOSTI

Vlastnícky vzťah samosprávnych krajov k cestám II. a III. triedy a mostom znamená záväzok uvedený majetok zveľaďo-

vať, chrániť a zhodnocovať. Zverenie tohto majetku do správy inej organizácie znamená presun kompetencií a vyčlenenie

prostriedkov na zabezpečenie tejto činnosti. Zodpovednosť za plnenie vyššie uvedených záväzkov však aj v takomto prí-

pade stále zostáva na vlastníkovi a bola preukázaná vyhradením si práva rozhodovať o tom, ktorý konkrétny most bude

rekonštruovaný, či určením povinnosti správcu predložiť vopred samosprávnemu kraju na schválenie čerpanie prostried-

kov na externé dodávky tovarov a služieb pri vyššej sume, napríklad nad 20 000 eur.

V legislatíve, ale aj vo vnútorných predpisoch samosprávnych krajov, sú nastavené kontrolné mechanizmy na výkon kon-

troly činnosti správcu nielen prostredníctvom príslušných odborných útvarov alebo hlavným kontrolórom samosprávneho

kraja, ale aj tretími osobami. NKÚ SR zistil, že boli vykonávané len kontroly hlavným kontrolórom. Tieto kontroly sa

zameriavali predovšetkým na plnenie rozpočtu, účtovníctvo a výkazníctvo, náležitosti dokladov a analýzu fakturovaných

položiek.

Samosprávne kraje ani iné kompetentné orgány podľa zistení NKÚ SR nevykonali žiadnu kontrolu zameranú

na systém hospodárenia s mostami. Plnenie povinností v tejto oblasti bolo teda iba na zodpovednosti jednotli-

vých správcov.

Povinnosťou správcov je napríklad pravidelne vypracúvať súhrnné prehľady o vykonaných prehliadkach mostov a posielať

ich MDV SR a správcovi cestnej databanky. S výnimkou dvoch krajov si správcovia túto povinnosť v sledovanom období

neplnili a adresáti prehľadov nesplnenie tejto povinnosti nenamietali, ani jej plnenie nevyžadovali.

NKÚ SR na základe kontrolných zistení ďalej konštatuje, že v sledovanom období vlastníci neurobili ani žiadnu

kontrolu u správcu zameranú na výkon odborných činností. Vlastníci to odôvodňovali nedostatočnými odbornými

kapacitami medzi vlastnými zamestnancami, prípadne argumentovali tým, že táto činnosť má byť vykonávaná vnútornou

kontrolou správcu alebo prevádzkovateľom cestnej databanky. Rovnako neboli vykonávané ani kontroly tretími – nezávis-

lými osobami.

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.5 ÚDRŽBA, OPRAVY A ANI MODERNIZÁCIA MOSTOV NIE SÚ ÚČINNÉ

NKÚ SR v rámci kontrolnej akcie zisťoval aj to, či je systém údržby, opráv ale aj modernizácie mostov v jednotlivých

krajoch účinný. Podľa kontrolných zistení nemali samosprávne kraje až na jednu výnimku stanovené dostatočne konkrétne

a merateľné ciele, kritériá a merateľné ukazovatele v oblasti správy mostov. Z toho dôvodu nebolo možné podľa týchto

kritérií jednotne vyhodnotiť účinnosť.

Absencia relevantných cieľov a ukazovateľov stanovených samosprávnymi krajmi boli dôvodom pre rozhodnutie NKÚ SR

stanoviť vlastné ciele a kritériá. Z hľadiska účinnosti NKÚ SR definoval štyri ciele a desať kritérií, každé kritérium malo

určené podmienky pre získanie 0 – 2 bodov, pričom celkový počet bodov bol 20. Kritériá sa vyhodnocovali spoločne

pre samosprávny kraj a jeho správcu ciest podľa počtu bodov.

Ako účinný s možným zlepšením bol vyhodnotený systém hospodárenia s mostami len v jednom kraji. Pri zvyšných sied-

mych krajoch bolo celkové hodnotenie tohto systému ako neúčinné.

Tabuľka č. 2: Vyhodnotenie účinnosti podľa kritérií stanovených NKÚ SR

Cieľ

Kritérium

BA BB KE NR PO TN

TT

2

ZA

2

Výskyt kolapsu mostov alebo výraz-

ného obmedzenia premávky

Zmena v počte mostov v stupni VI

alebo VII stavebno-technického stavu

2

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

Bezpečná a plynulá

premávka

1

Počet diagnostík mostov

0

1

2

1

2

0

1

0

2

0

1

2

1

Správnosť a úplnosť

informácií o mostoch

Vykonanie hlavných prehliadok mostov

Plánovanie údržby a opráv mostov

a plánovanie rekonštrukcií

Stanovenie relevantných cieľov a me-

rateľných ukazovateľov

Zlepšenie stupňa stavebno-technic-

kého stavu mostov

Krátkodobá zmena podielu mostov

v stupni V-VII na počte mostov

Dlhodobá zmena podielu mostov

v stupni IV na počte mostov

2

1

2

1

0

2

0

2

1

2

0

2

1

2

0

2

0

1

2

0

2

0

2

0

2

Účinnosť - procesy

Účinnosť - výsledky

Dlhodobá zmena podielu mostov

v stupni I-III na počte mostov

0

7

0

8

0

8

0

2

Spolu

Zdroj: NKÚ SR

10

12

11

18

Žilinský kraj je jediným krajom, ktorý má systém starostlivosti o mosty nastavený účinne. Súčasne mal aj najlepšie stano-

vený cieľ, ktorý mal zároveň aj dobrý merateľný ukazovateľ.

Ako príklad dobrej praxe možno uviesť rozhodnutie tohto kraja vytvoriť zásobník investičných projektov rekonštrukcií ciest

II. a III. triedy a ich mostných objektov. Aktualizovaný bol online za vzájomnej spolupráce vlastníka a správcu o mosty

v najhoršom stupni stavebno-technickom stave, resp. aj o mosty v lepšom stave s vysokou intenzitou dopravy prípadne

vyšším strategickým významom v cestnej infraštruktúre. Zásobník bol záväzným podkladom a východiskom pre prípravu

a realizáciu kapitálových investícií podľa disponibilných zdrojov rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja, vrátane úvero-

vých zdrojov a možností čerpania eurofondov. Zásobník bol vytvorený tak, že stavby, kde sa predpokladal dlhší čas prí-

pravy rekonštrukcie, boli v predchádzajúcom roku uvedené v pláne spracovania projektovej dokumentácie a v nasledujú-

com roku bola plánovaná realizácia. Prehľad zámerov pre konkrétny rok bol online k dispozícii na webovom sídle Žilin-

ského samosprávneho kraja v podobe prehľadnej mapy.

V tomto, ale aj v ostatných krajoch, bolo identifikované riziko predlžovania času prípravy rekonštrukcie o 1 až 3 roky, ale

aj riziko predraženia rekonštrukcie mostov pre nutnú prekládku inžinierskych sietí. Podľa platnej legislatívy ich preloženie

musí financovať vlastník mosta, hoci nemal možnosť ovplyvniť ich umiestnenie. Minimálne v jednom prípade (Nitriansky

samosprávny kraj) zabránili rekonštrukcii mosta problémy s majetkovým vysporiadaním pozemkov. Podľa vyjadrení sa-

mosprávnych krajov je problém s vysporiadaním vlastníckych práv oveľa väčšou prekážkou pri cestách ako pri mostoch.

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Takýto stav bol už v roku 2004 pri prevzatí cestnej infraštruktúry od štátu a samosprávne kraje nie sú schopné tento stav

odstrániť vlastnými silami.

Na základe získaných dát NKÚ SR konštatuje, že stav mostov v siedmich z ôsmich krajov sa dlhodobo zhoršuje

a nastavený systém rekonštrukcií, opráv a údržby mostov na cestách II. a III. triedy je v týchto krajoch neúčinný.

Hlavná príčina tohto stavu je najmä dlhodobé nedostatočné financovanie hospodárenia s mostami, pričom procesy plá-

novania a výkonu činností sú prispôsobené objemu dostupných finančných prostriedkov, a nie skutočnej po-

trebe, ktorá je násobne vyššia.

Možnosti samosprávnych krajov a ich správcov na zlepšenie stavu cestnej infraštruktúry v rámci vlastného rozpočtu

sú okrem pravidiel rozpočtového hospodárenia obmedzené najmä skutočnosťou, že samosprávne kraje dokážu len v ma-

lej miere ovplyvniť príjmovú časť svojho rozpočtu. V tejto situácii je zvýšenie objemu finančných prostriedkov určených

na cestnú infraštruktúru možné hľadaním vnútorných rezerv.

4

REAKCIA KONTROLOVANÝCH SUBJEKTOV

Kontrolované subjekty nevzniesli námietky voči pravdivosti a preukázateľnosti kontrolných zistení.

V zápisnici o prerokovaní protokolu sa kontrolované subjekty zaviazali prijať opatrenia na odstránenie zistených nedos-

tatkov a informovať o tom NKÚ SR v stanovených termínoch. NKÚ SR bude plnenie týchto opatrení následne monitoro-

vať.

5

KONTAKT

NKÚ SR

Priemyselná 2

824 73 Bratislava 26

www.nku.gov.sk

Banskobystrický samosprávny kraj

Námestie SNP 23,

974 01 Banská Bystrica

www.bbsk.sk

Banskobystrická regionálna správa ciest, a. s.

Majerská cesta 94,

974 96 Banská Bystrica

www.bbrsc.sk

Bratislavský samosprávny kraj

Sabinovská 16,

820 05 Bratislava-Ružinov

www.bratislavskykraj.sk

Regionálne cesty Bratislava a. s.

Čučoriedková 6,

827 12 Bratislava-Vrakuňa

www.rcba.sk

Košický samosprávny kraj

Námestie Maratónu mieru 1

042 66 Košice-Staré Mesto

web.vucke.sk

Správa ciest Košického samosprávneho kraja

Námestie Maratónu mieru 1

042 66 Košice-Staré Mesto

www.scksk.sk

Nitriansky samosprávny kraj

Rázusova 2A,

949 01 Nitra

Regionálna správa a údržba ciest Nitra, a. s.

Štúrova 147,

949 65 Nitra

www.unsk.sk

www.rsucnr.sk

Prešovský samosprávny kraj

Námestie mieru 2,

080 01 Prešov

Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja

Jesenná 14,

080 05 Prešov

www.sucpsk.sk

www.po-kraj.sk

| 13

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Trenčiansky samosprávny kraj

K dolnej stanici 7282/20A,

911 01 Trenčín

Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja

Brnianska 3

911 05 Trenčín

www.sctsk.sk

www.tsk.sk

Trnavský samosprávny kraj

Starohájska 10,

917 01 Trnava

Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja

Bulharská 39,

918 53 Trnava

www.spravaciest.sk

www.trnava-vuc.sk

Žilinský samosprávny kraj

Komenského 48,

011 09 Žilina

Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja

M. Rázusa 104,

010 01 Žilina

www.zilinskazupa.sk

www.sczsk.sk

| 14

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

6

PRÍLOHY

PRÍLOHA Č. 1 – PREHĽAD O POČTOCH MOSTOV A ICH STAVEBNO-TECHNICKOM STAVE PODĽA SAMOSPRÁV-

NYCH KRAJOV

Prehľad o počte mostov za všetky samosprávne kraje

Spolu

BA

BB

KE

NR

PO

TN

TT

ZA

Počet

mostov

2004

5 557

129

1 179

660

531

1 245

640

384

789

Počet

mostov

2020

5 395

128

1 030

659

526

1 236

639

383

794

Rozdelenie počtu mostov podľa samosprávnych krajov a podľa stupňa ich stavebno-technického stavu

| 15

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

| 16

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

PRÍLOHA Č. 2 – PROCESY V SYSTÉME HOSPODÁRENIA S MOSTAMI

Zdroj: spracované podľa TP077 Systém hospodárenia s mostami

| 17