Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ
Záver
Na základe medzinárodného porovnania, sedemnástich odpovedí z krajín, ktoré sa
nám podarilo získať prostredníctvom Európskeho centra pre parlamentný výskum
a dokumentáciu ECPRD (internej databázy výmeny informácií medzi národnými
parlamentmi), je možné krajiny rozdeliť do dvoch skupín – krajiny, ktoré vo svojej legislatíve
majú upravenú ochranu poľnohospodárskej pôdy pred jej rozdrobením v dôsledku dedenia
(Cyprus, Estónsko, Francúzsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko,
Slovinsko a Španielsko) a krajiny, ktoré takúto ochranu vo svojej legislatíve nemajú (Česká
republika, Chorvátsko, Grécko, Litva, Luxembursko, Maďarsko a Rumunsko).
Spôsoby ochrany pred fragmentáciu poľnohospodárskeho majetku sú v jednotlivých
krajinách upravené buď na základe minimálnej veľkosti pozemku (Cyprus, Lotyšsko,
Portugalsko, Španielsko), alebo na základe zákonnej podmienky, kedy poľnohospodársku
nehnuteľnosť môže pozostalý získať iba ako celok (Francúzsko, Lotyšsko, Nemecko, Rakúsko),
alebo na poľnohospodárku nehnuteľnosť (ako na celok) pri dedení má nárok ten, kto sa venuje
poľnohospodárstvu, alebo má poľnohospodárske vzdelanie a má najlepšie predpoklady,
aby poľnohospodárska spoločnosť ďalej prosperovala a bola udržiavaná v dobrých
podmienkach (napr. Poľsko, Slovinsko), alebo je poľnohospodárska pôda klasifikovaná ako
chránená pôda, a preto nie je možné jej drobenie (Slovinsko).
Vysporiadanie dediča so spoludedičmi pri dedení poľnohospodárskej spoločnosti
majú krajiny upravené podmienkou, že ten, kto zdedí poľnohospodársku nehnuteľnosť má
povinnosť spoludedičov finančne vyplatiť podľa výšky ich dedičských podielov.
V Slovinsku existuje pojem „chránená farma“, ktorej rozloha je najmenej 5 ha a najviac
100 ha, ktorú môže dediť iba jeden dedič, kedy ostatným spoludedičom patrí finančné
vyrovnanie „vyhradenej časti“ dedičstva (1/2 dedičstva alebo 1/3 dedičstva, v závislosti od
kategórie dedičov). Dedič „chránenej farmy“ je povinný vyplatiť peňažnú hodnotu ostatným
pozostalým podľa ich podielov do 5 až 10 rokov. Zákon špecifikuje podmienky
poľnohospodárskej pôdy, ktorá je zapísaná ako „chránená farma“ na základe bonity pôdy.
Poľnohospodársku farmu je možné vo všeobecnosti dediť na základe závetu poručiteľa
ako celok v každej krajine, ale musia byť splnené zákonné podmienky. V Španielsku, ak dôjde
na základe závetu k rozdeleniu poľnohospodárskeho podniku a rozdelením vzniknú
pozemky menšie ako je „minimálna kultivačná jednotka“, potom je závet považovaný za
neplatný, pretože nerešpektuje ustanovenia zákona.
30