Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
09/2022  
Porovnanie právnej úpravy podmienok  
dedenia poľnohospodárskej pôdy a  
poľnohospodárskych spoločností  
vo vybraných krajinách EÚ  
Anotácia:  
Predložená porovnávacia  
analýza sa venuje  
porovnaniu opatrení  
vybraných štátov, ktoré  
súvisia s témou dedenia  
poľnohospodárskych  
fariem a poľnohospodárskej  
pôdy. Analýza porovnáva  
legislatívnu úpravu proti  
fragmentácii  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút  
poľnohospodárskej pôdy  
a/alebo farmy počas  
dedenia.  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Kľúčové slová:  
dedenie,  
poľnohospodárska pôda,  
poľnohospodárska farma  
Bratislava  
18. marca 2022  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Obsah  
3
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
4
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
5
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Úvod  
V národoch, kde sa dedičský zákon zakladá na práve prvorodeného, pozemkové vlastníctvo prechádza z  
generácie na generáciu bez toho, aby sa delilo. Z toho vyplýva, že rodinný duch sa takrečeno zhmotňuje  
v pôde. Rodina predstavuje pôdu, pôda predstavuje rodinu, udržiava jej meno, jej pôvod, jej slávu, jej  
moc, jej cnosti. Keď dedičský zákon zavádza rovné delenie, ničí tesné puto, ktoré existovalo medzi  
rodinným duchom a zachovaním pôdy; pôda prestáva predstavovať rodinu, lebo je jasné, že ak sa v  
priebehu jednej alebo dvoch generácií musí rozdeliť, bude sa neustále zmenšovať, až napokon celkom  
zmizne.  
1
Alexis de Tocqueville: O demokracii v Amerike  
Obrázok 1:  
2
Vznik spoluvlastníckych podielov na základe dedenia  
Zdroj: Slovensko krajina neznámych vlastníkov - Komora pozemkových úprav SR  
Pozemkové vlastníctvo na Slovensku je typické svojou rozdrobenosťou. Vplyvom  
historických udalostí, ako aj vplyvom starších právnych noriem, nastal stav, že v roku 1993  
pripadalo na jeden pozemok v extraviláne priemerne 12-15 spoluvlastníkov.  
Zákazom drobenia pozemkov sa podľa zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých  
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov rozumie  
zákaz rozdeliť pozemok umiestnený v extraviláne obce na určité malé časti. Ak sa pozemky  
nachádzajú v extraviláne obce, zákon zakazuje, aby na základe právneho úkonu (kúpna,  
1 SLOVENSKO KRAJINA NEZNÁMYCH VLASTNÍKOV - Komora pozemkových úprav SR, Dostupné na:  
2 Prečo pozemkové úpravy? Dostupné na: http://geodezia.studiovano.sk/jpu/precopozemkoveupravy.pdf, [cit.  
14.2.2022]  
6
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
darovacia, zámenná zmluva) alebo rozhodnutia súdu o vysporiadaní spoluvlastníctva alebo  
rozhodnutia o dedičstve vznikol rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako  
2
2
2 000 m , ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m , ak ide o  
3
lesný pozemok.  
Pozemkové úpravy – dôvody, obsah a dôsledky:  
Dôvody pozemkových úprav  
-
-
Neusporiadané/rozdrobené pozemkové vlastníctvo.  
Vykonanie zmien/zásahov v krajine vo verejnom záujme.  
Obsah pozemkových úprav  
-
-
Usporiadanie pozemkového vlastníctva (scelenie pozemkov, komasácia).  
Plánovanie funkčného využitia krajiny (návrh zariadení a opatrení – komunikačných,  
ekologických, protieróznych, protipovodňových....).  
Dôsledky rozdrobenosti pozemkového vlastníctva  
-
-
Brzdí rozvoj trhu s pôdou.  
Vedie k užívateľskej homogenizácii poľnohospodárska pôda je obrábaná v obrovských  
celkoch negatívny dopad na ekologickú stabilitu územia, erózne procesy.  
Zložité a nákladné vysporiadanie (výkup) pozemkov pri investičnej výstavbe.  
Akákoľvek investičná činnosť alebo pozitívne ochranné zásahy do krajiny (napr.  
protipovodňová ochrana).  
-
-
-
Pozemkové vlastníctvo drobných vlastníkov sa stáva „umŕtveným kapitálom“ –  
spoluvlastnícke podiely sú tak malé, že je ekonomicky nevýhodné s nimi akokoľvek nakladať.  
4
3 VANEK, J.: Usporiadanie pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike. Dostupné na:  
4 Prečo pozemkové úpravy? Dostupné na: http://geodezia.studiovano.sk/jpu/precopozemkoveupravy.pdf, [cit.  
14.2.2022]  
7
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Obrázok 2:  
Dôsledky rozdrobenosti pozemkového vlastníctva (Rakúsko a Slovenská republika) – príklad  
5
homogenizácie užívateľských celkov v SR  
Zdroj: Slovensko krajina neznámych vlastníkov - Komora pozemkových úprav SR  
5 SLOVENSKO KRAJINA NEZNÁMYCH VLASTNÍKOV - Komora pozemkových úprav SR, Dostupné na:  
8
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
2. Právna úprava v Slovenskej republike6  
Opatrenia proti drobeniu pozemkov sú stanovené v §§ 21 až 24 zákona NR SR č. 180/1995  
Z. z. v znení neskorších predpisov  
V záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov  
a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno  
pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona  
(§ 21 ).  
Záväzný druh pozemku pre určenie drobenia je druh pozemku evidovaný v registri  
„C“ katastra nehnuteľností.  
§ 22 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov  
Ustanovené sadzby majú stimulovať, aby v prípade nevyhnutného drobenia vznikali nové  
pozemky s čo najväčšou výmerou.  
Ak má na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vysporiadaní  
spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov  
2
uvedených v § 21 ods. 1 pozemok vo výmere menšej ako 20 000 m a väčšej ako sú výmery  
uvedené v § 23 ods. 1, je nadobúdateľ povinný zaplatiť odvod vo výške:  
20 % hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, ak má  
2
2
vzniknúť poľnohospodársky pozemok vo výmere od 2 001 m do 5 000 m alebo lesný  
pozemok vo výmere od 5 001 m do 10 000 m  
2
2
10 % hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, ak má  
2
2
vzniknúť poľnohospodársky pozemok vo výmere od 5 001 m do 20 000 m alebo lesný  
pozemok vo výmere od 10 001 m do 20 000 m .  
2
2
§ 23 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov  
Zákon ustanovuje najmenšie výmery, do ktorých možno poľnohospodárske alebo  
lesné pozemky drobiť. Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu  
alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve  
6 Zákon NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení  
neskorších predpisov, Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/, [cit. 13.9.2021]  
9
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako  
2
2
2 000 m , ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m , ak ide o  
lesný pozemok.  
10  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
3. Dedenia poľnohospodárskej pôdy/farmy vo vybraných krajinách7  
Tabuľka: Dedenie poľnohospodárskej pôdy/farmy  
Legislatíva upravujúca  
podmienky dedenia  
poľnohospodárskej  
pôdy/farmy  
Delenie poľnohospodárskej  
pôdy/farmy  
Vysporiadanie sa  
spoludedičmi  
Krajina  
Poľnohospodársku pôdu je  
možné deliť iba takým  
spôsobom, aby bolo  
zabezpečené efektívne  
obhospodarovanie.  
Spoluvlastníci môžu vykúpiť  
podiel pomerne podľa  
veľkosti podielov.  
Neexistuje zákon  
o dedení, ktorý by  
zabraňoval drobeniu  
poľnohospodárskej  
pôdy.  
Česká republika  
Pôda zavlažovaná z trvalého  
zdroja vody nesmie byť  
rozdelená na plochu menšiu  
ako 1000 m², alebo, pôda so  
zavlažovaním zo sezónneho  
zdroja vody na plochu menšiu  
ako (2000 m²),  
Nie je uvedené  
Cyprus  
poľnohospodárska pôda  
nesmie mať rozlohu menej ako  
5000 m².  
Musia byť splnené požiadavky Dedič je povinný vyplatiť  
Estónsko  
o sceľovaní pozemkov.  
ostatných spoludedičov za  
ich podiely.  
Preferenčná alokácia“  
poľnohospodársky podnik je  
možné dediť iba ako jeden  
ekonomický celok.  
Dedič je povinný vyplatiť  
ostatných spoludedičov za  
ich podiely.  
Francúzsko  
Neexistuje zákon o  
dedení, ktorý by  
zabraňoval drobeniu  
poľnohospodárskej  
pôdy.  
Dedičia dedia majetok v  
rovnakých podieloch.  
Nie je uvedené  
Grécko  
7 Na základe údajov z ECPRD (interná databáza výmeny informácií medzi národnými parlamentmi). Požiadavka  
NR SR: Request No. 4851 - Inheritance of agricultural land and/or farm property, [cit. 14.2.2022]  
11  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Legislatíva upravujúca  
podmienky dedenia  
poľnohospodárskej  
pôdy/farmy  
Delenie poľnohospodárskej  
pôdy/farmy  
Vysporiadanie sa  
spoludedičmi  
Krajina  
Neexistuje zákon o  
dedení, ktorý by  
zabraňoval drobeniu  
poľnohospodárskej  
pôdy.  
V prípade dedenia  
poľnohospodárskej pôdy a  
vecí, ktoré slúžia na výkon  
poľnohospodárskej činnosti  
môže súd rozhodnúť, že sa  
dedičstvo zanechá  
Dedič je povinný vyplatiť  
ostatných spoludedičov za  
ich podiely.  
Chorvátsko  
pozostalému  
poľnohospodárovi.  
Neexistuje zákon o  
dedení, ktorý by  
zabraňoval drobeniu  
poľnohospodárskej  
pôdy.  
Minimálna/maximálna veľkosť  
dedičstva poľnohospodárskej  
pôdy nie je obmedzená.  
Nie je uvedené  
Litva  
Je zakázané rozdelenie  
poľnohospodárskej pôdy na  
príliš malé pozemky.  
Dedič je povinný vyplatiť  
ostatných spoludedičov za  
ich podiely.  
Prednosť má ten dedič, ktorý  
sa venuje poľnohospodárskej  
činnosti, alebo na farme  
vyrastal, alebo do farmy  
investoval finančné  
Budovy nevyhnutné pre  
fungovanie farmy sa oceňujú  
spoločne s pozemkom –  
v prípade vysporiadania má  
dedič povinnosť vyplatiť  
spoludedičov dvoma  
Lotyšsko  
prostriedky.  
tretinami určenej hodnoty.  
Neexistuje zákon o  
dedení, ktorý by  
zabraňoval drobeniu  
poľnohospodárskej  
pôdy  
Dedičia dedia  
Nie je uvedené  
poľnohospodársky majetok  
rovnako ako iný nehnuteľný  
majetok.  
Luxembursko  
Nie je stanovená minimálna  
veľkosť poľnohospodárskeho  
pozemku.  
Nie je uvedené  
Maďarsko  
12  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Legislatíva upravujúca  
podmienky dedenia  
poľnohospodárskej  
pôdy/farmy  
Delenie poľnohospodárskej  
pôdy/farmy  
Vysporiadanie sa  
spoludedičmi  
Krajina  
Majetok poručiteľa je možné  
previesť na dediča alebo  
dedičov iba „ako celok“.  
Dedič je povinný vyplatiť  
ostatných spoludedičov za  
ich podiely.  
Nemecko  
Na dedenie farmy má nárok  
osoba pracujúca  
v poľnohospodárstve.  
Poľsko  
Nie je uvedené  
Nie je uvedené  
Nie je možné rozdeliť na  
menšie časti ako je  
Portugalsko  
kultivačná jednotka“ -  
minimálnu veľkosť sa líši v  
závislosti od regiónu v  
rozmedzí 4 až 11 ha.  
Vlastníkom „Erbhof“ sa môže  
stať iba jeden dedič.  
„Anerbe“ je povinný vyplatiť  
ostatných dedičov.  
Rakúsko  
Neexistuje zákon o  
dedení, ktorý by  
zabraňoval drobeniu  
poľnohospodárskej  
pôdy.  
Nie je uvedené  
Nie je uvedené  
Rumunsko  
„Chránená farma“ rozloha  
najmenej 5 hektárov a nie viac  
ako 100 hektárov.  
Dedič je povinný vyplatiť  
ostatných spoludedičov za  
ich podiely.  
Slovinsko  
Nie je uvedené  
Dedením nesmie vzniknúť  
pozemok menší ako  
„minimálna kultivačná  
jednotka“.  
Španielsko  
Zdroj: Vypracovala autorka na základe získaných informácií  
13  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
A/ Príklady dobrej praxe zabraňujúce fragmentácii poľnohospodárskej  
pôdy/farmy  
Krajiny ako Cyprus, Estónsko, Francúzsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko,  
Rakúsko, Slovinsko a Španielsko majú vo svojej legislatíve upravenú (v občianskom zákonníku,  
alebo v špecifickom zákone o dedení farmy) ochranu poľnohospodárskej pôdy/farmy pred jej  
8
drobením.  
3.1. Cyprus  
3.1.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Dedenie poľnohospodárskej pôdy/poľnohospodárskej farmy je upravené v zákone o  
Článok 27 zákona o nehnuteľnom majetku (kapitola 224) upravuje prevod alebo dedičstvo  
mestskej, vidieckej, poľnohospodárskej a dokonca priemyselnej pôdy.  
Podľa článku 27 písm. (b) vinohrad, ovocný sad, háj alebo pôdu zavlažovanú z trvalého  
zdroja vody nie je možné rozdeliť na samostatné hospodárstva s rozlohou menšou ako  
9
1 dunam* (1000 m²), alebo, ak je zavlažovanie zo sezónneho zdroja vody, nie je možné rozdeliť  
takéto hospodárstvo na pozemky s rozlohou menšiu ako 2 dunamov* (2000 m²).  
Okrem toho článok 27 písm. (c) stanovuje, že pôda využívaná na poľnohospodárske  
účely, ktorá nie je zavlažovaná ani z trvalého, ani zo sezónneho zdroja vody, sa nerozdelí na  
samostatné hospodárstva s rozlohou menšou ako 5 dunamov* (5000 m²).  
8 Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje sú čerpané z ECPRD (interná databáza výmeny informácií medzi národnými  
parlamentmi). Požiadavka NR SR: Request No. 4851 - Inheritance of agricultural land and/or farm property, [cit.  
14.2.2022]  
9 Jednotka pre plošný obsah, užívaná v Osmanskej říši, Dostupné na: https://cs.wikipedia.org/wiki/Dunam, cit.  
14.2.2022]  
14  
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
3.2. Estónsko  
3.2.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Zákon o pozemkových úpravách stanovuje požiadavky na sceľovanie pozemkov tak, aby  
bolo zabezpečené praktické využitie a správa nehnuteľností vrátane poľnohospodárskej  
pôdy.  
3.2.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
Ak poľnohospodársky pozemok zdedí niekoľko dedičov, pozemok môže byť rozdelený  
na samostatné nehnuteľnosti len vtedy, ak sú splnené požiadavky sceľovania pozemkov.  
Ďalej, nedeliteľnú nehnuteľnosť nemožno rozdeliť na samostatné nehnuteľnosti.  
Nehnuteľnosť je nedeliteľná, ak by po rozdelení nebolo možné jej ďalšie využívanie na určený  
účel alebo by nebolo možné vytvoriť katastrálny celok (pododdiel 13 ods. 4 zákona o pozemkových  
úpravách).  
Pozemkové úpravy na území obce sú v kompetencii miestnych orgánov (pododdiel 3 ods.  
1 zákona o pozemkových úpravách).  
3.2.3. Vysporiadanie sa spoludedičmi  
V prípade, ak viac dedičov dedí rovnakú časť poľnohospodárskeho pozemku, ktorý  
nemožno rozdeliť na oddelené nehnuteľnosti, sa s dedičmi zaobchádza ako so spoluvlastníkmi  
pozemku. Zánik spoluvlastníctva je možný v prípade, ak dedičia súhlasia s vydaním  
pozemku jednému alebo viacerým dedičom, ktorí majú povinnosť finančne vyplatiť  
ostatným spoludedičom ich podiely, alebo je možné pozemok predať verejnou dražbou  
alebo dražbou medzi dedičov a prijaté peniaze rozdeliť medzi dedičov podľa veľkosti ich  
Článok 60 Občianskeho zákonníka definuje príslušenstvo poľnohospodárskej  
nehnuteľnosti, medzi ktoré patrí poľnohospodársky inventár, stroje a zvieratá, ktoré sú  
nevyhnutné na pokračovanie poľnohospodárskej činnosti.  
15  
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
3.3. Francúzsko  
3.3.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Dedenie poľnohospodárskej pôdy/farmy upravuje Občiansky zákonník, článok 831  
3.3.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
Počet fariem vo Francúzsku za posledné storočie, (hlavne od 50. rokov 20. storočia),  
veľmi výrazne klesol v dôsledku industrializácie a urbanizácie územia.  
Pri dedení poľnohospodárskeho majetku existuje pojem „preferenčná alokácia“, ktorá  
predstavuje spôsob zdieľania, ktorý spočíva v odovzdaní poľnohospodárskeho majetku  
v prospech osoby, ktorá má na majetok prednostné právo, a ktorá je povinná finančne  
vysporiadať majetkové podiely s ostatnými dedičmi a je schopná majetok prevádzkovať  
a spravovať.  
Nehnuteľnosť, na ktorú sa vzťahuje „preferenčná alokácia“, predstavuje  
poľnohospodársky podnik alebo časť poľnohospodárskeho podniku, ktorý tvorí  
ekonomicky súdržný celok (musí vyvárať ekonomickú jednotku).  
3.4. Lotyšsko  
3.4.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Dedenie poľnohospodárskej pôdy/ poľnohospodárskej farmy je upravené v druhej časti  
Podľa § 382 pozostalosť predstavuje celok, ktorý zahŕňa celý nehnuteľný a hnuteľný  
majetok, ako aj prevoditeľné práva a povinnosti, ktoré je možné previesť na iných, ktoré boli  
v skutočnom alebo zákonom predpokladanom čase smrti vo vlastníctve zosnulého.  
Podľa Občianskeho zákonníka, Druhá časť - Dedičské právo, podkapitola 2 Rozdelenie pôdy  
poľnohospodárskej povahy, ktorá je mimo administratívnych hraníc miest (v extraviláne), § 740  
Rozdelenie majetku stanovuje, že pri delení nehnuteľného majetku je zakázané rozdelenie  
nehnuteľného majetku na príliš malé pozemky.  
16  
 
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
3.4.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
§ 741. - Ak poľnohospodárska pôda, ktorá sa má rozdeliť, nepostačuje na fyzické  
rozdelenie dedičského podielu každému z dedičov (podľa § 740) a spoludedičia nesúhlasia,  
potom otec alebo matka v spoločnom užívaní s deťmi, ktoré sú plnoleté, ako aj nevlastný otec  
alebo nevlastná matka, ktorí sa delia so svojimi nevlastnými deťmi, si nesmú nárokovať svoje  
fyzické podiely.  
Rovnako spoludedičia, ktorí sa nevenujú poľnohospodárskej činnosti, ako aj  
spoludedičia, ktorí už vlastnia alebo ktorých manžel/manželka už vlastnia pôdu  
poľnohospodárskej povahy, ktorej výmera presahuje zákonom stanovenú minimálnu veľkosť,  
nesmú požadovať svoj fyzický podiel, ak nestačí pre všetkých.  
§ 742. - Za rovnakých okolností bude mať na fyzický podiel prednosť ten spoludedič,  
pre ktorého je najjednoduchšie vyplatiť ostatným spoludedičom náhradu, ktorá im  
prináleží, alebo ten dedič, pre ktorého sa všetci dedičia vzdajú svojich fyzických podielov.  
§ 743. - Zo spoludedičov, ktorí majú nárok na svoje fyzické podiely poľnohospodárskej  
pôdy/farmy, bude mať prednosť osoba, ktorá na farme pracovala najdlhšie alebo osoba,  
ktorá najviac podporovala farmu peňažnými prostriedkami.  
3.4.3. Vysporiadanie sa spoludedičmi  
§ 744. - Dedičia, ktorí fyzicky dostanú dedičský podiel, majú povinnosť vysporiadať  
dedičské podiely s spoludedičmi v súlade s bežnou hodnotou (§ 871) nehnuteľnosti, ktorá je  
predmetom dedenia.  
§ 745. - Pokiaľ ide o obchodné a výrobné podniky, prednosť má ten dedič, ktorý chce a  
je schopný taký podnik riadiť, alebo ten, komu dajú prednosť všetci dedičia, ktorí nedostanú  
svoje fyzické podiely.  
§ 746. - V prípade, ak sa dedičia nedohodnú, je na rozhodnutí súdu, aby určil rozdelenie  
dedičstva podľa vlastného uváženia.  
§ 747. - Fyzické podiely, ktoré sú predmetom dedičstva, je potrebné oceniť (budovy  
nevyhnutné pre fungovanie farmy sa oceňujú spoločne s pozemkom). Podiely so  
spoludedičmi sa musia vyrovnať dvom tretinám takto určenej hodnoty. Zníženie hodnoty  
sa nevzťahuje na pozemky a budovy existujúcich obchodných alebo výrobných podnikov, ani  
na budovy, ktoré nesúvisia s priamym účelom poľnohospodárstva; zníženie hodnoty sa tiež  
neuplatňuje v prípade dedenia dlhov po pozostalom.  
17  
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
§ 748. - Spoludedičia, ktorí zdedili fyzické podiely, zaplatia ostatným spoludedičom  
pomerne sumu, ktorá bola stanovená v § 747.  
§ 749. - Ak dedič, ktorý získal fyzický podiel, musí na vyplatenie pozostalých zaplatiť  
hotovosť vo výške viac ako 50 % hodnoty majetku, ktorý je predmetom dedičstva, a nie je  
schopný získať túto sumu ani úverom, súd môže povoliť platbu v splátkach; v závislosti od  
výšky sumy, ktorá sa má vyplatiť, príjmu z farmy a okolností príjemcu platby, môže súd  
rozhodnúť o lehote splatnosti až do desať rokov.  
§ 750. - Ak dedič, ktorý získal fyzický podiel, prevedie farmu alebo jej časť pred  
uplynutím desiatich rokov, potom môžu spoludedičia požadovať zaplatenie rozdielu medzi  
výmerom platby, ktorá bola zaplatená (§ 747 a 748), a trhovou hodnotou v čase rozdelenia.  
§ 751. - V prípade prevedenia farmy podľa § 750 majú spoludedičia, ktorí nedostali  
fyzický podiel, predkupné právo (§ 1073).  
3.5. Nemecko  
3.5.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Dedenie poľnohospodárskych spoločností nie je v Nemecku jednotne regulované.  
V spolkových štátoch Berlín, Brandenbursko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko, Sasko-  
Anhaltsko, Durínsko, Bavorsko, Sársko a väčšine Bádenska-Württemberska sa uplatňujú  
nehnuteľnostiach) (ďalej len „GrdstVG“).  
Spoločným znakom legislatívnych predpisov, ktorými sa dopĺňajú ustanovenia  
všeobecného dedičského práva, je, že zákonné dedičské právo prináša riziko zániku  
poľnohospodárskej spoločnosti a tiež poľnohospodárskej pôdy. Základnou spoločnou  
zásadou zákonov o dedičstve je, že majetok poručiteľa je možné previesť na dediča alebo  
dedičov iba „ako celok“ (§ 1922 ods. 1 Občianskeho zákonníka, BGB). Táto univerzálna zásada  
znamená, že ak existuje niekoľko dedičov, individuálny spoludedič nenadobúda práva k  
jednotlivým predmetom dedičstva, ale skôr k podielu na majetku ako celku. To znamená, že  
spoludedičia môžu dedičstvo spravovať iba spoločne (§ 2038 ods. 1 Občianskeho zákonníka,  
BGB). Zákonné dedičské právo obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú prevod  
poľnohospodárskych alebo lesných podnikov iba na jedného dediča.  
18  
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Podľa § 8 a 9 GrdstVG, je predaj poľnohospodárskej pôdy podmienený povolením  
obecného úradu, z dôvodu zabránenia rozpadu poľnohospodárskej pôdy/farmy.  
Podľa § 9 ods. 1 GrdstVG potom môže byť predaj poľnohospodárskej pôdy/farmy  
zamietnutý alebo obmedzený s určitými požiadavkami alebo podmienkami na základe  
existujúcich skutočností:  
ak by mohlo dôjsť k nevhodnému rozdelenie pozemku resp.  
nevhodnej zmene veľkosti pozemku alebo väčšiny pozemkov, ktoré priestorovo alebo  
ekonomicky spolu súvisia a patrili jednému predávajúcemu.  
Hlavnými cieľmi zákona sú zlepšenie poľnohospodárskej štruktúry vo verejnom záujme  
a odvrátenie možných rizík v tejto štruktúre, zabezpečenie poľnohospodárskej a lesníckej  
činnosti a tiež zabezpečenie potravín pre obyvateľstvo.  
3.5.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
Farmárska majetková vyhláška predstavuje právny predpis pre farmy s ekonomickou  
hodnotou minimálne 10 000 EUR pre spolkové krajiny Hamburg, Dolné Sasko, Severné  
Porýnie-Vestfálsko a Šlezvicko-Holštajnsko. Poľnohospodársku farmou v zmysle tejto  
vyhlášky predstavuje poľnohospodárska alebo lesnícka nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom  
vlastníctve fyzickej osoby alebo v spoluvlastníctve manželov, alebo patrí do spoločného  
majetku pokračujúceho spoločenstva majetku. Podľa § 1 vyhlášky, ak sa hodnota vlastníctva  
pohybuje medzi 5 000 EUR až 10 000 EUR, nejedná sa o hospodársku usadlosť, iba ak ju  
vlastník deklaruje ako takú a je zaznamenaná ako poľnohospodárska usadlosť v katastri  
nehnuteľností. Účelom farmárskej majetkovej vyhlášky je ochrana fariem pred ich  
fragmentáciou v dôsledku dedenia. V súlade s tým, § 2 písm. a stanovuje, že všetka pôda,  
ktorá je majetkom vlastníka poľnohospodárskeho majetku, a ktorá je pravidelne  
obhospodarovaná patrí k hospodárskej usadlosti.  
Pozostalosť poľnohospodárskeho majetku prechádza ako súčasť dedičstva iba na  
jedného z dedičov, tzv. „Hoferbe“. Poradie postupnosti dedičov je stanovené vo vyhláške.  
Prioritné dedenie poľnohospodárskej nehnuteľnosti, podľa § 6 (6) vyhlášky, závisí od  
schopnosti udržať farmu. Podľa § 6 (7) osoba, ktorá má farmu zdediť, musí mať fyzické a duševné  
schopnosti, potrebné znalosti a osobné kvality, aby bola schopná riadiť hospodársku usadlosť, ktorú má  
prevziať.  
19  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Podľa § 10 vyhlášky, ak neexistuje dedič, ktorý by vyhovoval stanoveným  
podmienkam, potom sa postupnosť dedenia riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka.  
3.6. Poľsko  
3.6.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Dedenie poľnohospodárskej farmy je upravené v Občianskom zákonníku, čl. 1058, dedenie  
poľnohospodárskej farmy s výmerou poľnohospodárskej pôdy presahujúcou 1 ha je upravené  
v čl. 1059 a čl. 1063.  
3.6.2. Určenie dedičov  
Podľa čl. 1059 Občianskeho zákonníka dedičia, dedia poľnohospodársku farmu, ak v čase  
dedičstva:  
pracujú v poľnohospodárskej výrobe,  
majú odborné poľnohospodárske vzdelanie,  
sú mladiství alebo prechádzajú odborným výcvikom (učňovská škola), alebo  
navštevujú školu,  
sú trvalo práceneschopní.  
Podľa čl. 1063 Občianskeho zákonníka, ak ani manžel /manželka poručiteľa ani nikto z jeho  
príbuzných určených na dedenie podľa zákona nespĺňa podmienky ustanovené na dedenie  
poľnohospodárskeho majetku, alebo ak podmienky spĺňajú iba osoby, ktoré sú v čase  
dedičského konania trvalo práceneschopné, potom poľnohospodársky majetok dedia dedičia  
podľa všeobecných pravidiel.  
3.7. Portugalsko  
3.7.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Dedenie poľnohospodárskej pôdy upravuje Občiansky zákonník a nariadenie vlády č.  
19/2019.  
10 ECPRD (interná databáza výmeny informácií medzi národnými parlamentmi). Požiadavka NR SR: Request No.  
3225 - Minimum size of agricultural and forest land, [cit. 14.2.2022]  
20  
 
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
3.7.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
Portugalsko má veľkú územnú rozmanitosť; sever krajiny je veľmi rozdrobený, na juhu  
krajiny (región Alentejo) sa nachádzajú veľkostatky.  
Podľa Občianskeho zákonníka, článku 1376, poľnohospodársku pôdu nie je možné  
rozdeliť na parcely s rozlohou menšou ako určitá minimálna veľkosť poľnohospodárskeho  
pozemku, ktorá zodpovedá „kultivačnej jednotke“ stanovenej pre každú oblasť krajiny.  
Nariadenie vlády č. 19/2019 stanovuje minimálnu veľkosť kultivačnej jednotky, ktorá  
sa líši v závislosti od regiónu a pohybuje sa v rozmedzí 4 až 11 ha. V regióne Alentejo, kde sa  
nachádzajú veľkostatky, je minimálna hranica 11 ha a na severe nesmie byť veľkosť menšia  
ako 4 ha.  
3.8. Rakúsko  
3.8.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Rakúsky spolkový zákon o dedení fariem (Anerbengesetz 106/1958) upravuje právne  
podmienky, ktoré zaručujú prevod nerozdeleného poľnohospodárskeho majetku na  
jedného z niekoľkých potenciálnych nástupcov.  
3.8.2. Určenie dedičov  
V zmysle § 1 zákona o dedení fariem nehnuteľnosti, ktoré slúžia poľnohospodárskym  
účelom a tvoria jeden hospodársky celok, vrátane obytných a hospodárskych budov, sú  
pomenované ako „Erbhof“. Erbhof“ predstavuje poľnohospodársky/lesnícky podnik, ktorý  
zahŕňa farmu (dom) a generuje dostatočný príjem pre najmenej jednu dospelú osobu, ale nie  
viac ako štyridsaťkrát toľko.  
Podľa § 3 sa vlastníkom „Erbhof“ môže stať iba jeden z niekoľkých dedičov, ktorý je  
označovaný ako „Anerbe“. Ak zosnulý neurčil „Anerbeho“ a dedičia sa na ňom nevedia  
dohodnúť, platí niekoľko pravidiel (právny poriadok dedičstva).  
Pravidlá stanovujú, že budú uprednostňovaní tí dediči, ktorí majú poľnohospodárske  
vzdelanie (alebo lesnícke) a tí, ktorí boli vychovaní na „Erbhofe“. Ďalej budú uprednostnení  
priami potomkovia pred menej priamymi potomkami, budú uprednostnení blízki príbuzní  
pred vzdialenejšími príbuznými a starší dediči budú uprednostnení pred mladšími dedičmi  
(ak to v konkrétnom spolkovom práve nie je upravené inak).  
21  
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
3.8.3. Vysporiadanie sa spoludedičmi  
Anerbe“ je povinný vyplatiť ostatných dedičov. Ak sa dedičia nevedia dohodnúť na  
sume, súd rozhodne o tom, koľko má „Anerbe“ zaplatiť (vrátane sumy za prevzatie „Erbhofu“)  
(§ 10 zákona o dedení fariem).  
3.9. Slovinsko  
3.9.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
V Slovinsku všeobecne dedenie upravuje zákon o dedičstve. Majetok sa dedí podľa  
poradia dedičstva v závislosti od toho, aký blízky bol vzťah so zosnulým.  
V prípade poľnohospodárskej pôdy a „chránených fariem“ je dedičstvo upravené  
„Chránená farma“ - ktoré poľnohospodárske podniky a ktoré pozemky patria do tejto  
kategórie, ustanovuje zákon o poľnohospodárskej pôde, ktorý tiež definuje ich klasifikáciu,  
používanie a kultiváciu, transakcie s poľnohospodárskou pôdou a nájomné zmluvy,  
poľnohospodárske činnosti. Pokiaľ zákon o lesoch neustanovuje inak, platí primerane aj pre  
lesy.  
Zákon o dedičstve poľnohospodárskych podnikov je takpovediac „aktom donucovacieho  
charakteru“, ktorý musí súd vziať do úvahy v každom dedičskom prípade, ktorý sa týka  
poľnohospodárskej pôdy alebo majetku chráneného podľa zákona o poľnohospodárskej pôde.  
V Slovinsku sú farmy (poľnohospodárska pôda) chránené, aby sa zachovala ich  
integrita.  
3.9.2. Určenie dedičov a ich podielov  
Chránená farma  
Podľa zákona o dedičstve poľnohospodárskych podnikov je „chránenou farmou“  
poľnohospodárska a lesnícka hospodárska jednotka vo vlastníctve jednej fyzickej osoby alebo  
v spoluvlastníctve manželského páru alebo rodiča a dieťaťa alebo adoptovaného dieťaťa alebo  
jeho potomka. Má rozlohu najmenej 5 hektárov a nie viac ako 100 hektárov.  
22  
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
„Chránená farma“ zahŕňa poľnohospodársku a lesnú pôdu, obytné a hospodárske  
budovy, všetky stroje a zvieratá na farme a všetky práva súvisiace s farmou (článok 3 zákona o  
dedičstve poľnohospodárskych podnikov).  
Podľa článku 2 zákona o dedičstve poľnohospodárskych podnikov 1 hektár porovnateľnej  
poľnohospodárskej pôdy znamená:  
1 hektár pôdy zapísanej v pozemkovom katastri ako poľnohospodárska pôda s bonitou  
od 50 do 100,  
2 hektáre pôdy zapísanej v pozemkovom katastri ako poľnohospodárska pôda  
s bonitou od 1 do 49,  
8 hektárov pôdy zapísanej v pozemkovom katastri ako lesná pôda.  
Pokiaľ farma spĺňa vyššie uvedenú podmienku týkajúcu sa veľkosti (najmenej  
5 hektárov porovnateľnej poľnohospodárskej pôdy), ale pozostáva prevažne z lesov, považuje  
sa za „chránenú farmu“ iba vtedy, ak má v katastri pôdy zapísané najmenej 2 hektáre  
porovnateľnej poľnohospodárskej pôdy ako poľnohospodárska pôda.  
Štatút „chránenej farmy“ sa udeľuje ako správna jednotka z úradnej moci všetkým  
farmám. Označenie „chránená farma“ je zapísané v pozemkovej knihe. Označenie „chránená  
farma“ je možné zrušiť, ak už farma nespĺňa kritériá ochrany.  
Dedenie zo zákona  
Ak poručiteľ nezanechá závet a existuje niekoľko potenciálnych dedičov jeho majetku,  
majetok dedí ten, kto má v úmysle obrábať poľnohospodársku pôdu, a je vybraný dohodou  
medzi všetkými dedičmi (článok 7 zákona o dedičstve poľnohospodárskych podnikov). Ak nedôjde  
k dohode, má prednosť manžel/manželka poručiteľa a jeho potomkovia, ktorí sú alebo boli  
vyškolení na výkon poľnohospodárskej činnosti.  
Ak je farma vo vlastníctve, alebo v spoluvlastníctve manželského páru, dedí ju pozostalý  
manžel. Ak je farma v spoluvlastníctve jedného z rodičov a dieťaťa alebo adoptovaného  
dieťaťa, dedí ju pozostalý spoluvlastník.  
V prípade neprítomnosti dediča, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky, môže byť  
chránená farma rozdelená, ako keby nebola chránená.  
Oprávnení dedičia, ktorí nededia „chránenú farmu“, dedia peňažnú hodnotu ich  
vyhradenej časti, ktorú im musí dedič vyplatiť do piatich alebo výnimočne do desiatich rokov  
(čl. 14 zákona o dedičstve poľnohospodárskych podnikov). Výnimočne môže dedič oprávnený na  
vyhradenú časť dediť aj pôdu alebo iný nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, ak nie sú dôležité  
pre chránené hospodárstvo, ale len do výšky jeho podielu. (Pôda, ktorá nie je pre chránenú farmu  
23  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
dôležitá, zahŕňa najmä lesnú pôdu, poľnohospodársku pôdu s ratingom do 40 a pôdu určenú na  
výstavbu, okrem pôdy pokrytej budovami, ktoré farma využíva, alebo pôdy potrebnej na budúci rozvoj  
farmy). Dedičia sa môžu tiež vzdať svojich vyhradených podielov.  
Vyhradená časť dedičstva pre potomkov, osvojencov a ich potomkov a manžela/manželky  
je jedna polovica, zatiaľ čo vyhradená časť ostatných dedičov je tretina podielu, na ktorý by  
mali nárok podľa zákonom ustanoveného poradia dedičstva.  
Dedenie zo závetu  
Poručiteľ môže poručiť „chránenú farmu“ závetom iba jednému dedičovi. Výnimočne ho  
možno ponechať viacerým dedičom, konkrétne manželom alebo rodičovi a dieťaťu  
za predpokladu, že farma nie je rozdelená na fyzické časti. Ak je vôľa poručiteľa v rozpore so  
zákonom, dedí sa na základe zákona (článok 21 zákona o dedičstve poľnohospodárskych podnikov).  
Dedičstvo nesmie prekročiť 2 % a všetky dedičstvá spolu nesmú prekročiť 10 % celkovej  
poľnohospodárskej plochy (v prípade poľnohospodárskej a lesnej pôdy) alebo celkovej  
hodnoty majetku (v prípade stavebných pozemkov).  
Z vôle (v závete) môžu byť iba malé časti chráneného hospodárstva prenechané iným  
dedičom za predpokladu, že to významne neovplyvní ekonomickú životaschopnosť  
chráneného hospodárstva:  
- lesná alebo poľnohospodárska pôda s ratingom menej ako 40,  
- stavebný pozemok alebo iné veci alebo práva.  
3.10. Španielsko  
3.10.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Podľa § 148 španielskej ústavy, autonómne spoločenstvá môžu prevziať kompetencie vo  
veci poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat v súlade so všeobecným  
ekonomickým plánovaním.  
kultivačnú jednotku“ ako dostatočnú plochu, ktorú musí vidiecky podnik mať, aby bolo  
možné vykonávať základné úlohy pestovania s uspokojivým výnosom za použitia bežných a  
technických výrobných prostriedkov. Veľkosť „minimálnej kultivačnej jednotky“ určujú  
autonómne spoločnosti v ich obciach, zónach alebo okresoch spadajúcich do ich územnej  
oblasti.  
24  
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
3.10.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
Podľa § 24:  
(1) Rozdelenie alebo segregácia vidieckej usadlosti je platná iba vtedy, ak nevzniknú  
pozemky menšie ako „minimálna kultivačná jednotka“.  
(2) V prípade, ak by na základe dobrovoľnosti majiteľa došlo k rozdeleniu  
poľnohospodárskeho majetku v rozpore s ustanoveniami predchádzajúceho odseku, tieto  
rozdelenia sú potom neplatné a nemajú účinok medzi stranami alebo vo vzťahu k tretím  
stranám.  
(3) Rozdelenie dedičstva sa vykoná s prihliadnutím na ustanovenia odseku 1, a to aj  
v rozpore s ustanoveniami poručiteľa, s použitím pravidiel obsiahnutých v Občianskom  
zákonníku - na veci s nedeliteľnou povahou neexistuje výslovná vôľa poručiteľa alebo  
dohoda medzi dedičmi.  
Podľa § 1 dekrétu č. 118/1973 „súkromný kapitál“, ktorý nie je možné previesť „inter  
vivos“ („medzi živými“), je povolený iba za predpokladu, že sa týka všetkých súčastí  
poľnohospodárskeho podniku:  
-
-
v prospech dieťaťa alebo potomka, ktorý je poľnohospodár;  
ak potomkovia alebo súrodencovi farmy nie sú, majetok je možné previesť na  
osobu, za predpokladu, že daná osoba je poľnohospodár a pracuje  
v poľnohospodárstve.  
Každý prevod poľnohospodárskeho majetku je povinný oznámiť relevantnej inštitúcii,  
ktorá do 3 mesiacov vydá nový titul v prospech nadobúdateľa alebo vyhlási prevod za  
neplatný, v prípade, ak nie sú splnené vyššie uvedené podmienky.  
25  
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
B/ Krajiny, ktoré nemajú vo svojej legislatíve špecifickú úpravu  
riešenia problematiky dedenia poľnohospodárskej pôdy/farmy  
Krajiny ako Česká republika, Chorvátsko, Grécko, Litva, Luxembursko, Maďarsko  
a Rumunsko nemajú vo svojej legislatíve úpravu proti drobeniu fariem a poľnohospodárskych  
pozemkov. Snažia sa vo svojej legislatíve, rovnako ako Slovenská republika, o sceľovanie  
pozemkov pomocou pozemkových úprav, ale zákonne nemajú upravené v dedičskom práve  
11  
podmienky, ktoré by drobeniu pozemkov zabraňovali.  
3.11. Česká republika  
3.11.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Dedičské právo neustanovuje pravidlá, ktoré by bránili drobeniu poľnohospodárskej  
pôdy, existujú však dva právne nástroje s cieľom zabrániť drobeniu poľnohospodárskej pôdy:  
prednostné právo spoluvlastníkov na kúpu podielu dedeného majetku iného  
spoluvlastníka resp. poľnohospodárskeho podniku,  
pozemkové úpravy.  
3.11.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
Podľa Občianskeho zákonníka 1142 ods. 2) poľnohospodársku pôdu je možné deliť iba  
takým spôsobom, aby to viedlo k vytvoreniu pozemkov, ktoré je možné efektívne  
obhospodarovať tak z hľadiska ich veľkosti, ako aj z hľadiska možnosti prístupu.  
3.12. Chorvátsko  
3.12.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Neexistuje právny predpis o dedení poľnohospodárskych pozemkov alebo  
poľnohospodárskeho majetku. Poľnohospodárska pôda je rozdrobená a ministerstvo  
pôdohospodárstva investuje finančné prostriedky do implementácie pozemkových úprav.  
11 Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje sú čerpané z ECPRD (interná databáza výmeny informácií medzi národnými  
parlamentmi). Požiadavka NR SR: Request No. 4851 - Inheritance of agricultural land and/or farm property, cit.  
14.2.2022]  
26  
 
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
3.12.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
Zákon o dedičstve, Článok 143 Právo spoludedičov, ktorí žili alebo pracovali v komunite s  
poručiteľom  
(1) Na žiadosť spoludediča, ktorý žil alebo pracoval v spoločenstve s poručiteľom,  
môže súd, ak to vyžaduje odôvodnená potreba, rozhodnúť, že mu zanechá niektoré veci,  
hnuteľné alebo nehnuteľné alebo skupiny vecí, ktoré by patrili niektorým ďalším dedičom, a  
že im hodnotu týchto vecí zaplatí v hotovosti v lehote určenej súdom.  
(2) Spoludedič, ktorý je poľnohospodárom, nie je povinný preukázať odôvodnenú  
potrebu uvedenú v odseku 1 tohto článku, pokiaľ ide o dedenie poľnohospodárskej pôdy a  
vecí, ktoré slúžia na výkon poľnohospodárskej činnosti.  
3.12.3. Vysporiadanie sa spoludedičmi  
Na vyplatenie podielu z dedičstva majú osoby uvedené v odseku 1 zákonné právo  
a dedič je povinný tento podiel vyplatiť. Ak nedôjde k vyplateniu v zákonnej lehote,  
spoludediči majú právo požadovať zaplatenie svojho podielu.  
3.13. Grécko  
3.13.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
V Grécku neexistujú legislatívne pravidlá upravujúce dedenie poľnohospodárskych  
pozemkov alebo poľnohospodárskych nehnuteľností. Dedenie poľnohospodárskej  
nehnuteľnosti sa riadi všeobecnými pravidlami dedičského práva, ktoré upravujú dedičstvo  
z dôvodu smrti a dedičstvo majetku v Občianskom zákonníku. Proti fragmentácii  
poľnohospodárskej pôdy neexistujú právne predpisy.  
3.13.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
Celý poľnohospodársky pozemok alebo poľnohospodársky majetok, alebo všeobecne  
celý majetok zosnulého, môže zdediť iba jeden dedič, iba ak to zosnulý uvedie v závete.  
Majetok zosnulého je rozdelený podľa spoluvlastníckych podielov, dedičia dedia majetok v  
rovnakých častiach.  
27  
 
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
3.14. Litva  
3.14.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
V Litve dedičské právo upravuje Občiansky zákonník.  
3.14.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
Dedičstvo vrátane poľnohospodárskej pôdy/farmy je možné nadobudnúť zo zákona  
alebo zo závetu. Ak poručiteľ neurčil, akú časť dedičstva zanechal každému z dedičov podľa  
závetu, dedičstvo sa medzi nich rozdelí rovným dielom. Dedičstvo zo zákona znamená, že  
dedičstvo bude rozdelené rovnomerne medzi zákonných potomkov. Neexistuje osobitný  
právny režim pre dedenie poľnohospodárskej pôdy. Minimálna/maximálna veľkosť  
dedičstva poľnohospodárskej pôdy nie je obmedzená.  
3.15. Luxembursko  
Pravidlá  
upravujúce  
dedenie  
poľnohospodárskych  
pozemkov  
a/alebo  
poľnohospodárskych nehnuteľností sú rovnaké ako pravidlá dedenia akéhokoľvek iného  
nehnuteľného majetku.  
3.16. Maďarsko  
3.16.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
pre nadobudnutie vlastníckych práv k poľnohospodárskym a lesným pozemkom. Existujú  
špeciálne podmienky pre vlastníctvo a pre maximálnu veľkosť majetku.  
3.16.2. Určenie spoluvlastníckych podielov  
Podľa zákona o pôde, ak dedič uvedený v závete nie je poľnohospodár, nesmie veľkosť  
nadobudnutej pôdy presiahnuť 1 hektár. Ak je poľnohospodár, nesmie veľkosť získanej pôdy  
presiahnuť 300 hektárov.  
28  
 
 
 
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
3.17. Rumunsko  
3.17.1. Legislatíva upravujúca podmienky dedenia poľnohospodárskej pôdy,  
poľnohospodárskej farmy  
Dedičstvo v Rumunsku upravuje Občiansky zákonník (2009). Neexistuje konkrétna  
špecifikácia dedenia poľnohospodárskych pozemkov/poľnohospodárskej farmy.  
29  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Záver  
Na základe medzinárodného porovnania, sedemnástich odpovedí z krajín, ktoré sa  
nám podarilo získať prostredníctvom Európskeho centra pre parlamentný výskum  
a dokumentáciu ECPRD (internej databázy výmeny informácií medzi národnými  
parlamentmi), je možné krajiny rozdeliť do dvoch skupín – krajiny, ktoré vo svojej legislatíve  
majú upravenú ochranu poľnohospodárskej pôdy pred jej rozdrobením v dôsledku dedenia  
(Cyprus, Estónsko, Francúzsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko,  
Slovinsko a Španielsko) a krajiny, ktoré takúto ochranu vo svojej legislatíve nemajú (Česká  
republika, Chorvátsko, Grécko, Litva, Luxembursko, Maďarsko a Rumunsko).  
Spôsoby ochrany pred fragmentáciu poľnohospodárskeho majetku sú v jednotlivých  
krajinách upravené buď na základe minimálnej veľkosti pozemku (Cyprus, Lotyšsko,  
Portugalsko, Španielsko), alebo na základe zákonnej podmienky, kedy poľnohospodársku  
nehnuteľnosť môže pozostalý získať iba ako celok (Francúzsko, Lotyšsko, Nemecko, Rakúsko),  
alebo na poľnohospodárku nehnuteľnosť (ako na celok) pri dedení má nárok ten, kto sa venuje  
poľnohospodárstvu, alebo má poľnohospodárske vzdelanie a má najlepšie predpoklady,  
aby poľnohospodárska spoločnosť ďalej prosperovala a bola udržiavaná v dobrých  
podmienkach (napr. Poľsko, Slovinsko), alebo je poľnohospodárska pôda klasifikovaná ako  
chránená pôda, a preto nie je možné jej drobenie (Slovinsko).  
Vysporiadanie dediča so spoludedičmi pri dedení poľnohospodárskej spoločnosti  
majú krajiny upravené podmienkou, že ten, kto zdedí poľnohospodársku nehnuteľnosť má  
povinnosť spoludedičov finančne vyplatiť podľa výšky ich dedičských podielov.  
V Slovinsku existuje pojem „chránená farma, ktorej rozloha je najmenej 5 ha a najviac  
100 ha, ktorú môže dediť iba jeden dedič, kedy ostatným spoludedičom patrí finančné  
vyrovnanie „vyhradenej časti“ dedičstva (1/2 dedičstva alebo 1/3 dedičstva, v závislosti od  
kategórie dedičov). Dedič „chránenej farmy“ je povinný vyplatiť peňažnú hodnotu ostatným  
pozostalým podľa ich podielov do 5 až 10 rokov. Zákon špecifikuje podmienky  
poľnohospodárskej pôdy, ktorá je zapísaná ako „chránená farma“ na základe bonity pôdy.  
Poľnohospodársku farmu je možné vo všeobecnosti dediť na základe závetu poručiteľa  
ako celok v každej krajine, ale musia byť splnené zákonné podmienky. V Španielsku, ak dôjde  
na základe závetu k rozdeleniu poľnohospodárskeho podniku a rozdelením vzniknú  
pozemky menšie ako je „minimálna kultivačná jednotka“, potom je závet považovaný za  
neplatný, pretože nerešpektuje ustanovenia zákona.  
30  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Veľkosť „minimálnej kultivačnej jednotky“ v Španielsku určujú  
autonómne  
spoločenstvá, ktoré tiež verifikujú, či je prevod majetku v súlade so zákonom a ak nie je, majú  
právo takýto prevod nepovoliť, aj ak je na základe závetu zosnulého. Rovnaké pravidlo platí  
aj v Nemecku, kedy predaj pôdy/prevod pôdy je podmienený povolením obecného úradu.  
Lotyšská právna úprava reguluje hodnotu poľnohospodárskej spoločnosti,  
v prípade vyrovnania spoludedičov (dedič je povinný vyplatiť ostatných dedičov 2/3 určenej  
hodnoty farmy), ak suma, ktorú dedič musí vyplatiť je vyššia ako 50 % hodnoty dedeného  
majetku, finančné vyrovnanie môže trvať do 10 rokov od dedičstva.  
31  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy podmienok dedenia poľnohospodárskej  
pôdy a poľnohospodárskych spoločností vo vybraných krajinách EÚ  
Použité zdroje  
1. ECPRD (interná databáza výmeny informácií medzi národnými parlamentmi).  
Požiadavka NR SR: Request No. 4851 - Inheritance of agricultural land and/or farm  
property, [cit. 14.2.2022]  
14.2.2022]  
5. Zákon NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva  
6. Jednotka pre plošný obsah, užívaná v Osmanskej říši, Dostupné na:  
7. ECPRD (interná databáza výmeny informácií medzi národnými parlamentmi).  
Požiadavka NR SR: Request No. 3225 - Minimum size of agricultural and forest land,  
[cit. 14.2.2022]  
8. Legislatíva jednotlivých štátov uvedená formou hypertextových odkazov v texte  
materiálu  
32