Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
07/2022  
Zelené verejné obstarávanie  
v školskom stravovaní  
vo vybraných štátoch Európy  
Anotácia:  
Komparatívna analýza sa  
zameriava na prehľad legislatívnej  
situácie vo verejnom obstarávaní  
v oblasti školského (hromadného)  
stravovania, na deľbu kompetencií  
a rozhodovací proces pokiaľ ide  
o zariadenia školského  
stravovania v materských,  
základných a stredných školách,  
na povinnosť poskytovať v rámci  
vzdelávacieho procesu stravu  
pre žiakov a študentov,  
na posilňovanie ekologických  
kritérií a kritérií kvality  
vo verejnom obstarávaní a ich  
praktické uplatňovanie  
v školskom stravovaní, ako aj  
na spôsob úhrady poskytovanej  
stravy v školských zariadeniach.  
Vypracovala: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
Mgr. Natália Švecová,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Bratislava  
Kľúčové slová:  
školská jedáleň, hromadné  
stravovanie, ekológia, verejné  
obstarávanie, financovanie  
školského stravovania  
18. marca 2022  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Úvod  
V analýze sa zameriavame na tri základné tematické okruhy:  
-
-
-
kompetencie v oblasti školského stravovania (MŠ, ZŠ, SŠ) a metodické usmernenia pre  
školské jedálne na výber dodávateľov, nákup potravín, zvoz potravín atď.  
využívanie možnosti zeleného verejného obstarávania (Green Public Procurement –  
GPP) v školských jedálňach a princípy, ktoré ho charakterizujú  
spôsoby financovania školského stravovania – pri bežnom / zelenom obstarávaní.  
Analyzovaná téma má dve základné roviny. Prvou je zdôraznenie environmentálnych  
dosahov verejného obstarávania vo všetkých článkoch reťazca (výrobcovia, spracovatelia,  
dodávatelia, poskytovatelia, likvidátori odpadu). Na druhej strane je to upozornenie na  
narastajúci trend skvalitňovania stravovania detí a mládeže, ktorý má vplyv na zdravie celej  
populácie.  
Zelené verejné obstarávanie predstavuje spôsob, ktorým (verejní) obstarávatelia  
integrujú environmentálne požiadavky do procesu obstarávania, zohľadňujúc ekologický  
dopad obstarávaných tovarov, služieb či stavebných prác. Uplatňovanie GPP podporuje  
udržateľné využívanie prírodných zdrojov, dosahovanie zmien v správaní, ktoré smeruje  
k udržateľnej výrobe a spotrebe, k znižovaniu znečisťovania životného prostredia, a tiež  
podnecuje inovácie.  
4
 
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Výhody GPP môžeme vidieť predovšetkým v:  
plnení osobitných cieľov a úloh v oblasti životného prostredia (napr. energetická  
účinnosť, zachovanie prírodných zdrojov, znižovanie emisií CO  
zlepšovaní sociálnych a zdravotných podmienok života  
úspore nákladov, presadzovaní inovácií  
2
)
podpore vývoja konkurencieschopných environmentálnych tovarov a služieb  
a v rozšírení trhu o takéto produkty.  
Školy zohrávajú popri rodine dôležitú úlohu vo vzdelávaní v oblasti zdravej výživy,  
formovania zdravých stravovacích návykov a životného štýlu. Rastúci problém detskej  
obezity, ktorá je hlavným rizikovým faktorom pre choroby modernej spoločnosti, núti štáty  
klásť väčší dôraz na kvalitu stravovania detí a mládeže, a teda najmä na kvalitu a dostupnosť  
(aj cenovú) školského stravovania.  
Odbor Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR sa v záujme získania potrebných údajov  
obrátil na internú databázu výmeny informácií Európskeho centra pre parlamentný výskum  
1
a dokumentáciu (ECPRD) , a to s požiadavkou č. 4733 Green (eco) public procurement in school  
canteens (Zelené verejné obstarávanie v školských jedálňach). Obrátili sme sa spolu na 10  
štátov, z nich nám osem poskytlo odpovede: Česká republika, Fínsko, Maďarsko, Poľsko,  
Rakúsko, Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo, ktoré mapovalo situáciu v Anglicku.  
2
Belgicko si vyhradilo právo neodpovedať a Francúzsko svoju odpoveď do stanoveného času  
neposlalo.  
Ďalej sme vychádzali z dostupných webových stránok približujúcich zákony,  
dokumenty, manuály, odporúčania, zásady týkajúce sa školského stravovania a GPP v ňom  
na úrovni EÚ a jej členských štátov. Situáciu na Slovensku sme zisťovali prostredníctvom  
sekcie predprimárneho a základného vzdelávania Ministerstva školstva, vedy, výskumu  
a športu SR, ktorý nám poskytol v spolupráci s metodickými pracovníkmi okresných úradov  
relevantné informácie.  
2 Vo Francúzsku sa obed považuje za najdôležitejšie jedlo dňa. Študenti ho môžu dostať v škole alebo ísť obedovať  
domov, na čo majú dostatočný časový priestor. Roku 1971 francúzska vláda ustanovila výživové smernice pre  
francúzske školské stravovanie. V nich sa o. i. uvádzalo, že každé jedlo má obsahovať surovú zeleninu a ovocie,  
bielkoviny vo forme mlieka alebo iných mliečnych výrobkov; varenú zeleninu dvakrát týždenne. V pokynoch  
ministerstva školstva z roku 2001 sa uvádza, že školské obedy musia byť zdravé a vyvážené, s malým obsahom  
tuku a vysokým obsahom vitamínov a minerálov. Podáva sa päťchodové jedlo – predjedlo, šalát, hlavné jedlo,  
syrový tanier a dezert, dopĺňa ho chlieb a voda. Študenti za obedy v jedálni platia, cena jedla, ktorú si delia na  
polovicu so školou, sa odlišuje podľa regiónu.  
5
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Situácia v Slovenskej republike  
V oblasti školského stravovania (ŠkS) sú kompetencie rozdelené najmä medzi obce,  
regionálny úrad školskej správy a samosprávny kraj (podľa ich zriaďovateľskej pôsobnosti),  
pričom samotnú školu a školské zariadenia riadi riaditeľ. Je to dané zákonom č. 596/2003 Z. z.  
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov (najmä paragrafy 5, 6, 9, 9a, 9aa, 10, 11). Regionálny úrad školskej správy  
poskytuje odbornú poradenskú činnosť obciam, samosprávnym krajom, zriaďovateľom  
cirkevných škôl a školských zariadení, zriaďovateľom súkromných škôl a školských zariadení  
a riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom, a to aj v oblasti ŠkS. Všetky  
tri zložky kontrolujú dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ŠkS  
v školských zariadeniach, ktorých sú zriaďovateľom.  
Metodické usmernenia a pokyny vydáva zriaďovateľ na základe:  
usmernení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR  
príslušných regionálnych úradov verejného zdravotníctva  
vlastného rozhodnutia ako zriaďovateľa v rámci svojich kompetencií, napr. schváleným  
všeobecne záväzným nariadením.  
Výber potravín a surovín v zariadeniach školského stravovania je realizovaný v zmysle  
zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov prostredníctvom zriaďovateľov škôl, riaditeľov škôl a školských zariadení  
na základe vypracovaných interných smerníc. V prevažnej väčšine si školy, ktoré majú právnu  
subjektivitu, realizujú v zmysle zákona zásobovanie a výber dodávateľov samostatne.  
Zelené verejné obstarávanie je jeden z dobrovoľných politických nástrojov v oblasti  
životného prostredia, to znamená, že nie je vynútené zákonom, ani motivované žiadnou formou  
stimulov, jeho neuplatňovanie nie je postihnuteľné. V praxi sa využíva aj v školskom  
stravovacom systéme, zapracovávajú sa environmentálne požiadavky (napr. narábanie  
GPP je zakomponované aj v Príručke k procesom verejného obstarávania pre  
sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre operačný program Ľudské zdroje na programové  
obdobie 2014-2020 (kapitola 6).  
6
 
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Kontaktná osoba pre GPP:  
Meno:  
Slavka Jurkovičová Mgr.  
Funkcia:  
Zaradenie :  
E-mail:  
Odbor environmentálneho manažérstva  
Adresa:  
Martinská 49, Bratislava 2, 821 05  
Pracovisko:  
ZELENÁ LINKA: 0800 144 440  
Štát prispieval na stravu prostredníctvom dotácie na podporu výchovy k stravovacím  
návykom dieťaťa, a to na základe vtedajšieho § 4 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti  
3
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Dotácia  
sa poskytovala v sume 1,20 EUR za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-  
vzdelávacieho procesu. Táto dotácia slúžila na nákup potravín (finančný limit). V rámci  
originálnych kompetencií sú školské jedálne dotované príspevkom na režijné náklady v zmysle  
nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. O rovnakú situáciu ide aj pri GPP, nie je dotované nijakou  
sumou navyše. Od školského roka 2021/2022 sa podľa ďalších noviel č. 417/2020 Z. z. a  
č. 257/2021 Z. z. ponechávajú obedy zadarmo len deťom na základe sociálnych kritérií, u  
ostatných detí túto podporu nahrádza zvýšený daňový bonus.  
3 Išlo o tzv. obedy zadarmo, u ktorých rodičia platili iba režijné poplatky, pre žiakov posledných ročníkov MŠ  
a všetkých ročníkov ZŠ. Zaviedla ich počnúc školským rokom 2019/2020 novela č. 375/2018 Z. z. spomínaného  
zákona o dotáciách.  
7
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
1.  
Kompetencie pri školskom stravovaní a metodické usmernenia  
Za rozhodovanie týkajúce sa školského stravovania a nakupovaných  
potravín (na základe centrálne stanovených legislatívnych pravidiel)  
zodpovedajú:  
samotné školy – sú na konci rozhodovacieho reťazca vo všetkých  
skúmaných štátoch  
zriaďovateľ / prevádzkovateľ (v tom: štát, miestna samospráva,  
cirkvi, súkromné subjekty) – podieľa sa na rozhodovaní vo všetkých  
skúmaných štátoch  
miestna samospráva ako verejná správa podľa princípu subsidiarity.  
Školské stravovanie regulujú zväčša školské zákony alebo samostatné zákony (vyhlášky)  
o školskom stravovaní. Vo väčšine štátov sa problematika nákupu tovarov a služieb  
v hromadnom (t. j. i v školskom) stravovaní riadi primárne zákonom o verejnom obstarávaní,  
prípadne rozpracovanom na podrobnejšie vyhlášky či nákupné štandardy. Zákon sa vo väčšine  
skúmaných štátov usiluje v súčasnosti zohľadňovať aj kritériá GPP. Regulačné rámce kvality  
stravovania sa v niektorých štátoch netýkajú súkromných prevádzkovateľov škôl. Viacero zásad  
má len formu odporúčaní a je dobrovoľným nástrojov zlepšovania kvality a udržateľnosti.  
Anglicko  
Školy majú buď interné stravovacie služby, alebo stravu objednávajú od súkromných  
spoločností. Každodenné rozhodnutia a uzatváranie zmlúv s dodávateľmi má na starosti  
riaditeľ školy. Niekedy poskytuje stravovanie miestna samospráva.  
Regulačný rámec kvality školského stravovania platí pre štátne a štátom financované  
4
toho, čo by sa malo pri stravovaní poskytnúť (napr. jedna alebo viac porcií ovocia každý deň;  
nemäsové bielkoviny pre vegetariánov a podobne). Praktická príručka obsahuje rady týkajúce  
sa verejného obstarávania.  
(Government Buying Standards, GBS), ale nie sú povinné sa ním riadiť. GBS majú stanoviť jasné  
technické špecifikácie na pomoc pri nákupe stravovacích služieb. Na podporu verejného  
4 Pre súkromné materské školy neexistujú výživové požiadavky, hoci organizácia Ofsted, ktorá ich kontroluje  
v mene vlády, môže pri inšpekciách preskúmať prístup poskytovateľov.  
8
 
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
obstarávania bol vyvinutý súbor nástrojov, ktorý pomáha kupujúcim a dodávateľom  
porozumieť a uplatňovať GBS – tzv. Food buying standards: toolkit. Vláda nedávno uskutočnila  
verejnú konzultáciu o revízii GBS; ešte však nestanovila konečné plány sledujúce jej výsledky.  
Ministerstvo školstva (DfE) taktiež zverejňuje všeobecné pokyny na nákupy pre stravovacie  
zariadenia.  
Česká republika  
Rozhodnutia týkajúce sa stravovania v školských jedálňach sa prijímajú na rôznych  
úrovniach:  
Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy ČR ovplyvňuje danú oblasť vyhláškou č. 107/2005  
Zb. o školskom stravovaní v znení neskorších predpisov, ktorá stanovuje:  
a) denný finančný limit (minimálny a maximálny) nákupu potravín, z ktorých sa  
pripravujú jedlá podľa veku žiakov a  
b) priemernú spotrebu určitých druhov potravín (ryby, strukoviny atď.) alebo živín (tuk,  
vitamíny atď.) v gramoch na osobu, ktoré by sa mali dodržiavať mesačne (tzv.  
spotrebný kôš).  
Dotácie na pokrytie nákladov spojených so školským stravovaním je možné poskytnúť,  
iba ak zloženie jedál spĺňa stanovené požiadavky. Ministerstvo zdravotníctva ČR navyše  
ovplyvňuje rozhodnutia týkajúce sa stravovania svojím Nutričným odporúčaním  
Druhú úroveň rozhodovania predstavujú zriaďovateľské subjekty. Ide najmä o obce,  
združenia obcí alebo regiónov, menej často o súkromné subjekty či cirkvi. Zriaďovatelia môžu  
ovplyvňovať problematiku napríklad stanovením (schválením) rozpočtu školskej jedálne (ŠJ)  
alebo vydaním interných pokynov (ako sú Pokyny pre verejné obstarávanie v malom rozsahu,  
Pokyny pre finančné hospodárenie podriadených príspevkových organizácií atď.). Zriaďovateľ môže  
tiež vydaním vnútorných pravidiel ovplyvniť kvalitatívne požiadavky počas tendra, vrátane  
uprednostňovania potravín v organickej kvalite.  
Treťou úrovňou rozhodovania je vedenie škôl a / alebo vedenie a zamestnanci ŠJ.  
Školské jedálne môžu byť zriadené ako právnické osoby s výlučnou právnou subjektivitou  
zodpovedné iba jej zriaďovateľom, nie školám. Väčšina ŠJ je však neoddeliteľnou súčasťou  
školy bez vlastnej právnej subjektivity. Pokiaľ ide o výber dodávateľov potravín, môže ho  
5
ovplyvňovať väčšina riaditeľov škôl, najmä však samotné školské jedálne.  
Na proces nákupu potravín má vplyv zákon č. 134/2016 Zb. o verejnom obstarávaní  
v znení neskorších predpisov. Väčšina obstarávaní sa realizuje v režime verejnej zákazky malého  
najmä s. 9 a 19 [cit. 22.2.2022].  
9
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
rozsahu, keď sú dané iba základné zásady obstarávania. Obstarávanie ŠJ má často formu  
6
priameho nákupu vo veľkoobchodných alebo maloobchodných predajniach. Zriaďovatelia  
škôl sa však môžu pokúsiť o spoločné obstaranie tovaru pre podriadené subjekty, potom môžu