Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
07/2022  
Zelené verejné obstarávanie  
v školskom stravovaní  
vo vybraných štátoch Európy  
Anotácia:  
Komparatívna analýza sa  
zameriava na prehľad legislatívnej  
situácie vo verejnom obstarávaní  
v oblasti školského (hromadného)  
stravovania, na deľbu kompetencií  
a rozhodovací proces pokiaľ ide  
o zariadenia školského  
stravovania v materských,  
základných a stredných školách,  
na povinnosť poskytovať v rámci  
vzdelávacieho procesu stravu  
pre žiakov a študentov,  
na posilňovanie ekologických  
kritérií a kritérií kvality  
vo verejnom obstarávaní a ich  
praktické uplatňovanie  
v školskom stravovaní, ako aj  
na spôsob úhrady poskytovanej  
stravy v školských zariadeniach.  
Vypracovala: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
Mgr. Natália Švecová,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Bratislava  
Kľúčové slová:  
školská jedáleň, hromadné  
stravovanie, ekológia, verejné  
obstarávanie, financovanie  
školského stravovania  
18. marca 2022  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Úvod  
V analýze sa zameriavame na tri základné tematické okruhy:  
-
-
-
kompetencie v oblasti školského stravovania (MŠ, ZŠ, SŠ) a metodické usmernenia pre  
školské jedálne na výber dodávateľov, nákup potravín, zvoz potravín atď.  
využívanie možnosti zeleného verejného obstarávania (Green Public Procurement –  
GPP) v školských jedálňach a princípy, ktoré ho charakterizujú  
spôsoby financovania školského stravovania – pri bežnom / zelenom obstarávaní.  
Analyzovaná téma má dve základné roviny. Prvou je zdôraznenie environmentálnych  
dosahov verejného obstarávania vo všetkých článkoch reťazca (výrobcovia, spracovatelia,  
dodávatelia, poskytovatelia, likvidátori odpadu). Na druhej strane je to upozornenie na  
narastajúci trend skvalitňovania stravovania detí a mládeže, ktorý má vplyv na zdravie celej  
populácie.  
Zelené verejné obstarávanie predstavuje spôsob, ktorým (verejní) obstarávatelia  
integrujú environmentálne požiadavky do procesu obstarávania, zohľadňujúc ekologický  
dopad obstarávaných tovarov, služieb či stavebných prác. Uplatňovanie GPP podporuje  
udržateľné využívanie prírodných zdrojov, dosahovanie zmien v správaní, ktoré smeruje  
k udržateľnej výrobe a spotrebe, k znižovaniu znečisťovania životného prostredia, a tiež  
podnecuje inovácie.  
4
 
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Výhody GPP môžeme vidieť predovšetkým v:  
plnení osobitných cieľov a úloh v oblasti životného prostredia (napr. energetická  
účinnosť, zachovanie prírodných zdrojov, znižovanie emisií CO  
zlepšovaní sociálnych a zdravotných podmienok života  
úspore nákladov, presadzovaní inovácií  
2
)
podpore vývoja konkurencieschopných environmentálnych tovarov a služieb  
a v rozšírení trhu o takéto produkty.  
Školy zohrávajú popri rodine dôležitú úlohu vo vzdelávaní v oblasti zdravej výživy,  
formovania zdravých stravovacích návykov a životného štýlu. Rastúci problém detskej  
obezity, ktorá je hlavným rizikovým faktorom pre choroby modernej spoločnosti, núti štáty  
klásť väčší dôraz na kvalitu stravovania detí a mládeže, a teda najmä na kvalitu a dostupnosť  
(aj cenovú) školského stravovania.  
Odbor Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR sa v záujme získania potrebných údajov  
obrátil na internú databázu výmeny informácií Európskeho centra pre parlamentný výskum  
1
a dokumentáciu (ECPRD) , a to s požiadavkou č. 4733 Green (eco) public procurement in school  
canteens (Zelené verejné obstarávanie v školských jedálňach). Obrátili sme sa spolu na 10  
štátov, z nich nám osem poskytlo odpovede: Česká republika, Fínsko, Maďarsko, Poľsko,  
Rakúsko, Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo, ktoré mapovalo situáciu v Anglicku.  
2
Belgicko si vyhradilo právo neodpovedať a Francúzsko svoju odpoveď do stanoveného času  
neposlalo.  
Ďalej sme vychádzali z dostupných webových stránok približujúcich zákony,  
dokumenty, manuály, odporúčania, zásady týkajúce sa školského stravovania a GPP v ňom  
na úrovni EÚ a jej členských štátov. Situáciu na Slovensku sme zisťovali prostredníctvom  
sekcie predprimárneho a základného vzdelávania Ministerstva školstva, vedy, výskumu  
a športu SR, ktorý nám poskytol v spolupráci s metodickými pracovníkmi okresných úradov  
relevantné informácie.  
2 Vo Francúzsku sa obed považuje za najdôležitejšie jedlo dňa. Študenti ho môžu dostať v škole alebo ísť obedovať  
domov, na čo majú dostatočný časový priestor. Roku 1971 francúzska vláda ustanovila výživové smernice pre  
francúzske školské stravovanie. V nich sa o. i. uvádzalo, že každé jedlo má obsahovať surovú zeleninu a ovocie,  
bielkoviny vo forme mlieka alebo iných mliečnych výrobkov; varenú zeleninu dvakrát týždenne. V pokynoch  
ministerstva školstva z roku 2001 sa uvádza, že školské obedy musia byť zdravé a vyvážené, s malým obsahom  
tuku a vysokým obsahom vitamínov a minerálov. Podáva sa päťchodové jedlo – predjedlo, šalát, hlavné jedlo,  
syrový tanier a dezert, dopĺňa ho chlieb a voda. Študenti za obedy v jedálni platia, cena jedla, ktorú si delia na  
polovicu so školou, sa odlišuje podľa regiónu.  
5
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Situácia v Slovenskej republike  
V oblasti školského stravovania (ŠkS) sú kompetencie rozdelené najmä medzi obce,  
regionálny úrad školskej správy a samosprávny kraj (podľa ich zriaďovateľskej pôsobnosti),  
pričom samotnú školu a školské zariadenia riadi riaditeľ. Je to dané zákonom č. 596/2003 Z. z.  
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov (najmä paragrafy 5, 6, 9, 9a, 9aa, 10, 11). Regionálny úrad školskej správy  
poskytuje odbornú poradenskú činnosť obciam, samosprávnym krajom, zriaďovateľom  
cirkevných škôl a školských zariadení, zriaďovateľom súkromných škôl a školských zariadení  
a riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom, a to aj v oblasti ŠkS. Všetky  
tri zložky kontrolujú dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ŠkS  
v školských zariadeniach, ktorých sú zriaďovateľom.  
Metodické usmernenia a pokyny vydáva zriaďovateľ na základe:  
usmernení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR  
príslušných regionálnych úradov verejného zdravotníctva  
vlastného rozhodnutia ako zriaďovateľa v rámci svojich kompetencií, napr. schváleným  
všeobecne záväzným nariadením.  
Výber potravín a surovín v zariadeniach školského stravovania je realizovaný v zmysle  
zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov prostredníctvom zriaďovateľov škôl, riaditeľov škôl a školských zariadení  
na základe vypracovaných interných smerníc. V prevažnej väčšine si školy, ktoré majú právnu  
subjektivitu, realizujú v zmysle zákona zásobovanie a výber dodávateľov samostatne.  
Zelené verejné obstarávanie je jeden z dobrovoľných politických nástrojov v oblasti  
životného prostredia, to znamená, že nie je vynútené zákonom, ani motivované žiadnou formou  
stimulov, jeho neuplatňovanie nie je postihnuteľné. V praxi sa využíva aj v školskom  
stravovacom systéme, zapracovávajú sa environmentálne požiadavky (napr. narábanie  
GPP je zakomponované aj v Príručke k procesom verejného obstarávania pre  
sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre operačný program Ľudské zdroje na programové  
obdobie 2014-2020 (kapitola 6).  
6
 
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Kontaktná osoba pre GPP:  
Meno:  
Slavka Jurkovičová Mgr.  
Funkcia:  
Zaradenie :  
E-mail:  
Odbor environmentálneho manažérstva  
Adresa:  
Martinská 49, Bratislava 2, 821 05  
Pracovisko:  
ZELENÁ LINKA: 0800 144 440  
Štát prispieval na stravu prostredníctvom dotácie na podporu výchovy k stravovacím  
návykom dieťaťa, a to na základe vtedajšieho § 4 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti  
3
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Dotácia  
sa poskytovala v sume 1,20 EUR za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-  
vzdelávacieho procesu. Táto dotácia slúžila na nákup potravín (finančný limit). V rámci  
originálnych kompetencií sú školské jedálne dotované príspevkom na režijné náklady v zmysle  
nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. O rovnakú situáciu ide aj pri GPP, nie je dotované nijakou  
sumou navyše. Od školského roka 2021/2022 sa podľa ďalších noviel č. 417/2020 Z. z. a  
č. 257/2021 Z. z. ponechávajú obedy zadarmo len deťom na základe sociálnych kritérií, u  
ostatných detí túto podporu nahrádza zvýšený daňový bonus.  
3 Išlo o tzv. obedy zadarmo, u ktorých rodičia platili iba režijné poplatky, pre žiakov posledných ročníkov MŠ  
a všetkých ročníkov ZŠ. Zaviedla ich počnúc školským rokom 2019/2020 novela č. 375/2018 Z. z. spomínaného  
zákona o dotáciách.  
7
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
1.  
Kompetencie pri školskom stravovaní a metodické usmernenia  
Za rozhodovanie týkajúce sa školského stravovania a nakupovaných  
potravín (na základe centrálne stanovených legislatívnych pravidiel)  
zodpovedajú:  
samotné školy – sú na konci rozhodovacieho reťazca vo všetkých  
skúmaných štátoch  
zriaďovateľ / prevádzkovateľ (v tom: štát, miestna samospráva,  
cirkvi, súkromné subjekty) – podieľa sa na rozhodovaní vo všetkých  
skúmaných štátoch  
miestna samospráva ako verejná správa podľa princípu subsidiarity.  
Školské stravovanie regulujú zväčša školské zákony alebo samostatné zákony (vyhlášky)  
o školskom stravovaní. Vo väčšine štátov sa problematika nákupu tovarov a služieb  
v hromadnom (t. j. i v školskom) stravovaní riadi primárne zákonom o verejnom obstarávaní,  
prípadne rozpracovanom na podrobnejšie vyhlášky či nákupné štandardy. Zákon sa vo väčšine  
skúmaných štátov usiluje v súčasnosti zohľadňovať aj kritériá GPP. Regulačné rámce kvality  
stravovania sa v niektorých štátoch netýkajú súkromných prevádzkovateľov škôl. Viacero zásad  
má len formu odporúčaní a je dobrovoľným nástrojov zlepšovania kvality a udržateľnosti.  
Anglicko  
Školy majú buď interné stravovacie služby, alebo stravu objednávajú od súkromných  
spoločností. Každodenné rozhodnutia a uzatváranie zmlúv s dodávateľmi má na starosti  
riaditeľ školy. Niekedy poskytuje stravovanie miestna samospráva.  
Regulačný rámec kvality školského stravovania platí pre štátne a štátom financované  
4
toho, čo by sa malo pri stravovaní poskytnúť (napr. jedna alebo viac porcií ovocia každý deň;  
nemäsové bielkoviny pre vegetariánov a podobne). Praktická príručka obsahuje rady týkajúce  
sa verejného obstarávania.  
(Government Buying Standards, GBS), ale nie sú povinné sa ním riadiť. GBS majú stanoviť jasné  
technické špecifikácie na pomoc pri nákupe stravovacích služieb. Na podporu verejného  
4 Pre súkromné materské školy neexistujú výživové požiadavky, hoci organizácia Ofsted, ktorá ich kontroluje  
v mene vlády, môže pri inšpekciách preskúmať prístup poskytovateľov.  
8
 
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
obstarávania bol vyvinutý súbor nástrojov, ktorý pomáha kupujúcim a dodávateľom  
porozumieť a uplatňovať GBS – tzv. Food buying standards: toolkit. Vláda nedávno uskutočnila  
verejnú konzultáciu o revízii GBS; ešte však nestanovila konečné plány sledujúce jej výsledky.  
Ministerstvo školstva (DfE) taktiež zverejňuje všeobecné pokyny na nákupy pre stravovacie  
zariadenia.  
Česká republika  
Rozhodnutia týkajúce sa stravovania v školských jedálňach sa prijímajú na rôznych  
úrovniach:  
Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy ČR ovplyvňuje danú oblasť vyhláškou č. 107/2005  
Zb. o školskom stravovaní v znení neskorších predpisov, ktorá stanovuje:  
a) denný finančný limit (minimálny a maximálny) nákupu potravín, z ktorých sa  
pripravujú jedlá podľa veku žiakov a  
b) priemernú spotrebu určitých druhov potravín (ryby, strukoviny atď.) alebo živín (tuk,  
vitamíny atď.) v gramoch na osobu, ktoré by sa mali dodržiavať mesačne (tzv.  
spotrebný kôš).  
Dotácie na pokrytie nákladov spojených so školským stravovaním je možné poskytnúť,  
iba ak zloženie jedál spĺňa stanovené požiadavky. Ministerstvo zdravotníctva ČR navyše  
ovplyvňuje rozhodnutia týkajúce sa stravovania svojím Nutričným odporúčaním  
Druhú úroveň rozhodovania predstavujú zriaďovateľské subjekty. Ide najmä o obce,  
združenia obcí alebo regiónov, menej často o súkromné subjekty či cirkvi. Zriaďovatelia môžu  
ovplyvňovať problematiku napríklad stanovením (schválením) rozpočtu školskej jedálne (ŠJ)  
alebo vydaním interných pokynov (ako sú Pokyny pre verejné obstarávanie v malom rozsahu,  
Pokyny pre finančné hospodárenie podriadených príspevkových organizácií atď.). Zriaďovateľ môže  
tiež vydaním vnútorných pravidiel ovplyvniť kvalitatívne požiadavky počas tendra, vrátane  
uprednostňovania potravín v organickej kvalite.  
Treťou úrovňou rozhodovania je vedenie škôl a / alebo vedenie a zamestnanci ŠJ.  
Školské jedálne môžu byť zriadené ako právnické osoby s výlučnou právnou subjektivitou  
zodpovedné iba jej zriaďovateľom, nie školám. Väčšina ŠJ je však neoddeliteľnou súčasťou  
školy bez vlastnej právnej subjektivity. Pokiaľ ide o výber dodávateľov potravín, môže ho  
5
ovplyvňovať väčšina riaditeľov škôl, najmä však samotné školské jedálne.  
Na proces nákupu potravín má vplyv zákon č. 134/2016 Zb. o verejnom obstarávaní  
v znení neskorších predpisov. Väčšina obstarávaní sa realizuje v režime verejnej zákazky malého  
najmä s. 9 a 19 [cit. 22.2.2022].  
9
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
rozsahu, keď sú dané iba základné zásady obstarávania. Obstarávanie ŠJ má často formu  
6
priameho nákupu vo veľkoobchodných alebo maloobchodných predajniach. Zriaďovatelia  
škôl sa však môžu pokúsiť o spoločné obstaranie tovaru pre podriadené subjekty, potom môžu  
7
platiť prísnejšie pravidlá.  
Fínsko  
Obce a ďalší poskytovatelia vzdelávania majú veľkú mieru nezávislosti pri  
organizovaní školského stravovania a postupy sa v jednotlivých regiónoch odlišujú. Na ŠkS  
sa vzťahujú právne predpisy (najmä paragraf 48d zákona o základnom vzdelávaní), národné  
a miestne školské osnovy a odporúčania týkajúce sa školského stravovania a výživy. Štúdia  
Školské stravovanie pre všetkých publikovaná Fínskou národnou agentúrou pre vzdelávanie  
podrobne mapuje stravovanie na školách. Užitočná je tiež staršia publikácia School Meals in  
Novodobé míľniky v školskom stravovaní vo Fínsku  
Bezplatné školské stravovanie sa rozšírilo na vyššie stredné školy. Štát prispieva na  
financovanie jedál rovnakým spôsobom, ako u základných škôl.  
1983  
1999  
Prijaté úplné znenie školského zákona stanovilo, že všetci žiaci a študenti základných  
a stredných škôl majú mať zabezpečené vyvážené a vhodne organizované a kontrolované  
jedlo každý školský deň.  
Stravovanie v školách sa stalo súčasťou národného základného vzdelávacieho programu  
(core curriculum) a súčasťou služieb starostlivosti o žiakov. Zdôraznila sa spolupráca  
medzi školou a domácnosťami.  
2004  
Ministerstvo sociálnych vecí a zdravia vydalo Výživové kritériá pre obstarávacie služby.  
2010  
2014  
Školské stravovanie sa podrobne opísalo v novom národnom základnom vzdelávacom  
programe. Dôraz sa kladie na jeho zdravotný, vzdelávací, sociálny a kultúrny význam.  
Opísal sa tiež spôsob monitorovania a hodnotenia stravovania.  
Maďarsko  
Ako sa uvádza v § 21/A ods. 3. zákona XXXI z roku 1997 o ochrane detí a správe  
poručníctva (ďalej len „zákon o ochrane dieťaťa“) za zabezpečenie školského stravovania  
zodpovedajú  
1) obce pri štátom prevádzkovaných školách pôsobiacich na ich územiach a  
2) prevádzkovatelia v prípade škôl prevádzkovaných cirkvou a iných neštátnych škôl.  
6 Co rodiče nevědí o školním stravování. Dostupné na: https://www.jidelny.cz/show.aspx?id=1962 [cit. 22.2.2022].  
7 Pozri tiež: Informační portál hromadného stravování. Dostupné online: https://www.jidelny.cz/ (napr. článok na  
10  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Nákup pre školské stravovanie sa považuje za verejné obstarávanie pre hromadné  
stravovanie (pozri príloha 39/A zákona XLVI z roku 2008 o potravinovom reťazci a dohľade)  
a riadi sa ustanoveniami zákona CXLIII z roku 2015 o verejnom obstarávaní, s prihliadnutím  
na nariadenie vlády 676/2020 (XII. 28.) o osobitných pravidlách postupov verejného obstarávania  
pre hromadné stravovanie (ďalej „nariadenie vlády“). Nariadenie vlády nadobudlo účinnosť  
1. marca 2021, povinnosť dodržiavať ho vzniká pri verejnom obstarávaní začatom po 1. septembri  
2021.  
Nariadenie vlády špecifikuje tri hlavné oblasti pri verejnom obstarávaní pre hromadné  
stravovanie:  
kritériá oprávnenosti, uplatniteľné na postup verejného obstarávania;  
hodnotiace kritériá ponúk;  
podmienky zmluvy, ktorá sa má uzavrieť s dodávateľom.  
Poľsko  
V zmysle školského zákona zo 14. decembra 2016 podmienky fungovania školskej  
jedálne určuje riaditeľ školy po dohode s riadiacim orgánom školy, ktorým môže byť minister,  
orgán miestnej samosprávy, ďalšie právnické a fyzické osoby (v prípade neverejných škôl).  
Potraviny predávané v škole (za stravu v školskej jedálni sa platí) musia spĺňať kritériá  
stanovené v zákone z 25. augusta 2006 o bezpečnosti a výžive potravín. Bližšie požiadavky sú  
uvedené vo vyhláške ministra zdravotníctva z 26. júla 2016 o skupinách potravín určených na  
predaj deťom v zariadeniach vzdelávacieho systému (obchody, automaty) a požiadavkách, ktoré musia  
spĺňať potraviny používané ako súčasť spoločného stravovania pre deti a dospievajúcich v týchto  
zariadeniach.  
Rakúsko  
Právomoci zriaďovať a prevádzkovať verejné materské školy a verejné základné  
a stredné školy majú regióny a obce (mestské združenia); pre akademické stredné školy (10 –  
18) a vyššie odborné vzdelávanie (14 – 19) je to federácia. Subjekt zodpovedný za školu alebo  
škôlku je zodpovedný aj za rozhodnutia týkajúce sa stravovania. Ak je tento subjekt zároveň  
verejným obstarávateľom, musí pri nákupe dodržiavať pravidlá podľa federálneho zákona  
o verejnom obstarávaní z roku 2018 (BVergG 2018). Ak je jedáleň prevádzkovaná na základe  
koncesie, musí subjekt (ktorý je verejným obstarávateľom) vyžadovať od koncesionára  
dodržiavanie ekologických štandardov.  
11  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Mesto Viedeň je v postavení prevádzkovateľa verejných škôl zo zákona povinné  
zabezpečiť obedové stravovanie žiakov v týchto školách, prevádzkovaných ako celodenné.  
Príprava a podávanie obedových jedál a občerstvenia sa zveruje súkromným spoločnostiam.  
Mnoho školských zariadení v Rakúsku stravovanie neposkytuje (poskytuje sa obedná  
prestávka na domáci obed).  
Slovinsko  
V Slovinsku reguluje danú oblasť zákon o školskom stravovaní v spojení so zákonom  
o výkone práv k verejným prostriedkom. Zákon o školskom stravovaní sa vzťahuje na základné  
a stredné školy a na základné školy pre deti so špeciálnymi potrebami, ako aj na materské  
školy, internáty a podobne. V dňoch školskej dochádzky sú školy povinné zabezpečiť najmenej  
jedno (ranné) jedlo pre žiakov, ktorí oň požiadajú; ako ďalšiu službu môžu školy poskytovať  
raňajky, obed a popoludňajšie občerstvenie. Rada školy prijíma školský poriadok, v ktorom  
stanovuje podrobné pravidlá procesu stravovania.  
Školy môžu organizovať školské stravovanie dvoma spôsobmi:  
1. Vykonávajú obstarávanie potravín, prípravu a distribúciu jedál vo vlastnej réžii;  
v takom prípade riaditeľ ustanoví školskú akčnú skupinu pre výživu, ktorá dáva  
stanoviská a návrhy týkajúce sa stravovania. Návrh školského stravovacieho poriadku  
pripravuje riaditeľ a prerokúva ho rada rodičov, rada učiteľov a žiaci. Pravidlá prijíma  
rada školy (čl. 6 zákona o školskom stravovaní).  
2. Presunú obstaranie, prípravu a distribúciu stravy na inú vzdelávaciu inštitúciu,  
výnimočne na tretiu osobu (iné verejné inštitúcie, súkromné spoločnosti atď.), v takom  
8
prípade musí riaditeľ pred začatím konania získať súhlas rady školy.  
Okrem kritéria ceny (ekonomicky najvýhodnejšia ponuka) zákon o verejnom obstarávaní  
umožňuje, aby sa pri obstarávaní uprednostňovali potraviny, na ktoré sa vzťahujú schémy  
kvality (napr. sezónna integrovaná výroba potravín alebo sezónna výroba biopotravín),  
a potraviny vyrobené v súlade s národnými predpismi o kvalite potravín.  
Zákon o verejnom obstarávaní (najmä čl. 73) umožňuje, aby sa zákazka mohla zadávať  
vo forme samostatných častí, čím dáva možnosť výrobcom a menším uchádzačom zúčastniť  
sa na celom procese. Obstarávateľ môže využiť online aplikáciu Katalóg potravinárskych  
výrobkov. Aplikáciu pripravila Komora poľnohospodárskych a potravinárskych spoločností  
v spolupráci s Poľnohospodárskou a lesníckou komorou Slovinska a Slovinským  
družstevným združením. Ide o veľmi užitočný nástroj pri analýze trhu a získavaní údajov o  
potravinách. Umožňuje o. i. monitorovať dodržiavanie cieľov týkajúcich sa podielu  
8 Školské stravovanie. Dostupné online: https://www.gov.si/teme/solska-prehrana/  
12  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
9
ekologických potravín a podielu potravín v rámci iných systémov stanovených v čl. 6, ods. 2,  
bod 1 a 2 vyhlášky o ekologickom verejnom obstarávaní.  
Ministerstvo školstva, vedy a športu v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva a  
Národným ústavom verejného zdravia pripravilo niekoľko smerníc a odporúčaní týkajúcich  
sa stravovania vo vzdelávacích inštitúciách, sú to:  
-
-
-
Švédsko  
Školský zákon Education Act (2010:800) uvádza, že žiakom v rámci povinnej školskej  
dochádzky sa musí ponúknuť výživné a bezplatné školské stravovanie. Vyššie stredné školy  
nemusia poskytovať stravu bezplatne, ale väčšina z nich to robí.  
Za rozhodovanie je zodpovedná samospráva (290 obcí) alebo rada nezávislej školy.  
Mnoho obcí má jednotné menu, ktoré sa používa na všetkých školách, v niektorých obciach  
môže o menu rozhodovať škola samostatne. Podobne je to aj u predškolských zariadení.  
Stravovanie sa riadi pokynmi Národnej agentúry pre vzdelávanie (Swedish National  
guidelines for meals at school, vydaný potravinovou agentúrou. Podľa agentúry jedlá  
podávané v predškolských zariadeniach, školách, nemocniciach či ošetrovateľských  
domovoch však musia byť nielen bezpečné a výživné, ale tiež chutné, pripravené z kvalitných  
surovín a podávané v príjemnom prostredí, integrované do každodenných činností. Jedlo by  
malo tiež spĺňať ekologické kritériá.  
9
Sezónne jedlo má výživovú hodnotu prispôsobenú ročnému obdobiu a vyrába sa tiež najprirodzenejším  
spôsobom. Z hľadiska zdravia sa odporúča jesť miestne vypestovanú sezónnu zeleninu a ovocie, pretože sú  
prirodzene zrelé a majú vyššiu hustotu živín. To znamená, že obsahujú vyššiu hladinu metabolitov v porovnaní so  
zeleninou a ovocím, ktoré sa skladujú dlho. Skladovanie alebo dlhé cesty od výrobcu k spotrebiteľovi navyše  
ovplyvňujú obsah vitamínu C, a tiež obsah vitamínov A, B a E, výživové a organoleptické vlastnosti. Mimosezónne  
jedlá sa ďalej spracovávajú na predaj, aby zostali dlhšie čerstvé.  
13  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
2.  
Zelené verejné obstarávanie – princípy a jeho využívanie  
Anglicko  
Vládne štandardy nákupu (GBS) boli zavedené v roku 2011 ako súčasť  
ekologických vládnych záväzkov a pre školské jedálne sú  
dobrovoľné. V roku 2014 Ministerstvo životného prostredia, potravín  
a vidieckych záležitostí Spojeného kráľovstva (Defra) stanovilo rámec  
pre trvalo udržateľné verejné obstarávanie potravín s názvom Plán  
10  
for Life je nezávislým potvrdením toho, že poskytovateľ potravín spĺňa školské štandardy  
stravovania a podáva jedlo pripravené z čerstvých, udržateľných a lokálnych surovín Tieto  
požiadavky majú o. i. zvyšovať povedomie o miestnej produkcii a budovať pevnejšie väzby s  
miestnymi dodávateľmi. Dbá sa aj na zásady férového obchodu Fairtrade.  
Neexistujú oficiálne štatistické údaje o podiele škôl, ktoré sa riadia GBS, ale  
mimovládna organizácia Potraviny pre život zverejňuje výročnú správu o kvalite školského  
stravovania na základe údajov z prieskumov. Zameriava sa však viac na druhy  
poskytovaných potravín a trendy v strave detí, než na spôsoby obstarávania. Ostatná správa  
Česká republika  
Vláda svojím uznesením z 24. júla 2017 č. 531 podporila uplatňovanie zodpovedného  
verejného obstarávania zo strany štátnej správy a samosprávnych celkov. Pokiaľ ide o GPP,  
Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR prevádzkuje stránku o zodpovednom verejnom  
obstarávaní. Informuje o podmienkach, ako môžu obstarávatelia legálne zohľadniť nielen  
cenu, ale aj ďalšie hodnotové kritériá (podpora miestneho hospodárstva, malé a stredné  
podniky, sociálne podniky, udržateľnosť alebo etická výroba tovaru). Poskytuje návrhy  
možných praktík, ako prispieť k zvýšeniu kvality a udržateľnosti podávaných jedál  
a informácie o tom, ako podporovať ekologické riešenia pri tendroch.  
10  
V pláne, ktorý schválil predseda vlády, je uvedená konkrétna vízia, ciele a výsledky trvalo udržateľného  
obstarávania potravín, k čomu patrí zapájanie a podpora dodávateľov pri zabezpečovaní udržateľných potravín  
v hromadnom stravovaní. Súčasťou tejto politiky je okrem prihliadania na ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku,  
odvíjajúcu sa od ukazovateľov výkonu a využívania zdrojov (energia, voda a odpad), aj dôležitosť vplyvu na  
životné prostredie, rozmanitosť a sezónnosť, dobré životné podmienky zvierat či spravodlivý a etický obchod.  
14  
 
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
obstarávania, ktorý v jednej zo svojich kapitol (s. 117 a nasl.) informuje o možnej podpore GPP,  
špecifikuje právne vyhovujúce spôsoby uprednostňovania udržateľných riešení.  
pôdohospodárstva týkajúce sa podpory dodávateľov regionálnych potravín do školských  
jedální. Okrem toho stránka poskytuje odkaz na dokument Komisie EÚ – Produktový list pre  
GPP. Obsahuje metodiku, ako uprednostňovať v súlade s právnymi predpismi udržateľne  
vyrobený tovar vo verejnom obstarávaní stravovacích služieb. Všetky tieto usmernenia sa  
pokúšajú zaviesť ekologické alebo všeobecne zodpovedné verejné obstarávanie ako  
dobrovoľné politické nástroje. GPP nie je, podobne ako na Slovensku, vynútené zákonom a ani  
motivované formou stimulov. GPP musí aj pri posilnení ekologických kritérií vychádzať  
prioritne z pravidiel zákona o verejnom obstarávaní.  
V súčasnosti nie sú k dispozícii štatistické údaje o tom, koľko školských jedální využíva  
GPP. Existujú niektoré pilotné prípady, prax však nie je rozšírená. Možno spomenúť  
prípadovú štúdiu mesta Jičín, kde sa samospráva pokúša v tendroch podporovať udržateľnosť  
a miestnu produkciu.  
V súvislosti s niekdajším projektom Zavádzanie biopotravín do škôl a predškolských zariadení  
sa v roku 2009 uskutočnil prieskum, podľa ktorého z reprezentatívnej vzorky jedna pätina  
školských a predškolských jedální použila na prípravu jedál biopotraviny. Ich množstvo však  
11  
bolo podľa analýzy veľmi nízke – 58 % škôl ich použilo v celkovom množstve menej než 5 %.  
Iba u 15 % škôl, ktoré používali biopotraviny, ich podiel prekročil 10 %. Biopotraviny sa vo  
všeobecnosti používali viac v predškolských zariadeniach než v školách (s. 21). Podľa odhadov  
z roku 2009 približne 150 – 300 materských, základných a stredných škôl používalo  
biopotraviny vo významnom množstve, čo predstavovalo asi 1,5 – 3 % z celkového počtu 10 500  
týchto škôl v Českej republike (s. 9). Doteraz sa uskutočnilo niekoľko projektov s cieľom  
podporiť poskytovanie organických alebo miestnych potravín v školských jedálňach (od s. 13).  
Fínsko  
12  
a koncesných zmluvách, ktorý kladie dôraz na environmentálne aspekty (§ 2 ods. 2). Ďalšie  
12  
Obstarávanie sa má uskutočňovať s optimálnou hospodárnosťou, kvalitou a systematickosťou, s využitím  
existujúcich konkurenčných podmienok a zohľadňujúc environmentálne a sociálne aspekty.  
15  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
ustanovenia týkajúce sa environmentálnych hodnôt pri verejnom obstarávaní sú uvedené v §§  
72, 79, 90, 93, 95 a 98 zákona. Napríklad v stratégii obstarávateľa by malo byť opísané použitie  
sezónnych či miestnych produktov.  
Aj v programe vlády 2019 sa hovorí o potrebe lepšieho zohľadnenia environmentálnej  
udržateľnosti vo verejnom obstarávaní. Cieľom je tiež zvýšiť množstvo vegetariánskych  
potravín vo verejných obstarávaniach a službách verejného stravovania. Obce majú pri  
nákupe mäsa, vajec či mlieka uprednostňovať fínsku miestnu a organickú výrobu potravín.  
Fínska národná agentúra pre vzdelávanie podporuje nápady týkajúce sa stravovania v škole.  
Poskytuje tiež informácie o prebiehajúcich projektoch na rozvoj udržateľného stravovania.  
Maďarsko  
Hoci sa v právnych predpisoch nehovorí o ekologickom či udržateľnom verejnom  
obstarávaní, mnohé z voliteľných kritérií na vyhodnotenie súťaží v rámci hromadného  
stravovania odrážajú zásady GPP. Okrem toho sa v nariadení vlády uvádza, že od 1. januára  
2022 najmenej 60 % z celkovej hodnoty obstarávaných výrobkov musia tvoriť lokálne  
potravinové výrobky a / alebo pochádzať z krátkeho dodávateľského reťazca verejného  
13  
stravovania , od 1. januára 2023 to má byť najmenej 80 %.  
Z hľadiska zeleného verejného obstarávania sú relevantné hodnotiace kritériá ponúk.  
Okrem ceny sa na hodnotenie použijú najmenej tri z nasledujúcich kritérií:  
kombinovaný pomer miestnych potravinových výrobkov a výrobkov obstaraných  
v krátkom dodávateľskom reťazci verejného stravovania;  
najkratší možný čas prepravy medzi miestom prípravy a miestom podania;  
najvyšší možný podiel výrobkov z kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva;  
najvyšší možný podiel potravín označených požadovanou etiketou;  
záväzok zaviesť systémy spätnej väzby od spotrebiteľov;  
zelenina a ovocie poskytované navyše voči vyhláške o výživovom zdraví ;  
celozrnné potraviny na báze obilnín poskytované navyše voči vyhláške o výživovom zdraví;  
poskytovanie diétnych jedál.  
14  
Poľsko  
Webová stránka poľského Úradu pre verejné obstarávanie obsahuje publikácie  
a príručky  
o zelenom  
verejnom  
obstarávaní,  
zahŕňajúce  
príklady  
sociálnych  
13  
T. zn. keď do potravinového dodávateľského reťazca nie je zapojený viac ako jeden sprostredkovateľ medzi  
hromadného stravovania).  
16  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
a environmentálnych kritérií hodnotenia ponúk či zásady udržateľnosti. Nie sú špecifikované  
osobitné princípy pre hromadné stravovanie. Používanie GPP v ňom sa niekde deje na  
dobrovoľnej báze, nie je to vynútené legislatívou. Nie sú dostupné bližšie údaje ani štatistiky.  
Rakúsko  
Právny rámec pre GPP zo strany verejných subjektov, ako sú federácia, deväť  
spolkových krajín (regiónov), obce, mestské združenia a ďalšie organizácie, ktoré plnia  
verejné úlohy, dáva federálny zákon o verejnom obstarávaní (BVergG 2018). Obsahuje základné  
princípy GPP, a to v § 20 ods. 5. Identifikuje fázy, v ktorých má realizácia GPP najlepšiu  
perspektívu, pričom GPP musí v prvom rade vychádzať zo správneho vymedzenia predmetu  
zákazky pri zohľadnení ekologických aspektov. Verejní obstarávatelia sa môžu do značnej  
miery slobodne rozhodnúť, ako implementujú ekologické aspekty do postupov obstarávania,  
najvýraznejšou možnosťou je ich zahrnutie do súťažných podkladov (požiadavka na  
biopotraviny, konkrétny typ balenia jedla/potraviny a podobne). Zákon sa však nevzťahuje na  
súkromné subjekty, ktoré prevádzkujú jedálne. Na tieto jedálne sa vzťahujú iba základné  
legislatívne ustanovenia (hygienické normy, normy pre potraviny a podobne); neexistuje  
legislatíva, ktorá by od nich vyžadovala, aby obstarávali ekologické potraviny.  
Na federálnej úrovni sú nové pokyny pre obstarávateľov rozpracované tiež v novom  
Národnom akčnom pláne pre udržateľné obstarávanie (NAP), vzťahujúcom sa aj na stravovanie.  
Očakáva sa, že NAP prijme Rada ministrov v najbližších týždňoch a bude zverejnený.  
Situácia vo Viedni  
Federácia viedenských rodičovských združení na verejných školách spoločne s Mestským  
úradom zodpovedným za školy vypracovali katalóg kritérií, ktoré zaručujú obzvlášť vysokú  
kvalitu obedových jedál v prospech zdravia žiakov. Stravovacie zariadenia sú povinné zabezpečiť  
vyváženú stravu s najmenej 50 % podielom biopotravín a ponúkať nutrične hodnotné jedlá. Medzi  
ďalšie kritériá pre uzatváranie zmlúv s dodávateľmi patrí dodržiavanie pokynov stanovených  
Rakúskou spoločnosťou pre výživu, zoznam kritérií platných v rámci programu ÖKO-Kauf Wien,  
výroba bez GMO, pôvod zložiek potravín či dobré životné podmienky zvierat.  
Slovinsko  
Ministerstvo školstva uplatňuje od roku 2017/2018 školskú stravovaciu schému, ktorej  
cieľom je zvýšiť konzumáciu ovocia a zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov u detí s dôrazom  
na miestne vyrobené potraviny a zlepšenie stravovacích návykov detí. Vyhláška  
o implementácii schémy vychádzajúca z čl. 23 nariadenia EÚ č. 1308/213 určuje oprávnené  
výrobky, spôsob dodávania a distribúcie potravín, postup schvaľovania uchádzačov,  
oprávnené náklady, sprievodné vzdelávacie programy, hodnotenie výsledkov atď.  
17  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
trhy a rozvoj vidieka. Agentúra vydá rozhodnutie. Maximálna celková hodnota pomoci pre  
školy sa určuje na základe:  
počtu zapísaných žiakov (ročníky 1 až 9),  
maximálnej výšky pomoci na žiaka (zhruba 6 EUR za distribúciu ovocia a zeleniny a 4  
EUR za distribúciu mlieka a mliečnych výrobkov).  
V Slovinsku sú školy a škôlky súčasťou projektu, ktorý propaguje tradičné slovinské  
raňajky. Vždy tretí novembrový piatok sa oslavuje Slovinský deň jedla s cieľom informovať  
deti a širokú verejnosť o dôležitosti raňajok, význame a výhodách miestnych potravín,  
význame poľnohospodárstva a včelárstva a ich vplyve na životné prostredie, či o dôležitosti  
správnej likvidácie odpadu. Princípy GPP priniesli do škôl, škôlok, nemocníc a iných  
verejných inštitúcií viac potravín špičkovej kvality (20 %; 15 % podiel biopotravín).  
Švédsko  
Súkromní aktéri aj verejní obstarávatelia majú slobodu a môžu prevziať plnú  
zodpovednosť za životné prostredie pri formulovaní toho, aké vlastnosti má mať hľadaná  
potravina. Národná agentúra pre verejné obstarávanie poskytuje rozsiahlu podporu nákupov  
zohľadňujúcich kritériá udržateľnosti pri možnosti overiť a sledovať ich (National Agency for  
Public Procurement, Procurement of food and meal service). Kritériá sa vypracúvajú v súlade  
s predpismi EÚ, zákonom o verejnom obstarávaní a súčasnými postupmi. Zvažuje sa vplyv  
nákupov na klímu, životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a biodiverzitu, ako aj  
na sociálne a pracovno-právne podmienky pre výrobcov potravín a na hospodársku  
udržateľnosť (kritériá špecifikujú ustanovenia švédskej legislatívy i dobrovoľné priemyselné  
dohody).  
Od júna 2017 existuje vo Švédsku Potravinová stratégia s cieľom zvýšiť produkciu  
15  
švédskych potravín, a tým zvýšiť mieru sebestačnosti. Ďalším cieľom je , aby 30 % švédskej  
poľnohospodárskej pôdy tvorila certifikovaná ekologická pôda a aby do roku 2030 až 60 %  
spotreby vo verejnom stravovaní pozostávalo z certifikovaných bioproduktov; tento cieľ už  
štyri samosprávy dosiahli. Podľa prieskumu z roku 2018 (Swedish Food Agency, Facts about  
public meals) sa v roku 2017 pomer biopotravín nakupovaných samosprávami pohyboval  
v rozmedzí 5 až 80 % z ich celkovej nákupnej hodnoty (v priemere 36 %).  
18  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
3.  
Financovanie školského stravovania a podpora GPP  
Anglicko  
Väčšina detí v Anglicku za jedlo v obedňajších hodinách platí. Na  
základnej škole stojí strava približne 2,30 až 2,40 GBP (2,65 až 2,76 EUR)  
na dieťa a deň. Vláda financuje školské stravovanie iba u detí z rodín,  
ktoré poberajú dávky sociálneho zabezpečenia a majú veľmi nízky  
príjem. Zároveň všetky malé deti vo veku od 4 – 7 rokov majú nárok na  
školské obedy zadarmo a vláda ich financuje tiež (v priemere £2.34 /  
€2.69 v roku 2020/2021).  
Vládne financovanie bezplatného školského stravovania je zahrnuté vo väčších  
blokových grantoch od ústrednej vlády pre miestne orgány. Zákonné ustanovenia  
o bezplatnom školskom stravovaní obsahuje časť IX kapitoly 2 školského zákona z roku  
1996 v znení neskorších predpisov. Výška štátneho príspevku na bezplatné školské  
stravovanie nie je viazaná na použitie konkrétneho nákupu alebo nákupného rámca.  
Česká republika  
Cena obeda sa skladá z troch častí:  
1) náklady na použité jedlo  
2) platy zamestnancov a  
3) režijné náklady.  
Pravidlá rozdelenia týchto nákladov stanovuje vyhláška č. 84/2005 Zb. o nákladoch na  
stravovanie a ich úhrade v príspevkových organizáciách zriadených územnými samosprávnymi celkami.  
Rodičia detí spravidla platia iba cenu jedla použitého na prípravu. Mzdy  
zamestnancov vrátane všetkých odvodov na sociálne alebo zdravotné poistenie vypláca štát  
všetkým školským subjektom, ktoré sú zapísané v registri škôl. Mzdové náklady platia teda  
samotné školy, ktoré na to dostávajú peniaze prostredníctvom regionálnych rozpočtov.  
Režijné náklady si školské subjekty hradia sami zo svojich rozpočtov. Školy sú väčšinou tzv.  
príspevkovými organizáciami, prevádzkovanými a financovanými zriaďovateľmi. Neexistuje  
osobitný predpis o štátnom príspevku na pokrytie nákladov na školské stravovanie, pri  
ktorom sa využíva GPP. Uplatňujú sa rovnaké pravidlá ako v prípade bežného obstarávania.  
19  
 
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Fínsko  
Predprimárne, základné a stredoškolské vzdelávanie vrátane stravovania je bezplatné.  
Štát a obce zdieľajú náklady na vzdelávanie. Školský stravovací systém sa vzťahuje aj na deti  
v materských školách, kde sú jedlá zahrnuté v poplatku za dennú starostlivosť hradenú  
rodičmi. Na vysokej škole študenti dostanú dotáciu na jedlo, ponúka sa im teda cenovo  
dostupné vyvážené jedlo.  
Maďarsko  
Štát prispieva na školské stravovanie podľa potreby. Podmienky bezplatného  
poskytovania a zľavnené poplatky určuje zákon o ochrane dieťaťa (§ 21 / B). Školské jedlo je  
zadarmo pre:  
• žiakov základných škôl (1. - 8. ročník), ktorí dostávajú pravidelný sociálny príspevok;  
• deti, ktoré sa dostanú do starostlivosti alebo následnej starostlivosti.  
Jedlá sú k dispozícii so zľavou 50 % pre:  
študentov stredných škôl (nad 8. ročník), ktorí dostávajú pravidelný príspevok na  
sociálnu starostlivosť;  
deti, ktoré sú trvalo choré alebo ťažko zdravotne postihnuté alebo majú v rodine trvalo  
choré alebo ťažko zdravotne postihnuté dieťa;  
deti z rodín, ktoré majú tri alebo viac detí.  
Štátny príspevok na školské stravovanie neprihliada na GPP.  
Poľsko  
Spolufinancovanie stravovania detí sa uskutočňuje v rámci vládneho programu  
Stravovanie v škole a doma na roky 2019 2023 (Monitor 2018, položka 1007). Program sa skladá  
z troch modulov, z ktorých prvý sa týka výživy pre deti, druhým je pomoc určená starším  
ľuďom a tretím vybavenie a zlepšovanie úrovne školských jedální. Na implementáciu  
modulov 1 a 2 bolo zo štátneho rozpočtu na roky 2019 – 2023 pridelených 2 550 000 tis. PLN.  
Neexistuje extra financovanie pri GPP.  
Rodina, ktorej čistý príjem nepresahuje 150 % príjmového kritéria stanoveného  
v zákone z 12. marca 2004 o sociálnej pomoci (792 PLN na osobu v rodine), môže požiadať  
o stravu pre deti a dospievajúcich v škole alebo škôlke.  
20  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Rakúsko  
Žiaci verejných škôl, ktoré fungujú ako celodenné, môžu v závislosti od príjmu rodiny  
využívať bezplatné obedové jedlo alebo stravu za zníženú, dotovanú cenu.  
Slovinsko  
Školské stravovanie patrí do kompetencie Ministerstva školstva, vedy a športu, zatiaľ  
čo dotácie na školské stravovanie spadajú do pôsobnosti Ministerstva práce, rodiny,  
sociálnych vecí a rovných príležitostí. Rodičia s nižšími príjmami majú nárok na dotáciu na  
ranné jedlo a obed pre deti, žiakov a študentov. Výška platby za školské stravovanie sa môže  
znížiť, ak škola na tento účel získa ďalšie finančné prostriedky (od darcov, sponzorov, atď.).  
Čerstvé ovocie a zelenina, mlieko mliečne výrobky a mlieko bez laktózy spolufinancuje štát  
zhruba na 22 % z celkovej hodnoty.  
Švédsko  
Štát neplatí cielené štátne dotácie na predškolské a školské vzdelávanie a ani na  
príslušné stravovanie. Sú platené z rozpočtov obcí. V inštitúciách povinnej školskej  
dochádzky sú pre žiakov bezplatné. V predškolskom zariadení zákonní zástupcovia platia  
poplatok s maximálnou sumou – tzv. maxtaxou – ohraničujúcou výšku poplatku (vrátane  
stravy) odvodenú od príjmu domácnosti. Neexistuje extra financovanie pri GPP.  
21  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
Záver  
V analýze sme priniesli pohľad na kompetencie a pravidlá v školskom stravovaní, ako  
aj na úsilie zavádzať do verejného obstarávania v hromadnom stravovaní ekologické kritériá,  
a tým prispievať k zlepšovaniu kvality jedál i k udržateľnosti výroby potravín. Informácie  
reprezentujú deväť vybraných štátoch Európy: Anglicko (ako časť Spojeného kráľovstva  
s vlastnými predpismi), Českú republiku, Fínsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko,  
Slovinsko a Švédsko.  
Pri danej téme sa štáty riadia legislatívou prijímanou na centrálnej, národnej úrovni.  
Ide najmä o zákon o verejnom obstarávaní, školský zákon a zákon o školskom stravovaní. Na  
ústrednej úrovni sú to ministerstvá školstva, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia týkajúce sa  
školského stravovania vyhláškami, prípadne dotačnými schémami či inými regulačnými  
rámcami. Problematika príspevkov na stravovanie sa zväčša viaže k agende ministerstiev  
sociálnych vecí (napr. Slovensko, Slovinsko). Výživové kritériá stanovujú tiež ministerstvá  
zdravotníctva.  
Vychádzajúc zo základnej legislatívy sa na riadiacom procese v oblasti poskytovania  
školského stravovania podieľajú samosprávne orgány, zriaďovatelia (orgány regionálnej  
samosprávy, cirkvi, neštátne/súkromné spoločnosti) a v každodennom rozhodovaní tam, kde  
sú školské jedálne súčasťou škôl, riaditelia (vedenie) škôl a školských zariadení. Niekde časť  
škôl odovzdáva poskytovanie školskej stravy aj do rúk tretím subjektom – verejným,  
neštátnym, súkromným (Slovinsko, Rakúsko), samosprávnym (Anglicko, Švédsko), prípadne  
môže byť časť školských jedální nezávislými právnymi subjektmi s vlastným vedením (napr.  
ČR).  
Samostatný zákon o zelenom verejnom obstarávaní nemá žiadny zo skúmaných  
štátov, jeho princípy sa však všetky usilujú podporiť v ustanoveniach zákona o verejnom  
obstarávaní. Každý zo skúmaných štátov má kritériá GPP obsiahlejšie či menej obsiahlo  
zapracované do ústrednej legislatívy. Ide najmä o princípy ochrany životného prostredia a  
klímy, environmentálnej udržateľnosti, biodiverzity, dobrých životných podmienok zvierat,  
dôrazu na sociálne a pracovno-právne podmienky výrobcov či férový obchod. Predpisy  
dávajú obstarávateľom do rúk nástroj na zvyšovanie kvality poskytovaných potravín –  
požiadavky na bio-kvalitu, sezónnosť (čerstvosť), lokálnosť (obmedzenie času skladovania  
a prepravy, podpora domácich výrobcov a posilňovania väzieb s nimi v danom regióne).  
Vo všetkých štátoch ide o dobrovoľné nástroje. Ich zakomponovanie do nákupného  
procesu zákony nevynucujú a ani výraznejšie nestimulujú. Spoločenská atmosféra je však  
čoraz viac naklonená ekologickým riešeniam a hodnotám vyššej kvality aj za prípadne vyššiu  
22  
 
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
cenu. Vzniká i mnoho dobrovoľných schém, neštátnych platforiem či hospodárskych dohôd,  
ktoré preferujú ekologické a kvalitatívne kritériá. Hoci sa v niektorých štátoch nevzťahujú  
pravidlá verejného obstarávania na súkromných prevádzkovateľov školských zariadení  
(Anglicko, Rakúsko), poskytovanie kvalitnej stravy deťom je dozaista konkurenčnou  
výhodou, ktorú majú na zreteli súkromné spoločnosti aj rodičia.  
Na základe údajov analyzovaných v našom materiáli môžeme vyzdvihnúť štáty, ktoré  
obzvlášť dbajú na výživovú hodnotu jedla, na ekologické princípy pri jeho obstarávaní  
a zároveň ho poskytujú žiakom a študentom zadarmo. Fínsko a Švédsko (popri nich tiež  
Estónsko či India) sú jednými z mála krajín sveta, ktoré poskytujú bezplatné školské  
stravovanie všetkým žiakom v povinnej školskej dochádzke bez ohľadu na ich schopnosť  
platiť, navyše dbajú o najvyššiu kvalitu stravy (podiel zeleniny, biopotraviny, apod.).  
O princípy GPP sa vo zvýšenej miere dbá, a to aj v praxi, tiež v Anglicku či Slovinsku.  
Anglicko navyše poskytuje zadarmo stravu deťom vo veku 4 – 7 rokov, prispieva tiež na  
stravu sociálne odkázaným. Slovinsko taktiež dotuje stravu na základe sociálnych kritérií,  
prípadne získava príspevky na zníženie ceny jedla od sponzorov.  
Vo viacerých štátoch je bezplatné alebo dotované jedlo k dispozícii deťom, ktoré  
spĺňajú kritériá založené na príjmoch rodiny (v našej analýze napr. Maďarsko, Rakúsko,  
Poľsko, Slovensko), o problematike tzv. obedov zadarmo v Slovenskej republike sme hovorili  
v úvode. Väčšina štátov dotuje cenu jedla, rodičia uhrádzajú len časť nákladov (napr. ČR,  
Poľsko). Slovensko a viaceré štáty v našom regióne (ČR, Maďarsko, Poľsko) nemajú natoľko  
rozpracované a zaužívané kritériá kvality vo verejnom obstarávaní pri školskom stravovaní  
a ešte sú len vo fáze, keď sa tieto princípy usilujú implementovať do praxe.  
Ani jeden zo skúmaných štátov explicitne neposkytuje zvýšené dotácie na zelené  
verejné obstarávanie.  
Inšpiratívne sú viaceré príklady zo zahraničia, ako využiť školské stravovanie aj  
na spoločenskú, etickú a environmentálnu výchovu detí a tiež, akým spôsobom viesť ich  
stravovacie návyky, ktoré následne deti prenášajú do svojich rodín. Participácia detí, ktoré  
pomáhajú v školských jedálňach, na procese prípravy a podávania jedla zvyšuje ich záujem  
o danú tému. V niektorých štátoch sa vyrovnávajú s problematikou potravinového odpadu  
aj tým, že neskonzumované jedlá z jedální sa v neskorších hodinách ponúknu zdarma  
sociálne odkázaným ľuďom. Viaceré štáty ponúkajú bufetovú formu stravovania, kde si deti  
sami naberajú (rozhodujú sa o množstve aj druhu potravín). Vo Fínsku je pri stravovaní  
zásadou, že polovica taniera má byť pokrytá surovou a varenou zeleninou. Vo viacerých  
štátoch sa k obedu podáva pohár mlieka, na pitie sa poskytuje len voda a nijaké sladené  
nápoje. Tie sú zakázané aj v bufetoch a automatoch. Dbá sa na deti s rôznymi dietetickými  
obmedzeniami. V posledných rokoch nastáva tiež trend k znižovaniu spotreby mäsa,  
ktorého výroba pri prehnanej spotrebe zaťažuje životné prostredie a môže spôsobiť škody  
23  
Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy  
na zdraví. Podávajú sa viackrát týždenne kvalitné nemäsové bielkoviny, poskytuje sa strava  
pre vegetariánov.  
Zdroje  
1. European Centre for Parliamentary Research and Documentation (ECPRD). Dostupné  
Požiadavka č. 4733 Green (eco) public procurement in school canteens 28/04/2021  
2. CHANDLER, Caroline. FRANKLIN, Antoinette. OCHOA, Amalia. CLEMENT, Simon.  
catering.eu) [cit. 22.2.2022]  
3. Informačný kanál o školskom stravovaní. Dostupné online: https://www.jedalne.sk/ [cit.  
22.2.2022].  
22.2.2022]  
5. dokumenty, materiály a webové sídla organizácií a inštitúcií uvedené hypertextovým  
odkazom v texte  
24