Porovnávacia analýza: Zelené verejné obstarávanie v školskom stravovaní vo vybraných štátoch Európy
cenu. Vzniká i mnoho dobrovoľných schém, neštátnych platforiem či hospodárskych dohôd,
ktoré preferujú ekologické a kvalitatívne kritériá. Hoci sa v niektorých štátoch nevzťahujú
pravidlá verejného obstarávania na súkromných prevádzkovateľov školských zariadení
(Anglicko, Rakúsko), poskytovanie kvalitnej stravy deťom je dozaista konkurenčnou
výhodou, ktorú majú na zreteli súkromné spoločnosti aj rodičia.
Na základe údajov analyzovaných v našom materiáli môžeme vyzdvihnúť štáty, ktoré
obzvlášť dbajú na výživovú hodnotu jedla, na ekologické princípy pri jeho obstarávaní
a zároveň ho poskytujú žiakom a študentom zadarmo. Fínsko a Švédsko (popri nich tiež
Estónsko či India) sú jednými z mála krajín sveta, ktoré poskytujú bezplatné školské
stravovanie všetkým žiakom v povinnej školskej dochádzke bez ohľadu na ich schopnosť
platiť, navyše dbajú o najvyššiu kvalitu stravy (podiel zeleniny, biopotraviny, apod.).
O princípy GPP sa vo zvýšenej miere dbá, a to aj v praxi, tiež v Anglicku či Slovinsku.
Anglicko navyše poskytuje zadarmo stravu deťom vo veku 4 – 7 rokov, prispieva tiež na
stravu sociálne odkázaným. Slovinsko taktiež dotuje stravu na základe sociálnych kritérií,
prípadne získava príspevky na zníženie ceny jedla od sponzorov.
Vo viacerých štátoch je bezplatné alebo dotované jedlo k dispozícii deťom, ktoré
spĺňajú kritériá založené na príjmoch rodiny (v našej analýze napr. Maďarsko, Rakúsko,
Poľsko, Slovensko), o problematike tzv. obedov zadarmo v Slovenskej republike sme hovorili
v úvode. Väčšina štátov dotuje cenu jedla, rodičia uhrádzajú len časť nákladov (napr. ČR,
Poľsko). Slovensko a viaceré štáty v našom regióne (ČR, Maďarsko, Poľsko) nemajú natoľko
rozpracované a zaužívané kritériá kvality vo verejnom obstarávaní pri školskom stravovaní
a ešte sú len vo fáze, keď sa tieto princípy usilujú implementovať do praxe.
Ani jeden zo skúmaných štátov explicitne neposkytuje zvýšené dotácie na zelené
verejné obstarávanie.
Inšpiratívne sú viaceré príklady zo zahraničia, ako využiť školské stravovanie aj
na spoločenskú, etickú a environmentálnu výchovu detí a tiež, akým spôsobom viesť ich
stravovacie návyky, ktoré následne deti prenášajú do svojich rodín. Participácia detí, ktoré
pomáhajú v školských jedálňach, na procese prípravy a podávania jedla zvyšuje ich záujem
o danú tému. V niektorých štátoch sa vyrovnávajú s problematikou potravinového odpadu
aj tým, že neskonzumované jedlá z jedální sa v neskorších hodinách ponúknu zdarma
sociálne odkázaným ľuďom. Viaceré štáty ponúkajú bufetovú formu stravovania, kde si deti
sami naberajú (rozhodujú sa o množstve aj druhu potravín). Vo Fínsku je pri stravovaní
zásadou, že polovica taniera má byť pokrytá surovou a varenou zeleninou. Vo viacerých
štátoch sa k obedu podáva pohár mlieka, na pitie sa poskytuje len voda a nijaké sladené
nápoje. Tie sú zakázané aj v bufetoch a automatoch. Dbá sa na deti s rôznymi dietetickými
obmedzeniami. V posledných rokoch nastáva tiež trend k znižovaniu spotreby mäsa,
ktorého výroba pri prehnanej spotrebe zaťažuje životné prostredie a môže spôsobiť škody
23