Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
06/2022  
Voľba rektora, akademická nezávislosť  
a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
(Porovnávacia analýza k parlamentnej tlači č. 822)  
Anotácia:  
Predložená analýza  
porovnáva vysokoškolský  
systém vo vybraných  
európskych krajinách,  
Izraeli, Spojených štátoch  
amerických a v Spojenom  
kráľovstve. Venuje sa trom  
kľúčovým oblastiam:  
nezávislosti vysokého  
školstva so zameraním  
na voľbu rektora,  
Vypracoval: Peter Plenta PhD., Odbor Parlamentný inštitút  
Spolupráca: Mgr. Kristína Rankovová, stážistka  
financovaniu vysokého  
školstva a financovaniu vedy  
a výskumu.  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Kľúčové slová:  
Bratislava  
vysoké školy, veda a  
výskum, financovanie,  
voľba rektora  
18. marca 2022  
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
1. Úvod  
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých  
školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa  
menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo parlamentnej tlače 822, má, podľa dôvodovej správy,  
niekoľko hlavných cieľov. Medzi ne patrí systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl, so  
zámerom jej modernizácie: mení sa najmä spôsob ustanovenia rektora, zloženie správnej rady vysokej  
školy, zriaďovanie orgánov fakulty, pôsobnosti akademického senátu vysokej školy a správnej rady  
verejnej vysokej školy posilnením postavenia správnej rady.  
Medzi ďalšie zásadné zmeny, podľa dôvodovej správy, patria zadefinovanie jednotných  
minimálnych kritérií na obsadenie funkčného miesta docenta a profesora, opätovné zavedenie  
obmedzenia výkonu funkcie rektora na dve po sebe idúce funkčné obdobia, profesionalizácia správnej  
rady verejnej vysokej školy, zjednotenie štandardnej dĺžky štúdia študijných programov v dennej forme  
a v externej forme (okrem doktorandského štúdia), zavedenie výkonnostných zmlúv uzatváranými medzi  
ministerstvom a príslušnou vysokou školou s cieľom zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania,  
rozdelenie akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania na dva samostatné druhy  
akreditácií, či úprava zloženia predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja a otvorenia sa  
občianskym združeniam pôsobiacim v oblasti výskumu a vývoja.  
Predložená analýza je zameraná na vybrané aspekty fungovania vysokoškolského  
sektora na Slovensku a porovnanie s vybranými krajinami. Zameriava sa najmä na  
garantovanie akademickej nezávislosti, spôsob voľby rektora a financovanie vysokých škôl  
a vedy. V Slovenskej republike aktuálne pôsobí 20 verejných vysokých škôl, 3 štátne a 10  
súkromných vysokých škôl. Okrem nich poskytuje vysokoškolské vzdelávanie na území  
Slovenskej republiky osem pobočiek zahraničných vysokých škôl, ktorých činnosť je  
1
regulovaná právnymi predpismi štátu, v ktorom majú sídlo. V dennej forme majú vysoké  
2
školy akreditovaných 3 454 študijných programov, v externej 3 044 študijných programov.  
V roku 2021 bol celkový počet vysokoškolských študentov 133 558, z toho zahraničných  
3
študentov bolo 18 243.  
Dostatočné financovanie vysokých škôl a ich akademická nezávislosť (oddelenie  
výskumu či výučby od zásahov výkonnej/politickej moci) sú kľúčové predpoklady na  
1 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (2022). Vysoké školy v Slovenskej republike.  
Dostupné na internete: https://www.minedu.sk/vysoke-skoly-v-slovenskej-republike/ [Cit. 4.2.2022].  
2 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (2021a). Národný akčný plán v oblasti  
[Cit. 4.2.2022].  
4
 
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
dosiahnutie vysokej úrovne univerzít. Dostatočné financovanie umožňuje univerzitám  
vytvárať podmienky pre kvalitný výskum a výučbu, najímanie a zaplatenie najlepších  
vyučujúcich a výskumníkov a tiež umožňuje intenzívnejšiu spoluprácu so súkromným  
sektorom a excelentnými univerzitami v zahraničí. „Západný“ model akademickej  
nezávislosti (často so žiadnym alebo minimálnym vplyvom vlády/štátu) umožnil univerzitám  
v Spojených štátoch amerických  
a
v
Spojenom kráľovstve dlhodobo dominovať  
v medzinárodných rebríčkoch kvality.  
Medzinárodné rebríčky univerzít nie sú len dôležitým indikátorom kvality vysokých  
škôl, ale zásadnou mierou prispievajú aj k pozitívnej či negatívnej akademickej reputácii  
daného štátu. Jedným zo zásadných problémov slovenských univerzít je, že sa nedokážu  
dostať aspoň medzi 500 najlepších univerzít na svete. V rebríčkoch sa často udržali, napriek  
rastúcej konkurencii len preto, že tie sa postupne rozširovali z 500 na 1000 (či viac) najlepších  
univerzít. Dá sa očakávať, že globálna pozícia slovenských univerzít sa bude naďalej  
zhoršovať, vzhľadom na rastúcu konkurenciu a výrazné investície do univerzitného  
vzdelávania najmä v juhovýchodnej Ázii a na Blízkom východe.  
4
Žiadny z rebríčkov neposkytuje definitívnu odpoveď na otázku, ktorá univerzita je  
najlepšia. Pozícia univerzity závisí od zvolených kritérií a priradeniu váhy jednotlivým  
5
indikátorom. Väčšina rebríčkov však pracuje s podobnými indikátormi, hoci s rozdielnou  
váhou. Medzi hlavné kritériá patria výskumné výstupy (kvalitné publikácie, množstvo citácií,  
patenty), akademická reputácia, internacionalizácia univerzít (počet zahraničných študentov  
6
a akademikov), pomer študentov a vyučujúcich atď. Výnimkou je leidenský rebríček, ktorý  
kladie hlavný dôraz na počet a kvalitu publikácií a citácií.  
Štáty bez elitnej univerzity môžu byť náchylnejšie k „odlivu mozgov.“ Naopak, ich  
výraznejšie zastúpenie vedie k nárastu zahraničných študentov, ktorí môžu byť (nie len  
ekonomickým) prínosom pre krajinu. Slovensko je príkladom krajiny s výrazným odlivom  
mozgov. Odhaduje sa, že v zahraničí študuje v súčasnosti okolo 30 000 občanov Slovenska,  
ktorí zvyčajne patria k tým (naj)lepším študentom. Je to výrazne viac ako je priemer krajín  
5 Inštitút vzdelávacej politiky (2015). Čo skutočne merajú medzinárodné rebríčky vysokých škôl. Dostupné na internete:  
5
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
7
OECD. Mnoho z nich sa po získaní diplomu už na Slovensko nevráti. Slovensko vo väčšine  
rebríčkov zaostáva aj za ostatnými krajinami V4.  
Tabuľka 1: Počet univerzít v TOP 1000 v najaktuálnejšom vydaní rebríčkov  
Krajina  
QS  
THE  
Šanghajský  
Leidenský  
rebríček  
rebríček  
rebríček  
rebríček  
Slovensko  
Česká republika  
Maďarsko  
Poľsko  
5
10  
8
0
4
5
2
1
7
4
1
7
5
15  
10  
10  
25  
8
9
11  
Zdroj: QS rebríček 2022 ; THE rebríček 2022 ; Šanghajský rebríček 2021 , Leidenský rebríček 2021  
Tradične najlepšie hodnotenou univerzitou na Slovensku je Univerzita Komenského,  
výnimkou je QS rebríček za roky 2021 a 2022, v ktorom ju predbehla Univerzita Pavla Jozefa  
Šafárika. Ani v jednom z rebríčkov nedochádza k výraznému zlepšovaniu postavenia  
jednotlivých univerzít (s výnimkou UPJŠ v QS rebríčku), skôr naopak. Tento trend potvrdzuje  
aj regionálny QS rebríček, zameraný na postkomunistické krajiny a Turecko. Aj v ňom pozície  
slovenských univerzít stagnujú alebo sa dokonca zhoršujú.  
Tabuľka 2: Postavenie slovenských univerzít v QS rebríčku  
QS rebríček  
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika  
Univerzita Komenského v Bratislave  
2018  
-
701-  
750  
-
2019  
2020  
2021  
651-700 601-650  
2022  
-
-
751-800 751-800 701-750 651-700  
Slovenská technická univerzita  
Technická univerzita Košice  
751-800 751-800  
801-  
1000  
801-  
1000  
801-1000  
801-1000  
-
801-  
1000  
801-  
1000  
4.2.2022].  
10 Shanghai Ranking (2021). 2021 Academic Ranking of World Universities. Dostupné na internete:  
11 CWTS Leiden Ranking 2021 (2022). Dostupné na internete: https://www.leidenranking.com/ranking/2021/list  
[Cit. 4.2.2022].  
6
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
QS rebríček  
Slovenská poľnohospodárska univerzita  
v Nitre  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
1001-  
1200  
-
-
-
-
Zdroj: QS rebríček (2018, 2019, 2020, 2021, 2022).  
Tabuľka 3: Postavenie slovenských univerzít v regionálnom QS rebríčku  
QS regionálny rebríček (Emerging Europe and  
Central Asia)  
2018  
2019  
2020 2021 2022  
Univerzita Komenského v Bratislave  
Slovenská technická univerzita  
Technická univerzita Košice  
43  
59  
45  
58  
100  
134  
48  
55  
51  
59  
58  
65  
105  
151-  
160  
-
151-  
160  
181-  
190  
104 102 99  
150 146 126  
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika  
Slovenská poľnohospodárska univerzita  
Žilinská univerzita  
-
-
154 159  
151-  
160  
161-  
170  
165 161 168  
Univerzita Konštantína Filozofa  
177 186 186  
Zdroj: QS Emerging Europe and Central Asia (2018, 2019, 2020, 2021, 2022).  
Tabuľka 4: Postavenie slovenských univerzít v THE rebríčku  
THE rebríček  
2018  
2019  
2020 2021 2022  
Univerzita Komenského v Bratislave  
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika  
Žilinská univerzita  
601-800 801-1000 1001+ 1001+ 1001-1200  
-
-
-
-
-
-
1001+ 1001-1200  
1001+ 1001-1200  
Slovenská technická univerzita  
Technická univerzita Košice  
Slovenská poľnohospodárska univerzita  
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici  
801-1000 1001+  
801-1000 1001+  
1001+ 1001+ 1201+  
1001+ 1001+ 1201+  
1001+ 1001+ 1201+  
-
-
-
-
-
-
1201+  
Zdroj: THE World University Rankings (2018, 2019, 2020, 2021, 2022).  
Tabuľka 5: Postavenie slovenských univerzít v Šanghajskom rebríčku  
Šanghajský rebríček  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
Univerzita Komenského v Bratislave  
Slovenská technická univerzita  
701-800 701-800 801-900 601-700 801-900  
801-900  
-
-
-
-
Zdroj: Shanghai Rankings (2017, 2018, 2019, 2020, 2021).  
7
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
Tabuľka 6: Postavenie slovenských univerzít v Leidenskom rebríčku  
Leidenský rebríček  
Univerzita Komenského v Bratislave  
Slovenská technická univerzita  
2017  
663  
-
2018  
666  
-
2019  
674  
-
2020  
678  
1147  
2021  
707  
1151  
Zdroj: Leiden Rankings (2017, 2018, 2019, 2020, 2021).  
Dôvodov zaostávania slovenských univerzít v medzinárodných rebríčkoch je viacero,  
jedným z hlavných môže byť aj otázka financovania vedy a výskumu, a to aj v porovnaní  
s krajinami V4. Nasledujúca tabuľka sumarizuje informácie o výdavkoch na vysoké  
školstvo, vedu a výskum v týchto krajinách.  
Tabuľka 7: Financovanie v krajinách V4  
Výdavky na vysoké školstvo  
za akademický rok 2019/2020  
Výdavky na vedu a výskum za rok 2018  
EUR  
EUR v  
prepočte na 1 z HDP  
%
EUR  
EUR v prepočte  
na 1 obyvateľa  
obyvateľa  
92,20  
za rok  
2018  
0,84  
Slovensko 503 221 226  
1 225 439 669  
6 829 557 460  
224,52  
653,06  
Česká  
1 034 247 001  
96,59  
1,93  
republika  
Maďarsko 878 189 931  
Poľsko 3 908 183 378  
89,89  
102,96  
1,53  
1,21  
3 901 061 945  
399,29  
317,48  
12 050 884 640  
12  
13  
Zdroje: European University Association (2020) , OECD (2021) .  
Medzi ďalšie dôvody ovplyvňujúce mieru kvality vysokých škôl patrí aj väčšie  
množstvo malých univerzít, zlyhanie manažmentu jednotlivých univerzít či fakúlt, ale aj  
14  
kultúra tolerovania nevhodných akademických praktík. Dôsledkom aj príčinou tohto stavu  
je tiež odchod kvalitných akademikov a študentov do zahraničia.  
Jednou z nedávnych zmien, ktoré môžu priniesť určité zlepšenie vo vysokom školstve  
je vznik nezávislej Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, ktorá sa svojimi  
štandardami inšpiruje od podobných agentúr v európskych krajinách. Z jej doterajších  
[Cit. 4.2.2022].  
13 OECD (2021). Main Science and Technology Indicators Database. Dostupné na internete:  
14 Na základe MESA10 (2020). Odporúčanie pre skvalitnenie školstva na Slovensku. Dostupné na internete:  
8
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
15  
rozhodnutí vyplýva, že agentúra oveľa prísnejšie posudzuje vedecké výstupy akademikov  
ako aj takzvaných „lietajúcich“ profesorov, najmä zo zahraničia. Vo výsledku už niektoré  
študijné programy prišli o akreditáciu, keďže nedokázali preukázať predpoklady na kvalitnú  
výučbu. Avšak slovenské univerzity prejdú komplexnou akreditáciou až v najbližších rokoch,  
takže až potom sa bude dať zhodnotiť komplexne jej prínos.  
1.1. Akademická samospráva a jej nezávislosť na Slovensku  
Akademické slobody a práva na Slovensku definuje § 4 zákona č. 131/2002 Z. z. o  
16  
vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
Medzi takto garantované práva a slobody patrí napríklad sloboda vedeckého bádania,  
výskumu, umeleckej a tvorivej činnosti; sloboda výučby; právo na slobodný výber štúdia či  
právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov. Na zabezpečenie  
akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa tiež zaručuje  
nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia života, zdravia,  
majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Na akademickej pôde nesmú politické strany a  
politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.  
Právomoci akademického senátu ohľadom voľby rektora definuje § 9 zákona  
o vysokých školách. Akademický senát volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora  
z funkcie, a tiež schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov. Ako určuje  
§ 8 zákona o vysokých školách, akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených  
zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy; má najmenej 15 členov, z toho najmenej  
jednu tretinu tvoria študenti. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej  
vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej  
obce. Členov študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným  
hlasovaním vo voľbách členovia študentskej časti akademickej obce.  
Rozsah akademickej samosprávy a právomoci jednotlivých orgánov vysokých škôl  
definujú paragrafy 6, 7 a 15 zákona o vysokých školách. § 6 stanovuje, že do samosprávnej  
pôsobnosti verejných vysokých škôl patria najmä vnútorná organizácia, utváranie a  
uskutočňovanie študijných programov, organizácia štúdia, rozhodovanie o právach a  
povinnostiach študentov, zamerania výskumnej, vývojovej, umeleckej a tvorivej činnosti,  
pracovnoprávne vzťahy, voľba členov orgánov akademickej samosprávy. Orgánmi vysokej  
školy sú, podľa § 7 zákona o vysokých školách akademický senát, rektor, vedecká rada a  
disciplinárna komisia. § 15 zákona o vysokých školách určuje vnútorné predpisy verejných  
30-09-2020.pdf [Cit. 4.2.2022].  
9
 
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
vysokých škôl, ktoré si vydávajú sami. Medzi tieto predpisy patria aj štatút, vnútorný systém  
zabezpečovania kvality vzdelávania, študijný poriadok, zásady výberového konania, zásady  
volieb do akademického senátu, či disciplinárny poriadok.  
Pôsobnosť vlády a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vo vzťahu  
k vysokým školám definuje § 102 zákona o vysokých školách. Vláda na návrh ministerstva  
školstva udeľuje a odníma štátny súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy; prerokúva  
materiály ministerstva školstva a informáciu ministerstva školstva o podmienkach rozvoja  
vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania; schvaľuje na návrh ministerstva školstva  
zmenu názvu súkromnej vysokej školy.  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR najmä zodpovedá za aktualizáciu a  
rozvoj legislatívy v oblasti vysokého školstva; vypracúva dlhodobý zámer vo vzdelávacej,  
výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl,  
vypracúva výročnú správu o stave vysokého školstva, vypracúva a aktualizuje metodiku na  
určovanie dotácií zo štátneho rozpočtu, kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných  
právnych predpisov v oblasti vysokého školstva, kontroluje hospodárenie verejných vysokých  
škôl a udeľuje oprávnenie na pôsobenie zahraničných vysokých škôl.  
Minister školstva predkladá na základe návrhov vysokých škôl prezidentovi republiky  
návrhy na vymenovanie profesorov, vymenovanie rektorov a na odvolanie rektorov, ak návrh  
podala verejná vysoká škola alebo súkromná vysoká škola; predkladá na základe návrhu  
rektora verejnej vysokej školy alebo rektora súkromnej vysokej školy prezidentovi republiky  
návrh na odvolanie profesora; po vzniku verejnej vysokej školy poveruje osobu, ktorá do  
vymenovania rektora verejnej vysokej školy vykonáva kompetencie štatutárneho orgánu  
verejnej vysokej školy.  
1.2. Financovanie vysokých škôl na Slovensku  
Základný legislatívny rámec pre financovanie (verejných) vysokých škôl tvorí § 89  
zákona o vysokých školách. Ten stanovuje, že hlavným zdrojom financovania verejnej vysokej  
školy sú dotácie zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu. Ministerstvo školstva  
poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných  
programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na  
sociálnu podporu študentov. Pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných  
študijných programov je rozhodujúci počet študentov, počet absolventov, ekonomická  
náročnosť uskutočňovaných študijných programov, kvalita, uplatnenie absolventov v praxi a  
ďalšie hľadiská súvisiace so zabezpečením výučby.  
10  
 
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť pozostáva z inštitucionálnej  
formy podpory výskumu a vývoja a účelovej formy podpory výskumu a vývoja poskytnutej  
na základe súťaže podľa osobitného predpisu. Pri poskytovaní inštitucionálnej formy podpory  
výskumu a vývoja sa zohľadňuje výskumná, vývojová alebo umelecká kapacita verejnej  
vysokej školy, dosiahnuté výsledky v oblasti vedy, techniky alebo umenia, periodické  
hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy  
a riešenie výskumných projektov a umeleckých projektov, ktoré boli vybrané na financovanie  
v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva. Dotácia na rozvoj vysokej  
školy sa určuje na základe výberového konania, v ktorého rámci jednotlivé vysoké školy  
predkladajú ministerstvu školstva projekty na uskutočňovanie svojich rozvojových  
programov. Pri tomto výberovom konaní sa berie do úvahy kvalita predkladaných projektov,  
dlhodobý zámer ministerstva školstva a dlhodobý zámer verejnej vysokej školy.  
§ 16 zákona o vysokých školách definuje aj ďalšie výnosy, ktoré vysoká škola môže  
použiť na svoje financovanie. Medzi ne patria školné, poplatky spojené so štúdiom, výnosy z  
ďalšieho vzdelávania, výnosy z majetku, výnosy z duševného vlastníctva, výnosy z vlastných  
finančných fondov, výnosy z darov. Výnosmi verejnej vysokej školy môžu byť aj dotácie z  
rozpočtov obcí a z rozpočtov vyšších územných celkov.  
§ 91 zákona o vysokých školách stanovuje detaily financovanie súkromných vysokých  
škôl. Súkromná vysoká škola si zabezpečuje finančné prostriedky na svoju vzdelávaciu,  
výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť. Ministerstvo školstva môže po  
vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl a so súhlasom vlády poskytnúť súkromnej  
vysokej škole na základe jej žiadosti dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných  
programov a na rozvoj vysokej školy. Ministerstvo školstva môže formou dotácie na  
výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť poskytnúť súkromnej vysokej škole finančné  
prostriedky na riešenie výskumných projektov a umeleckých projektov, ktoré boli vybrané na  
financovanie v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva. Ministerstvo  
školstva poskytuje súkromnej vysokej škole dotáciu na sociálnu podporu študentov.  
11  
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
2. Voľba rektora a akademická nezávislosť vo vybraných krajinách  
Pravdepodobne najkomplexnejšie zhodnotenie akademickej autonómie univerzít  
17  
ponúka rebríček Európskej asociácie univerzít (EUA). Rebríček sa skladá zo štyroch  
dimenzií:  
a) organizačná autonómia: metóda a voľba rektora a ďalších čelných predstaviteľov,  
odvolanie rektora, funkčné obdobie, externí členovia rozhodovacích orgánov,  
rozhodovanie o vnútornej štruktúre, vytváranie právnických osôb;  
b) finančná autonómia: dĺžka finančného cyklu, typ verejného financovania, školné,  
možnosť vlastniť budovy;  
c) autonómia v oblasti zamestnancov: spôsob výberu kľúčových akademických  
a administratívnych zamestnancov, platy, ukončenie pracovného pomeru;  
d) akademická autonómia: počet študentov, nástroje na zabezpečenie kvality, vytváranie  
študijných programov, prijímacie konanie, určenie osôb zabezpečujúcich kvalitu.  
Slovensko v tomto rebríčku vo väčšine indikátorov zaostáva za priemerom európskych  
krajín, predovšetkým ohľadom organizačnej autonómie. Naopak, je relatívne vysoko v oblasti  
finančnej autonómie. Rebríček však len do malej miery zohľadňuje skutočnosť, že verejné  
vysoké školy výrazne závisia od transferu financií z Ministerstva školstva, vedy, výskumu  
a športu Slovenskej republiky.  
Tabuľka 8: Miera autonómie vysokých škôl  
Štát/územie  
Organizačná  
autonómia  
Finančná  
autonómia  
Autonómia  
v oblasti  
Akademická  
autonómia  
zamestnancov  
57%  
Brandenbursko 55%  
(Nemecko)  
31%  
83%  
Dánsko  
Estónsko  
Fínsko  
Flámsko  
(Belgicko)  
Holandsko  
Chorvátsko  
Írsko  
94%  
82%  
91%  
70%  
53%  
69%  
51%  
68%  
86%  
100%  
92%  
75%  
75%  
95%  
88%  
34%  
76%  
62%  
71%  
82%  
56%  
78%  
65%  
71%  
73%  
93%  
72%  
35%  
42%  
83%  
89%  
57%  
49%  
92%  
44%  
50%  
Litva  
Lotyšsko  
17 European University Association (n.d.). University Autonomy in Europe. Dostupné na internete:  
12  
 
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
Štát/územie  
Organizačná  
autonómia  
Finančná  
autonómia  
Autonómia  
v oblasti  
zamestnancov  
95%  
49%  
84%  
62%  
59%  
42%  
72%  
Akademická  
autonómia  
Luxembursko  
Maďarsko  
Poľsko  
Portugalsko  
Slovensko  
Slovinsko  
Rakúsko  
35%  
93%  
92%  
60%  
64%  
74%  
40%  
68%  
77%  
100%  
44%  
47%  
75%  
64%  
55%  
44%  
90%  
52%  
78%  
52%  
55%  
41%  
72%  
92%  
Spojené  
96%  
kráľovstvo  
Španielsko  
Švajčiarsko  
Švédsko  
Taliansko  
Valónsko  
(Belgicko)  
60%  
56%  
62%  
59%  
94%  
40%  
62%  
44%  
62%  
44%  
47%  
95%  
96%  
42%  
43%  
58%  
75%  
72%  
55%  
31%  
Zdroj: European University Association (n.d.).  
2.1. Voľba rektora/prezidenta univerzity  
Voľba rektora je dôležitým indikátorom nezávislosti univerzít od politickej moci, hoci  
je len jednou z oblastí na základe ktorej sa dá hodnotiť oddelenie univerzít od štátu. Jedným  
z príkladov je Turecko, v ktorom po zmene legislatívy postupne dochádza k ovládnutiu  
univerzít politickými nominantmi (v niektorých prípadoch priamo členmi strany prezidenta  
18  
Erdogana). Podobne tak aj vláda maďarského premiéra Viktora Orbána čelí kritike za  
obmedzovanie  
akademickej nezávislosti cez financovanie a politických nominantov  
19  
v orgánoch vysokých škôl. Na druhej strane však vo viacerých krajinách majú nominanti  
štátu/vlády dôležité slovo pri voľbe rektora. Príkladom môže byť Rakúsko alebo Švédsko.  
theft. [Cit. 4.2.2022].  
13  
 
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
V rámci európskych krajín existujú rozličné modely voľby rektora, v niektorých z nich  
majú slovo aj nominanti štátu respektíve ministerstva zodpovedného za vysoké školy.  
V niektorých prípadoch si univerzity svojich reprezentantov vyberajú sami, ale potvrdzuje ich  
ešte ďalšia inštitúcia (menovanie s potvrdením).  
Tabuľka 9: Výber rektora  
Bez potvrdenia  
S potvrdením  
Holandsko,  
Rada  
Litva, Malta  
Rada  
s potvrdením  
Luxembursko,  
Švédsko  
Rada  
Rakúsko, Nemecko,  
Volebný orgán  
s potvrdením  
Grécko, Rumunsko,  
Turecko  
a/alebo správna Írsko, Spojené  
rada  
kráľovstvo, Fínsko,  
Francúzsko  
Volebný orgán  
Cyprus, Estónsko,  
Taliansko, Lotyšsko,  
Slovinsko, Španielsko,  
Valónsko, Poľsko  
Portugalsko, Nemecko  
Senát  
s potvrdením  
Česká republika,  
Nemecko, Slovensko  
20  
Senát  
Menovaný  
Maďarsko  
prezidentom  
alebo premiérom  
Senát a rada  
Flámsko, Bulharsko  
21  
Zdroj: Rektorská konferencia Maďarska (2013). Úprava tabuľky autori na základe nižšie citovaných  
zdrojov informácií.  
Česká republika  
22  
Podľa zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je rektor  
vymenúvaný a odvolávaný na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy  
prezidentom Českej republiky. Návrh akademického senátu verejnej vysokej školy predkladá  
prezidentovi republiky minister školstva. Zákon tiež určuje, že funkčné obdobie rektora je  
štvorročné a rektor môže byť zvolený najviac dve po sebe nasledujúce obdobia.  
20 V Nemecku sa jednotlivé modely líšia v závislosti od spolkových krajín.  
4.2.2022].  
22 Zákon č. 111/1998 Sb. o vysokých školách a o změně a doplnění dalších zákonů (zákon o vysokých školách).  
Česká republika. Dostupné na internete: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1998-111 [Cit. 4.2.2022].  
14  
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
Zákon o vysokých školách v paragrafe 4 tiež garantuje vysokým školám nasledujúce  
akademické slobody a práva:  
sloboda vedy, výskumu a umeleckej tvorby a zverejňovanie ich výsledkov;  
sloboda výučby spočívajúcej predovšetkým v jej otvorenosti rôznym vedeckým  
názorom, vedeckým a výskumným metódam a umeleckým smerom;  
právo učiť sa zahŕňa slobodnú voľbu zamerania štúdia a slobodu vyjadrovať vlastné  
názory vo výučbe;  
právo členov akademickej obce voliť akademické orgány;  
právo používať akademické insígnie a uskutočňovať akademické ceremónie.  
Dánsko  
23  
V Dánsku voľbu a vymenovanie rektora riadi zákon o univerzitách. Rada, ako  
najvyšší orgán univerzity, vymenúva a odvoláva rektora. Rada je zložená prevažne  
z externých členov, ale aj z predstaviteľov akademických a neakademických pracovníkov,  
študentov a doktorandov. Podľa paragrafu 14 musí byť rektor uznávaným výskumným  
pracovníkom v jednej z univerzitných oblastí výskumu a musí mať prehľad o vzdelávacom  
sektore. Rektor tiež musí byť skúseným manažérom a musí chápať podstatu aktivít univerzity  
a jej vzťah so spoločnosťou, ktorej je súčasťou. Dĺžka obdobia úradu rektora nie je v zákone  
stanovená.  
Fínsko  
Vo Fínsku sú voľba a dĺžka funkčného obdobia rektora upravené zákonom o  
24  
univerzitách. Rektora verejnej vysokej školy volí správna rada univerzity na obdobie najviac  
piatich rokov. Správna rada univerzity má 7 – 14 členov. V rade musia byť zástupcovia  
univerzitných profesorov; pedagogickí a výskumní pracovníci, ďalší personál a študenti.  
Medzi požadované podmienky na budúceho rektora je, aby mal doktorát a odbornú  
spôsobilosť potrebnú na výkon povinností, ako aj preukázané riadiace schopnosti.  
Paragraf 3 zákona o univerzitách definuje autonómiu univerzít. Univerzity majú  
autonómiu, ktorá im zabezpečuje vedeckú, umeleckú a vzdelávaciu slobodu. Autonómia  
umožňuje univerzitám robiť slobodné rozhodnutia týkajúce sa ich vnútornej správy. Ak sa  
plánuje prijať legislatívna úprava týkajúca sa univerzít, tie majú právo vyjadriť názor na túto  
úpravu.  
4.2.2022].  
15  
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
Francúzsko  
25  
Voľbu a funkčné obdobie prezidenta univerzity upravuje školský zákon. Prezident  
univerzity je volený nadpolovičnou väčšinou členov správnej rady (conseil d'administration),  
ktorej členmi sú akademici, pracovníci alebo externé osoby. Rektorovo funkčné obdobie trvá  
štyri roky a môže byť raz obnovené.  
Izrael  
V Izraeli si voľbu a funkčné obdobie rektora určujú univerzity individuálne. Napríklad  
26  
v prípade Hebrejskej univerzity je rektor volený senátom univerzity na obdobie 4 rokov.  
Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania fungujú pod vedením Rady pre vysoké školstvo,  
ktorú vedie minister školstva a ktorá zahŕňa akademikov, zástupcov komunít a študentov.  
Udeľuje akreditáciu, oprávňuje na udeľovanie akademických titulov a poskytuje vláde  
poradenstvo v oblasti rozvoja a financovania vysokoškolského vzdelávania a vedeckého  
27  
výskumu.  
Maďarsko  
V Maďarsku upravuje voľbu a funkčné obdobie rektora zákon o národnom vysokom  
28  
školstve. Osoby menované za rektora musia mať manažérske a riadiace schopnosti a  
skúsenosti získané na vysokých školách, musia byť držiteľmi najmenej jedného jazykového  
certifikátu potvrdzujúceho absolvovanie štátne uznanej skúšky typu C alebo B2. Takisto musia  
byť zamestnaní vysokou školou na plný úväzok. Vymenovanie za rektora univerzity si  
vyžaduje zamestnanie ako univerzitný profesor, zatiaľ čo vymenovanie za rektora vysokej  
školy alebo rektora vysokej školy aplikovaných vied, si vyžaduje zamestnanie ako univerzitný  
profesor, docent, alebo konzultant pre výskum. Akademický senát sa vyjadruje ku všetkým  
návrhom na vymenovanie za rektora, ktoré zodpovedajú kritériám žiadosti. Rektor je  
menovaný buď prezidentom alebo premiérom, záležiac od toho, či sa jedná o rektora  
univerzity alebo vysokej školy/vysokej školy aplikovaných vied. Tá istá osoba nemôže byť  
vymenovaná do funkcie rektora viac ako dvakrát po sebe a jedno funkčné obdobie trvá 3 roky.  
0006182442 [Cit. 4.2.2022].  
26 The Hebrew University of Jerusalem. (n.d.). The Rector. Dostupné na internete:  
27 Council for higher education (n.d.). About us. Dostupné na internete: https://che.org.il/en/about-us/. [Cit.  
4.2.2022].  
16  
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
Zákon o národnom vysokom školstve v paragrafe 2, odsek 4 stanovuje, že vysoké školy  
nesmú poskytnúť priestory politickým stranám, ani organizáciám napojeným na politické  
strany, ktoré by chceli využiť tieto priestory na svoju činnosť.  
Nemecko  
Voľba a funkčné obdobia prezidenta univerzity sa výrazne líši medzi 16 spolkovými  
29  
krajinami. V niektorých spolkových krajinách, ako napríklad Hesensko , sa na výber  
prezidenta univerzity vzťahujú iba niektoré nariadenia. Za prezidenta univerzity možno  
zvoliť osobu, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a na základe niekoľkoročnej odbornej  
činnosti, najmä v oblasti vedy, umenia, obchodu, správy alebo výkonu spravodlivosti, sa dá  
očakávať, že bude plniť povinnosti úradu zodpovedne. Senát, ktorého členmi sú prednášajúci,  
študenti, vedeckí pracovníci a administratívno-technickí členovia, zvolí prezidenta univerzity  
väčšinovo v tajnom hlasovaní. Funkčné obdobie je šesť rokov a opätovné zvolenie je povolené.  
30  
V niektorých iných štátoch, ako napríklad Brandenbursko , musí byť prezidentovo  
menovanie formálne potvrdené spolkovým ministerstvom školstva, po tom, ako ho zvolí senát  
– ktorého členmi sú profesori, zástupcovia neakademických a akademických zamestnancov  
a študentov – na návrh rady univerzity. Prezidentom univerzity sa môže stať osoba, ktorá má  
vysokoškolské vzdelanie a na základe jeho niekoľkoročnej odbornej činnosti, najmä v oblasti  
vedy, obchodu, správy alebo výkonu spravodlivosti, sa dá očakávať, že bude schopná  
zvládnuť úlohy úradu. Funkčné obdobie prezidenta univerzity je šesť rokov a môže byť  
opätovne zvolený.  
Nórsko  
V Nórsku určuje voľbu a funkčné obdobie rektora zákon o univerzitách a vysokých  
31  
školách. Rektor je volený – voľby vyhlasuje rada na 4 roky a môže byť raz znovuzvolený.  
Rektor musí mať primeranú akademickú a riadiacu kvalifikáciu. Pri voľbe rektora musia byť  
hlasy vážené podľa distribučného kľúča, o ktorom rozhodla rada, v rámci týchto limitov:  
akademickí pracovníci majú byť zastúpení na 51-71 percent; technickí a administratívni  
pracovníci 5-25 percent; študenti 15-30 percent.  
Nemecko. Dostupné na internete: https://www.brandenburg.de/media/1494/Hochschulgesetz.pdf [Cit. 4.2.2022].  
17  
Porovnávacia analýza: Voľba rektora, akademická nezávislosť a financovanie vysokých škôl  
vo vybraných krajinách  
Článok 1-5 zákona o univerzitách a vysokých školách definuje akademické slobody  
a povinnosti. Medzi ne patria:  
1. povinnosť univerzít zabezpečiť a promovať akademické slobody; univerzity musia  
zabezpečiť, že výučba, výskum a akademický rozvoj sú vykonávané v súlade  
s vedeckými, umeleckými, vzdelávacími a etickými princípmi;  
2. univerzity majú právo si vytvoriť vlastný akademický a hodnotový rámec, na základe  
ktorého budú napĺňať princípy zákona;  
3. univerzitám nie je možné dávať inštrukcie týkajúce sa obsahu výučby a vedeckej práce,  
ako aj výberu individuálnych zamestnancov;  
4. zamestnanec univerzity má právo si vybrať tému a metódu výskumu, v súlade so  
zamestnaneckou alebo špeciálnou zmluvou.  
Poľsko  
Voľbu a vymenovanie rektora upravuje zákon z 20. júla 2018 o vysokých školách  
32  
a vede. Rektor štátnej vysokej školy je volený volebným kolégiom, ktorého zloženie je  
definované v stanovách vysokej školy, avšak minimálne 20 % jej členov by mali tvoriť študenti  
a doktorandi. Senát vysokej školy vyjadruje názor na kandidátov na rektora. V prípade  
verejnej vysokej školy, o výsledkoch volieb alebo o vymenovaní rektora informuje ministra  
predseda volebného kolégia. Funkčné obdobie rektora verejnej vysokej školy je štyri roky a  
začína sa 1. septembrom roku, v ktorom bol rektor zvolený. Tá istá osoba nesmie byť rektorom  
verejnej vysokej školy dlhšie ako dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.  
Zákon o vysokých školách a vede v paragrafe 3.1 definuje akademickú nezávislosť.  
Uvádza, že základom systému vysokého školstva a vedy je sloboda v oblasti výučby,  
umeleckej tvorby, výskumu a publikovania výsledkov výskumu ako aj autonómia vysokých  
škôl. Systém vysokoškolského vzdelávania a vedy by tiež mal rešpektovať medzinárodné  
štandardy, etické princípy a dobré skúsenosti vo vzdelávaní a výskume a brať do úvahy  
dôležitosť sociálnej zodpovednosti, ktorú veda má.  
Rakúsko  
33  
V Rakúsku je voľba a postavenie rektora súčasťou zákona o univerzitách. Podľa  
paragrafu 21 vyberá rektora z užšieho výberu troch kandidátov nominovaných senátom, rada  
univerzity. Rada univerzity sa skladá z 5, 7 alebo 9 členov, ktorí sú predošlými alebo  
súčasnými držiteľmi pozícií, najmä v akademickej, kultúrnej alebo obchodnej sfére, a ktorých