Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre financie a rozpočet
82. schôdza
108/2022
300
U z n e s e n i e
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre financie a rozpočet
zo 16. marca 2022
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 839) a
A. súhlasí
s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 839)
B.odporúča
Národnej rade Slovenskej republiky
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 839) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako uvedené v prílohe tohto uznesenia;
C.ukladá
predsedovi výboru
informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výbore.
Marián Viskupič
predseda výboru
Erik Ňarjaš
Ladislav Kamenický
overovateľ výboru
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre financie a rozpočet
Príloha k uzn. č. 300
82. schôdza
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 839)
1.K čl. I bodu 4 (§ 6 ods. 6)
V čl. I bode 4 (§ 6 ods. 6) sa slová „jeho dodržiavanie“ nahrádzajú slovami
„dodržiavanie limitu verejných výdavkov“.
Ide o formulačnú úpravu textu za účelom jeho jednoznačnosti a prehľadnosti.
2.V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:
„19. Za § 30 sa vkladá § 30aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠30aa
Limit verejných výdavkov
(1)Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti.42aba) Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu určená podľa odseku 3 a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Za prostriedky z rozpočtu Európskej únie sa považujú aj prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
(2)Limit verejných výdavkov sa určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady. Ak limit verejných výdavkov nie je určený podľa prvej vety na všetky roky, na ktoré sa zostavuje rozpočet verejnej správy, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) vypočíta limit verejných výdavkov na každý rok, na ktorý sa zostavuje rozpočet verejnej správy.
(3)Limit verejných výdavkov podľa odseku 1 a odseku 2 prvej vety vypočítava rada a predkladá ho na rokovanie národnej rady do 60 dní po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde po voľbách do národnej rady. Limit verejných výdavkov podľa odseku 2 druhej vety rada vypočíta v termíne aktualizácie limitu verejných výdavkov podľa odseku 9 a predkladá ho na rokovanie výboru národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výboru národnej rady pre oblasť hospodárskych záležitostí. Limit verejných výdavkov sa
vypočítava zo zápornej hodnoty plánovaného salda verejnej správy upraveného o vplyv hospodárskeho cyklu a o jednorazové vplyvy (ďalej len „štrukturálne saldo“), od ktorého sa odpočítajú konsolidované výdavky na správu dlhu verejnej správy, odvod do rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a pripočítajú
a)predpokladaný výsledok hospodárenia územnej samosprávy,
b)predpokladané konsolidované daňové príjmy vrátane príjmov poistných fondov, upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy,
c)predpokladané konsolidované nedaňové príjmy, granty a transfery upravené o jednorazové vplyvy okrem prostriedkov z rozpočtu Európskej únie.
(4)Príjmy uvedené v odseku 3 písm. b) a c) sa znižujú o zodpovedajúce príjmy územnej samosprávy.
(5)V rámci limitu verejných výdavkov sa povinne rozpočtujú v čase sa zvyšujúce rezervy tak, aby sa zabezpečilo krytie nepredvídaných rozpočtových vplyvov.
(6)Východiskom pre určenie hodnoty plánovaného štrukturálneho salda je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti42abb) so zohľadnením miery rizika spojeného s dlhodobou udržateľnosťou podľa druhej vety a tretej vety. Na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, rada vypočíta hodnotu plánovaného štrukturálneho salda tak, aby sa pri vysokom a strednom riziku v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou zlepšil ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % hrubého domáceho produktu a aby sa pri nízkom riziku zlepšil ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,25 % hrubého domáceho produktu. Ak je hospodárenie Slovenskej republiky dlhodobo udržateľné, rada vypočíta hodnotu plánovaného štrukturálneho salda tak, aby ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosahoval v každom rozpočtovom roku nulovú hodnotu. Hodnota plánovaného štrukturálneho salda sa vypočíta tak, aby sa zohľadnili opatrenia, ktoré sa majú uplatniť podľa osobitného predpisu.42abc)
(7)Ak by sa hodnota plánovaného štrukturálneho salda v dôsledku postupu podľa odseku 6 zlepšila na úroveň štrukturálneho prebytku vyššieho ako 0,5 % hrubého domáceho produktu, zlepšenie štrukturálneho salda sa určí tak, aby štrukturálny prebytok nepresiahol 0,5 % hrubého domáceho produktu.
(8)Limit verejných výdavkov na nasledujúce štyri roky schvaľuje národná rada uznesením, ktoré je všeobecne záväzné a zverejňuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V období uplatňovania opatrení podľa osobitného predpisu42abd) možno pri prerokúvaní návrhov zákonov v pléne národnej rady predkladať len také pozmeňujúce návrhy alebo doplňujúce návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných výdavkov, ktoré boli prerokované vo výboroch národnej rady. Vláda je povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov. Ak vláda predložila národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý prekračuje platný limit verejných výdavkov a na rokovaní národnej rady sa neschváli pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh, ktorým sa zosúladí návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov, vláda je povinná ho vziať späť a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý neprekračuje platný limit verejných výdavkov.
(9)Aktualizovaný limit verejných výdavkov rada vypočíta do 30. júna rozpočtového roka a do 30 dní od doručenia žiadosti vlády o aktualizáciu limitu verejných výdavkov. Limit verejných výdavkov sa pri jeho aktualizácii upraví o
a)vplyvy zmien v dlhodobej udržateľnosti vyvolané legislatívnymi zmenami schválenými národnou radou; ak sa uplatňujú opatrenia podľa osobitného predpisu42abd) a celkové vplyvy týchto legislatívnych zmien zlepšujú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, pri aktualizácii limitu verejných výdavkov sa zohľadní ich vplyv na štrukturálne saldo za príslušné volebné obdobie maximálne do výšky 0,5 % hrubého domáceho produktu, pričom ustanovenie odseku 6 poslednej vety tým nie je dotknuté,
b)vplyvy plnenia limitu verejných výdavkov v predchádzajúcich rozpočtových rokoch na základe hodnotenia podľa odseku 17,
c)vplyvy legislatívnych zmien na príjmy verejnej správy,
d)rozdiel medzi skutočnou výškou prijatých grantov a transferov upravenou o jednorazové vplyvy, okrem prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a ich predpokladanou výškou podľa odsekov 3 a 4,
e)rozdiel medzi skutočnou výškou daňových príjmov vrátane príjmov poistných fondov a nedaňových príjmov upravenou o jednorazové vplyvy, ktoré neposudzujú výbory podľa osobitného predpisu18d) a ich predpokladanou výškou podľa odsekov 3 a 4,
f)rozdiel medzi skutočnou výškou odvodu do rozpočtu Európskej únie a jeho predpokladanou výškou podľa odseku 3,
g)rozdiel medzi skutočnými výdavkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ich predpokladanou výškou podľa odseku 3,
h)rozdiel medzi skutočným výsledkom hospodárenia územnej samosprávy a predpokladaným výsledkom hospodárenia územnej samosprávy podľa odseku 3 písm. a),
i)vplyvy opatrení podľa osobitného predpisu42abc).
(10)Rada aktualizuje limit verejných výdavkov do 30 dní odo dňa zverejnenia prognóz vypracovaných výbormi podľa osobitného predpisu18d), ak zistený rozdiel medzi aktuálnymi prognózami príjmov vypracovanými výbormi podľa osobitného predpisu18d) a ich predpokladanou výškou podľa odseku 3 dosahuje v jednom roku v absolútnom vyjadrení aspoň 3 % hrubého domáceho produktu, postupom podľa odsekov 3, 4, 6 a 7.
(11)Rada môže mimoriadne aktualizovať limit verejných výdavkov aj po schválení legislatívnych zmien ovplyvňujúcich dlhodobú udržateľnosť v národnej rade; ak sa uplatňujú opatrenia podľa osobitného predpisu42abd) a celkové vplyvy týchto legislatívnych zmien zlepšujú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, pri aktualizácii limitu verejných výdavkov sa zohľadní ich vplyv na štrukturálne saldo za príslušné volebné obdobie maximálne do výšky 0,5 % hrubého domáceho produktu, pričom ustanovenie odseku 6 poslednej vety tým nie je dotknuté.
(12)Ak vláda vyhlási mimoriadnu okolnosť podľa odseku 13, rada do 15 dní odo dňa jej vyhlásenia aktualizuje limit verejných výdavkov. Zmena plánovaného štrukturálneho salda určená podľa odseku 6 sa upraví tak, aby počas rokov predpokladaného trvania mimoriadnej okolnosti nedošlo k zmene ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Vláda môže počas trvania mimoriadnej okolnosti prekročiť takto určený limit verejných výdavkov po schválení národnou radou; do hlasovania národnej rady predloží rada k prekročeniu limitu verejných výdavkov stanovisko.
(13)Vláda môže vyhlásiť mimoriadnu okolnosť po tom, ako Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách
a)klesne medziročne; mimoriadna okolnosť trvá 12 mesiacov odo dňa vyhlásenia vládou, ak odsek 14 neustanovuje inak, alebo
b)klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body; mimoriadna okolnosť trvá 24 mesiacov odo dňa vyhlásenia vládou, ak odsek 14 neustanovuje inak.
(14)Ak Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za rok, na základe ktorého bola vyhlásená mimoriadna okolnosť podľa odseku 13, vyjadrený v stálych cenách medziročne neklesol, obdobie podľa odseku 13 sa ukončuje dňom zverejnenia. Ak Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za rok, na základe ktorého bola vyhlásená mimoriadna okolnosť podľa odseku 13, vyjadrený v stálych cenách klesol medziročne o menej ako tri percentuálne body, obdobie podľa odseku 13 písm. b) sa skracuje na 12 mesiacov alebo sa ukončuje dňom zverejnenia, ak toto obdobie trvá viac ako 12 mesiacov. Ak Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za rok, na základe ktorého bola vyhlásená mimoriadna okolnosť podľa odseku 13, vyjadrený v stálych cenách klesol medziročne aspoň o tri percentuálne body, obdobie podľa odseku 13 písm. a) sa predlžuje na 24 mesiacov.
(15)Po ukončení mimoriadnej okolnosti podľa odseku 13 alebo odseku 14, rada do 30 dní aktualizuje limit verejných výdavkov postupom podľa odsekov 3, 4, 6 a 7. Východiskom aktualizácie je limit verejných výdavkov vypočítaný postupom podľa odseku 12 za rok, v ktorom došlo k ukončeniu mimoriadnej okolnosti. Po ukončení mimoriadnej okolnosti sa v najbližšom rozpočtovom roku limit verejných výdavkov určí na základe polovičných hodnôt zlepšenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti uvedených v odseku 6.
(16)Ak v roku konania volieb do národnej rady nebolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde do 30. septembra po voľbách do národnej rady, rada vypočíta a zverejní limit verejných výdavkov postupom podľa odsekov 3, 4, 6 a 7 na každý rozpočtový rok volebného obdobia nasledujúceho po roku, v ktorom sa uskutočnili voľby do národnej rady; odsek 3 prvá veta sa nepoužije. Po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde po voľbách do národnej rady sa postupuje podľa odsekov 3, 4, 6 a 7.
(17)Plnenie limitu verejných výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok hodnotí a zverejňuje rada každoročne do 15. júna. V hodnotení sa zohľadňujú
a)vplyvy schválených legislatívnych zmien na príjmy rozpočtu verejnej správy alebo dlhodobú udržateľnosť,
b)vplyvy zmien zaradenia jednotlivých subjektov do sektora verejnej správy a ich vyradenia a ďalšie vplyvy vychádzajúce z jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu,
c)vplyvy použitia nevyčerpaných finančných prostriedkov z minulých rokov,
d)jednorazové vplyvy na verejné výdavky.
(18)Realizácia výdavkov subjektov verejnej správy z účelovo určených príjmov nad rámec limitu verejných výdavkov sa považuje za dodržanie limitu verejných výdavkov; túto skutočnosť rada zohľadní pri hodnotení plnenia limitu verejných výdavkov.
(19)Ak rada vyhodnotí, že limit verejných výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok nebol splnený, vláda do 30 dní od zverejnenia hodnotenia radou zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie nesplnenia limitu výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok. Ak rada vyhodnotí, že limity verejných výdavkov za dva predchádzajúce rozpočtové roky neboli splnené a ich celková odchýlka dosiahla aspoň 1 % hrubého domáceho produktu, vláda do 30 dní od zverejnenia hodnotenia radou požiada národnú radu o vyslovenie dôvery vláde; vláda nie je povinná požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery vláde v roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, a v nasledujúcom roku.
(20)Metodiku výpočtu limitu verejných výdavkov podľa odseku 3, aktualizácie limitu verejných výdavkov podľa odsekov 9 12 a 15 a hodnotenia plnenia limitu verejných výdavkov podľa odseku 17 vypracúva po dohode s ministerstvom financií rada a zverejňuje rada. Pri výpočte limitu verejných výdavkov a pri jeho aktualizácii rada postupuje podľa metodiky platnej k 1. januáru roka, v ktorom sa vypočítava limit verejných výdavkov alebo sa takýto limit aktualizuje. Aktualizovaný limit verejných výdavkov podľa odsekov 9 12 a 15 rada predkladá na rokovanie výboru národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výboru národnej rady pre oblasť hospodárskych záležitostí, ktoré ho schvaľujú uznesením, ktoré je všeobecne záväzné a zverejňuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(21)Rada právo vyžadovať súčinnosť od subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov na účely výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov. Subjekt verejnej správy podľa prvej vety je povinný bezplatne na základe písomnej odôvodnenej žiadosti v primeranej lehote a za podmienok určených radou poskytnúť rade prostredníctvom Kancelárie rady údaje vrátane osobných údajov a neanonymizovaných údajov o právnických osobách, predkladať informácie, podať vysvetlenia a poskytnúť ďalšiu vyžiadanú súčinnosť na účely výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov.“.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 42aba až 42abd znejú:
42aba) Čl. 2 písm. a) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
42abb) Čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
42abc) Čl. 5 ods. 6 písm. c), čl. 5 ods. 7 písm. a), čl. 12 ods. 5 písm. c), čl. 12 ods. 6 písm. a) a čl. 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
42abd) Čl. 5 ods. 4 až 8, čl. 12 ods. 3 až 7 a čl. 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa doplniť nový § 30aa, obsahom ktorého je definovanie limitu verejných výdavkov, ako aj spôsob jeho určenia a aktualizácie. Výdavkové limity ako hlavné operatívne rozpočtové pravidlo odporúča akademická obec aj medzinárodné inštitúcie. Ide o transparentné rozpočtové pravidlo, ktoré ukotvuje proti-cyklickú fiškálnu politiku a rozpočtovú disciplínu. V rozpočtovom procese vytvára synergie aj s revíziami výdavkov, ktoré môžu byť zapracované priamo do výdavkových limitov. Špecifikuje sa proces výpočtu a predloženia limitu verejných výdavkov do národnej rady, vrátane stanovenia termínu, kedy k tomu má dôjsť.
Pre posilnenie strednodobej záväznosti rozpočtu sa limit výdavkov stanovuje na každý rok volebného obdobia
(odsek 2). Pre dosiahnutie cieľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií je samotný limit výdavkov potrebné napojiť na výsledkové ciele štrukturálneho salda (odsek 3, odsek 6 a 7). Ak je plánovaná hodnota štrukturálneho salda negatívna napríklad vo výške -1 mld. eur, tak vypočítaný limit výdavkov umožní použiť o 1 mld. eur viac výdavkov ako predpokladané príjmy podľa odseku 3 písm. b) a c). Aby bolo pravidlo pod priamou kontrolou vlády je vhodné z výdavkového limitu odčleniť niektoré rozpočtové položky (odsek 3 a 4).
Rozpočtová rezerva slúži na vykrytie neočakávaných výdavkov bez prekročenia výdavkového limitu (odsek 5). V odseku 5 sa reaguje na skutočnosť, že s dlhším horizontom prognóz sa zvyšuje neistota ich naplnenia a rastie veľkosť prípadných odchýlok. Výška rezerv by preto mala byť najnižšia v rámci limitu verejných výdavkov vypočítaného na prvý rok štvorročného obdobia a najvyššia by mala byť v rámci limitu vypočítaného na posledný štvrtý rok. Pri konkrétnom stanovení výšky rezerv by sa mali zohľadniť aj historicky pozorované odchýlky skutočného a predpokladaného ekonomického vývoja a plnenia príjmov rozpočtu verejnej správy.
V odsekoch 6 a 7 sa automatizuje výpočet plánovanej hodnoty štrukturálneho salda potrebného pre výpočet limitu verejných výdavkov bez potreby určenia cieľov vládou. Vláda môže navrhnúť rozpočet verejnej správy s prísnejšími rozpočtovými cieľmi, t. j. s výdavkami, ktoré nižšie ako platný limit, ale plnenie limitu sa vyhodnotí vždy voči platnému limitu. Automatizovaný postup výpočtu plánovanej hodnoty štrukturálneho salda s presne definovanými hodnotami umožňuje symetricky zohľadniť splnenie resp. nesplnenie limitu verejných výdavkov pri jeho aktualizácii podľa odseku 9 (písmeno b). Ak je v čase určenia limitu verejných výdavkov dosiahnutá dlhodobá udržateľnosť verejných financií podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, plánované hodnoty štrukturálneho salda sa určia tak, aby sa dlhodobá udržateľnosť zachovala a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti bol v najbližších štyroch rokoch nulový.
S cieľom zvýšiť legitímnosť nástroja limitov verejných výdavkov pri riadení verejných financií sa v odseku 8 navrhuje, aby limity verejných výdavkov schvaľovala národná rada a aby uznesenie národnej rady obsahovalo hodnotu limitu verejných výdavkov na jednotlivé roky a uverejňovalo sa v Zbierke zákonov.
Zároveň sa v odseku 8 zavádza povinnosť, aby počas uplatňovania opatrení podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a potreby prijímať opatrenia na zlepšenie hospodárenia Slovenskej republiky, boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných výdavkov predkladané a prerokované vo výboroch národnej rady. Táto úprava
nijako nelimituje zákonodarnú iniciatívu poslancov, iba vyžaduje predkladanie návrhov v konkrétnej fáze legislatívneho procesu. Zároveň sa návrhom vytvára priestor na zosúladenie návrhu rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov podaním a schválením pozmeňujúceho návrhu alebo doplňujúceho návrhu. V prípade, že sa tak nestane dopĺňa sa požiadavka na zosúladenie návrhu rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov vládou.
Aktualizácia stanoveného limitu zohľadňuje prípadné odchýlenia v odhadoch jednotlivých rozpočtových položkách, či identifikované neplnenie výdavkového limitu v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Podobne sa v aktualizácii limitu zohľadní potreba uplatňovania sankčných mechanizmov vychádzajúcich z uplatňovania sankcií dlhovej brzdy (odsek 9). V odseku 9 sa ďalej spresňuje spôsob výpočtu vplyvov, ktoré sa zohľadňujú pri aktualizácii limitu, vrátane zahrnutia odlišného výsledku hospodárenia samospráv oproti predpokladom pri určení limitu (písm. h). Dôvodom je to, že predpokladaný výsledok hospodárenia samospráv neprognózujú nezávislé inštitúcie resp. výbory podľa čl. 8 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Rovnako sa v odseku 9 navrhuje obmedzenie na zmeny zlepšujúce dlhodobú udržateľnosť v období, keď je dlh nad sankčnými pásmami. Zároveň sa spresňuje, že výdavkové limity môžu takéto zmeny zohľadniť len takým spôsobom, aby nedošlo k nesúladu pri uplatňovaní opatrení v súvislosti s prekročením sankčných pásiem (v prípade povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet, respektíve medziročne nerastúce výdavky verejnej správy).
V odsekoch 10 a 11 sa určujú ďalšie situácie, kedy sa limity výdavkov aktualizujú. Významné odchýlky v prognózach daňových a nedaňových príjmov oproti pôvodným predpokladom pri výpočte limitu verejných výdavkov na začiatku volebného obdobia vzhľadom na výrazne zmenené ekonomické podmienky dôvodom na povinnú aktualizáciu limitu, pričom sa navrhuje rovnaký termín aktualizácie ako pri iných štandardných aktualizáciách (30 dní). Pri aktualizácii sa okrem nových prognóz príjmov zohľadní aj aktuálna výška ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Takisto zmeny zhoršujúce dlhodobú udržateľnosť verejných financií by sa čo najskôr mali premietnuť do limitu výdavkov aj v situácii, ak o aktualizáciu limitov vláda nepožiada. Rýchle premietnutie vytvorí priestor pre vládu navrhnúť kompenzačné opatrenia v prípade, že sa zvýšia riziká nesplnenia limitu.
Navrhované odseky 12 15 riešia fungovanie limitu výdavkov počas ekonomickej krízy a po jej skončení. Limity zachované aj v časoch krízy. Rada ich do 15 dní prepočíta tak, aby neviedli k zmene ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Napríklad, ak boli na začiatku volebného obdobia vypočítané tak, aby pri stredných rizikách
spojených s dlhodobou udržateľnosťou každý rok zlepšili štrukturálne saldo o 0,5 % HDP, tak počas rokov, kedy platí mimoriadna okolnosť (môžu to byť maximálne tri rozpočtové roky, ak mimoriadna okolnosť trvá 24 mesiacov a nie je vyhlásená od 1. januára), nevyžaduje sa žiadna zmena štrukturálneho salda. Navyše vláda možnosť prekročiť takto vypočítané limity, ak prekročenie transparentne odôvodní v národnej rade konkrétnymi opatreniami a národná rada navýšenie odsúhlasí. Po skončení krízového obdobia rada do 30 dní aktualizuje limity pri zohľadnení aktuálneho stavu dlhodobej udržateľnosti verejných financií a aktuálnych prognóz príjmov a vybraných výdavkov. V prvom roku po ukončení mimoriadnej okolnosti je požiadavka na zlepšenie stavu verejných financií polovičná oproti štandardným ekonomickým časom, čo umožní vláde vhodne reagovať na pokrízový vývoj v ekonomike.
Navrhovaný odsek 16 určuje postup v situácii, ak sa do 30. septembra v roku konania volieb do Národnej rady SR neschváli programové vyhlásenie vlády spolu s vyslovením dôvery vláde. V takejto situácii rada vypočíta a zverejní limity verejných výdavkov, aj keď nebudú záväzné (nezverejnia sa v Zbierke zákonov). Termín bol zvolený s ohľadom na prípravu návrhu rozpočtu verejnej správy, pričom takto vypočítané limity môžu byť indikatívne pre jeho zostavenie. Po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde rada limity opätovne vypočíta podľa štandardného postupu uvedeného v odsekoch 3, 4, 6 a 7.
V odseku 17 sa stanovuje termín vyhodnotenia plnenia limitu verejných výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok tak, aby predchádzal termínu na pravidelnú aktualizáciu limitu radou, keďže vyhodnotenie plnenia limitu sa zohľadňuje pri jeho aktualizácii. Plnenie limitu verejných výdavkov sa vyhodnocuje na základe údajov zverejnených Štatistickým úradom SR, pričom sa uvádzajú položky, ktoré sa pri vyhodnotení plnenia limitu zohľadňujú.
Navrhovaným znením v odseku 18 sa stanovuje, že nad rámec limitu verejných výdavkov bude možné realizovať výdavky z účelovo určených príjmov, napr. darov, grantov, transferov. Nedodržanie limitu verejných výdavkov z titulu týchto príjmov bude zohľadnené radou pri hodnotení plnenia limitu, pričom nebude považované za prekročenie limitu verejných výdavkov.
V odseku 19 sa navrhuje zavedenie odstupňovaných reputačných sankcií pre vládu pri nesplnení limitu výdavkov za predchádzajúci rok s cieľom posilnenia účinnosti výdavkových limitov. Povinnosť pre vládu požiadať národnú radu o hlasovanie o vyslovení dôvery vláde je obmedzená iba na situáciu, kedy opakovane nesplní limit výdavkov s výraznou odchýlkou a sankciu znáša vláda
v tom istom volebnom období, kedy došlo k opakovanému nesplneniu limitu.
Navrhovaný odsek 20 upravuje zodpovednosť za vypracovanie metodiky výpočtu, aktualizácie a vyhodnotenia limitu verejných výdavkov. Podľa návrhu na metodike výpočtu, aktualizácie a vyhodnotenia limitu verejných výdavkov musí byť vždy zhoda s ministerstvom financií, čo vyplýva z navrhovanej úpravy, že metodiku vypracúva po dohode s ministerstvom financií rada. Z dôvodu predvídateľnosti postupov sa tiež určuje, k akému dátumu sa použije príslušná metodika. Upravuje sa tu aj záväznosť aktualizovaných limitov verejných výdavkov, ktoré schvaľujú výbor národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výbor národnej rady pre hospodárske záležitosti, uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov. Tieto výbory určené oblasťou, ktorou sa zaoberajú, keďže môže dôjsť k zmene ich názvu.
Keďže sa do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy premieta právna úprava limitu verejných výdavkov, súčasne sa v odseku 21 navrhuje úprava vo vzťahu k poskytovaniu údajov potrebných na účely výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov. Bez štatistických informácií, údajov o verejných príjmoch a výdavkoch a v konkrétnych prípadoch ani bez osobných údajov pritom rada nemôže vykonávať svoju pôsobnosť a svoje ústavne zakotvené činnosti. Medzi takéto osobné údaje patria aj údaje o zaplatených daniach, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie a iných platbách podľa osobitných predpisov súvisiacich s poskytovaním sociálneho, zdravotného alebo výsluhového zabezpečenia, vrátane hmotného zabezpečenia v starobe, ako aj nároky a plnenia z týchto systémov. Za takéto osobné údaje je potrebné považovať aj údaje od štátom vytvorených alebo podporovaných systémov mimo okruhu verejnej správy, napr. v oblasti dôchodkového systému ide o príspevky, nároky a plnenia z dôchodkového sporenia alebo doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré sa považujú za výkon činnosti vo verejnom záujme. Štatistické informácie a údaje o verejných príjmoch, výdavkoch a vplyvoch činností vykonávaných vo verejnom záujme, vrátane osobných údajov, majú slúžiť na účely vyhodnocovania vývoja verejných financií.
Konkrétnym prípadom použitia osobných údajov je spracúvanie všeobecne použiteľného identifikátora, najčastejšie rodného čísla. Toto spracúvanie je nevyhnutné vždy, pokiaľ je potrebné vyhodnocovať dopady opatrení na úrovni rodín alebo rodinných vzťahov a nie na úrovni jednotlivcov. Napríklad pri novelizácii zákona o dani z príjmov a súbežných úprav štátnych sociálnych dávok alebo dávok zo systému sociálneho poistenia je na vyčíslenie odhadu vplyvu na verejné financie potrebné a nevyhnutné poznať vplyvy na jednotlivé typy rodín (kombinované vplyvy zmeny sadzieb, úpravy nároku na
daňový bonus, nezdaniteľnej časti na manžela/manželku, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a pod.). K získaniu komplexného obrazu o výške celkových príjmov rodiny, zaplatených daní a odvodov a prijatých sociálnych dávok musí rada prepojiť údaje Registra obyvateľov Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Finančnej správy a databáz informačného systému Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalším príkladom je naviazanie veku odchodu do dôchodku na počet vychovaných detí, pričom vyhodnotenie dopadov tohto opatrenia na dlhodobú udržateľnosť nie je možné bez prepojenia údajov Registra obyvateľov Slovenskej republiky a Sociálnej poisťovne. Prepojenie údajov z viacerých administratívnych zdrojov je tak nutné aj na posúdenie splnenia zákonom vyžadovaných podmienok pre získanie plnení od štátu.
Je potrebné zdôrazniť, že pre výkon svojej pôsobnosti rada nemôže vyžadovať informácie o mene, priezvisku a ani v spojení s presným trvalým bydliskom na úrovni konkrétnej ulice, nakoľko v jej pôsobnosti nie je spracúvanie osobných údajov s cieľom identifikovať konkrétnu osobu. Cieľom a účelom činnosti rady je získať poznatok o určitých skupinách/časti obyvateľstva (jednotlivcov a domácností), ktoré môžu byť rôznym spôsobom dotknuté realizovanou hospodárskou politikou alebo prijímanými opatreniami. Údaje obsahujúce všeobecne použiteľný identifikátor, ako napr. rodné číslo, môže rada spracúvať len za účelom prepojenia rôznych databáz a len v osobitne chránenom režime tak, aby k nim mal prístup len nevyhnutný okruh osobitne poverených osôb. V zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov nepatrí všeobecne použiteľný identifikátor, vrátane rodného čísla, medzi osobitné kategórie osobných údajov (tzv. citlivé osobné údaje). Zároveň platí, že rodné číslo nie je bežne dostupný údaj, nakoľko jeho zverejňovanie je zakázané, s výnimkou prípadov, ak všeobecne použiteľný identifikátor zverejní sama dotknutá osoba. Bez dodatočných informácií o mene, priezvisku, presnej adresy trvalého bydliska, samotná informácia o rodnom čísle rade neumožňuje identifikáciu konkrétnej osoby. Navyše, po spojení/kombinovaní databáz je účel spracúvania rodného čísla (ako technický prevodový mostík) naplnený a rodné číslo musí byť pre účely danej analýzy anonymizované alebo vymazané a pri ďalšej činnosti je nutné pracovať len s pseudonymizovanými alebo štatistickými údajmi, bez možnosti priamej identifikácie konkrétnych osôb.
3.V čl. I bodoch 20 a 22 sa slová „Rada pre rozpočtovú zodpovednosť“ nahrádzajú slovom „rada“.
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky v § 30aa ods. 2.
4.V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
„21. V § 30a ods. 3 a 4 sa slová „Rada pre rozpočtovú zodpovednosť“ nahrádzajú
slovom „rada“.“.
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky v § 30aa ods. 2.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5.V čl. I bod 23 znie:
„23. Za § 37l sa vkladá § 37m, ktorý vrátane nadpisu znie:
„37m
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2022
(1) Limit verejných výdavkov sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom procese verejnej správy v roku 2022 pre rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025.
(2) V roku 2022 sa ustanovenia § 15 ods. 1 a § 30a ods. 2 uplatnia v znení účinnom do 31. marca 2022.
(3) Limit verejných výdavkov sa prvýkrát určuje postupom podľa § 30aa ods. 2 prvej vety na volebné obdobie národnej rady, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po 31. marci 2022.
(4) V VIII. volebnom období národnej rady sa limit verejných výdavkov určuje na roky 2023 2025; ustanovenia § 30aa ods. 2 prvej vety, ods. 3 prvej vety, ods. 6 druhej vety, ods. 8 prvej vety a ods. 19 sa nepoužijú. V roku 2022 rada vypočíta a predloží na rokovanie národnej rady do 75 dní po zverejnení správy o dlhodobej udržateľnosti limit verejných výdavkov na roky 2023 2025 postupom podľa § 30aa ods. 3, 4, 6 a 7 na základe metodiky vypracovanej po dohode s ministerstvom financií radou a zverejnenou radou. Limit verejných výdavkov na roky 2023 2025 schvaľuje národná rada uznesením. Aktualizovaný limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schvaľujú výbor národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výbor národnej rady pre oblasť hospodárskych záležitostí uznesením. Uznesenia podľa tretej vety a štvrtej vety a uznesenie, ktorým sa schvaľuje limit verejných výdavkov podľa § 30aa ods. 2 druhej vety, sa v VIII. volebnom období národnej rady nezverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(5) Ak sa majú do konca roka 2027 uplatniť opatrenia v súlade s osobitným predpisom,51) pri výpočte plánovaného štrukturálneho salda podľa § 30aa ods. 6 a pri uplatnení postupu podľa § 30aa ods. 8 druhej vety sa použijú opatrenia podľa osobitného predpisu52) zodpovedajúce opatreniam podľa § 30aa ods. 6 a 8.
(6) Ak sa majú do konca roka 2027 uplatniť opatrenia v súlade s osobitným predpisom,51) pri výpočte limitu verejných výdavkov a jeho aktualizácii sa vplyvy legislatívnych zmien schválených národnou radou, ktoré zlepšujú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, zohľadnia maximálne do výšky 0,5 % hrubého domáceho produktu za príslušné volebné obdobie, pričom hodnota plánovaného štrukturálneho salda sa vypočíta tak, aby sa zohľadnili opatrenia podľa osobitného predpisu52) zodpovedajúce opatreniam podľa § 30aa ods. 6.
(7) Na nedodržanie limitu verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 sa ustanovenie § 14 ods. 9 časti prvej vety za bodkočiarkou neuplatňuje.“.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 51 a 52 znejú:
51) Čl. 12 a 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
52) Čl. 12 ods. 3 až 7 a čl. 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.“.
V nadväznosti na posun účinnosti návrhu zákona sa upravujú prechodné ustanovenia. V prechodnom ustanovení sa upravuje uplatnenie limitu verejných výdavkov prvýkrát v rozpočtovom procese v roku 2022, v rámci ktorého sa bude pripravovať a zabezpečovať zostavovanie rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025.
Keďže limit verejných výdavkov bude prvýkrát platiť v rozpočtovom roku 2023, v prípade vykonávania rozpočtových opatrení podľa § 15 ods. 1 sa v roku 2022 postupuje podľa znenia § 15 ods. 1 účinnom do 31. marca 2022. Rovnako v prípade výrazného odchýlenia v roku 2022 sa navrhuje postupovať v súlade s § 30a ods. 2 v znení účinnom do 31. marca 2022.
V odseku 3 sa upravuje prvé stanovenie výdavkových limitov na celé funkčné obdobie vlády.
Odsek 4 upravuje stanovenie výdavkových limitov pre aktuálnu vládu na roky 2023 2025. Roky 2023 a 2024 prechodným obdobím, ktoré nepokrýva celé volebné obdobie. Počas tohto prechodného obdobia sa budú vo vzťahu k výpočtu, procesu, schvaľovaniu, aktualizácii a hodnoteniu plnenia limitov verejných výdavkov vzťahovať ustanovenia tohto zákona, okrem zverejňovania v Zbierke zákonov a aplikácie dôsledkov uvedených v § 30aa ods. 19.
V odseku 5 sa pri výpočte a aktualizácii výdavkových limitov zavádza povinnosť zohľadniť aj opatrenia čl. 12 a 13 počas ich aktívneho režimu do roku 2027 (dlh v sankčných pásmach limitu na dlh a potreby prijímať opatrenia na zlepšenie hospodárenia Slovenskej republiky). Zároveň sa zavádza povinnosť, aby počas aktívneho režimu čl. 12 a 13 boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných výdavkov predkladané a prerokované vo výboroch národnej rady. Rovnako sa navrhuje doplnenie vo vzťahu k legislatívnym zmenám spojených s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií, ktoré obsahuje obmedzenie na zohľadnenie predpokladaných pozitívnych vplyvov zmien, ktoré by viedlo k zvýšeniu limitu verejných výdavkov.
Zároveň sa v odseku 6 spresňuje, že výdavkové limity môžu takéto zmeny zohľadniť len takým spôsobom, aby nedošlo k nesúladu pri uplatňovaní opatrení v súvislosti s prekročením sankčných pásiem (v prípade povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet, respektíve medziročne nerastúce výdavky verejnej správy).
Vzhľadom na prechodné obdobie vo vzťahu k limitu verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 sa navrhuje upraviť prechodné ustanovenie, podľa ktorého nedodržanie limitu verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 sa nepovažuje za porušenie povinnosti podľa tohto zákona.
6.Za čl. I sa vkladajú články II až IX, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 454/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 216/2008 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 190/2013 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 254/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z. a zákona č. 310/2021 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 23a ods. 2 sa za slová „verejnej moci,“ vkladajú slová „Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,“.
Čl. III
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 465/2003 Z. z., zákona č. 528/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 332/2005 Z. z., zákona č. 363/2007 Z. z., zákona č. 129/2008 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 282/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 496/2009 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 199/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 333/2010 Z. z., zákona č. 6/2011 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 57/2012 Z. z., zákona č. 455/2012 Z. z., zákona č. 312/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 281/2015 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z., zákona č. 270/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 95/2019 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 360/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 410/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 345/2021 Z. z. a zákona č. 415/2021 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 73a ods. 11 sa na konci pripája táto veta: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môže využívať údaje z centrálneho registra študentov v plnom rozsahu na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov.40cba)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 40cba znie:
40cba) Čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
§ 30aa ods. 21 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z.“.
2. V § 73a ods. 12 sa pred prvú vetu vkladá nová prvá veta, ktorá znie: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže využívať údaje z centrálneho registra študentov v plnom rozsahu najmä na tvorbu a uskutočňovanie politík, analýz, prognóz, opatrení a koncepcií rozvoja v oblastiach, pre ktoré je ústredným orgánom štátnej správy.“.
Čl. IV
Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 664/2006 Z. z., zákona č. 180/2011 Z. z., zákona č. 383/2013 Z. z., zákona č. 310/2014 Z. z., zákona č. 81/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 42/2019 Z. z., zákona č. 300/2019 Z. z., zákona č. 89/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z. a zákona č. 263/2021 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 4 sa odsek 6 dopĺňa písmenami n) a o), ktoré znejú:
„n) poskytuje Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť údaje z informačného systému ústredia vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu, spôsobom a na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,4d)
o) poskytuje Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky údaje z informačného systému ústredia vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel hodnotenia efektivity podporných programov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4d znie:
4d) Čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
§ 30aa ods. 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2022 Z. z.“.
2. V § 7a ods. 4 sa za slová „osobných údajov“ vkladajú slová „a informácií považovaných za daňové tajomstvo5c)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5c znie:
5c) § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Čl. V
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 233/2008 Z. z., zákona č. 263/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 266/2009 Z. z., zákona č. 463/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 308/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., zákona č. 495/2013 Z. z., zákona č. 310/2014 Z. z., zákona č. 311/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 353/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 81/2017 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 64/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 374/2019 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z.
z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z. a zákona č. 480/2021 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 67 ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety: „Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa poskytujú údaje o uchádzačoch o zamestnanie na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov.61ab) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky sa poskytujú údaje o uchádzačoch o zamestnanie v rozsahu nevyhnutnom na účel hodnotenia efektivity podporných programov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 61ab znie:
61ab) Čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
§ 30aa ods. 21 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z.“.
Čl. VI
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 301/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 97/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z. a zákona č. 310/2021 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 46e ods. 7 sa za slová „a o)“ vkladajú slová „vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb“ a za slová (ďalej len „ministerstvo financií“)“ sa vkladá čiarka a slová „Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť“.
2. V § 46e ods. 7 písm. a) sa za slová „a o)“ vkladajú slová „vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb“ a za slová (ďalej len „ministerstvo financií“)“ sa vkladá čiarka a slová „Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť“.
Čl. VII
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002