1
Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2021
1. Zhrnutie
Európska komisia (ďalej „EK“) si na svoje funkčné obdobie 2019 – 2024 nastavila strategický program rozčlenený do 6 politických prioritných oblastí. Nepredvídateľná pandemická kríza, ktorá začala v roku 2020, však zásadným spôsobom ovplyvnila nastavené priority a chod únie. Aj v roku 2021 inštitúcie Európskej únie (ďalej „EÚ“) a členské štáty operatívne reagovali na pokračujúcu pandemickú situáciu. V tomto kontexte sa adaptoval celkový rámec fungovania únie, napr. vo forme Nástroja obnovy a odolnosti, alebo návrhu na zriadenie Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie a pod. Ďalším rozmerom vývoja je prispôsobovanie sa podmienkam doby tak, aby bola schopná identifikovať rad rýchlo akcelerujúcich problémov a tenzií v medzinárodných vzťahoch multipolárneho sveta. Táto oblasť vyžaduje vykonať rad krokov, zvýšiť efektívnosť a jednoznačnosť odpovede na globálnej scéne, ale aj eliminovať vnútorne rozdielne postoje.
Únia otvorila priestor na zlepšenie svojho fungovania, ale aj prebiehajúca snaha o dlhodobo očakávanú reflexiu naráža na svoje limity. S ročným omeškaním bola v máji 2021 odštartovaná Konferencia o budúcnosti Európy. Tento unikátny projekt participatívnej demokracie, ktorého cieľom je komunikácia s občanmi a získanie ich názorov a návrhov na ďalšie fungovanie únie, čelí viacerým výzvam. Aj keď priniesol viaceré konkrétne výstupy a nové postupy, medzi občanmi zatiaľ nevzbudil výrazný záujem, čo je okrem iného spôsobené aj pretrvávajúcou pandémiou.
Dôležitým faktom je, že naďalej zostáva globálnym aktérom hodnôt, demokracie, či ochrany ľudských práv. Na druhej strane musí zefektívniť svoje zahraničnopolitické nástroje a zvýšiť kapacitu aplikovať ich v praxi. V uplynulých rokoch bolo možné vnímať rastúce spochybňovanie základov únie, no v zmysle vyššieho spoločného záujmu absentovala primeraná odpoveď. Keďže sa svet nachádza v procese zmien vo svetovom poriadku, potrebuje budovať svoje kapacity a spôsobilosti. Hoci európska jednota a solidarita je základom únie, nie vždy sa tieto princípy odrážali aj v oblasti vonkajších vzťahov. Práve vonkajšie vzťahy poukázali na postavenie na globálnej scéne, poznačenej okrem politického súperenia konkurentov aj napätými vzťahmi v priemyselnej doméne, absenciou strategických materiálov a narušením dodávateľských reťazcov.
Celkovo sa ukazuje, že rovnaké hodnoty blízkych partnerov sa nemusia vždy rovnať rovnakým záujmom. Nástup novej administratívy v USA priniesol určitú normalizáciu vo vzájomných vzťahoch, stále však existuje priestor pre ich zlepšenie. Pozitívnym signálom bolo pozastavenie uplatňovania dovozných ciel USA na vybrané výrobky z EÚ a zriadenie Rady a USA pre obchod a technológie na vysokej úrovni. Rovnako rezonoval aj záväzok posilniť spoluprácu pri riešení klimatickej zmeny a obojstranný záujem na spustení transatlantickej Energetickej rady. Na základe vyššie uvedeného stavu sa jedným z kľúčových výrazov uplynulých mesiacov stal pojem strategická autonómia. Diskusie členských štátov ukazujú na potrebu presnejšieho vymedzenia jeho významu v rôznych sektoroch tak, aby sa strategická autonómia nerovnala protekcionizmu a nenarušila vzťahy s partnermi. Ako vhodná štartovacia línia sa javí napríklad dobudovanie vnútorného trhu. Naopak, v oblasti bezpečnosti a obrany SR presadzuje nutnosť úzkej spolupráce a komplementárnosti s partnermi, osobitne s NATO.
Schválenie fondu obnovy a odolnosti v hodnote 750 mld. eur bolo prelomovým prvkom v dejinách EÚ. Približne 390 mld. eur bude distribuovaných formou grantov a zvyšok
2
prostredníctvom pôžičiek. V priebehu roka 2021 bolo schválených 22 národných plánov obnovy. Národný plán predstavuje komplexnú reakciu na hospodársku a sociálnu situáciu SR, pričom proces obnovy bude založený na zveľaďovaní ľudského kapitálu a vytváraní inovačného prostredia. SR je v rokoch 2021 2023 oprávnená na čerpanie približne 6,3 mld. eur.
Prínos Nástroja obnovy a odolnosti bude závisieť od praktickej implementácie reforiem a investícií. Celkovo bude na európskej úrovni potrebné sledovať dosahovanie cieľov stanovených v jednotlivých národných plánoch, či ide o digitalizáciu, energetiku, alebo klímu. Práve problematika zelenej tranzície bola jednou z ústredných tém, ktorú v roku 2021 presadzovala. V rámci zelenej dohody a obnovy hospodárstva boli vykonané bezprecedentné kroky ako napr. prijatie európskeho klimatického predpisu, či emisia zelených dlhopisov, ktorá vyvolala intenzívny záujem investorov. Inovatívny prístup môže prispieť k upevneniu líderstva v danej sfére, ale aj rozvoju a transformácii európskeho hospodárstva ako takého. K tomu cieľu môžu prispieť aj prelomové návrhy legislatívnych aktov v digitálnej sfére zákon o digitálnych trhoch a zákon o digitálnych službách, ktoré by mali formovať a regulovať európsky trh v budúcom období.
Paralelne s prípravou národného plánu obnovy prebiehalo vypracovanie komplexného návrhu Partnerskej dohody SR na roky 2021 2027. Partnerská dohoda je základným strategickým dokumentom na využívanie fondov politiky súdržnosti v aktuálnom programovom období. Jeho príprava prebiehala na národnej úrovni participatívnym spôsobom so zapojením socio-ekonomických partnerov, odbornej i laickej verejnosti v rámci platforiem Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020+, Rady vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 2027 a pod. V decembri 2021 bol návrh Partnerskej dohody zaslaný na neformálne posúdenie zo strany EK.
V priebehu roka 2021 sa v SR etabloval Európsky orgán práce (European Labour Authority ďalej „ELA“), ktorý je historicky prvým orgánom EÚ zriadeným na území SR.
Rok 2022 so sebou prináša rad možných výziev, na ktoré musia byť a členské štáty schopné adekvátne reagovať. Členské štáty budú musieť zabezpečiť zelené, odolné a inkluzívne oživenie hospodárstva. Pandémia, inflácia, či sprísňovanie menovej politiky predstavujú riziká pre hospodárstvo. Medzi ďalšie riziká možno zaradiť obchodné spory, migračný tlak, aj ako nástroj hybridného konfliktu, eskaláciu konfliktov v susedstve EÚ, ale aj interné napätie v únii, nielen v kontexte otázok právneho štátu. V kontexte zelenej dohody, dekarbonizácie a vysokých cien energií, bude naďalej prebiehať debata o uhlíkovo neutrálnych zdrojoch. SR bude pokračovať v obhajobe flexibility pre členské štáty pri dosahovaní uhlíkovej neutrality, práva rozhodovať o národnom energetickom mixe vrátane jadrovej energetiky a zachovania princípu technologickej neutrality naprieč celou ekonomikou.
Zhrnutie predkladanej správy je nevyčerpávajúcim popisom stavu a odrazom dynamiky vývoja na pôde EÚ, ktoré nemožno čítať izolovane od celkového kontextu. Ide o výpočet vybraných oblastí, kde bol zaznamenaný pokrok, resp. existuje priestor na zlepšenie spoločného úsilia.
SR ako členský štát, ktorý prispieva k spoločným európskym riešeniam, musí viesť sebavedomú európsku politiku a prinášať vlastné návrhy. Bude potrebné definovať témy, ktorých jasne rozpoznateľným nositeľom v rámci únie by bola práve SR, čo by si vyžiadalo celospoločenský konsenzus a aj odborné zdroje a kapacity.
3
Nosná časť predkladanej správy sa venuje primárne operatívnej časti výkonu európskych politík a popisuje spektrum vybraných tém, ktoré jednotlivé rezorty negociovali v roku 2021. Táto časť je rozdelená do 6 podkapitol kopírujúcich strategické priority EK.
Tretia a štvrtá časť materiálu podávajú stručnú výpoveď o personálnom zastúpení SR v inštitúciách a o systéme tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ. Tvorba európskej politiky začína na národnej úrovni. Predpokladom pre efektívnu činnosť v záležitostiach je vhodný vnútroštátny rámec koordinácie a využívanie rezortných a nadrezortných štruktúr, v neposlednom rade schopnosť adaptácie na nové výzvy. Príkladom je vznik Rady vlády Slovenskej republiky pre Európsku zelenú dohodu. Dôležitým prvkom výkonu európskych politík kvalitné ľudské zdroje ako na národnej úrovni, tak aj v európskych štruktúrach. Za týmto účelom je vhodné vybudovať pozitívne prostredie podporujúce vyššie zastúpenie občanov SR v inštitúciách EÚ. V tomto duchu bude pripravený iniciatívny materiál aktualizujúci súčasnú personálnu politiku SR v oblasti európskych záležitostí.
2. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii v roku 2021
2.1. Európska zelená dohoda
Európsky parlament a Rada schválili v júni 2021 Európsky klimatický predpis (ďalej „EKP“), ktorým sa klimatické záväzky únie stali právne záväznými. V zmysle tohto nariadenia musí únia znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 % emisií skleníkových plynov a dosiahnuť klimatickú neutralitu EÚ najneskôr do roku 2050.
EK v lete 2021, aj vzhľadom na EKP, predstavila legislatívny balík „Fit for 55“. Jeho cieľom je pripraviť rámec pre klimatické ciele, ktorý bude vyvážený, sociálne spravodlivý, posilní inováciu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, zabezpečí rovnaké podmienky vo vzťahu k hospodárskym subjektom z tretích krajín a podporí vedúce postavenie v celosvetovom boji proti zmene klímy. V rámci balíka bolo pre SR stanovených šesť priorít: 1. revízia systému obchodovania s emisiami; 2. emisné normy CO2 pre osobné autá; 3. obnoviteľné zdroje energie; 4. mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach; 5. využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesníctvo; 6. energetická efektívnosť.
Súčasný klimaticko-energetický rámec je nákladovo a investične náročný. Výsledná dohoda na balíku „Fit for 55“ prinesie vyššiu ambíciu pre znižovanie emisií skleníkových plynov, obnoviteľné zdroje energií aj energetickú efektívnosť, čo môže viesť k vyšším nákladom. Pre zachovanie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu je nevyhnutné zachovať spoľahlivé a cenovo dostupné zdroje energie. SR podporuje nákladovo najefektívnejšie opatrenia a politiky pre dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality v súlade s výhodami plynúcimi z národného nízko emisného energetického mixu SR pri rešpektovaní princípu technologickej neutrality. Jadrová energetika zohráva dôležitú úlohu počas tranzície. Spolu so zemným plynom ide o zdroje, ktoré prispievajú k stabilite na trhu s elektrinou. V tomto kontexte SR oceňuje návrh EK z decembra 2021 zaradiť zemný plyn a energiu z jadrových zdrojov do rámca udržateľných aktivít v kontexte taxonómie udržateľných financií pri splnení stanovených podmienok, ktorých nastavenie bude predmetom ďalších diskusií v roku 2022.
SR pozitívne hodnotí navýšenie Modernizačného fondu pre vybrané štáty o dodatočné kvóty a jeho rozšírenie aj o investície do výroby tepla z obnoviteľných zdrojov energie. Modernizačný fond umožní členským štátom s HDP na obyvateľa v trhových cenách nižších ako 60 % priemeru únie využiť výnosy z obchodovania s emisnými kvótami na investície pre rozvoj
4
nízkouhlíkových technológií, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej účinnosti.
SR ako problematický vníma návrh na vytvorenie samostatného systému obchodovania s emisiami pre budovy a cestnú dopravu, čo môže mať dôsledky na energetickú chudobu. V oblasti cestnej dopravy existuje viacero opatrení, ktorých cieľom je znižovanie emisií a ktoré by si mohli v praxi navzájom konkurovať (napr. smernica Eurovignette). EK sa preto snaží niektoré riziká, ktoré môžu vzniknúť na základe navrhovaných iniciatív, eliminovať kompenzačným nástrojom v podobe vytvorenia Sociálneho klimatického fondu. Z pohľadu SR bude potrebné sledovať adekvátnosť a primeranosť daného návrhu. Pre SR ďalej môžu byť problematické nové vyššie ciele pre CO2 štandardy na nové vozidlá, nielen z pohľadu zamestnanosti a ohrozenia dodávateľských reťazcov, ale aj ich cenovej dostupnosti a potreby budovania nabíjacej infraštruktúry.
V rámci Zelenej dohody pokračovala politická diskusia na tému klimatickej ambície EÚ, s ktorou je spojená otázka revízie cieľov pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie.
Koncom roku bola dosiahnutá dohoda s EP o revidovanom Nariadení o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru. Cieľom revízie je stanovenie usmernení pre včasný rozvoj a interoperabilitu prioritných koridorov a oblastí transeurópskej energetickej infraštruktúry so zámerom dosiahnutia cieľov v oblasti energetiky a klímy v súlade s Európskou zelenou dohodou. Z pohľadu SR je kľúčové ponechanie možnosti fyzickej modifikácie plynárenskej siete s cieľom integrácie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov a ponechanie prechodného obdobia pre primiešavanie plynov do konca roka 2029.
V zmysle balíka „Fit for 55“ sa začalo pracovať na revízii Smernice o zdaňovaní energie s cieľom zosúladiť zdaňovanie energetických produktov a elektriny s politikami v oblasti energetiky, životného prostredia a klímy. Cieľom je zníženie emisií, a to prostredníctvom aktualizácie rozsahu energetických produktov, štruktúry sadzieb a racionalizácie využívania daňových výnimiek a daňových úľav členských štátov.
Diskusie prebiehajú aj k významnému a politicky citlivému návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach. Tento návrh vytvára nástroj, ktorý byť odpoveďou na očakávané zvýšenie ambícií v oblasti klímy, čo povedie k rozdielom oproti úrovni opatrení tretích krajín a k zvýšeniu rizika úniku uhlíka. Vzhľadom na uvedené problémy sa tento návrh zameriava na riešenie problému zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ, pričom zároveň zabraňuje tomu, aby bolo toto úsilie o zníženie emisií neutralizované v celosvetovom meradle zvýšením emisií mimo EÚ. SR vidí výzvu v správnom nastavení systému riadenia mechanizmu (preferencia pre centralizovaný systém), systému pre importérov z tretích krajín, možnosťou obchádzania napr. dodávaním čistejších výrobkov do a do iných krajín sveta, naopak, menej ekologických. Na druhej strane priemyselné subjekty čelia výrazne vyšším nákladom vyplývajúcim z prijímaných opatrení, preto SR považuje za nevyhnutné zabezpečiť ďalšie, tzv. ochranné nástroje pre strategické segmenty pre zachovanie rastu konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ.
Cieľom návrhu nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá je zabezpečiť dostupnosť a použiteľnosť hustej siete infraštruktúry pre alternatívne palivá v celej EÚ. Všetci používatelia vozidiel na alternatívny pohon musia mať možnosť ľahko sa pohybovať v celej EÚ, a to prostredníctvom kľúčovej infraštruktúry ako diaľnice, prístavy a letiská. Návrh
5
nariadenia stanovuje konkrétne ciele pre zabezpečenie minimálnej infraštruktúry na podporu požadovaného využívania vozidiel na alternatívny pohon vo všetkých druhoch dopravy a vo všetkých členských štátoch. SR víta návrh EK a podporuje zmenu právneho nástroja zo smernice na nariadenie, ako aj návrh záväzných cieľov pre členské štáty spoločne s mechanizmom monitoringu. Rovnako je prínosné, že návrh pracuje s cieľmi pre infraštruktúru aj pre ťažké úžitkové vozidlá, pretože tomuto segmentu nebola doposiaľ venovaná dostatočná pozornosť. Tento segment sa môže výraznou mierou podieľať na napĺňaní stanovených cieľov v oblasti znižovania emisií. V podmienkach SR bude nevyhnutné sústrediť sa aj na alternatívne palivá (vodík, biopalivá, LNG, CNG), čo by malo nariadenie zohľadniť a nelimitovať svoje ciele len na elektromobilitu.
Intenzívne rokovania prebiehajú aj k revízii nariadenia o využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesníctve (ďalej „LULUCF“). Cieľom revízie je zvýšiť ambície a členských štátov v oblasti zachytávania skleníkových plynov. Nariadenie stanovuje prerozdelenie celkového cieľa medzi jednotlivé členské štáty. SR výhrady k navrhovanej metodológii redistribúcie národných cieľov, pretože táto neberie do úvahy špecifické podmienky v jednotlivých členských štátoch. V prípade SR ide najmä o nevyrovnanú vekovú štruktúru lesov, čo negatívne ovplyvní možný budúci nárast záchytov a pokles emisií skleníkových plynov. SR považuje navrhovaný národný cieľ za neprimerane vysoký, požaduje zmenu metodológie prerozdelenia národných cieľov, resp. úpravu súčasného mechanizmu flexibility.
Stratégia pre lesy do roku 2030 sa primárne zameriava na lesy EÚ, zároveň však uznáva, že výzvy spojené s lesmi vo svojej podstate globálne, a preto jej cieľom je aj posilnenie príspevku ku globálnemu úsiliu v oblasti ochrany a obnovy svetových lesov. Stratégia sa vo svojich jednotlivých častiach zameriava na podporu socio-ekonomických funkcií lesov pri rozvoji vidieckych oblastí a transformácii na biohospodárstvo a zároveň na ochranu, obnovu a podľa možností i zvýšenie výmery lesov v EÚ. Dôraz sa kladie na také prioritné oblasti a opatrenia, akými adaptácia lesov na zmenu klímy a zvyšovanie ich odolnostného potenciálu, prísna ochrana zachovalých fragmentov pralesov a prírodných lesov, obnova degradovaných lesov, zalesňovanie nelesných pôd a obnova lesov zalesňovaním vrátane záväzku vysadiť v EÚ do roku 2030 tri miliardy nových stromov.
SR presadzuje názor, že nová Stratégia pre lesy by mala byť vyváženým dokumentom rešpektujúcim komplexnú hodnotu a multifunkčnosť lesov. Existujú aj obavy z nejasného zámeru opatrení, akými napr. návrh na vytvorenie novej certifikačnej schémy pre lesy či nová povinnosť pre krajiny pripraviť ďalšie národné strategické plány. Pri plnení stratégie bude dôležité zohľadniť špecifické podmienky lesov v jednotlivých regiónoch EÚ, ako i už osvedčené nástroje a postupy v starostlivosti o lesy a rešpektovanie kompetencií členských štátov v oblasti lesného hospodárstva.
2.2. Európa pripravená na digitálny vek
Aktivity na európskej pôde sa v roku 2021 orientovali na odolnosť, obnovu, strategickú autonómiu EÚ, pričom sa kládol dôraz na synergiu medzi zelenou a digitálnou transformáciou. Medzi politické priority Európskej komisie v oblasti digitálneho trhu patrili legislatívne iniciatívy pre lepšiu reguláciu digitálnych služieb: návrh Nariadenia o digitálnych službách, (Digital Services Act ďalej „DSA“) a návrh Nariadenia o digitálnych trhoch (Digital Markets Act ďalej „DMA“). Ďalším z ústredných aktivít v digitálnej oblasti bol návrh Nariadenia o umelej inteligencii (Artificial Inteligence Act - ďalej „AIA“), ktorý bol zverejnený v apríli 2021. Za dôležitý míľnik počas roka 2021 je možné považovať dosiahnutie dohody na nariadení
6
o roamingu. Činnosť EK bola ďalej vymedzená cieľmi vytýčenými Digitálnym kompasom, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2030. EK v nadväznosti na Digitálny kompas predstavila legislatívny návrh rozhodnutia Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030 (Program pre digitálnu politiku) stanovujúci mechanizmus monitorovania a spolupráce medzi EK a členskými štátmi pri dosahovaní cieľov digitálneho desaťročia stanovených Digitálnym kompasom. Pozícia SR k programu pre digitálnu politiku bude rozpracovaná v priebehu roka 2022. Vláda SR v roku 2021 schválila Stratégiu a akčný plán na zlepšenie postavenia Slovenska v indexe DESI (Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti) do roku 2025. Pomocou indexu DESI, v súčasnosti štruktúrovaného podľa štyroch hlavných oblastí Digitálneho kompasu, je monitorovaný pokrok a úroveň rozvoja digitálnej konkurencieschopnosti Európy v jednotlivých členských štátoch. Hlavným cieľom stratégie je v horizonte piatich rokov výrazne zlepšiť postavenie SR v rebríčku DESI a dosiahnutie aspoň priemeru EÚ.
Cieľom DSA je modernizovať európske pravidlá pre digitálne služby, predovšetkým doplniť smernicu o elektronickom obchode. DSA vytvoriť vhodné horizontálne podmienky na poskytovanie digitálnych služieb na vnútornom trhu a rovnako prispieť k bezpečnosti a ochrane základných práv v online priestore. Hlavným cieľom DSA je zlepšiť kvalitu digitálneho prostredia vytvorením jednotného právneho rámca pre zodpovednosť online platforiem za šírenie nezákonného obsahu. Poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb, predovšetkým online platformám, ako sociálne médiá a online trhoviská, majú byť uložené komplexnejšie povinnosti s cieľom zlepšiť transparentnosť ich procesov, vyhodnocovanie a zmierňovanie systémových rizík. Nové pravidlá by spolu s efektívnym systémom ich presadzovania členskými štátmi a EK mali zaručiť posilnenie demokracie a ochrany základných práv užívateľov v online priestore. V závere roka 2021 prijala Rada kompromisné znenie DSA, pričom rokovania medzi inštitúciami budú pokračovať v priebehu roka 2022. Medzi najvýznamnejšie zmeny oproti pôvodnému návrhu patrí zahrnutie zákazu praktík ovplyvňujúcich správanie užívateľa, zvýšenie transparentnosti platforiem, vytvorenie osobitnej kategórie pre online vyhľadávacie služby a online trhoviská, či väčšie kompetencie pre EK pri dohľade nad veľmi veľkými platformami.
DMA je zameraný na veľké online platformy, ktoré dominujú a určujú podmienky na vnútornom digitálnom trhu EÚ. Cieľom nariadenia DMA je vytvoriť spravodlivejšiu úroveň hospodárskej súťaže a podmienok konkurencieschopnosti, podporiť rast a inovácie zavedením ex ante pravidiel, povinností a zákazov pre online gigantov vrátane aktérov z tretích krajín. Ide napríklad o zákaz vytvárania bariér pre vstup nových, menších a najmä inovatívnych aktérov a zákaz preferovania vlastných produktov pri odporúčacích systémoch a pod.
SR sa vo všeobecnosti stotožňuje s cieľmi a víziou návrhov uvedených iniciatív. SR sa do negociačného procesu aktívne zapájala v záujme hľadania vyváženej pozície medzi ochranou práv užívateľov služieb online sprostredkovateľov a regulačnou záťažou pre online aktérov, komerčných užívateľov, s dôrazom na ochranu práv malých a stredných podnikov. SR vníma balík ako dôležité legislatívne návrhy na ochranu práv občanov EÚ, ale aj konkurencieschopnosti podnikov v EÚ. V novembri 2021 Rada schválila všeobecný prístup k DSA aj DMA. V roku 2022 sa bude pokračovať v legislatívnom procese fázou trialógov.
AIA predstavuje ambiciózny horizontálny právny rámec pre podporu vývoja a používania takých AI systémov, ktoré ochránia bezpečnosť, zdravie a základné práva obyvateľstva a hospodárskych subjektov. Za účelom vytvorenia funkčného, efektívneho a akcieschopného verejného inštitucionálneho rámca pre AI predložila SR v decembri 2021 do diskusie členských štátov vlastný non-paper, ktorý načrtol možné varianty vylepšenia správy (governance) umelej
7
inteligencie. Intenzívne rokovania o AIA budú pokračovať v roku 2022, s inštitucionálnym legislatívnym trialógom očakávaným najskôr na prelome rokov 2022-2023.
Počas roka 2021 sa SR angažovala v rámci negociácií o návrhu Nariadenia o správe údajov (Data Governance Act ďalej DGA). DGA, prvý zo súboru legislatívnych návrhov Európskej dátovej stratégie, stanovuje nové pravidlá a mechanizmy pre dôveryhodné zdieľanie údajov. DGA umožní väčšie využitie údajov uchovávaných verejným sektorom (ktoré nie je možné poskytnúť všetkým ako otvorené dáta z dôvodu oprávnených záujmov tretích strán) a tiež uľahčí jednotlivcom a spoločnostiam sprístupnenie svojich údajov na dobrovoľnom základe. DGA ešte podlieha formálnemu schváleniu. Nariadenie DGA predchádza ďalšiemu významnému legislatívnemu návrhu z Európskej dátovej stratégie, tzv. Dátovému aktu (DA). Jeho hlavným cieľom bude podporiť zdieľanie údajov v rámci súkromného sektora, ale zároveň podporiť prístup verejnej správy k dátam súkromného sektora, pričom návrh by mal byť predstavený v prvom kvartáli roka 2022.
2.3. Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí
Európska reakcia na pandemickú krízu spôsobila aj v roku 2021 dočasnú úpravu cyklu európskeho semestra, keď sa pozornosť zamerala na prípravu, prijatie a implementáciu Plánov obnovy a odolnosti. Všeobecne je oceňovaná schopnosť európskeho semestra prispôsobiť sa novým ekonomickým podmienkam, vrátane poskytovania kvalitatívnych fiškálnych usmernení. Je pravdepodobné, že bude čeliť neistotám aj v roku 2022, čo si bude naďalej vyžadovať podporu obnovy, ako aj na budovanie odolnosti.
V roku 2021 SR ako prvá z pomedzi členských štátov eurozóny ratifikovala dohodu, ktorou sa mení Zmluva, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu (reforma ESM). Hlavným aspektom reformy je vytvorenie právneho rámca pre spoločný zabezpečovací mechanizmus, cez ktorý bude môcť ESM poskytnúť úver pre potreby Jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Fond bol vytvorený na to, aby sa pri záchrane bánk predišlo financovaniu z peňazí daňovníkov. Je financovaný z príspevkov bánk a jeho použitie sa predpokladá v situácii, keď je rezolúcia banky vo verejnom záujme a iné možnosti záchrany sa vyčerpali. Reformou tiež dochádza k sprísneniu podmienok poskytovania stabilizačnej pomoci. Reforma nadobudne platnosť po plnej ratifikácii všetkými členskými štátmi ESM.
Rozpočet na rok 2021 bol prvým rokom nového viacročného finančného rámca. SR je od vstupu do v pozícii čistého prijímateľa prostriedkov z rozpočtu EÚ. Do konca roka 2021 vyčerpala SR z rozpočtu čiastku vo výške 2,3 mld. eur (82 % rozpočtovaných prostriedkov), pričom príjmy z EÚ pre SR prevýšili odvody do rozpočtu 2021 o cca 1,3 mld. eur. Celková čistá finančná pozícia SR voči za obdobie od vstupu do do roku 2021 dosiahla úroveň 18,2 mld. eur. V lete 2021 vstúpilo po ratifikácii všetkými členskými štátmi do platnosti rozhodnutie Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie. Rozhodnutie prinieslo nový vlastný zdroj založený na nerecyklovanom plastovom odpade a obnovenie paušálnych korekcií zdroja založeného na HND vybraných členských štátov, financované zvyšnými členskými štátmi. SR sa tak navýšil ročný odvod do rozpočtu EÚ 2021 o 87 mil. eur.
Pokiaľ ide o bankovú úniu, prebiehali rokovania k legislatívnym návrhom zameraným na zvýšenie nielen odolnosti a stability finančného sektora, ale aj jeho dôveryhodnosti. Napriek skutočnosti, že v predchádzajúcich rokoch sa v posilňovaní dôveryhodnosti bankovej únie dosiahol značný pokrok, stále pretrvávajú medzery v existujúcom legislatívnom rámci. Z tohto dôvodu boli uskutočnené rokovania k problematike znižovania rizík v bankovom sektore
8
vrátane Akčného plánu znižovania expozícií nesplácaných úverov v ekonomike, k problematike cezhraničnej integrácie, posilnenia harmonizácie uplatňovania jednotného súboru pravidiel upravujúcich ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, skoršieho zavedenia zabezpečovacieho mechanizmu pre Jednotný fond pre riešenie krízových situácií, ako aj dobudovanie tretieho piliera bankovej únie EDIS (Európskeho systému ochrany vkladov).
Diskusie tiež pokračovali k prijímaniu opatrení na zatraktívnenie a zefektívnenie využívania jednotlivých nástrojov únie kapitálových trhov s cieľom zlepšenia možností financovania pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria základný pilier ekonomík členských štátov. Výraznou mierou pokračovali diskusie k opatreniam na oživenie kapitálových trhov. V tejto spojitosti Komisia ešte koncom 2020 schválila dokument „Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky nový akčný plán“, ktorým sa zaväzuje realizovať viacero opatrení na dosiahnutie troch kľúčových cieľov. Ide o podporu zeleného, digitálneho a odolného hospodárskeho oživenia, a to lepším sprístupnením financovania pre európske spoločnosti; vytvorenie z bezpečnejšieho miesta z hľadiska dlhodobých úspor a investícií a integrácia národných kapitálových trhov do skutočného jednotného trhu.
Diskusie prebiehali taktiež k viacerým návrhom a opatreniam zameraným na zelené a dlhodobo udržateľné investície, medzi ktoré možno zaradiť napríklad oblasť európskych zelených dlhopisov, taxonómiu a taktiež stratégiu pre financovanie prechodu k udržateľnému hospodárstvu. Hlavným cieľom týchto opatrení je zavedenie spoločných súborov požiadaviek pre harmonizované normy pre environmentálne udržateľné investície, podpora koordinovaného zlepšovania jednotného trhu a lepšieho využívania jeho potenciálu.
V oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky sa rok 2021 niesol v znamení začiatku pôsobenia ELA v hlavnom meste SR. O umiestnení ELA v Bratislave rozhodla Rada v júni 2019. V októbri 2021 bola podpísaná zmluva o sídle medzi vládou SR a ELA ustanovujúca podmienky podpory pre zriadenie sídla ELA a asistencie pre zamestnancov ELA. Z pohľadu SR je najväčšou pridanou hodnotou ELA spoločný boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, schránkovým spoločnostiam, sociálnemu dumpingu a nekalým praktikám v pracovnoprávnej sfére, a to aj voči občanom tretích krajín, ktorí podliehajú právu EÚ. SR môže spoločne s ostatnými členskými štátmi podnikať kroky na zvýšenie efektívnosti ochrany vyslaných pracovníkov a ekonomických migrantov na území SR a v EÚ. ELA slúži ako platforma najmä vo vzťahu k zabezpečeniu ľahšieho prístupu k informáciám a praktickým službám vrátane informácií o príležitostiach, pravidlách i právach a povinnostiach v cezhraničných situáciách, aby sa uľahčila mobilita pracovnej sily v rámci európskych trhov práce. Druhou podstatnou funkciou ELA by mala byť mediácia sporov.
Rok 2021 znamenal ekonomickú a sociálnu obnovu v kontexte pandémie a zvyšovanie odolnosti trhov práce čeliacim digitálnej a zelenej transformácii a demografickým zmenám. Pozornosť sa venovala zraniteľným skupinám a pokračovalo sa vo vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv. Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (schválený v máji 2021 ako Portské vyhlásenie) predstavuje politicky významnú iniciatívu, ktorá ambíciu prispieť k budovaniu silnej sociálnej Európy. Plán stanovuje tri ciele na úrovni EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnej ochrany, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Na základe cieľov si členské štáty vymedzia národné ciele zohľadňujúce svoju relatívnu východiskovú pozíciu a národnú situáciu.
9
Hlavnou témou v oblasti sociálnej politiky boli rokovania k návrhu smernice o rámci pre primerané minimálne mzdy v EÚ. Cieľom smernice je zlepšiť pracovné podmienky tak, aby pracovníci v mali prístup k ochrane formou minimálnej mzdy poskytovanej primeranými zákonnými minimálnymi mzdami alebo kolektívnymi zmluvami, čo im umožní dôstojné živobytie bez ohľadu na to, kde pracujú. Rada v decembri 2021 širokou väčšinou, s podporou SR, prijala k návrhu všeobecné smerovanie. Návrh smernice vecne cieli na štyri povinnosti pre členské štáty: 1. podporovať kolektívne vyjednávanie, najmä o stanovovaní miezd; 2. dodržiavať procedurálne povinnosti, najmä spôsob ako členské štáty stanovujú zákonné minimálne mzdy; 3. prijať opatrenia na zlepšenie účinného prístupu k ochrane minimálnej mzdy pre pracovníkov, ktorí majú nárok na minimálnu mzdu podľa vnútroštátneho práva; 4. zbierať údaje a oznamovať ich EK s cieľom monitorovať pokrytie a primeranosť ochrany minimálnej mzdy. SR počas rokovaní presadzovala zachovanie svojho právneho inštitútu - automatu na výpočet minimálnej mzdy v prípade, keď sa sociálni partneri nedohodnú na jej výške.
V oblasti poľnohospodárstva pokračoval proces prípravy a preskúmavania legislatívy týkajúcej sa balíka nariadení Spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej „SPP“) pre programové obdobie 2023 – 2027, pričom v decembri 2021 bola prijatá základná legislatíva. Nová SPP prešla najväčšou reformou za posledných 30 rokov, prechodom z politiky zameranej na nasledovanie pravidiel na politiku orientovanú na výkon a dosahovanie cieľov. Mala by byť taktiež transparentnejšia, flexibilnejšia, spravodlivejšia a ekologickejšia. Práve posilnenie a ochrana biodiverzity, zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na tieto zmeny patrí medzi výrazné prvky novej SPP. Medzi dôležité ciele SPP patrí aj zvýšenie konkurencieschopnosti, modernizácia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, posilnenie postavenia poľnohospodárov v hodnotovom reťazci, miestny rozvoj, produkcia bezpečných potravín a ich udržateľnosť a ďalšie, ktoré majú podstatný vplyv na budúcnosť sektora, ľudstva a životného prostredia. SR sa za účelom zabezpečenia možnosti čerpať podporu v rámci SPP v programovom období 2023 – 2027 intenzívne venovala príprave nového programového dokumentu - Strategického plánu SPP 2023 – 2027. Ten je základným plánovacím dokumentom pre rozvoj vidieka, priame platby aj sektorové intervencie.
V oblasti dopravy bola pre Slovenskú republiku prioritou revízia smernice o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (tzv. smernica Eurovignette). V júni 2021 bola dosiahnutá predbežná dohoda s EP a následne v novembri Rada potvrdila finálny text v prvom čítaní. Cieľom revízie je predovšetkým motivácia k čistejšej doprave uplatnením zásady „znečisťovateľ platí“ a „používateľ platí“, čím sa podporiť finančne a environmentálne udržateľná a sociálne spravodlivá cestná doprava. Súčasťou je nový systém týkajúci sa emisií CO2 s cieľom znížiť uhlíkovú stopu cestnej dopravy. Systém sa postupne rozšíriť z ťažkých úžitkových vozidiel na ďalšie typy vozidiel. Systém spoplatňovania cestnej infraštruktúry by mal byť objektívny a podmienky pre jej používateľov spravodlivé. Tieto kritériá však finálny text z pohľadu SR úplne nespĺňa. Povinný výber poplatkov nie je nastavený spravodlivo, keďže sa nevzťahuje na sieť s časovou známkou. Nové pravidlá budú pre SR predstavovať komplikovanú vykonateľnosť a zvýšenú administratívnu záťaž. Tieto prvky dohody vyčerpali našu flexibilitu, a preto sa SR pri hlasovaniach zdržala. Hlasovanie v pléne EP sa očakáva vo februári 2022.
Pre SR bol v roku 2021 tiež citlivý vývoj rokovaní ohľadom revízie smernice o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru. Cieľom návrhu EK je tak zjednodušenie právneho rámca a odstránenie nadbytočných obmedzení pri používaní prenajatých vozidiel na profesionálne účely zo zahraničia. Novými pravidlami sa čiastočne
10
otvára trh s možnosťou prenájmu vozidiel z iných členských štátov. Štáty však budú môcť v rámci určitých limitov obmedziť používanie vozidiel prenajatých v inom štáte, a to obmedzením podielu prenajatých vozidiel, ako aj dĺžky obdobia ich prenájmu zo zahraničia. SR patrí do skupiny štátov, ktoré nie spokojné s výsledkom rokovaní. Tieto pravidlá z nášho pohľadu zvýšia administratívnu záťaž, skomplikujú kontrolu kabotáže a zároveň existuje obava z možného úniku daní. Predbežná dohoda s EP bola dosiahnutá v októbri 2021, hlasovanie v pléne EP sa očakáva v máji 2022.
V roku 2021 prebiehali konzultácie EK s členskými štátmi k plánovanej revízii nariadenia o sieti TEN-T, ktoré predstavuje základ dopravných politík EÚ, pokiaľ ide o vytvorenie integrovanej siete infraštruktúry pokrývajúcej všetky štáty EÚ. Do roku 2023 musí EK v spolupráci s členskými štátmi preskúmať doterajší pokrok v jej realizácii a prijať revíziu nariadenia. V súlade s Európskou zelenou dohodou sa má posúdiť účinnosť v oblastiach, akými alternatívne palivá, digitalizácia a multimodálna doprava. Vyhodnotenie sa tiež týkať vývoja v oblasti investícií do dopravnej infraštruktúry a zmeny tokov cestujúcich a nákladnej dopravy. Revízia bude reflektovať aj na potrebu začlenenia nových úsekov do siete TEN-T. Za týmto účelom EK vykonala sériu bilaterálnych rokovaní aj so SR. SR navrhla viaceré zmeny, ktoré by umožnili rýchlejšiu realizáciu prioritných projektov a zabezpečili primerané spolufinancovanie zo strany EÚ. V rámci regionálnej spolupráce sa SR pridala k spoločnej iniciatíve krajín V4. Cieľom spoločného vyhlásenia bola prezentácia spoločných záujmov a konkrétnych projektov, súčasťou ktorých je aj preradenie medzinárodného cestného koridoru Via Carpatia do základnej siete, či začlenenie vysokorýchlostnej železničnej siete prepájajúcej hlavné mestá V4 do súhrnnej siete.
2.4. Silnejšia Európa vo svete
Základným rámcovým dokumentom angažovanosti v medzinárodnom prostredí zostáva Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (ďalej „EUGS“) z roku 2016. Kľúčovým vývojom roku 2021 v koncepčnej oblasti bolo začatie prác na Strategickom kompase, ktorý na EUGS nadväzuje a rozpracováva ciele pre oblasť bezpečnosti a obrany.
Strategický kompas bude základným strednodobým plánovacím dokumentom, ktorý poskytne konkrétne politické, strategické usmernenie pre každodennú činnosť v oblasti bezpečnosti a obrany. V priebehu roka prebiehala prípravná fáza, tzv. strategický dialóg, v štyroch základných tematických košoch budúceho kompasu: 1. krízový manažment (zefektívnenie vojenských a civilných operácií a misií, veliteľskej štruktúry a rozhodovacích procesov), 2. odolnosť (posilňovanie odolnosti voči hybridným hrozbám, vrátane dezinformácií, ako aj zaistenie prístupu ku globálnym priestorom, akými kybernetický priestor, vesmír, svetové moria a oceány), 3. rozvoj spôsobilostí (osobitne vojenských, ale aj civilných a využitie nových a prelomových technológií), 4. partnerstvá (strategickejší prístup k partnerstvám s medzinárodnými organizáciami, osobitne NATO a OSN, a s tretími krajinami, najmä USA). Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej „ESVČ“) predstavila návrh Strategického kompasu v novembri 2021, finálne znenie by malo byť schválené Európskou radou v marci 2022. SR sa zapojila do strategického dialógu aktívne ako spolupredkladateľ viac než desiatich neformálnych pozičných dokumentov, najmä pre oblasti posilňovania odolnosti a rozvoja partnerstiev EÚ. Cieľom SR je prispieť k výslednému dokumentu, ktorý bude konkrétny, ambiciózny, ale zároveň realistický a realizovateľný a ktorý v praxi zabezpečí koherenciu medzi jednotlivými existujúcimi a budúcimi procesmi a iniciatívami v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO, CARD, EDF), ako aj koherenciu týchto iniciatív a procesov s NATO. Koherencia a komplementárnosť a NATO ako dvoch inštitucionálnych pilierov euroatlantického priestoru z pohľadu SR kľúčové. Proces prípravy Strategického kompasu
11
prebieha takmer paralelne s aktualizáciou Strategickej koncepcie NATO. Táto jedinečná situácia predstavuje pre členské štáty a zároveň NATO, akým je aj SR, príležitosť docieliť, aby dva strategické dokumenty poskytovali komplementárne odpovede na bezpečnostné hrozby. SR sa aktívne zasadzovala, aby strategickú spoluprácu medzi a NATO potvrdila aj nová Spoločná deklarácia, ktorá sa začala pripravovať koncom roka 2021 a bude prijatá začiatkom 2022.
Ďalšou zásadnou iniciatívou bol Európsky mierový nástroj (ďalej „EPF“). Ide o nový mimorozpočtový nástroj v hodnote približne 5 mld. eur na obdobie rokov 2021 – 2027, umožňujúci financovanie činností Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej „SZBP“) a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej „SBOP“), ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky, a preto ich v zmysle zmlúv o EÚ nie je možné financovať z rozpočtu EÚ. Členské štáty prispievajú do EPF podielom vypočítaným na základe hrubého národného dôchodku (podiel SR bol v roku 2021 vo výške 0,68 %). Skutočné ročné náklady však budú závisieť od konkrétnych schválených projektov asistenčných opatrení a nákladov na ich realizáciu. SR podporovala vznik EPF, pretože potrebuje nástroj na podporu budovania obranných spôsobilosti partnerov, čo bude v konečnom dôsledku prispievať k posilňovaniu bezpečnosti EÚ a SR.
SR sa v roku 2021 aktívne zapájala do medzinárodného krízového manažmentu a zúčastňovala sa na civilných a vojenských misiách a operáciách v rámci SBOP. Prvýkrát sa SR vyslaním vojakov zapojila do výcvikových misií v Mali (5 vojakov) a v Stredoafrickej republike (2 vojaci). Pokračovala v pôsobení v námornej vojenskej operácii EUNAVFOR MED Irini v Stredozemnom mori (2 vojaci), vo vojenskej operácii EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine (47 vojakov), ako aj v civilných misiách EUAM na Ukrajine (2 policajti, 1 civilný expert), EULEX v Kosove (3 policajti), EUMM v Gruzínsku (7 policajtov, 1 vojak) a EUCAP v Somálsku (1 policajt). Začiatkom 2021 NR SR schválila zvýšenie mandátového počtu do 60 vojakov do vojenskej operácie EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine vrátane veliteľstiev a NATO. Od 1. 7. 2021 je v pohotovosti aj rota v rámci záložných síl okamžitého nasadenia (Intermediate Reserve Force), a to do konca júna 2022. OS SR prevzali túto úlohu po Spojenom kráľovstve z dôvodu odchodu z operácie v dôsledku brexitu.
V minulom roku boli členské štáty znovu vystavené hybridnému pôsobeniu zo strany externých aktérov. SR spolu so skupinou členských štátov navrhla, aby začala s prípravou komplexného súboru nástrojov na boj proti externému hybridnému zasahovaniu (Hybrid Toolbox), ktorý by v sebe sústreďoval opatrenia na detekciu hybridných aktivít, ich prevenciu, ako aj reakciu na ne, vrátane možných odvetných opatrení voči ich pôvodcom. Táto iniciatíva sa odzrkadlila v návrhu Strategického kompasu. SR sa aktívne zapojila do aktivít zameraných na ďalšie posilňovanie kybernetickej bezpečnosti v zmysle Kybernetickej stratégie pre novú dekádu. pracovala na revidovanom návrhu smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov a opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v EÚ zameraných na posilnenie a harmonizáciu vnútroštátnych rámcov kybernetickej bezpečnosti. rovnako pracovala na novej smernici o odolnosti kritických subjektov, ktorá v sebe nesie zvýšenie úrovne bezpečnosti kritických subjektov, a na návrhu revidovaného nariadenia pre stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu (eIDAS). SR podporila návrh na bezodkladné vytvorenie a posilnenie siete stredísk bezpečnostných operácií v celej s cieľom disponovať potrebnými kapacitami, expertízou a technologickým vybavením pre monitorovanie, včasné zachytenie, predvídanie a zdieľanie informácií o kybernetických útokoch na informačné siete a koordinovanú reakciu na úrovni a jednotlivých členských krajín. V marci 2021 Európska rada potvrdila zámer zintenzívniť
12
úsilie zamerané na posilňovanie odolnosti, technologickej suverenity a líderstva v oblasti kybernetickej bezpečnosti ako aj na posilňovanie ochrany obyvateľov, firiem a inštitúcií pred kybernetickými útokmi a dôvery v schopnosti zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé informačné systémy, infraštruktúru a konektivitu.
Je v záujme SR, aby bola schopná efektívne reagovať na meniaci sa charakter globálneho systému. Táto ambícia musí byť podoprená politickou vôľou spoločne konať a reálnymi spôsobilosťami a nástrojmi umožňujúcimi presadzovať naše záujmy. V oblasti zahraničnej politiky bol v roku 2021 obzvlášť citlivý východný vektor.
SR sa aktívne zapojila do prípravy viackrát odloženého 6. samitu Východného partnerstva, ktorý sa s odstupom štyroch rokov konal v Bruseli v decembri 2021. Samit potvrdil strategický charakter partnerstva, stanovil nové strednodobé priority a schválil konkrétne opatrenia a ciele do roku 2025 pod názvom “Obnova, odolnosť, reformy”, podporené rozvojovým hospodárskym a investičným plánom pre partnerské krajiny s potenciálom mobilizácie vyše 17 mld. eur. Do spoločného vyhlásenia samitu sa aj pričinením slovenskej diplomacie podarilo presadiť potvrdenie ambiciózneho programu partnerstva, prehĺbenie sektorovej spolupráce, postupnú integráciu partnerov do vnútorného trhu a posilňovanie ich celkovej odolnosti voči vnútorným aj vonkajším výzvam. Za dvanásť rokov od založenia Východného partnerstva bol dosiahnutý významný pokrok v rozvoji ekonomiky, obchodu, konektivity a mobility. Nedostatky však pretrvávajú v oblasti štrukturálnych reforiem, súdnictva, boja proti korupcii, dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a slobody médií v partnerských krajinách. Práve na tieto oblasti zamerané podporné programy partnerstva v nasledujúcom období. SR privítala ustanovenie tzv. Asociačného tria, zoskupenia troch najpokročilejších východných partnerov – Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska – a podporila ich európske integračné ašpirácie.
Od zmanipulovaných prezidentských volieb v Bielorusku nedošlo k zmene správania režimu a postupne zaviedla reštriktívne opatrenia voči jednotlivcom a entitám zodpovedným za sfalšovanie volieb a porušovanie ľudských práv. Na sankcie reagoval režim konfrontáciou v podobe cieleného vyvolania krízy na vonkajších hraniciach prostredníctvom otvoreného zneužívania migrantov na politické účely. SR v tomto smere podporila komplexnú reakciu EÚ. Situácia v Bielorusku zostáva pre SR hodnotovou záležitosťou.
SR naďalej pevne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Samit Ukrajina v októbri 2021 potvrdil pokračujúcu politickú podporu pre suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, ako aj politiku neuznávania nezákonnej anexie Krymu a deklaroval pevnú podporu vykonávania Minských dohôd. V komplikovaných vzťahoch s Ruskom nedošlo k zlepšeniu. Problém predstavujú nezhody v zásadných politických aj bezpečnostných otázkach. Politika EÚ bola naďalej založená na piatich riadiacich princípoch, uplatňovaní sankcií a snahe prispieť k riešeniu konfliktu na východe Ukrajiny. Plnenie Minských dohôd ostáva podmienkou pre zmenu politiky EÚ. Zároveň je SR otvorená spolupráci s Ruskom vo vybraných oblastiach. SR záujem rozvíjať s Ruskom korektné partnerské vzťahy a viesť konštruktívny a vecný, ale kritický dialóg. Konfrontačný prístup Ruska vo vojenskej, bezpečnostnej a politickej oblasti, ktorý pokračoval aj v roku 2021, však SR zároveň považuje za hlavnú výzvu pre euroatlantickú bezpečnosť.
Prístup k Číne naďalej vychádza z jej vnímania v Strategickom výhľade vzťahov EÚ – Čína 2019, ktorý definuje Čínu ako partnera na rokovanie a dosahovanie spoločných cieľov, hospodárskeho konkurenta a systémového rivala. Vzťahy medzi a Čínou prechádzajú fázou ochladenia po zavedení odvetných čínskych sankcií voči organizáciám a politickým
13
predstaviteľom EÚ. Čína napriek tomu zostáva strategicky dôležitým partnerom pri hľadaní spoločných riešení rôznych regionálnych a globálnych výziev. SR záujem o rozvoj pragmatických a vyvážených vzťahov založených na spravodlivom a recipročnom partnerstve. Angažovanosť si však vyžaduje záujem oboch strán a dodržiavanie platných pravidiel. SR a nemôžu upustiť od obhajoby dodržiavania ľudských práv a hodnôt, na ktorých postavené.
SR záujem na dynamickom a motivujúcom prístupovom procese a dôveryhodnej politike rozširovania. Stabilita, prosperita a demokratický vývoj na západnom Balkáne naďalej strategickým záujmom SR. Dianie v regióne vyvoláva obavy, preto SR dôrazne vyzýva na podstatne väčšiu angažovanosť a jej členských štátov. Únia musí byť na západnom Balkáne rešpektovaným a dôveryhodným partnerom. Vzťahy a spoluprácu s regiónom je však potrebné budovať aj nad rámec kondicionality prístupového procesu. Stabilita západného Balkánu a jeho európska perspektíva patria medzi hlavné zahraničnopolitické priority SR.
SR aktívne využívala nástroje spoločnej obchodnej politiky na presadzovanie svojich záujmov a ochranu spravodlivej súťaže v medzinárodnom obchode. V záujme dosiahnutia týchto cieľov sa SR aktívne zapájala do procesu rokovaní o dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami. Požiadavky SR boli formulované na základe konzultácií s domácimi priemyselnými zväzmi a asociáciami. Prihliadalo sa na to, aby nové dohody prispievali k zvýšeniu exportnej výkonnosti SR nielen v tradičných sektoroch (automobilový, hutnícky priemysel, spotrebná elektronika), ale aj v iných odvetviach s exportným potenciálom (služby, energetika, doprava, digitálne technológie). Zároveň sa