prostredníctvom pôžičiek. V priebehu roka 2021 bolo schválených 22 národných plánov obnovy. Národný plán predstavuje komplexnú reakciu na hospodársku a sociálnu situáciu SR, pričom proces obnovy bude založený na zveľaďovaní ľudského kapitálu a vytváraní inovačného prostredia. SR je v rokoch 2021 – 2023 oprávnená na čerpanie približne 6,3 mld. eur. Prínos Nástroja obnovy a odolnosti bude závisieť od praktickej implementácie reforiem a investícií. Celkovo bude na európskej úrovni potrebné sledovať dosahovanie cieľov stanovených v jednotlivých národných plánoch, či už ide o digitalizáciu, energetiku, alebo klímu. Práve problematika zelenej tranzície bola jednou z ústredných tém, ktorú EÚ v roku 2021 presadzovala. V rámci zelenej dohody a obnovy hospodárstva boli vykonané bezprecedentné kroky ako napr. prijatie európskeho klimatického predpisu, či emisia zelených dlhopisov, ktorá vyvolala intenzívny záujem investorov. Inovatívny prístup môže prispieť k upevneniu líderstva EÚ v danej sfére, ale aj rozvoju a transformácii európskeho hospodárstva ako takého. K tomu cieľu môžu prispieť aj prelomové návrhy legislatívnych aktov v digitálnej sfére – zákon o digitálnych trhoch a zákon o digitálnych službách, ktoré by mali formovať a regulovať európsky trh v budúcom období.
Paralelne s prípravou národného plánu obnovy prebiehalo vypracovanie komplexného návrhu Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027. Partnerská dohoda je základným strategickým dokumentom na využívanie fondov politiky súdržnosti EÚ v aktuálnom programovom období. Jeho príprava prebiehala na národnej úrovni participatívnym spôsobom so zapojením socio-ekonomických partnerov, odbornej i laickej verejnosti v rámci platforiem Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020+, Rady vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027 a pod. V decembri 2021 bol návrh Partnerskej dohody zaslaný na neformálne posúdenie zo strany EK.
V priebehu roka 2021 sa v SR etabloval Európsky orgán práce (European Labour Authority – ďalej „ELA“), ktorý je historicky prvým orgánom EÚ zriadeným na území SR.
Rok 2022 so sebou prináša rad možných výziev, na ktoré musia byť EÚ a členské štáty schopné adekvátne reagovať. Členské štáty budú musieť zabezpečiť zelené, odolné a inkluzívne oživenie hospodárstva. Pandémia, inflácia, či sprísňovanie menovej politiky predstavujú riziká pre hospodárstvo. Medzi ďalšie riziká možno zaradiť obchodné spory, migračný tlak, aj ako nástroj hybridného konfliktu, eskaláciu konfliktov v susedstve EÚ, ale aj interné napätie v únii, nielen v kontexte otázok právneho štátu. V kontexte zelenej dohody, dekarbonizácie a vysokých cien energií, bude naďalej prebiehať debata o uhlíkovo neutrálnych zdrojoch. SR bude pokračovať v obhajobe flexibility pre členské štáty pri dosahovaní uhlíkovej neutrality, práva rozhodovať o národnom energetickom mixe vrátane jadrovej energetiky a zachovania princípu technologickej neutrality naprieč celou ekonomikou.
Zhrnutie predkladanej správy je nevyčerpávajúcim popisom stavu a odrazom dynamiky vývoja na pôde EÚ, ktoré nemožno čítať izolovane od celkového kontextu. Ide o výpočet vybraných oblastí, kde bol zaznamenaný pokrok, resp. existuje priestor na zlepšenie spoločného úsilia.
SR ako členský štát, ktorý prispieva k spoločným európskym riešeniam, musí viesť sebavedomú európsku politiku a prinášať vlastné návrhy. Bude potrebné definovať témy, ktorých jasne rozpoznateľným nositeľom v rámci únie by bola práve SR, čo by si vyžiadalo celospoločenský konsenzus a aj odborné zdroje a kapacity.