Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Tomáš Valášek predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie dávky popôrodnej starostlivosti pre otca dieťaťa alebo pre inú blízku osobu so súhlasom matky (ďalej len „popôrodná dávka“) do systému nemocenského poistenia. Účelom popôrodnej dávky je primárne posilnenie väzby medzi dieťaťom, matkou a otcom, či inou osobou starajúcou sa o dieťa v tesnom období po narodení dieťaťa. Druhá osoba spoločne sa starajúca o dieťa je po narodení dieťaťa nezastupiteľná či už ako podpora matke dieťaťa alebo pri starostlivosti o staršie deti počas pobytu matky dieťaťa v pôrodnici.
Je tiež dokázané, že možnosť zostať na otcovskej dovolenke vedie aj po jej skončení k väčšej angažovanosti otcov na starostlivosti o ich deti. Zdieľanie rodičovských povinností tiež zmazáva znevýhodnenie žien na trhu práce. Dnes už síce otcovia nárok na materskú majú, no nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej matka dieťaťa. Rovnako si ju nemôžu vziať iné blízke osoby, ktoré sa podieľajú na starostlivosti o dieťa, pokiaľ to nie je otec dieťaťa. Táto osoba by tak získala nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia matky dieťaťa a po vzore súčasnej materskej dovolenky by získala nárok na 75 % dennej mzdy zo Sociálnej poisťovne. Otec dieťaťa či iná blízka osoba podieľajúca sa na starostlivosti o dieťa bude mať podľa predkladaného návrhu zákona nárok na popôrodnú dávku len vtedy, ak bol/a v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistený/á najmenej 270 dní, t. j. podieľal/a sa na fungovaní sociálneho systému. Táto podmienka je rovnaká, ako v prípade poskytovania materského.
Z pohľadu komparatívneho práva považuje predkladateľ za dôležité pripomenúť, že Slovenská republika patrí v súčasnosti k menšine členských štátov Európskej únie, v ktorých otcovské alebo obdobná popôrodná finančná podpora absentuje. V troch štvrtinách členských štátov (21 z 28) je totiž stav nasledovný:1
10 dní, z toho prvé tri 100 % a ďalších 7 dní 82 % z predchádzajúcej mzdy (vyššia výška ako materská)
15 dní, 90 % z predchádzajúceho zárobku (rovnaká výška ako materská)
7 dní, 70 % denného vymeriavacieho základu
14 po sebe idúcich dní (10 pracovných), 100 % predchádzajúcej mzdy (väčšinou viac ako materská)
10 pracovných dní, 100 % predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
1 Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky (2017)
Slovenská republika je navyše viazaná smernicou EP a Rady EÚ 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ. EÚ neurčuje presný počet dní, ktorý by mal túto dávku tvoriť, odporúča však minimálne 10 pracovných dní. Počas tejto doby by mal otec dieťaťa či iná blízka osoba podieľajúca sa na starostlivosti o dieťa mať nárok na náhradu príjmu aspoň v rozsahu, aký by mu/jej bol priznaný pri práceneschopnosti. Nárok na túto dávku by mal byť oprávneným osobám priznaný bez ohľadu na ich rodinný stav, teda by ho mali mať aj nezosobášené páry, či napríklad niektorý zo starých rodičov či iných blízkych osôb, pokiaľ je matka samoživiteľka. Členské štáty, ktoré túto dávku zatiaľ zavedenú nemajú, a Slovensko je jednou z nich, majú povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy či opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, najneskôr do 2. augusta 2022. Tento dátum sa blíži a súčasná vláda doteraz nepredložila žiadny návrh zákona, ktorý by túto dávku zavádzal. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo predkladateľ prichádza s predmetným návrhom na rokovanie marcovej schôdze NR SR.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časťK bodu 1 [§ 13 ods. 1 písm. f)] Okruh nemocenských dávok poskytovaných z nemocenského poistenia sa rozširuje o dávku popôrodnej starostlivosti.
K bodu 2 [§ 43 ods. 1 písm. c)] Vylúčenie súbehu nároku na ošetrovné a dávku popôrodnej starostlivosti sa upravuje rovnako ako pre prípad súbehu s materskou.
Do zákona o sociálnom poistení sa vkladajú ustanovenia o podmienkach nároku na dávku popôrodnej starostlivosti, jej poskytovaní a jeho výške. Vychádza sa pritom z úpravy materského, a teda aj pri tejto dávke bude existovať rovnaká podmienka poistenia (270 dní), ako aj rovnaká výška za deň (75 % denného vymeriavacieho základu).
K bodu 4 [§ 106 písm. e)] Navrhuje sa, aby poistenec nemal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých sa mu vypláca dávka popôrodnej starostlivosti. Rovnaké obmedzenie existuje už dnes pri materskom.
V období, keď sa vymedzenému okruhu fyzických osôb poskytuje materské, platí za ňu poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity štát. Počas 14-dňového obdobia poberania dávky popôrodnej starostlivosti bude platiť rovnaká úprava aj tu.
K bodom 6 a 79
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na predchádzajúce novelizačné body.
Obdobie poberania dávky popôrodnej starostlivosti sa navrhuje zaradiť medzi dôležité osobné prekážky v práci.
Keďže sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov je upravené osobitným zákonom, v záujme všeobecného zavedenia dávky popôrodnej starostlivosti v systéme sociálneho zabezpečenia je
potrebné novelizovať aj zákon č. 328/2002 Z. z.Navrhuje sa zaviesť dávku popôrodnej starostlivosti obdobným spôsobom, ako v zákone o sociálnom poistení.
Do doby trvania služobného pomeru policajta a profesionálneho vojaka sa dnes započítava aj materská dovolenka. Navrhuje sa preto, aby rovnaký princíp platil počas poberania dávky popôrodnej starostlivosti.
Pri súbehu nároku na materské a na výsluhový príspevok majú policajt a profesionálny vojak nárok na výplatu len jednej dávky, a to vyššej. Rovnaký princíp bude platiť aj pri čerpaní dávky popôrodnej starostlivosti.
K bodom 5 a 6
Legislatívno-technická úprava.
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. júna 2022.