1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa predkladá ako návrh skupiny poslancov NRSR za stranu HLAS – sociálna demokracia.
V Čl. I. sa navrhuje v reakcii na aktuálne zvyšovanie cien potravín znížiť sadzbu dane z pridanej hodnoty na úroveň 5 % na tovary, ktoré tvoria okruh základných potravín a oslobodiť od dane z pridanej hodnoty dodávanie tovaru pri priamom predaji takzvanom predaji z dvora.
Slovenskú republiku a jej obyvateľov v ostatnom období postihli zásadné negatívne ekonomické javy ako výrazné zvyšovanie cien potravín, zdražovanie pohonných hmôt a energií na bezprecedentnú úroveň a vysoká inflácia, ktoré spolu s negatívnymi ekonomickými dôsledkami šírenia ochorenia Covid-19 spôsobujú zlú finančnú situáciu obyvateľov SR.
Spotrebiteľské ceny sa v septembri 2021 medziročne zvýšili o 4,6 percenta, čo je najviac za posledných takmer desať rokov. V blízkej budúcnosti nie je vízia na zlepšenie situácie - za prvý kvartál 2022 sa očakáva inflácia okolo siedmych percent. Agropotravinári očakávajú, že vlna zdražovania z minulého roka sa vôbec nekončí a ešte sa len rozbieha. Táto situácia je citeľná i pre ľudí s vyššími príjmami, avšak pre domácnosti, kde nezamestnaní, nízko príjmové domácnosti, seniori a tie domácnosti, kde sa starajú o hendikepované osoby tu vzniká skutočne zásadný problém.
Zníženie sadzby DPH predstavuje efektívny a adresný krok na pomoc obyvateľom. V okolitých štátoch pristúpili k takýmto krokom okamžite po vyhodnotení miery inflácie za predchádzajúci rok. V Poľsku znížila vláda od 1. februára 2022 daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny na nulu a zlacnila aj pohonné látky, v Maďarsku pristúpili k cenovej regulácií a pri celkovom porovnaní v Poľsku potraviny lacnejšie takmer o dvadsaťsedem percent, v Česku o takmer dvanásť percent a v Maďarsku o desať percent.1 Z hľadiska porovnania príjmov je však Slovensko spomedzi týchto krajín na chvoste.2 Občania sa teda môžu oprávnene pýtať na zdôvodnenie najvyšších cien. Samozrejme nižšie ceny v okolitých štátoch vedú k tomu, že slovenskí spotrebitelia žijúci v blízkosti hraníc si radšej nakúpia v zahraničí, čo potom vedie k nižším príjmom slovenských podnikateľov a nižšej dani, ktorú odvedú.
Zlacnenie základných potravín vo výške 5 % je pritom len minimálna pomoc, ktorú štát môže poskytnúť a zdražovanie nevykompenzuje v plnej miere, preto by mala vláda pristúpiť k ďalším nevyhnutným opatreniam. Sám Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan uviedol, že aj na Slovensku bude treba reagovať na rast cien potravín a nižšia daň by mohla zabrzdiť zdražovanie.3
Oslobodenie od dane pri priamom predaji je najmä formou podpory prvovýrobcov farmárov, pestovateľov plodín a chovateľov zvierat, ktorí svoje produkty predávajú priamo konečnému spotrebiteľovi alebo lokálnej maloobchodnej prevádzkarni. Opatrenie smerovať
1 TA3. ROZHOVOR: Nulová DPH na potraviny v Poľsku či Maďarsku? Sme na chvoste celej únie, kričia potravinári. Dostupné na: https://www.ta3.com/clanok/226318/rozhovor-nulova-dph-na-potraviny-v-polsku-ci-madarsku-sme-na-chvoste-celej-unie-kricia-potravinari.
2 Priemerné platy v Európskej únii za rok 2020. dostupné na: https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000147/1969967/Priemerne-platy-v-Europskej-unii-za-rok-2020--Kto-si-zije-ako-kral-a-kto-zivori.
3 Forbes. Nižšia daň na potraviny? Podľa šéfa agrorezortu by to mohlo zabrzdiť zdražovanie. dostupné na: https://www.forbes.sk/nizsia-dan-na-niektore-potraviny-podla-sefa-agrorezortu-by-to-mohlo-zabrzdit-zdrazovanie.
2
k tomu, aby i títo podnikatelia, ktorí produkujú kvalitné lokálne produkty mohli cenovo konkurovať väčším prevádzkam čím by sa zároveň podporila tradícia produkovania lokálnych potravín.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť
K čl. I
K Bodu 1
Navrhovaným doplnením ustanovenia § 27 o nový odsek 3 sa bude aplikovať mimoriadne znížená sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 5 % zo základu dane na tovary uvedené v prílohe č. 7b.
K Bodu 2
Upravuje sa príloha 7, z ktorej sa vynímajú základné potraviny a zvyšné tovary sa ponechávajú v režime zníženej sadzby dane.
K Bodu 3
Za prílohu č. 7a sa vkladá príloha č. 7b, ktorá obsahuje výpočet základných potravín tovarov na ktoré sa v zmysle návrhu uplatňovať mimoriadne znížená sadzba dane. Okruh tovarov v prílohe 7b je totožný s okruhom tovarov, ktorý sa vyňal z doterajšej prílohy 7.
K Bodu 4
Navrhuje sa za § 48e vložiť § 48f, ktorý kreuje novú činnosť, ktorá je oslobodená od dane z pridanej hodnoty, a to dodanie tovarov formou priameho predaja. Vymedzenie priameho predaja z hľadiska podmienok pôvodu predávaných prvovýrobkov, okruhu odberateľov, množstva predávaného tovaru a ďalších náležitostí je v súčasnosti upravené nariadeniami vlády č. 359/2011 Z. z. a č. 360/2011 Z. z., ktorých podmienky musia byť splnené na to, aby bol predaj tovaru oslobodený od dane z pridanej hodnoty.
K čl. II
Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť v súvislosti s rapídnym zvyšovaním cien a negatívnymi ekonomickými dôsledkami pre obyvateľov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a) je upravený v práve Európskej únie
- primárnom
- čl. 110 až 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
2.nelegislatívne akty
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
- smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení,
b) je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
- rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-437/06 Securenta Göttinger Immobilienanlagen und Vermögensmanagement AG proti Finanzamt Göttingen, rok 2008
- rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-25/03 Finanzamt Bergisch Gladbach proti HE, rok 2005.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: Nie prekladaným návrhom právneho predpisu dotknuté.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie: Úplný.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy je možné vyčísliť približne vo výške 110 miliónov eur.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.