DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Návrh zákona reaguje na aktuálny nepriaznivý vývoj na Ukrajine po uznaní separatistických oblastí Donecka a Luhanska na východe jej územia Ruskou federáciou a následnej ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Tento nepriaznivý vývoj môže vyústiť do masovej migrácie cudzincov na naše územie. V dôsledku toho bude potrebné realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, a to najmä vecné plnenia s ohľadom na potrebu zabezpečenia ubytovania cudzincov, organizáciu dopravného zabezpečenia, organizáciu zdravotníckeho zabezpečenia a prípadne s tým súvisiace uloženie pracovnej povinnosti. Realizácii týchto opatrení musí predchádzať vyhlásenie príslušnej krízovej situácie. Navrhuje sa preto zakotviť do zákona o civilnej ochrane hromadný prílev cudzincov ako udalosť, ktorá umožňuje vyhlásenie mimoriadnej situácie. Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona o azyle, ktorá umožní vláde Slovenskej republiky vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie a precizujú sa ustanovenia, ktoré upravujú poskytnutie dočasného útočiska. Úpravou zákona o kybernetickej bezpečnosti sa sleduje cieľ zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete prostredníctvom nového inštitútu „blokovania“.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu, na služby pre občana, na životné prostredie a manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy je vyvolaný potrebou navýšenia štyroch funkčných miest pre Národný bezpečnostný úrad v súvislosti s novo navrhovaným inštitútom „blokovania“ škodlivého obsahu na internete.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Minister vnútra Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

I keď je k návrhu zákona vypracované tabuľky zhody, nejde o transpozíciu. Ide iba sprecizovanie už prebratých ustanovení smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov, vo vzťahu k aktuálnej situácii medzi Ukrajinou a Ruskom.

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

25. február 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Problémom je nepriaznivý vývoj situácie medzi Ukrajinou a Ruskom po uznaní separatistických oblastí Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny Ruskou federáciou a následnej invázii ruských vojsk na Ukrajinu, ktorý môže v prípade ozbrojeného konfliktu vyústiť do masovej migrácie cudzincov na naše územie. V tejto súvislosti je potrebné vytvoriť legislatívny rámec na vykonanie potrebných opatrení a okamžitej reakcie Slovenskej republiky na vzniknutú situáciu.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom návrhu zákona je:

1.v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva zakotviť hromadný prílev cudzincov ako udalosť, ktorá

umožňuje vyhlásenie mimoriadnej situácie;

2.v zákone o azyle umožniť vláde vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady

Európskej únie;

3.upraviť ustanovenia, ktoré sa týkajú poskytnutia dočasného útočiska na území SR;

4.v zákone o kybernetickej bezpečnosti sa sleduje cieľ zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete

prostredníctvom nového inštitútu „blokovania“.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

- subjekty civilnej ochrany obyvateľstva,

- vláda SR,

- Národný bezpečnostný úrad,

- cudzinci žiadajúci o dočasné útočisko v SR.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívne riešenia neboli posudzované.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V prípade zachovania nulového variantu by vláda SR pri hromadnom príleve cudzincov v dôsledku vojnového konfliktu nemohla vyhlásiť mimoriadnu situáciu, a tým realizovať príslušné opatrenia hospodárskej mobilizácie, a to najmä vecné plnenia s ohľadom na potrebu zabezpečenia ubytovania cudzincov, organizáciu dopravného zabezpečenia alebo organizáciu zdravotníckeho zabezpečenia, prípadne s tým súvisiace uloženie pracovnej povinnosti. Rovnako by nemohla vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska bez rozhodnutia Rady Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Postup blokovania v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Účelnosť zákona bude preskúmaná najneskôr 2 roky po zrušení mimoriadnej situácie vyvolanej ozbrojeným konfliktom.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Mgr. Ján Kušnárik, riaditeľ organizačného a právneho odboru Migračného úradu MV SR, tel.: +421 2 48254102,

jan.kusnarik@minv.sk

;

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Podľa bodu 2.5. písm. a) Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sa jednotná metodika neuplatňuje na návrh zákona, ktorý má byť predmetom skráteného legislatívneho konania.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: MK SR

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

197 627 €

197 627€

v tom: NBÚ

197 627 €

z toho:

- vplyv na ŠR

197 627 €

Rozpočtové prostriedky

197 627 €

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

+ 4

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

197 627,00 €

- vplyv na ŠR

197 627,00 €

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0 €

v tom: NBÚ

0 €

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv

197 627,00 €

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie bude zabezpečené navýšením schválených limitov rozpočtu kapitoly NBÚ.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona dochádza k úprave právomocí Národného bezpečnostného úradu a zavádza sa legislatívne vymedzenie inštitútu „blokovania“, ktorý slúži na efektívne zamedzenie šírenia škodlivého obsahu na internete v súlade s vznesenou spoločenskou požiadavkou v záujme zabezpečenia dôveryhodnosti služieb a aktivít poskytovaných prostredníctvom internetu a ochrany práv osôb zúčastňujúcich sa na týchto aktivitách, ako aj ochrany konečného užívateľa týchto služieb alebo škodlivého obsahu na internete, vzhľadom na to, že škodlivých aktivít na internete z roka na rok pribúda šírením škodlivého obsahu ako aj šírením dezinformácii a zavádzajúcich kampaní.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

136 224,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

50 273,00 €

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

11 130,00 €

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Ostatné služby (518)

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

197 627,00 €

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

poznámka

Počet zamestnancov celkom

+ 4

+0 (celkovo 4)

z toho vplyv na ŠR

+ 4

+0 (celkovo 4)

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2838,00 €

z toho vplyv na ŠR

2838,00 €

Osobné výdavky celkom (v eurách)

136 224,00 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

136 224,00 €

z toho vplyv na ŠR

136 224,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

50 273,00 €

z toho vplyv na ŠR

50 273,00 €

Ide o navýšenie 4 tabuľkových miest príslušníkov v služobnom pomere (mzdové výdavky nezahŕňajú valorizáciu).

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 78 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)v sekundárnom práve

-smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 004), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie – bezpredmetné.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – smernica 2001/55/ES- 31. 12. 2002;

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – bezpredmetné;

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav – smernica 2001/55/ES bola úplne prebratá do zákona

č. 480/2002 Z.

z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I

Aktuálny nepriaznivý vývoj situácie na Ukrajine po uznaní separatistických oblastí na východe jej územia Ruskou federáciou a následných ruských vojenských operácií na území Ukrajiny ukázal potrebu dôslednej prípravy Slovenskej republiky na dopady takéhoto vývoja, ktoré môžu vyústiť do masovej migrácie cudzincov na naše územie. V dôsledku toho bude potrebné realizovať aj opatrenia, ktoré náš právny poriadok spája práve s manažmentom krízových situácií. Uplatneniu týchto opatrení v praxi však nevyhnutne musí predchádzať vyhlásenie príslušnej krízovej situácie. Navrhuje sa preto zakotviť do zákona o civilnej ochrane hromadný prílev cudzincov ako udalosť, ktorá umožňuje vyhlásenie mimoriadnej situácie. Po jej vyhlásení sa budú môcť realizovať príslušné opatrenia hospodárskej mobilizácie, a to najmä vecné plnenia s ohľadom na potrebu zabezpečenia ubytovania cudzincov, organizáciu dopravného zabezpečenia alebo organizáciu zdravotníckeho zabezpečenia, prípadne s tým súvisiace uloženie pracovnej povinnosti.

K čl. II

K bodu 1 (§ 29 ods. 2)

Umožňuje sa, aby mohla vláda vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie. Vytvárajú sa tým predpoklady na riešenie dôsledkov masívneho prílevu cudzincov na územie našej republiky ako reakcie na prípadný ozbrojený konflikt v dôsledku eskalácie napätia po uznaní separatistických oblastí na východe Ukrajiny Ruskou federáciou.

K bodu 2 (§ 30 ods. 1)

Explicitne sa ustanovuje moment začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska. Zastupovanie maloletých a povinnosť maloletého byť prítomný pri podávaní vyhlásenia z dôvodu zamedzenia fiktívnym žiadostiam o poskytnutie dočasného útočiska sa navrhuje riešiť obdobne ako v konaní o udelenie azylu. Tiež sa riešia prípady, kedy sa konanie o poskytnutie dočasného útočiska nezačne.

K bodom 3 a 5 (§ 31 ods. 3, 4 a § 31 ods. 7 písm. f))

Takisto, ako je to v prípade konania o udelenie azylu, nebude potrebné žiadať o poskytnutie dočasného útočiska vo vzťahu k deťom narodeným na území Slovenskej republiky cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska alebo cudzinke, ktorej sa poskytlo dočasné útočisko. Tieto deti budú žiadateľmi priamo zo zákona, ich zákonný zástupca však bude povinný v ustanovenej lehote poskytnúť údaje potrebné na rozhodnutie. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok zastavenie konania o poskytnutie dočasného útočiska vo vzťahu k tomuto dieťaťu.

K bodu 4 (§ 31 ods. 6)

Vzhľadom na možný veľký nápor na rozhodovanie migračného úradu v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov môžu byť súčasné lehoty na rozhodovanie nepostačujúce, a preto sa navrhuje ich predĺženie z 15 dní na 30 dní. Okrem toho sa pojmovo zosúlaďuje zákon o azyle so zákonom o štátnej službe.

K bodu 6 (§ 31 ods. 8 a 9)

Legislatívno-technická úprava odkazov v súvislosti s vložením nových odsekov do § 31.

K bodu 7 (§ 31 ods. 11)

Je žiaduce doplniť dôvody na zamietnutie žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska aj o prípady, ktoré sú dôvodom na zrušenie poskytnutého dočasného útočiska a môžu sa uplatniť už v konaní o jeho poskytnutí. Ide predovšetkým o zistenia závažnej trestnej činnosti cudzincov, resp. skutočnosti, kedy ich možno považovať za nebezpečných pre bezpečnosť Slovenskej republiky.

K bodu 8 (§ 32 ods. 1 písm. e) a f))

Dopĺňajú sa dôvody zániku poskytovania dočasného útočiska vo vzťahu k poskytnutiu ochrany iným členským štátom Európskej únie alebo získaniu pobytu bez časového obmedzenia iným štátom. V týchto prípadoch je ďalšie poskytovanie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky neodôvodnené.

K bodom 9 a 10 (§ 35 a § 36 ods. 1)

Vo vzťahu k cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska a odídencom je potrebné rozšíriť aj aplikáciu § 23d, ktorý sa týka maloletých.

K čl. III

K bodu 1 (§ 5 ods. 1)

Doplnením ustanovenia § 5 ods. 1 dochádza k úprave právomocí Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „úrad“), ktorou sa zavádza inštitút „blokovania“, ktorý slúži na efektívne zamedzenie šírenia škodlivého obsahu na internete v súlade so vznesenou spoločenskou požiadavkou na zabezpečenie dôveryhodnosti služieb a aktivít poskytovaných prostredníctvom internetu a ochrany práv osôb zúčastňujúcich sa na týchto aktivitách, ako aj ochrany konečného užívateľa týchto služieb. Škodlivých aktivít na internete z roka na rok pribúda šírením škodlivého obsahu ako aj šírením dezinformácii a zavádzajúcich kampaní.

K bodu 2 (§ 27b)

V záujme zabezpečenia dôveryhodnosti služieb a aktivít poskytovaných prostredníctvom internetu a ochrany práv osôb zúčastňujúcich sa na týchto aktivitách, ako aj ochrany konečného užívateľa týchto služieb bola vznesená spoločenská požiadavka efektívneho zamedzovania škodlivých aktivít alebo škodlivého obsahu na internete. Zároveň rastie sofistikovanosť útokov a s neustále prebiehajúcou informatizáciou spoločnosti aj riziká spojené s úspešne vykonanými útokmi. Typy škodlivých aktivít spadajú do kompetencie rôznych štátnych orgánov. Množstvo útokov je vykonávaných buď plošne (napr. phishingové kampane lákajúce veľké množstvo používateľov kliknúť na rozoslaný link), alebo na svoju činnosť využíva identifikovateľný škodlivý obsah alebo sieťovú infraštruktúru (napr. riadiace servery botnet sietí, DNS servery k nim smerujúce, zariadenia vykonávajúce DDOS útoky a pod.). Z tohto dôvodu mnohé krajiny zavádzajú legislatívne podmienky a technické prostriedky na blokovanie nežiadúceho obsahu, IP adries, domén, URL, súborov a podobne. Úrad na túto potrebu adekvátne reaguje a svoje odborné schopnosti a kompetencie, ktoré využíva pri riešení kybernetických bezpečnostných incidentov primerane aplikuje aj na iné škodlivé aktivity na internete. Blokovanie infikovaných domén a IP adries je nutné považovať za reaktívne opatrenie vedúce k zamedzeniu prístupu k škodlivému obsahu. Dôvody, prečo využiť tento prostriedok, je možné zhrnúť do niekoľkých bodov:

1. Ochrana používateľov napadnutých služieb a nevedomých používateľov podvodných služieb - ak je na šírenie škodlivého obsahu, vylákanie údajov alebo na ilegálne aktivity zneužitá legitímna doména alebo služba; zablokovanie obsahu alebo konkrétneho URL zabezpečí ochranu používateľov, ktorí túto službu alebo doménu využívajú.

2. Zmiernenie alebo zamedzenie škodlivých následkov - blokovaním domén a IP adries so škodlivým obsahom či phishingom je takisto možné dosiahnuť zmiernenie následkov v podobe menšieho dopadu na potenciálne obete, resp. zasiahnutých používateľov. Rovnako aj včasným blokovaním možno zabezpečiť úplné zamedzenie škodlivých následkov, pretože nemusí dôjsť napríklad k stiahnutiu škodlivého obsahu alebo k dokončeniu všetkých fáz phishingovej kampane.

3. Zastavenie šírenia škodlivého obsahu - v tomto bode ide najmä o šírenie malvéru, existenciu riadiacich serverov pre botnety, phishingové stránky a pod. Domény a IP adresy s takýmto obsahom sú využívané útočníkmi na nelegitímne ciele a ich blokovanie bráni ďalšiemu šíreniu takéhoto škodlivého obsahu.

Navrhované ustanovenie upravuje, že úrad vykonáva blokovanie v rámci riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu. V rámci riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu vydá úrad rozhodnutie o blokovaní, v ktorom určí metódu (spôsob) blokovania a blokovanie vykoná. Spôsob blokovania musí vychádzať z metód uvedených vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá úrad.

Samozrejme, ide o krajný prostriedok, nástroj, ktorý predstavuje zásah do práv subjektov, ale zároveň predstavuje aj riešenie kybernetického bezpečnostného incidentu v prípade, kedy sú iné nástroje neúčinné a protiprávna, resp. škodlivá aktivita naďalej pokračuje a ohrozuje konečného užívateľa. Zodpovednosť za prípadnú škodu znáša úrad.

Účelom ustanovenie je teda v konečnom dôsledku výšenie obranyschopnosti Slovenskej republiky voči kybernetickým útokom na významné informačné systémy z externého prostredia (internetu), najmä voči šíreniu škodlivého kódu zo sietí infikovaných počítačov a šíreniu škodlivej aktivity z IP adresného rozsahu SR.

Rozhodnutiu úradu o blokovaní sa musí každý povinný subjekt podriadiť. Keďže ide o zásahy na rôznych úrovniach regulácie, úrad pri takomto zásahu môže požadovať súčinnosť rôznych zainteresovaných subjektov. Zmyslom je, aby blokovanie bolo vykonané s ohľadom na spojené riziká, aby bolo účelné, efektívne a zmysluplné.

K bodu 2 (§ 27c)

V nadväznosti na predchádzajúci paragraf sa ustanovuje možnosť vykonať blokovanie aj na základe žiadosti iného subjektu. Takouto žiadosťou sa rozumie vykonateľné rozhodnutie

konkrétneho oprávneného subjektu podľa osobitných predpisov. Úrad v tomto prípade toto rozhodnutie vykoná s náležitou odbornosťou. Zákon dáva každému takémuto subjektu možnosť požiadať úrad o spoluprácu ešte pred vydaním svojho rozhodnutia, čím je možné predchádzať technicky nerealizovateľným rozhodnutiam či neprimeraným zásahom.

K bodu 3 (§ 32 ods. 1)

Dopĺňa sa splnomocňujúce ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu o pravidlách blokovania.

K bodu 4 (§ 33 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava z dôvodu potreby aktualizácie vnútorných odkazov.