DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Proces odovzdávania povinných deponátov aktuálne upravených v zákone č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov predstavuje významnú a neoddeliteľnú súčasť vytvárania a udržiavania kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. V súčasnosti platný mechanizmus odovzdávania povinných výtlačkov periodických publikácií, neperiodických publikácií a povinných rozmnoženín slovenských audiovizuálnych diel určeným právnickým osobám, ktoré sú určené na archivačné, dokumentačné a výskumné účely, je však vzhľadom na neustály technologický a spoločenský vývoj potrebné aktualizovať a prispôsobiť novým požiadavkám.

Cieľom predloženého návrhu zákona je reflektovať aktuálny vývoj a nové požiadavky v oblasti šírenia informácií, a to nie len prostredníctvom tradičnej periodickej tlače, ale aj prostredníctvom elektronických periodických publikácií a spravodajských webových portálov.

Predmetom návrhu zákona je, okrem iného, úprava systému evidovania periodických publikácií, ktorá je aktuálne zakotvená v zákone č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov. Súčasťou evidencie majú byť s ohľadom na novú definíciu periodickej publikácie aj elektronické periodické publikácie a spravodajské webové portály. Práve tie sú v súčasnosti jedným z najvyužívanejších zdrojov informácií, preto ich zaradenie do evidencie je logickým vyústením digitálneho progresu.

Súčasťou návrhu zákona je zároveň aj úprava povinností vydavateľov periodických publikácií a tlačovej agentúry pri šírení informácií, ktoré sú aktuálne upravené v tlačovom zákone a ku ktorým predkladateľ zahrnul aj prevádzkovateľov spravodajských webových portálov, nakoľko nepochybne spadajú medzi relevantných hráčov na mediálnom trhu. Novinkou v návrhu zákona je aj povinnosť vydavateľov neperiodických publikácií uverejňovať povinné údaje vo vzťahu k šíreniu týchto publikácií. Zavádza sa tiež nová povinnosť vydavateľa periodickej publikácie a prevádzkovateľa spravodajského webového portálu zapísať sa do registra partnerov verejného sektora.

S cieľom zvyšovať povedomie o základných právach a slobodách, informačnej pluralite menšín, lokálnych komunít či znevýhodnených skupín sa prostredníctvom návrhu zákona zavádza pojem komunitné periodikum a súčasne aj niektoré povinnosti vyplývajúce z jeho postavenia na trhu.

Predkladanou právnou úpravou sa upravuje aj transparentnosť financovania, odlíšiteľnosť inzercie a explicitne sa vylučuje zodpovednosť vydavateľa za pravdivosť zverejnenej inzercie, či inej formy propagácie. Osobitne sa navrhuje upraviť sponzorovanie vo vzťahu k neperiodickej publikácii, komunikátu periodickej publikácie alebo časti agentúrneho servisu.

Návrh zákona upravuje taktiež povinnosti vydavateľov periodických publikácií vydavateľov neperiodických publikácií a prevádzkovateľov spravodajských webových portálov za účelom budovania konzervačného fondu a digitálneho depozitného fondu. Popri reflektovaní súčasných digitalizačných trendov je zámerom predmetného návrhu zákona aj úprava systému odovzdávania deponátov publikácií oprávneným subjektom, tzv. depozitárom, a dosiahnuť stav, kedy bude jednoznačne definované, aké publikácie majú byť obsahom konzervačného fondu a digitálneho depozitného fondu. Cieľom je tiež priblížiť sa štandardu krajín Európskej únie, kde sa počet povinne odovzdávaných exemplárov publikácií pohybuje od jedna do päť.

Návrh zákona, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, zároveň popri povinnosti zabezpečovania konzervačného fondu umožňuje knižniciam odovzdaný deponát publikácie používať na knižnično-informačné služby v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o knižniciach.

Hlavným definičným znakom publikácie je podľa novej právnej úpravy jej verejné rozširovanie na území Slovenskej republiky alebo sprístupňovanie verejnosti z územia Slovenskej republiky s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať verejnosť. Publikácie sa rozdeľujú na neperiodické publikácie a periodické publikácie, ktorými sa rozumejú periodická tlač, elektronická periodická publikácia a spravodajský webový portál. Legislatívne zakotvenie kategórií vedeckých a odborných publikácií, ktoré predurčujú, akým depozitárom sa majú povinné deponáty takýchto publikácií odovzdávať, je vo Vyhláške Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu č. č. 397/2020 Z. z. o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti.

Návrhom zákona sa upravuje počet depozitárov, ktorým sa majú odovzdávať povinné deponáty publikácie. Navrhuje sa, aby medzi depozitármi bola predovšetkým Univerzitná knižnica v Bratislave a Slovenská národná knižnica, ktorým sa majú odovzdávať povinné deponáty všetkých druhov periodických publikácií a neperiodických publikácií tak v tlačenej ako aj elektronickej podobe. Vedecké a odborné publikácie v tlačenej podobe majú byť navyše odovzdávané do fondov Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove.

Osobitnú kategóriu tvorí periodická tlač a publikácie v tlačenej podobe v Braillovom písme a neperiodické publikácie v podobe audioknihy odovzdávané výlučne Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Univerzitnej knižnici v Bratislave sa v zmysle návrhu zákona umožňuje vyhotovovanie kópií a uloženie obsahu webových portálov do digitálneho depozitného fondu, a to s ohľadom na ustanovenia Autorského zákona.

Ministerstvu sú odovzdávané deponáty publikácií výlučne za účelom výkonu dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona a najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia ich ministerstvo odovzdá Slovenskému národnému archívu, resp. niektorej knižnici v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.

Významným prínosom návrhu zákona je aj zriadenie registra v oblasti médií a audiovízie, ktorý má viesť ministerstvo s cieľom umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a produktoch v oblasti médií a audiovízie.

Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa predmetného návrhu zákona vykonáva ministerstvo v spolupráci s ostatnými depozitármi uvedenými v prílohe návrhu zákona a tiež Rada pre mediálne služby podľa osobitného predpisu vo vzťahu ku kontrole dodržiavania povinností týkajúcich sa transparentnosti financovania.

Novinkou v návrhu zákona je tiež úprava samoregulácie zakotvujúcej zásadu res iudicata. Význam samoregulácie a koregulácie spočíva predovšetkým v tom, že regulácia zo strany príslušného orgánu dohľadu nastupuje až v prípade, že je uplatňovaný samoregulačný mechanizmus neúčinný.

Súčasťou predmetného návrhu zákona je novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorou sa zavádza správny poplatok za administratívny úkon v súvislosti s evidovaním periodickej publikácie v zozname periodickej publikácie a zákona č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2015 Z. z., ktorou sa v nadväznosti na rozšírenie definície publikácie aj na záznamy slovesných diel odstraňuje duplicitná povinnosť evidencie takýchto záznamov ministerstvom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a tiež na služby verejnej správy pre občana, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie (zákon o publikáciách)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

október 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

február 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Proces odovzdávania deponátov periodických publikácií a neperiodických publikácií zákonom určeným právnickým osobám, tzv. depozitárom, predstavuje významnú a neoddeliteľnú súčasť vytvárania a udržiavania kultúrneho dedičstva. Súčasne platný a účinný mechanizmus je však vzhľadom na neustály technologický a spoločenský vývoj potrebné aktualizovať a prispôsobiť novým požiadavkám.

Navrhovaná právna úprava reaguje na potrebu po takmer 25 rokoch účinnosti zákona č. 212/1997 Z. z. o

povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 212/1997 Z. z.) aktualizovať povinnosti v ňom upravené. Návrh zákona zároveň reflektuje potrebu prispôsobenia v súčasnosti platného zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) meniacim sa podmienkam trhu a tiež pripravovanej novej právnej úprave v oblasti mediálnych služieb.

Predkladaný návrh zákona predstavuje zlúčenie aktuálne platného zákona č. 212/1997 Z. z. s tlačovým zákonom, čím sa predmetná oblasť úpravy zjednocuje, sprehľadňuje, čo vytvára možnosť rozšírenia pôsobnosti návrhu zákona a priestor pre úpravu nových užitočných inštitútov.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predloženého návrhu zákona je reflektovať aktuálny vývoj a nové požiadavky v oblasti vytvárania a uchovávania konzervačného fondu, digitálneho depozitného fondu a šírenia informácií, a to nielen prostredníctvom tradičnej tlače, ale aj prostredníctvom elektronických publikácií a najmä webových portálov. Práve tie sú v súčasnosti jedným z najvyužívanejších zdrojov informácií, preto ich zaradenie do evidencie periodických publikácií je logickým vyústením progresu digitalizácie.

Návrh zákona novým spôsobom upravuje aj povinností vydavateľov periodických publikácií, tlačovej agentúry a prevádzkovateľov webových portálov. Zámerom návrhu zákona je zároveň úprava počtu depozitárov, ktorým sa má odovzdávať deponát publikácie, čo zníži záťaž vydavateľov a prispeje k zefektívneniu procesu budovania konzervačného fondu.

Významný prínos novej právnej úpravy vidí predkladateľ aj v zriadení registra v oblasti médií a audiovízie, ktorého cieľom je umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a produktoch v oblasti médií a audiovízie.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

- vydavatelia periodických publikácií,

- vydavatelia neperiodických publikácií,

- prevádzkovatelia webových portálov,

- tlačové agentúry,

- Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,

- Slovenská národná knižnica,

- Univerzitná knižnica v Bratislave,

- Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici,

- Štátna vedecká knižnica v Košiciach,

- Štátna vedecká knižnica v Prešove,

- Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči,

- Centrum vedecko – technických informácií Slovenskej republiky,

- Slovenský národný archív,

- Rada pre vysielanie a retransmisiu,

- Slovenský filmový ústav,

- Audiovizuálny fond,

- Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií

- používatelia knižničných služieb.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Boli posudzované rôzne alternatívy určenia okruhu depozitárov. Do úvahy boli brané právnické osoby, ktorým sú odovzdávané povinné výtlačky podľa súčasného zákona. Navrhovaný okruh považujeme za optimálne riešenie pri snahe o zachovanie rovnováhy medzi potrebou utvárania konzervačného fondu ako súčasti kultúrneho dedičstva a zaťaženia vydavateľov publikácií.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V prípade nevykonania úprav by právna úprava v oblasti šírenia informácií a odovzdávania deponátov publikácií zostala zastaranou a nereflektovala by súčasné požiadavky, najmä potrebu zaradenia elektronických periodických publikácií a webových portálov medzi poskytovateľov informácií, vo vzťahu ku ktorým je nevyhnutné rovnako uplatňovať povinnosti aktuálne platné len pre tradičné médiá a tiež potrebu upraviť počet subjektov, ktorým sa odovzdávajú povinné deponáty za účelom zníženia administratívnej záťaže vydavateľov.

V prípade nevykonania úprav by tiež nebol zavedený Register médií a audiovízie, na ktorý sa odvoláva materiál LP/2021/559 Zákon o mediálnych službách.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Materiál sa netýka transpozície práva EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Účelnosť sa bude vyhodnocovať každoročne, so začiatkom v roku 2023 (rok po uvedenia úpravy do platnosti).

Ukazovatele:

-počet odovzdaných povinných deponátov – fyzické kópie

-počet odovzdaných povinných deponátov – digitálne kópie

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

JUDr. Ivana Maláková, riaditeľka odboru mediálneho práva a audiovízie, sekcia kreatívneho priemyslu, MK SR,

ivana.malakova@culture.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Štátna štatistika KULT 4-01: ročný výkaz o neperiodických publikáciách (2020)

Štátna štatistika KULT 10-01: ročný výkaz o knižnici (2017 - 2020)

Evidencia periodickej tlače MK SR, dostupné na

https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

ZÁKON O VYDAVATEĽOCH PUBLIKÁCIÍ A O REGISTRI V OBLASTI MÉDIÍ A AUDIOVÍZIE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O PUBLIKÁCIÁCH)

I. Úvod: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predložilo dňa 9. decembra 2021 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Zákon o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách)“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na MSP, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a pozitívno-negatívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o výrazné upravenie kvantifikovaných súm v Kalkulačke nákladov a v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1 v opatreniach č. 1 a č. 2.

Odôvodnenie: Predkladateľ výrazne zvýšil v opatrení č. 1 náklady pre podnikateľa a

v opatrení č. 2 počet dotknutých subjektov, pričom v procese medzirezortného pripomienkového konania predložil značne nižšiu kvantifikáciu v oboch opatreniach, no nedošlo k žiadnej inej zmene. Neopodstatnená zmena sumy nákladov bola zvýšená o takmer 40% oproti pôvodnej sume. Takto kvantifikované pozitívne vplyvy Komisia považuje za vysoko nadhodnotené.

K opatreniu č. 1 - neakceptované. V opatrení č. 1 došlo k prehodnoteniu výpočtu

pozitívneho vplyvu na základe pripomienok z MPK, ktoré MK SR vyhodnotilo ako opodstatnené. Pôvodný výpočet vychádzal z jednotkovej ceny publikácie v hodnote priemerných nákladov na obstaranie jednej publikácie podľa údajov zo všetkých knižníc v SR. Pri upravenom výpočte sa berie do úvahy, že podnikatelia pri súčasnej úprave odovzdávajú povinný výtlačok šiestim knižniciam, pričom štyri

z nich (tri Štátne vedecké knižnice a CVTI) majú nárok iba na výtlačky odborných publikácií, ktoré sú oproti bežným publikáciám výrazne drahšie. Preto sa ako základ upraveného výpočtu vplyvu vzala odhadovaná jednotková cena publikácie rovná priemernej hodnote, t.j. (náklady na obstaranie bežnej publikácie + náklady na obstaranie odbornej publikácie) / 2. Táto skutočnosť je vysvetlená v analýze a výpočet je uvedený v Hárku 2 Kalkulačky nákladov.

K opatreniu č. 2 – akceptované. Pri opatrení 2 bol chybne uvedený počet

vydavateľov neperiodík aj periodík. Počet bol opravený na predošlú hodnotu (iba vydavatelia neperiodík).

Komisia žiada predkladateľa o zapracovanie a kvantifikáciu všetkých vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Predkladateľ napriek pripomienkam neuviedol všetky vplyvy, ktoré

materiál zakladá, pričom ide najmä o negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie v nezanedbateľnej výške. Celkové negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie sú tak v analýze podhodnotené.

Neakceptované. Z pripomienok MH SR boli zapracované tie, ktoré sa týkali novo

zavedených povinností. Ďalšie povinnosti, ktoré uvádza MH SR v pripomienkach (povinnosť evidovať deponát a zabezpečovať jeho trvalé uchovanie v konzervačnom fonde - povinnosť zasielať tlač v Braillovom písme v tlačenej podobe - povinnosť odovzdať ministerstvu bezodplatne deponát v zákonnej alebo dohodnutej lehote - povinnosť oznámiť splnenie na vydávanie vedeckej alebo odbornej publikácie) už teraz vyplývajú podnikateľom z platnej legislatívy, konkrétne zo zákona 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, resp. zo zákona 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikáciu vplyvov v Analýze vplyvov v časti 3.4d a ich presun do časti 3.1.

Odôvodnenie: Ide o administratívne vplyvy, ktoré predkladateľ vie kvantifikovať

prostredníctvom Kalkulačky nákladov. Odôvodnenie, že ide o minimálny vplyv na podnikateľské prostredie je neadekvátne.

Akceptované. Vplyvy boli presunuté do časti 3.1.

Komisia žiada predkladateľa o doplnene časti 3.2 a 3.3 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Akceptované. Časti 3.2 a 3.3 boli doplnené.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predmetný zákon má vplyv na informatizáciu spoločnosti. V rámci vyhodnotenia zásadných pripomienok však bola pripomienka týkajúca sa doložky/analýzy vplyvov vyhodnotená ako čiastočne akceptovaná s odôvodnením, ktoré Komisia neakceptuje. Pokiaľ predkladateľ vie stanoviť cenu za úpravu/vybudovanie e-lendingového systému, musí byť predsa dané, čo za uvedenú sumu dostane. Či nový systém, alebo v danej cene sa bude systém iba upravovať. Uvedené je nutné teda premietnuť nie len do rozpočtovej analýzy ale aj

do analýzy na informatizáciu spoločnosti.

Akceptované. Systém na e-lending bol odstránený z analýzy vplyvov na

informatizáciu aj z analýzy vplyvov na rozpočet z dôvodu, že pred jeho špecifikáciou je potrebné realizovať podrobnejšiu analýzu možných riešení. Upozorňujeme, že zavedenie e-lendingového systému nie je súčasťou predkladaného znenia zákona.

K vplyvom verejnej správy na občana

Komisia predkladateľovi navrhuje okrem pozitívneho vplyvu na služby verejnej správy na občana vyznačiť v doložke vplyvov aj negatívny vplyv, kdeže v zmysle dôvodovej správy (osobitná časť) Čl. II, má byť zavedený poplatok za administratívny úkon žiadateľa – túto skutočnosť Komisia navrhuje premietnuť aj do Analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana (časť 7.2.1). V Analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana sa tiež uvádza, že návrh zákona sa negatívne dotkne užívateľov knižničných služieb Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky.

Akceptované. Zapracované do Doložky aj Analýzy vplyvov na služby verejnej

správy.

Komisia predkladateľovi ďalej navrhuje v analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana doplniť v časti náklady a časový vplyv, že je predpoklad ich zníženia, kdeže čitatelia/užívatelia služieb si budú môcť v systéme na e-lending zapožičať digitálne dokumenty absenčne a prezerať si ich na vlastných zariadeniach.

Systém na e-lending bol odstránený z analýzy vplyvov na informatizáciu aj z analýzy vplyvov na rozpočet z dôvodu, že pred jeho špecifikáciou je potrebné realizovať podrobnejšiu analýzu možných riešení. Upozorňujeme, že zavedenie e-lendingového systému nie je súčasťou predkladaného znenia zákona.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

500

v tom: MK SR

z toho:

- vplyv na ŠR

500

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

435 000 €

36 000 €

v tom: MK SR

435 000 €

36 000 €

z toho:

- vplyv na ŠR

435 000 €

36 000 €

Rozpočtové prostriedky

435 000 €

36 000 €

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

435 000 €

36 000 €

v tom: MK SR

435 000 €

36 000 €

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie bude zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly MK SR.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona predpokladá zriadenie registra v oblasti médií a audiovízie, ktorý má viesť ministerstvo spolu s ďalšími subjektmi s možnosťou editovania obsahu registra s cieľom umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a produktoch v oblasti médií a audiovízie.

Za zápis vydavateľov neperiodických publikácií a prevádzkovateľov webových portálov v registri médií a audiovízie a za každú zmenu údajov sa zavádza správny poplatok 5 eur. Poplatok za registráciu sa netýka subjektov, ktoré sú v súčasnosti zapísané v evidencii vydavateľov periodickej tlače MK SR. Počet zápisov/zmien v registri je indikatívne odhadnutých ako 100 ročne.

Zriadenie registra si vyžiada nový informačný systém verejnej správy, ktorý umožní prehľadné a automatizované vyhľadávanie údajov pre používateľa.

Návrh zákona v súlade so závermi Revízie výdavkov na kultúru (opatrenie 35) redukuje počet povinných výtlačkov. Problematika kompenzácie piatich knižníc v pôsobnosti MK SR, ktoré sú depozitármi a budú prijímať nižší počet povinných výtlačkov, zvýšením rozpočtu na akvizíciu publikácií ako náhradu povinných výtlačkov bude zaradená pripravovanej Stratégie kultúry 2021 - 2030. Pretože vydavateľ si môže zvoliť aj dodanie digitálnej publikácie, navrhuje sa zavedenie e-lendingového systému, ktorý umožní piatim knižniciam MK SR požičiavať digitálne výtlačky čitateľom na diaľku, teda s dočasným prístupom cez vlastné zariadenie užívateľa. Zavedenie e-lendingového systému bude súčasťou investičného plánu MK SR, ako aj strategických materiálov ministerstva.

Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Výdavky:

2022

2023

2024

2025

Poznámky

518 - ostatné služby (údržba registra médií a audiovízie)

36 000,00 €

710 - obstaranie kapitálových aktív (vytvorenie registra médií a audiovízie)

384 000,00 €

- €

Jednorázový náklad na obstaranie IT riešenia.

710 - obstaranie kapitálových aktív (rozšírenie dátového úložiska)

15 000,00 €

- €

Jednorázový vstupný náklad.

Spolu

435 000,00 €

36 000,00 €

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

500

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

500

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

36 000,00 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Ostatné služby (518)

36 000,00 €

Kapitálové výdavky (700)

399 000,00 €

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

399 000,00 €

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

435 000,00 €

36 000,00 €

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

*od 25. 4. 2022

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Zákon o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie (zákon o publikáciách)

Predkladateľ: MK SR

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

500,00

0,00

B. Iné poplatky

0,00

C. Nepriame finančné náklady

203 750,00

352 980,24

D. Administratívne náklady

19 729,90

38 767,94

Spolu = A+B+C+D

223 979,90

391 748,18

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

223 979,90

391 748,18

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

0,00

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

223 479,90

391 748,18

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

Zníženie počtu povinných výtlačkov z pôvodného počtu 2 - 8 na počet 1 -5 znamená pre vydavateľov finančnú a administratívnu úsporu.

Príloha

25.04.22

Vydavatelia periodickej a neperiodickej tlače

2 382

162,90

388 016,78

Out (znižuje náklady)

Predĺženie lehoty odovzdania povinných výtlačkov neperiodickej publikácie z pôvodných 10 dní na 30 dní znamená pre vydavateľov administratívnu úsporu aj úsporu na poštovnom.

§ 18

25.04.22

Vydavatelia neperiodickej tlače

1 382

2,70

3 731,40

Out (znižuje náklady)

Povinnosť zápisu v registri médií a audiovízie

§ 3 ods. 8

25.04.22

Vybraní vydavatelia periodickej tlače, webové portály

100

7,39

739,34

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora

§ 12

25.04.22

Vybraní vydavatelia periodickej tlače, webové portály

800

252,39

201 914,75

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť písomne oznámiť zmenu evidovaných údajov

25.04.22

Vybraní vydavatelia periodickej tlače, webové portály

100

4,39

438,80

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť zverejňovať zoznam investorov, darcov

25.04.22

Vydavatelia periodickej tlače, webové portály

1 432

11,97

17 137,01

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť uverejňovať v každom vydaní údaje v rozsahu podľa §5

25.04.22

Webové portály

25,00

1 250,00

In (zvyšuje náklady)

Povinnosť umožniť Univerzitnej knižnici vyhotovenie rozmnoženiny.

25.04.22

Webové portály

50,00

2 500,00

In (zvyšuje náklady)

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

1. Vydavatelia znížením počtu odovzdaných povinných výtlačkov ušetria na cene tovaru, administratívnych nákladoch, aj na poštovnom.

V roku 2020 slovenské knižnice získali 53,430 knižničných jednotiek (KJ) periodických a neperiodických publikácií ako povinný výtlačok periodických a neperiodických publikácií (zdroj: KULT 10-01, 2020). Je potrebné vziať do úvahy, že od 21. 7. 2020 sa počet povinne odovzdávaných výtlačkov výrazne znížil novelou 212/1997 Z. z. Ak by súčasná úprava bola platná už od začiatku r. 2020, bolo by odovzdaných za r. 2020 odhadom 32,263 KJ periodík aj neperiodík1. Cena jednej KJ bola odhadnutá nasledovne. Na odhad ceny bežnej KJ sa použila suma, ktorú všetky slovenské knižnice vynaložili v roku 2020 na nákup knižničného fondu (2,986,157 eur), vydelená celkovým ročným prírastkom KJ kúpou (215,630 ks), teda 13,85 eur za kus. Povinné výtlačky sa ale vo väčšej miere skladajú z odborných publikácií (vedeckým knižniciam idú iba odborné publikácie), ktoré majú vyššie ceny. Cena odbornej publikácie bola odhadnutá na základe údajov Slovenskej vedeckej knižnice v Košiciach. kde priemerná hodnota KJ získanej v roku 2020 ako povinný výtlačok predstavovala 29,45 eur. Vo výpočte je použitý priemer, 21,65 eur za publikáciu.

Najbežnejšie typy a rozsah povinnosti pri platnej úprave a pri navrhovanej úprave uvádza Tabuľka 3.

Tabuľka 3 – porovnanie počtu povinných výtlačkov vybraných typov publikácií.

Druh

Počet (od 21. 7. 2020)

Počet (návrh)

Neperiodická publikácia v tlačenej podobe vrátane hudobnín, okrem vedeckej alebo odbornej neperiodickej publikácie

50 %

Vedecká alebo odborná neperiodická publikácia v tlačenej podobe vrátane kartografických diel a normatívnych dokumentov

0 %

Neperiodická publikácia v podobe audioknihy

50 %

Periodická publikácia v tlačenej podobe, ktorá je periodickou tlačou, okrem vedeckej alebo odbornej periodickej tlače

66 %

Periodická publikácia v tlačenej podobe, ktorá je vedeckou alebo odbornou periodickou tlačou

38 %

Navrhovaný materiál znižuje počet povinne odovzdávaných výtlačkov podľa druhu publikácie až do 50 %. Novinkou je, že pri periodických aj neperiodických publikáciách má vydavateľ možnosť namiesto príslušného počtu fyzických výtlačkov odovzdať iba 1 fyzický výtlačok + digitálnu kópiu. Vo výpočtoch vplyvov predpokladá, že ročný počet odovzdaných výtlačkov bude oproti stavu pri súčasnej úprave cca polovičný. Pri takomto predpoklade ušetria vydavatelia tovar v celkovej hodnote cca 349,237 eur (vypočítané ako 32,263 ks / 2 * 21,65 eur).

Počet vydavateľov neperiodickej tlače bol identifikovaný ako 1,382 (KULT 4-01, 2020).

1 Výpočet vychádza z počtu odovzdaných výtlačkov priemerne za roky 2017 - 2019 (70,861 ks) a z predpokladu, že za prvých 201 dní r. 2020 (do 20. 7.) bol odovzdaný rovnaký počet výtlačkov ako za prvých 201 dní r. 2017 – 2019 priemerne; pozri Hárok 2 v Kalkulačke vplyvov na podnikateľské prostredie.

Počet vydavateľov periodickej tlače bol odhadnutý ako 1,000 na základe skutočnosti, že v evidencii periodickej tlače, ktorú vedie MK SR, je zaznamenaných 1,634 periodík, pričom niektorí vydavatelia vydávajú niekoľko rôznych periodík. Pri celkovom počte vydavateľov periodickej aj neperiodickej tlače 2,382 subjektov predstavuje zníženie počtu povinných výtlačkov, ktoré musia odovzdať, finančnú úsporu 146,62 eur ročne na 1 na vydavateľa (349,237 eur / 2,382).

Ušetrené administratívne náklady boli odhadnuté nasledovne: 15 minút na spracovanie 1 výtlačku * 16,132 výtlačkov (= 50 % odovzdaných výtlačkov v porovnaní s 32,263 výtlačkami odovzdanými po prepočte roku 2020) / 2,382 vydavateľov = 102 ušetrených minút ročne na 1 podnikateľa - vydavateľa.

Ušetrené poštovné bolo indikatívne odhadnuté sumou 1 eur * 16,132 výtlačkov (= 50 % odovzdaných výtlačkov v porovnaní s 32,263 výtlačkami odovzdanými po prepočte roku 2020) / 2,382 vydavateľov = 6,80 eur na 1 podnikateľa.

2. Predĺžením lehoty odovzdania povinných výtlačkov neperiodických publikácií z 10 na 30 dní môže vydavateľ väčšieho počtu periodických publikácií ušetriť poštovné náklady (napr. namiesto 3 balíkov mesačne môže poslať iba 1 balík mesačne). Keďže nie je jasné, koľko podnikateľov vydáva publikácie častejšie ako raz za mesiac, úspora na poštovnom je modelovo vyčíslená ako cena za balík podľa aktuálneho cenníka Slovenskej pošty 2,70 eur raz ročne na 1 podnikateľský subjekt – vydavateľa neperiodických publikácií.

3. Za zápis vydavateľov neperiodických publikácií a prevádzkovateľov webových portálov v registri médií a audiovízie sa zavádza správny poplatok 5 eur. To sa netýka subjektov, ktoré sú v súčasnosti zapísané v evidencii vydavateľov periodickej tlače MK SR. Počet novo zaregistrovaných subjektov je odhadnutých ako 100.

4. Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora sa bude týkať užšej skupiny vydavateľov periodík (odhadom 750) a prevádzkovateľov webových portálov, ktorých počet nie je z dostupných dát známy a je modelovo vyčíslený na počte 50 subjektov. Priemerné náklady sú odhadnuté ako 1,000 eur na podnikateľa.

5. Povinnosť písomne oznámiť zmenu evidovaných údajov v súčasnosti existuje pre vydavateľov neperiodických publikácií, v navrhovanom materiáli sa rozširuje aj na vydavateľov elektronických periodických publikácií a prevádzkovateľov webových portálov.

6. Navrhovaný materiál zavádza povinnosť zverejňovať zoznam darcov, investorov a iných osôb pre všetkých vydavateľov publikácií.

7. Materiál zavádza povinnosť uverejňovať v každom vydaní periodika údaje v rozsahu podľa § 5. Zmena sa týka prevádzkovateľov webových portálov, pretože vydavateľom tlačených periodík táto povinnosť už vyplýva pri súčasnej legislatíve (167/2008 Z. z.). Predpokladá sa minimálny vplyv na podnikateľov, keďže väčšina webov s komunikátmi novinárskej povahy tieto informácie už uverejňuje aj v súčasnosti. Vplyv je modelovo vyčíslený na 50 subjektoch. Keďže doplnenie povinných informácií predstavuje jednorazovú jednoduchú úpravu webu, je odhadnuté cenou 100 eur.

8. Materiál zavádza povinnosť pre prevádzkovateľov webových portálov umožniť Univerzitnej knižnici v Bratislave vyhotovenie rozmnoženiny. Možným riešením je poskytnutie digitálneho predplatného zdarma. Počet webov je modelovo odhadnutý počtom 50, cena ročného predplatného modelovo na 50 eur ročne.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Intenzívne konzultácie s odbornou verejnosťou boli v súvislosti so zmenou zákona č. 212/1997 Z. z. uskutočnené predovšetkým v roku 2017 počas prípravy prvotného návrhu zákona o povinnom deponáte publikácie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V tom čase bola verejnosť o príprave návrhu zákona informovaná prostredníctvom predbežnej informácie k návrhu zákona zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (PI/2017/54). K predbežnej informácii neboli uplatnené žiadne pripomienky.

Aj podnikateľské subjekty boli zapojené do konzultácií, ktoré sa realizovali v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vplyvov. Výsledky týchto konzultácií, realizovaných formou jedného verejného rokovania a formou cielených konzultácií so zástupcami vydavateľov, boli uvedené v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie,. Test vplyvov na malé a stredné podniky v zmysle bodu 6.1 Jednotnej metodiky na posudzovanie vplyvov nebol realizovaný, nakoľko zo záveru stanoviska Slovak Business Agency v tom čase vyplynulo, že vykonanie kvalifikácie vplyvu návrhu zákona nad rámec nevyhnutnej Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vzhľadom na absenciu reprezentatívnych jednotkových nákladov, nepriamych finančných nákladov a širokého okruhu dotknutých osôb, nie je potrebné.

Do prípravy návrhu zákona boli prostredníctvom konzultácie zapojené aj knižnice, ako dotknuté subjekty, ktorých sa zmeny návrhu zákona priamo týkajú. Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia Slovenskej národnej knižnice, Univerzitnej knižnice v Bratislave, Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Ústrednej knižničnej rady, Slovenskej asociácie knižníc a Spolku slovenských knihovníkov a knižníc. Uvedené subjekty mali zároveň možnosť zaslať písomné pripomienky a návrhy k predloženému materiálu. Pripomienky v dohodnutom termíne zaslali všetky zúčastnené subjekty s výnimkou Spolku slovenských knihovníkov a knižníc. Po ich analýze predkladateľ dospel k záveru, že je možné ich čiastočne akceptovať.

Na konzultácie k predloženému návrhu zákona boli pozvaní zástupcovia Slovak Business Agency, Slovenského živnostenského zväzu, Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, Klubu 500, Creative Industry Forum, Slovenskej aliancie pre internetovú ekonomiku – SAPIE, Rady pre reklamu, Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska. Uskutočneného verejného rokovania sa zúčastnili zástupcovia Slovak Business Agency a Creative Industry Forum.

Cielených konzultácií, ktoré sa uskutočnili na Ministerstve kultúry SR, sa zúčastnili zástupcovia Asociácie vydavateľov tlače a Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky. Zúčastnené subjekty mali taktiež možnosť zaslať predkladateľovi aj svoje písomné návrhy k pripravovanému materiálu. Vyjadrenie k návrhu zákona predložilo len Združenie vydavateľov.

Výsledky jednotlivých konzultácií boli primerane vzhľadom na meniace sa digitálne prostredie zohľadnené aj počas prípravy súčasného návrhu zákona o publikáciách.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

V navrhovanom materiáli sa zavádza správny poplatok za administratívny úkon v súvislosti s evidovaním periodickej publikácie v zozname periodickej publikácie. Konkrétnymi administratívnymi úkonmi sú žiadosť o zápis periodickej publikácie do zoznamu periodickej publikácie a žiadosť o zmenu zápisu v tomto zozname. Navrhovaná výška správneho poplatku je nastavená v takej výške, aby nepredstavovala nadmerné finančné zaťaženie žiadateľa a zároveň pokryla úhradu vykonania predmetného administratívneho úkonu zo strany ministerstva.

Navrhovaný materiál

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje 💧 nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje 💧 nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

a)Predložený materiál zavádza sankcie vo výške do 3,000 eur (§ 17 – 18), ktorých vplyv nie je možné vyčísliť, keďže porušovanie ustanovení nie je možné predikovať.

d) Povinnosť bezodplatne uverejniť neodkladné oznámenia bola doteraz platná pre všetkých vydavateľov periodickej tlače, pri novej úprave už iba pre tých, ktorí uverejňujú komunikáty novinárskej povahy. Naopak sa táto povinnosť zavádza pre novú skupinu – prevádzkovateľov webových portálov. Pre nedostupnosť dát o počte a frekvencii neodkladných oznámení nie je tento vplyv možné vyčísliť. Súčasne sa predpokladá, že počet subjektov, ktorým povinnosť pribudne a subjektov, ktorým odbudne, je porovnateľný a v konečnom dôsledku vplyv na podnikateľské prostredie bude nulový.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

ks_340770

ks_340834

Poskytovanie údajov z registra médií a audiovízie – zverejňovanie na webovom sídle

Podanie návrhu na zápis a aktualizáciu údajov v registri médií a audiovízie

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

isvs_9914

Centrálna správa registrov a evidencií

áno

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☒

Nie

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☒

Áno

☐

Nie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☒

Áno

☐

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“)

☒

Áno

☐

Nie

§ 112

Získavajú sa údaje v rozsahu identifikačných a základných opisných údajov registrovanej

orgánu, ktorý konanie vedie?

mediálnej/audiovizuálnej služby alebo produktu (napr. v prípade periodickej publikácie názov periodika, dátum začiatku vydávania, územný rozsah, jazyk, periodicita, obsahové zameranie) a identifikačných údajov osoby, ktorá službu alebo produkt poskytuje (názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou - podnikateľom, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu na území SR).

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☐

Áno

☒

Nie

Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa zákona č. 272/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Zoznam hospodárskych subjektov podľa zákona č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☒

Áno

☐

Nie

Údaje bude MK SR získavať priamo z vyššie uvedených evidencií. Správcovia evidencií ich budú povinní poskytovať MK SR spôsobom podľa § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☐

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☒

Áno

☐

Nie

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☒

Áno

☐

Nie

Údaje sa poskytujú v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom, bezodplatne a v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom a iným orgánom verejnej moci, fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorým bol zverený výkon úloh podľa osobitných predpisov, a iným členským štátom Európskej únie alebo tretím štátom, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☒

Áno

☐

Nie

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☒

Áno

☐

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie

☐

Áno

novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☒

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrhom zákona sa znižuje počet povinných deponátov publikácií. Výpadok publikácií sa navrhuje čiastočne kompenzovať zvýšením rozpočtu na akvizície. Pre dotknuté knižnice to môže znamenať navýšenie záťaže súvisiacej s tvorbou akvizičného plánu a získavaním publikácií.

Možnosť zasielať povinné výtlačky v digitálnej forme znamená pre knižnice povinnosť vytvárať repozitár a zabezpečiť ich prístupnosť vo vlastných priestoroch do času, kedy bude sprevádzkovaný systém na e-lending. SNK tiež vzniká povinnosť odovzdať získané digitálne publikácie relevantným ďalším knižniciam. Na druhej strane klesne záťaž na digitalizačné zdroje, pretože publikácie odovzdané priamo v digitálnej podobe už nebude potrebné digitalizovať.

Návrh zákona sa negatívne dotkne užívateľov knižničných služieb Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktoré navrhovaný zákon už nezaraďuje medzi právnické osoby, ktorým sa doručujú povinné deponáty publikácií. Táto knižnica však bude môcť na základe prechodných ustanovení zákona publikácie, ktoré získala podľa doterajších predpisov ako povinné výtlačky, používať na knižnično-informačné služby podľa § 16 zákona č. 126/2015 Z. z., to znamená bude ich môcť okrem iného bez obmedzenia požičiavať aj mimo svojich priestorov.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Nová právna úprava sa dotkne užívateľov webových portálov sprostredkujúcich komunikáty (obsahy získané novinárskou činnosťou), ktorí prostredníctvom novej evidenčnej povinnosti prevádzkovateľov webových portálov budú mať prístup k základným údajom dostupným v evidencii vedenej ministerstvom. Súčasne budú predmetné obsahy webových portálov ukladané do digitálnej depozitnej zbierky Univerzitnej knižnice v Bratislave. Zároveň budú užívateľom dostupné publikácie v elektronickej podobe vďaka povinnosti odovzdávať takéto deponáty priamo Univerzitnej knižnici v Bratislave.

Novinkou v predloženej právnej úprave je register v oblasti médií a audiovízie, ktorý umožní užívateľom prehľadne a automatizovaným spôsobom vyhľadávať informácie o poskytovateľoch, službách a produktoch v oblasti médií a audiovízie. Za účelom zachovania aktuálnosti, presnosti a spoľahlivosti údajov poskytovaných verejnosti budú môcť údaje zverejnené v registri okrem správcu editovať aj ďalšie subjekty, ktoré na základe osobitného predpisu vykonávajú činnosť súvisiacu s poskytovateľmi, službami a produktmi uvedenými v registri.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Knižničné služby a služby webových portálov

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Slovenská národná knižnica, Univerzitná knižnica v Bratislave, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Štátna vedecká knižnica v Prešove, Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Ministerstvo kultúry a ďalšie subjekty podľa osobitných predpisov

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Priamy pozitívny vplyv na užívateľov knižničných služieb a služieb webových portálov spočívajúci v prístupnosti povinných deponátov publikácií a obsahov webových portálov.

Priamy pozitívny vplyv vo vzťahu k dostupnosti informácií o poskytovateľoch, službách a produktoch v oblasti médií a audiovízie.

Pozitívny aj negatívny vplyv na knižnice: zvýšenie záťaže súvisiace s akvizíciami a manažmentom digitálnych výtlačkov, zníženie objemu nových publikácií na digitalizáciu.

Nepriamy vplyv (popíšte)

Neaplikuje sa.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Neaplikuje sa.

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Navrhovanou zmenou zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa zavádza správny poplatok za administratívny úkon v súvislosti s evidovaním periodickej publikácie v zozname periodickej publikácie. Konkrétnymi administratívnymi úkonmi sú žiadosť o zápis periodickej publikácie do zoznamu periodickej publikácie a žiadosť o zmenu zápisu v tomto zozname. Navrhovaná výška správneho poplatku je nastavená v takej výške, aby nepredstavovala nadmerné finančné zaťaženie žiadateľa a zároveň pokryla úhradu vykonania predmetného administratívneho úkonu zo strany ministerstva.

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Neaplikuje sa.

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

Neaplikuje sa.

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Neaplikuje sa.

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Neaplikuje sa.

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Užívatelia knižničných služieb a webových portálov, záujemcovia o informácie o poskytovateľoch, službách a produktoch v oblasti médií a audiovízie, ktoré budú po novom dostupné v registri.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Neaplikuje sa.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Neaplikuje sa.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, dotknuté subjekty podľa osobitných predpisov (Rada pre vysielanie a retransmisiu, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Audiovizuálny fond, Slovenský filmový ústav a pod.)

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Dotknuté subjekty verejnej správy budú povinné aktualizovať údaje dostupné v registri v oblasti médií a audiovízie v zákonom stanovenej lehote.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Neaplikuje sa.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: zákon o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách)

3.Predmet návrhu zákona: nie je upravený v práve Európskej únie

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného zákona je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

Článok I

K § 1

V rámci úvodných ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je evidovanie periodických publikácií Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“), úprava povinnosti vydavateľa periodickej publikácie a tlačovej agentúry pri šírení informácií, povinností vydavateľa neperiodickej publikácie pri šírení publikácií, t.j. uverejňovanie povinných údajov v publikácii a úprava povinností vydavateľa periodickej publikácie a vydavateľa neperiodickej publikácie pri vytváraní a uchovávaní konzervačného fondu a digitálneho depozitného fondu. Predmetom predkladaného návrhu zákona je taktiež zavedenie právnej regulácie inzercie uverejňovanej v publikáciách, úprava registra v oblasti médií a audiovízie a taktiež úprava výkonu dohľadu nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom a úprava samoregulačných mechanizmov.

Predkladaným návrhom zákona sa taktiež vymedzujú jednotlivé periodické publikácie, vydavatelia publikácií a služby, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. V prvom rade ide o periodickú publikáciu, ktorá je určená na úradné, služobné alebo prevádzkové účely či inú vnútornú potrebu. Ďalšími určujúcimi kritériami negatívneho vymedzenia sú obsahové zameranie na inzerciu, reklamu, vlastnú propagáciu alebo propagáciu tovarov a služieb. V zmysle navrhovanej úpravy bude možné pod periodickú publikáciu zahrnúť aj webový portál. Predmetné ustanovenie v tejto súvislosti vymedzuje, že tento zákon sa nebude vzťahovať na tie periodické publikácie, ktorých hlavným obsahovým zameraním bude poskytovanie služieb informačnej spoločnosti vo forme ponuky tovarov a služieb. Z vecnej pôsobnosti sa navrhuje vylúčiť aj periodickú publikáciu, ktorá spĺňa kritérium hlavného obsahového zamerania na informovanie o činnosti politických strán, politických hnutí alebo verejných funkcionárov. Definícia pojmu verejný funkcionár vychádza z ustanovenia čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Za účelom vymedzenia pôsobnosti zákona, návrh zákona explicitne ustanovuje, že sa nevzťahuje na audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie a platformu na zdieľanie videí, ani na webové sídlo alebo aplikáciu, prostredníctvom ktorej povinná osoba sprístupňuje informácie podľa osobitného predpisu, akým je napríklad zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

Okrem toho sa navrhuje aj negatívne vymedzenie pôsobnosti zákona vo vzťahu k vydavateľovi publikácie. Na vydavateľa publikácie, ktorý nemá sídlo, sídlo organizačnej zložky, miesto podnikania alebo bydlisko na území Slovenskej republiky sa nebude vzťahovať tento zákon, ak je splnená ďalšia súvisiaca podmienka. Takouto kumulatívnou podmienkou je miesto vydania mimo územia Slovenskej republiky, skutočnosť že ani jedna spoločnosť v rámci mediálnej skupiny, pod ktorou sa rozumie materská mediálna spoločnosť, všetky jej dcérske mediálne spoločnosti a všetky ďalšie právnické osoby, ktoré sú s nimi

ekonomicky, organizačne a právne prepojené, nemá sídlo v Slovenskej republike alebo skutočnosť, že publikáciu vydavateľ nesprístupňuje z územia Slovenska.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy na účely tohto zákona, a to napríklad publikácia, periodická publikácia, vrátane vedeckej a odbornej periodickej publikácie, neperiodická publikácia taktiež aj z hľadiska vedeckého a odborného charakteru, vydavateľ publikácie, deponát publikácie, po novom aj spravodajský webový portál a prevádzkovateľ spravodajského webového portálu, verejné rozširovanie publikácie, sprístupňovanie publikácie verejnosti, ako aj agentúrny servis, tlačová agentúra či inzercia, ktorá je však upravená v rámci piatej časti zákona.

Návrh zákona zavádza do právneho poriadku nový pojem „deponát publikácie“, ktorý nahrádza pojem „povinný výtlačok“ periodickej publikácie a „povinný výtlačok“ neperiodickej publikácie podľa zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií,neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov. Ide o precizovanie pojmu, nakoľko vydavateľ je podľa návrhu zákona povinný odovzdať nielen deponát periodickej alebo neperiodickej publikácie verejne rozširovanej v tlačenej forme, ale aj deponát publikácie sprístupňovanej verejnosti v elektronickej podobe. Pod pojmom deponát publikácie sa rozumie trvalé hmotné, digitálne alebo iné zachytenie publikácie z originálu publikácie alebo z jej kópie. V definícii pojmu deponát je funkčne obsiahnutý aj účel jeho odovzdávania, a to trvalé uchovávanie v konzervačnom fonde alebo výkon dohľadu.

Publikáciou je v zmysle navrhovanej úpravy slovom, písmom alebo obrazom vyjadrený obsah alebo súbor obsahov, ktorý je rozširovaný na území Slovenskej republiky, a to verejne alebo určený na sprístupňovanie verejnosti na území Slovenskej republiky, s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť. V zmysle negatívneho vymedzenia publikácie, publikáciou nie je audiovizuálne dielo, audiovizuálny záznam umeleckého výkonu a audiovizuálny záznam programu, ako ani zvukový záznam umeleckého výkonu hudobného diela a zvukový záznam programu. Z uvedeného vyplýva, že napr. čoraz populárnejšie podcasty sú publikáciou v zmysle tohto zákona. Hlavným definičným znakom publikácie je jej verejné rozširovanie na území Slovenskej republiky alebo sprístupňovanie verejnosti na území Slovenskej republiky. Publikácie návrh zákona člení na periodické publikácie a neperiodické publikácie.

Návrh zákona novým spôsobom precizuje aj doteraz platnú definíciu periodickej publikácie, pričom ju vymedzuje ako publikáciu, ktorá je verejne rozširovaná alebo sprístupňovaná verejnosti najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom a označená medzinárodným štandardným číslom seriálu (ISSN), ak jej takéto číslo bolo pridelené, ako celok. Za periodickú publikáciu sa v zmysle návrhu zákona považuje periodická publikácia ako celok, za periodickú publikáciu nemožno považovať len jej jednotlivé časti, resp. obsahy. Periodickou publikáciou je menovite periodická tlač, elektronická periodická publikácia a spravodajský webový portál.

Novými pojmami sú vedecká periodická publikácia a odborná periodická publikácia. Vedeckou periodickou publikáciou je v zmysle návrhu publikácia, ktorá prezentuje najnovšie, predtým nepublikované poznatky, vedomosti a výsledky vedeckej činnosti autora alebo autorského kolektívu a je prioritne určená pre danú vedeckú komunitu; vedecká periodická

publikácia môže obsahovať aj odborné či prehľadové príspevky, ktoré v publikácii predstavujú odlišnú formu pridanej hodnoty príspevkov. Popri tom odbornou periodickou publikáciou sa rozumie publikácia, ktorá vysokou mierou odborného spracovania prezentuje známe odborné informácie a overené odborné a vedecké poznatky, vedecké informácie a výsledky vedeckého výskumu širšej verejnosti; odborná vedecká publikácia obsahuje príspevky, ktoré nemajú vedecko-objaviteľský charakter ale podávajú známe informácie, kumulujú, syntetizujú, vysvetľujú, zovšeobecňujú známe poznatky z viacerých zdrojov.

V nadväznosti na pojem periodická publikácia sa navrhuje vymedziť aj pojem vydanie. Ide o súbor rovnakých alebo iba regionálnymi časťami alebo jazykom sa odlišujúcich výtlačkov periodickej tlače, iných kópií elektronickej periodickej publikácie alebo aktualizovaných verzií spravodajského webového portálu. Je ním aj súbor totožných výtlačkov alebo kópií neperiodickej publikácie.

Návrh zákon nanovo definuje aj neperiodickú publikáciu, ktorou je publikácia verejne rozširovaná alebo sprístupňovaná verejnosti spravidla jednorazovo, a to aj po častiach, označená medzinárodným štandardným číslom knihy (ISBN) alebo medzinárodným štandardným číslom hudobniny (ISMN), vrátane neperiodickej publikácie, ktorá je vedeckým, odborným alebo pedagogickým výstupom publikačnej činnosti. Pod neperiodickou publikáciou je potrebné rozumieť neperiodickú publikáciu ako celok, nie jej jednotlivé časti obsahujúce obsahy. V prípade neperiodických publikácií však môže vzniknúť záujem štátu na ich zaradení do konzervačného fondu a trvalom uchovávaní aj pri publikáciách, ktoré nie sú označené ISBN alebo ISMN, ale spĺňajú vymedzené podmienky, napr. kalendár, katalóg, normatívny dokument a pod. Takéto publikácie preto zákon vymedzuje ako deponáty neperiodických publikácií samostatne. Pod neperiodickú publikáciu spadá neperiodická publikácia v tlačenej podobe a neperiodická publikácia v elektronickej podobe. Za účelom prehľadnosti právnej úpravy sa navrhuje, aby sa vymedzilo, že neperiodickou publikáciou v zmysle návrhu zákona je aj publikácia, ktorá nie je označená medzinárodným štandardným číslom knihy (ISBN) alebo medzinárodným štandardným číslom hudobniny (ISMN) a zároveň nie je propagáciou tovarov a služieb verejne rozširovanou alebo sprístupňovanou verejnosti bezodplatne a ktorou je publikácia z publikácií taxatívne uvedených v odseku 8.

Pod pojmom vydavateľ publikácie sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, na podnet alebo pod vedením ktorej je publikácia vydaná alebo sprístupňovaná verejnosti a súčasne ktorá usmerňuje a zabezpečuje verejné rozširovanie publikácie alebo sprístupňovanie publikácie verejnosti na svoje náklady a zodpovednosť. Vydavateľ periodickej publikácie je návrhom zákona definovaný ako osoba, ktorá redakčne zodpovedá za obsah periodickej tlače alebo elektronickej periodickej publikácie.

Z dôvodu potreby regulácie online poskytovaných komunikátov sa navrhuje definovať spravodajský webový portál ako jednu z foriem periodickej publikácie. V zmysle základných definičných znakov pôjde o publikáciu, ktorá sprostredkúva širokej verejnosti pravidelne aktualizované komunikáty novinárskej povahy, a to buď prostredníctvom aplikácie alebo prostredníctvom webového sídla, pričom charakteristickým znakom je sprostredkúvanie komunikátov pod spoločným názvom webovej domény, či druhej alebo nižšej úrovne. Pod pravidelnou aktualizáciou sa v zmysle navrhovanej úpravy rozumie aktualizácia webového portálu najmenej jedenkrát za týždeň. Predmetná špecifikácia pravidelnosti má za cieľ pokryť napr. aj prípady sviatkov, kedy by nebolo objektívne možné dodržať kratší interval aktualizácie zverejnených komunikátov, z dôvodu čoho by mohli niektoré spravodajské webové portály prestať napĺňať znaky spravodajského webového portálu.

Prevádzkovateľom spravodajského webového portálu sa pritom rozumie osoba, ktorá redakčne zodpovedá za obsah spravodajského webového portálu a na vlastné náklady umožňuje verejnosti prístup k obsahu spravodajského webového portálu.

Návrh zákona tiež definuje pojmy verejné rozširovanie publikácie a sprístupňovanie publikácie verejnosti, ktoré vychádzajú z definícií ustanovených v Autorskom zákone. Verejné rozširovanie publikácie sa vzťahuje na periodickú tlač a neperiodickú publikáciu v tlačenej podobe, pričom verejné rozširovanie publikácie sa začína dňom, keď sa prvýkrát prevedie vlastnícke právo k takejto „vytlačenej“ publikácii. Za verejné rozširovanie publikácie sa bude v zmysle navrhovanej úpravy považovať aj šírenie digitálnej kópie elektronickej periodickej publikácie alebo digitálnej kópie neperiodickej publikácie v elektronickej podobe, v takomto prípade sa verejné rozširovanie začne dňom, keď vydavateľ alebo ním určená osoba po prvýkrát odoslala digitálnu kópiu koncovému užívateľovi.

Od verejného rozširovania publikácie navrhovaná úprava odlišuje sprístupňovanie publikácie verejnosti, ktorá sa vzťahuje na šírenie elektronickej periodickej publikácie, neperiodickej publikácie v elektronickej podobe alebo obsahu spravodajského webového portálu.

Z tlačového zákona sa do predmetného návrhu zákona presúvajú pojmy agentúrne spravodajstvo ako agentúrny servis, tlačová agentúra a inzercia. Agentúrny servis predstavuje súbor informácií tak z domova ako aj zo zahraničia, ktoré tlačová agentúra šíri a poskytuje a zároveň za ne redakčne zodpovedá. Tlačovou agentúrou je osoba, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie v agentúrnom servise a odplatne ich poskytuje verejnosti.

K § 3

Ustanovujú sa podmienky evidovania periodickej publikácie, ktoré vykonáva ministerstvo zápisom do zoznamu periodických publikácií, zmenou zápisu v zozname a výmazom zo zoznamu. Zoznam je verejne prístupná evidencia periodických publikácií vydávaných na území Slovenskej republiky alebo sprístupňovaných na území Slovenskej republiky. Tento zoznam tvorí súčasť registra v oblasti médií a audiovízie spravovaného ministerstvom.

Verejná prístupnosť zoznamu vychádza zo snahy zabezpečiť jednoduchú a priamu dostupnosť informácií týkajúcich sa aktuálne vydávaných periodických publikácií a existujúcich webových portálov, ktoré spĺňajú zákonné požiadavky. Tieto informácie majú byť transparentné a slúžia jednak ministerstvu kultúry ako orgánu dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona a na druhej strane verejnosti napr. aj pri využití inštitútu práva na vyjadrenie alebo dodatočné oznámenie, pre vytvorenie si obrazu o tom, aké publikácie a v akom rozsahu sú vydávané, pre výskumné a študijné účely a mnohé ďalšie potreby spoločnosti.

Zoznam obsahuje evidenčné číslo periodickej publikácie pridelené ministerstvom, údaje o evidovanej publikácii podľa žiadosti o zápis do zoznamu, dátum zápisu, zmeny zápisu a dátum výmazu z tohto zoznamu.

Osoba, ktorá mieni vydávať alebo sprístupňovať periodickú publikáciu alebo vydavateľ periodickej publikácie alebo prevádzkovateľ spravodajského webového portálu najneskôr v deň začiatku vydávania alebo sprístupňovania periodickej publikácie verejnosti

požiada o zápis do zoznamu. To sa nevzťahuje na Zbierku zákonov Slovenskej republiky Obchodný vestník a iné úradné vestníky ani na slovenskú technickú normu. Uvedené znamená, že na tieto druhy publikácie sa síce nevzťahuje evidenčná povinnosť, avšak povinnosť odovzdávať deponát publikácie vybraným depozitárom sa na ne vzťahuje.

Povinnosť oznámiť údaje o periodickej publikácii vychádza z Odporúčania č. R (94)13 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu transparentnosti médií. V žiadosti sa uvedie názov periodickej publikácie, názov regionálnej alebo jazykovej mutácie, v prípade, že ide o regionálne vydanie aj jeho označenie, dátum začiatku vydávania alebo sprístupňovania verejnosti, územný rozsah vydávania alebo sprístupňovania verejnosti a jazyk periodickej publikácie, počet vydaní periodickej publikácie za rok – periodicitu, obsahové zameranie periodickej publikácie, a ak má periodická publikácia prílohy, aj obsah jej pravidelných príloh, s názvom a periodicitou týchto príloh. Žiadosť obsahuje aj identifikáciu vydavateľa periodickej publikácie - názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je právnickou osobou, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je podnikateľom, ako aj oznámenie o podieloch vydavateľa periodickej publikácie na hlasovacích právach alebo základnom imaní poskytovateľa obsahovej služby, ktorý je držiteľom oprávnenia podľa zákona o mediálnych službách.

Vychádzajúc z časti I Dodatku k Odporúčaniu č. R (99) 1 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu je súčasťou žiadosti oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej publikácie, ak je právnickou osobou, a to oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej publikácie, ak je právnickou osobou; v oznámení sa uvádza meno, priezvisko a adresa pobytu alebo obchodné meno a miesto podnikania, alebo názov a sídlo spoločníka alebo akcionára vydavateľa periodickej publikácie, ktorého podiel na hlasovacích právach dosiahol aspoň 25 %, alebo ktorého majetková účasť dosiahla aspoň 25 %.

Rozsah zapisovaných údajov spravodajského webového portálu a prevádzkovateľa spravodajského webového portálu zohľadňuje povahu webového portálu a vychádza z rozsahu údajov evidovaných pri periodickej tlači a elektronickej periodickej publikácii.

Ak žiadosť o zápis periodickej publikácie do zoznamu podáva Rozhlas a televízia Slovenska alebo Tlačová agentúra Slovenskej republiky, nevzťahujú sa na ne ustanovenia týkajúce sa oznámenia o štruktúre vlastníckych vzťahov, nakoľko ide o právnické osoby zriadené priamo zákonom.

V prípade, že sa žiadosť o zápis do zoznamu týka komunitného periodika, súčasťou žiadosti je aj čestné vyhlásenie, že verejné rozširovanie alebo sprístupňovanie komunitného periodika nemá primárne hospodársku povahu a cieľom jeho vydávania alebo sprístupňovania verejnosti nie je dosahovať zisk.

Na základe žiadosti ministerstvo vykoná zápis periodickej publikácie do zoznamu; ak žiadosť neobsahuje všetky požadované údaje, ministerstvo v lehote do 5 dní od doručenia žiadosti vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Ministerstvo vykoná zápis do zoznamu a do 5 dní odo dňa vykonania zápisu do zoznamu oznámi žiadateľovi pridelené evidenčné číslo periodickej publikácie.

Vydavateľ periodickej publikácie a prevádzkovateľ spravodajského webového portálu ministerstvu písomne oznamuje zmenu evidovaných údajov alebo ukončenie vydávania alebo sprístupňovania periodickej publikácie najneskôr do 30 dní odo dňa, keď zmena nastala. Pri zmene z dôvodu zmeny vydavateľa periodickej publikácie alebo prevádzkovateľa spravodajského webového portálu sa prikladá k žiadosti aj osvedčené vyhlásenie doterajšieho vydavateľa periodickej publikácie alebo prevádzkovateľa spravodajského webového portálu o súhlase s požadovanou zmenou. Predmetné osvedčené vyhlásenie nie je súčasťou verejne prístupného zoznamu. Zmenu alebo výmaz zápisu zo zoznamu ministerstvo oznámi žiadateľovi do 15 dní od vykonania úkonu. Na evidovanie podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje správny poriadok.

Ministerstvo vykoná výmaz zápisu zo zoznamu z vlastného podnetu, ak sa zápis vykonal na základe nepravdivých údajov, ak sa vydávanie alebo sprístupňovanie periodickej publikácie nezačalo do šiestich mesiacov od zápisu do zoznamu, ak vydavateľ periodickej publikácie alebo prevádzkovateľ spravodajského webového portálu prestal spĺňať podmienku zápisu do registra partnerov verejného sektora, ktorá sa vyžaduje pri zápise do zoznamu periodickej publikácie. Tento nový dôvod súvisí so zavedenou povinnosťou zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a výmaz slúži ako istý druh sankcie za nedodržanie povinnosti. Ďalším dôvodom je, ak vydavateľ periodickej publikácie, ktorý je právnickou osobou, zanikol bez právneho nástupcu alebo ak vydavateľ periodickej publikácie alebo prevádzkovateľ webového portálu, ktorý je fyzickou osobou, zomrel.

Okrem uvedeného môže ministerstvo vykonať výmaz zápisu periodickej publikácie zo zoznamu ak vydavateľ periodickej publikácie v príslušnom kalendárnom roku nedoručil ministerstvu deponát aspoň z dvoch vydaní periodickej publikácie evidovanej v zozname najmenej celý príslušný kalendárny rok. Uvedená skutočnosť je upravená už aj v súčasnej právnej úprave z dôvodu, že vydavatelia často ani po uložení pokuty v správnom konaní za nedodržanie povinností odovzdať deponát periodickej publikácie (aktuálne povinný výtlačok periodickej tlače) s ministerstvom nekomunikovali, a to aj napriek tomu, že periodickú publikáciu už nevydávajú. Absencia predmetného oprávnenia v minulosti spôsobovala, že ministerstvo nemohlo takýto titul periodickej publikácie zo zoznamu vymazať a zoznam bol do istej miery neaktuálny.

K § 4

Tretia časť upravuje povinnosti vydavateľa periodickej publikácie, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu a tlačovej agentúry vo vzťahu k oznámeniu v naliehavom verejnom záujme, uverejňovaniu povinných údajov, ochrany zdroja, práva na informácie, práva na vyjadrenie a práva na dodatočné oznámenie.

Navrhovaným ustanovením § 4 sa vymedzuje povinnosť poskytnutia súčinnosti v krízových situáciách, a v ďalších osobitnými predpismi špecifikovaných prípadoch, keď existuje nutnosť zverejniť oznámenie v naliehavom verejnom záujme. Predmetná povinnosť sa vzhľadom na jej charakter vzťahuje výlučne na vydavateľa periodickej publikácie, ktorý sprostredkúva širokej verejnosti komunikáty novinárskej povahy, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu a tlačovú agentúru. Títo sú povinní na požiadanie orgánov verejnej moci bezodplatne uverejniť neodkladné oznámenia, najmä sú povinní uverejniť rozhodnutia o núdzovom stave, o ohrození nedotknuteľnosti územia štátu a vojnovom stave, o ohrození života a zdravia občanov alebo živelnej pohrome, a to v čase určenom týmito orgánmi alebo v najbližšom vydaní periodickej publikácie a v najbližšom zverejnení

agentúrneho servisu (napr. vo vojnových situáciách alebo životy ohrozujúcich situáciách, aj v mimoriadnom vydaní periodickej publikácie).

K § 5

V súlade s Odporúčaním č. R (94) 13 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu transparentnosti médií sa ustanovuje povinnosť označovať vydania periodickej publikácie povinnými údajmi, ako aj rozsah tejto povinnosti. Vydavateľ periodickej publikácie je povinný zabezpečiť, aby každé vydanie periodickej tlače obsahovalo názov periodickej publikácie, označenie regionálnej alebo jazykovej mutácie, periodicitu vydávania, identifikáciu vydavateľa, dátum vydania, poradové číslo v kalendárnom roku a ročník vydania periodickej publikácie, cenu výtlačku alebo inej kópie periodickej publikácie; medzinárodné štandardné číslo seriálu (ISSN) ak bolo pridelené, evidenčné číslo periodickej publikácie. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa navrhuje špecifikovať, že je povinnosťou vydavateľa uviesť poradové číslo v príslušnom kalendárnom roku, nakoľko toto číslo musí zohľadňovať výlučne počet vydaní vzťahujúcich sa na daný kalendárny rok, v ktorom bola periodická publikácia vydaná, aby bolo zrejmé, o koľké číslo v príslušnom kalendárnom roku ide.

Za účelom podpory transparentnosti médií sa samostatne upravuje aj povinnosť vydavateľa periodickej publikácie zabezpečiť, aby každé vydanie elektronickej periodickej publikácie obsahovalo zákonom ustanovené informácie alebo aby boli tieto informácie uvedené v sprievodnom texte, ktorý je s elektronickou periodickou publikáciou spojený a ľahko prístupný verejnosti.

Povinnosť zverejňovať zákonom stanovený rozsah údajov sa navrhuje aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu. Ten je povinný zabezpečiť, aby bol spravodajský webový portál označený názvom, dátumom zverejnenia komunikátu, dátumom aktualizácie zverejneného komunikátu a aby obsahoval údaje nevyhnutné na identifikáciu prevádzkovateľa spravodajského webového portálu.

Tlačová agentúra je povinná zabezpečiť, aby agentúrny servis bol opatrený názvom tlačovej agentúry a dátumom zverejnenia agentúrneho servisu.

K § 6

V súvislosti s garantovaním slobodného a nerušeného výkonu práva na informácie a slobody prejavu sa upravuje právo vydavateľa periodickej publikácie, prevádzkovateľa webového portálu a tlačovej agentúry na ochranu zdroja informácií získaných na zverejnenie.

Ochrana zdrojov informácií predstavuje základnú podmienku slobody médií a okrem európskej judikatúry vyplýva aj priamo z Odporúčania Rady Európy Rec (2000)7 Výboru ministrov členským štátom o práve novinárov nezverejniť svoje zdroje informácií. Na podporu rozvoja slobodných, nezávislých a pluralitných médií je nevyhnutné, aby vydavatelia periodickej publikácie, prevádzkovatelia webových portálov a tlačové agentúry mali právo a zároveň povinnosť nezverejňovať svoje zdroje informácií, ak zdroj tejto informácie požaduje utajenie svojej totožnosti, resp. ak si to okolnosti poskytnutia konkrétnych informácií vyžadujú.

V prípadoch ako Voskuil v. the Netherlands - 64752/01, Telegraaf Media Nederland Landelijke Media B.V. and Others v. the Netherlands - 39315/06, Financial Times Ltd and Others v. the United Kingdom - 821/03, Becker v. Norway - 21272/12 Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôraznil dôležitosť ochrany (novinárskych) zdrojov ako základného princípu ochrany slobody tlače v demokratickej spoločnosti.

Reflektujúc aktuálny progres v digitálnej oblasti sa navrhuje, aby sa ochrana zdroja vzťahovala aj na lokalizačné údaje alebo iné údaje o pobyte či pohybe, o vzdialených úložiskách a pod. osôb zachovávajúcich mlčanlivosť, ku ktorým majú prístup iné osoby, než osoby zachovávajúce mlčanlivosť, pričom sa navrhovanou úpravou zakazuje najmä ich sprístupnenie tretím osobám bez súhlasu osoby zachovávajúcej mlčanlivosť spôsobom, ktorý ohrozí utajenie zdroja informácií. Údaje, ktorým sa poskytuje ochrana v zmysle navrhovaného ustanovenia presahujú rozsah ochrany telekomunikačného tajomstva, ktorého problematika je upravená v osobitnom predpise, konkrétne v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, nakoľko cieľom ustanovenia je najmä snaha zabrániť obchádzaniu ochrany zdroja prostredníctvom zadávania príkazov tretím osobám.

Jedinou výnimkou z ochrany zdroja je prípad prekazenia spáchania trestného činu, a to v prípade, že verejný záujem na predchádzaní trestnej činnosti celkom zjavne prevažuje nad záujmom na ochrane zdroja. V praxi to znamená, že ak prekazenie spáchania trestného činu môže osoba dosiahnuť výlučne len tak, že odtajní a oznámi zdroj svojej informácie, čím naruší dôvernosť a citlivosť informácie, je potrebné posúdiť, či v danom prípade, kedy dochádza k stretu dvoch chránených záujmov, verejný záujem na predchádzaní trestnej činnosti celkom zjavne prevažuje nad záujmom na ochranu zdroja. . To, ktorý záujem prevažuje, bude potrebné skúmať individuálne v každom jednom prípade. Nevyhnutné je, aby išlo o skutočne značný nepomer záujmov.

K § 7

Osobitne sa upravuje právo na včasné informovanie verejnosti o činnosti orgánov verejnej moci, a to bez zbytočného odkladu a s dôrazom na princíp rovnosti. Uvedeným ustanovením nie je dotknutá povinnosť poskytovať informácie podľa zákona o slobode informácií, alebo naopak, povinnosti zabezpečiť ochranu údajov podľa osobitného predpisu, ako napr. povinnosť dodržiavať mlčanlivosť pri utajovaných skutočnostiach, informácie týkajúce sa vojenského spravodajstva a pod.

K § 8

V súčasnosti platné inštitúty práva na odpoveď a práva na opravu sa navrhujú nahradiť právom na vyjadrenie, právo na dodatočné oznámenie zostáva ponechané. Právo na vyjadrenie, ktoré má svoje opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, sa vzťahuje na periodickú publikáciu a agentúrny servis a dáva dotknutej osobe právo na vyjadrenie sa voči skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotklo jej cti, dôstojnosti alebo súkromia v prípade fyzickej osoby alebo dobrej povesti v prípade právnickej osoby.

Právo na vyjadrenie vychádza z pravidla „audiatur et altera pars“, teda z pravidla „nech je vypočutá tiež druhá strana“. Podľa navrhovaného zákona je predmetom práva na vyjadrenie nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Oproti doterajšej právnej úprave sa vypustila možnosť uplatnenia inštitútu voči pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu.

Predmetom práva na vyjadrenie je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Podstata práva na vyjadrenie je štandardný prvok ochrany v európskych krajinách.

Stanovujú sa základné náležitosti, ktoré musí obsahovať žiadosť o uverejnenie vyjadrenia, a to identifikácia vydania alebo agentúrneho servisu a popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom konkrétne bolo skutkové tvrdenie nepravdivé alebo neúplné a v čom zasahuje do cti, dôstojnosti súkromia, alebo dobrej povesti osoby. Žiadosť sa musí doručiť do 30 dní od uverejnenia skutkového tvrdenia. Vyjadrenie má byť rozsahom a spôsobom uverejnenia primerané napádanému skutkovému tvrdeniu a má sa uverejniť bezodplatne, s označením „vyjadrenie“, spravidla do 8 dní od doručenia žiadosti dotknutej osoby alebo v primeranej lehote zodpovedajúcej periodicite vydávania publikácie.

Povinné osoby sú od povinnosti uverejniť vyjadrenie oslobodené v taxatívne stanovených prípadoch. Skutočnosti uvedené v písmenách a) a c) až f) reflektujú v súčasnosti platnú a účinnú právnu úpravu obsiahnutú v tlačovom zákone. Ide o prípady, kedy vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra môžu dokázať pravdivosť napádaného skutkového tvrdenia, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti, ak vyjadrenie smeruje voči tvrdeniu, ktoré bolo uverejnené na základe predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie vyjadrenia, ak by bol uverejnením vyjadrenia spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by došlo k rozporu s dobrými mravmi alebo ak by uverejnenie vyjadrenia predstavovalo neoprávnený zásah do práv a záujmov tretej osoby. V porovnaní s platnou právnou úpravou sa dopĺňa len prípad, ak žiadosť o uverejnenie vyjadrenia podal verejný funkcionár, tzn. osoba vykonávajúca funkciu prezidenta, člena vlády, sudcu, generálneho prokurátora a pod. alebo osoba pôsobiaca v politike ak sa napádaný výrok týka výkonu jej funkcie. Médiá by totiž nemali slúžiť politicky a verejne činným osobám ako prostriedok sebaprezentácie či zlepšenia reputácie prostredníctvom neodôvodnených žiadostí o vyjadrenie vždy, keď nebudú so zverejneným obsahom súhlasiť. Predmetná úprava vychádza tiež z predpokladu, že napr. politickí predstavitelia majú iné prostriedky nápravy, ktoré môžu uplatniť, ak považujú za potrebné vyjadriť sa k zverejneným informáciám, napr. možnosť zvolania tlačovej besedy. Obdobná právna úprava bola do roku 2019 aj súčasťou tlačového zákona.

K § 9

V porovnaní so súčasnou úpravou sa zachováva právo na dodatočné oznámenie, ktoré sa týka periodickej publikácie alebo agentúrneho servisu obsahujúcich komunikáty novinárskej povahy alebo ktoré sú komunikátom novinárskej povahy. Podstatou je, aby komunikát obsahoval skutkové tvrdenie o konaní pred orgánom verejnej moci proti osobe, ktorú na základe zverejnených informácií možno presne, t.j. nezameniteľne určiť. Žiadateľ je povinný identifikovať dotknuté vydanie alebo agentúrny servis, predmetné konanie a konštatovať, že predmetné konanie sa právoplatne skončilo a s akým výsledkom, inak je žiadosť neúplná. Dodatočné oznámenie sa zverejňuje bezodplatne, spravidla do 8 dní alebo v primeranej lehote, s označením „dodatočné oznámenie“ a bez hodnotiaceho úsudku povinnej osoby. Povinnosť uverejniť dodatočné oznámenie neplatí obdobne ako pri práve na vyjadrenie s výnimkou skutkového tvrdenia, ktoré súvisí s výkonom funkcie verejného funkcionára, tento dôvod pri práve na dodatočné oznámenie absentuje.

K § 10

Zohľadňujúc ustanovenie § 15 návrhu zákona sa jednoznačne deklaruje, že inštitúty práva na vyjadrenie a práva na dodatočné oznámenie nemožno uplatniť voči skutkovému tvrdeniu týkajúcemu sa obsahu alebo pravdivosti informácie, za ktorú vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského portálu alebo tlačová agentúra nezodpovedá. Zároveň platí, že zmenou povinnej osoby nezanikajú. Zároveň platí, že v prípade nesplnenia povinnosti zo strany vydavateľa periodickej publikácie, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu alebo tlačovej agentúry sú jednotlivé práva vymáhateľné súdom, pokiaľ je splnená zákonná lehota na podanie žaloby. Po smrti fyzickej osoby prechádza právo na uverejnenie vyjadrenia a právo na dodatočné oznámenie na manžela, deti, prípadne rodičov.

K § 11

Ustanovenie predstavuje novú právnu úpravu súvisiacu so zabezpečením transparentnosti v oblasti financovania periodickej publikácie a spravodajského webového portálu. V zmysle návrhu zákona sú vydavateľ periodickej publikácie a prevádzkovateľ spravodajského webového portálu povinní za podmienok vymedzených v zákone zverejniť zoznam investorov, darcov alebo iných osôb, ktorých finančné plnenie voči vydavateľovi periodickej tlače alebo prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu presiahlo v kalendárnom roku 1 200 eur. Predmetná suma bola stanovená na základe predpokladu priemerného financovania v sume priemerne 100 eur/mesiac.

Povinnosť zverejňovať zoznam sa bude vzťahovať na vydavateľa periodickej publikácie a prevádzkovateľa spravodajského webového portálu aj v prípade, ak je hromadné financovanie uskutočňované prostredníctvom tretích osôb. Uvedené platí totožne aj v prípade poskytnutia daru (peňažného alebo nepeňažného) alebo iného podobného plnenia bez primeraného protiplnenia, ktorého hodnota za rok presiahne 1 200 eur. Predmetná právna úprava sa vzťahuje tak na právnické osoby, ako aj na podnikateľov či fyzické osoby nepodnikateľov, pričom fyzická osoba je povinná strpieť túto istú formu zásahu do súkromia, ktorý vyplýva z jej dobrovoľného vstupu do regulovanej sféry vydávania publikácií, resp. prevádzkovania spravodajských webových portálov. Ustanovenie odseku 3 zároveň neupravuje žiadne výnimky osôb, na ktorých dary alebo protiplnenia by sa predmetná zverejňovacia povinnosť nevzťahovala. Máme za to, že rovnosť povinností je základom pre zabezpečenie transparentnosti financovania mediálneho prostredia.

Vydavateľ periodickej publikácie a prevádzkovateľ spravodajského webového portálu vedú o osobách podieľajúcich sa na hromadnom financovaní zoznam, ktorý zverejňujú do 31. marca za predchádzajúci rok na svojom webovom sídle. Tieto informácie následne ministerstvo, ako správca registra, zverejní v registri. Za hromadné financovanie v zmysle predmetného ustanovenia sa nepovažuje financovanie formou predplatného ani formou poplatku za poskytnutie služby.

Upravujú sa tiež povinnosti vydavateľa periodickej publikácie a prevádzkovateľa spravodajského webového portálu v súvislosti s prijatím daru alebo iného podobného plnenia bez primeraného protiplnenia.

Za účelom zvýšenia transparentnosti, Rada pre mediálne služby, ktorá je zároveň orgánom dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa tohto ustanovenia, predmetné informácie zverejní v registri, tzn., že budú prístupné verejnosti.

K § 12

S cieľom zabezpečiť pluralitu mediálnych obsahov a zvýšiť transparentnosť pri zverejňovaní vlastníckych vzťahov sa navrhuje zaviesť zákonnú povinnosť vydavateľa periodickej publikácie a prevádzkovateľa spravodajského webového portálu, pred začatím vydávania alebo sprístupňovania periodickej publikácie, zapísať sa do registra partnerov verejného sektora, ako aj povinnosť počas vydávania alebo sprístupňovania periodickej publikácie byť zapísaní v registri partnerov verejného sektora, ktorá ak nebude splnená, ministerstvo vykoná výmaz zo zoznamu periodickej tlače z vlastného podnetu.

Vzhľadom na to že, vydávanie alebo sprístupňovanie vedeckých periodických publikácií a komunitných periodík vo väčšine prípadov nemá primárne hospodársku povahu a jeho hlavným cieľom nie je dosahovanie zisku, navrhuje sa aby vydavatelia periodických publikácií a prevádzkovatelia spravodajských webových portálov, ktorí vydávajú alebo sprístupňujú uvedené druhy periodickej publikácie, boli od povinného zápisu do registra partnerov verejného sektora oslobodení.

K § 13

Z dôvodu zabezpečenia konzistentnosti a prehľadnosti novej právnej úpravy sa prostredníctvom samostatného ustanovenia v § 13 navrhuje definovať komunitné periodikum na účely zákona o publikáciách, ktoré primárne predstavuje nástroj občianskej spoločnosti, ktorým sa má zvyšovať povedomie o základných právach a slobodách, informačnej pluralite menšín a znevýhodnených skupín, lokálnej identity.

Základným definičným znakom komunitného periodika je jeho nehospodárska povaha verejné rozširovanie alebo sprístupňovanie verejnosti za iným účelom, ako účelom dosahovania zisku. Prostredníctvom ustanovenia odseku 2 to platí aj v prípade, ak sa dosahujú príjmy z inzercie nepresahujúce hodnotu 5 % nákladov za hospodársky rok, aj to však najviac do výšky 10 000 eur. Predkladateľ zámerne zvolil nízku sumu príjmov, ktoré sú priam zanedbateľné pri verejnom rozširovaní alebo sprístupňovaní publikácie verejnosti.

Súčasťou predmetného ustanovenia je úprava preukazovacej povinnosti vydavateľa publikácie, ktorá spĺňa osobitné povinnosti podľa odseku 2 voči ministerstvu kultúry. Za jej nesplnenie uloží ministerstvo pokutu.

K § 14

Prostredníctvom tohto ustanovenia sa upravuje nová povinnosť uverejňovania povinných údajov zo strany vydavateľa neperiodickej publikácie. Pri spracovaní popisných metadát o neperiodických publikáciách je nevyhnutné, aby sa v publikácií jednoznačne nachádzali povinné údaje, ktoré sa používajú pri spracúvaní bibliografických záznamov v knižniciach. Zoznam údajov reflektuje potreby praxe a stanovuje sa v nevyhnutnom rozsahu.

K § 15

Navrhuje sa upraviť požiadavku na odlíšiteľnosť inzercie od redakčného obsahu. Inzerciou sa rozumie oznámenie, ktoré sa v publikácii zverejňuje za odplatu alebo inú

protihodnotu. Inzerciou je aj reklama alebo iná forma propagácie uverejnená v publikácii alebo agentúrnom servise bezodplatne.

Zároveň sa navrhuje explicitne ustanoviť, že vydavateľ publikácie a tlačová agentúra nezodpovedajú za pravdivosť informácie zverejnenej v inzercii alebo v inej forme propagácie, ani za klamlivú reklamu alebo porovnávaciu reklamu, nakoľko ide o informácie a obsahy, ktoré sú vydavateľovi publikácie a tlačovej agentúre poskytované tretími osobami a na obsah ktorých nemajú uvedené subjekty žiaden reálny vplyv. Navrhovaná právna úprava nie je novinkou a vychádza zo v súčasnosti platnej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 5 ods. 3 tlačového zákona. Stanovená výnimka sa nevzťahuje na inzerciu, ktorou vydavateľ publikácie propaguje svoju osobu, najmä názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity.

Pod inou formou propagácie sa rozumejú politická propagácia, charitatívna výzva, kampaň vo verejnom záujme, informačná kampaň a súkromná inzercia v zmysle osobitného predpisu o mediálnych službách. Súčasťou informačnej kampane je o. i. oznam informujúci o použití verejných prostriedkov najmä v súvislosti s čerpaním prostriedkov Európskej únie. Majú sa nimi na mysli predovšetkým finančné prostriedky na projekty a programy v rámci jednotlivých kľúčových oblastí ako zamestnanosť, poľnohospodárstvo, rozvoj regiónov, výskum a inovácie, sociálne začlenenie a mnohé ďalšie.

K § 16

Na účely tohto zákona sa navrhuje vymedziť pojem sponzorovanie. Sponzorovanie je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie publikácie alebo agentúrneho servisu s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity sponzora. Snahou predkladateľa je umožniť čitateľovi, ako konzumentovi poskytovaných informácií, vnímanie zámeru sponzora, ktorý poskytovaním určitých služieb či realizáciou cielených aktivít môže okrem dobročinnosti sledovať svoj osobný záujem či iný prospech. Zároveň sa ustanovujú základné požiadavky na označenie sponzorovanej neperiodickej publikácie, komunikátu periodickej publikácie alebo časti agentúrneho servisu.

V súvislosti so sponzorovaním sa tiež navrhuje obmedzenie sponzorovania týkajúce sa osoby, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet, iných tabakových výrobkov, elektronických cigariet alebo plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety a osoby, ktorej hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo nájom zbraní alebo streliva.

K § 17

Navrhovaná šiesta časť zakotvuje proces vytvárania konzervačného fondu a digitálneho depozitného fondu. Konzervačným fondom sa v zmysle platnej právnej úpravy rozumie súbor všetkých knižničných dokumentov získaných a trvalo uchovávaných knižnicou, ako právnickou osobou určenou v súčasnosti platným zákonom č. 212/1997 Z. z., ktoré knižnica trvalo uchováva pre budúce generácie ako súčasť národného kultúrneho dedičstva. Dlhodobý digitálny depozitný fond naproti tomu predstavuje súbor vybraných obsahov (elektronických) webových portálov, ktoré sa v zmysle návrhu zákona majú uchovávať v Univerzitnej knižnici v Bratislave za účelom vytvárania webového kultúrneho dedičstva.

Navrhovaná úprava definuje na účely zákona osobu depozitára, ako právnickú osobu, uvedenú v prílohe zákona, ktorej sa odovzdáva povinný deponát publikácie.

Ustanovuje sa povinnosť právnických osôb, tzv. depozitárov, ktorým sa deponát publikácie odovzdáva, tento deponát odborne evidovať a zabezpečovať jeho trvalé uchovávanie v konzervačnom fonde. Zákon, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, výslovne umožňuje knižniciam odovzdaný deponát publikácie používať na knižnično-informačné služby, ktorými sú výpožičky knižničných dokumentov v knižnici, výpožičky knižničných dokumentov mimo priestorov knižnice a prístup ku knižničnému katalógu a ďalšie. Knižnice samé rozhodnú, či a za akých podmienok, v súlade s autorským zákonom a zákonom o knižniciach, deponát publikácie sprístupnia, či už vo svojich priestoroch alebo mimo nich, v elektronickej či zdigitalizovanej podobe, ak bude splnená podmienka jeho trvalého uchovávania v konzervačnom fonde.

V súvislosti so zapožičiavaním uvádzame, že do budúcna sa očakáva zavedenie tzv. e-lending systému, ktorý užívateľom knižnice umožní zapožičať si digitálne dokumenty absenčne a prezerať si ich na vlastných zariadeniach.

Zákon týmto spôsobom berie do úvahy súčasnú digitalizáciu kultúrneho dedičstva, ako aj budúci technologický vývoj, o ktorom predpokladáme, že bude znamenať aj nové formy knižničných služieb. Návrh zákona zjednodušuje povinnosť odovzdávať deponát publikácie v prípade, ak vydavateľ za podmienok stanovených v zákone odovzdal aj jeho digitálnu kópiu. Ustanovenie odseku 4 v tejto súvislosti novým spôsobom špecifikuje povinnosť Slovenskej národnej knižnice, ktorej bol odovzdaný deponát odovzdať digitálnu kópiu deponátu aj ďalším depozitárom podľa prílohy návrhu zákona.

S cieľom zabezpečiť jednotnosť požiadaviek kladených na digitálnu kópiu deponátu periodickej tlače a digitálnu kópiu deponátu neperiodickej publikácie v tlačenej podobe, ktoré sú odovzdávané depozitárom podľa tohto zákona, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis obsahujúci predmetné požiadavky.

K § 18 a 19

Vymedzuje sa povinnosť vydavateľa periodickej publikácie a povinnosť vydavateľa neperiodickej publikácie v stanovenej lehote odovzdať jeden kus deponátu publikácie vrátane jej príloh depozitárom uvedeným v prílohe návrhu zákona. Stanovená lehota troch dní pri vydavateľovi periodickej publikácie nemusí byť dodržaná, ak sa vydavateľ s depozitárom písomne dohodnú inak, a to najmä z dôvodu primeraného zohľadnenia nákladov na poštové pre vydavateľa periodickej tlače.

Je tiež potrebné zdôrazniť, že vydavateľ odovzdáva deponát publikácie len v takej podobe, v akej ju verejne rozširuje alebo sprístupňuje verejnosti. To znamená, že ak vydavateľ verejne rozširuje tlačenú podobu publikácie, odovzdá deponát v tlačenej podobe; ak publikáciu sprístupňuje verejnosti elektronicky, odovzdá depozitárovi deponát v elektronickej podobe.

V prípade elektronických publikácií je vydavateľ publikácie povinný odovzdať deponát publikácie vo formáte bez technologických opatrení, teda bez takých, ktoré by znemožňovali prístup depozitárov k obsahu deponátu. Predkladateľ zámerne zvolil technologicky neutrálne vymedzenie odovzdávania publikácie v elektronickej podobe, keďže

technológie sa vyvíjajú rýchlejšie ako legislatíva (aj súčasný právny predpis má už takmer 25 rokov), aby si zmeny vo vývoji nevyžiadali zmenu právnej úpravy.

Ustanovuje sa, že deponát periodickej tlače, ktorý nie je vedeckou alebo odbornou periodickou publikáciou, bude vydavateľ odovzdávať iba dvom knižniciam, a to Slovenskej národnej knižnici a Univerzitnej knižnici v Bratislave a ministerstvu kultúry, aby si ministerstvo kultúry mohlo plniť svoju zákonnú povinnosť kontrolovať dodržiavanie povinností v zmysle tohto návrhu zákona. Elektronická periodická publikácia sa bude odovzdávať len Univerzitnej knižnici v Bratislave a Slovenskej národnej knižnici.

Vedeckú alebo odbornú periodickú tlač ako aj neperiodickú publikáciu v tlačenej podobe bude vydavateľ odovzdávať okrem Slovenskej národnej knižnici a Univerzitnej knižnici v Bratislave aj Štátnej vedeckej knižnici v Prešove, Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach a Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici, pričom vedeckú a odbornú elektronickú periodickú publikáciu a neperiodickú publikáciu v elektronickej podobe odovzdá vydavateľ Univerzitnej knižnici v Bratislave a Slovenskej národnej knižnici.

Neperiodická publikácia v tlačenej podobe a neperiodická publikácia v elektronickej podobe, okrem vedeckej alebo odbornej neperiodickej publikácie, sa po novom bude odovzdávať len Slovenskej národnej knižnici a Univerzitnej knižnici v Bratislave.

V zmysle navrhovanej právnej úpravy budú vydavatelia povinný zasielať periodickú tlač v Braillovom písme a neperiodickú publikáciu v Braillovom písme v tlačenej podobe rovnako, ako neperiodickú publikáciu v podobe audioknihy Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.

Vymedzenie jednotlivých depozitárov, ktorým sa odovzdáva deponát periodickej publikácie, je uvedené v prílohe tohto zákona.

Upravuje sa taktiež povinnosť vydavateľa periodickej tlače odovzdať ministerstvu bezodplatne, na svoje náklady a v nepoškodenom stave deponát v zákonnej alebo dohodnutej lehote. Okrem toho sa upravuje povinnosť ministerstva odovzdať doručené deponáty Slovenskému národnému archívu, resp. niektorej knižnici v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva. Navrhovaná právna úprava má za cieľ, aby boli Slovenskému národnému archívu odovzdané deponáty, ktoré majú svojim obsahom najširší, t.j. celoslovenský rozsah a deponáty publikácií, ktoré sú zamerané len na určitý kraj, región, prípadne komunitu, boli zasielané niektorej z knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry.

K § 20

Ustanovenie upravuje povinnosť prevádzkovateľa spravodajského webového portálu a na druhej strane oprávnenie Univerzitnej knižnice v Bratislave v súvislosti s vytváraním dlhodobého digitálneho fondu webového kultúrneho dedičstva. Za účelom zberu a následného uchovávania komunikátov, ktoré sú sprostredkúvané verejnosti prostredníctvom webových portálov, je prevádzkovateľ spravodajského webového portálu povinný umožniť Univerzitnej knižnici v Bratislave vyhotovenie rozmnoženiny a uloženie predmetného obsahu do dlhodobého digitálneho fondu. Nakoľko technologický pokrok nemožno predvídať, predkladateľ zvolil neutrálne vymedzenie zabraňujúce zabezpečeniu zo strany prevádzkovateľa webového portálu a určil, že predmetný obsah má byť poskytnutý bez technologických ochranných opatrení, ktoré v sebe zahŕňajú aj potenciálne budúce opatrenia.

V nadväznosti na povinnosť prevádzkovateľa spravodajského webového portálu je Univerzitná knižnica v Bratislave oprávnená za vyššie uvedeným účelom vyhotoviť rozmnoženinu a uložiť obsah webového portálu obsahujúceho spomínané komunikáty bez technologických ochranných opatrení do dlhodobého digitálneho depozitného fondu webového kultúrneho dedičstva.

Vzájomné vzťahy Univerzitnej knižnice v Bratislave a dotknutého prevádzkovateľa spravodajského webového portálu sa spravujú príslušnými ustanoveniami Autorského zákona. Preto sa navrhuje, aby Univerzitná knižnica v Bratislave mohla vykonávať majetkové práva a sprístupňovať obsah spravodajského webového portálu verejnosti získaný od prevádzkovateľa webového portálu len s výslovným predchádzajúcim súhlasom prevádzkovateľa tohto webového portálu.

K § 21

Novým inštitútom, ktorý predkladaná právna úprava prináša, je zavedenie nového informačného systému verejnej správy, t.j. registra v oblasti médií a audiovízie, ktorého správcom má byť ministerstvo. Jeho cieľom je umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a produktoch v oblasti médií a audiovízie. Za účelom zachovania aktuálnosti, presnosti a spoľahlivosti údajov poskytovaných verejnosti budú môcť údaje zverejnené v registri okrem správcu editovať aj ďalšie oprávnené subjekty, ktoré na základe osobitného predpisu vykonávajú činnosť súvisiacu s poskytovateľmi, službami a produktmi uvedenými v registri. Ide najmä o Radu pre mediálne služby ako regulačnú autoritu pre mediálne služby, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Slovenský filmový ústav, Audiovizuálny fond či Univerzitnú knižnicu v Bratislave. Tieto osoby nebudú samostatnými prevádzkovateľmi registra Ministerstvo má na aktualizovanie údajov stanovenú subjektívnu mesačnú lehotu začínajúcu po uplynutí mesiaca, v rámci ktorého sa dozvedeli o údajov evidovaných v registri. Ak odpadne dôvod evidovania údajov, správca alebo iná oprávnená osoba uskutoční výmaz. Za odpadnutie dôvodu sa považuje napr. zánik oprávnenia na vysielanie, poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zánik registrácie retransmisie, ukončenie vydávania periodickej publikácie alebo prevádzkovania webového portálu a pod. Keďže údaje zverejňované v registri majú byť užívateľsky prístupné, navrhuje sa ich zverejňovanie v štruktúrovanej podobe umožňujúcej jednoduché vyhľadávanie a ďalšie potrebné automatizované spracovanie.

Získané osobné údaje môžu byť spracované výlučne v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu sledovaného týmto zákonom, a to zabezpečenie transparentnosti informácií o tomto druhu médií a priameho prístupu k týmto informáciám, posúdenia transparentnosti financovania periodických publikácií, posúdenia majetkového a personálneho prepojenia médií, zabezpečenia efektívneho výkonu dohľadu a ukladania sankcií a garantovanie vymožiteľnosti práva na vyjadrenie a práva na dodatočné oznámenie.

Osobné údaje na účely vedenia registra sa musia získavať a spracúvať súlade s osobitným predpisom o ochrane osobných údajov a tiež v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27.apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

K § 22

V záujme zabezpečenia dodržiavania povinností upravených v tomto návrhu zákona, sa stanovuje výkon dohľadu, ktorý vykonáva ministerstvo kultúry a tiež Rada pre mediálne služby podľa osobitného predpisu o mediálnych službách.

Výkon dohľadu nad ustanoveniami § 18 a 19 uskutočňuje ministerstvo v spolupráci s depozitármi uvedenými v prílohe návrhu zákona, ktorým sa deponát publikácie odovzdáva.

K § 23

Ustanovenie upravuje ukladanie pokút povinným subjektom za nesplnenie povinností podľa tohto zákona v závislosti od toho, či ide o vydavateľa publikácie, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu či tlačovú agentúru. Zároveň sa stanovuje výška jednotlivých pokút podľa konkrétnych špecifických okolností porušenia danej povinnosti.

Stanovuje sa tiež výnimka v prípade porušenia povinnosti vydavateľa neperiodickej publikácie uverejňovať povinné údaje v periodickej publikácii. Konanie o porušení tejto povinnosti začína ministerstvo výlučne na návrh.

Ustanovenie upravuje aj subjektívnu a objektívnu lehotu pre uloženie pokuty. Pri ukladaní pokuty sa postupuje podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 24

V nadväznosti na novú oblasť úpravy týkajúcej sa transparentnosti financovania médií v zmysle tohto zákona sa ustanovením § 24 navrhuje zaviesť povinnosť Rady pre mediálne služby vykonávať dohľad a ukladať sankcie za porušenie povinnosti vydavateľa periodickej publikácie a prevádzkovateľa spravodajského webového portálu uverejňovať zoznam osôb, ktoré poskytli finančné plnenie na účely hromadného financovania v stanovenej výške v rámci kalendárneho roka. Výkon dohľadu uskutočňuje národný regulátor v súlade s osobitným predpisom o mediálnych službách.

K § 25

Ustanovenie začína zakotvením zásady res iudicata, v zmysle ktorej o veci, o ktorej predtým rozhodol samoregulačný orgán, ktorý je zapísaný v evidencii podľa zákona č. ..../ 2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), už orgán ktorý podľa osobitných predpisov (napríklad zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov) vykonáva dohľad nad plnením povinností vydavateľa publikácie pri uverejňovaní inzercie, následne nerozhoduje. Podmienky zápisu samoregulačného orgánu do evidencie, ako aj konanie pred samoregulačným orgánom podrobnejšie upravuje zákon o mediálnych službách.

Orgán dohľadu môže za ustanovených podmienok začať konanie aj vtedy, ak v danej veci už rozhodol samoregulačný orgán, a to v prípade, že rozhodnutie samoregulačného orgánu je v celkom zjavnom rozpore s kódexom správania sa, ktorý tento samoregulačný

orgán presadzuje alebo je ním uložená sankcia celkom zjavne neprimeraná. V takomto prípade je samoregulačný orgán účastníkom konania.

Význam samoregulácie a koregulácie spočíva predovšetkým v tom, že regulácia zo strany príslušného orgánu dohľadu nastupuje až v prípade, že je uplatňovaný samoregulačný mechanizmus neúčinný.

Návrh zákona zároveň upravuje postup v prípade, ak orgán dohľadu začal konanie vo veci dodržiavania povinností vydavateľa publikácie pri uverejňovaní inzercie voči vydavateľovi publikácie, ktorý je viazaný príslušným kódexom, ktorý je viazaný príslušným kódexom. V takomto prípade orgán dohľadu konanie preruší na čas do rozhodnutia samoregulačného orgánu. Ak samoregulačný orgán nerozhodne a neoznámi orgánu dohľadu svoje rozhodnutie do 90 dní od začatia konania pred orgánom dohľadu alebo ak samoregulačný orgán rozhodne v celkom zjavnom rozpore s kódexom alebo je ním uložená sankcia celkom zjavne neprimeraná, orgán dohľadu pokračuje v konaní, inak konanie zastaví. Aj v tomto prípade sa samoregulačný orgán stáva účastníkom konania.

Ak orgán postúpil podnet na preverenie samoregulačnému orgánu, konanie vo veci dodržiavania povinností podľa piatej časti tohto zákona orgán dohľadu začne najskôr uplynutím 90 dní odo dňa postúpenia podnetu; počas tejto lehoty neplynie lehota na uloženie sankcie orgánom dohľadu.

K § 26

Medzinárodné štandardné číslo seriálu prideľuje národná agentúra pre medzinárodné štandardné číslovanie seriálov (ISSN), ktorá má sídlo v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Národná agentúra pre medzinárodné štandardné číslovanie knihy (prideľujúca ISBN) a národná agentúra pre medzinárodné štandardné číslovanie hudobniny (prideľujúca ISMN) má sídlo v Slovenskej národnej knižnici. K uvedeným medzinárodným štandardným číslam môže vydavateľ periodickej publikácie alebo neperiodickej publikácie požiadať príslušnú národnú agentúru pre medzinárodné štandardné číslovanie aj o pridelenie medzinárodného čiarového kódu označovania tovarov (EAN).

Na vydavateľa periodickej publikácie a tlačovú agentúru sa primerane vzťahujú úvodné ustanovenia a ustanovenia o obsahovej službe upravené v osobitnom predpise o mediálnych službách.

S cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov sa upravuje, že so všetkými údajmi získanými a spracovanými na účely podľa tohto zákona sa musí zaobchádzať v súlade s osobitným predpisom o ochrane osobných údajov a tiež v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.

S ohľadom na povahu Rozhlasu a televízie Slovenska a Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, ako inštitúcií zriadených priamo zákonom, sa navrhuje vylúčiť ich z povinností týkajúcich sa transparentnosti financovania a zápisu do registra partnerov verejného sektora.

K § 27

Prechodné ustanovenia reflektujú zmenu súčasných ako aj doplnenie nových pojmov v návrhu zákona. Ustanovenie uvádza, že periodická tlač evidovaná podľa doterajších predpisov sa považuje sa periodickú publikáciu podľa tohto zákona a stanovuje sa povinnosť pre vydavateľov periodickej tlače, ktorá spĺňa podmienku vedeckej alebo odbornej periodickej publikácie alebo komunitného periodika, aby v požadovanej lehote oznámili túto skutočnosť ministerstvu.

Okrem toho sa upravuje postup v konaniach o uložení pokuty začatých pred účinnosťou tohto zákona a postup v rámci posudzovania žiadostí o opravu, žiadostí o odpoveď a žiadostí o dodatočné oznámenie týkajúcich sa skutkových tvrdení uverejnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a to tak, že budú posudzované a dokončia sa podľa doterajších predpisov.

Zároveň, v nadväznosti na úpravu okruhu osôb, ktorým sa má odovzdávať deponát publikácie, sa právnickým osobám podľa doterajších predpisov, ktorým boli odovzdané povinné výtlačky periodickej publikácie alebo neperiodickej publikácie a ktoré nie sú právnickou osobou uvedenou v prílohe tohto zákona, umožňuje používať predmetné publikácie na knižnično-informačné služby v zmysle zákona č. 126/2015 Z. z.

V nadväznosti na rozšírenie povinnosti evidovať sa v zozname periodických publikácií vedenom ministerstvom sa vydavateľom elektronických periodických publikácií a prevádzkovateľom spravodajských webových portálov stanovuje dostatočne dlhá lehota do konca roka 2022 pre tieto osoby na splnenie žiadosti o evidenciu v zozname.

Upravuje sa, že povinnosť vydavateľa neperiodickej publikácie zabezpečiť, aby neperiodická publikácia obsahovala povinné údaje podľa tohto zákona sa nevzťahuje na neperiodickú publikáciu, ktorá bola vydaná a s ktorej sprístupňovaním verejnosti sa začalo pred účinnosťou tohto zákona.

K § 28

Zrušujú sa zákony č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov a zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov.

Článok II