TABUĽKA ZHODY

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

Smernica EÚ

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. V. EÚ L 173, 12. 6. 2014)

Právne predpisy Slovenskej republiky

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“)

Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „371/2014“)

Článok

(Č, O,

V, P)

Text

Spôsob transpozície

Číslo

Článok (Č, §, O, V, P)

Text

Zhoda

Poznámky

Č: 13 O:6

6. Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za dcérsku spoločnosť prijme vlastné rozhodnutie a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre subjekty v jeho jurisdikcii. Každé jednotlivé rozhodnutie sa plne zdôvodní, uvedú sa v ňom dôvody nesúhlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií. Každý orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

S výhradou odseku 9 tohto článku, ak na konci uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia, počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi EBA po

371/2014 a Návrh zákona čl. I

§ 27

O 8

(8)

Ak rada vykonáva právomoc nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 5 sa na ňu vzťahuje rovnako. Ak rada nesúhlasí s návrhom spoločného rozhodnutia o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, vypracuje a schváli plán riešenia krízovej situácie pre dcérsku spoločnosť, alebo ak rada identifikuje rezolučný subjekt, ktorý podlieha jej právomoci, vypracuje a schváli plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny aj pre tento rezolučný subjekt. V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schválenom radou pre dcérsku spoločnosť alebo pre rezolučné subjekty, ktoré podliehajú jej právomoci, rada uvedie dôvody nesúhlasu s navrhovaným spoločným rozhodnutím o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ako aj názory a výhrady ostatných orgánov a príslušných rezolučných orgánov. Ak v lehote podľa odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 5 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada nerozhodne skôr než Európsky orgán

skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu dcérskej spoločnosti pre riešenie krízových situácií.

dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) vydá rozhodnutie. Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). To neplatí, ak rada oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), že s návrhom spoločného rozhodnutia nesúhlasí z dôvodu, že zasahuje do rozpočtovej zodpovednosti Slovenskej republiky. Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, rada schváli plán riešenia krízových situácií dcérskej spoločnosti. Rada svoje rozhodnutie oznámi všetkým členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií.

Č. 18 O. 6

6. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v lehote uvedenej v odseku 5, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4 na úrovni skupiny.

Rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak do konca štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Daná záležitosť sa orgánu EBA nepostúpi po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

371/2014 a Návrh zákona čl. I

§ 29 O 13 až 15

(13) Ak v lehote do jedného mesiaca podľa odseku 10 alebo odseku 11 ktorýkoľvek z rezolučných orgánov požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 9 na základe osobitného predpisu,

68a)

rada ako rezolučný orgán na úrovni skupiny vydá rozhodnutie v nadväznosti na rozhodnutie Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a v súlade s ním. Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) takéto rozhodnutie nevydá do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z rezolučných orgánov nepožiadal o pomoc pri dosiahnutí dohody a rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu podľa odseku 9 v lehote podľa odseku 10 alebo odseku 11 a rada je rezolučným orgánom na úrovni skupiny, vydá rozhodnutie o náhradných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s

§ 25 ods. 5

na úrovni skupiny; rozhodnutie musí byť odôvodnené a doručené materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike. Rozhodnutie obsahuje názory a výhrady ostatných rezolučných orgánov.

(14)

Ak v lehote podľa odseku 10 alebo odseku 11 ktorýkoľvek z rezolučných orgánov požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 9 na základe osobitného predpisu,

68a)

rada ako rezolučný orgán na úrovni rezolučnej skupiny vydá rozhodnutie v nadväznosti na rozhodnutie Európskeho orgánu

dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a v súlade s ním. Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) takéto rozhodnutie nevydá do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z rezolučných orgánov nepožiadal o pomoc pri dosiahnutí dohody a rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu podľa odseku 9 v lehote podľa odseku 10 alebo odseku 11, rada vydá rozhodnutie o náhradných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s

§ 25 ods.

na úrovni rezolučnej skupiny; rozhodnutie musí byť odôvodnené a doručené rezolučnému subjektu so sídlom v Slovenskej republike. Rozhodnutie obsahuje názory a výhrady ostatných rezolučných orgánov.

(15)

68a)

rada ako orgán vykonávajúci právomoc nad dcérskou spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike, ktorá nie je rezolučným subjektom, vydá rozhodnutie v nadväznosti na rozhodnutie Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a v súlade ním. Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) takéto rozhodnutie nevydá do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z rezolučných orgánov nepožiadal o pomoc pri dosiahnutí rozhodnutia a rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu podľa odseku 9 v lehote podľa odseku 10 alebo odseku 11, rada vydá rozhodnutie o náhradných opatreniach, ktoré sa majú prijať podľa

§ 25 ods. 5

touto dcérskou spoločnosťou; rozhodnutie musí byť odôvodnené a doručené dcérskej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ktorá nie je rezolučným subjektom, a rezolučnému subjektu rezolučnej skupiny dcérskej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ktorá nie je rezolučným subjektom. Rozhodnutie rada zašle aj orgánu pre riešenie krízových situácií rezolučného subjektu rezolučnej skupiny dcérskej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ktorá nie je rezolučným subjektom, a ak sú rôzne aj orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Č 32 O1 P b)

vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora vrátane opatrení systému inštitucionálneho zabezpečenia alebo opatrenia orgánu vykonávajúceho dohľad vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie relevantných kapitálových nástrojov v súlade s článkom 59 ods. 2 prijaté vo vzťahu k danej inštitúcii by zabránili zlyhaniu inštitúcie v primeranom časovom horizonte;

371/2014 a Návrh zákona čl. I

§ 34 O 1 P c)

c) pri zohľadnení časového hľadiska a všetkých dôležitých okolností nemôžu byť prijaté akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora, opatrenia dohľadu

71aa)

vrátane opatrení včasnej intervencie podľa osobitného predpisu

50)

alebo odpísanie a konverzia kapitálových nástrojov podľa ôsmej časti tohto zákona, v dôsledku ktorých by bolo možné v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie.

Č 43 O 2

2. Členské štáty zabezpečujú, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v záujme plnenia cieľov riešenia krízy konkretizovaných v článku 31 v súlade so zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií vymedzenými v článku 34 na hociktorý z týchto účelov:

rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice, ktoré spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií, v dostatočnom rozsahu na obnovenie ich schopnosti plniť podmienky na udelenie povolenia (v rozsahu, v akom sa tieto podmienky vzťahujú na subjekt) a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ, ak sa subjekt dostal povolenie podľa týchto smerníc, ako aj zachovať dostatočnú dôveru trhu v inštitúciu alebo subjekt;

371/2014 a Návrh zákona čl. I

§ 58

O 1 P a)

(1)

Rada môže rozhodnúť o uložení opatrenia kapitalizácie na účely

doplnenia vlastných zdrojov vybranej inštitúcie, ak možno dôvodne predpokladať obnovu plnenia osobitných požiadaviek vyžadovaných na udelenie povolenia, zachovanie povolených činností podľa osobitných predpisov66ba) a obnovu dôvery na finančnom trhu,

Poznámka pod čiarou k odkazu 66ba znie:

„66ba) Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.“.

Č 44 O 2

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá veľkej majetkovej angažovanosti uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ, členské štáty zabezpečia, aby orgány poverené riešením krízovej situácie s cieľom umožniť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcií a skupín v súlade s článkom 17 ods. 5 písm. b) tejto smernice obmedzili rozsah, v akom majú iné inštitúcie v držbe záväzky oprávnené na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, okrem záväzkov držanými subjektmi, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny.

371/2014 a Návrh zákona čl. I

§ 25 O 7

(7) Rada môže uložiť vybranej inštitúcii náhradné opatrenie podľa odseku 6 písm. b) na účely zníženia expozície voči záväzkom použiteľným pri kapitalizácii vydaných osobou podľa § 1 ods. 3 okrem záväzkov medzi osobami podľa § 1 ods. 3, ktoré sú súčasťou skupiny; tým nie sú dotknuté pravidlá veľkej majetkovej angažovanosti ustanovené osobitnými predpismi, 66ba).

Poznámka pod čiarou k odkazu 66ba znie:

„66ba) Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.“.

Príloha

Sekcia C

Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny tieto skutočnosti:

Pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie skupiny sa odkazy na inštitúciu považujú za také, že sa vzťahujú na každú inštitúciu alebo každý subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) v rámci skupiny:

1. rozsah, v ktorom inštitúcia dokáže priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie ku konkrétnym právnickým osobám;

2. rozsah, v ktorom sú právne a podnikové štruktúry zladené s hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a kritickými operáciami;

3. rozsah, v ktorom sú zavedené mechanizmy, ktoré zaručujú, aby bol k dispozícii základný personál, infraštruktúra, financovanie, likvidita a kapitál na podporu a zachovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií;

4. rozsah, v ktorom možno v prípade riešenia krízových situácií inštitúcie plne vynucovať dohody o službách uzavreté inštitúciou;

5. rozsah, v ktorom je riadiaca štruktúra inštitúcie primeraná na riadenie a zabezpečenie zhody s vnútornými politikami inštitúcie so zreteľom na dohody o úrovni služieb;

6. rozsah, v ktorom má inštitúcia pre prípad oddelenia kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vypracovaný postup na prevod služieb poskytovaných na základe dohôd o úrovni služieb na tretie strany;

7. rozsah, v ktorom sú zavedené núdzové plány a opatrenia na zabezpečenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania;

8. primeranosť riadiacich informačných systémov na zabezpečenie toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií dokázali získať presné a úplné informácie týkajúce sa hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie;

371/2014 a Návrh zákona čl. I

§ 28 O 6

(6) Pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie skupiny rada zohľadňuje najmä tieto skutočnosti týkajúce sa každej osoby v skupine vrátane vybranej inštitúcie:

rozsah, v ktorom osoba v skupine dokáže priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a najdôležitejšie operácie ku konkrétnym právnickým osobám,

rozsah, v ktorom sú právne a podnikové štruktúry zladené s hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a najdôležitejšími operáciami,

rozsah, v ktorom sú zavedené mechanizmy, ktoré zaručujú, aby osoba v skupine mala k dispozícii zamestnancov, infraštruktúru, financovanie, likviditu a kapitál na podporu a zachovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a najdôležitejších operácií,

rozsah, v ktorom možno pri riešení krízových situácií osoby v skupine plne vynucovať dohody o službách uzavreté osobou v skupine,

rozsah, v ktorom je riadiaca štruktúra osoby v skupine primeraná na riadenie a zabezpečenie zhody s vnútornými politikami osoby v skupine so zreteľom na dohody o úrovni služieb,

rozsah, v ktorom má osoba v skupine pri oddelení kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vypracovaný postup na prevod služieb poskytovaných na základe dohôd o úrovni služieb na tretie strany,

rozsah, v ktorom sú zavedené núdzové plány a opatrenia na zabezpečenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom zúčtovania a vyrovnania obchodov,

9. schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité na účinné riešenie krízových situácií inštitúcie vždy, dokonca aj v rýchlo sa meniacich podmienkach;

10. rozsah, v ktorom inštitúcia vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe scenárov stresových situácií stanovených orgánmi pre riešenie krízových situácií;

11. rozsah, v ktorom inštitúcia dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú inštitúciu, ako aj novú inštitúciu v prípade, keď sa kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti;

12. rozsah, v ktorom inštitúcia vypracovala vhodné postupy na zabezpečenie toho, aby poskytovala orgánom pre riešenie krízových situácií informácie potrebné na identifikáciu vkladateľov a súm krytých systémami ochrany vkladov;

13. keď skupina používa záruky v rámci skupiny, rozsah, v ktorom sa tieto záruky poskytujú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto záruky stabilné;

14. keď skupina vykonáva transakcie back-to-back, rozsah, v ktorom sa tieto transakcie vykonávajú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto transakcie stabilné;

15. rozsah, v ktorom používanie záruk v rámci skupiny alebo transakcií back-to-back rozširuje „nákazu“ v rámci skupiny;

16. rozsah, v ktorom právna štruktúra skupiny bráni uplatňovaniu nástrojov na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, zložitosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti subjektom skupiny;

17. objem a typ prípustných záväzkov inštitúcie;

18. keď posúdenie zahŕňa holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou, rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií subjektov skupiny, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, mohlo mať nepriaznivý vplyv na nefinančnú časť skupiny;

primeranosť riadiacich informačných systémov na zabezpečenie toho, aby príslušné rezolučné orgány dokázali získať presné a úplné informácie týkajúce sa hlavných oblastí obchodnej činnosti a najdôležitejších operácií s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie,

schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité na účinné riešenie krízových situácií osoby v skupine vždy, dokonca aj v rýchlo sa meniacich podmienkach,

rozsah, v ktorom osoba v skupine vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe scenárov stresových situácií určených príslušnými rezolučnými orgánmi,

rozsah, v ktorom osoba v skupine dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú osobu v skupine, ako aj novú osobu v skupine, ak sa najdôležitejšie operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti,

rozsah, v ktorom osoba v skupine vypracovala vhodné postupy na zabezpečenie toho, aby poskytovala príslušným rezolučným orgánom informácie potrebné na identifikáciu vkladateľov a súm chránených vkladov systémom ochrany vkladov,

rozsah, v ktorom sa tieto záruky poskytujú za trhových podmienok, a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto záruky dostatočné; to platí, ak skupina používa záruky v rámci skupiny,

rozsah, v ktorom sa tieto dohody vykonávajú za trhových podmienok, a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto dohody dostatočné; to platí, ak skupina využíva dohody o vzájomnom poskytovaní pôžičiek (back-to-back),

rozsah, v ktorom používanie záruk podľa písmena m) alebo dohôd podľa písmena n) prispieva k šíreniu krízovej situácie v rámci skupiny,

19. existencia a solídnosť dohôd o úrovni služieb;

20. či orgány tretích krajín majú nástroje na riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií z Únie, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi orgánmi tretích krajín a Únie;

21. realizovateľnosť používania nástrojov na riešenie krízových situácií takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, a to vzhľadom na dostupné nástroje a štruktúru inštitúcie;

22. rozsah, v ktorom štruktúra skupiny umožňuje orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vyriešil krízovú situáciu celej skupiny alebo jedného či viacerých jej subjektov bez toho, aby to spôsobilo významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo na hospodárstvo, a to s cieľom maximalizovať hodnotu skupiny ako celku;

23. mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa v prípade skupín, ktorých dcérske spoločnosti sú zriadené v iných jurisdikciách, mohlo uľahčiť riešenie krízových situácií;

24. do akej miery je dôveryhodné používanie nástrojov na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, vzhľadom na možný vplyv na veriteľov, zmluvné strany, zákazníkov a zamestnancov a možné opatrenia, ktoré môžu prijať orgány tretích krajín;

25. rozsah, v ktorom možno primerane hodnotiť vplyv riešenia krízových situácií inštitúcií na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu;

26. rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií inštitúcií mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo;

27. rozsah, v ktorom by sa šírenie nákazy do iných inštitúcií alebo finančných trhov mohlo obmedziť prostredníctvom uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí.

28. rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií inštitúcií mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania.

rozsah, v ktorom právna štruktúra skupiny bráni uplatňovaniu opatrení na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, zložitosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti osobám v skupine,

objem a typ záväzkov použiteľných pri kapitalizácii osoby v skupine,

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií osôb v skupine, ktoré sú vybranými inštitúciami alebo inými finančnými inštitúciami, mohlo mať nepriaznivý vplyv na nefinančnú časť skupiny; to platí, ak posúdenie zahŕňa holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou,

existenciu a dostatočnosť dohôd o úrovni služieb,

či rezolučné orgány tretích krajín majú opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali príslušné rezolučné orgány členských štátov, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi rezolučnými orgánmi tretích krajín a rezolučnými orgánmi členských štátov,

realizovateľnosť opatrení na riešenie krízových situácií takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele tohto zákona, a to vzhľadom na dostupné opatrenia a štruktúru osôb v skupine,

rozsah, v ktorom štruktúra skupiny umožňuje rade, aby vyriešila krízovú situáciu celej skupiny alebo jednej alebo viacerých jej osôb bez toho, aby to spôsobilo významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo, a to s cieľom maximalizovať hodnotu skupiny ako celku,

mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa pri skupinách, ktorých dcérske spoločnosti majú sídlo v iných členských štátoch, mohlo uľahčiť riešenie krízových situácií,

do akej miery je dôveryhodné používanie opatrení na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele tohto zákona, vzhľadom na možný vplyv na veriteľov, zmluvné strany, klientov a zamestnancov a možné opatrenia, ktoré môžu prijať rezolučné orgány tretích krajín,

rozsah, v ktorom možno primerane hodnotiť vplyv riešenia krízových situácií osôb v skupine na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu,

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií osôb v skupine mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo,

aa)

rozsah, v ktorom by sa šírenie krízovej situácie v rámci skupiny do iných vybraných inštitúcií alebo finančných trhov mohlo obmedziť prostredníctvom uloženia opatrení na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí,

ab)

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií osôb v skupine mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov zúčtovania a vyrovnania obchodov.

Vysvetlivky

V stĺpci (1) sa smernica člení na jednotlivé časti:

Č - článok

O - odsek

V - veta

P - číslo (písmeno)

V stĺpci (3):

N – bežná transpozícia

O – transpozícia s možnosťou voľby

D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)

n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje