1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) sa predkladá ako návrh skupiny poslancov NRSR.
V Čl. I. sa navrhuje nový spôsob výpočtu výšky finančného príspevku pri poskytovaní pobytovej formy sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb a finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej formy sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb.
Nový spôsob výpočtu čiastočne modifikuje existujúci spôsob, ktorý však vláda SR aplikuje len na základe neformálneho prísľubu predchádzajúcej vlády SR. V rámci reformy pripravovanej v rokoch 2016 a 2017 došlo k dohode medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a poskytovateľmi sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb pobytovou a ambulantnou formou na každoročnom stanovení výšky finančného príspevku štátu pri poskytovaní sociálnych služieb na základe vývoja minimálnej mzdy v SR. Tento mechanizmus sa síce nedostal priamo do zákona, ale výšku príspevku každý rok určuje vláda SR nariadením. MPSVR SR sa vtedy zaviazalo navrhovať vláde taký rast príspevku, ktorý bude zodpovedať dohodnutým koeficientom vzťahujúcim sa k výške minimálnej mzdy za predošlý rok.
Novela zákona v roku 2018 zároveň zaviedla účelové určenie použitie štátneho príspevku výlučne na mzdové náklady, aby sa rast štátneho príspevku povinne premietol do rastu miezd pracovníkov v sociálnych službách.
Vláda SR do roku 2020 vyššie popísaný mechanizmus uplatňovala a uplatňuje sa i v súčasnosti. Cenový vývoj však za posledný rok akceleroval výraznejšie oproti predpokladom v celej EÚ. Na rozdiel od SR naň viaceré európske štáty primerane reagujú aj rastom odmeňovania v oblasti sociálnych služieb. Jednorazová odmena pre pracovníkov sociálnych služieb, ktorej vyplatenie vláda SR schválila síce mohla naplniť účel výročnej odmeny za mimoriadny pracovný výkon v súvislosti s pandémiou COVID-19, ale nie je kompenzáciou nečakane prudko rastúcich životných nákladov.
Predbežné štatistické údaje ukazujú, že v odvetviach, ktoré v dôsledku pandémie nezaznamenali výrazný pokles dopytu vlani rástli mzdy rýchlejšie, než v sociálnych službách. V spojení s mzdami v sociálnych službách v niektorých iných členských štátoch (napr. Rakúsko, Nemecko) takýto vývoj ohrozuje schopnosť poskytovateľov sociálnych služieb čo i len udržať počty a kvalitu pracovníkov. Pandémia navyše znamenala výraznejšie vyčerpanie psychických a fyzických síl pracovníkov v sociálnych službách. Dochádza v nich teda k podobnému vývoju ako v zdravotníctve prevažujú starší pracovníci a niektorí zo sociálnych služieb odchádzajú.
Akokoľvek doteraz adekvátny mechanizmus stanovenia výšky príspevku pri poskytovaní sociálnych služieb nedokáže v aktuálnej situácii prispieť k stabilizácii, či dokonca k obratu negatívneho vývoja v personálnej oblasti sociálnych služieb. Predkladatelia
2
pritom vychádzajú z prísľubov súčasného vedenia MPSVR SR, že do roku 2024 pripravia úplnú zmenu spôsobu financovania sociálnych služieb s jej účinnosťou od 1. 1. 2016.
Preto navrhujú modifikáciu existujúceho mechanizmu určovania výšky príspevku pri poskytovaní sociálnych služieb, ktorá prispeje k rýchlejšiemu rastu miezd v sociálnych službách a to vo forme dočasného opatrenia na rozpočtové roky 2023, 2024 a 2025.
Osobitná časť
K čl. I
Navrhuje sa ustanovenie nového § 110ar ako prechodného ustanovenia zákona. V ňom sa stanovuje dočasne uplatňovaný mechanizmus určovania výšky príspevku pri poskytovaní sociálnych služieb na rozpočtové roky 2023. 2024 a 2025. Základom pre výpočet príspevku koeficienty rešpektujúce aktuálnu prax vlády SR pri vydávaní nariadenia v zmysle § 78b ods. 4 a 5 vzťahujúce sa k úrovni minimálnej mzdy v SR v závislosti od stupňa odkázanosti osobitne pre pobytové a ambulantné sociálne služby.
Výška príspevku sa potom určuje zvýšením takto stanoveného základu o 30%.
K čl. II
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2023, čo umožňuje plánovanie dopadov novely na štátny rozpočet už pre nasledujúci rozpočtový rok.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
X
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
5
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR.