Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

X

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Z údajov, ktoré má predkladateľ k dispozícii vyplýva, že Úrad pre verejné obstarávanie uložil v súvislosti s obstarávaním nájomných bytov pokuty za porušenie zákona o VO zhruba 48 samosprávam, ktoré obstarávali nájomné byty po 1. januári 2016. Celková výška udelených pokút je približne vo výške 1 500 000,- EUR, z nich len malá časť bola doteraz uhradená, keďže pre mnohé samosprávy je výška udelenej pokuty vzhľadom na ich rozpočet neúnosná. Pokuta uložená na základe právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie sa stáva pohľadávkou štátu a je príjmom štátneho rozpočtu.

Návrh zákona predpokladá odpustenie pohľadávky štátu vzniknutej na základe rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie o uložení pokuty. Odpustením pohľadávky štátu táto pohľadávka zaniká. Návrh zákona má teda negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, konkrétne na štátny rozpočet, keďže jeho prijatím dochádza k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu (222 – Pokuty, penále a iné sankcie) a to vo výške zhruba 1 500 000,- EUR. Návrh zákona má zároveň aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v rovnakej výške, a to konkrétne na rozpočty dotknutých samospráv, keďže jeho prijatím dochádza k zníženiu ich výdavkov (637031 – Služby / Pokuty a penále).

Je potrebné poznamenať, že predkladateľ má k dispozícii len čiastkové informácie a že počet dotknutých samospráv ako aj výška udelených pokút môže byť vyššia. Vzhľadom na možnosť Úradu pre verejné obstarávanie začať konanie o uložení pokuty aj niekoľko rokov po tom, čo obec nájomné byty obstarala, vyčíslený dopad na štátny rozpočet je len orientačný a jeho skutočnú výšku nie je možné odhadnúť; je však obmedzený dvoma skutočnosťami.

Za prvé, odpustenie sa týka len pohľadávok štátu, ktoré už vznikli, a teda je tu vydané rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré je právoplatné. V prípade konaní o udelenie pokuty podľa zákona o VO, ktoré ešte nie sú právoplatne ukončené, sa návrhom zákona zavádza len mechanizmus ich odpúšťania, kde sa právo iniciovať takéto odpustenie dáva Vláde Slovenskej republiky na základe návrhu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Či toto právo v budúcnosti aj uplatní, je len na jej rozhodnutí. Za druhé, odpustenie sa týka len pohľadávok štátu, ktoré vznikli z pokút súvisiacich s obstarávaním nájomných bytov v období od 1. januára 2016 do 31. augusta 2021. Ak nejaká samospráva bude uskutočňovať obstarávanie nájomných bytov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a poruší pri tom zákon o VO, návrh zákona sa na pohľadávku štátu vzniknutú z takto udelenej pokuty vzťahovať nebude a samospráva ju bude musieť zaplatiť.

A.4. Alternatívne riešenia

Nulový variant – ponechanie zákona o VO bez zmien. Samosprávy by naďalej boli povinné uhradiť uložené pokuty do štátneho rozpočtu. Mnohé z nich by to však nedokázali uhradiť a dostali by sa do nútenej správy. V rámci nútenej správy by sa mohlo pristúpiť k nútenému predaju podporených nájomných bytov, keďže tento majetok samospráv nie je z exekúcie vylúčený. Štát by síce o svoje pohľadávky neprišiel a v niektorých prípadoch by možno aj boli splatené, vznikli by mu však dodatočné náklady s administrovaním nútenej správy. Zavedenie nútenej správy by obmedzilo rozvojové aktivity samospráv, čo spolu s hrozbou straty bývania pre oprávnené fyzické osoby poberajúce všeobecne prospešnú službu sociálneho bývania by malo ďalekosiahle negatívne sociálne dopady na široké vrstvy obyvateľstva. S týmto variantom sa preto neuvažuje.