D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VO“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

Navrhovaná zmena umožňuje Úradu pre verejné obstarávanie ukladať pokuty v závislosti od miery zavinenia a závažnosti protiprávneho konania, Doterajšia právna úprava obsahuje striktné určenie výšky pokuty 5% bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu, čo považujeme pri sankcionovaní zo strany úradu za nesprávne. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom.

Novela zákona č. 395/2001 Z. z. rozšírila § 182 ods. 4, pričom vzhľadom na určovanie výšky pokuty do 5% podľa navrhovanej úpravy je nevyhnutné, aby úrad postupoval pri ukladaní pokút podľa odseku 1 v súlade s odsekom 4, t. j. aby boli vylúčené svojvoľné a netransparentné rozhodovania a aby bola zachovaná povinnosť orgánu nasledovať rozhodovaciu činnosť v obdobných prípadoch.

Nadobúdanie nájomných bytov samosprávami za účelom ich prenájmu oprávneným fyzickým osobám na účely sociálneho bývania je jedným z kľúčových prvkov sociálnej politiky štátu a významným nástrojom na rozvoj miest a obcí Slovenska. Významný podiel nájomných bytov sa nadobúda formou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, kde obec alebo mesto uzatvorí so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následnú kúpnu zmluvu uzatvoria až po postavení nájomných bytov. Financovanie počas výstavby zabezpečuje zhotoviteľ, ktorý tak znáša všetky riziká.

Obce a samosprávy sú verejnými obstarávateľmi a musia teda postupovať podľa zákona o VO. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o VO sa tento zákon nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb. Výklad tohto ustanovenia a posúdenie, či sa vzťahuje aj na obstarávanie nehnuteľností na základe budúcich zmlúv spôsobuje v praxi veľký problém, čoho dôkazom sú udelené pokuty za porušenie zákona o VO a prebiehajúce súdne spory o neplatnosť zmlúv alebo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý pokuty ukladá.

Cieľom tejto novely je riešiť niektoré z dôsledkov, ktoré tento problém spôsobil. Výška pokuty je stanovená priamo zákonom o VO a pre mnohé obce a mestá je neúnosne vysoká. Nadobúdanie nájomných bytov financujú mestá a obce z verejných prostriedkov, ktoré musia v prípade zániku poskytovania sociálneho bývania vrátiť. Dostávajú sa tak do víru veľmi nepriaznivých situácií, pretože im hrozí nútená správa a zastavenie ďalších rozvojových aktivít. Navrhuje sa preto stanoviť podmienky, za ktorých je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z titulu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty pre porušenie zákona o VO. Vzniknutou situáciou sú dotknutí aj dobromyseľní užívatelia sociálnych nájomných bytov, keďže v dôsledku vyhlásenia neplatnosti zmluvy medzi samosprávou a zhotoviteľom môžu prísť o strechu nad hlavou.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 01.06. 2022.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má pozitívny a zároveň negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na služby pre občana ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na nasledujúcu navrhovanú právnu úpravu § 182 ods. 1 je nevyhnutné vykonať zmenu aj v tomto ustanovení zákona.

K bodu 2

K bodu 3

K bodu 4

Navrhované ustanovenie zákona sa dotýka výšky pokút za porušenie zákona. V prípade nadobúdania nájomných bytov bola však takto stanovená výška pokuty pre samosprávy neprimerane vysoká a teda sankčný efekt udelenej pokuty je neprimeraný miere a závažnosti zavinenia. Právoplatnosťou rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie sa uložená pokuta stáva pohľadávkou štátu a jej hospodárenie sa už riadi vnútroštátnou úpravou, konkrétne zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pohľadávkach štátu“).

Štát ako vlastník pohľadávky voči samospráve sa môže rozhodnúť jej túto pohľadávku odpustiť. Inštitút odpustenia dlhu pozná tak verejné právo (napr. § 10 zákona o pohľadávkach štátu) ako aj súkromné právo (napr. § 574 Občianskeho zákonníka). Navrhujeme aby tak štát urobil a priamo zákonom odpustil samosprávam pohľadávky štátu, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Rozsah odpustených pohľadávok je stanovenými kritériami výrazne obmedzený. Odpustenie sa vzťahuje len na pohľadávky, ktoré už vznikli a ktoré nie sú do nadobudnutia účinnosti zákona uhradené. Odpustenie sa ďalej vzťahuje len na tie pohľadávky, ktoré

vznikli z udelených pokút v súvislosti s nadobúdaním nájomných bytov resp. súvisiacej vybavenosti. Zavádza sa aj časové obmedzenie, t. j. odpustí sa len tá pohľadávka štátu voči samospráve, ktorá vnikla ako dôsledok konania samosprávy v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021.

Ak nejaká samospráva bude uskutočňovať obstarávanie nájomných bytov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a poruší pri tom zákon o VO, návrh zákona sa na pohľadávku štátu vzniknutú z takto udelenej pokuty vzťahovať nebude a samospráva túto pokutu udelenú po termíne od 1.1. 2022 bude musieť zaplatiť.

Kritériá pre odpustenie pohľadávok by mohli splniť aj tie pohľadávky, ktoré v budúcnosti ešte len vzniknú (napr. preto, že Úrad pre verejné obstarávanie vedie konanie o uložení pokuty, ale ešte právoplatne nerozhodol). Pre tieto pohľadávky navrhujeme zaviesť mechanizmus, podľa ktorého môže Vláda Slovenskej republiky na základe návrhu Ministerstva financií Slovenskej republiky svojim rozhodnutím tieto pohľadávky odpustiť. Obdobný mechanizmus zániku pohľadávky už slovenský právny poriadok pozná a to v § 13 ods. 1 písm. f) zákona o pohľadávkach štátu. Vzhľadom na nejednotnosť použitej terminológie v zákone o pohľadávkach štátu čo sa týka zániku pohľadávky (§ 13 ods. 1 písm. d) - odpustenie dlhu, § 13 ods. 1 písm. f) - odpustenie pohľadávky štátu) sa pre odstránenie pochybností navrhuje na tento mechanizmus vylúčiť uplatnenie § 10 zákona o pohľadávkach štátu.

Čl. II

Ustanovenie upravuje nadobudnutie účinnosti tohto zákona.