Príloha č. 4

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

K čl. VII, bod 1 vlastného materiálu (návrh zákona): Týmto návrhom sa cieli primeranosť zdanenia tých daňovníkov (stavebníkov), ktorých hodnota stavebného pozemku je (výrazne) nižšia ako hodnota určená vo VZN obce – ide najmä o prípady, keď obec určí podstatne vyššiu hodnotu stavebných pozemkov vo VZN obce ako je ich bežná trhová cena. Legislatívnym návrhom sa dopĺňa právo daňovníka (stavebníka) predložiť vlastný znalecký posudok so znalcom určenou hodnotou pozemku. Ak obec ustanoví hodnotu stavebného pozemku vo VZN a súčasne daňovník predloží správcovi dane v lehote na podanie priznania k stavebnému pozemku znalecký posudok s hodnotou vyjadrenou na m2 výmery pozemku, ktorá je nižšia ako je hodnota ustanovená správcom dane vo VZN, tak správca dane pri výpočte dane z pozemkov za stavebný pozemok použije hodnotu pozemku zo znaleckého posudku. Tým sa zavedie primeranosť zdanenia daňovníkov, ktoré môže mať v jednotlivých prípadoch za následok zníženie daňovej povinnosti s pozitívnym vplyvom na hospodárenie domácností.

K čl. VII, bod 2 vlastného materiálu (návrh zákona):

Návrh zjednocuje princíp určenia rozpätia medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane z pozemkov ustanovenou obcou vo svojom VZN na všetky skupiny pozemkov (nielen na vybrané druhy pozemkov ako je tomu v súčasnosti). Týmto sa cieli stanoviť primeranosť zdanenia pôdy a odstránenie „neobmedzenej“ výšky sadzby dane z vybraných druhov pozemkov (záhrady, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a stavebné pozemky). Najvyššia sadzba dane z pozemkov v uvedených druhoch môže podľa návrhu byť (ako v súčasnosti) päťnásobok najnižšej sadzby (avšak po novom) zo všetkých druhov pozemkov (vrátane sadzby príslušnej pre ornú pôdu, trvalé trávne porasty a lesné pozemky). Aj týmto bodom sa zavedie primeranosť zdanenia daňovníkov, ktoré môže mať v jednotlivých prípadoch za následok zníženie daňovej povinnosti s pozitívnym vplyvom na hospodárenie domácností.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Stavebníci – priamy vplyv

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Domácnosti, ktoré sú platcovia dane z vybraných druhov pozemkov: záhrady, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a stavebné pozemky.

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

e)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

K čl. VII, bod 1: Modelový príklad: V zmysle VZN v mestskej časti Nitry

by pozemok s výmerou 2000 m a cenou za meter štvorcový 100 eur mal stáť 200 000 eur. Pokiaľ vlastník pozemku predloží znalecký posudok s hodnotou pozemku napr. 183 000 eur, bude platiť daň iba zo sumy 183 000 eur, čo znamená ušetrenie nákladov v podobe zníženej zaplatenej daňovej povinnosti pre vlastníka pozemku z rozdielnej hodnoty pozemku 17 000 eur. V prípade sadzby dane z pozemku v Nitre (časť Zobor) vo výške 0,5 % z hodnoty pozemku daňovník ušetrí 85 eur ročne (17 000 eur x 0,5%).

Príloha č. 4

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

K čl. VII, bod 2: Modelový príklad:

V zmysle VZN je daň z ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov v obci stanovená na 0,15 % z hodnoty pozemku a daň zo stavebných pozemkov vo výške 1% z hodnoty pozemku. Po novom môže byť maximálna daň zo stavebných pozemkov vo výške 5 násobku najnižšej sadzby dane, čo v prípade stavebného pozemku v danej obci bude 0,75% (za predpokladu, že obec nezvýši najnižšiu sadzbu dane). V súčasnosti musí vlastník pozemku uhradiť za stavebný pozemok s výmerou 2000 m2 a jeho hodnotnou napr. 100 000 eur daň vo výške 1000 eur. Po novom to bude len 750 eur.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1:

c)

Ovplyvnená skupina č. 2:

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvov.

i)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Príloha č. 4

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Príloha č. 4

4

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Úlohou C.3 z uznesenia vlády SR „Predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa spresní a sprehľadní právna úprava týkajúca sa reklamačného konania“ sa zvýši právna istota a zároveň informovanosť laickej verejnosti, čo bude mať pozitívny sociálny vplyv. Tým, že nebude dochádzať k rozporom v prípadoch reklamačného konania, proces sa uľahčí a zrýchli.

Úlohou C.4 z uznesenia vlády SR „Predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa odstránia duplicity v právnej úprave náležitostí dokladu o kúpe v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa“ sa zvýši právna prehľadnosť, zároveň sa zvýši aj informovanosť laickej verejnosti a teda aj prístup k zdrojom.

Úlohou C.7 z uznesenia vlády SR „V spolupráci s ústredným riaditeľom Slovenskej obchodnej inšpekcie zabezpečiť praktickú aplikáciu zákona o ochrane spotrebiteľa tak, aby výkon dozoru neviedol k neprimeranému zaťažovaniu podnikateľských subjektov v oblasti gastrosektora uvádzaním gramáže hlavnej zložky jedla v jedálnom lístku“ sa zníži prístup k informáciám ohľadne hmotnosti hlavnej zložky jedla v jedálnom lístku, čo bude mať negatívny sociálny vplyv.

Úlohou C.9 z uznesenia vlády SR „V spolupráci s ústredným riaditeľom Slovenskej obchodnej inšpekcie zabezpečiť sprehľadnenie evidencie zverejňovaných rozhodnutí tak, aby sa v nich podnikatelia a verejnosť mohli orientovať prostredníctvom zadania kľúčových výrazov“ sa zvýši prístup k informáciám, čo bude mať pozitívny sociálny vplyv.

Úlohou C.11 z uznesenia vlády SR „Predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov s cieľom umožniť nadobúdanie cenných papierov a majetkových účastí v alternatívnych investičných fondoch obmedzenému okruhu neprofesionálnych investorov“ sa zavedie opatrenie zvyšujúce ochranu neprofesionálneho investora pred pre neho neprimeraných rizikom.

Úloha C.22 z uznesenia vlády SR „Predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, obsahom ktorého bude umožnenie zabezpečenia návrhu zmien a doplnkov územného plánu obce podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku širšiemu okruhu subjektov“ zvýši možnosti pripomienkovania územných plánov väčšiemu počtu dotknutých občanov, čo bude mať pozitívny sociálny vplyv. Definícia širšieho okruhu subjektov bude predmetom prípravy návrhu zákona.

Úlohou C.37 z uznesenia vlády SR „Zrušiť povinnosť zamestnávateľov v § 37 ods. 4 zákona upraviť vnútorným predpisom zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie“ bude mať negatívny sociálny vplyv z dôvodu nižšej informovanosti o opatreniach vhodných pri tomto druhu práce.

Úloha C.42 z uznesenia vlády SR „Predložiť do legislatívneho procesu návrh novely vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z., ktorou sa spresnia kritériá pre zaradenie

Príloha č. 4

5

zamestnanca do 1. a 2. kategórie rizika tak, aby došlo k zúženiu 2. kategórie zamestnancov“ nebude zohľadňovať zdravotné hľadisko ale má ísť len o opatrenie napomáhajúce jednoznačnejšie a lepšie uplatňovanie súčasnej právnej úpravy v praxi pre zamestnávateľov. Preto toto opatrenia bude mať neutrálny sociálny vplyv.

K čl. XIII k bodu 2 návrhu zákona: Doplnením nového druhu informácií, ktoré Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach zverejňuje v záujme transparentného informovania verejnosti konzistentne s ostatnými druhmi povolení a potvrdení, sa zvýši prístup k informáciám a zdrojom, čo bude mať za následok pozitívny sociálny vplyv. Týmto bude občanom poskytnutý aj zoznam držiteľov potvrdenia o výrobe elektriny v lokálnom zdroji.

K čl. XII k bodu 4 a 5 návrhu zákona: Zmenou spresnenia povinnosti úradu sa zvýši informovanosť verejnosti o kľúčových údajoch z cenového návrhu podanom regulovaným subjektom. Predkladaným spresnením odpadáva povinnosť Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach sa vysporiadať s požiadavkou regulovaných subjektov o ochrane skutočností tvoriacich predmet obchodného tajomstva. Daným opatrením sa zvýši prístup k zdrojom, čo bude maž za následok pozitívny sociálny vplyv.

K čl. XIV k bodu 2 návrhu zákona: Vypustením povinnosti doručovania cenníkov elektriny alebo plynu v listinnej forme, bude zabezpečený prístup k zdrojom informácií o zmene ceny a obchodných podmienkach len na webové sídla. Na jednej strane je pozitívnym vplyvom pre odberateľov jednoduchý a prehľadný prístup k zdrojom, avšak na druhej strane je negatívny vplyv pre odberateľov bez internetového pripojenia.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Úloha v uznesení vlády C.2. „Predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa za stanovených podmienok umožní predaj nepotravinového tovaru po dátume exspirácie“ umožní domácnostiam s nízkym príjmom zakúpiť si rovnaký tovar za nižšiu cenu po dátume exspirácie, pretože aj ak by tento tovar pred dátumom exspirácie bol v zľave, predpokladáme, že obchodník poskytne na tovar po dátume exspirácie výraznejšiu zľavu, aby ho predal. Avšak môže to mať za následok aj to, že spotrebitelia budú mať možnosť zakúpiť si predmetný tovar za zľavnenú cenu oveľa neskôr a v niektorých prípadoch v horšej kvalite. Toto opatrenie môže mať pozitívny ale aj negatívny sociálny vplyv.

Príloha č. 4

6

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Bez vplyvu.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

K úlohe C.40. v uznesení vlády SR: „Predložiť do legislatívneho procesu návrh novely vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania, ktorou sa:

- navýši počet miest na sedenie, ako aj počet zamestnancov na zmene, ku ktorým postačuje jeden záchod spoločný pre mužov aj ženy

Touto zmenou nedôjde k zväčšovaniu nerovností.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

K úlohe C.40. v uznesení vlády SR: „Predložiť do legislatívneho procesu návrh novely vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania, ktorou sa:

- navýši počet miest na sedenie, ako aj počet zamestnancov na zmene, ku ktorým postačuje jeden záchod spoločný pre mužov aj ženy“

Touto zmenou dôjde k obmedzeniu práva na súkromie rovnako pre ženy, ako aj pre mužov.

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

K úlohe C.40. v uznesení vlády SR: „Predložiť do legislatívneho procesu návrh novely vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania, ktorou sa:

- navýši počet miest na sedenie, ako aj počet zamestnancov na zmene, ku ktorým postačuje jeden záchod spoločný pre mužov aj ženy“

Zrušením povinnosti mať v gastroprevádzkach zvlášť toaletu pre mužov a ženy, a navýšením počtu zamestnancov na zmene, dochádza k obmedzeniu práva na súkromie rovnako pre ženy, ako aj pre mužov.

Príloha č. 4

7

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Príloha č. 4

8

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Opatrenie súvisiace s návrhom novely zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov upravujúcej návrh na upustenie od splnenia podmienky na vydanie oprávnenia na distribúciu, a to zamestnávať v pracovnom pomere najmenej 10 zamestnancov môže vyvolať vznik nových menších subjektov v danej oblasti podnikania a tým vznik nových pracovných miest.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Opatrením sa navrhuje upustiť od splnenia podmienky na vydanie oprávnenia na distribúciu, a to zamestnávať v pracovnom pomere najmenej 10 zamestnancov. Následkom môže byť negatívny sociálny vplyv z dôvodu nižšieho počtu pracovných miest (distribútori alkoholických nápojov zamestnávajúci 10 a viac zamestnancov môžu znížiť počet zamestnancov), avšak na druhej strane môže vniknúť niekoľko nových zamestnávateľov, ktorí nemohli splniť podmienku zamestnávať 10 zamestnancov (z titulu ekonomickej neefektivity), pričom títo noví zamestnávatelia po vzniku môžu zamestnať menší počet zamestnancov. Objem distribuovaného tovaru sa návrhom zákona nezmení. Predpokladá sa, že možno dôjde k presunu zamestnancov na trhu práce od súčasných distribútorov alkoholických nápojov k menším novovzniknutým distribútorom.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Opatrenie na jednej strane môže znížiť počet pracovných pozícií u existujúcich subjektoch avšak na druhej strane môžu vzniknúť nové pracovné pozície u novovzniknutých menších subjektoch distribuujúcich napr. iba jednu značku alkoholických nápojov, ktorí pri súčasnom stave by si nemohli dovoliť zamestnávať 10 zamestnancov, preto do tohto sektoru podnikania ani nevstúpili.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.