DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2021. Účelom návrhu zákona je znížiť nadmernú regulačnú záťaž podnikania a tým zvýšiť motiváciu k začatiu a rozvoju podnikania, poskytnúť konkurenčnú výhodu v porovnaní s okolitými krajinami a v konečnom dôsledku zlepšiť postavenie Slovenskej republiky v medzinárodných rebríčkoch hodnotiacich stav podnikateľského prostredia.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyzvalo verejnosť na zasielanie podnetov na zlepšenie podnikateľského prostredia, pričom na základe podnetov dotknutej podnikateľskej obce po ich dôkladnej analýze, rokovaní s odborníkmi, zástupcami podnikateľov ako aj samotnými gestormi regulácie, vybralo opatrenia spočívajúce vo vytvorení priaznivejšieho podnikateľského prostredia, bez významných vplyvov na rozpočet verejnej správy. Väčšina zmien spočíva v úprave takých povinností podnikateľov, ktoré zakladajú neúmerné administratívne či nepriame finančné náklady. Príčinou je ich komplikovanosť, duplicita, ale tiež v praxi vyhodnotená absencia relevancie či účelnosti. V niektorých prípadoch je zmena iniciovaná v dôsledku identifikácie efektu gold-platingu, t. j. ustanoveniu prísnejšej miery regulácie, ako vyžadujú minimálne štandardy legislatívy EÚ.
Súčasťou návrhu zákona je preto z oblasti vecnej pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky napríklad zníženie počtu dní uskladnenia elektromera po výmene (z pôvodne 60 dní na 30 dní), zrušenie predkladania evidencie sťažností podľa zákona o energetike či zníženie administratívnej záťaže týkajúcej sa povinného zverejňovania cenových návrhov u regulovaných subjektov. Z oblasti vecnej pôsobnosti Úradu pre normalizáciu a skúšobníctvo Slovenskej republiky napríklad umožnenie bezplatného poskytnutia pôvodných slovenských technických noriem alebo pôvodných technických normalizačných informácií, a z oblasti vecnej pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví napríklad zavedenie práva dodávateľa elektriny/plynu započítať vzniknutý preplatok voči ostatným pohľadávkam podľa zmluvy. Ministerstvo financií Slovenskej republiky napríklad zdobrovoľní zostavenie účtovnej závierky podľa IFRS pre vybrané obchodné spoločnosti a zruší podmienku zamestnávania minimálne 10 zamestnancov v stálom pracovnom pomere potrebnú na vydanie oprávnenia na distribúciu alkoholických nápojov v spotrebiteľskom balení. V oblasti vecnej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa zavedie možnosť predaja bezdymových tabakových výrobkov a elektronických cigariet cez internet. V oblasti vecnej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa napríklad predĺži oprávnenie živnostenského úradu na zrušenie živnosti v prípade jej nevykonávania dlhšiu dobu z 2 na 4 roky od jej založenia či liberalizujú podmienky vzdelania a praxe na prevádzkovanie detektívnej služby a odbornej prípravy a poradenstva.
Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy na občana. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Zákon nadobudne účinnosť 1. mája 2022.
B. Osobitná časť
K čl. I
V čl. I sa navrhuje novela zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Z dvoch rokov na štyri sa predlžuje sa lehota, po uplynutí ktorej môže živnostenský úrad zrušiť živnosť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť po vzniku živnostenského oprávnenia alebo ak túto živnosť bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestal prevádzkovať.
K bodu 2
Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého zostávajú zachované živnostenské oprávnenia vydané podľa doterajších predpisov na vykonávanie viazaných živností s predmetom činnosti Predaj pyrotechnických výrobkov kategórie F2, kategórie F 3, kategórie T1 a kategórie P1“ a „Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti predavača pyrotechnických výrobkov“.
K bodu 3
Z dôvodu zníženia miery regulácie sa znižuje počet viazaných živností o „Predaj pyrotechnických výrobkov kategórie F2, kategórie F3, kategórie T1 a kategórie P1“. Z toho dôvodu sa aj viazaná živnosť s predmetom činnosti „Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti predavača pyrotechnických výrobkov“ stáva bezpredmetnou a preto sa navrhuje jej zrušenie. Uvedené činnosti sa nadobudnutím účinnosti tohto zákona stávajú voľnými živnosťami.
K čl. II
V čl. II sa navrhuje novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
145/1995 Z.
z.
o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná úprava položky 154 sadzobníka správnych poplatkov zosúlaďuje terminológiu jednotlivých úkonov s osobitnými predpismi, na základe ktorých uskutočňované. Zároveň pokrýva všetky úkony správneho orgánu, ktoré podľa týchto právnych predpisov môžu byť uskutočnené na základe žiadostí poplatníkov.
V písmenách a), c) a f) sa navrhuje zvýšenie základu poplatku vo výške 0,2% z rozdielu medzi novým základom poplatku a pôvodným základom poplatku, najmenej 50 eur, pri vývoze najviac do sumy 2 000 eur.
V písm. d) sa rozširuje pôvodné znenie písm. b) o všetky typy potvrdení a certifikátov, ktoré sa vydávajú pri zahraničnoobchodnej činnosti s tzv. citlivými tovarmi.
Zároveň sa v písm. e) a m) zohľadňuje elektronizácia konaní a zvýšenie počtu úkonov zo strany správneho orgánu s tým súvisiacich.
Znenie splnomocnenia sa upravuje v súlade s § 8 ods. 2 zákona č. 145/1995 Z. z., ktoré umožňuje pri určitých správnych poplatkoch odlišnú úpravu.
K čl. III
V čl. III sa navrhuje novela zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
K bodom 1 až 4
Účtovné jednotky, ktoré spĺňajú veľkostné kritéria ustanovené v § 17a ods. 2, v súčasnosti povinné viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (ďalej len „IFRS“). V záujme zníženia administratívnej náročnosti pri vedení účtovníctva sa pre tieto účtovné jednotky upravuje povinnosť na možnosť viesť účtovníctvo a zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS. Účtovná jednotka však bude zaradená medzi subjekty verejného záujmu podľa zákona o účtovníctve, ak splní veľkostné kritéria bez ohľadu na používané účtovné štandardy.
K bodu 5
V nadväznosti na zmenu pri povinnosti viesť účtovníctvo podľa IFRS sa upravuje v prechodnom ustanovení možnosť rozhodnúť sa použiť IFRS pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2023 a neskôr. Súčasne platí, že účtovná jednotka, ktorá bola povinná zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS do 31. decembra 2022, je naďalej povinná zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS.
K čl. IV
V čl. IV sa navrhuje novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je na základe Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 513 zo 16. septembra 2015 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76 z 24. februára 2016 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 234 z 5. mája 2021) koordinátorom posudzovania vplyvov podľa jednotnej metodiky a gestorom posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie. Aby mohlo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky čo najefektívnejšie vykonávať tieto úlohy, potrebuje mať presné dáta ohľadom všetkých aspektov podnikateľského prostredia. Za týmto účelom je nutné, aby malo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky prístup k údajom v pseudonymizovanej podobe, teda v podobe, že ich nebude možné priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií, o poistencoch, o poistných vzťahoch fyzickej osoby, vymeriavacích základoch a údajom o zamestnávateľoch z informačného systému Sociálnej poisťovne, vrátane historických údajov. Predmetné údaje budú slúžiť predovšetkým na kontrolu predložených kvantifikácií vplyvov
novej legislatívy na podnikateľské prostredie zo strany ministerstva. Ďalším účelom využitia predmetných údajov je vyhodnocovanie efektivity podporných programov Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky s cieľom minimalizácie pokrivenia podnikateľského prostredia a úspory verejných financií.
Zároveň je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky povinné získavať osobné údaje prostredníctvom spoločného modulu procesnej integrácie a integrácie údajov pri výmene referenčných údajov.
K čl. V
V čl. V sa navrhuje novela zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Novelou zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom obchode“) sa umožní leasingovým spoločnostiam a poskytovateľom úveru uzatvárať zmluvy o zabezpečení záväzku aj prostredníctvom elektronických zariadení. Zákon o elektronickom obchode aj ním transponovaná smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) zakotvujú právny režim, ktorý umožňuje platné uzatváranie zmlúv on-line/elektronicky. Smernica stanovuje okruh možných výnimiek z tohto pravidla, ktoré v obmedzenom rozsahu prevzaté do § 5 ods. 8 zákona o elektronickom obchode. Medzi zmluvy, ktoré nie je možné uzavrieť v Slovenskej republike elektronicky, zaradené zmluvy o zabezpečení záväzkov, pričom v roku 2019 sa umožnilo uzatváranie aj tohto typu zmlúv elektronicky pre banky, pobočky zahraničných bánk, poštové podniky, podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete alebo elektronické komunikačné služby. Navrhuje sa túto možnosť čiastočne sprístupniť aj pre leasingové spoločnosti a poskytovateľov úverov. Je pre prax problematické, aby samotná leasingová zmluva alebo úverová zmluva mohli byť uzatvorené elektronicky, avšak zmluva o zabezpečení záväzku nie. Nová výnimka v § 5 ods. 8 písm. b) zákona č. 22/2004 Z. z. pre uzatváranie zmlúv prostredníctvom elektronických zariadení sa vzťahovať výlučne na obchodnoprávne (tzv. „B2B“) zmluvy o zabezpečení záväzku k leasingovým zmluvám a úverovým zmluvám (t. j. len na tie, ktoré sa uzatvárajú medzi dvoma podnikateľmi). Táto výnimka sa nebude vzťahovať na spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na potrebu zvýšenej ochrany spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany v záväzkových vzťahoch.
K bodu 2
V novelizačnom bode 2 sa navrhuje aktualizácia transpozičnej prílohy.
K čl. VI
V čl. VI sa novelizuje zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie definícií pojmov na účely novelizovaného zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 2
Ustanovením § 6 sa zavádza možnosť predaja bezdymových tabakových výrobkov a elektronických cigariet cez internet (elektronické zaradenia, tabakové náplne, príslušenstvo, respektíve ich rôzne kombinácie).
Ustanovenie odseku 1 upravujúce zákaz predaja na miestach, kde sa pohybujú ohrozené skupiny deti a seniori, osoby, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť, sa dopĺňa o zákaz predaja bezdymových tabakových výrobkov a elektronických cigariet. Zákaz podomového predaja tabakových výrobkov sa ruší.
Ustanovenie odseku 2 umožňuje predaj tabakových výrobkov, výrobkov, ktoré určené na fajčenie a neobsahujú tabak, bezdymových tabakových výrobkov a elektronických cigariet (ďalej len „tabakové výrobky“) na diaľku. Túto možnosť predaja však zákon umožňuje, len ak je predajca vybavený systémom overovania veku, pomocou ktorého možno v čase predaja overiť, či kupujúci spĺňa požiadavku minimálneho veku 18 rokov a poskytne Slovenskej obchodnej inšpekcii podrobné informácie o systéme overovania veku a jeho fungovaní.
Ustanovenie odseku 3 zodpovedá doterajšiemu odseku 2 s tým rozdielom, že sa dopĺňa o bezdymové tabakové výrobky a elektronické cigarety. Toto ustanovenie upravuje zákaz predaja tabakových výrokov osobám neplnoletým osobám. Doplnenie bezdymových tabakových výrobkov a elektronických cigariet sa zrkadlovo premieta do odsekov 4 a 5 (doterajšie odseky 3 a 4), ktorí upravujú jednak povinnosť predajcu odoprieť predaj tabakových výrobkov osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov, ako aj zákaz predaj tabakových výrobkov z automatov.
K bodom 3 a 5 až 8
Explicitne sa zakotvuje zákaz fajčiť neplnoletým osobám (odsek 3) a tiež sa porušenie tohto zákazu definuje ako priestupok (odsek 5).
K bodu 4
Do § 8 ods. 2 sa dopĺňajú bezdymové tabakové výrobky a elektronické cigarety, pričom zároveň dochádza k zmene vnútorného odkazu vo väzbe na zmenu číslovania odsekov.
K bodu 9
V novelizačnom bode 9 sa navrhuje aktualizácia transpozičnej prílohy.
K čl. VII
V čl. VII sa novelizuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Podľa v súčasnosti účinného znenia zákona sa hodnota stavebných pozemkov určuje podľa prílohy č. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. Táto hodnota je validná pre celú obec bez rozdielu na polohu pozemku. Diferencuje sa podľa príslušnosti obce do jednotlivých veľkostných kategórií. Táto hodnota sa nemenila od účinnosti zákona (1. januára 2005). Tieto v prílohe č. 2 uvedené hodnoty stavebných pozemkov nezodpovedajú dnešným trhovým cenám v jednotlivých lokalitách. Obec však môže v nadväznosti na miestne podmienky hodnotu stavebných pozemkov určiť vo všeobecne záväznom nariadení obce (VZN). Takto stanovená hodnota stavebných pozemkov tak môže byť vyššia aj nižšia ako je uvedená v zákone.
Cieľom toho návrhu je zaviesť primeranosť zdanenia tých daňovníkov, ktorých hodnota stavebného pozemku je (výrazne) nižšia ako hodnota určená vo VZN obce ide najmä o prípady, keď obec určí vyššiu hodnotu stavebných pozemkov vo VZN obce ako je ich bežná trhová cena. Legislatívnym návrhom sa dopĺňa právo daňovníka predložiť vlastný znalecký posudok so znalcom určenou hodnotou pozemku. Ak obec ustanoví hodnotu stavebného pozemku vo VZN a súčasne daňovník predloží správcovi dane v lehote na podanie priznania k stavebnému pozemku znalecký posudok s hodnotou vyjadrenou na m2 výmery pozemku, ktorá je nižšia ako je hodnota ustanovená správcom dane vo VZN, tak správca dane pri výpočte dane z pozemkov za stavebný pozemok dve možnosti: i) použije hodnotu pozemku z predloženého znaleckého posudku (obdobne ako uplatnenie hodnoty zo znaleckého posudku na pozemky, na ktorých hospodárske lesy) alebo ii) si správca dane môže dať vyhotoviť na vlastné náklady kontrolný znalecký posudok. Keďže s vysokou pravdepodobnosťou nebudú tieto posudky rovnaké, stanovuje sa, že správca dane pri výpočte dane použije vyššiu hodnotu zistenú zo znaleckých posudkov.
K bodu 2
V súčasnosti majú obce relatívne veľkú voľnosť pri tvorbe vlastnej daňovej politiky na území obce. V § 6 ods. 1 zákon určuje päť druhov pozemkov, ku ktorým obec môže vo VZN určiť rôzne sadzby dane buď pre celú obec, jednotlivé katastrálne územia alebo jednotlivé časti obce. Základná sadzba dane zo zákona je 0,25 %. Pri ornej pôde, trvalých trávnych porastoch je zákonné maximum päťnásobok základnej sadzby zo zákona (čiže maximálna sadzba 1,25 % z hodnoty pôdy ustanovenej v prílohe zákona), pri lesných pozemkoch je zákonné maximum desaťnásobok základnej sadzby zo zákona (čiže maximálna sadzba 2,5 % z hodnoty pôdy ustanovenej vo VZN obce alebo z predloženého znaleckého posudku daňovníkom). Pri pozemkoch, na ktorých záhrady, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a stavebné pozemky, sa sadzba môže určiť ľubovoľne, ak sa dodrží päťnásobok sadzby medzi najnižšou a najvyššou sadzbou spomedzi vymenovaných druhov pozemkov. Extrémnym príkladom môže byť napr. 10 % sadzba dane zo záhrad, 30 % sadzba zo zastavaných plôch a nádvorí a ostatných plôch a súčasne 50 % sadzba dane zo stavebných pozemkov. Tieto sadzby nezodpovedajú kritériám primeranosti zdanenia a proporcionality zdanenia vo vzťahu k iným druhom pozemkov.
Návrh zjednocuje princíp určenia rozpätia medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane z pozemkov ustanovenou obcou vo svojom VZN na všetky skupiny pozemkov (nielen na vybrané druhy pozemkov ako je tomu v súčasnosti). Dôvodom navrhovanej úpravy je snaha stanoviť primeranosť zdanenia pôdy a odstránenie „neobmedzenej“ výšky sadzby dane z vybraných
druhov pozemkov (záhrady, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a stavebné pozemky). Najvyššia sadzba dane z pozemkov v uvedených druhoch môže podľa návrhu byť (ako v súčasnosti) päťnásobok najnižšej sadzby (avšak po novom) zo všetkých druhov pozemkov (vrátane sadzby príslušnej pre ornú pôdu, trvalé trávne porasty a lesné pozemky).
K čl. VIII
V čl. VIII sa novelizuje zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Analogicky k úprave v zákone o energetike sa aj v zákone o tepelnej energetike navrhuje vypustenie povinnosti pre žiadateľa, ktorému bolo vydané povolenie (ďalej len „držiteľ povolenia“) podľa zákona o tepelnej energetike, podať návrh na zápis tejto činnosti do obchodného registra alebo do iného príslušného registra do 90 dní od právoplatnosti povolenia. Dôvodom vypustenia je nadbytočnosť tejto povinnosti. Povinnosť nemá svoj pôvod v tepelnej energetike a zároveň úrad nemá právomoc vykonávať kontrolu správnosti zápisov do obchodného registra.
K bodu 2
Navrhuje sa spresnenie pojmu „držiteľ povolenia“.
K bodu 3
V nadväznosti na vypustenie odseku 3 z § 7 sa navrhuje vypustenie nepodania návrhu na zápis predmetu podnikania uvedeného v povolení do obchodného registra alebo do iného príslušného registra ako jedného z dôvodov pre zánik povolenia.
K čl. IX
V čl. IX sa novelizuje zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Úpravou sa liberalizujú podmienky vzdelania a praxe na prevádzkovanie detektívnej služby a odbornej prípravy a poradenstva. Konkrétne sa znižuje požiadavka na bezpečnostnú prax v ozbrojenom bezpečnostnom zbore z desiatich rokov na päť.
K bodu 2
V novelizačnom bode 2 sa navrhuje aktualizácia transpozičnej prílohy.
K čl. X
V čl. X sa navrhuje novelizácia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 1
Podľa navrhnutej úpravy budú mať jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným v oblasti ochrany zdravia pri práci rovnaké povinnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba, bez ohľadu na to, či v danej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným je alebo nie je uzatvorený aj pracovno-právny vzťah, teda bez ohľadu na to, či je alebo nie je spoločník alebo konateľ súčasne aj zamestnancom.
V súvislosti s vložením nového odseku sa primerane upraví číslovanie nasledujúcich odsekov.
K bodu 2
Navrhuje legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou číslovania odsekov.
K bodu 3
Navrhuje sa aktualizácia transpozičnej prílohy.
K čl. XI
V čl. XI sa novelizuje zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Návrh odstraňuje byrokratickú záťaž pre regulované subjekty, ktorá spočíva v povinnosti žiadať o vydanie nového potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ak sa menia údaje štatutárov v zmysle § 7 ods. 8 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úrad z vlastnej činnosti eviduje zmenu štatutárneho orgánu v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti podľa § 6 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 2
Navrhuje sa odstránenie obsolétnej časti ustanovenia o zverejňovaní vo vestníku, pretože Úrad pre reguláciu sieťových odvetví od účinnosti zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov vestník nevydáva.
K čl. XII
V čl. XII sa novelizuje zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 2.
K bodu 2
Upúšťa sa od splnenia podmienky na vydanie oprávnenia na distribúciu, a to zamestnávať v pracovnom pomere najmenej 10 zamestnancov.
K bodu 3
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 2. Zároveň sa znenie ustanovenia upravuje tak, aby daňové subjekty neboli povinné oznamovať informácie, ktoré finančná správa získava z verejných registrov.
K čl. XIII
V čl. XIII sa navrhuje novela zákona zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
V súvislosti s precizovaním ustanovení, týkajúcich sa povinného zverejňovania vybraných cenových návrhov, sa vypúšťa dôvod na odvolanie predsedu úradu zo strany vlády vtedy, ak úrad poruší ustanovenia tohto zákona o zverejňovaní návrhov cien a iných podaní.
K bodu 2
Navrhuje sa doplnenie nového druhu informácií, ktoré úrad zverejňuje v záujme transparentného informovania verejnosti konzistentne s ostatnými druhmi povolení a potvrdení.
K bodom 3, 12 a 13
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou v číslovaní odsekov.
K bodom 4 a 5
Predkladaný návrh zmeny spresňuje povinnosť úradu a sleduje zámer informovania verejnosti o kľúčových údajoch z cenového návrhu podanom regulovaným subjektom. Predkladaným spresnením odpadáva povinnosť úradu sa vysporiadať s požiadavkou regulovaných subjektov o ochrane skutočností tvoriacich predmet obchodného tajomstva (náročná agenda, strata času na korešpondenciu s regulovaným subjektom o obchodnom tajomstve a nie na vecnú agendu práce s návrhom ceny). Rozsah takto zverejňovaných údajov sa doprecizuje po konzultácii s odbornou verejnosťou v rámci zmeny cenových vyhlášok úradu. Zároveň sa rozsah zverejnenia kľúčových údajov zúži o regulované činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o regulácii (výroba elektriny z OZE a VÚ KVET).
K bodu 6
Navrhuje sa doplnenie kompetencie zmeniť alebo zrušiť cenové rozhodnutie z dôvodov výraznej zmeny ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny aj na prípady rozhodnutí, pri ktorých sa schválila cena, tzn. ak úrad schváli ceny v rozsahu, v akom boli predložené úradu v cenovom návrhu od regulovaného subjektu.
K bodu 7
Navrhuje sa doplnenie ďalšieho dôvodu na zmenu cenového rozhodnutia v záujme pružného reagovania na zmeny rôznych taríf, ktoré súčasťou cenových rozhodnutí a určované nadradenou legislatívou s ohľadom na prepájanie jednotlivých vnútorných trhov s elektrinou členských štátov a meniace sa pravidlá na vnútornom trhu s elektrinou a plynom.
K bodu 8
Predmetný návrh reflektuje na duplicitu, nakoľko regulovaný subjekt podľa § 29 ods. 1 písm. e) povinnosť poskytovať úradu na požiadanie podklady potrebné na vyčíslenie prospechu získaného nedodržaním určeného spôsobu regulácie ceny alebo cenového rozhodnutia úradu a elektronicky podklady z uzavierania koncových stavov analytických účtov a na druhej strane uvedené informácie úrad žiada na základe § 29 ods. 1 písm. k).
K bodu 9
Návrh úpravy precizuje platnú právnu úpravu, v rámci ktorej sa zavádza lehota na schválenie takejto zmluvy, resp. jej zmeny zo strany úradu (regulovaný subjekt môže predpokladať časový rámec schválenia), čím sa zvyšuje právna istota pre regulovaný subjekt, zároveň zavedením fikcie schválenia úradom po uplynutí novo stanovenej lehoty dôjde k zrýchleniu procesu a zníženiu administratívnej záťaže pre regulovaný subjekt. Zmena doterajšieho inštitútu povinného schvaľovania a sankcie neplatnosti zmlúv bez schválenia úradom na možnosť úradu začať konanie o schválenie takejto zmluvy. V prípade márneho uplynutia napr. 45 dňovej lehoty na schválenie sa uplatní právna fikcia súhlasu/schválenia úradu. V súvislosti s očakávanou cenovou dereguláciou sa navrhuje vylúčenie dodávateľov elektriny/plynu z povinnosti vyhlasovať OVS a zároveň spresnenie povinnosti predkladania a schvaľovania SLA zmlúv.
K bodu 10
Cenová regulácia v oblasti dodávok elektriny a plynu je nastavená tak, že nie je závislá od skutočných nákladov regulovaného subjektu na obstaranie komodity, preto nemá opodstatnenie zvyšovať administratívnu záťaž povinnosťou vyhlasovať obchodnú verejnú súťaž na akékoľvek zákazky. Vzhľadom na očakávanú cenovú dereguláciu sa navrhuje výnimka z povinnosti vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže pre dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu.
K bodu 11 a 19
Navrhuje sa upraviť povinnosti regulovaného subjektu tak, aby sa týkali regulovaného subjektu len vo vzťahu k regulovaným činnostiam. Podľa platného znenia sa povinnosť vzťahuje aj na nákup tovarov a služieb, ktoré nesúvisia s regulovanou činnosťou regulovaného subjektu. Toto ustanovenie je v mnohých prípadoch neaplikovateľné napr. ak službu z určitých dôvodov (licenčných, kapacitných, resp. iných) je schopný dodať len jeden dodávateľ. V mnohých prípadoch dokonca ohrozuje prevádzku jednotlivých regulovaných subjektov – napr. pri havarijných stavoch.
Uvedený návrh vychádza z usmernenia, ktoré vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
K bodu 14
Návrh úpravy reaguje na skúsenosti z ostatného obdobia, nakoľko súčasné ustanovenie žiadnym spôsobom neupravuje prípad, v ktorom by štatutárny zástupca regulovaného subjektu odmietol podpísať poverenie, prípadne ho vôbec prevziať a tak by spôsobil obštrukciu bez akéhokoľvek následku, čo znamená ďalšiu administratívnu záťaž na oboch stranách. Predmetným návrhom sa dopĺňa možnosť doručiť poverenie aj prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy bez fyzického kontaktu (aj v súvislosti s protiepidemickými opatreniami).
K bodu 15 a 16
Z dôvodu návrhu zmeny § 31 ods. 4 zákona o regulácii je potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenie § 31 ods. 6 zákona o regulácii v sieťových odvetviach.
K bodu 17
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia za účelom zosúladenia predmetnej úpravy zákona o regulácii s úpravami v obdobných predpisoch upravujúcich kontrolu štátnych orgánov.
K bodu 18
Z dôvodu vypustenia § 29 ods. 1 písm. e) je potrebné odstrániť aj súvisiaci správny delikt z § 36 ods. 1 písm. s) a následne upraviť aj celý § 36 odsek 3, kde je ustanovená sankcia za písmeno s).
K bodu 20
Z dôvodu vypustenia povinnosti regulovaného subjektu v § 29 ods. 1 písm. e) je potrebné upraviť aj písmená a) a b) v § 36 odsek 3, kde je ustanovená sankcia za správny delikt v § 36 ods. 1 písmeno s).
K bodu 21
Navrhuje sa aktualizácia transpozičnej prílohy.
K čl. XIV
V čl. XIV sa navrhuje novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Navrhuje sa vypustenie povinnosti pre osoby, ktorým bolo vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa § 6 ods. 2 zákona o energetike (ďalej len „držiteľ povolenia“), okrem osôb, ktorým bolo vydané povolenie podľa § 6 ods. 7 zákona o energetike, predložiť návrh na zápis povolenej činnosti do obchodného registra do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Dôvodom vypustenia je nadbytočnosť tejto povinnosti. Povinnosť nemá svoj pôvod v energetike a zároveň úrad nemá právomoc vykonávať kontrolu správnosti zápisov do obchodného registra.
K bodu 2
Navrhuje sa vypustenie povinnosti doručovania cenníkov elektriny alebo plynu dodávaných v rámci poskytovania univerzálnej služby úradu v listinnej forme, čo možno hodnotiť ako ďalší prvok zníženia administratívnej záťaže pre dodávateľov elektriny alebo plynu poskytujúcich univerzálnu službu. Úrad po novom bude akceptovať doručenie informácie, kde je zverejnený cenník dodávateľa na jeho webovom sídle a odpadáva potreba doručovania samotného cenníka pre úrad v listinnej podobe; informácia o cenníku však musí byť úradu doručená ešte pred jeho účinnosťou. Jednotná informačná platforma na webovom sídle úradu zabezpečí, aby odberatelia mali jednoduchý a prehľadný zdroj informácií o zmene ceny a obchodných podmienok a zároveň úrad bude môcť efektívnejšie kontrolovať plnenie povinnosti dodávateľmi.
K bodu 3
Navrhujeme zrušiť predkladanie evidencie sťažností a vypustiť povinnosť ako nadbytočnú. Dodávatelia evidujú reklamácie a situácie, na ktoré sa vzťahujú tzv. kompenzačné platby v zmysle vyhlášok Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 278/2012 Z. z. alebo 236/2016 Z. z. Evidencia sťažností je tretia obdobná povinnosť.
K bodu 4
Navrhovaným doplnením zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) sa umožňuje dodávateľovi elektriny započítať preplatok odberateľa elektriny so splatnou pohľadávkou dodávateľa elektriny, ktorá vznikla na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 26 zákona o energetike. Zároveň sa umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa aj na inom spôsobe vysporiadania vzájomných pohľadávok. Ustanovenie neoprávňuje dodávateľa elektriny započítavať si pohľadávky s preplatkami odberateľa elektriny vzniknuté z iných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, ako zo zmlúv uzatváraných podľa § 26 zákona o energetike.
K bodu 5
Navrhujeme zrušiť predkladanie evidencie sťažností a vypustiť povinnosť ako nadbytočnú. Dodávatelia evidujú reklamácie a situácie, na ktoré sa vzťahujú tzv. kompenzačné platby v zmysle vyhlášok Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 278/2012 Z. z. alebo 236/2016 Z. z. Evidencia sťažností je tretia obdobná povinnosť.
K bodom 6, 11, 14 až 19
Navrhujú sa nevyhnutné legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na vypustenie odseku 5 z § 8, vypustenie písmena p) z § 34 ods. 2 a vypustenie písmena q) z § 69 ods. 2.
K bodu 7
Úprava ustanovenia je navrhnutá z dôvodu, že toto oprávnenie odberatelia elektriny vôbec nevyužívajú, a je takisto nákladovo neefektívne držať meradlo na sklade 60 dní. Navrhovanou úpravou sa znižuje počet dní uskladnenia elektromera po výmene zo súčasných 60 dní na 30 dní.
K bodu 8
Doplnenie inštitútu ochranného pásma o otázku zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti prevádzkovateľa, s cieľom prehľadnej a jednoznačnej právnej úpravy pre dotknutých účastníkov právnych vzťahov. Spresnenie vylučuje prípadné spory a zodpovednostné vzťahy za škodu na stavbách umiestnených v ochrannom pásme v rozpore s platnou zákonnou úpravou, resp. súhlasom príslušného prevádzkovateľa.
K bodu 9
Navrhovaným doplnením zákona o energetike sa umožňuje dodávateľovi plynu započítať preplatok odberateľa plynu so splatnou pohľadávkou dodávateľa plynu, ktorá vznikla na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 47 zákona o energetike. Zároveň sa umožňuje zmluvným stranám dohodnúť aj na inom spôsobe vysporiadania vzájomných pohľadávok. Ustanovenie neoprávňuje dodávateľa plynu započítavať si pohľadávky s preplatkami odberateľa plynu vzniknuté z iných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, ako zo zmlúv uzatváraných podľa § 47 zákona o energetike.
K bodu 10
Navrhujeme zrušiť vedenie evidencie sťažností a predkladanie údajov z tejto evidencie ako nadbytočnú povinnosť. Dodávatelia evidujú reklamácie a situácie, na ktoré sa vzťahujú tzv. kompenzačné platby v zmysle vyhlášok Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 278/2012 Z. z. alebo č. 236/2016 Z. z. Evidencia sťažností je tretia obdobná povinnosť.
K bodu 12
Navrhuje sa doplnenie inštitútu bezpečnostného pásma o otázku zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti prevádzkovateľa siete, s cieľom prehľadnej a jednoznačnej právnej úpravy pre dotknutých účastníkov právnych vzťahov. Spresnenie vylučuje prípadné spory a zodpovednostné vzťahy za škodu na stavbách umiestnených v bezpečnostnom pásme v rozpore s platnou zákonnou úpravou, resp. súhlasom príslušného prevádzkovateľa.
K bodu 13
Navrhuje sa doplnenie inštitútu ochranného pásma potrubia o otázky zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti prevádzkovateľa potrubia, s cieľom prehľadnej a jednoznačnej právnej úpravy pre dotknutých účastníkov právnych vzťahov. Spresnenie vylučuje prípadné spory a zodpovednostné vzťahy za škodu na stavbách umiestnených v ochrannom pásme potrubia v rozpore s platnou zákonnou úpravou, resp. súhlasom príslušného prevádzkovateľa.
K čl. XV
V čl. XV sa navrhuje novela zákona o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je na základe Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 513 zo 16. septembra 2015 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76 z 24. februára 2016 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 234 z 5. mája 2021) koordinátorom
posudzovania vplyvov podľa jednotnej metodiky a gestorom posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie. Aby mohlo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky čo najefektívnejšie vykonávať tieto úlohy, potrebuje mať presné dáta ohľadom všetkých aspektov podnikateľského prostredia. Za týmto účelom je nutné, aby malo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky prístup k údajom z informačného systému Finančného riaditeľstva získaných z daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby, k dani z pridanej hodnoty a k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) vrátane identifikačného čísla organizácie, daňového identifikačného čísla a identifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty. Predmetné údaje budú slúžiť predovšetkým na kontrolu predložených kvantifikácií vplyvov novej legislatívy na podnikateľské prostredie na úrovni podnikateľov. Ďalším účelom využitia predmetných údajov je vyhodnocovanie efektivity podporných programov Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky s cieľom minimalizácie pokrivenia podnikateľského prostredia a úspory verejných financií. Ministerstvu sa zakazuje profilovanie osôb na základe takto získaných údajov.
K čl. XVI
V čl. XVI sa navrhuje novela zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov.
K bodu 1
Doplnenie nového odseku do § 15a umožní Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „ÚNMS SR“) rozhodnúť o udelení súhlasu na bezodplatné poskytnutie pôvodných slovenských technických noriem (ďalej len „STN“) alebo pôvodných technických normalizačných informácií (ďalej len „TNI“) širokému okruhu subjektov, nakoľko pôvodné STN alebo TNI budú bezodplatne sprístupnené na webovom sídle ÚNMS SR po dobu trvania mimoriadnej situácie.
Na toto rozhodnutie ÚNMS SR sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Mimoriadnou situáciou sa v zmysle zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa uvedeného zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Vybrané pôvodné STN alebo pôvodné TNI môžu v čase mimoriadnej situácie pomôcť napríklad pri úprave technických zariadení alebo výrobných postupov a tým napr. zaistiť bezpečnosť a kontinuitu podnikania, prípadne dodávku naliehavo potrebných výrobkov.
K bodu 2
Upravuje sa spôsob udeľovania súhlasov citovania časti pôvodnej slovenskej technickej normy alebo časti pôvodnej technickej normalizačnej informácie v nadväznosti na novelizačný bod 1.
K čl. XVII
Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje 1. mája 2022.
V Bratislave 2. februára 2022
Eduard Heger
predseda vlády Slovenskej republiky
Richard Sulík
podpredseda vlády
a minister hospodárstva Slovenskej republiky