4.5.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 115/15

ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/769

z 25. apríla 2017

o ratifikácii zo strany členských štátov Protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru

o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori a o ich

pristúpení k nemu v záujme Európskej únie s výnimkou aspektov týkajúcich sa justičnej

spolupráce v občianskych veciach

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 6

písm. a) bodom v),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu (¹),

keďže:

(1)

Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori

z roku 1996 (ďalej len „Dohovor HNS z roku 1996“) bol zameraný na zabezpečenie primeranej, včasnej

a účinnej náhrady za škodu osobám, ktoré boli poškodené uvoľnením nebezpečných a škodlivých látok pri

preprave po mori. Dohovor HNS z roku 1996 vyplnil významnú medzeru v medzinárodnej úprave

zodpovednosti v kontexte námornej dopravy.

(2)

(3)

(4)

(5)

V roku 2002 Rada prijala rozhodnutie 2002/971/ES (²). Členské štáty mali v súlade s uvedeným rozhodnutím

prijať potrebné kroky s cieľom ratifikovať Dohovor HNS z roku 1996 alebo k nemu pristúpiť v primeranom čase

a v rámci možnosti do 30. júna 2006. Uvedený dohovor následne ratifikovali štyri členské štáty. Dohovor HNS

z roku 1996 nenadobudol platnosť.

Dohovor HNS z roku 1996 bol zmenený protokolom z roku 2010 k Dohovoru HNS z roku 1996 (ďalej len

„protokol z roku 2010“). Podľa článku 2 a článku 18 ods. 1 protokolu z roku 2010 zmluvné strany protokolu

z roku 2010 chápu, vykladajú a uplatňujú protokol z roku 2010 a Dohovor HNS z roku 1996 spolu ako jeden

dokument.

Konsolidované znenie dohovoru HNS z roku 1996 a protokolu z roku 2010 (ďalej len „Dohovor HNS z roku

2010“) vypracoval sekretariát Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a schválil právny výbor IMO na svojom

98. zasadnutí. Dohovor HNS z roku 2010 nie je otvorený na podpis alebo ratifikáciu. Dohovor HNS z roku

2010 nadobudne platnosť po tom, čo protokol z roku 2010 nadobudne platnosť v členských štátoch.

V súlade s článkom 20 ods. 8 protokolu z roku 2010 sa vyjadrením súhlasu štátu s tým, že bude viazaný

protokolom z roku 2010, ruší každé predchádzajúce vyjadrenie súhlasu s tým, že bude tento štát viazaný

Dohovorom HNS z roku 1996. V dôsledku toho štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru HNS z roku

1996, nimi prestanú byť v okamihu, keď vyjadria súhlas s tým, že budú viazané protokolom z roku 2010

v súlade s článkom 20 protokolu, a najmä s odsekmi 2, 3 a 4 uvedeného článku.

(6)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES (³) je prevencia a odstraňovanie environmentálnych

škôd spôsobených početnými pracovnými činnosťami vrátane prepravy nebezpečného tovaru po mori.

Nevzťahuje sa však na prípady ujmy na zdraví, škody na súkromnom majetku ani na žiadne hospodárske straty

a nemá vplyv na žiadne práva týkajúce sa náhrady takýchto typov škôd. Predmet úpravy uvedenej smernice

a predmet úpravy Dohovoru HNS z roku 2010 sa preto čiastočne prekrývajú, ale nie vo veľkom rozsahu. Členské

štáty si ponechávajú právomoc pokiaľ ide o aspekty Dohovoru HNS z roku 2010, ktoré nemajú vplyv na

spoločné pravidlá.

(¹) Súhlas z 5.apríla 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(²) Rozhodnutie Rady 2002/971/ES z 18. novembra 2002, ktorým sa členské štáty v záujme Spoločenstva splnomocňujú k ratifikácii alebo

pristúpeniu k Medzinárodnému dohovoru o ručení a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996

(dohovor HNS) (Ú. v. ES L 337, 13.12.2002, s. 55).

(³) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní

environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).

L 115/16

(7)

Úradný vestník Európskej únie

4.5.2017

Dohovor HNS z roku 2010 má rovnako ako jeho predchodca osobitný význam z hľadiska záujmov Únie a jej

členských štátov, pretože sa v ňom ustanovuje lepšia ochrana poškodených v súvislosti s prepravou nebezpečných

a škodlivých látok po mori, a to aj v kontexte environmentálnej škody, v súlade s Dohovorom Organizácie

Spojených národov o morskom práve z roku 1982.

(8)

(9)

Na to, aby sa štáty mohli stať zmluvnými stranami protokolu z roku 2010, a tým aj Dohovoru HNS z roku

2010, musia predložiť generálnemu tajomníkovi IMO, spolu so svojím súhlasom, príslušné údaje o celkových

množstvách nákladu, ktorý podlieha príspevku podľa Dohovoru HNS z roku 2010 (ďalej len „náklad

nebezpečných a škodlivých látok, ktorý podlieha príspevku“), za predchádzajúci kalendárny rok v súlade

s článkom 20 ods. 4 uvedeného dohovoru. Na tento účel sú štáty povinné zriadiť systém hlásenia nákladu

nebezpečných a škodlivých látok, ktorý podlieha príspevku, pred vyjadrením súhlasu s tým, že budú viazané

protokolom z roku 2010.

Právny výbor IMO schválil na svojom 100. zasadnutí v roku 2013 usmernenia pre hlásenie nákladu

nebezpečných a škodlivých látok, ktorý podlieha príspevku, pričom tieto usmernenia boli vypracované s cieľom

uľahčiť ratifikujúcim štátom prijatie právnych predpisov o hlásení pred nadobudnutím platnosti protokolu z roku

2010 a prispieť k celosvetovému, jednotnému a účinnému vykonávaniu príslušných požiadaviek dohovoru HNS

z roku 2010.

(10) S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre všetky zainteresované subjekty by mali členské štáty vhodným spôsobom

informovať ostatné členské štáty, Radu a Komisiu o svojich systémoch hlásenia nákladu nebezpečných

a škodlivých látok, ktorý podlieha príspevku. Tieto informácie by sa mohli sprístupňovať neformálnym spôsobom

prostredníctvom existujúcich kanálov, ako sú prípravné orgány Rady.

(11) Výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi o zriadení systému hlásenia nákladu nebezpečných

a škodlivých látok, ktorý podlieha príspevku, by mohla pomôcť členským štátom v úsilí o vypracovanie takéhoto

systému hlásenia.

(12) Tak ako v prípade Dohovoru HNS z roku 1996 vzhľadom na neexistenciu doložky o organizácii regionálnej

ekonomickej integrácie (REIO), môžu byť zmluvnou stranou protokolu z roku 2010 len zvrchované štáty. Únia

preto nemôže ratifikovať protokol z roku 2010, a teda ani Dohovor HNS z roku 2010, ani k nim pristúpiť.

(13) Ratifikáciou protokolu z roku 2010 všetkými členskými štátmi v určitej lehote by sa mali zabezpečiť rovnaké

podmienky v rámci Únie pre všetky subjekty, ktorých sa týka uplatňovanie Dohovoru HNS z roku 2010.

(14) Vzhľadom na medzinárodnú povahu režimu týkajúceho sa nebezpečných a škodlivých látok by sa malo vynaložiť

úsilie o dosiahnutie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni pre všetky subjekty, ktorých sa týka

uplatňovanie Dohovoru HNS z roku 2010. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa protokol z roku 2010 uplatňoval

na celom svete.

(15) Členské štáty by sa preto mali poveriť ratifikovať protokol z roku 2010, prípadne k nemu pristúpiť, pokiaľ ide

o časti, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie, s výnimkou aspektov týkajúcich sa justičnej spolupráce

v občianskych veciach. Ustanovenia Dohovoru HNS z roku 2010, ktoré patria do právomoci prenesenej na Úniu

pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v občianskych veciach, budú predmetom rozhodnutia prijatého súbežne s týmto

rozhodnutím,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Členské štáty sa týmto poverujú ratifikovať protokol z roku 2010 alebo pristúpiť k nemu v záujme Únie, pokiaľ ide

o časti, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie, s výnimkou aspektov týkajúcich sa justičnej spolupráce v občianskych

veciach, a za podmienok stanovených v tomto rozhodnutí.

Článok 2

Členské štáty podniknú potrebné kroky, aby svoje ratifikačné listiny alebo listiny o pristúpení k protokolu z roku

2010 uložili v primeranom čase a v rámci možnosti do 6. mája 2021.

4.5.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 115/17

Členské štáty vhodným spôsobom informujú ostatné členské štáty, Radu a Komisiu, keď sa systém hlásenia

nákladu nebezpečných a škodlivých látok, ktoré podliehajú príspevku, uvedie do prevádzky.

Členské štáty sa snažia o výmenu najlepších postupov, najmä pokiaľ ide o systém hlásenia nákladu nebezpečných

a škodlivých látok, ktorý podlieha príspevku, podľa protokolu z roku 2010.

Článok 3

Pri ratifikácii protokolu z roku 2010 alebo pristúpení k nemu členské štáty písomne informujú generálneho tajomníka

Medzinárodnej námornej organizácie o tom, že sa ratifikácia alebo pristúpenie uskutočnili v súlade s týmto

rozhodnutím a s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/770 (¹).

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené členským štátom v súlade so zmluvami.

V Luxemburgu 25. apríla 2017

Za Radu

predseda

I. BORG

(¹) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/770 z 25. apríla 2017 o ratifikácii Protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti

a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori zo strany členských štátov a o ich pristúpení k nemu v záujme

Európskej únie, pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach (Pozri stranu 18 tohto úradného vestníka).