Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Porovnávacie analýzy

05/2022

Účasť verejnosti v procesoch

posudzovania vplyvov na životné

prostredie

Anotácia:

Predložený materiál

porovnáva niekoľko aspektov

procesu posudzovania

vplyvov na životné prostredie

a zvlášť postavenia tzv.

„dotknutej verejnosti“ v

tomto procese vo vybraných

európskych štátoch.

Kľúčové slová:

Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová, Odbor Parlamentný

posudzovanie vplyvov na

životné prostredie, dotknutá

verejnosť, správne konanie,

účastník konania, opravné

prostriedky, obštrukčné

správanie

inštitút

Schválila:

Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru

Parlamentný inštitút

Bratislava

2. februára 2022

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR

SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní

informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace

s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie

Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva

spravidla tieto informačno-analytické materiály:

V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné

inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť

Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre

zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých

škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.

Materiál slúži výlučne pre poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky

a zamestnancov Kancelárie NR SR

a nemôže v plnej miere nahrádzať právne

alebo iné odborné poradenstvo v danej

oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú

aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.

Zverejňovanie materiálu je možné iba so

súhlasom Odboru Parlamentný inštitút

a autorov.

2

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Obsah

1. Úvo d ............................................................................................................................................... 4

2. Súhrnná tabuľka: Dotknutá verejnosť v proc ese posudzovania vplyvov na životné

prostredie .............................................................................................................................................. 5

3. Právna úprava Európskej úni e .................................................................................................. 7

4. Situácia v Slovenskej republik e ............................................................................................... 8

5. Situácia vo vybraných európskych štátoch ........................................................................... 10

Belgicko................................................................................................................................ 10

Česká republika .................................................................................................................. 11

Dánsko ................................................................................................................................. 13

Francúzsko .......................................................................................................................... 15

Maďarsko ............................................................................................................................. 18

Nemeck o .............................................................................................................................. 21

Poľsko ................................................................................................................................... 24

Rakúsko ................................................................................................................................ 27

6. Záver ............................................................................................................................................. 29

7. Použité zdroje ............................................................................................................................. 30

3

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

1. Úvod

Posúdenie vplyvov na životné prostredie (tzv. proces EIA – z anglického

Environmental

Impact

Assessment)

je

proces

hodnotenia

pravdepodobných

environmentálnych vplyvov navrhovaného projektu alebo rozvoja s prihliadnutím na

vzájomne súvisiace sociálno-ekonomické, kultúrne vplyvy a vplyvy na ľudské zdravie -

prospešné aj nepriaznivé.

UNEP (United Nations Environment Programme) definuje posudzovanie vplyvov na

životné prostredie (EIA) ako nástroj používaný na identifikáciu environmentálnych,

sociálnych a ekonomických vplyvov projektu pred rozhodovaním. Jeho cieľom je predvídať

vplyvy na životné prostredie v počiatočnom štádiu plánovania a navrhovania projektov, nájsť

spôsoby a prostriedky na zníženie nepriaznivých vplyvov, navrhnúť projekty tak, aby

zodpovedali miestnemu prostrediu, a prezentovať predpovede a možnosti subjektom s

rozhodovacou právomocou. Použitím EIA je možné dosiahnuť environmentálne aj

ekonomické výhody, ako napríklad zníženie nákladov a času na implementáciu projektu,

zamedzenie dodatočných nákladov na nápravu/odstraňovanie škôd a negatívnych dopadov.

4

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

3. Právna úprava Európskej únie

Základnú právnu úpravu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA

predstavuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o

posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie .

Definícia pojmu „dotknutá verejnosť“ sa nachádza v článku 1 (2):

d) „verejnosť“ znamená jednu alebo viacero fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s

vnútroštátnym právnym poriadkom alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny;

e) „dotknutá verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá, alebo má

záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania uvedeného v článku 2 ods. 2; na účely tejto

definície sa predpokladá, že mimovládne organizácie, podporujúce ochranu životného prostredia a

spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva, majú záujem...

Článok 2 hovorí, že:

2. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie možno začleniť do jestvujúcich procesov povoľovania

projektov v členských štátoch alebo, ak to nie je možné, do iných procesov alebo postupov, ktoré sa

ustanovia na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

Článok 6 sa venuje právam verejnosti na informácie o rozhodovacích procesoch tak,

aby mala možnosť sa v prípade záujmu na nich zúčastniť. Taktiež verejnosť musí byť

informovaná o rozhodnutí o udelení, resp. zamietnutí povolenia (článok 9).

Prístup verejnosti k opravným prostriedkom upravuje článok 11:

1. Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá

verejnosť:

a) ktorá má dostatočný záujem, alebo

b) ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, kde to právne predpisy členského štátu upravujúce

správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku,

mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom

ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek

rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti.

O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty

v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti. Na tento účel

sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 1

pri definícii pojmu „dotknutá verejnosť“, považuje za dostatočný.

7

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

4. Situácia v Slovenskej republike

(podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení

neskorších predpisov )

Účelom EIA je podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. najmä:



včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia so zreteľom

na podporu trvalo udržateľného rozvoja,

zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné

prostredie,

objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a

to aj v porovnaní s nulovým variantom,

určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia

znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného

prostredia,



získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných

predpisov.

Právna úprava EIA vychádza z príslušnej legislatívy Európskej únie, najmä smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov

určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie .

Dôležitou súčasťou tejto právnej úpravy je úprava práv verejnosti a zvlášť tzv.

dotknutej verejnosti zúčastniť sa na tomto procese a možnosť ovplyvňovať rozhodnutia. Práva

verejnosti a dotknutej verejnosti v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie

vyplývajú jednak z medzinárodnoprávnej úpravy (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti

verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného

prostredia, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 5. marca 2006 - tzv. Aarhuský

1

dohovor ) a ďalej aj z práva Európskej únie.

Pojem „dotknutá verejnosť“ je definovaný v § 3 písm. s) zákona š. 24/2006 Z. z.:

s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim

sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia

podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má

záujem na takom konaní,

t) mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia je občianske združenie,

neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil

¹Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z. z. o prijatí Dohovoru o prístupe k

informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného

prostredia

8

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

štát, alebo nadácia založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania

prírodných hodnôt...

Práva dotknutej verejnosti v konaní EIA upravuje § 24 zákona.

Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka (§ 24 (2)) v:



konaniach posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a

zisťovacích konaniach o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.

Verejnosť musí prejaviť záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení

podaním (§ 24 (3)):

a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,

b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej

zmeny podľa § 30 ods. 8,

c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,

d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

Dotknutá verejnosť má následne aj postavenie účastníka v povoľovacom konaní k

navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak podala vyššie uvedené podania alebo odvolania ako

je napr. územné, stavebné konanie podľa Stavebného zákona ako aj v konaniach podľa

osobitných predpisov, ako napr. integrované povoľovacie konanie.

Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť

alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (zisťovacie konanie), alebo proti

záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania

o vydaní záverečného stanoviska. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na

navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení (§ 24 (4)).

9

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

5. Situácia vo vybraných európskych štátoch²

5.1 Belgicko

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na

určité činnosti

Oblasť životného prostredia a regionálneho plánovania boli regionalizované (to

znamená prevedené na federatívne entity) od 80. rokov 20. storočia, s výnimkou jadrovej

energetiky.

Na federálnej úrovni štatút z 15. apríla 1994 týkajúci sa ochrany obyvateľstva a

životného prostredia pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia a týkajúci

sa Federálnej agentúry pre jadrovú kontrolu uvádza, že príslušný orgán na udeľovanie licencií

berie do úvahy, odôvodneným spôsobom, výsledky posudzovania vplyvov na životné

prostredie, a výsledky verejného šetrenia (konzultácií).

Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku

Transpozícia smernice 2011/92/EÚ si vo Valónsku vyžiadala úpravu

environmentálneho zákonníka, ako aj vyhlášky z 11. marca 1999 týkajúcej sa

environmentálneho povolenia. V regióne hlavného mesta Brusel bola z toho istého dôvodu

potrebná úprava Kódexu mestského plánovania a rozvoja, ako aj vyhlášky z 5. júna 1997

týkajúcej sa všeobecných ustanovení environmentálneho manažmentu a vyhlášky z 27.

októbra 2006 týkajúcej sa sanácie a ochrany pôdy.

Na federálnej úrovni bolo potrebné upraviť štatút z 15. apríla 1994 o ochrane

obyvateľstva a životného prostredia pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho

žiarenia a týkajúci sa Federálnej agentúry pre jadrovú kontrolu.

Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch

Podľa federálnej legislatívy sa tento pojem vzťahuje na každú osobu, ktorá je

ovplyvnená alebo ktorá môže byť ovplyvnená rozhodovacím procesom v záležitostiach

životného prostredia, alebo ktorá má záujem, ktorý sa má v tejto súvislosti uplatniť.

2

Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje sú čerpané aj z databázy Európskeho centra pre parlamentný výskum

a dokumentáciu (ECPRD). Napr. Request #4892 Position and rights of the “public concerned” (e.g. NGOs) in the

environmental impact assessment

- Update of ECPRD Request no. 3272 and 4125. Dostupné na:

https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about . Uzavretá databáza dostupná po prihlásení.

10

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Práva dotknutej verejnosti v procese EIA

Podľa vnútroštátnych právnych predpisov môže dotknutá verejnosť počas konania

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podávať písomné námietky a pripomienky.

Tieto námietky a pripomienky sa však nemôžu týkať obsahu správy o hodnotení vplyvov na

životné prostredie, ktorá už bola definitívne schválená.

Vo Valónskom regióne sa proti rozhodnutiu príslušného orgánu môže odvolať každá

fyzická alebo právnická osoba, ktorá prejaví záujem, ako aj obecné kolégium na území, kde sa

má daný projekt uskutočniť.

V regióne Brusel sa môžu proti rozhodnutiu o environmentálnom povolení odvolať

žiadatelia, ako aj ktorákoľvek dotknutá verejnosť. „Dotknutá verejnosť“ je vo vyhláške

definovaná takto: „Verejnosť, ktorá je ovplyvnená alebo ktorá môže byť ovplyvnená vplyvmi projektu,

alebo ktorá má záujem vyjadriť sa počas konania.“

Vo Flámskom regióne môže podať odvolanie proti rozhodnutiu prijatému príslušným

orgánom žiadateľ, dotknuté správne orgány, každá osoba, ktorej rozhodnutie môže spôsobiť,

priamo alebo nepriamo, nepríjemnosti, zodpovedný úradník alebo obecné kolégium.

5.2 Česká republika

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na

určité činnosti

Vo všeobecnosti je posudzovanie vplyvov na životné prostredie nezávislým postupom

s vlastným výsledkom, ktorý je potrebný pre následné konanie, v ktorom sa udeľuje súhlas. V

niektorých prípadoch je však možné v územnom a stavebnom konaní postupovať spoločne s

posudzovaním vplyvov na životné prostredie (§ 94q – 94z zákona č. 183/2006 Sb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku ).

Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o

posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v

znení neskorších predpisov bola transponovaná do právneho systému ČR zákonom č.

100/2001 Sb. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov .

11

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch

Dotknutá verejnosť je v § 3 i) zákona č. 100/2001 Sb. definovaná ako:

1. každá osoba, ktorej práva alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím v ďalšom konaní dotknuté;

2. právnická osoba súkromného práva, ktorej predmetom činnosti je podľa zakladateľského

právneho konania ochrana životného prostredia alebo verejného zdravia, a ktorej hlavnou

činnosťou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť, ktorá vznikla aspoň 3 roky pred dňom

zverejnenia informácií o nadväzujúcom konaní podľa § 9b ods. 1 prípadne pred dňom vydania

rozhodnutia podľa § 7 ods. 6, alebo ktorú podporuje svojimi podpismi najmenej 200 osôb.

Práva dotknutej verejnosti v procese EIA

Dotknutá verejnosť môže počas procesu posudzovania vplyvov predkladať

pripomienky a stanoviská k projektu. Dotknutá verejnosť sa môže zúčastniť aj nasledujúcich

konaní (napr. územného alebo stavebného konania). Môže predložiť pripomienky k projektu,

odvolať sa proti rozhodnutiu vydanému v následnom konaní a podať na súd žalobu o zrušenie

rozhodnutia vydaného v následnom konaní. Dotknutá verejnosť sa môže odvolať aj proti

rozhodnutiu, že projekt nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a môže toto

rozhodnutie napadnúť na súde.

Ochrana proti prípadným obštrukciám dotknutej verejnosti v EIA

Neexistuje žiadna špecifická ochrana, vzťahujúca sa priamo k posudzovaniu vplyvov

na životné prostredie. Rýchlosť konania je daná lehotami na jednotlivé úkony v rámci konania

o posudzovaní vplyvov. Pre všetky administratívne postupy sú stanovené všeobecné

pravidlá. Správny orgán môže napríklad rozhodnúť o uložení správnej pokuty až do výšky 50

000 CZK tomu, kto podstatnou mierou sťažuje priebeh konania napríklad tým, že sa bez

ospravedlnenia nedostaví na výzvu správneho orgánu; narúša poriadok napriek

predchádzajúcej výzve alebo nerešpektuje pokyny úradnej osoby (§ 62 zákona č. 500/2004 Sb.

Správny poriadok ).

Skúsenosti s účasťou verejnosti v procese EIA

Verejnosť vo všeobecnosti uplatňuje svoje práva zaručené smernicou EIA. Česká

informačná agentúra životného prostredia ponúka niektoré štatistiky týkajúce sa hodnotenia

3

vplyvov na životné prostredie , ale neexistujú žiadne verejne dostupné štatistiky týkajúce sa

účasti verejnosti.

³Dostupné na internete na: https://issar.cenia.cz/wp-content/uploads/2021/03/Statisticka_Rocenka_ZP_CR-

2019.pdf .

12

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Implementácia Aarhuského dohovoru

Požiadavky, týkajúce sa účasti dotknutej verejnosti na povoľovaní konkrétnych

činností sa implementujú v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (a

následných konaní). Viac informácií sa nachádza v návrhu Národnej správy o implementácii

4

Aarhuského dohovoru v Českej republike .

5.3 Dánsko

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na

určité činnosti

V Dánsku je posudzovanie vplyvov na životné prostredie samostatným postupom.

Návrh súhlasu je súčasťou príslušného materiálu, ktorý môže verejnosť a dotknutá verejnosť

pripomienkovať. Po ukončení postupu environmentálneho posudzovania vrátane konzultácií

príslušný orgán rozhodne o udelení súhlasu. Na základe odôvodneného záveru môže

príslušný orgán/orgány udeliť povolenie a v prípade potreby aj viacero sektorových povolení.

Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o

posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v

znení neskorších predpisov bola transponovaná zákonom 425/2016 o environmentálnom

posudzovaní zámerov, programov a projektov. Najnovšia konsolidovaná verzia je zákon

1976/2021. Ministerstvo dopravy a stavebníctva prijalo samostatnú legislatívu týkajúcu sa

veľkých cestných, mostných

a

železničných projektov

a

Ministerstvo výživy,

poľnohospodárstva a rybného hospodárstva zasa prijalo samostatnú legislatívu týkajúcu sa

projektov intenzívneho chovu dobytka.

Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch

Podľa článku 5, č. 1 zákona 1976/2021 o environmentálnom hodnotení (EIA), verejnosť

a dotknutá verejnosť sú:

a) jedna alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby (spoločnosti atď.), ktoré sú priamo

alebo nepriamo ovplyvnené plánom, programom alebo projektom alebo sa očakáva,

že budú ovplyvnené; a

⁴Návrh Národnej správy o implementácii Aarhuského dohovoru v ČR. Dostupné na internete (v češtine):

https://www.mzp.cz/C1257458002F0DC7/cz/dokumenty_aarhuska_umluva/$FILE/OFDN-

NIZ_Aarhus_2020_cz_k_pripominkam-20210114.pdf [cit. 05.01.2022]

13

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

b) združenia a organizácie, ktorých záujmom je ochrana krajiny, kultúrneho dedičstva,

prírody alebo životného prostredia, ak združenie alebo organizácia má stanovy alebo

zákony dokumentujúce jej účel a má najmenej 100 členov.

Práva dotknutej verejnosti v procese EIA

Ako je uvedené vyššie, dánsky zákon nerozlišuje medzi verejnosťou vo všeobecnosti a

dotknutou verejnosťou. Zákon o EIA nepokrýva špecifické práva strán, ktoré môžu byť

výrazne ovplyvnené konkrétnym projektom. Na tieto práva sa vzťahuje zákon o správnom

práve, ktorý musí byť rešpektovaný aj počas procesu posudzovania vplyvov na životné

prostredie.

Podľa zákona má verejnosť vo všeobecnosti, ako aj dotknutá verejnosť právo na

informácie týkajúce sa konkrétneho projektu a na účasť na konzultáciách. Dotknutá verejnosť

má právo podať odvolanie na odvolaciu komisiu. Odvolacia komisia pojednáva aj o

prípadoch, ktoré sa týkajú iných typov rozhodnutí, ako je udelenie povolenia podľa tohto

zákona.

Zákon o EIA umožňuje odvolacej komisii (a súdom) udeliť odkladný účinok na

pokračovanie projektu, kým rada neprerokuje sťažnosť a nevynesie konečný verdikt.

Skúsenosti s účasťou verejnosti v procese EIA

Ministerstvo životného prostredia nemonitoruje zapojenie verejnosti do procesu EIA.

Implementácia Aarhuského dohovoru

5

V apríli 2021 Dánsko predložilo správu o implementácii Aarhuského dohovoru .

⁵Správa o implementácii Aarhuského dohovoru. Dostupné na internete (v angličtine):

https://mim.dk/media/221302/rapport-om-aarhuskonventionen-engelsk-version.pdf [cit. 05.01.2022]

14

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

5.4 Francúzsko^{6 7}

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na

určité činnosti

Vo Francúzsku je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie súčasťou

povoľovacieho konania.

Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku

8

Takúto právnu úpravu nájdeme v Zákonníku životného prostredia.

Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch

Zákonník životného prostredia neobsahuje definíciu dotknutej verejnosti, ale tento

pojem zahŕňa miestne obyvateľstvo, združenia a obyvateľov, ktorí môžu byť projektom

ovplyvnení.

Práva dotknutej verejnosti v procese EIA

Aktívna legitimácia v správnom súdnom konaní je podmienená právnym záujmom na

podaní správnej žaloby, a to tak u fyzických osôb, ako aj u spolkov. Všeobecne správna žaloba

proti rozhodnutiu správneho orgánu nemá odkladný účinok, vo výnimočných prípadoch

môže však tento účinok súd na návrh žalobcovi priznať. V prípade protiprávnej absencie

procesu EIA má však podanie správnej žaloby suspenzívny účinok.

Existuje niekoľko postupov, umožňujúcich účasť verejnosti v správnych konaniach:

verejná anketa a verejná diskusia.

Anketa je systém na informovanie a zhromažďovanie názorov obyvateľstva.

Objednáva si ju prefekt a vedie ju vyšetrovací komisár menovaný predsedom Správneho súdu

a organizovaný na radnici (radách) miest, ktorých sa projekt týka.

Pre určité typy projektov možno zorganizovať verejnú diskusiu o cieľoch a hlavných

charakteristikách projektov počas fázy ich vývoja. Na zabezpečenie jej organizácie a kvality jej

⁶Balounová, E., Šamová, M.: Dotčená veřejnost v posuzování vlivů na životní prostředí. Parlamentný inštitút

Poslaneckej snemovne ČR, január 2017

⁷Práva dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Požiadavka ECPRD č. 3272 (uzavretá

databáza dostupná po prihlásení).

⁸Zákonník životného prostredia. Dostupné na internete (vo francúzštine):

https://www.legifrance.gouv.fr/codes/id/LEGITEXT000006074220/ [cit. 05.01.2022]

15

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

realizácie bol zriadený orgán: Národná komisia pre verejnú diskusiu, ktorej sekretariát

zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia.

Ochrana proti prípadným obštrukciám dotknutej verejnosti v EIA

Na dotknutú verejnosť (osoby, ktoré majú záujem na konaní správnej žaloby) sa

vzťahuje všeobecná právna úprava regulujúca zodpovednosť za škodu v prípade porušenia.

Pri využití svojich procesných práv však dotknutá verejnosť nie je zodpovedná za prípadnú

škodu spôsobenú staviteľovi napr. v dôsledku predĺženia konania.

V rámci správneho súdnictva môže potom správny súd v prípade narušovania

súdneho konania uložiť narušiteľovi poriadkovú pokutu až do výšky 3 000 EUR.

Implementácia Aarhuského dohovoru

Francúzsko ratifikovalo Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na

rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, známy ako

Aarhuský dohovor, 8. júla 2002 (po schválení zákonom č. 2002-285 z 28. februára 2002 ). Bol

uverejnený výnosom č. 2002-1187 z 12. septembra 2002 a nadobudol účinnosť 6. októbra 2002.

Princípy dohovoru boli prevzaté do Charty životného prostredia, ktorá sa opiera o

Ústavu republiky a ktorá pripomína, že „každý má právo za podmienok a v medziach

vymedzených zákonom na prístup k informáciám týkajúcim sa životného prostredia, ktorými

disponujú orgány verejnej moci, a podieľať sa na tvorbe verejných rozhodnutí, ktoré majú

vplyv na životné prostredie“ (článok 7).

9

Francúzsko predložilo v roku 2021 aj Správu o implementácii Aarhuského dohovoru .

35-stranová správa sa snaží rozvinúť a objasniť nasledujúce body:



prvý pilier, týkajúci sa prístupu k informáciám o životnom prostredí (články 4 a 5

dohovoru)

Prostredníctvom legislatívy zavedenej na tento účel francúzsky štát poskytol súbor

nástrojov, ktoré umožňujú všetkým občanom prístup k informáciám o životnom prostredí:

o

uverejnenie v Úradnom vestníku Francúzskej republiky alebo v

úradných bulletinoch,

o

elektronický prístup k zmluvám, dohovorom a medzinárodným

dohodám, komunitárnej, národnej, regionálnej alebo miestnej

⁹Správa o implementácii Aarhuského dohovoru. Dostupné na internete (vo francúzskom jazyku):

http://www.consultations-publiques.developpement-durable.gouv.fr/IMG/pdf/rapport-aarhus_france_2021-

vconsultation_18fevrier2021-2.pdf [cit. 05.01.2022]

16

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

legislatíve týkajúcej sa životného prostredia (najmä prostredníctvom

internetovej stránky Ministerstva pre ekologickú transformáciu),

o

plány a programy a dokumenty definujúce verejné politiky týkajúce sa

životného prostredia (uvedené v článku L. 122-10 Zákonníka o

životnom prostredí),

o

správy vypracované orgánmi verejnej moci o stave životného

prostredia,

zhromaždené údaje týkajúce sa činností, ktoré majú alebo môžu mať

vplyv na životné prostredie,

povolenia, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie a

environmentálne dohody,

štúdie vplyvov na životné prostredie a hodnotenia rizík týkajúcich sa

zložiek životného prostredia.

Žiadosti o informácie od orgánu verejnej moci musia byť podané písomnou formou.

Môžu sa týkať akýchkoľvek informácií dostupných v písomnej, obrazovej, ústnej alebo

elektronickej forme alebo v akejkoľvek inej materiálnej forme a týkajúcich sa:

o

stavu životného prostredia a interakcie medzi jednotlivými prvkami,

faktory (napr. odpad, hluk a iné uvoľňovanie do životného prostredia),

činnosti alebo rozhodnutia, ktoré môžu mať vplyv na životné

prostredie,

o

ekonomické analýzy a predpoklady používané v rozhodovacích

procesoch,

zdravotný stav, bezpečnosť a životné podmienky človeka, stavby a

kultúrne dedičstvo, ktoré sú alebo môžu byť pozmenené prvkami

životného prostredia,

o

rozhodnutia, činnosti alebo faktory ovplyvňujúce životné prostredie,

správy vypracované verejnými orgánmi alebo v ich mene o uplatňovaní

environmentálnych predpisov.



druhý pilier, týkajúci sa účasti na procese environmentálneho rozhodovania (články 6,

7 a 8)

Francúzski občania sa môžu zúčastniť konania predchádzajúceho implementácii

akéhokoľvek regulačného a legislatívneho projektu, plánu, programu, verejnej politiky alebo

iných, v nasledujúcich oblastiach:

o

vydávanie povolení na určité činnosti alebo zariadenia,

rozvoj environmentálnych plánov alebo programov,

rozvoj environmentálnych politík,

príprava predpisov.

17

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Za týmto účelom môžu občania:

o

zúčastňovať sa určitých podujatí (mestská rada, schôdza združenia

obyvateľov a pod.),

o

pripojiť sa k združeniam obyvateľov,

zúčastňovať sa verejných vyšetrovaní,

zapojiť sa do konzultácie.



tretí pilier, týkajúci sa prístupu k spravodlivosti v oblasti životného prostredia (článok

9)

Francúzske právo umožňuje občanom a združeniam, ktoré ich zastupujú, podniknúť

kroky na získanie práva na nápravu a odsúdenie škôd na životnom prostredí zo strany

verejných orgánov (v prípade nedodržania princípov účasti a informovanosti). Umožňuje tiež

namietať proti porušovaniu environmentálnej legislatívy verejnou alebo súkromnou osobou.

Je možné začať konanie na správnych alebo iných súdoch. Opravné prostriedky musia byť

dostatočné a účinné, objektívne a spravodlivé. Rozhodnutia musia byť vyhotovené písomne a

musia byť prístupné verejnosti.

5.5 Maďarsko

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na

určité činnosti

V Maďarsku je posudzovanie vplyvov na životné prostredie upravené najmä zákonom

10

č. LIII z roku 1995 o všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia , ktorý obsahuje

základný koncept a definície EIA a SEA (Strategic Environmental Assesssment). Podrobnejšie

je problematika upravená v nariadení vlády č. 314/2005 (XII. 25.) o posudzovaní vplyvov na

11

životné prostredie a integrovanom povoľovaní v oblasti životného prostredia. Proces

posudzovania vplyvov na životné prostredie je v Maďarsku samostatným procesom, ktorý

predchádza povoľovaciemu konaniu. Posúdenie vplyvov na životné prostredie je procesnou

podmienkou, bez neho nemôže byť povolenie udelené. Na proces posudzovania vplyvov na

životné prostredie sa vzťahuje všeobecné správne právo procesné. Neudelenie kladného

12

stanoviska je prekážkou povolenia projektu.

¹⁰1995 LIII. Zákon o všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia. Dostupné na internete (v maďarčine):

https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=99500053.tv [cit. 05.01.2022]

¹¹314/2005. (XII. 25.) Vládne nariadenie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a integrovanom povoľovaní

v oblasti životného prostredia. Dostupné na internete (v maďarčine):

https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a0500314.kor [cit. 05.01.2022]

¹²Balounová, E., Šamová, M.: Dotčená veřejnost v posuzování vlivů na životní prostředí. Parlamentný inštitút

Poslaneckej snemovne ČR, január 2017

18

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Vláda určí činnosti, pri ktorých sa vždy vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné

prostredie, a určí činnosti, pri ktorých má orgán ochrany životného prostredia právomoc

rozhodovať na základe kritérií uvedených v príslušnom nariadení vlády ako a či je potrebné

posúdenie vplyvov na životné prostredie. Žiadateľ predloží zistenia posúdenia vplyvov na

životné prostredie v štúdii vplyvov na životné prostredie. (§ 68 zákona LIII z roku 1995 o

všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia)

Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku

Smernica je implementovaná najmú nasledujúcimi právnymi predpismi:



zákonom č. LIII z roku 1995 o všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia

nariadením vlády č. 314/2005 (XII. 25.) o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

a integrovanom povoľovaní v oblasti životného prostredia.

Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch

Dotknutou verejnosťou sú tie fyzické alebo právnické osoby alebo organizácie, ktoré

nemajú právnu subjektivitu, ktorých sa výsledky EIA dotýkajú alebo môžu byť dotknuté alebo

ktoré majú na rozhodnutí záujem (§ 2 nariadenia vlády č. 314/2005 (XII. 25.)).

Práva dotknutej verejnosti v procese EIA

Združenia založené na ochranu environmentálnych záujmov, ktoré nie sú politickými

stranami alebo odbormi, majú postavenie účastníka konania v oblasti svojho pôsobenia v

environmentálnych správnych konaniach (§ 98 zákona LIII z roku 1995 o všeobecných

pravidlách ochrany životného prostredia).

Dotknutá verejnosť má mať možnosť si žiadosť preštudovať do 8 dní od jej podania.

Pred prijatím rozhodnutia sa môže uskutočniť verejná diskusia. Táto verejná diskusia je

zachytená a zaznamenaná buď zvukom alebo obrazom, ktorý je zverejnený prostredníctvom

elektronických kanálov. To isté platí v prípade písomnej dokumentácie.

Ochrana proti prípadným obštrukciám dotknutej verejnosti v EIA

V prípade, že investor pociťuje ujmu v podobe poškodenia dobrého mena, alebo ujmu

na majetku, môže začať súdny spor týkajúci sa ochrany osobnosti. V rokoch 2017–2020

Najvyšší súd konštatoval poškodenie dobrého mena, ale neurčil finančnú kompenzáciu.

19

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Organizátor zhromaždenia na neverejnom mieste (súkromný priestor) bez súhlasu

13

vlastníka nehnuteľnosti sa dopustí priestupku. (§ 189 zákona o priestupkoch).

Skúsenosti s účasťou verejnosti v procese EIA

Verejné konzultácie zvyčajne prebiehajú cez internet. Štatistiky dokumentujúce túto

záležitosť, žiaľ, nie sú k dispozícii.

Implementácia Aarhuského dohovoru

14

V Maďarsku zákon CXII z roku 2011 o práve na informácie a o slobode informácií

zabezpečuje verejnosť údajov o životnom prostredí.

Zákon LIII z roku 1995 o všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia uznáva

právo účasti environmentálnych mimovládnych organizácií v rôznych správnych konaniach.

Najvyššie súdy prijali v roku 2010 rozhodnutie o právnom postavení mimovládnych

organizácií vo veciach environmentálnej verejnej správy.

15

Podľa zákona CXXXI z roku 2010 o spoločenskej participácii na príprave legislatívy

sa ako hlavné pravidlo (s určitými výnimkami) vyžaduje povinnosť širokej verejnej

konzultácie.

Maďarská vláda zverejnila Národnú správu o implementácii Aarhuského dohovoru v

16

roku 2020 .

¹³2012 II. zákon o priestupkoch, priestupkovom konaní a systéme registrácie priestupkov. Dostupné na internete

(v maďarčine): https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a1200002.tv [cit. 05.01.2022]

¹⁴2011 CXII. zákon o práve na informácie a slobode informácií. Dostupné na internete (v maďarčine):

https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a1100112.tv [cit. 05.01.2022]

¹⁵2010 CXXXI. zákon o spoločenskej participácii na príprave legislatívy. Dostupné na internete (v maďarčine):

https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a1000131.tv [cit. 05.01.2022]

¹⁶Stanovisko k návrhu národnej správy o Aarhuskom dohovore z 24. marca 2021. dostupné na internete (v

maďarčine): https://kormany.hu/dokumentumtar/az-aarhusi-egyezmeny-nemzeti-jelentes-tervezetenek-

velemenyezese [cit. 05.01.2022]

20

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

5.6 Nemecko

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na

určité činnosti

V Nemecku, podľa § 2 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

17

(UVPG) je proces EIA tzv. „závislá časť správnych konaní, ktoré slúžia na rozhodovanie o

prípustnosti projektov“. To znamená, že EIA sa musí začleniť do existujúceho schvaľovacieho

procesu.

Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie je upravený už spomínaným

zákonom UPVG a zákonom o doplňujúcich ustanoveniach o opravných prostriedkoch vo

18

veciach životného prostredia podľa smernice ES 2003/35/ES (UmwRG).

Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch

Dotknutá verejnosť je definovaná v ustanovení § 2 ods. 6 UPVG ako každá osoba, ktorej

záujmy sú dotknuté rozhodnutím podľa ustanovenia § 2 ods. 3 UPVG a ako spolky, ktorých

19

predmet činnosti je rozhodnutím dotknutý (spadajú sem najmä environmentálne spolky).

Práva dotknutej verejnosti v procese EIA

20

Podľa správneho poriadku (Verwaltungsverfahrensgesetz - VwVfG ) môže každý,

ktorého záujmy sú zámerom dotknuté, podať proti zámeru námietky do dvoch týždňov od

uplynutia lehoty na zverejnenie. Spolky, ktoré sú podľa zákona o organizácii správneho

21

súdnictva (Verwaltungsgerichtsordnung - VwGO ) oprávnené podať žalobu proti

rozhodnutiu podľa § 74 VwGO, môžu predložiť pripomienky aj v dvojtýždňovej lehote od

uplynutia lehoty na zverejnenie. Príslušný správny orgán prerokuje s týmito subjektmi ich

námietky a pripomienky.

¹⁷Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (UVPG). Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.gesetze-im-internet.de/uvpg/ [cit. 05.01.2022]

¹⁸Zákon o doplňujúcich ustanoveniach o opravných prostriedkoch vo veciach životného prostredia podľa

smernice ES 2003/35/ES (UmwRG). Dostupné na internete (v nemčine): http://www.gesetze-im-

internet.de/umwrg/ [cit. 05.01.2022]

¹⁹Balounová, E., Šamová, M.: Dotčená veřejnost v posuzování vlivů na životní prostředí. Parlamentný inštitút

Poslaneckej snemovne ČR, január 2017

²⁰Zákon o správnom konaní (VwVfG). Dostupné na internete (v nemčine): https://www.gesetze-im-

internet.de/vwvfg/BJNR012530976.html / [cit. 05.01.2022]

²¹Správny súdny poriadok (VwGO). Dostupné na internete (v nemčine): http://www.gesetze-im-

internet.de/vwgo/BJNR000170960.html [cit. 05.01.2022]

21

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Pred podaním správnej žaloby je potrebné podať tzv. námietku (Widerspruch) k

správnemu orgánu, ktorý rozhodol v povoľovacom konaní. Tento môže rozhodnutie buď

zrušiť, alebo zmeniť.

UmwRG upravuje opravné prostriedky v oblasti životného prostredia a vzťahuje sa na

správne žaloby podané proti rozhodnutiam podľa ustanovenia § 2 ods. 3 UPVG, týkajúce sa

prípustnosti zámeru, pre ktoré platí povinnosť vykonať posudzovanie vplyvu na životné

22

prostredie.

V Nemecku platí zásada, že štátne opatrenie možno napadnúť na súde len tým

subjektom, ktorého práva by mohli byť prípadne porušené. V zásade neexistuje možnosť, aby

zákonnosť opatrenia preskúmal súd výlučne vo verejnom záujme. Od tejto zásady sa však v

oblasti práva na ochranu životného prostredia upúšťa. § 2 ods. 1 UmwRG stanovuje, že

oficiálne uznané združenia, ktoré podporujú ciele ochrany životného prostredia môžu

podniknúť právne kroky proti konkrétnym uvedeným opatreniam v zákone „bez toho, aby

museli tvrdiť, že boli porušené ich práva“. Za tieto žaloby v zastúpení zodpovedajú správne

súdy.

Účelom tohto ustanovenia je zapracovať povinnosť ustanovenú v článku 9 Aarhuského

dohovoru - umožniť „dotknutej verejnosti“ vrátane mimovládnych organizácií, ktoré

23

podporujú ochranu životného prostredia, „široký prístup k spravodlivosti“.

Zároveň sa rozsah niektorých ustanovení zákona UmwRG rozšíril aj na fyzické a

právnické osoby.

Ochrana proti prípadným obštrukciám dotknutej verejnosti v EIA

Ochrana sa vzťahuje najmä proti vznášaniu námietok osobou, alebo združením

prvýkrát až v odvolacom konaní, ak tieto námietky neboli predtým vznesené v povoľovacom

konaní. Malo by sa tiež zabrániť tomu, aby uznané environmentálne združenie vznieslo v

odvolacom procese určité námietky, o ktorých vedelo už pri schvaľovacom procese, a ktoré

by boli v rozpore so záujmami ochrany životného prostredia, ktorých je združenie v

skutočnosti zástancom.

²²Balounová, E., Šamová, M.: Dotčená veřejnost v posuzování vlivů na životní prostředí. Parlamentný inštitút

Poslaneckej snemovne ČR, január 2017

²³Environmental Representative Action - possibility for non-governmental organisations to take legal action.

ECPRD požiadavka č. 3897 (uzavretá databáza dostupná po prihlásení).

22

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Implementácia Aarhuského dohovoru

Správu o implementácii Aarhuského dohovoru pripravuje federálne Ministerstvo

životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti v spolupráci s ostatnými

24

ministerstvami a spolkovými štátmi .

V Nemecku je účasť verejnosti na posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA)

založená na § 18-22 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (UVPG). V súlade s

§ 19 ods. 1 UVPG je príslušný orgán povinný podávať informácie. Právo účasti verejnosti sa

týka konaní o vydanie kolaudačného rozhodnutia, o stanovení povinnosti EIA a prípadne

o realizácii cezhraničnej účasti v zmysle § 54-56 UVPG. Zákon tiež stanovuje príslušný orgán,

zodpovedný za postup a za rozhodnutie o povolení, orgán, od ktorého možno získať

dodatočné informácie, a stanovuje termíny na zaslanie akýchkoľvek pripomienok a otázok.

Špecifikuje tiež označenie správ a odporúčaní relevantných pre projekt, miesto a obdobie

kontroly a ďalšie podrobnosti o postupe.

Ako druhý krok v procese účasti príslušný orgán predloží správu EIA a relevantný

rozhodovací proces týkajúci sa projektu.

Všetky dokumenty sú fyzicky dostupné na povoľovacom úrade alebo obci po dobu

najmenej jeden mesiac na nahliadnutie, ako aj na príslušnom internetovom portáli. Takéto

portály existujú na spolkovej aj štátnej úrovni. Podľa § 21 ods. 2 UVPG lehota na predloženie

pripomienok končí mesiac po termíne na vystavenie dokumentov.

V praxi prebiehajúca pandémia sťažuje dodržiavanie vyššie uvedených požiadaviek a

termínov. Fyzické kontroly na povoľovacích úradoch dočasne neboli možné z dôvodu

obmedzenia kontaktu. V dôsledku toho nebolo možné vykonávať práva na kontrolu

vyplývajúce zo zákonných požiadaviek na účasť verejnosti v plnom rozsahu, na čo

poukazovali v hodnotiacej správe aj mimovládne organizácie. V rámci prijatia nápravy bol 20.

mája 2020 prijatý zákon na zabezpečenie riadneho plánovania a schvaľovacích postupov počas

25

pandémie COVID-19. Tento zákon upravuje požiadavky na účasť verejnosti v reakcii na

pandémiu. V konaní podľa UVPG zákon umožňuje okrem iného aj fyzické vystavenie

príslušnej dokumentácie na úrade nahradiť zverejnením na internete, ak sa príslušné

zobrazovacie obdobie končí najneskôr do 31.12.2022.

²⁴Národná správa o implementácii Aarhuského dohovoru v Nemecku. Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.bmu.de/fileadmin/Daten_BMU/Download_PDF/Umweltinformation/aarhus_umsetzungsbericht_20

21_de_clean_bf.pdf [cit. 05.01.2022]

²⁵Zákon na zabezpečenie riadneho plánovania a schvaľovacích postupov počas pandémie COVID-19 (Zákon o

bezpečnosti plánovania – PlanSiG). Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.bgbl.de/xaver/bgbl/text.xav?SID=&tf=xaver.component.Text_0&tocf=&qmf=&hlf=xaver.component.

Hitlist_0&bk=bgbl&start=%2F%2F*%5B%40node_id%3D%27941308%27%5D&skin=pdf&tlevel=-

2&nohist=1&sinst=085A86A8 [cit. 05.01.2022]

23

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Taktiež existujú nástroje pre účasť verejnosti pri prerokovávaní a hodnotení veľkých

environmentálnych projektov a plánov.

5.7 Poľsko

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na

určité činnosti

Rozhodnutie o vplyve určitého projektu na životné prostredie určuje podmienky na

realizáciu projektu. Rozhodnutie o vplyve na životné prostredie je potrebné pre plánované:

1. projekty, ktoré môžu vždy výrazne ovplyvniť životné prostredie,

2. projekty, ktoré môžu potenciálne významne ovplyvniť životné prostredie.

V prípade procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nejde o samostatný postup.

Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku

Túto problematiku upravuje 3. hlava zákona z 3. októbra 2008 o poskytovaní informácií

o životnom prostredí a jeho ochrane, účasti verejnosti na ochrane životného prostredia a

posudzovaní vplyvov na životné prostredie (Zbierka zákonov z roku 2021, bod 247). V rámci

svojej úpravy implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.

decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné

prostredie.

Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch

Zákon definuje posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie - rozumie sa ním

postup posudzovania vplyvov pripravovaného zámeru na životné prostredie, ktorý zahŕňa

najmä:

1) overenie správy o vplyve projektu na životné prostredie,

2) získavanie stanovísk a dohôd vyžadovaných zákonom,

3) poskytovanie príležitostí na účasť verejnosti na konaní.

Zákon neobsahuje definíciu „dotknutej verejnosti“ v zmysle smernice. Zákon

stanovuje pravidlá účasti verejnosti na ochrane životného prostredia. Účasť verejnosti v

konaní o vydaní rozhodnutia o vplyve zámeru na životné prostredie je upravená v čl. 79

zákona. V zmysle smernice ustanovenia zákona umožňujú garantovať účasť verejnosti v

konaní o posúdení vplyvov na životné prostredie.

24

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Obmedzenia

Čl. 79 ods. 2 zákona o ochrane životného prostredia stanovuje, že je možné vylúčiť

účasť verejnosti pri posudzovaní projektov realizovaných v uzavretých oblastiach. Pojem

„uzavreté oblasti“ je definovaný v poľskom práve ako oblasti vyhradené pre národnú obranu

a bezpečnosť.

Možnosť vylúčiť účasť verejnosti zo strany orgánov, ktoré takéto konania vedú, bola

zavedená aj v prípade konaní o cezhraničnom vplyve projektu.

Rozhodnutie o vplyvoch určitého projektu na životné prostredie možno vydať, ak sa

vykonalo posúdenie vplyvov projektu na životné prostredie s prihliadnutím na výsledky

prerokovávania za účasti verejnosti.

Práva dotknutej verejnosti v procese EIA

Účasť verejnosti na hodnotení vplyvov na životné prostredie je upravená v časti III

zákona s názvom účasť verejnosti na ochrane životného prostredia (články 29-43).

Podľa článku 29 "každý má právo podávať pripomienky a návrhy v konaní, ktoré si vyžaduje

účasť verejnosti" a článku 30, ktorý hovorí, že "správne orgány, príslušné vydávať rozhodnutia alebo

vypracovávať návrhy dokumentov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona alebo iné zákony,

vyžadujúce účasť verejnosti, zabezpečia, aby verejnosť mala možnosť zúčastniť sa, a to pred vydaním

takýchto rozhodnutí alebo ich zmien a pred prijatím takýchto dokumentov alebo ich zmien."

Pred vydaním a zmenou rozhodnutí vyžadujúcich účasť verejnosti orgán verejnej

správy verejne oznámi informácie o:

1) začatí posudzovania vplyvu projektu na životné prostredie;

2) začatí konania;

3) predmete rozhodnutia, ktoré sa má vo veci vydať;

4) orgáne, ktorý vydáva rozhodnutia a orgánoch, ktoré vydávajú stanoviská a robia opatrenia;

5) možnosti zoznámiť sa s dokumentáciou a miestom, kde je k nej prístup;

6) možnosti podávania pripomienok a návrhov;

7) spôsobe a mieste podávania pripomienok a žiadostí a 30-dňovej lehote na ich predloženie;

8) orgáne, ktorý bude posudzovať pripomienky a žiadosti

9) dátume a mieste verejného prerokovania, ak sa má konať (nie je to povinné).

Pripomienky a podnety je možné zasielať:

1) písomne;

2) ústne do zápisnice;

3) prostriedkami elektronickej komunikácie.

25

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Skúsenosti s účasťou verejnosti v procese EIA

V zmysle čl. 44 zákona environmentálne organizácie majú právo zúčastniť sa konania,

ktoré vyžaduje účasť verejnosti, tak pred orgánom prvého a druhého stupňa, ako aj pred

správnym súdom. Toto právo je nezávislé od predchádzajúcej činnosti ekologickej organizácie

v rôznych štádiách správneho konania. Navyše podľa § 31 ods. 1 bod 1 správneho poriadku

môže ekologická organizácia ako spoločenská organizácia v prípade spoločenského záujmu a

odôvodnenia jej zákonom stanoveným cieľom podať aj návrh na začatie konania, ako aj na

obnovu konania a vyhlásenie rozhodnutie za neplatné.

Minister životného prostredia a generálny riaditeľ pre ochranu životného prostredia

nie sú povinní viesť register environmentálnych organizácií, ktoré prihlásili svoju účasť v

konaní ako účastník. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že výsady ekologických

organizácií patria všetkým spoločenským organizáciám, ktorých štatutárnym cieľom je

ochrana životného prostredia, bez rozdielu medzi organizáciami, ktoré majú alebo nemajú

materiálne výhody zo svojej činnosti. Preto nie je možné odhadnúť rozsah neoprávnenej účasti

environmentálnych organizácií v konaní o vydanie rozhodnutia o vplyvoch na životné

prostredie.

Odvolania proti rozhodnutiam o vplyvoch na životné prostredie podané

environmentálnymi organizáciami oprávnenými na tento účel majú právne účinky, ako je

zrušenie rozhodnutia len v súvislosti s chybnými rozhodnutiami. Ak je podané odvolanie

proti správnemu rozhodnutiu, odvolanie sa považuje za neoprávnené a odvolací orgán

rozhodnutie potvrdí.

Implementácia Aarhuského dohovoru

Poľsko ratifikovalo Aarhuský dohovor v roku 2001. O dva roky neskôr bol uverejnený

v Zbierke zákonov (Dz. U. z roku 2003, č. 78, položka 706). Tvorí súčasť vnútroštátneho

právneho poriadku a je priamo uplatniteľný. Bez ohľadu na to sa na zákonnej úrovni

konkretizovalo právo na prístup k informáciám a spravodlivosti a účasť na rozhodovaní vo

veciach životného prostredia (zákon o poskytovaní informácií o životnom prostredí a jeho

ochrane, o účasti verejnosti na ochrane životného prostredia a o hodnotení vplyvu na životné

prostredie). Spoločnosť je tak vybavená nástrojmi, ktoré jej umožňujú prístup k informáciám

o životnom prostredí a ovplyvňovanie rozhodovacích procesov týkajúcich sa životného

prostredia vrátane jeho ochrany.

26

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

5.8 Rakúsko

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na

určité činnosti

Rakúsko má integrovaný postup posudzovania vplyvov na životné prostredie

a udeľovania povolení na projekty. Postup pri udeľovaní povolení na projekty, ktoré musia

prejsť posúdením vplyvov na životné prostredie, upravuje zákon o posudzovaní vplyvov na

životné prostredie. Vo väčšine prípadov o všetkých potrebných povoleniach rozhoduje v

zlúčenom konaní jeden príslušný orgán. V prípade vysokorýchlostných železničných tratí a

federálnych ciest je postup trochu odlišný.

Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o

posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v

znení neskorších predpisov bola transponovaná zákonom o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie (EIA).

Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch

Vo vnútroštátnom práve neexistuje žiadna definícia „dotknutej verejnosti“, existujú

však definície dotknutých strán, ako sú susedia, environmentálne organizácie alebo občianske

iniciatívy, ako členov „dotknutej verejnosti“. Okruh účastníkov konania EIA podľa zákona o

EIA je definovaný veľmi široko: napr. susedia, ktorí by mohli byť dotknutí možnými vplyvmi

na životné prostredie, osoby, ktoré majú právne postavenie podľa platných správnych

ustanovení (napr. priemyselný zákonník, zákon o vodnom hospodárstve), ombudsman pre

životné prostredie, hostiteľská obec a priamo susediace obce, ktoré môžu byť dotknuté

významnými vplyvmi projektu na životné prostredie, skupiny občanov, uznávané

environmentálne organizácie a pod.

Práva dotknutej verejnosti v procese EIA

Národný zákon o EIA poskytuje právo na informácie širšej verejnosti. K projektu a k

vyhláseniu o vplyvoch na životné prostredie môže v určenej lehote predložiť úradu písomné

pripomienky ktokoľvek. Existuje právo účasti v konaní a právo na odvolanie pre susedov,

obce, uznanú environmentálnu organizáciu, určité skupiny občanov a ombudsmana pre

životné prostredie. Dotknuté strany majú právo podávať námietky, ako aj právo zúčastniť sa

na pojednávaniach a ďalšom postupe.

27

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

Ochrana proti prípadným obštrukciám dotknutej verejnosti v EIA

V rámci postupu EIA môže byť povoľovacie konanie prerušené, aby sa uskutočnil

proces mediácie. Orgán o tom rozhodne na žiadosť predkladateľa projektu. Účelom mediácie

je urovnanie konfliktu záujmov mimo správneho konania za pomoci mediátora alebo

vypracovanie kompromisných návrhov. Podrobnosti procesu mediácie nie sú upravené

zákonom, ale musia sa na nich dohodnúť strany v konflikte; to platí aj pre výber mediátora a

rozloženie nákladov. Orgán môže posúdiť výsledky mediácie v rámci zákonných možností

(napr. uložením podmienok, kompenzačných opatrení, monitorovacích alebo oznamovacích

povinností). Okrem toho existuje možnosť uloženia správnych pokút osobám, ktoré porušujú

pravidlá nevhodným správaním a v prípade, že predchádzajúce napomenutia boli neúspešné

(§ 34 zákona o všeobecnom správnom konaní).

Skúsenosti s účasťou verejnosti v procese EIA

Komplexná účasť verejnosti je základným prvkom EIA a prebieha v niekoľkých

krokoch v procese EIA. Účasť verejnosti týkajúca sa veľkých infraštruktúrnych projektov,

veterných parkov alebo prečerpávacích elektrární – dôležitých pre obrat v energetickej politike

– alebo iných typov projektov podľa smernice EIA, môže byť dosť intenzívna a môže mať

vplyv na trvanie konania z dôvodu odvolaní proti povoleniu na výstavbu. V niektorých

prípadoch je potrebné projekt upraviť z dôvodu sťažností strán, aby bolo možné získať súhlas

na výstavbu.

Implementácia Aarhuského dohovoru

V národnom zákone o EIA sú plne implementované záväzky dané Aarhuským

dohovorom o účasti verejnosti. Zapojenie širokej verejnosti do rozhodnutí, ktoré sa jej týkajú,

je neoddeliteľnou súčasťou modernej koncepcie politiky a správy (článok 7 Aarhuského

dohovoru). Mnoho plánov a programov (napr. v oblasti regionálneho plánovania,

odpadového a vodného hospodárstva, znečisťovania ovzdušia) sa tak vytvára za účasti

a informovania širokej verejnosti.

28

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

6. Záver

Predmetom porovnania bolo niekoľko aspektov procesu posudzovania vplyvov na

životné prostredie a zvlášť postavenia tzv. „dotknutej verejnosti“ v tomto procese.

Podľa smernice č. 2011/92/EÚ si môžu členské štáty rozhodnúť, či proces posudzovania

vplyvov na životné prostredie začlenia do jestvujúcich procesov povoľovania projektov alebo

tento proces vyčlenia na samostatné konanie. Prvý spôsob uplatňujú z nami sledovaných

štátov Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Rakúsko, zatiaľ čo v Českej republike, Dánsku

a Maďarsku predstavuje EIA osobitné konanie predchádzajúce povoľovaciemu konaniu (až

na niektoré výnimky).

Definícia „dotknutej verejnosti“ je v smernici pomerne jasne daná, preto sme

nezaznamenali veľké rozdiely medzi takýmito definíciami v právnych predpisoch

sledovaných štátov. V zásade sa jedná o fyzické, alebo právnické osoby, ktoré by mohli byť

určitým spôsobom ovplyvnené navrhovaným projektom a taktiež združenia a organizácie

s environmentálnym zameraním.

Čo sa týka práv dotknutej verejnosti – tieto vychádzajú jednak z právnych predpisov

Európskej únie, ale taktiež z ustanovení Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti

na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,

tzv. Aarhuského dohovoru. Práva dotknutej verejnosti zahŕňajú právo na prístup

k informáciám, právo zúčastňovať sa v príslušných konaniach, ako aj právo na prístup

k opravným prostriedkom. Za týchto okolností sme nezaznamenali významné rozdiely

v uplatňovaní týchto práv v nami sledovaných štátoch.

Rešpektovanie práv verejnosti je nepochybne prejavom transparentnosti

a demokratického prístupu k rozhodovaniu. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť situácie, kedy

sa správanie určitých subjektov môže zmeniť na obštrukcie a spôsobovať tak vážne problémy

v administratívnych konaniach. Preto sme zisťovali, či majú sledované štáty prijaté nejaké

právne nástroje na ochranu pred prípadnými obštrukciami zo strany verejnosti. Nemecko

a Rakúsko uviedli určité špecifické nástroje, ktoré možno uplatniť v konaniach EIA, ostatné

sledované štáty používajú na tento účel rovnaké nástroje, ako pri iných správnych konaniach.

29

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

7. Použité zdroje

1. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z.z. o prijatí

Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a

prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o

posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

3. Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

4. Návrh Národnej správy o implementácii Aarhuského dohovoru v ČR. Dostupné na

internete (v češtine):

https://www.mzp.cz/C1257458002F0DC7/cz/dokumenty_aarhuska_umluva/$FILE/OFD

N-NIZ_Aarhus_2020_cz_k_pripominkam-20210114.pdf [cit. 05.01.2022]

5. Práva dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Požiadavka

ECPRD č. 3272, 4125 a 4892 (uzavretá databáza).

6. Environmentálne reprezentatívne akcie – možnosť mimovládnych organizácií

podniknúť právne kroky. ECPRD požiadavka č. 3897 (uzavretá databáza).

7. Správa o implementácii AArhuského dohovoru. Dostupné na internete (v angličtine):

https://mim.dk/media/221302/rapport-om-aarhuskonventionen-engelsk-version.pdf [cit.

05.01.2022]

8. Balounová, E., Šamová, M.: Dotčená veřejnost v posuzování vlivů na životní prostředí.

Parlamentný inštitút Poslaneckej snemovne ČR, január 2017

9. Zákonník životného prostredia. Dostupné na internete (vo francúzštine):

https://www.legifrance.gouv.fr/codes/id/LEGITEXT000006074220/ [cit. 05.01.2022]

10. Správa o implementácii Aarhuského dohovoru. Dostupné na internete (vo francúzskom

jazyku): http://www.consultations-publiques.developpement-

durable.gouv.fr/IMG/pdf/rapport-aarhus_france_2021-vconsultation_18fevrier2021-

2.pdf [cit. 05.01.2022]

11. 1995 LIII. Zákon o všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia. Dostupné na

internete (v maďarčine): https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=99500053.tv [[cit.

05.01.2022]

12. 314/2005. (XII. 25.) Vládne nariadenie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a

integrovanom povoľovaní v oblasti životného prostredia. Dostupné na internete:

https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a0500314.kor [cit. 05.01.2022]

13. 2012 II. zákon o priestupkoch, priestupkovom konaní a systéme registrácie priestupkov.

Dostupné na internete (v maďarčine): https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a1200002.tv

[cit. 05.01.2022]

14. 2011 CXII. Zákon o práve na informácie a slobode informácií. Dostupné na internete (v

maďarčine): https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a1100112.tv [cit. 05.01.2022]

15. 2010 CXXXI. Zákon o spoločenskej participácii na príprave legislatívy. Dostupné na

internete: https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a1000131.tv [cit. 05.01.2022]

30

Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

16. Stanovisko k návrhu národnej správy o Aarhuskom dohovore z 24. marca 2021.

dostupné na internete (v maďarčine): https://kormany.hu/dokumentumtar/az-aarhusi-

egyezmeny-nemzeti-jelentes-tervezetenek-velemenyezese [cit. 05.01.2022]

17. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (UVPG). Dostupné na internete (v

nemčine): https://www.gesetze-im-internet.de/uvpg/ [cit. 05.01.2022]

18. Zákon o doplňujúcich ustanoveniach o opravných prostriedkoch vo veciach životného

prostredia podľa smernice ES 2003/35/ES (UmwRG). Dostupné na internete (v nemčine):

http://www.gesetze-im-internet.de/umwrg/ [cit. 05.01.2022]

19. Zákon o správnom konaní (VwVfG). Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.gesetze-im-internet.de/vwvfg/BJNR012530976.html / [cit. 05.01.2022]

20. Správny súdny poriadok (VwGO). Dostupné na internete (v nemčine):

http://www.gesetze-im-internet.de/vwgo/BJNR000170960.html [cit. 05.01.2022]

21. Národná správa o implementácii Aarhuského dohovoru v Nemecku. Dostupné na

internete (v nemčine):

https://www.bmu.de/fileadmin/Daten_BMU/Download_PDF/Umweltinformation/aarhu

s_umsetzungsbericht_2021_de_clean_bf.pdf [cit. 05.01.2022]

22. Zákon na zabezpečenie riadneho plánovania a schvaľovacích postupov počas pandémie

COVID-19 (Zákon o bezpečnosti plánovania – PlanSiG). Dostupné na internete (v

nemčine):

https://www.bgbl.de/xaver/bgbl/text.xav?SID=&tf=xaver.component.Text_0&tocf=&qmf

=&hlf=xaver.component.Hitlist_0&bk=bgbl&start=%2F%2F*%5B%40node_id%3D%2794

1308%27%5D&skin=pdf&tlevel=-2&nohist=1&sinst=085A86A8 [cit. 05.01.2022]

31