Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
05/2022  
Účasť verejnosti v procesoch  
posudzovania vplyvov na životné  
prostredie  
Anotácia:  
Predložený materiál  
porovnáva niekoľko aspektov  
procesu posudzovania  
vplyvov na životné prostredie  
a zvlášť postavenia tzv.  
„dotknutej verejnosti“ v  
tomto procese vo vybraných  
európskych štátoch.  
Kľúčové slová:  
Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová, Odbor Parlamentný  
posudzovanie vplyvov na  
životné prostredie, dotknutá  
verejnosť, správne konanie,  
účastník konania, opravné  
prostriedky, obštrukčné  
správanie  
inštitút  
Schválila:  
Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru  
Parlamentný inštitút  
Bratislava  
2. februára 2022  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Obsah  
3
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
1. Úvod  
Posúdenie vplyvov na životné prostredie (tzv. proces EIA – z anglického  
Environmental  
Impact  
Assessment)  
je  
proces  
hodnotenia  
pravdepodobných  
environmentálnych vplyvov navrhovaného projektu alebo rozvoja s prihliadnutím na  
vzájomne súvisiace sociálno-ekonomické, kultúrne vplyvy a vplyvy na ľudské zdravie -  
prospešné aj nepriaznivé.  
UNEP (United Nations Environment Programme) definuje posudzovanie vplyvov na  
životné prostredie (EIA) ako nástroj používaný na identifikáciu environmentálnych,  
sociálnych a ekonomických vplyvov projektu pred rozhodovaním. Jeho cieľom je predvídať  
vplyvy na životné prostredie v počiatočnom štádiu plánovania a navrhovania projektov, nájsť  
spôsoby a prostriedky na zníženie nepriaznivých vplyvov, navrhnúť projekty tak, aby  
zodpovedali miestnemu prostrediu, a prezentovať predpovede a možnosti subjektom s  
rozhodovacou právomocou. Použitím EIA je možné dosiahnuť environmentálne aj  
ekonomické výhody, ako napríklad zníženie nákladov a času na implementáciu projektu,  
zamedzenie dodatočných nákladov na nápravu/odstraňovanie škôd a negatívnych dopadov.  
4
 
2. Súhrnná tabuľka: Dotknutá verejnosť v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Štát  
Vzťah EIA k povoľovacím Definícia dotknutej verejnosti  
Práva dotknutej verejnosti  
Ochrana pred  
možnými  
konaniam  
obštrukciami  
samostatné  
konanie  
súčasť  
povoľovacieho osoba  
fyzická  
právnická osoba  
(NGO)  
s environmentálnym  
zameraním  
postavenie  
účastníka  
v konaní v povoľovacom  
postavenie  
účastníka  
podať  
odvolanie  
proti  
špecifická rovnaká  
ako  
konania  
v iných  
správnych  
konaniach  
EIA  
konaní  
rozhodnutiu  
Belgicko  
-
-
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
-
áno  
áno  
nie  
nie  
áno  
Česká  
republika  
áno  
v niektorých  
osobitných  
prípadoch  
áno  
áno  
áno  
Dánsko  
áno  
nie  
nie  
áno  
nie  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno*  
áno  
áno  
áno  
áno  
-
áno  
-
áno  
áno  
-
nie  
nie  
nie  
áno  
áno  
áno  
Francúzsko  
Maďarsko  
áno  
5
 
Štát  
Vzťah EIA k povoľovacím Definícia dotknutej verejnosti  
Práva dotknutej verejnosti  
Ochrana pred  
možnými  
konaniam  
obštrukciami  
samostatné  
konanie  
súčasť  
povoľovacieho osoba  
fyzická  
právnická osoba  
(NGO)  
s environmentálnym  
zameraním  
postavenie  
účastníka  
v konaní v povoľovacom  
postavenie  
účastníka  
podať  
odvolanie  
proti  
špecifická rovnaká  
ako  
konania  
v iných  
správnych  
konaniach  
EIA  
konaní  
rozhodnutiu  
Nemecko  
Poľsko  
nie  
nie  
nie  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
-
áno  
áno  
áno  
áno  
-
-
Rakúsko  
áno (okrem  
osobitných  
prípadov)  
áno  
(mediácia)  
áno  
* Zákonník životného prostredia neobsahuje definíciu dotknutej verejnosti, ale tento pojem zahŕňa miestne obyvateľstvo, združenia a obyvateľov, ktorí môžu byť projektom  
ovplyvnení.  
Zdroj: vlastné spracovanie autorky na základe citovaných zdrojov  
6
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
3. Právna úprava Európskej únie  
Definícia pojmu „dotknutá verejnosť“ sa nachádza v článku 1 (2):  
d) „verejnosť“ znamená jednu alebo viacero fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s  
vnútroštátnym právnym poriadkom alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny;  
e) „dotknutá verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá, alebo má  
záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania uvedeného v článku 2 ods. 2; na účely tejto  
definície sa predpokladá, že mimovládne organizácie, podporujúce ochranu životného prostredia a  
spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva, majú záujem...  
Článok 2 hovorí, že:  
2. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie možno začleniť do jestvujúcich procesov povoľovania  
projektov v členských štátoch alebo, ak to nie je možné, do iných procesov alebo postupov, ktoré sa  
ustanovia na dosiahnutie cieľov tejto smernice.  
Článok 6 sa venuje právam verejnosti na informácie o rozhodovacích procesoch tak,  
aby mala možnosť sa v prípade záujmu na nich zúčastniť. Taktiež verejnosť musí byť  
informovaná o rozhodnutí o udelení, resp. zamietnutí povolenia (článok 9).  
Prístup verejnosti k opravným prostriedkom upravuje článok 11:  
1. Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá  
verejnosť:  
a) ktorá má dostatočný záujem, alebo  
b) ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, kde to právne predpisy členského štátu upravujúce  
správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku,  
mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom  
ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek  
rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti.  
O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty  
v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti. Na tento účel  
sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 1  
pri definícii pojmu „dotknutá verejnosť“, považuje za dostatočný.  
7
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Účelom EIA je podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. najmä:  
včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia so zreteľom  
na podporu trvalo udržateľného rozvoja,  
zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné  
prostredie,  
objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a  
to aj v porovnaní s nulovým variantom,  
určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia  
znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného  
prostredia,  
získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných  
predpisov.  
Dôležitou súčasťou tejto právnej úpravy je úprava práv verejnosti a zvlášť tzv.  
dotknutej verejnosti zúčastniť sa na tomto procese a možnosť ovplyvňovať rozhodnutia. Práva  
verejnosti a dotknutej verejnosti v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie  
vyplývajú jednak z medzinárodnoprávnej úpravy (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti  
verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného  
prostredia, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 5. marca 2006 - tzv. Aarhuský  
1
dohovor ) a ďalej aj z práva Európskej únie.  
Pojem „dotknutá verejnosť“ je definovaný v § 3 písm. s) zákona š. 24/2006 Z. z.:  
s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim  
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia  
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má  
záujem na takom konaní,  
t) mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia je občianske združenie,  
neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil  
1 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z. z. o prijatí Dohovoru o prístupe k  
informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného  
prostredia  
8
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
štát, alebo nadácia založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania  
prírodných hodnôt...  
Práva dotknutej verejnosti v konaní EIA upravuje § 24 zákona.  
Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka (§ 24 (2)) v:  
konaniach posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a  
zisťovacích konaniach o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.  
Verejnosť musí prejaviť záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení  
podaním (§ 24 (3)):  
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,  
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej  
zmeny podľa § 30 ods. 8,  
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,  
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.  
Dotknutá verejnosť má následne aj postavenie účastníka v povoľovacom konaní k  
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak podala vyššie uvedené podania alebo odvolania ako  
je napr. územné, stavebné konanie podľa Stavebného zákona ako aj v konaniach podľa  
osobitných predpisov, ako napr. integrované povoľovacie konanie.  
Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť  
alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (zisťovacie konanie), alebo proti  
záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania  
o vydaní záverečného stanoviska. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na  
navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení (§ 24 (4)).  
9
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
5. Situácia vo vybraných európskych štátoch2  
5.1 Belgicko  
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na  
určité činnosti  
Oblasť životného prostredia a regionálneho plánovania boli regionalizované (to  
znamená prevedené na federatívne entity) od 80. rokov 20. storočia, s výnimkou jadrovej  
energetiky.  
Na federálnej úrovni štatút z 15. apríla 1994 týkajúci sa ochrany obyvateľstva a  
životného prostredia pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia a týkajúci  
sa Federálnej agentúry pre jadrovú kontrolu uvádza, že príslušný orgán na udeľovanie licencií  
berie do úvahy, odôvodneným spôsobom, výsledky posudzovania vplyvov na životné  
prostredie, a výsledky verejného šetrenia (konzultácií).  
Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku  
Transpozícia smernice 2011/92/EÚ si vo Valónsku vyžiadala úpravu  
environmentálneho zákonníka, ako aj vyhlášky z 11. marca 1999 týkajúcej sa  
environmentálneho povolenia. V regióne hlavného mesta Brusel bola z toho istého dôvodu  
potrebná úprava Kódexu mestského plánovania a rozvoja, ako aj vyhlášky z 5. júna 1997  
týkajúcej sa všeobecných ustanovení environmentálneho manažmentu a vyhlášky z 27.  
októbra 2006 týkajúcej sa sanácie a ochrany pôdy.  
Na federálnej úrovni bolo potrebné upraviť štatút z 15. apríla 1994 o ochrane  
obyvateľstva a životného prostredia pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho  
žiarenia a týkajúci sa Federálnej agentúry pre jadrovú kontrolu.  
Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch  
Podľa federálnej legislatívy sa tento pojem vzťahuje na každú osobu, ktorá je  
ovplyvnená alebo ktorá môže byť ovplyvnená rozhodovacím procesom v záležitostiach  
životného prostredia, alebo ktorá má záujem, ktorý sa má v tejto súvislosti uplatniť.  
2
Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje sú čerpané aj z databázy Európskeho centra pre parlamentný výskum  
a dokumentáciu (ECPRD). Napr. Request #4892 Position and rights of the “public concerned” (e.g. NGOs) in the  
- Update of ECPRD Request no. 3272 and 4125. Dostupné na:  
https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about. Uzavretá databáza dostupná po prihlásení.  
10  
 
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Práva dotknutej verejnosti v procese EIA  
Podľa vnútroštátnych právnych predpisov môže dotknutá verejnosť počas konania  
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podávať písomné námietky a pripomienky.  
Tieto námietky a pripomienky sa však nemôžu týkať obsahu správy o hodnotení vplyvov na  
životné prostredie, ktorá už bola definitívne schválená.  
Vo Valónskom regióne sa proti rozhodnutiu príslušného orgánu môže odvolať každá  
fyzická alebo právnická osoba, ktorá prejaví záujem, ako aj obecné kolégium na území, kde sa  
má daný projekt uskutočniť.  
V regióne Brusel sa môžu proti rozhodnutiu o environmentálnom povolení odvolať  
žiadatelia, ako aj ktorákoľvek dotknutá verejnosť. „Dotknutá verejnosť“ je vo vyhláške  
definovaná takto: „Verejnosť, ktorá je ovplyvnená alebo ktorá môže byť ovplyvnená vplyvmi projektu,  
alebo ktorá má záujem vyjadriť sa počas konania.“  
Vo Flámskom regióne môže podať odvolanie proti rozhodnutiu prijatému príslušným  
orgánom žiadateľ, dotknuté správne orgány, každá osoba, ktorej rozhodnutie môže spôsobiť,  
priamo alebo nepriamo, nepríjemnosti, zodpovedný úradník alebo obecné kolégium.  
5.2 Česká republika  
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na  
určité činnosti  
Vo všeobecnosti je posudzovanie vplyvov na životné prostredie nezávislým postupom  
s vlastným výsledkom, ktorý je potrebný pre následné konanie, v ktorom sa udeľuje súhlas. V  
niektorých prípadoch je však možné v územnom a stavebnom konaní postupovať spoločne s  
Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku  
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o  
posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v  
11  
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch  
Dotknutá verejnosť je v § 3 i) zákona č. 100/2001 Sb. definovaná ako:  
1. každá osoba, ktorej práva alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím v ďalšom konaní dotknuté;  
2. právnická osoba súkromného práva, ktorej predmetom činnosti je podľa zakladateľského  
právneho konania ochrana životného prostredia alebo verejného zdravia, a ktorej hlavnou  
činnosťou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť, ktorá vznikla aspoň 3 roky pred dňom  
zverejnenia informácií o nadväzujúcom konaní podľa § 9b ods. 1 prípadne pred dňom vydania  
rozhodnutia podľa § 7 ods. 6, alebo ktorú podporuje svojimi podpismi najmenej 200 osôb.  
Práva dotknutej verejnosti v procese EIA  
Dotknutá verejnosť môže počas procesu posudzovania vplyvov predkladať  
pripomienky a stanoviská k projektu. Dotknutá verejnosť sa môže zúčastniť aj nasledujúcich  
konaní (napr. územného alebo stavebného konania). Môže predložiť pripomienky k projektu,  
odvolať sa proti rozhodnutiu vydanému v následnom konaní a podať na súd žalobu o zrušenie  
rozhodnutia vydaného v následnom konaní. Dotknutá verejnosť sa môže odvolať aj proti  
rozhodnutiu, že projekt nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a môže toto  
rozhodnutie napadnúť na súde.  
Ochrana proti prípadným obštrukciám dotknutej verejnosti v EIA  
Neexistuje žiadna špecifická ochrana, vzťahujúca sa priamo k posudzovaniu vplyvov  
na životné prostredie. Rýchlosť konania je daná lehotami na jednotlivé úkony v rámci konania  
o posudzovaní vplyvov. Pre všetky administratívne postupy sú stanovené všeobecné  
pravidlá. Správny orgán môže napríklad rozhodnúť o uložení správnej pokuty až do výšky 50  
000 CZK tomu, kto podstatnou mierou sťažuje priebeh konania napríklad tým, že sa bez  
ospravedlnenia nedostaví na výzvu správneho orgánu; narúša poriadok napriek  
predchádzajúcej výzve alebo nerešpektuje pokyny úradnej osoby (§ 62 zákona č. 500/2004 Sb.  
Skúsenosti s účasťou verejnosti v procese EIA  
Verejnosť vo všeobecnosti uplatňuje svoje práva zaručené smernicou EIA. Česká  
informačná agentúra životného prostredia ponúka niektoré štatistiky týkajúce sa hodnotenia  
3
vplyvov na životné prostredie , ale neexistujú žiadne verejne dostupné štatistiky týkajúce sa  
účasti verejnosti.  
12  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Implementácia Aarhuského dohovoru  
Požiadavky, týkajúce sa účasti dotknutej verejnosti na povoľovaní konkrétnych  
činností sa implementujú v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (a  
následných konaní). Viac informácií sa nachádza v návrhu Národnej správy o implementácii  
4
Aarhuského dohovoru v Českej republike .  
5.3 Dánsko  
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na  
určité činnosti  
V Dánsku je posudzovanie vplyvov na životné prostredie samostatným postupom.  
Návrh súhlasu je súčasťou príslušného materiálu, ktorý môže verejnosť a dotknutá verejnosť  
pripomienkovať. Po ukončení postupu environmentálneho posudzovania vrátane konzultácií  
príslušný orgán rozhodne o udelení súhlasu. Na základe odôvodneného záveru môže  
príslušný orgán/orgány udeliť povolenie a v prípade potreby aj viacero sektorových povolení.  
Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku  
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o  
posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v  
znení neskorších predpisov bola transponovaná zákonom 425/2016 o environmentálnom  
posudzovaní zámerov, programov a projektov. Najnovšia konsolidovaná verzia je zákon  
1976/2021. Ministerstvo dopravy a stavebníctva prijalo samostatnú legislatívu týkajúcu sa  
veľkých cestných, mostných  
a
železničných projektov  
a
Ministerstvo výživy,  
poľnohospodárstva a rybného hospodárstva zasa prijalo samostatnú legislatívu týkajúcu sa  
projektov intenzívneho chovu dobytka.  
Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch  
Podľa článku 5, č. 1 zákona 1976/2021 o environmentálnom hodnotení (EIA), verejnosť  
a dotknutá verejnosť sú:  
a) jedna alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby (spoločnosti atď.), ktoré sú priamo  
alebo nepriamo ovplyvnené plánom, programom alebo projektom alebo sa očakáva,  
že budú ovplyvnené; a  
13  
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
b) združenia a organizácie, ktorých záujmom je ochrana krajiny, kultúrneho dedičstva,  
prírody alebo životného prostredia, ak združenie alebo organizácia má stanovy alebo  
zákony dokumentujúce jej účel a má najmenej 100 členov.  
Práva dotknutej verejnosti v procese EIA  
Ako je uvedené vyššie, dánsky zákon nerozlišuje medzi verejnosťou vo všeobecnosti a  
dotknutou verejnosťou. Zákon o EIA nepokrýva špecifické práva strán, ktoré môžu byť  
výrazne ovplyvnené konkrétnym projektom. Na tieto práva sa vzťahuje zákon o správnom  
práve, ktorý musí byť rešpektovaný aj počas procesu posudzovania vplyvov na životné  
prostredie.  
Podľa zákona má verejnosť vo všeobecnosti, ako aj dotknutá verejnosť právo na  
informácie týkajúce sa konkrétneho projektu a na účasť na konzultáciách. Dotknutá verejnosť  
má právo podať odvolanie na odvolaciu komisiu. Odvolacia komisia pojednáva aj o  
prípadoch, ktoré sa týkajú iných typov rozhodnutí, ako je udelenie povolenia podľa tohto  
zákona.  
Zákon o EIA umožňuje odvolacej komisii (a súdom) udeliť odkladný účinok na  
pokračovanie projektu, kým rada neprerokuje sťažnosť a nevynesie konečný verdikt.  
Skúsenosti s účasťou verejnosti v procese EIA  
Ministerstvo životného prostredia nemonitoruje zapojenie verejnosti do procesu EIA.  
Implementácia Aarhuského dohovoru  
5
V apríli 2021 Dánsko predložilo správu o implementácii Aarhuského dohovoru .  
14  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
5.4 Francúzsko6 7  
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na  
určité činnosti  
Vo Francúzsku je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie súčasťou  
povoľovacieho konania.  
Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku  
8
Takúto právnu úpravu nájdeme v Zákonníku životného prostredia.  
Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch  
Zákonník životného prostredia neobsahuje definíciu dotknutej verejnosti, ale tento  
pojem zahŕňa miestne obyvateľstvo, združenia a obyvateľov, ktorí môžu byť projektom  
ovplyvnení.  
Práva dotknutej verejnosti v procese EIA  
Aktívna legitimácia v správnom súdnom konaní je podmienená právnym záujmom na  
podaní správnej žaloby, a to tak u fyzických osôb, ako aj u spolkov. Všeobecne správna žaloba  
proti rozhodnutiu správneho orgánu nemá odkladný účinok, vo výnimočných prípadoch  
môže však tento účinok súd na návrh žalobcovi priznať. V prípade protiprávnej absencie  
procesu EIA má však podanie správnej žaloby suspenzívny účinok.  
Existuje niekoľko postupov, umožňujúcich účasť verejnosti v správnych konaniach:  
verejná anketa a verejná diskusia.  
Anketa je systém na informovanie a zhromažďovanie názorov obyvateľstva.  
Objednáva si ju prefekt a vedie ju vyšetrovací komisár menovaný predsedom Správneho súdu  
a organizovaný na radnici (radách) miest, ktorých sa projekt týka.  
Pre určité typy projektov možno zorganizovať verejnú diskusiu o cieľoch a hlavných  
charakteristikách projektov počas fázy ich vývoja. Na zabezpečenie jej organizácie a kvality jej  
6 Balounová, E., Šamová, M.: Dotčená veřejnost v posuzování vlivů na životní prostředí. Parlamentný inštitút  
Poslaneckej snemovne ČR, január 2017  
7 Práva dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Požiadavka ECPRD č. 3272 (uzavretá  
databáza dostupná po prihlásení).  
15  
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
realizácie bol zriadený orgán: Národná komisia pre verejnú diskusiu, ktorej sekretariát  
zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia.  
Ochrana proti prípadným obštrukciám dotknutej verejnosti v EIA  
Na dotknutú verejnosť (osoby, ktoré majú záujem na konaní správnej žaloby) sa  
vzťahuje všeobecná právna úprava regulujúca zodpovednosť za škodu v prípade porušenia.  
Pri využití svojich procesných práv však dotknutá verejnosť nie je zodpovedná za prípadnú  
škodu spôsobenú staviteľovi napr. v dôsledku predĺženia konania.  
V rámci správneho súdnictva môže potom správny súd v prípade narušovania  
súdneho konania uložiť narušiteľovi poriadkovú pokutu až do výšky 3 000 EUR.  
Implementácia Aarhuského dohovoru  
Francúzsko ratifikovalo Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na  
rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, známy ako  
Aarhuský dohovor, 8. júla 2002 (po schválení zákonom č. 2002-285 z 28. februára 2002 ). Bol  
uverejnený výnosom č. 2002-1187 z 12. septembra 2002 a nadobudol účinnosť 6. októbra 2002.  
Princípy dohovoru boli prevzaté do Charty životného prostredia, ktorá sa opiera o  
Ústavu republiky a ktorá pripomína, že „každý má právo za podmienok a v medziach  
vymedzených zákonom na prístup k informáciám týkajúcim sa životného prostredia, ktorými  
disponujú orgány verejnej moci, a podieľať sa na tvorbe verejných rozhodnutí, ktoré majú  
vplyv na životné prostredie“ (článok 7).  
9
Francúzsko predložilo v roku 2021 aj Správu o implementácii Aarhuského dohovoru .  
35-stranová správa sa snaží rozvinúť a objasniť nasledujúce body:  
prvý pilier, týkajúci sa prístupu k informáciám o životnom prostredí (články 4 a 5  
dohovoru)  
Prostredníctvom legislatívy zavedenej na tento účel francúzsky štát poskytol súbor  
nástrojov, ktoré umožňujú všetkým občanom prístup k informáciám o životnom prostredí:  
o
uverejnenie v Úradnom vestníku Francúzskej republiky alebo v  
úradných bulletinoch,  
o
elektronický prístup k zmluvám, dohovorom a medzinárodným  
dohodám, komunitárnej, národnej, regionálnej alebo miestnej  
16  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
legislatíve týkajúcej sa životného prostredia (najmä prostredníctvom  
internetovej stránky Ministerstva pre ekologickú transformáciu),  
o
plány a programy a dokumenty definujúce verejné politiky týkajúce sa  
životného prostredia (uvedené v článku L. 122-10 Zákonníka o  
životnom prostredí),  
o
o
o
o
správy vypracované orgánmi verejnej moci o stave životného  
prostredia,  
zhromaždené údaje týkajúce sa činností, ktoré majú alebo môžu mať  
vplyv na životné prostredie,  
povolenia, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie a  
environmentálne dohody,  
štúdie vplyvov na životné prostredie a hodnotenia rizík týkajúcich sa  
zložiek životného prostredia.  
Žiadosti o informácie od orgánu verejnej moci musia byť podané písomnou formou.  
Môžu sa týkať akýchkoľvek informácií dostupných v písomnej, obrazovej, ústnej alebo  
elektronickej forme alebo v akejkoľvek inej materiálnej forme a týkajúcich sa:  
o
stavu životného prostredia a interakcie medzi jednotlivými prvkami,  
faktory (napr. odpad, hluk a iné uvoľňovanie do životného prostredia),  
činnosti alebo rozhodnutia, ktoré môžu mať vplyv na životné  
prostredie,  
o
o
o
ekonomické analýzy a predpoklady používané v rozhodovacích  
procesoch,  
zdravotný stav, bezpečnosť a životné podmienky človeka, stavby a  
kultúrne dedičstvo, ktoré sú alebo môžu byť pozmenené prvkami  
životného prostredia,  
o
o
rozhodnutia, činnosti alebo faktory ovplyvňujúce životné prostredie,  
správy vypracované verejnými orgánmi alebo v ich mene o uplatňovaní  
environmentálnych predpisov.  
druhý pilier, týkajúci sa účasti na procese environmentálneho rozhodovania (články 6,  
7 a 8)  
Francúzski občania sa môžu zúčastniť konania predchádzajúceho implementácii  
akéhokoľvek regulačného a legislatívneho projektu, plánu, programu, verejnej politiky alebo  
iných, v nasledujúcich oblastiach:  
o
o
o
o
vydávanie povolení na určité činnosti alebo zariadenia,  
rozvoj environmentálnych plánov alebo programov,  
rozvoj environmentálnych politík,  
príprava predpisov.  
17  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Za týmto účelom môžu občania:  
o
zúčastňovať sa určitých podujatí (mestská rada, schôdza združenia  
obyvateľov a pod.),  
o
o
o
pripojiť sa k združeniam obyvateľov,  
zúčastňovať sa verejných vyšetrovaní,  
zapojiť sa do konzultácie.  
tretí pilier, týkajúci sa prístupu k spravodlivosti v oblasti životného prostredia (článok  
9)  
Francúzske právo umožňuje občanom a združeniam, ktoré ich zastupujú, podniknúť  
kroky na získanie práva na nápravu a odsúdenie škôd na životnom prostredí zo strany  
verejných orgánov (v prípade nedodržania princípov účasti a informovanosti). Umožňuje tiež  
namietať proti porušovaniu environmentálnej legislatívy verejnou alebo súkromnou osobou.  
Je možné začať konanie na správnych alebo iných súdoch. Opravné prostriedky musia byť  
dostatočné a účinné, objektívne a spravodlivé. Rozhodnutia musia byť vyhotovené písomne a  
musia byť prístupné verejnosti.  
5.5 Maďarsko  
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na  
určité činnosti  
V Maďarsku je posudzovanie vplyvov na životné prostredie upravené najmä zákonom  
10  
č. LIII z roku 1995 o všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia , ktorý obsahuje  
základný koncept a definície EIA a SEA (Strategic Environmental Assesssment). Podrobnejšie  
je problematika upravená v nariadení vlády č. 314/2005 (XII. 25.) o posudzovaní vplyvov na  
11  
životné prostredie a integrovanom povoľovaní v oblasti životného prostredia. Proces  
posudzovania vplyvov na životné prostredie je v Maďarsku samostatným procesom, ktorý  
predchádza povoľovaciemu konaniu. Posúdenie vplyvov na životné prostredie je procesnou  
podmienkou, bez neho nemôže byť povolenie udelené. Na proces posudzovania vplyvov na  
životné prostredie sa vzťahuje všeobecné správne právo procesné. Neudelenie kladného  
12  
stanoviska je prekážkou povolenia projektu.  
10 1995 LIII. Zákon o všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia. Dostupné na internete (v maďarčine):  
11 314/2005. (XII. 25.) Vládne nariadenie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a integrovanom povoľovaní  
12 Balounová, E., Šamová, M.: Dotčená veřejnost v posuzování vlivů na životní prostředí. Parlamentný inštitút  
Poslaneckej snemovne ČR, január 2017  
18  
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Vláda určí činnosti, pri ktorých sa vždy vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné  
prostredie, a určí činnosti, pri ktorých má orgán ochrany životného prostredia právomoc  
rozhodovať na základe kritérií uvedených v príslušnom nariadení vlády ako a či je potrebné  
posúdenie vplyvov na životné prostredie. Žiadateľ predloží zistenia posúdenia vplyvov na  
životné prostredie v štúdii vplyvov na životné prostredie. (§ 68 zákona LIII z roku 1995 o  
všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia)  
Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku  
Smernica je implementovaná najmú nasledujúcimi právnymi predpismi:  
zákonom č. LIII z roku 1995 o všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia  
nariadením vlády č. 314/2005 (XII. 25.) o posudzovaní vplyvov na životné prostredie  
a integrovanom povoľovaní v oblasti životného prostredia.  
Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch  
Dotknutou verejnosťou sú tie fyzické alebo právnické osoby alebo organizácie, ktoré  
nemajú právnu subjektivitu, ktorých sa výsledky EIA dotýkajú alebo môžu byť dotknuté alebo  
ktoré majú na rozhodnutí záujem (§ 2 nariadenia vlády č. 314/2005 (XII. 25.)).  
Práva dotknutej verejnosti v procese EIA  
Združenia založené na ochranu environmentálnych záujmov, ktoré nie sú politickými  
stranami alebo odbormi, majú postavenie účastníka konania v oblasti svojho pôsobenia v  
environmentálnych správnych konaniach (§ 98 zákona LIII z roku 1995 o všeobecných  
pravidlách ochrany životného prostredia).  
Dotknutá verejnosť má mať možnosť si žiadosť preštudovať do 8 dní od jej podania.  
Pred prijatím rozhodnutia sa môže uskutočniť verejná diskusia. Táto verejná diskusia je  
zachytená a zaznamenaná buď zvukom alebo obrazom, ktorý je zverejnený prostredníctvom  
elektronických kanálov. To isté platí v prípade písomnej dokumentácie.  
Ochrana proti prípadným obštrukciám dotknutej verejnosti v EIA  
V prípade, že investor pociťuje ujmu v podobe poškodenia dobrého mena, alebo ujmu  
na majetku, môže začať súdny spor týkajúci sa ochrany osobnosti. V rokoch 2017–2020  
Najvyšší súd konštatoval poškodenie dobrého mena, ale neurčil finančnú kompenzáciu.  
19  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Organizátor zhromaždenia na neverejnom mieste (súkromný priestor) bez súhlasu  
13  
vlastníka nehnuteľnosti sa dopustí priestupku. (§ 189 zákona o priestupkoch).  
Skúsenosti s účasťou verejnosti v procese EIA  
Verejné konzultácie zvyčajne prebiehajú cez internet. Štatistiky dokumentujúce túto  
záležitosť, žiaľ, nie sú k dispozícii.  
Implementácia Aarhuského dohovoru  
14  
V Maďarsku zákon CXII z roku 2011 o práve na informácie a o slobode informácií  
zabezpečuje verejnosť údajov o životnom prostredí.  
Zákon LIII z roku 1995 o všeobecných pravidlách ochrany životného prostredia uznáva  
právo účasti environmentálnych mimovládnych organizácií v rôznych správnych konaniach.  
Najvyššie súdy prijali v roku 2010 rozhodnutie o právnom postavení mimovládnych  
organizácií vo veciach environmentálnej verejnej správy.  
15  
Podľa zákona CXXXI z roku 2010 o spoločenskej participácii na príprave legislatívy  
sa ako hlavné pravidlo (s určitými výnimkami) vyžaduje povinnosť širokej verejnej  
konzultácie.  
Maďarská vláda zverejnila Národnú správu o implementácii Aarhuského dohovoru v  
16  
roku 2020 .  
13 2012 II. zákon o priestupkoch, priestupkovom konaní a systéme registrácie priestupkov. Dostupné na internete  
14 2011 CXII. zákon o práve na informácie a slobode informácií. Dostupné na internete (v maďarčine):  
15 2010 CXXXI. zákon o spoločenskej participácii na príprave legislatívy. Dostupné na internete (v maďarčine):  
velemenyezese [cit. 05.01.2022]  
20  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
5.6 Nemecko  
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na  
určité činnosti  
V Nemecku, podľa § 2 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie  
17  
(UVPG) je proces EIA tzv. „závislá časť správnych konaní, ktoré slúžia na rozhodovanie o  
prípustnosti projektov“. To znamená, že EIA sa musí začleniť do existujúceho schvaľovacieho  
procesu.  
Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku  
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie je upravený už spomínaným  
zákonom UPVG a zákonom o doplňujúcich ustanoveniach o opravných prostriedkoch vo  
18  
veciach životného prostredia podľa smernice ES 2003/35/ES (UmwRG).  
Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch  
Dotknutá verejnosť je definovaná v ustanovení § 2 ods. 6 UPVG ako každá osoba, ktorej  
záujmy sú dotknuté rozhodnutím podľa ustanovenia § 2 ods. 3 UPVG a ako spolky, ktorých  
19  
predmet činnosti je rozhodnutím dotknutý (spadajú sem najmä environmentálne spolky).  
Práva dotknutej verejnosti v procese EIA  
20  
Podľa správneho poriadku (Verwaltungsverfahrensgesetz - VwVfG ) môže každý,  
ktorého záujmy sú zámerom dotknuté, podať proti zámeru námietky do dvoch týždňov od  
uplynutia lehoty na zverejnenie. Spolky, ktoré sú podľa zákona o organizácii správneho  
21  
súdnictva (Verwaltungsgerichtsordnung - VwGO ) oprávnené podať žalobu proti  
rozhodnutiu podľa § 74 VwGO, môžu predložiť pripomienky aj v dvojtýždňovej lehote od  
uplynutia lehoty na zverejnenie. Príslušný správny orgán prerokuje s týmito subjektmi ich  
námietky a pripomienky.  
17 Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (UVPG). Dostupné na internete (v nemčine):  
18 Zákon o doplňujúcich ustanoveniach o opravných prostriedkoch vo veciach životného prostredia podľa  
smernice ES 2003/35/ES (UmwRG). Dostupné na internete (v nemčine): http://www.gesetze-im-  
internet.de/umwrg/ [cit. 05.01.2022]  
19 Balounová, E., Šamová, M.: Dotčená veřejnost v posuzování vlivů na životní prostředí. Parlamentný inštitút  
Poslaneckej snemovne ČR, január 2017  
21  
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Pred podaním správnej žaloby je potrebné podať tzv. námietku (Widerspruch) k  
správnemu orgánu, ktorý rozhodol v povoľovacom konaní. Tento môže rozhodnutie buď  
zrušiť, alebo zmeniť.  
UmwRG upravuje opravné prostriedky v oblasti životného prostredia a vzťahuje sa na  
správne žaloby podané proti rozhodnutiam podľa ustanovenia § 2 ods. 3 UPVG, týkajúce sa  
prípustnosti zámeru, pre ktoré platí povinnosť vykonať posudzovanie vplyvu na životné  
22  
prostredie.  
V Nemecku platí zásada, že štátne opatrenie možno napadnúť na súde len tým  
subjektom, ktorého práva by mohli byť prípadne porušené. V zásade neexistuje možnosť, aby  
zákonnosť opatrenia preskúmal súd výlučne vo verejnom záujme. Od tejto zásady sa však v  
oblasti práva na ochranu životného prostredia upúšťa. § 2 ods. 1 UmwRG stanovuje, že  
oficiálne uznané združenia, ktoré podporujú ciele ochrany životného prostredia môžu  
podniknúť právne kroky proti konkrétnym uvedeným opatreniam v zákone „bez toho, aby  
museli tvrdiť, že boli porušené ich práva“. Za tieto žaloby v zastúpení zodpovedajú správne  
súdy.  
Účelom tohto ustanovenia je zapracovať povinnosť ustanovenú v článku 9 Aarhuského  
dohovoru - umožniť „dotknutej verejnosti“ vrátane mimovládnych organizácií, ktoré  
23  
podporujú ochranu životného prostredia, „široký prístup k spravodlivosti“.  
Zároveň sa rozsah niektorých ustanovení zákona UmwRG rozšíril aj na fyzické a  
právnické osoby.  
Ochrana proti prípadným obštrukciám dotknutej verejnosti v EIA  
Ochrana sa vzťahuje najmä proti vznášaniu námietok osobou, alebo združením  
prvýkrát až v odvolacom konaní, ak tieto námietky neboli predtým vznesené v povoľovacom  
konaní. Malo by sa tiež zabrániť tomu, aby uznané environmentálne združenie vznieslo v  
odvolacom procese určité námietky, o ktorých vedelo už pri schvaľovacom procese, a ktoré  
by boli v rozpore so záujmami ochrany životného prostredia, ktorých je združenie v  
skutočnosti zástancom.  
22 Balounová, E., Šamová, M.: Dotčená veřejnost v posuzování vlivů na životní prostředí. Parlamentný inštitút  
Poslaneckej snemovne ČR, január 2017  
23 Environmental Representative Action - possibility for non-governmental organisations to take legal action.  
ECPRD požiadavka č. 3897 (uzavretá databáza dostupná po prihlásení).  
22  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Implementácia Aarhuského dohovoru  
Správu o implementácii Aarhuského dohovoru pripravuje federálne Ministerstvo  
životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti v spolupráci s ostatnými  
24  
ministerstvami a spolkovými štátmi .  
V Nemecku je účasť verejnosti na posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA)  
založená na § 18-22 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (UVPG). V súlade s  
§ 19 ods. 1 UVPG je príslušný orgán povinný podávať informácie. Právo účasti verejnosti sa  
týka konaní o vydanie kolaudačného rozhodnutia, o stanovení povinnosti EIA a prípadne  
o realizácii cezhraničnej účasti v zmysle § 54-56 UVPG. Zákon tiež stanovuje príslušný orgán,  
zodpovedný za postup a za rozhodnutie o povolení, orgán, od ktorého možno získať  
dodatočné informácie, a stanovuje termíny na zaslanie akýchkoľvek pripomienok a otázok.  
Špecifikuje tiež označenie správ a odporúčaní relevantných pre projekt, miesto a obdobie  
kontroly a ďalšie podrobnosti o postupe.  
Ako druhý krok v procese účasti príslušný orgán predloží správu EIA a relevantný  
rozhodovací proces týkajúci sa projektu.  
Všetky dokumenty sú fyzicky dostupné na povoľovacom úrade alebo obci po dobu  
najmenej jeden mesiac na nahliadnutie, ako aj na príslušnom internetovom portáli. Takéto  
portály existujú na spolkovej aj štátnej úrovni. Podľa § 21 ods. 2 UVPG lehota na predloženie  
pripomienok končí mesiac po termíne na vystavenie dokumentov.  
V praxi prebiehajúca pandémia sťažuje dodržiavanie vyššie uvedených požiadaviek a  
termínov. Fyzické kontroly na povoľovacích úradoch dočasne neboli možné z dôvodu  
obmedzenia kontaktu. V dôsledku toho nebolo možné vykonávať práva na kontrolu  
vyplývajúce zo zákonných požiadaviek na účasť verejnosti v plnom rozsahu, na čo  
poukazovali v hodnotiacej správe aj mimovládne organizácie. V rámci prijatia nápravy bol 20.  
mája 2020 prijatý zákon na zabezpečenie riadneho plánovania a schvaľovacích postupov počas  
25  
pandémie COVID-19. Tento zákon upravuje požiadavky na účasť verejnosti v reakcii na  
pandémiu. V konaní podľa UVPG zákon umožňuje okrem iného aj fyzické vystavenie  
príslušnej dokumentácie na úrade nahradiť zverejnením na internete, ak sa príslušné  
zobrazovacie obdobie končí najneskôr do 31.12.2022.  
21_de_clean_bf.pdf [cit. 05.01.2022]  
25 Zákon na zabezpečenie riadneho plánovania a schvaľovacích postupov počas pandémie COVID-19 (Zákon o  
2&nohist=1&sinst=085A86A8 [cit. 05.01.2022]  
23  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Taktiež existujú nástroje pre účasť verejnosti pri prerokovávaní a hodnotení veľkých  
environmentálnych projektov a plánov.  
5.7 Poľsko  
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na  
určité činnosti  
Rozhodnutie o vplyve určitého projektu na životné prostredie určuje podmienky na  
realizáciu projektu. Rozhodnutie o vplyve na životné prostredie je potrebné pre plánované:  
1. projekty, ktoré môžu vždy výrazne ovplyvniť životné prostredie,  
2. projekty, ktoré môžu potenciálne významne ovplyvniť životné prostredie.  
V prípade procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nejde o samostatný postup.  
Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku  
Túto problematiku upravuje 3. hlava zákona z 3. októbra 2008 o poskytovaní informácií  
o životnom prostredí a jeho ochrane, účasti verejnosti na ochrane životného prostredia a  
posudzovaní vplyvov na životné prostredie (Zbierka zákonov z roku 2021, bod 247). V rámci  
svojej úpravy implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.  
decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné  
prostredie.  
Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch  
Zákon definuje posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie - rozumie sa ním  
postup posudzovania vplyvov pripravovaného zámeru na životné prostredie, ktorý zahŕňa  
najmä:  
1) overenie správy o vplyve projektu na životné prostredie,  
2) získavanie stanovísk a dohôd vyžadovaných zákonom,  
3) poskytovanie príležitostí na účasť verejnosti na konaní.  
Zákon neobsahuje definíciu „dotknutej verejnosti“ v zmysle smernice. Zákon  
stanovuje pravidlá účasti verejnosti na ochrane životného prostredia. Účasť verejnosti v  
konaní o vydaní rozhodnutia o vplyve zámeru na životné prostredie je upravená v čl. 79  
zákona. V zmysle smernice ustanovenia zákona umožňujú garantovať účasť verejnosti v  
konaní o posúdení vplyvov na životné prostredie.  
24  
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Obmedzenia  
Čl. 79 ods. 2 zákona o ochrane životného prostredia stanovuje, že je možné vylúčiť  
účasť verejnosti pri posudzovaní projektov realizovaných v uzavretých oblastiach. Pojem  
„uzavreté oblasti“ je definovaný v poľskom práve ako oblasti vyhradené pre národnú obranu  
a bezpečnosť.  
Možnosť vylúčiť účasť verejnosti zo strany orgánov, ktoré takéto konania vedú, bola  
zavedená aj v prípade konaní o cezhraničnom vplyve projektu.  
Rozhodnutie o vplyvoch určitého projektu na životné prostredie možno vydať, ak sa  
vykonalo posúdenie vplyvov projektu na životné prostredie s prihliadnutím na výsledky  
prerokovávania za účasti verejnosti.  
Práva dotknutej verejnosti v procese EIA  
Účasť verejnosti na hodnotení vplyvov na životné prostredie je upravená v časti III  
zákona s názvom účasť verejnosti na ochrane životného prostredia (články 29-43).  
Podľa článku 29 "každý má právo podávať pripomienky a návrhy v konaní, ktoré si vyžaduje  
účasť verejnosti" a článku 30, ktorý hovorí, že "správne orgány, príslušné vydávať rozhodnutia alebo  
vypracovávať návrhy dokumentov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona alebo iné zákony,  
vyžadujúce účasť verejnosti, zabezpečia, aby verejnosť mala možnosť zúčastniť sa, a to pred vydaním  
takýchto rozhodnutí alebo ich zmien a pred prijatím takýchto dokumentov alebo ich zmien."  
Pred vydaním a zmenou rozhodnutí vyžadujúcich účasť verejnosti orgán verejnej  
správy verejne oznámi informácie o:  
1) začatí posudzovania vplyvu projektu na životné prostredie;  
2) začatí konania;  
3) predmete rozhodnutia, ktoré sa má vo veci vydať;  
4) orgáne, ktorý vydáva rozhodnutia a orgánoch, ktoré vydávajú stanoviská a robia opatrenia;  
5) možnosti zoznámiť sa s dokumentáciou a miestom, kde je k nej prístup;  
6) možnosti podávania pripomienok a návrhov;  
7) spôsobe a mieste podávania pripomienok a žiadostí a 30-dňovej lehote na ich predloženie;  
8) orgáne, ktorý bude posudzovať pripomienky a žiadosti  
9) dátume a mieste verejného prerokovania, ak sa má konať (nie je to povinné).  
Pripomienky a podnety je možné zasielať:  
1) písomne;  
2) ústne do zápisnice;  
3) prostriedkami elektronickej komunikácie.  
25  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Skúsenosti s účasťou verejnosti v procese EIA  
V zmysle čl. 44 zákona environmentálne organizácie majú právo zúčastniť sa konania,  
ktoré vyžaduje účasť verejnosti, tak pred orgánom prvého a druhého stupňa, ako aj pred  
správnym súdom. Toto právo je nezávislé od predchádzajúcej činnosti ekologickej organizácie  
v rôznych štádiách správneho konania. Navyše podľa § 31 ods. 1 bod 1 správneho poriadku  
môže ekologická organizácia ako spoločenská organizácia v prípade spoločenského záujmu a  
odôvodnenia jej zákonom stanoveným cieľom podať aj návrh na začatie konania, ako aj na  
obnovu konania a vyhlásenie rozhodnutie za neplatné.  
Minister životného prostredia a generálny riaditeľ pre ochranu životného prostredia  
nie sú povinní viesť register environmentálnych organizácií, ktoré prihlásili svoju účasť v  
konaní ako účastník. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že výsady ekologických  
organizácií patria všetkým spoločenským organizáciám, ktorých štatutárnym cieľom je  
ochrana životného prostredia, bez rozdielu medzi organizáciami, ktoré majú alebo nemajú  
materiálne výhody zo svojej činnosti. Preto nie je možné odhadnúť rozsah neoprávnenej účasti  
environmentálnych organizácií v konaní o vydanie rozhodnutia o vplyvoch na životné  
prostredie.  
Odvolania proti rozhodnutiam o vplyvoch na životné prostredie podané  
environmentálnymi organizáciami oprávnenými na tento účel majú právne účinky, ako je  
zrušenie rozhodnutia len v súvislosti s chybnými rozhodnutiami. Ak je podané odvolanie  
proti správnemu rozhodnutiu, odvolanie sa považuje za neoprávnené a odvolací orgán  
rozhodnutie potvrdí.  
Implementácia Aarhuského dohovoru  
Poľsko ratifikovalo Aarhuský dohovor v roku 2001. O dva roky neskôr bol uverejnený  
v Zbierke zákonov (Dz. U. z roku 2003, č. 78, položka 706). Tvorí súčasť vnútroštátneho  
právneho poriadku a je priamo uplatniteľný. Bez ohľadu na to sa na zákonnej úrovni  
konkretizovalo právo na prístup k informáciám a spravodlivosti a účasť na rozhodovaní vo  
veciach životného prostredia (zákon o poskytovaní informácií o životnom prostredí a jeho  
ochrane, o účasti verejnosti na ochrane životného prostredia a o hodnotení vplyvu na životné  
prostredie). Spoločnosť je tak vybavená nástrojmi, ktoré jej umožňujú prístup k informáciám  
o životnom prostredí a ovplyvňovanie rozhodovacích procesov týkajúcich sa životného  
prostredia vrátane jeho ochrany.  
26  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
5.8 Rakúsko  
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k udeľovaniu povolení na  
určité činnosti  
Rakúsko má integrovaný postup posudzovania vplyvov na životné prostredie  
a udeľovania povolení na projekty. Postup pri udeľovaní povolení na projekty, ktoré musia  
prejsť posúdením vplyvov na životné prostredie, upravuje zákon o posudzovaní vplyvov na  
životné prostredie. Vo väčšine prípadov o všetkých potrebných povoleniach rozhoduje v  
zlúčenom konaní jeden príslušný orgán. V prípade vysokorýchlostných železničných tratí a  
federálnych ciest je postup trochu odlišný.  
Právny predpis transponujúci smernicu 2011/92/EÚ do národného právneho poriadku  
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o  
posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v  
znení neskorších predpisov bola transponovaná zákonom o posudzovaní vplyvov na životné  
prostredie (EIA).  
Definícia „dotknutej verejnosti“ v právnych predpisoch  
Vo vnútroštátnom práve neexistuje žiadna definícia „dotknutej verejnosti“, existujú  
však definície dotknutých strán, ako sú susedia, environmentálne organizácie alebo občianske  
iniciatívy, ako členov „dotknutej verejnosti“. Okruh účastníkov konania EIA podľa zákona o  
EIA je definovaný veľmi široko: napr. susedia, ktorí by mohli byť dotknutí možnými vplyvmi  
na životné prostredie, osoby, ktoré majú právne postavenie podľa platných správnych  
ustanovení (napr. priemyselný zákonník, zákon o vodnom hospodárstve), ombudsman pre  
životné prostredie, hostiteľská obec a priamo susediace obce, ktoré môžu byť dotknuté  
významnými vplyvmi projektu na životné prostredie, skupiny občanov, uznávané  
environmentálne organizácie a pod.  
Práva dotknutej verejnosti v procese EIA  
Národný zákon o EIA poskytuje právo na informácie širšej verejnosti. K projektu a k  
vyhláseniu o vplyvoch na životné prostredie môže v určenej lehote predložiť úradu písomné  
pripomienky ktokoľvek. Existuje právo účasti v konaní a právo na odvolanie pre susedov,  
obce, uznanú environmentálnu organizáciu, určité skupiny občanov a ombudsmana pre  
životné prostredie. Dotknuté strany majú právo podávať námietky, ako aj právo zúčastniť sa  
na pojednávaniach a ďalšom postupe.  
27  
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
Ochrana proti prípadným obštrukciám dotknutej verejnosti v EIA  
V rámci postupu EIA môže byť povoľovacie konanie prerušené, aby sa uskutočnil  
proces mediácie. Orgán o tom rozhodne na žiadosť predkladateľa projektu. Účelom mediácie  
je urovnanie konfliktu záujmov mimo správneho konania za pomoci mediátora alebo  
vypracovanie kompromisných návrhov. Podrobnosti procesu mediácie nie sú upravené  
zákonom, ale musia sa na nich dohodnúť strany v konflikte; to platí aj pre výber mediátora a  
rozloženie nákladov. Orgán môže posúdiť výsledky mediácie v rámci zákonných možností  
(napr. uložením podmienok, kompenzačných opatrení, monitorovacích alebo oznamovacích  
povinností). Okrem toho existuje možnosť uloženia správnych pokút osobám, ktoré porušujú  
pravidlá nevhodným správaním a v prípade, že predchádzajúce napomenutia boli neúspešné  
(§ 34 zákona o všeobecnom správnom konaní).  
Skúsenosti s účasťou verejnosti v procese EIA  
Komplexná účasť verejnosti je základným prvkom EIA a prebieha v niekoľkých  
krokoch v procese EIA. Účasť verejnosti týkajúca sa veľkých infraštruktúrnych projektov,  
veterných parkov alebo prečerpávacích elektrární – dôležitých pre obrat v energetickej politike  
– alebo iných typov projektov podľa smernice EIA, môže byť dosť intenzívna a môže mať  
vplyv na trvanie konania z dôvodu odvolaní proti povoleniu na výstavbu. V niektorých  
prípadoch je potrebné projekt upraviť z dôvodu sťažností strán, aby bolo možné získať súhlas  
na výstavbu.  
Implementácia Aarhuského dohovoru  
V národnom zákone o EIA sú plne implementované záväzky dané Aarhuským  
dohovorom o účasti verejnosti. Zapojenie širokej verejnosti do rozhodnutí, ktoré sa jej týkajú,  
je neoddeliteľnou súčasťou modernej koncepcie politiky a správy (článok 7 Aarhuského  
dohovoru). Mnoho plánov a programov (napr. v oblasti regionálneho plánovania,  
odpadového a vodného hospodárstva, znečisťovania ovzdušia) sa tak vytvára za účasti  
a informovania širokej verejnosti.  
28  
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
6. Záver  
Predmetom porovnania bolo niekoľko aspektov procesu posudzovania vplyvov na  
životné prostredie a zvlášť postavenia tzv. „dotknutej verejnosti“ v tomto procese.  
Podľa smernice č. 2011/92/EÚ si môžu členské štáty rozhodnúť, či proces posudzovania  
vplyvov na životné prostredie začlenia do jestvujúcich procesov povoľovania projektov alebo  
tento proces vyčlenia na samostatné konanie. Prvý spôsob uplatňujú z nami sledovaných  
štátov Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Rakúsko, zatiaľ čo v Českej republike, Dánsku  
a Maďarsku predstavuje EIA osobitné konanie predchádzajúce povoľovaciemu konaniu (až  
na niektoré výnimky).  
Definícia „dotknutej verejnosti“ je v smernici pomerne jasne daná, preto sme  
nezaznamenali veľké rozdiely medzi takýmito definíciami v právnych predpisoch  
sledovaných štátov. V zásade sa jedná o fyzické, alebo právnické osoby, ktoré by mohli byť  
určitým spôsobom ovplyvnené navrhovaným projektom a taktiež združenia a organizácie  
s environmentálnym zameraním.  
Čo sa týka práv dotknutej verejnosti – tieto vychádzajú jednak z právnych predpisov  
Európskej únie, ale taktiež z ustanovení Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti  
na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,  
tzv. Aarhuského dohovoru. Práva dotknutej verejnosti zahŕňajú právo na prístup  
k informáciám, právo zúčastňovať sa v príslušných konaniach, ako aj právo na prístup  
k opravným prostriedkom. Za týchto okolností sme nezaznamenali významné rozdiely  
v uplatňovaní týchto práv v nami sledovaných štátoch.  
Rešpektovanie práv verejnosti je nepochybne prejavom transparentnosti  
a demokratického prístupu k rozhodovaniu. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť situácie, kedy  
sa správanie určitých subjektov môže zmeniť na obštrukcie a spôsobovať tak vážne problémy  
v administratívnych konaniach. Preto sme zisťovali, či majú sledované štáty prijaté nejaké  
právne nástroje na ochranu pred prípadnými obštrukciami zo strany verejnosti. Nemecko  
a Rakúsko uviedli určité špecifické nástroje, ktoré možno uplatniť v konaniach EIA, ostatné  
sledované štáty používajú na tento účel rovnaké nástroje, ako pri iných správnych konaniach.  
29  
 
Porovnávacia analýza: Účasť verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie  
7. Použité zdroje  
1. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z.z. o prijatí  
Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a  
prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia  
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o  
posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie  
3. Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie  
4. Návrh Národnej správy o implementácii Aarhuského dohovoru v ČR. Dostupné na  
internete (v češtine):  
https://www.mzp.cz/C1257458002F0DC7/cz/dokumenty_aarhuska_umluva/$FILE/OFD  
N-NIZ_Aarhus_2020_cz_k_pripominkam-20210114.pdf [cit. 05.01.2022]  
5. Práva dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Požiadavka  
ECPRD č. 3272, 4125 a 4892 (uzavretá databáza).  
6. Environmentálne reprezentatívne akcie – možnosť mimovládnych organizácií  
podniknúť