Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov
v členských štátoch EÚ
vyvodiť aj občianskoprávnu zodpovednosť. Prvá veta odseku 2 článku 78 jasne stanovuje
trestnoprávnu nezodpovednosť poslanca. V tejto veci je potrebné sa pozrieť aj na odsek 1
článku 78, ktorý stanovuje, že: „Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej
výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.“ Môžeme si všimnúť, že
ústavodarca zvolil slovo „stíhať“ bez ďalších prívlastkov (napr. trestne). Úmyslom
ústavodarcu
bolo
vylúčenie
akéhokoľvek
stíhania/postihu
(trestnoprávneho,
občianskoprávneho a disciplinárneho). Uvedený výklad potvrdzuje aj dôvodová správa
k ústavnému zákonu č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, kde sa uvádza: „Poslanca preto napríklad nemožno
nikdy súdne ani disciplinárne (služobne) stíhať, či iným spôsobom brať na zodpovednosť za hlasovanie
11
...“ Uvedené nasvedčuje, že občianskoprávna zodpovednosť poslancov zostala nedotknutá.
S konštatovaním, že poslanci za súčasného znenia nedisponujú občianskoprávnou
12
nezodpovednosťou za svoje výroky, sa možno stretnúť v odbornej literatúre. Pre úplnosť
13
treba dodať, že sa možno stretnúť aj s opačným názorom. Každopádne možno konštatovať,
14
že súčasné znenie vyvoláva polemiky. Vyriešenie sporu ohľadne výkladu článku 78 odsek 2
tak môže ponúknuť jedine súd (v rozhodovaní o konkrétnom občianskoprávnom spore) alebo
ústavodarca spresnením daného ustanovenia.
2.2 Ratione temporis
Pokiaľ ide o moment, od ktorého poslanec požíva indemnitu pri výrokoch, tak článok
78 odsek 2 Ústavy stanovuje, že indemnita sa uplatňuje „pri výkone funkcie poslanca“,
a to aj „po zániku jeho mandátu.“ Paragraf 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „rokovací
poriadok NR SR“) k ujatiu sa funkcie poslanca stanovuje, že: „sa ujíma svojej funkcie a začína
15
vykonávať svoj mandát zložením sľubu.“
11 Strana 66 dôvodovej správy k ústavnému zákonu č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej
12 Pozri KSEŇÁK, Š.: Hranice občianskoprávnej (ne) zodpovednosti poslanca NR SR. In: Postavenie verejných
funkcionárov v právnom poriadku Slovenskej republiky. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Právnická fakulta,
2012. s. 140, ISBN 978-80-7097-942-6, a GIBA, M., et al.: Ústavné právo. 1. vydanie, Bratislava: Wolters Kluwer SR
s.r.o., 2019. s.179. ISBN 978-80-571-0086-7, GAŇA, S.: Niekoľko úvah o poslaneckej imunite. Justičná revue, 58,
2006, č. 8-9, s. 1149, MAJERČÁK, T.: Imunita ústavných činiteľov, aktuálny stav a perspekvíty. Justičná revue, 62,
2010, č. 6-7, s. 735 a 736 a OROSZ, L.: Ústavodarná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky v III. volebnom
období (prehľady - analýza - dôsledky). Justičná revue, 58, 2006, č. 10, s. 1419.
13 DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax, Bratislva: C. H. Beck. 2015, s. 1104 a nasledujúce.
ISBN 978-80-89603-39-8.
14 Pozri aj BALOG, B.: Imunita poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Právny obzor,89, 2006, č. 3, s. 249.
9