Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
03/2022  
Výroková indemnita poslancov  
národných parlamentov v členských  
štátoch EÚ  
Anotácia:  
Predložený materiál sa  
zaoberá právnou úpravou  
výrokovej indemnity  
členov národných  
parlamentov v členských  
štátoch Európskej únie.  
Vypracoval: Mgr. Martin Mališka, Odbor Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
indemnita  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Bratislava  
1. februára 2022  
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
zamestnancov Kancelárie NR SR  
a
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
Obsah  
3
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
1. Úvod  
Odborná literatúra tradične uvádza, že pojem imunita má pôvod v latinskom  
immunitas, v právnej terminológii imunita znamená oslobodenie od určitých povinností alebo  
1
ochranu pred právnou zodpovednosťou pri výkone funkcie poskytnutú formou výsad.  
Z uvedeného dôvodu sa možno (najmä vo Westminsterskom systéme) stretnúť aj s pojmom  
parlamentná výsada (angl. parliamentary privilege). V Slovenskej republike sa ustálilo najmä  
používanie pojmu poslanecká imunita.  
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „ústavný súd“) k pojmu „poslanecká  
imunita“ poznamenal, že: „aj napriek bežne používanému adjektívu tohto pojmu nie je právom  
poslanca. Nie je ani jeho osobnou beztrestnosťou, resp. nezodpovednosťou. Podstatou, zmyslom  
a cieľom „poslaneckej imunity - ochrany“ je ochrana zákonodarného zboru za tým účelom, aby tento  
orgán mohol nerušene plniť svoju funkciu. Účelom imunity teda je zabezpečenie funkcie zákonodarného  
zboru a chráni sa ňou sloboda rozhodovania zákonodarného zboru, a nie osobná sloboda poslanca.  
Z hľadiska historického prešiel síce inštitút imunity členov zákonodarného zboru rôznymi  
modifikáciami, čo do rozsahu ochrany tzv. úradných alebo neúradných činov, ochrany v oblasti trestnej  
zodpovednosti (trestnej nedotknuteľnosti), ako aj v oblasti civilnej, ale jej podstata a cieľ ostali  
nezmenené.  
Imunita v právnom slova zmysle je v podstate vyňatie – výnimka zo zásady rovnosti pred  
zákonom. Preto k právnej úprave imunity a jej uplatňovaniu treba v demokratickom a v právnom štáte,  
ktorým podľa čl. 1 Ústavy SR (a na ktorý upozorňuje aj navrhovateľ) Slovenská republika je,  
2
3
pristupovať z hľadiska všetkých postulátov právneho štátu.Drgonec aj z vyššie uvedených  
dôvodov považuje za vhodnejší pojem „parlamentná imunita“, ktorý by presnejšie vyjadril, že  
imunita patrí parlamentu a slúži na jeho ochranu. Uvedená skutočnosť je v Slovenskej  
republike zvýraznená aj faktom, že právny poriadok neumožňuje poslancovi sa imunity  
vzdať.  
Z teoretického hľadiska je potrebné sa pri parlamentnej/poslaneckej imunite pristaviť  
ešte pri rozdelení imunity (v širšom zmysle slova) na materiálnoprávnu a procesnoprávnu.  
Materiálnoprávna imunita alebo indemnita predstavuje hmotnoprávnu exempciu (vnútroná  
imunita, nezodpovednosť, niekde sa možno stretnúť aj s pojmom beztrestnosť, angl. non-  
liability), ktorej účelom je zabezpečiť, aby parlament mohol vykonávať svoje funkcie slobodne  
a podľa svojho svedomia, teda bez strachu/zastrašovania štátom ale aj súkromnými  
1 GIBA, M., et al.: Ústavné právo. 1. vydanie, Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2019. s.177. ISBN 978-80-571-  
0086-7 a MAJERČÁK, T.: Imunita ústavných činiteľov. In: OROSZ, L. a kol.: Ústavný systém Slovenskej republiky  
(doterajší vývoj, aktuálny stav, perspektívy), Košice: UPJŠ, 2009 s. 197. ISBN 978-80-7097-777-4.  
3 DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax, Bratislva: C. H. Beck. 2015, s. 1094. ISBN 978-80-  
89603-39-8.  
4
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
subjektami. Tradične sa vzťahuje najmä na hlasovanie a výroky poslanca (definícia toho, čo  
spadá pod pojem „výrok“ môže byť veľmi rôznorodá - pozn. autora). Konanie poslanca tak  
môže naplniť znaky protiprávneho konania, ale v dôsledku hmotnoprávnej exempcie  
poslanec nenesie trestnoprávnu zodpovednosť. Pokiaľ ide o procesnoprávnu imunitu alebo  
imunitu v užšom zmysle slova, tak ide o procesnú exempciu (vonkajšia imunita,  
nedotknuteľnosť alebo nestíhateľnosť, angl. inviolability), ktorá má v podstate rovnaký cieľ ako  
hmotnoprávna exempcia, je však len procesnou prekážkou vo vyvodzovaní zodpovednosti  
(po jej odpadnutí možno pokračovať). Má zabrániť najmä šikanóznemu stíhaniu poslanca zo  
4
strany výkonnej moci. Rozdielom v porovnaní s hmotnoprávnou exempciou je najmä ten, že  
kým hmotnoprávna exempcia chráni parlament/poslanca pred zodpovednosťou za činy  
spojené s výkonom funkcie (napr. hlasovanie alebo výroky prednesené v rozprave), tak  
procesnoprávna imunita chráni poslanca najmä pred šikanóznym stíhaním zo strany výkonnej  
moci. Ak sa uplatňuje hmotnoprávna exempcia, tak vyvodenie zodpovednosti je vylúčené,  
v prípade procesnej exempcie stačí počkať na jej odpadnutie.  
Predmetný materiál sa zameriava na indemnitu v prípade výrokov poslancov.  
Procesnoprávna imunita, ktorá je upravená v článku 78 odsek 3 a 4 Ústavy Slovenskej  
republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Ústava“), nie je  
v nasledujúcich častiach rozoberaná.  
4 MAJERČÁK, T.: Imunita ústavných činiteľov. In: OROSZ, L. a kol.: Ústavný systém Slovenskej republiky  
(doterajší vývoj, aktuálny stav, perspektívy), Košice: UPJŠ, 2009 s. 197 a 198. ISBN 978-80-7097-777-4.  
5
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
2. Výroková indemnita poslancov NR SR v Slovenskej republike  
Výroková indemnita poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len ako „NR  
SR“) je upravené v článku 78 odsek 2 Ústavy, ktorý znie: „Za výroky pri výkone funkcie poslanca  
prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať,  
a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej  
5
republiky..  
2.1 Historický vývoj  
Predmetný článok sa v čase niekoľkokrát menil. Pôvodne bola výroková indemnita  
upravená v článku 78 odsek 1 a bola upravená nasledovne: „... Za výroky pri výkone funkcie  
poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne, poslanec podlieha len  
6
disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.Poslanec tak podliehal iba  
disciplinárnej právomoci NR SR. Môžeme konštatovať, že ústavodarca chcel voči poslancom  
zachovať iba disciplinárnu právomoc NR SR, ale trestnoprávna a občianskoprávna  
zodpovednosť poslanca boli vylúčené.  
Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej  
republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dochádza k presunu výrokovej  
indemnity poslanca do odseku 2 článku 78. Vyššie uvedené znenie bolo účinné do 30.06.2001,  
kedy došlo k nasledovnej zmene: „Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej  
rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho  
mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.  
7
Občianskoprávna zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá.“ Zásadnou zmenou, ku ktorej došlo  
je vyňatie občianskoprávnej zodpovednosti poslanca za svoje výroky z výrokovej indemnity,  
ktorá ostala platná iba v trestnoprávnej rovine. Poslanec aj naďalej podliehal disciplinárnej  
právomoci NR SR. Dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení  
a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov objasňuje  
zmenu nasledovne: „Rozsah, v akom súčasná ústavná úprava upravuje inštitút poslaneckej imunity  
je predmetom oprávnenej kritiky odbornej i laickej verejnosti. O uvedenom svedčí aj fakt, že tak široké  
vymedzenie imunity poslanca sa okrem Ústavy Českej republiky (čl. 27 ods. 4) nenachádza v žiadnej  
inej ústave demokratického štátu.  
1. [cit. 18.11.2021].  
[cit. 18.11.2021].  
6
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
Základným zmyslom a funkciou poslaneckej imunity je zabezpečiť, aby poslanec mohol  
vykonávať svoj poslanecký mandát počas obdobia, na ktoré bol zvolený a teda aby snemovňa do ktorej  
bol zvolený mohla plniť funkcie, ktoré od nej vyžaduje ústava.  
Súčasná teória štátneho práva pritom rozlišuje medzi dvomi základnými formami imunity:  
vnútornou (alebo osobnou a vecnou) poslaneckou imunitou (indemnita) a vonkajšou poslaneckou  
imunitou.  
Obsah vnútornej poslaneckej imunity sa pritom vzťahuje nielen na osobu poslanca, ale súvisí  
bezprostredne s výkonom jeho parlamentnej práce.  
Poslanca preto napríklad nemožno nikdy súdne ani disciplinárne (služobne) stíhať, či iným  
spôsobom brať na zodpovednosť za hlasovanie alebo výroky, ktoré v urobí v parlamente (výnimočne  
môže byť poslanec stíhaný za svoje niektoré urážlivé výroky voči parlamentu či svojim kolegom, no iba  
v prípadoch a formami, ktoré ustanovuje ústava daného štátu a konkretizuje rokovací poriadok  
zákonodarného zboru).  
....  
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené  
v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne naďalej nebolo možné poslanca trestne stíhať,  
a to ani po zániku jeho mandátu, na druhej strane sa však navrhuje aby uvedeným nebola dotknutá  
občianskoprávna zodpovednosť poslanca. Predložený návrh vychádza zo skutočnosti, že zmyslom  
prejavov poslancov, ktoré sú prednášané v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch, má  
byť výmena myšlienok a politických názorov, ale tieto nesmú byť využívané na neoprávnené zásahy do  
práva na ochranu osobnosti kohokoľvek.  
Návrh preto umožňuje, aby aj v prípade, keď niektorý z poslancov pri svojom prejave  
neoprávnene zasiahne do práva na ochranu osobnosti druhej osoby a spôsobí jej škodu, bude sa za ňu  
zodpovedať v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka rovnako, ako za takýto prejav  
zodpovedá každý iný občan Slovenskej republiky.  
Potrebnú ochranu zákonodarného zboru a jeho členov pritom podľa názoru predkladateľov  
v Slovenskej republike dostatočným spôsobom zabezpečuje ustanovenie prvej vety článku 78 ods. 2  
ústavy, v zmysle ktorého poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez  
8
súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky“  
8 Strany 65 až 68 dôvodovej správy k ústavnému zákonu č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava  
df. [cit. 18.11.2021].  
7
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
Môžeme tak konštatovať, že v predmetnom znení odseku 2 článku 78 bol poslanec  
občianskoprávne zodpovedný a bol taktiež aj disciplinárne zodpovedný. Nebol však  
trestnoprávne zodpovedný.  
K ďalšej zmene dochádza prijatím ústavného zákona č. 140/2004 Z. z., ktorým sa mení  
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Predmetný ústavný  
zákon vypustil tretiu vetu v článku 78 odsek 2 „Občianskoprávna zodpovednosť poslanca tým nie  
je dotknutá.“. Cieľom zmeny ústavy bolo obmedziť nezodpovednosť poslancov aj  
v občianskoprávnej rovine. Dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 140/2004 Z. z., ktorým  
sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: „V súlade s  
platnou právnou úpravou poslanec Národnej rady SR za prejav uskutočnený pri výkone poslaneckého  
mandátu môže znášať občianskoprávnu zodpovednosť vo výške, ktorú platný právny poriadok  
neobmedzuje, lebo primerané zadosťučinenie sa určuje rozhodnutím všeobecného vecne a miestne  
príslušného súdu.  
Zásada spravodlivej rovnováhy, ktorá je základom riešenia proti sebe stojacich záujmov  
v právnom štáte je tak narušená v neprospech takého mimoriadne dôležitého ústavnoprávneho inštitútu,  
akým poslanecká indemnita bez pochybností je. Za účelom obnovenia rovnováhy v ústavnom postavení  
poslanca, ktorá sa nadmerne narušila schválením ústavného zákona č. 90/2001 Z.z. sa z čl. 78 ods. 2  
9
vypúšťa jeho tretia (posledná) veta..  
Dôvodová správa poukazuje najmä na skutočnosť, že občianskoprávna zodpovednosť  
poslanca za svoje výroky môžu využiť aj právnické osoby, medzi ktoré patria aj politické  
strany a hnutia. V dôvodovej správe sa uvádza: „V súlade s platnou právnou úpravou politická  
strana alebo politické hnutie má právo uplatniť občianskoprávnu zodpovednosť voči každému poslancovi  
Národnej rady Slovenskej republiky za jeho prejav, alebo časť prejavu prednesenú v parlamente  
v súvislosti s výkonom jeho poslaneckého mandátu. Platný právny poriadok vytvára základ pre rad  
ďalších možností, ktorých následkom môže byť uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti za správanie  
10  
poslanca pri uplatnení jeho mandátu vo verejnom záujme..  
Môžeme teda konštatovať, že ústavodarca chcel predmetnou zmenou dosiahnuť  
občianskoprávnu nezodpovednosť poslanca za svoje výroky. Predmetná úprava však  
nastoľuje otázku, či sa ústavodarcovi zamýšľaný cieľ aj podarilo dosiahnuť. Článok 78 odsek  
2 stanovuje jasne, že „nemožno poslanca trestne stíhať“ a že „podlieha disciplinárnej právomoci  
Národnej rady Slovenskej republiky.“ Poslanec tak nie je trestnoprávne zodpovedný, ale  
disciplinárna zodpovednosť zostáva. Otázkou zostáva, či možno z predmetného odseku  
9 Dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 140/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky  
10 Dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 140/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky  
8
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
vyvodiť aj občianskoprávnu zodpovednosť. Prvá veta odseku 2 článku 78 jasne stanovuje  
trestnoprávnu nezodpovednosť poslanca. V tejto veci je potrebné sa pozrieť aj na odsek 1  
článku 78, ktorý stanovuje, že: „Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej  
výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.“ Môžeme si všimnúť, že  
ústavodarca zvolil slovo „stíhať“ bez ďalších prívlastkov (napr. trestne). Úmyslom  
ústavodarcu  
bolo  
vylúčenie  
akéhokoľvek  
stíhania/postihu  
(trestnoprávneho,  
občianskoprávneho a disciplinárneho). Uvedený výklad potvrdzuje aj dôvodová správa  
k ústavnému zákonu č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky  
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, kde sa uvádza: „Poslanca preto napríklad nemožno  
nikdy súdne ani disciplinárne (služobne) stíhať, či iným spôsobom brať na zodpovednosť za hlasovanie  
11  
...“ Uvedené nasvedčuje, že občianskoprávna zodpovednosť poslancov zostala nedotknutá.  
S konštatovaním, že poslanci za súčasného znenia nedisponujú občianskoprávnou  
12  
nezodpovednosťou za svoje výroky, sa možno stretnúť v odbornej literatúre. Pre úplnosť  
13  
treba dodať, že sa možno stretnúť aj s opačným názorom. Každopádne možno konštatovať,  
14  
že súčasné znenie vyvoláva polemiky. Vyriešenie sporu ohľadne výkladu článku 78 odsek 2  
tak môže ponúknuť jedine súd (v rozhodovaní o konkrétnom občianskoprávnom spore) alebo  
ústavodarca spresnením daného ustanovenia.  
2.2 Ratione temporis  
Pokiaľ ide o moment, od ktorého poslanec požíva indemnitu pri výrokoch, tak článok  
78 odsek 2 Ústavy stanovuje, že indemnita sa uplatňuje „pri výkone funkcie poslanca,  
a to aj „po zániku jeho mandátu.“ Paragraf 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku  
Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „rokovací  
poriadok NR SR“) k ujatiu sa funkcie poslanca stanovuje, že: „sa ujíma svojej funkcie a začína  
15  
vykonávať svoj mandát zložením sľubu.“  
11 Strana 66 dôvodovej správy k ústavnému zákonu č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej  
df. [cit. 18.11.2021].  
12 Pozri KSEŇÁK, Š.: Hranice občianskoprávnej (ne) zodpovednosti poslanca NR SR. In: Postavenie verejných  
funkcionárov v právnom poriadku Slovenskej republiky. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Právnická fakulta,  
2012. s. 140, ISBN 978-80-7097-942-6, a GIBA, M., et al.: Ústavné právo. 1. vydanie, Bratislava: Wolters Kluwer SR  
s.r.o., 2019. s.179. ISBN 978-80-571-0086-7, GAŇA, S.: Niekoľko úvah o poslaneckej imunite. Justičná revue, 58,  
2006, č. 8-9, s. 1149, MAJERČÁK, T.: Imunita ústavných činiteľov, aktuálny stav a perspekvíty. Justičná revue, 62,  
2010, č. 6-7, s. 735 a 736 a OROSZ, L.: Ústavodarná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky v III. volebnom  
období (prehľady - analýza - dôsledky). Justičná revue, 58, 2006, č. 10, s. 1419.  
13 DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax, Bratislva: C. H. Beck. 2015, s. 1104 a nasledujúce.  
ISBN 978-80-89603-39-8.  
14 Pozri aj BALOG, B.: Imunita poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Právny obzor,89, 2006, č. 3, s. 249.  
5.odsek-1. [cit. 24.11.2021].  
9
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
2.3 Ratione personae  
V zmysle uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 76/99 z 21. júla 1999 indemnita slúži  
na ochranu parlamentu. Požívateľmi tejto výsady sú však poslanci. Nevzťahuje sa tak  
napríklad na členov vlády.  
2.4 Ratione loci  
Článok 78 odsek 2 Ústavy stanovuje, že výroky musia byť prednesené v „Národnej rade  
Slovenskej republiky alebo v jej orgáne“. Komentár k Ústave Slovenskej republiky uvádza, že  
predmetné ustanovenie „sa nevzťahuje na výroky a skutky spáchané mimo rokovania Národnej rady  
SR alebo jej orgánov, na chodbách, v šatniach, v bufete a v ostatných obslužných priestoroch alebo aj  
v rokovacích miestnostiach budovy národnej rady, ak v nich práve neprebieha rokovanie žiadneho  
16  
orgánu.“  
Dôležitou skutočnosťou je aj vymedzenie pojmu „orgán“. Ústava v článku 92 odsek 1  
17  
stanovuje, že NR SR „zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány“.  
O iným orgánoch NR SR Ústava mlčí. Nemožno sa však uspokojiť so skutočnosťou, že medzi  
orgány NR SR patria iba výbory. V konečnom dôsledku by potom ústavodarca nemusel  
v článku 78 odsek 1 Ústavy uvádzať „v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch“  
a následne v odseku 2 predmetného článku uviesť „v Národnej rade Slovenskej republiky alebo  
v jej orgáne“. Ďalšími možnými subjektmi, ktoré by sme mohli zahrnúť pod označenie „orgán“  
NR SR, by mohli byť komisie, poslanecké grémium a poslanecké kluby. Z istotou však  
predmetnú otázku nevyriešila ani doktrína, hoci možno badať príklon k tomu, aby aj uvedené  
18  
subjekty boli zahrnuté pod pojem „orgán“ NR SR. Svedčal by tomu aj teologický výklad. Ak  
je cieľom indemnity chrániť parlament a umožniť slobodu diskusie v najväčšej možnej miere  
bez strachu z následkov (a teda umožniť venovať sa aj citlivým veciam), tak by bolo  
prinajmenšom zvláštne, aby poslanec požíval indemnitu v prípade rokovania výboru, ale už  
v inom prípade by to tak nebolo. Zvlášť ak sú komisie často miestom, kde sa dá konkrétna  
problematika rozobrať do väčšej hĺbky.  
K miestu, kde sa indemnita uplatňuje, treba pre úplnosť poznamenať, že aj tzv.  
„výjazdové“ rokovanie (napr. výboru) by bolo chránené indemnitou.  
16 BALOG, B.: Čl. 78. In: ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky, Bratislava, Eurokódex, 2012, s.  
471, ISBN 978-80-89447-93-0.  
18 DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax, Bratislva: C. H. Beck. 2015, s. 1097 až 1099. ISBN 978-  
80-89603-39-8.  
10  
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
2.5 Ratione materiae  
Pokiaľ ide o podstatu, ktorú chráni výroková indemnita, tak kľúčovú úlohu zohráva  
pojem „výrok“ s dovetkom „pri výkone funkcie poslanca“. Pri výklade pojmu „výrok“ sa  
nepochybne nemožno spoľahnúť výslovne iba na gramatický výklad a tvrdiť, že sú chránené  
iba slovné prejavy. Taký prístup by nás doviedol k nelogickej interpretácii, keď by napríklad  
interpelácia prečítaná v pléne bola chránená, ale jej písomná podoba by rovnakú mieru  
19  
ochrany nepožívala (a rovnako by to platilo pri pozmeňujúcich návrhoch alebo uzneseniach).  
Treba tak uplatniť extenzívny výklad a uviesť, že predmetné ustanovenie chráni nielen slovný  
ale aj písomný prejav.  
Nemenej dôležitou skutočnosťou je, že výrok musí byť prednesený „pri výkone funkcie  
poslanca“. Každý výrok poslanca prednesený na schôdzi NR SR nemusí byť nevyhnutne  
považovaný za uskutočnený „pri výkone funkcie poslanca“. Napríklad § 32 odsek 1 a 2  
rokovacieho poriadku NR SR dáva predsedajúcemu právo usmerňovať prejav poslanca, ak sa  
odchyľuje od prerokúvanej veci alebo svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil  
20  
hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Poslanec tak  
nepožíva bezbrehú slobodu hovoriť čokoľvek k čomukoľvek. K uvedenej skutočnosti  
21  
dospieva aj Drgonec odvolávajúc sa najmä na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské  
práva (najmä Cordova proti Taliansku (č. 1), Cordova proti Taliansku (č. 2) a Ielo proti  
Taliansku).  
2.6 Disciplinárne právomoci NR SR  
Disciplinárne právomoci NR SR sú upravené v dvadsiatej časti rokovacieho poriadku  
22  
NR SR. V súvislosti s článkom 78 odsek 2 Ústavy, teda s disciplinárnou právomocou NR SR  
23  
24  
25 26  
voči poslancom za ich výroky, prichádza do úvahy najmä § 135 písm. a) , d) a e) . Návrh  
19 BALOG, B.: Čl. 78. In: ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky, Bratislava, Eurokódex, 2012, s.  
471, ISBN 978-80-89447-93-0.  
20 Paragraf 32 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky  
21 DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax, Bratislva: C. H. Beck. 2015, s. 1099 až 1101. ISBN 978-  
80-89603-39-8.  
[cit. 24.11.2021].  
23 Výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo v jej orgáne.  
24 Porušenie Etického kódexu poslanca.  
25 Narušenie poriadku na schôdzi národnej rady.  
[cit. 24.11.2021].  
11  
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
na začatie konania podľa písm. a) môže podať „orgán národnej rady alebo poslanec, ktorý sa cíti  
urazený výrokom, ktorý predniesol poslanec pri výkone svojej funkcie v národnej rade alebo v jej  
orgáne“, podľa písm. d) „orgán národnej rady alebo poslanec, ak ide o závažné porušenie poslaneckého  
sľubu alebo ak ide o porušenie Etického kódexu poslanca“ a podľa písm. e) „predseda národnej rady,  
27  
ak ide o narušenie poriadku na schôdzi národnej rady“.  
Konanie vedie Mandátový a imunitný výbor NR SR. Dostupné sankcie sú nasledovné:  
§ 135 písm. a) - ak samo prerokovanie veci nepostačuje, odporučí mu, aby sa na  
najbližšej schôdzi národnej rady ospravedlnil. Ak to poslanec neurobí,  
mandátový a imunitný výbor bezodkladne postúpi vec národnej rade s  
návrhom na uznesenie. Národná rada môže poslancovi uložiť pokutu až do  
výšky 1 000 eur,  
§ 135 písm. d) - odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu až do výšky  
500 eur,  
§ 135 písm. e) - odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu až do výšky  
2 000 eur; ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi národnej rady  
v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi  
národnej rady, mandátový a imunitný výbor odporučí národnej rade, aby mu  
uložila pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto  
zákonom za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady.  
27 Paragraf 136 odsek 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky  
12  
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
3. Prehľad právnej úpravy výrokovej indemnity v jednotlivých  
členských štátoch Európskej únie  
V nasledujúcej kapitole ponúkame prehľad právnej úpravy výrokovej indemnity  
v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. Pri vypracovaní sme vychádzali najmä  
z právnych predpisov (dominantne ústav) jednotlivých štátov, ale aj z odpovedí poskytnutých  
partnerskými parlamentami v rámci Európskeho centra pre parlamentných výskum  
a dokumentáciu, ako aj z odbornej literatúry a iných materiálov.  
3.1 Belgické kráľovstvo  
28  
Belgická ústava upravuje indemnitu poslancov v článku 58. Poslanec nemôže byť  
stíhaný a vyšetrovaný v súvislosti s hlasovaniami a názormi vyslovenými počas výkonu  
funkcie. Predmetné parlamentné výsady sa vzťahujú na všetky druhy zodpovednosti  
29  
(občianskoprávnu, trestnoprávnu a disciplinárnu ). Snemovňa nemá možnosť odňať  
30  
31  
indemnitu poslancovi, je absolútna. Poslanci sú ale disciplinárne zodpovední komore.  
3.2 Bulharská republika  
Článok 69 bulharskej ústavy stanovuje, že poslanec nie je trestnoprávne zodpovedný  
32  
za svoje názory a hlasovania v parlamente. Poslanci ale podliehajú disciplinárnej  
33  
zodpovednosti parlamentu.  
19.11.2021].  
32 Článok 69 bulharskej ústavy. Dostupné na: https://www.parliament.bg/en/const. [cit. 19.11.2021].  
33 Pozri článok 152, 155 a 159 rokovacieho poriadku Národného zhromaždenia. Dostupné na:  
13  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
3.3 Cyperská republika  
Poslanci nie sú v zmysle článku 83 ústavy trestnoprávne zodpovední (teda ani trestne  
34  
stíhateľní) za hlasovanie a názory prednesená v parlamente. Nie sú ani občianskoprávne  
35  
zodpovední.  
3.4 Česká republika  
Poslanca nemožno postihnúť za hlasovanie v snemovni alebo jej orgánoch. Za výroky  
učinené v parlamente alebo jeho orgánoch nemožno poslanca trestne stíhať. Podlieha iba  
36  
disciplinárnej zodpovednosti komory, ktorej je členom. Pokiaľ ide o občianskoprávnu  
zodpovednosť poslanca za svoje výroky prednesené v parlamente alebo jeho orgánoch, tak  
predmetná otázka bola dlho predmetom sporu. Hoci sa Ústavný súd Českej republiky  
37  
vyjadroval k rozsahu poslaneckej imunity a indemnity , tak možnosť civilných žalôb voči  
poslancom za ich vyjadrenia v parlamente neposudzoval, keďže predmetná otázka nebola pre  
rozhodnutie v prerokovávanej veci podstatná. K istému posunu došlo až v roku 2019, keď  
Najvyšší súd Českej republiky rozhodoval o dovolaní M. K., ktorý žaloval A. B. pre výroky  
A. B. o M. K. v čase, keď boli obaja poslancami. Najvyšší súd Českej republiky vyslovil  
nasledujúci záver:  
Projev poslance směřující vůči jinému poslanci na půdě Poslanecké sněmovny může vyvolat  
nejen následky disciplinární, spočívající v projednání věci a případném uložení sankce disciplinární  
komisí Poslanecké sněmovny, ale při zásahu do osobnostních práv může vyvolat též následky  
soukromoprávní, tedy založit oprávnění dotčené osoby domáhat se, aby bylo od neoprávněného zásahu  
upuštěno nebo aby byl odstraněn jeho následek (§ 82 odst. 1 o. z.) a za podmínek uvedených v § 2956  
o. z. též aby bylo poskytnuto přiměřené zadostiučinění (§ 2951 odst. 2 o. z.). Pravomoc soudů  
k projednání sporů na ochranu osobnosti poslance, do níž bylo neoprávněně zasaženo projevem jiného  
poslance v Poslanecké sněmovně parlamentu, není zvláštním zákonem vyloučena, proto je soud v této  
34 Ústava Cyperskej republiky. Dostupné na: http://www.cylaw.org/nomoi/enop/non-ind/syntagma/full.html. [cit.  
19.11.2021].  
it. 19.11.2021].  
36 Článok 27 odsek 1 a 2 Ústavy Českej republiky. Dostupné na: https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html.  
[cit. 19.11.2021].  
indemnity. [cit. 19.11.2021].  
14  
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
věci pravomocný podle § 7 odst. 1 o. s. ř., a nejsou zde tedy podmínky pro zastavení řízení a postoupení  
38  
věci mandátovému a imunitnímu výboru Poslanecké sněmovny s odkazem na § 104 odst. 1 o. s. ř.“  
3.5 Dánske kráľovstvo  
Článok 57 v druhej vete stanovuje, že mimo parlamentu nemôže byť žiadny poslanec  
braný na zodpovednosť za svoje výroky v parlamente, ak na to parlament neudelí súhlas.  
Poslanca tak nemožno žalovať napríklad za urážku bez súhlasu parlamentu. Ten nikdy súhlas  
39  
neudeľuje. § 29 rokovacieho poriadku dánskeho parlamentu stanovuje, že ak predseda  
považuje vyjadrenia poslanca za nevhodné, tak ho môže upozorniť. Ak poslanec  
neuposlúchne predsedu, tak predseda môže vyzvať poslanca, aby ukončil svoje vystúpenie.  
Predseda zároveň môže odmietnuť udeliť poslancov slovo v priebehu toho istého dňa. Výbor  
pre rokovací poriadok môže poslanca vykázať zo zasadania parlamentu, ktorý bol  
40  
upozornený predsedom najviac na štrnásť dní.  
3.6 Estónska republika  
V zmysle paragrafu 18 odseku 1 zákona o postavení poslancov Riigikogu sú poslanci  
vyňatí z právnej zodpovednosti za ich hlasovanie a politické stanoviská vyslovené  
41  
v parlamente alebo jeho orgánoch. Disciplinárne postihy pre poslancov nie sú v estónskej  
právnej úprave obsiahnuté. V zmysle § 66 zákona o rokovacom poriadku Riigikogu  
a vnútorných predpisoch predsedajúci zabezpečuje poriadok v rokovacej sále. Podľa § 72  
môže predsedajúci poslanca upozorniť, ak sa odchýli od prerokovávanej veci. Ak poslanec  
42  
nerešpektuje upozornenie, tak mu je odňaté slovo.  
3.7 Fínska republika  
Ústava Fínska v článku 31 stanovuje, že poslanci majú právo hovoriť slobodne  
v parlamente o všetkých prerokovávaných veciach. Musia však hovoriť dôstojne a bez  
urážania inej osoby. Ak poslanec uvedené poruší, tak ho predsedajúci upozorní alebo mu  
ment.ashx. [cit. 23.11.2021].  
42 § 66 a 72 zákona o rokovacom poriadku Riigikogu a vnútorných predpisoch. Dostupné na:  
15  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
zakáže pokračovať v prejave. Parlament môže opakovane upozorniť poslanca, že porušuje  
43  
poriadok, alebo ho môže vylúčiť zo schôdze na maximálne dva týždne.  
3.8 Francúzska republika  
Žiadny poslanec nesmie byť stíhaný, vyšetrovaný, zatknutý, väznený alebo súdený za  
44  
hlasovania alebo názory vyslovené počas výkonu svojich úradných povinností. Indemnita je  
absolútna (trestnoprávna ako aj občianskoprávna) za činy súvisiace s výkonom ich mandátu  
(napr. hlasovanie, návrhy zákonov, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, správy a iné).  
Indemnita sa nevzťahuje napríklad na komentáre v novinových článkoch alebo výroky  
45  
prednesené na verejnom zhromaždení. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci  
parlamentu. Poslancovi môžu byť uložené nasledovné sankcie: napomenutie, napomenutie so  
zápisom do zápisnice, odsúdenie konania a zrážka zo mzdy, odsúdenie konania a zrážka zo  
46  
mzdy s dočasným vylúčením zo zasadnutia parlamentu.  
3.9 Grécka republika  
Grécka ústava upravuje výrokovú indemnitu v článkoch 60 a 61. Poslanci majú  
neobmedzenú slobodu názorov a práva hlasovať podľa svojho svedomia. Poslanec nesmie byť  
stíhaný ani žiadnym spôsobom vypočúvaný za vyjadrený názor alebo hlasovanie pri výkone  
svojich poslaneckých povinností. Jedinou výnimkou je ohováranie, kedy je trestné stíhanie  
prípustné, ale iba so súhlasom parlamentu. Ak parlament do 45 dní nerozhodne, tak sa má za  
47  
to, že súhlas udelený nebol. Poslanec je disciplinárne zodpovedný podľa paragrafu 77  
48  
rokovacieho poriadku.  
Účelom imunity je zabrániť trestnému stíhaniu, ktoré by malo za cieľ šikanovať  
(s cieľom odradiť poslanca od plnenia práv alebo povinností) poslanca. Ak je jasné, že trestné  
stíhanie nemá šikanózny charakter, tak je poslanec vydaný na trestné stíhanie. Stíhanie za  
urážku na cti počas výkonu parlamentný povinností je možné po skončení volebného obdobia,  
43 Článok 31 Ústavy Fínska. Dostupné na: https://www.finlex.fi/fi/laki/ajantasa/1999/19990731#L3P30. [cit.  
19.11.2021].  
prihlásení. [cit. 19.11.2021].  
GR/90/index.html. [cit. 19.11.2021].  
16  
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
keďže odmietnutie udelenia súhlas na stíhanie poslanca je procedurálnou prekážkou, ktorá  
49  
uplynie skončením mandátu.  
3.10 Holandské kráľovstvo  
Poslanec nie je trestne stíhateľný ani iným spôsobom zodpovedný za svoje vyjadrenia  
počas rokovania a ani za všetky dokumenty podané písomne. Zaujímavosťou je, že sa  
indemnita vzťahuje aj na ministrov, štátnych tajomníkov a ostatné osoby, ktoré sa zúčastňujú  
50  
51  
rozpravy. Poslanec je disciplinárne zodpovedný komore parlamentu.  
3.11 Chorvátska republika  
Žiadny poslanec nemôže byť trestne stíhaný, zadržaný alebo odsúdený za názor alebo  
52  
53  
hlasovanie v parlamente. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci parlamentu.  
3.12 Írska republika  
Poslanci v súvislosti s akýmkoľvek výrokom v snemovni nepodliehajú žiadnemu súdu  
54  
alebo inému orgánu okrem samotnej snemovne. Poslanci tak podliehajú disciplinárnej  
právomoci parlamentu. Uvedené bolo potvrdené aj judikatúrou írskych súdov (pozri Kerins  
proti McGuinness a iní, O’Brien proti Clerk of Dáil Éireann, Attorney General proti Hamilton  
55  
(No 1)). Napríklad v prípade Callely proti Moylan najvyšší súd rozhodol, že článok 15 odsek  
13 „výslovne chráni pred právnymi úkonmi akéhokoľvek druhu za všetky výroky  
56  
poslancov...“. Zaujímavosťou írskej právnej úpravy je, že osoba, ktorá bola nepriaznivo  
prihlásení. [cit. 19.11.2021].  
19.11.2021].  
Text_November-2020.pdf. [cit. 19.11.2021].  
details/572975. Uzavretá databáza dostupná po prihlásení. [cit. 23.11.2021].  
17  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
ovplyvnená výrokom, môže podať sťažnosť parlamentu podľa § 71 a 71A rokovacieho  
poriadku. Osoba, ktorá bola nepriaznivo ovplyvnená výrokom, je osobou, ktorá bola označená  
v rozprave menom alebo takým spôsobom, ktorý ju umožňuje ľahko identifikovať, a existuje  
značná pravdepodobnosť, že predmetnej osobe v značnej miere:  
1. bola nepriaznivo ovplyvnená povesť v súvislosti s jednaním alebo vzťahmi  
s inými,  
2. bola poškodená v zamestnaní, živnosti, úrade alebo finančnom úvere, alebo jej bolo  
bezdôvodne narušené súkromie  
tým, že bola označená v rozprave. Predmetná osoba môže podať písomný návrh do  
6 mesiacov od vyslovenia výroku. O návrhu rozhodne predseda výboru alebo predseda  
parlamentu a o prijatých opatreniach informuje sťažovateľa. Ak osoba nie je spokojná  
s odpoveďou alebo do šiestich týždňov nedostala žiadnu odpoveď, tak sa môže obrátiť na  
výbor pre parlamentné výsady a dohľad. Musí tak učiniť do dvanástich týždňov od podania  
pôvodného návrhu. Podrobný postup je upravený v § 71A rokovacieho poriadku. Ak výbor  
pre parlamentné výsady a dohľad zistil, že poslanec zneužil výsady, tak poslanec musí  
stiahnuť svoj výrok počas zasadnutia orgánu, kde bol pôvodný výrok vyslovený. Ak poslanec  
odmietne stiahnuť svoj výrok, tak ho parlament môže vylúčiť zo zasadaní parlamentu  
57  
a výborov podľa § 74.  
3.13 Litovská republika  
Poslanci nie sú trestne stíhateľní za vyslovené názory a hlasovania v parlamente. Sú  
58  
však zodpovední za osobnú urážku alebo ohováranie (v súlade so všeobecným postupom).  
Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci parlamentu.  
59  
3.14 Lotyšská republika  
Poslanec nie je zodpovedný za hlasovanie alebo výroky prednesené počas výkonu  
svojich povinností pred súdom a ani v správnom alebo disciplinárnom konaní. Poslanec je  
18  
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
zodpovedný za hanlivú informáciu, o ktorej vie, že je nepravdivá, a za hanlivú informáciu  
60  
o súkromnom alebo rodinnom živote.  
3.15 Luxemburské veľkovojvodstvo  
Proti poslancovi nemôže byť podaná civilná ani trestná žaloba v súvislosti  
61  
s hlasovaním alebo výrokmi prednesenými počas výkonu funkcie.  
3.16 Maďarsko  
Poslanec (aj po uplynutí mandátu) nemôže byť braný na zodpovednosť pred súdom  
alebo iným orgánom za hlasovanie alebo fakty a názory vyslovené pri výkone funkcie.  
Výnimkou je ohováranie (maď. rágalmazás a becsületsértés) ako aj občianskoprávna  
62  
zodpovednosť.  
3.17 Maltská republika  
Žiadne občianskoprávne a trestnoprávne konanie nesmie byť vedené proti poslancovi  
za výroky prednesené alebo uvedené v podaniach určených pre parlament alebo jeho orgány  
63  
(návrh zákona, uznesenie atď.).  
3.18 Nemecká spolková republika  
Poslanec nesmie byť nikdy vystavený súdnemu konaniu alebo disciplinárnemu  
konaniu alebo inak braný na zodpovednosť mimo Spolkového snemu za hlasovanie alebo  
výroky v Spolkovom sneme alebo v ktoromkoľvek z jeho výborov. Uvedené sa nevzťahuje na  
64 65  
trestný čin urážky (nem. Beleidigung) .  
3.19 Poľská republika  
Poslanec nemôže byť braný na zodpovednosť za činnosť vykonanú v súvislosti  
s poslaneckým mandátom počas trvania mandátu a aj po jeho zániku. Poslanec podlieha  
60 Článok 28 Ústavy Lotyšskej republiky. Dostupné na: https://likumi.lv/ta/id/57980-latvijas-republikas-satversme.  
[cit. 19.11.2021].  
61 Článok 68 luxemburskej ústavy. Dostupné na: https://legilux.public.lu/eli/etat/leg/recueil/constitution/20200519.  
[cit. 19.11.2021].  
63 Článok 65 odsek 3 Ústavy Malty. Dostupné na: https://legislation.mt/eli/const/eng/pdf. [cit. 19.11.2021].  
65 Článok 46 Základného zákona. Dostupné na: https://www.gesetze-im-internet.de/gg/BJNR000010949.html. [cit.  
19.11.2021].  
19  
 
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
disciplinárnej právomoci parlamentu a so sú súhlasom parlamentu aj súdu, ak poslanec  
66  
porušil práva tretej osoby.  
3.20 Portugalská republika  
Poslanec nie je občianskoprávne, disciplinárne ani trestnoprávne zodpovedný za  
67  
hlasovania a výroky prednesené počas výkonu funkcie.  
3.21 Rakúska republika  
Poslanci nemôžu byť braní na zodpovednosť za hlasovania pri výkone svojej funkcie.  
Za ich ústne alebo písomné prejavy pri výkone funkcie sa zodpovedajú parlamentu; to neplatí,  
ak úrady stíhajú pre krivé obvinenie (nem. Verleumdung) alebo pre trestný čin trestný podľa  
68  
spolkového zákona o informačnom poriadku Národnej rady a Federálnej rady.  
3.22 Rumunská republika  
Poslanec nie je súdne zodpovedný za hlasovania a politické výroky prednesené počas  
69  
70  
výkonu funkcie. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci parlamentu.  
3.23 Slovinská republika  
Poslanec nie je trestnoprávne zodpovedný za výroky a hlasovanie počas zasadnutí  
71  
72  
parlamentu alebo jeho orgánov. Indemnita sa nevzťahuje na občianskoprávne konanie.  
66 Článok 105 Ústavy Poľskej republiky. Dostupné na: https://www.sejm.gov.pl/prawo/konst/angielski/kon1.htm.  
[cit. 19.11.2021].  
67 Článok 157 Ústavy Portugalskej republiky. Dostupné na: https://temp.dre.pt/part-iii. [cit. 19.11.2021].  
69 Článok 72 Ústavy Rumunska. Dostupné na: https://www.presidency.ro/en/the-constitution-of-romania. [cit.  
19.11.2021].  
71 Článok 83 Ústavy Slovinskej republiky. Dostupné na: http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=USTA1. [cit.  
19.11.2021].  
details/572975. Uzavretá databáza dostupná po prihlásení. [cit. 19.11.2021].  
20  
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
3.24 Španielske kráľovstvo  
Poslanci nie sú zodpovední za názory vyjadrené pri výkone svojej funkcie v zmysle  
73  
74  
článku 71 odseku 1 Ústavy Španielska. Platí to aj pre občianskoprávnu zodpovednosť .  
3.25 Švédske kráľovstvo  
Článok 12 štvrtej časti švédskej ústavy (Regeringsformen) stanovuje, že voči poslancovi  
nemôže byť začaté žiadne právne konanie za vyhlásenia alebo konanie pri výkone mandátu  
bez toho, aby to Riksdag pripustil uznesením odsúhlaseným minimálne piatimi šestinami  
hlasujúcich poslancov. Bez tohto súhlasu nesmie byť poslanec pozbavený osobnej slobody  
alebo poslancovi nesmie byť znemožnené cestovať v rámci územia pre názory alebo činy pri  
výkone mandátu, ak Riksdag neudelil súhlas.  
Indemnita je absolútna, vzťahuje sa na všetky názory, stanoviská, hlasovania počas  
verejných zasadnutí, vo výboroch, v poslaneckých kluboch, správach a návrhoch zákonov.  
Vzťahuje sa aj na činnosti mimo parlamentu. Podstatou veci je, či predmetná činnosť mala  
75  
súvis s výkonom mandátu poslanca alebo nie.  
3.26 Talianska republika  
Poslanci nemôžu niesť zodpovednosť za vyjadrené názory alebo hlasovanie pri výkone  
76  
svojej funkcie podľa článku 68 odseku 1 Ústavy Talianskej republiky.  
73 Článok 71 odsek 1 Ústavy Španielska. Dostupné na: https://www.boe.es/buscar/act.php?id=BOE-A-1978-31229.  
[cit. 22.11.2021].  
prihlásení. [cit. 22.11.2021].  
prihlásení. [cit. 19.11.2021].  
21  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
4. Záver  
Cieľom materiálu bola analýza výrokovej indemnity členov národných parlamentov  
v členských štátoch Európskej únie. Po preskúmaní právnej úpravy všetkých členských  
štátov Európskej únie možno konštatovať, že istú formu indemnity majú všetky štáty. Jej  
rozsah sa líši, ale v zásade možno konštatovať, že prevažná väčšina štátov má indemnitu  
upravenú v rozsahu, v ktorom pokrýva trestné, občianske aj iné konanie. Náhradou za to je  
disciplinárne konanie vykonávané parlamentom. Istý rozdiel v prístupe k indemnite možno  
vidieť v tom, ktoré výroky/činnosti spadajú pod indemnitu. Niektoré krajiny fixujú  
indemnitu na priestor (napr. výroky vyslovené vo výbore parlamentu), iné krajiny sa zase  
viac zameriavanú na charakter činnosti (výroky v súvislosti s výkonom funkcie bez ohľadu  
na miesto ich prednesu).  
Niektoré krajiny (Nemecko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Rakúsko) upravujú výnimky zo  
stanoveného rozsahu indemnity. Nemecká ústava stanovuje, že poslanca možno stíhať za  
trestný čin urážky. Lotyšská ústava upravuje zodpovednosť poslanca za šírenie hanlivej  
informácie, o ktorej vie, že je nepravdivá, alebo za hanlivé informácie, ktoré sa týkajú  
súkromného alebo rodinného života. Litovská úprava stanovuje, že poslanec nesie  
zodpovednosť za urážku a ohováranie. Rakúsko výslovne umožňuje trestné stíhanie za krivé  
obvinenie a trestné činy podľa spolkového zákona o informačnom poriadku. Maďarská  
právna úprava umožňuje stíhanie za trestný čin ohovárania, ale pripúšťa aj občianskoprávnu  
zodpovednosť. Ide o jednu z mála krajín, kde je výslovne pripustená občianskoprávna  
zodpovednosť poslancov.  
Zaujímavú úpravu má Írsko, ktoré síce má široký rozsah indemnity, ale umožňuje  
súkromným osobám iniciovať istú obdobu disciplinárneho konania parlamentu voči  
poslancovi. Možno konštatovať, že predmetná úprava je zaujímavým kompromisom medzi  
situáciou, kedy poslanci nie sú občianskoprávne zodpovední, a situáciou, kedy poslanci sú  
občianskoprávne zodpovední, teda vystavení aj riziku znášania možných vysokých náhrad  
nemajetkovej ujmy zo strany vplyvných a/alebo bohatých fyzických alebo právnických osôb,  
ktoré by prostredníctvom občianskoprávnych žalôb mohli skúšať umlčať kritiku zo strany  
poslancov. Na druhej strane by takéto rozhodovanie mohlo vyvolávať otázky o schopnosti  
poslancov rozhodovať nezaujato o svojich kolegoch. Predmetná úprava tak vyžaduje vysoký  
stupeň politickej kultúry.  
22  
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
5. Použité zdroje  
1. BALOG, B.: Imunita poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Právny obzor,89,  
2006, č. 3, s. 244 – 264.  
3. Bulharská ústava. Dostupné na: https://www.parliament.bg/en/const.  
4. ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky, Bratislava, Eurokódex, 2012,  
s. 838, ISBN 978-80-89447-93-0.  
6. Dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa  
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Dostupné  
7. Dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 140/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa  
8. DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax, Bratislva: C. H. Beck. 2015,  
s. 1622. ISBN 978-80-89603-39-8.  
Uzavretá databáza dostupná po prihlásení.  
details/455708. Uzavretá databáza dostupná po prihlásení.  
11. ECPRD Request #4563 Criminal investigation against MPs due to verbal expressions  
Uzavretá databáza dostupná po prihlásení.  
details/583646. Uzavretá databáza dostupná po prihlásení.  
13. GAŇA, S.: Niekoľko úvah o poslaneckej imunite. Justičná revue, 58, 2006, č. 8-9, s.  
1146 1156.  
14. GIBA, M., et al.: Ústavné právo. 1. vydanie, Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2019.  
s. 481. ISBN 978-80-571-0086-7.  
23  
 
Porovnávacia analýza: Výroková indemnita poslancov národných parlamentov  
v členských štátoch EÚ  
17. KSEŇÁK, Š.: Hranice občianskoprávnej (ne) zodpovednosti poslanca NR SR. In:  
Postavenie verejných funkcionárov v právnom poriadku Slovenskej republiky.  
Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Právnická fakulta, 2012. , s. 138 - 143. ISBN  
978-80-7097-942-6.  
19. MAJERČÁK, T.: Imunita ústavných činiteľov. In: OROSZ, L. a kol.: Ústavný systém  
Slovenskej republiky (doterajší vývoj, aktuálny stav, perspektívy), Košice: UPJŠ, 2009  
s. 197. ISBN 978-80-7097-777-4.  
20. MAJERČÁK, T.: Imunita ústavných činiteľov, aktuálny stav a perspekvíty. Justičná  
revue, 62, 2010, č. 6-7, s. 728 až 746.  
22. OROSZ, L.: Ústavodarná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky v III. volebnom  
období (prehľady - analýza - dôsledky). Justičná revue, 58, 2006, č. 10, s. 1414 - 1430.  
27. Rokovací poriadok (Írsko). Dostupné na:  
21/2021-01-27_consolidated-dail-eireann-standing-orders-january-2021_en.pdf.