Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Porovnávacie analýzy

24/2020

Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ,

Spojenom kráľovstve, Kanade a USA –

právna úprava, podmienky a hodnotenie

kvality

Anotácia:

Analýza sa zameriava

na právnu úpravu domáceho

vzdelávania vo vybraných

štátoch, na to, v ktorých

ročníkoch sa umožňuje,

či sa naň vyžaduje súhlas

konkrétnych inštitúcií, či je

potrebné uvádzať preň

dôvody, ako ho štát

podporuje, aké

Vypracovali: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD. a Mgr. Petra

Ďurinová, PhD., Odbor Parlamentný inštitút

sú kvalifikačné predpoklady

poskytovateľa, či musí

sledovať učebné osnovy, ako

sa hodnotí dosiahnuté

vzdelanie žiakov.

Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný

inštitút

Bratislava

Kľúčové slová:

16. decembra 2020

školstvo, domáce vzdelávanie,

individuálne vzdelávanie,

financovanie

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR

SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,

vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR

a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná

knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva

spravidla tieto informačno-analytické materiály:

V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné

inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť

Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre

zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých

škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.

Materiál slúži výlučne pre poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky

a zamestnancov Kancelárie NR SR

a nemôže v plnej miere nahrádzať právne

alebo iné odborné poradenstvo v danej

oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú

aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.

Zverejňovanie materiálu je možné iba so

súhlasom Odboru Parlamentný inštitút

a autorov.

2

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

Obsah

Úvod ....................................................................................................................................................... 4

1. Právne postavenie domáceho vzdelávania ............................................................................... 5

2. Spôsob registrácie, hodnotenie žiakov a kvalifikovanosť osôb poskytujúcich domáce

vzdelávanie .................................................................................................................................. 13

3. F inančná podpora a počet študentov vzdelávajúcich sa doma ........................................... 18

Záver .................................................................................................................................................... 21

Použité zdroje ...................................................................................................................................... 23

3

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

Úvod

Téma domáceho vzdelávania žiakov začína opätovne rezonovať aj v stredoeurópskom

priestore. Azda i v kontexte vývoja spoločnosti súvisiaceho s pandémiou COVID-19, keď mali

tisíce rodičov možnosť vyskúšať si vzdelávanie svojich detí v domácom prostredí, sa ukázali

v praxi mnohé pozitíva či negatíva takejto výučby. Prítomné sú teda úsilia posilniť daný

inštitút na jednej strane, na druhej strane sa však ozývajú aj kritici uprednostňujúci učenie detí

v sústave výchovno-vzdelávacích inštitúcií.

V Slovenskej republike existuje možnosť domáceho vzdelávania od roku 2008. Jeho

podmienky upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon ho v § 23 nazýva individuálne

vzdelávanie, pričom jeho podrobnosti stanovujú najmä §§ 24 a 25. Právne ukotvenie by bolo

možné charakterizovať ako konzervatívne, keď sa individuálne vzdelávanie umožňuje len

žiakom 1. stupňa základných škôl a záujemcovia musia spĺňať množstvo podmienok.

Zaujímalo nás pritom, ako je daná problematika upravená v štátoch EÚ, v Spojenom

kráľovstve, USA a Kanade. Cieľom porovnávacej analýzy bolo vyhodnotiť, ktoré krajiny majú

zákonom upravenú možnosť domáceho vzdelávania a odkedy, za akých podmienok majú

možnosť rodičia deti vzdelávať doma a ako prebieha registračný proces. Ďalej nás zaujímalo,

ktoré krajiny vyžadujú, aby mali poskytovatelia domáceho vzdelávania odbornú pedagogickú

kvalifikáciu a ako v praxi prebieha hodnotenie žiakov. Zaujímalo nás tiež, ktoré štáty finančne

podporujú domáce vzdelávanie a v závere približujeme počty študentov využívajúcich túto

možnosť za ostatné dva roky.

Odbor Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR sa v záujme získania potrebných údajov

obrátil na vybrané štáty prostredníctvom internej databázy výmeny informácií Európskeho

1

centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) , a to požiadavkou č. 4491 z 12.

augusta 2020 (Home-schooling – legal status, support and quality assessment). V stanovenom termíne

sme dostali stručné odpovede z 22 krajín: Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko,

Grécko, Chorvátsko, Írsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko,

Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

V prípade štátov, ktoré nám v danom termíne neodpovedali, sme pracovali s informáciami

z predchádzajúcej požiadavky v ECPRD č. 3161 z 13. júla 2016 (Home-schooling), ako aj

2

s aktuálnymi údajmi Združenia pre právnu obranu domáceho vzdelávania (HSLDA) . Týkalo sa to

celkovo šiestich štátov – Belgicka, Bulharska, Francúzska, Holandska, Spojeného kráľovstva a

USA. V komparácii nezabúdame ani na údaje zo Slovenskej republiky, ktoré sme konzultovali

¹Pokiaľ nie je uvedené inak, použité údaje sú čerpané z internej databázy ECPRD

(https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about ), najmä z požiadaviek č. 4491 a č. 3161.

²Home School Legal Defense Association. Dostupné online: https://hslda.org/legal/international . [cit. 8.12.2020]

4

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

s Odborom predprimárneho a základného vzdelávania Ministerstva školstva, vedy, výskumu

a športu SR a s Oddelením štatistiky a služieb Centra vedecko-technických informácií SR.

1. Právne postavenie domáceho vzdelávania

Mapa č. 1

Prehľad krajín Európy podľa toho, do akej miery právne povoľujú domáce vzdelávanie

Zdroj: S použitím citovaných zdrojov spracovali autorky.

Z 29 skúmaných štátov je domáce vzdelávanie právne ukotvené až v 23 krajinách,

vrátane Slovenskej republiky; legislatívne neukotvené je len v šiestich krajinách, a to

v Bulharsku, Holandsku, Chorvátsku, Nemecku, Rumunsku a Španielsku.

V Nemecku nie je na celoštátnej úrovni takýto typ vzdelávania povolený. Podľa

Základného zákona (článok 7) musí byť celý školský systém pod dohľadom štátu – respektíve

jednotlivých spolkových krajín. Nemecká legislatíva nepovoľuje vzdelávanie vykonávané

mimo štátom kontrolovaných školských inštitúcií z náboženských dôvodov, ani

z presvedčenia rodičov. Existujú však výnimky z regulárneho študijného plánu, ktoré môžu

zriedkavo udeliť priamo školy. A to napríklad pre deti diplomatov, pracovníkov zábavných

parkov alebo v prípade konkrétnych ochorení detí. Rodičom, ktorí nedodržia povinnosť detí

5

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

navštevovať školy, hrozia sankcie. Vo väčšine spolkových štátov predstavuje nedodržanie

predpisov len správny delikt. V piatich spolkových štátoch sa jedná o trestný čin, za ktorý je

možné uložiť vysoké pokuty alebo aj tresty odňatia slobody. Preto mnohí akademici

predpokladajú, že počet poskytovateľov domáceho vzdelávania v Nemecku za posledné

obdobie kvôli súdnym sporom klesol, a to aj napriek tomu, že záujem o individuálne

vzdelávanie vo všeobecnosti rastie, a to najmä zo strany náboženských komunít, ktoré chcú deti

vzdelávať bez štátnych zásahov. Potvrdzujú to aj záznamy Hnutia pre domáce vzdelávanie , podľa

ktorého sa domáce vzdelávanie v praxi uplatňovalo v posledných rokoch v 300 až 500

3

rodinách pri viac ako 1000 deťoch.

Španielske právo neuznáva domáce vzdelávanie. Článok 27 španielskej ústavy obsahuje

právo na vzdelanie. V článku 4 ústavného zákona č. 2/2006 o vzdelávaní sa stanovuje, že

základné vzdelávanie je povinné a trvá desať rokov (vo veku 6 – 16 rokov). Rozsudok ústavného

súdu č. 133/2010 uvádza, že domáce vzdelávanie nie je v súčasnom právnom rámci v Španielsku

4

možnosťou vzdelávania. V dôsledku toho môžu byť rodičia nútení prihlásiť svoje deti do školy,

ak to vyžadujú úrady sociálnej služby. Existujú však výnimky, ktoré úrady sociálnej

5

starostlivosti tolerujú. Právne postihy rodičov sa odlišujú podľa regiónov. Niektoré možnosti

individuálnej výučby povoľujú, v iných hrozia prísne sankcie. Jediné dva regióny, ktoré majú

6

priamo zavedené právne mechanizmy v otázke domáceho vzdelávania, sú Kantábria a Baskicko.

Rumunsko je špecifickým prípadom, keďže individuálne vzdelávanie tam nie je

legislatívne zakotvené, ale ani zakázané. Podľa zákona o vzdelávaní č. 1/201 1 (čl. 16, ods. 2)

„Povinnosť 10-ročnej dennej školskej dochádzky sa končí vo veku 18 rokov.“ Mala by sa uskutočňovať

autorizovanou formou, domáce vzdelávanie sa nezmieňuje. V praxi rodičia, ktorí sa rozhodnú

pre tento typ vzdelávania, obchádzajú legislatívu tak, že deti zapíšu do tzv. zastrešujúcich škôl

(často v USA či v Maďarsku) a vyučujú ich doma. Na časovo obmedzené obdobie však môžu

aj rumunské úrady povoliť dieťaťu so špeciálnymi potrebami alebo so závažnými

zdravotnými prekážkami štúdium doma alebo v zdravotníckom zariadení (čl. 25, ods. 3

zákona č. 1/2011). Vzdelávanie potom samostatne realizuje školská inšpekcia podľa rámcovej

metodiky vypracovanej Ministerstvom školstva.

Podobne ani v Bulharsku nie je domáce vzdelávanie priamo legislatívne definované.

Podlieha však dohľadu štátnych orgánov a študent musí byť prihlásený do školy. Ak štátne

³Internetový portál https://www.triviumpursuit.com [cit. 8.12.2020]

4

Vyššie uvedený rozsudok však tiež uznáva, že povinné školské vzdelávanie je politickým rozhodnutím a nič

nebráni regulácii domáceho vzdelávania, ak bude politická vôľa. Hoci rozsudok otvára túto možnosť, domáce

vzdelávanie nebolo doteraz regulované a zostáva väčšinou mimo verejnej diskusie.

5

Vo všeobecnosti sa prijímajú tri dôvody, z ktorých je domáce vzdelávanie akceptované: zdravotný stav žiaka,

cestovateľský životný štýl alebo pobyt v cudzine. Iné okolnosti sa považujú za absenciu žiaka. Rodičia musia

preukázať, že sú schopní poskytnúť dieťaťu individuálny vzdelávací program zodpovedajúci jeho potrebám.

⁶Kritéria, na základe ktorých sociálne úrady povoľujú domáce vzdelávanie, sú ustanovené vo vyhláške Balora .

6

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

školské úrady vyhodnotia individuálnu výučbu ako nedostačujúcu, žiak sa musí vrátiť

k regulárnej výučbe.

V Chorvátsku nie je domáce vyučovanie súčasťou štátneho vzdelávacieho systému

a nie je ani nijako legislatívne upravené. Avšak pokiaľ ide o študentov s ťažkým ochorením

7

alebo zdravotným postihnutím štát môže udeliť výnimku.

V Holandsku zákon o povinnej školskej dochádzke hovorí o povinnom vzdelávaní len

ako o školskom vzdelávaní. Domáce vzdelávanie je povolené len vyhlásením výnimiek

a pravidlá pre ne nie sú stanovené zákonom, ale určuje si ich každá obec samostatne. Deje sa tak

najmä vtedy, ak nie je možné poskytnúť žiakovi regulárnu formu výučby v mieste jeho bydliska.

Tabuľka č. 1

Zoznam štátov, ktoré majú právne zakotvené podmienky domáceho vzdelávania

Štát

Legislatíva vzťahujúca sa k domácemu vzdelávaniu

1. Belgicko

2. Cyprus



Ústava 2019 , čl ánok 24

Vyhláška o vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami z roku 2001

(186/ 2001)



Zákon o primárnom a sekundárnom vzdelávaní z roku 1993

Zákon o vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami z roku 1999

Školský zákon č. 561/2004 Sb.; § 40, 41 (pozri tiež 561/2004 Sb.)

Ústava 1953 , čl. 76

Zákon o bezplatných a súkromných školách , článok 8

Zákon o základných školách (Folkeskole Act)

Zákon o základných a vyšších stredných školách , § 23

Zákon o základnom vzdelaní 628/1998

Školský zákon , č lánok L 131–1,2

Zákon č. 3699/2008 o špeciálnom vzdelávaní

Novela zákona č. 41 6/2013

Rozhodnutie ministerstva č. 2005/Β/31-5-201

Ústava 1937 článok 42

Zákon o výchove a vzdelávaní , § 14

Zákon vzdelávaní (SA 2012 cE-0.3), článok 20, odsek 1

Zákon č. 15 o voľbe vzdelávania

Nariadenie o domácom vzdelávaní

Zákon o vzdelávaní (RSO 1990 c. E.2) článok 21(2);

Memorandum č. 131

3. ČR

4. Dánsko

5. Estónsko

6. Fínsko

7. Francúzsko

8. Grécko

9. Írsko

10. Kanada –

Alberta

Kanada –

Ontário

11. Litva

Dodatok k čl. 31 zákona o vzdelávaní

Vládne nariadenie o vzdelávaní v rodine (máj 2020 )

⁷Zákon o vzdelávaní na základných a stredných školách č. 71-05-03/1-08-2

7

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

12. Lotyšsko



Zákon o vzdelávaní

Vyhláška č. 591 o postupoch pri prijímaní študentov do všeob.

vzdelávacích inštitúcií

13. Luxembursko  Zákon o povinnej školskej dochádzke , článok č. 9, čl. 18–21

14. Maďarsko



Zákon CXC 2011

Výnos ministerstva o fungovaní verejných vzdelávacích inštitúcií

Zákon o školskom vzdelávacom systéme 1991

Zákon o vzdelávaní z roku 2016, článok 37

Ústava , článok 73, 74

15. Poľsko

16. Portugalsko

17. Rakúsko

Zákon 55/2008 zo 6. júla 2008

Základný zákon o všeobecných právach občanov

Zákon o povinnej školskej dochádzke

Školský zákon č. 245/2008 Z. z.

Zákon o základnom vzdelávaní , ka pitola VII., článok 88–92

Smernica kalendárneho roka pre základné vzdelávanie

Smernica hodnotenia vedomostí a predpokladov žiakov ZŠ pre p ostup

do ročníka

18. Slovensko

19. Slovinsko

20. Spojené

kráľovstvo



viac v dokumente https://commonslibrary.parliament.uk/research-

briefings/sn05108/

21. Švédsko



Zákon o vzdelávaní 2010/800

Zákon 2015/176

Zákon 2020/605

Nariadenie 2020/115

Zákon 297/1994 , článok 111, ods. 2

Zákon 76/2005, článok 5, ods. 4

Zákon 62/2017 , článok 23

22. Taliansko

23. USA

regulujú zväčša jednotlivé štáty

Zdroj: S použitím citovaných zdrojov spracovali autorky.

Pri ostatných 23 štátoch – Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko,

Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko,

Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, Taliansko a USA,

ktoré majú legislatívne zakotvenú právnu úpravu týkajúcu sa domáceho vzdelávania, sme sa

rozhodli rozlišovať medzi a) konzervatívnym a b) liberálnym prístupom k aplikovaniu

individuálneho vzdelávania. V prípade prvej skupiny ide o štáty, ktoré majú domáce

vzdelávanie vekovo, ročníkovo či inak limitované – napríklad špeciálnym povolením. Za

liberálne štáty sme označili také, ktorých prístup k domácemu vzdelávaniu nie je obmedzený

a pripúšťa sa akákoľvek forma domáceho vzdelávania. Povinnosťou rodičov je len prihlásiť

školopovinné dieťa do databázy o vzdelávaní v škole alebo v inej odbornej inštitúcii.

8

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

A)

Do skupiny konzervatívnejších krajín sme zaradili najvyšší počet štátov (16), sú to:

Belgicko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Kanada, Litva, Lotyšsko,

Luxembursko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Švédsko, Taliansko a USA. Tieto štáty

regulujú domáce vzdelávanie zväčša len u detí vo veku povinnej školskej dochádzky (buď iba

v primárnom, alebo tiež v sekundárnom stupni vzdelávania). V Grécku a vo Švédsku môžu

byť dokonca vzdelávané doma iba deti so zdravotnými a inými špecifickými problémami, pre

ktoré dlhodobo nemôžu navštevovať školu. Vo Švédsku sa to vníma skôr ako špeciálna forma

distančného vzdelávania, v rámci ktorej študentovi udeľuje každý rok súhlas riaditeľ školy,

lekár a zákonný zástupca. Ak sa zhodnotí, že študent zvláda absolvovať regulárne základné

vzdelávanie, musí sa vrátiť späť do školy.

V časti štátov sa možnosť vzdelávania v domácom prostredí poskytuje len žiakom

1. stupňa, na ďalšom stupni explicitne iba tým, ktorí sa kvôli zdravotným problémom nemôžu

zúčastňovať regulárneho vyučovania. Cyprus povoľuje domáce vzdelávanie všetkým deťom

po dovŕšení 4 rokov a 8 mesiacov v primárnom stupni vzdelávania (cca do 12 rokov),

v sekundárnom stupni len pre deti so špeciálnymi potrebami. O žiadostiach pritom rozhoduje

Okresná komisia pre špeciálne vzdelávanie. V Českej republike sa domáce vzdelávanie môže

poskytnúť všetkým deťom na úrovni 1. stupňa (1. – 5. ročník), iným spôsobom plnenia

povinnej školskej dochádzky sa rozumie vzdelávanie žiakov s hlbokým mentálnym

postihnutím, ktoré je umožnené aj v druhom stupni vzdelávania. V Lotyšsku sa vzdelávanie

v rodine všeobecne umožňuje žiakom 1. – 6. ročníka; pri deťoch, ktoré kvôli zdravotnému stavu

nemôžu navštevovať školu dlhšie ako jeden mesiac, hovoria o domácom vzdelávaní, a to aj vo

vyšších ročníkoch, a poskytujú ho samotní pedagógovia. Na Slovensku je individuálne

vzdelávanie povolené len žiakom na prvom stupni ZŠ (1. – 4. ročník) alebo žiakovi, ktorému

jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole.

V ďalších krajinách môže byť individuálne vzdelávanie poskytované počas celého

obdobia povinnej školskej dochádzky, pričom to nie je ani na vyšších stupňoch podmienené

zdravotnými okolnosťami. I tu je však podobný proces obmedzený súhlasom príslušných

inštitúcií alebo limitovaný inými okolnosťami. V Estónsku sa povoľuje vzdelávanie dieťaťa

doma až do ukončenia povinnej školskej dochádzky (1. – 9. ročník) v dvoch prípadoch: ak mu

zdravotný stav nedovoľuje zúčastniť sa regulárneho vyučovania (financuje škola) alebo ak si

rodič želá osobne zodpovedať za vzdelávanie dieťaťa (financuje rodič).Vo Francúzsku dáva

povolenie na individuálne vzdelávanie počas povinnej školskej dochádzky (6 – 16 rokov) buď

samospráva, alebo riaditeľ Centra pre národné vzdelávanie . Obvykle rodičia volia domácu školu

z dôvodu zdravotného postihnutia dieťaťa, kvôli geografickej vzdialenosti od najbližšej školy

či životnému štýlu (napríklad, keď rodina veľa cestuje). V Litve je vzdelávanie dieťaťa doma

povolené až do 18 rokov v prípadne, že rodič, zákonný zástupca alebo opatrovník (resp. dieťa

nad 14 rokov s ich súhlasom) podpíše dohodu s príslušnou školou.

9

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

V Luxembursku je potrebný na domáce vzdelávanie dieťaťa vo veku 4 až 12 rokov

súhlas okresného školského inšpektora, v ktorom musia byť jasne uvedené dôvody pre tento

typ vzdelávania. Pri vyššom stupni vzdelávania (12 – 16 rokov) to zákon nereguluje. V praxi

sa pritom očakáva, že rodič dieťaťa buď predloží záverečné vysvedčenie vydané príslušnou

obcou korešpondujúce s učebnými osnovami, alebo požiada o súhlas s domácim vzdelávaním

ministerstvo školstva (to de facto nie je oprávnené takýto súhlas odoprieť). V Portugalsku sa

môže dieťa vzdelávať doma vo veku 6 – 18 rokov, ale len za pomerne prísnych povoľovacích

a ďalších okolností (rodičia uvádzajú konkrétne dôvody žiadosti, konečné rozhodnutie na

základe odporúčania riaditeľa školy vydáva generálny riaditeľ pre vzdelávacie inštitúcie,

vzdelávať musí kvalifikovaný pracovník minimálne s titulom bakalára). V Rakúsku sa taktiež

povoľuje domáce vzdelávanie počas celej povinnej dochádzky (1. – 9. ročník), avšak nemôže

sa realizovať v prípadoch, keď deti neovládajú nemecký jazyk. V Taliansku, kde je možné

domáce vzdelávanie vo veku 6 – 16 rokov, musia o tom rodičia každoročne vopred informovať

riaditeľa školy v oblasti bydliska dieťaťa a preukázať, že na takúto výučbu majú technické

a ekonomické prostriedky.

V USA je téma domáceho vzdelávania široko diskutovaná. Školstvo je tu totiž štátnou

a zároveň aj lokálnou záležitosťou. Diskusia sa týka rozsahu štátnej regulácie a pomoci, ktorá

by sa pri domácom vyučovaní mala poskytovať. Vo všeobecnosti sú na federálnej úrovni

regulované len požiadavky na stravovanie dieťaťa a veci týkajúce sa oblastí mimo vyučovania.

8

Inak sa formy domáceho vzdelávania odlišujú štát od štátu. Rovnako Kanada uznáva domáce

vzdelávanie na federálnej úrovni a každá provincia má svoju vlastnú legislatívu a ustanovenia

pre tento typ vyučovania. Podobný postoj má aj Belgicko, ktoré na základe ústavy (článok 24)

umožňuje prístup k slobodnej voľbe vzdelávania. Pravidlá si potom určujú regióny

9

jazykových komunít.

B)

V rámci 7 liberálnych krajín – Dánsko, Fínsko, Írsko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko

a Spojené kráľovstvo – nie je domáce vzdelávanie nijako vekovo ani ročníkovo obmedzené.

Pripúšťa sa akákoľvek forma vzdelávania. V Dánsku, Fínsku, Írsku, Slovinsku ani v Spojenom

kráľovstve sa na jeho aplikovanie v praxi nevyžaduje žiadne špeciálne povolenie autorít

(vláda, samospráva). Žiaci sú väčšinou povinní dokončiť povinnú školskú dochádzku

a v rámci vzdelávania dosahovať vedomosti a zručnosti zodpovedajúce učebným osnovám.

Rodičia dieťaťa by mali školopovinné dieťa registrovať v inštitúcii, ktorá vedie databázu

o povinnom vzdelávaní a dohliada na plnenie vzdelávacích štandardov, alebo tieto inštitúcie

⁸V niektorých štátoch sú pravidlá individuálneho vzdelávania stanovené podľa konkrétnych zákonov (New Jersey,

Maryland), v iných sa chápe domáce vyučovanie podobne ako v súkromných školách (Kalifornia, Indiana, Texas atď.),

v iných sa princípy domáceho vzdelávania stanovujú podľa konkrétnych parametrov povinnej školskej dochádzky

(Virgínia, Južná Dakota, Iowa).

⁹Pre bližšie vysvetlenie pravidiel domáceho vyučovania jednotlivých komunít pozri

https://hslda.org/post/belgium

10

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

aspoň informovať. Modelovým prípadom je v tomto smere Írsko, kde je vzdelávanie

v domácom prostredí chápané ako ústavné právo: ,,Štát uznáva, že primárnym a prirodzeným

učiteľom pre dieťa je rodina a zaručuje rešpektovanie neodcudziteľného práva a povinnosti rodičov

zabezpečiť podľa svojich možností náboženskú, morálnu, intelektuálnu, fyzickú a sociálnu výchovu

detí“ (Ústava 1937 , článok 42).

10

11

Rovnako v Dánsku a v Maďarsku je právo rodičov na slobodný výber miesta

vzdelávania dieťaťa garantované ústavou. V Poľsku je síce tiež prístup k vybraným formám

vzdelávania garantovaný ústavou, ale na domáce vzdelávanie potrebuje zákonný zástupca

povolenie riaditeľa školy. Vo Fínsku (podobne aj v Slovinsku a v Írsku) štát vyžaduje len to,

aby rodič o svojom rozhodnutí informoval miestnu samosprávu (obec) alebo školu, ktorá

následne dohliada na to, či študent dosahuje vedomosti zodpovedajúce štátnym učebným

osnovám. V Maďarsku môže byť žiadosť o individuálne vzdelávanie odôvodnená aj potrebou

zlepšenia študentových schopností pre ukončenie štúdia a zárukou špecifických študijných

12

podmienok. V Spojenom kráľovstve majú rodičia zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby ich

13

deti získali vzdelanie, bez rozdielu toho, či sa uskutočňuje v škole alebo doma. Je to dané pre

celé obdobie povinnej školskej dochádzky až do 16. roku veku dieťaťa. Miestne úrady nemajú

zákonné povinnosti vo vzťahu k rutinnému monitorovaniu kvality domáceho vzdelávania,

majú však povinnosť prijať opatrenia na identifikáciu detí, ktoré nedostávajú vhodné

vzdelanie. Ak sa zistí, že dieťa nie je na svoj vek dostatočne vzdelané, úrady môžu vyžadovať

školskú dochádzku.

Veľká väčšina štátov neuviedla žiadne špecifické formy domáceho vzdelávania,

s výnimkou Alberty v Kanade, Lotyšska, Portugalska a Švédska. Ako najzaujímavejší

vzorový model uplatňovania špecifických typov vzdelávania v domácom prostredí sa javí

Alberta v Kanade. Rodič tam môže požiadať buď o kombinované individuálne vzdelávanie

so štátnou finančnou podporou, v rámci ktorého za výučbu dieťaťa zodpovedá rodič

14

v spolupráci so školou , alebo o jednostranné individuálne vzdelávanie bez dohľadu školy

a bez finančnej podpory. V ostatných krajinách ide skôr o terminologické rozdiely.

V Lotyšsku sa odlišuje tzv. vzdelávanie v rodine a domáce vzdelávanie. Podobne sa

v Portugalsku rozlišuje medzi individuálnym vzdelávaním, domácim vzdelávaním

a dištančným vzdelávaním. Domáce vzdelávanie je také, ktoré sa ,,realizuje u študenta/tov doma

pomocou príbuzného alebo osoby, ktorá s ním/nimi žije“. V tomto prípade môže byť vzdelávanie

individuálne alebo kolektívne v závislosti od počtu žiakov vzdelávajúcich sa doma.

Individuálne vzdelávanie poskytuje kvalifikovaný pedagóg študentovi mimo vzdelávacieho

¹⁰Ústava 1953 , čl. 76

¹¹Ústava 2011

¹²Zákon o vzdelávaní 1870

¹³Pre bližšie informácie o pravidlách domáceho vzdelávania v Anglicku pozri

https://commonslibrary.parliament.uk/research-briefings/sn05108/

¹⁴V prípade zdieľaných programov školská rada zodpovedá minimálne za 20 % a maximálne za 80 %

vzdelávacieho programu.

11

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

15

zariadenia. Vo Švédsku sa domáce vyučovanie chápe ako špeciálna forma dištančného

vzdelávania.

Desať zo 16 štátov, ktoré uviedli konkrétny rok zavedenia legislatívy vzťahujúcej sa

k individuálnemu vyučovaniu, začali v praxi aplikovať možnosť vzdelávania sa žiakov

v domácom prostredí v 20. storočí, päť z nich v 90. rokoch. Špecifickým príkladom je Kanada,

ktorá umožňuje domáce vzdelávanie vo všetkých provinciách už od svojho vzniku na základe

Ústavy z roku 1867, čl. 93. Pritom každá provincia má svoju vlastnú legislatívu a ustanovenia

týkajúce sa domáceho vzdelávania. Za ňou nasleduje Rakúsko , ktoré zaviedlo individuálne

vzdelávanie Základným zákonom o všeobecných právach občanov. Grécko a Slovensko

zaviedlo túto možnosť zhodne rokom 2008. Ako posledné spomedzi štátov zodpovedajúcich

na danú otázku pozmenili svoj postoj k domácemu vyučovaniu Švédsko (2015) a Česká

republika (2016).

Tabuľka č. 2

Časové poradie vybraných štátov v zavedení legislatívy vzťahujúcej sa k domácemu

vzdelávaniu

Rok

1867

1911

1912

1921

1937

1953

1993

1991

1999

Štát

Legislatíva

Ústava 1867 , čl . 93

Kanada

Rakúsko

Portugalsko

Luxembursko

Fínsko

Základný zákon o všeobecných právach občanov

Výnos z 26. júla 1911 ; Vyhláška č. 19244

Zákon o základnom vzdelávaní

Zákon o povinnej školskej dochádzke

Ústava 1937

Írsko

Dánsko

Estónsko

Maďarsko

Lotyšsko

Poľsko

Ústava 1953, čl . 76

Zákon o základných a stredných školách

Zákon LXXIX z roku 1993 o verejnom vzdelávaní

neuvedené

Zákon o školskom vzdelávacom systéme 1991

Zákon o vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami

113(I)/1999

Cyprus

2008

2015

2016

Grécko

Slovensko

Švédsko

Zákon č. 3699/2008 o špeciálnom vzdelávaní

Školský zákon 245/2008 Z. z.

Zákon 2015/176

Česká republika

Školský zákon č. 561/2004 Sb.

Zdroj: S použitím citovaných zdrojov spracovali autorky.

¹⁵Nariadenie vlády č. 69/2019 z 26. februára 2019

12

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

2. Spôsob registrácie, hodnotenie žiakov a kvalifikovanosť osôb

poskytujúcich domáce vzdelávanie

V prípade siedmich štátov z 23 krajín nášho výskumu umožňujúcich domáce vzdelávanie

nepodlieha rozhodnutie rodiča o ňom schváleniu školských či iných kompetentných orgánov

(Alberta a Ontário v Kanade, Dánsko, Fínsko, Írsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo

a Taliansko). Štáty vyžadujú od rodičov registrovanie takýchto detí do databázy o vzdelávaní

buď v obci (Fínsko, Dánsko), alebo v príslušnej inštitúcií (Írsko – Agentúra pre deti a rodinu ).

Ešte voľnejšou podmienkou je iba písomné informovanie školy rodičmi vždy na začiatku

školského roka (Slovinsko, Kanada – Alberta aj Ontário). V Spojenom kráľovstve je rodič

povinný poskytnúť informácie o žiakovi nenavštevujúcom školu, ktorého mieste orgány

registrujú v databáze. V Taliansku neexistuje správna autorizačná moc a nevyžaduje sa

súhlas. Rodič iba informuje riaditeľa školy a overujú sa technické a ekonomické podmienky.

V prípadne USA a Belgicka nie je táto problematika centrálne upravená. V ostatných

14 krajinách udeľuje súhlas s domácim vzdelávaním riaditeľ školy, rada školy, školská hodnotiaca

komisia (prípadne iný orgán školy), školský úrad, samostatná odborná komisia resp. vyšší štátny

orgán alebo samospráva.

Tabuľka č. 3

Štáty, v ktorých zákonní zástupcovia dieťaťa potrebujú súhlas s individuálnym

vzdelávaním

Štáty, v ktorých udeľuje

súhlas s individuálnym

vzdelávaním orgán školy

alebo školský úrad

Česká republika

Estónsko

Štáty, v ktorých udeľuje súhlas

s individuálnym vzdelávaním

samostatná odborná komisia

resp. vyšší štátny orgán

Cyprus

Štáty, v ktorých udeľuje

súhlas s individuálnym

vzdelávaním najmä

samospráva

Luxembursko

Francúzsko*

Portugalsko

Grécko

Rakúsko

Litva

Lotyšsko

Maďarsko

Poľsko

Slovensko

Švédsko

Zdroj: S použitím citovaných zdrojov spracovali autorky.

*Vo Francúzsku udeľuje súhlas aj Centrum pre národné vzdelávanie (DASEN).

Na základe tabuľky môžeme vidieť, že vo väčšine týchto krajín udeľuje súhlas

s domácim vzdelávaním orgán školy alebo školský úrad. Špecifická je situácia v už spomenutom

Grécku, kde musí byť žiadosť o domáce vzdelávanie odôvodnená buď lekárskym posudkom

verejnej lekárskej služby, alebo výborom pre verejné zdravie, ako aj vo Švédsku, kde musí

13

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

mať študent na individuálnu výučbu okrem súhlasu riaditeľa školy aj súhlas lekára

a zákonného zástupcu. V Lotyšsku a na Slovensku udeľuje súhlas s individuálnym

vzdelávaním pre 1. stupeň riaditeľ školy na základe žiadosti zákonného zástupcu. Podobne aj

v Českej republike; ak však v ďalšom stupni vzdelávania ide o žiaka s mentálnym

postihnutím, povolenie na individuálny študijný plán udeľuje krajský úrad, v ktorom má

dieťa trvalý pobyt. V Estónsku hodnotí žiadosti rodičov každoročne rada školy, ktorá o nej aj

rozhodne. V Maďarsku a Poľsku hodnotí žiadosti miestny školský úrad, v Poľsku aj rozhodne

o žiadosti. V Litve a v Portugalsku vyhodnocuje žiadosť komisia školy. Pritom v Litve

i v Maďarsku rozhodne riaditeľ školy, v Portugalsku konečné rozhodnutie na základe

odporúčania riaditeľa školy vydáva generálny riaditeľ pre vzdelávacie inštitúcie. Na Cypre

vydáva rozhodnutie o domácom vzdelávaní Okresná komisia pre špeciálne vzdelávanie,

v Rakúsku Krajský úrad pre domáce vzdelávanie, vo Francúzsku Centrum pre národné vzdelávanie

a samospráva. V Luxembursku musia mať poskytovatelia domáceho vzdelávania

školopovinných detí vo veku 4 až 12 rokov súhlas správcu jedného z okresov. V praxi to

funguje tak, že rodič, ktorý chce zodpovedať za vzdelávanie svojho dieťaťa, predloží čestné

vyhlásenie o tejto skutočnosti vo svojej obci, pričom v ňom jasne uvedie dôvody a požiada

o povolenie okresného školského inšpektora.

Vo všeobecnosti u týchto štátov platí, že dieťa musí byť zapísané do niektorej zo škôl

v mieste bydliska. V žiadosti rodičia spravidla uvedú základné údaje o dieťati, ako i dôvody,

prečo by malo byť vzdelávané doma, informácie o zákonných zástupcoch a poskytovateľoch

domáceho vzdelávania, či informácie o technickom a ekonomickom zabezpečení. V niektorých

krajinách predchádzajú povoleniu domáceho vzdelávania spoločné konzultácie rodičov so

školou (Portugalsko, Litva), v rámci ktorých komisia školy hodnotí adekvátnosť podmienok

na vzdelávanie v rodine, vyspelosť a úroveň znalostí dieťaťa. Po spoločných konzultáciách

podpisuje rodič so školou aj tzv. dohodu o domácom vzdelávaní.

Rozhodnutia k žiadostiam o domáce vzdelávanie môžu byť vydané na obmedzený čas

(mesiace, kým trvajú špecifické dôvody, školský polrok, školský rok) alebo na neurčitý čas

resp. na celý zvyšok štúdia (ak sa nepreukážu prekážky takéhoto štúdia).

14

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

Tabuľka č.4

Hodnotenie žiakov v systéme domáceho vzdelávania

Hodnotenie žiakov školou,

školským úradom alebo

vzdelávacou inštitúciou

Česká republika

Estónsko

Hodnotenie žiakov

samosprávou

Hodnotenie žiakov pedagógom,

špeciálnym pedagógom alebo

kompetentným pracovníkom

Cyprus

Fínsko (poverený samosprávou)

Grécko

Dánsko

Francúzsko*

Švédsko*

Írsko

Kanada – Alberta

Litva

Lotyšsko

Maďarsko

Poľsko

Portugalsko

Slovensko

Slovinsko

Taliansko

Zdroj: S použitím citovaných zdrojov spracovali autorky.

* Vo Švédsku vykonáva dohľad obec alebo škola, vo Francúzsku obec či Centrum pre národné vzdelávanie

(DASEN).

Pokrok dieťaťa, ktoré sa vzdeláva doma, väčšinou hodnotí na základe testovania podľa

potrieb, učebných osnov a individuálneho študijného plánu škola, školský úrad alebo iná

vzdelávacia inštitúcia, samospráva, pedagóg alebo kompetentný pracovník. Žiaci absolvujú

16

v priebehu školského roka skúšky , v ktorých musia dokázať, že ich vedomosti zodpovedajú

základným štátnym učebným osnovám. Skúšky prebiehajú z predmetov určených pre daný

ročník, v ktorom dieťa podľa veku študuje (Česká republika, Dánsko, Estónsko, Litva,

Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Portugalsko, Taliansko). Niekedy sa pokrok dieťaťa

hodnotí aj individuálne v priebehu vzdelávania pod dohľadom vybraného pedagóga,

kompetentného pracovníka alebo špeciálneho pedagóga (Cyprus, Fínsko, Grécko, Lotyšsko).

Za to, že žiak dosiahne potrebné vedomosti, zodpovedá najmä poskytovateľ domáceho

vzdelávania, ktorý môže byť v prípade zanedbania povinnosti aj pokutovaný (napr. Fínsko).

Ten by sa mal pri vyučovaní dieťaťa snažiť sledovať štátne učebné osnovy, štátne vzdelávacie

programy alebo individuálny študijný plán rešpektujúci špecifické potreby dieťaťa. Ak

v skúškach žiak neuspeje, buď mu je odobraté právo na domáce vzdelávanie, nemôže postúpiť

do ďalšieho ročníka, prípadne môže skúšky opakovať nasledujúci rok.

Z tabuľky ďalej vyplýva, že v Dánsku a vo Švédsku môže vykonávať dohľad nad

domácim vzdelávaním aj obec – tá pravidelne každý rok testuje študentov. Vo Francúzsku

môže priamo doma žiakov hodnotiť obec alebo Centrum pre národné vzdelávanie . Na Cypre sú

žiaci hodnotení príslušnými pracovníkmi každých 6 mesiacov alebo Okresnou komisiou pre

¹⁶Buď dvakrát do roka, alebo na konci školského roka.

15

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

17

špeciálne vzdelávanie každé 2 roky (alebo aj častejšie). V Lotyšsku študentov hodnotí pedagóg

na škole, do ktorej sú zapísaní, okrem toho musia absolvovať v 3. a v 6. ročníku štátne

postupové skúšky.

Osobitou výnimkou je provincia Ontário v Kanade. Od študentov vzdelávajúcich sa

doma sa nevyžaduje žiadne povinné testovanie. Neexistujú ani legislatívne požiadavky na

vedenie záznamov a hodnotenie domáceho vzdelávania. Rodičia však majú možnosť, aby ich

deti absolvovali hodnotenie Úradu pre kvalitu a zodpovednosť za vzdelávanie (EQAO ) pre 3.

až 9. ročník a test gramotnosti pre 9. ročník. V Írsku taktiež nemusia študenti vzdelávajúci sa

v domácom prostredí absolvovať skúš ky v regulárnych školách. Rodičia dieťaťa sa môžu sami

rozhodnúť či chcú, aby Agentúra pre deti a rodinu (Tusla) hodnotila pokrok ich dieťaťa

predbežne alebo komplexne. Okrem toho majú žiaci, pokiaľ o to stoja, nárok na absolvovanie

štátnych záverečných skúšok.

Len päť zo skúmaných krajín – Cyprus, Česká republika, Portugalsko, Slovensko

a Švédsko vyžaduje od poskytovateľov domáceho vzdelávania odbornú kvalifikovanosť. Na

Cypre zabezpečuje individuálne vzdelávanie špeciálny pedagóg vymenovaný ministerstvom

18

školstva. Vyžaduje sa, aby mal odbornosť v špeciálnom vzdelávaní , skúsenosti a schopnosti

z práce s programami špeciálneho vzdelávania a skúsenosti z praktického vyučovania.

V Českej republike zase potrebuje mať aspoň stredoškolské vzdelávanie s maturitnou

skúškou a pokiaľ sa jedná o žiaka na druhom stupni základnej školy – aj vysokoškolské

vzdelanie. Podobne to platí v Portugalsku, kde musí poskytovateľ dosahovať aspoň

bakalársky titul a učitelia musia byť pri individuálnom vzdelávaní odborne spôsobilí na

výučbu v súlade s platnými právnymi predpismi. Na Slovensku je toto kritérium pomerne

prísne – vzdelávanie zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné

predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa stanovené pre učiteľov 1. stupňa

základnej školy. Vo Švédsku individuálnu výučbu vykonáva pedagóg, ktorý musí mať

19

licenciu a kvalifikáciu na výučbu konkrétnych predmetov.

Vo väčšine štátov je potrebné, aby žiak v individuálnej výučbe dosiahol rovnaké

vedomosti a zručnosti, ako mu vekovo určujú štátne učebné osnovy. Napríklad vo Fínsku

musí domáce vzdelávanie sledovať Štátne osnovy pre základné vzdelávanie , nemusí však sledovať

rozdelenie učiva podľa ročníkov a žiak tak môže študovať rýchlejšie (podobne je to aj na

regulárnych školách). V Maďarsku študenti musia úspešne zložiť všetky skúšky z ročníkových

predmetov na konci každého polroka, s výnimkou študentov žijúcich v zahraničí. Preto musia

poskytovatelia domáceho vzdelávania pri vyučovaní sledovať štátne učebné osnovy. Pokiaľ

¹⁷Zákon o vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami 113(I)/1999, § 7

18

Absolvovaný postgraduálny alebo druhý stupeň špeciálneho vzdelávania, odbornú kvalifikáciu a účasť na

seminároch.

¹⁹Výnimku tvoria učitelia švédčiny a odborných predmetov, ktorí môžu vykonávať dištančné vzdelávanie,

pokiaľ na to majú vyhovujúce odborné vzdelanie.

16

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

študent dvakrát pri skúškach prepadne, školský úrad zruší študentovi nárok na individuálne

vzdelávanie. V Portugalsku musí organizácia učebných osnov pre individuálne, domáce

a distančné vzdelávanie sledovať zásady nastavenia tzv. Profilu pre povinnú školskú dochádzku

(pre základné vzdelávanie). Študenti musia absolvovať všetky predmety určené pre daný

ročník. V Luxembursku je na základe súhlasu školského inšpektora možné nasledovať v rámci

domáceho vzdelávania aj iné ako štátne učebné osnovy.

V ďalšej skupine štátov poskytovateľ nemusí nevyhnutne sledovať štátne učebné

osnovy, ale špeciálne vzdelávanie by malo čo najlepšie zodpovedať vzdelávaniu, na ktorom

sa žiak nemôže zúčastniť. V Írsku poskytovatelia domáceho vzdelávania nemusia sledovať

štátne učebné osnovy. Agentúra pre deti a rodinu (Tusla) prostredníctvom Registračnej služby

alternatívneho vzdelávania (AEARS) však hodnotí poskytované domáce vzdelávanie,

predovšetkým či žiak dosahuje vedomosti, ktoré sa vyžadujú v rámci získavania tzv.

minimálneho vzdelávania. V Litve, Poľsku či Rakúsku individuálne vyučovanie nemusí

sledovať štátne učebné osnovy, poskytovateľ však musí zabezpečiť, aby bol študent schopný

zvládnuť záverečné skúšky.

17

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

3. Finančná podpora a počet študentov vzdelávajúcich sa doma

Tabuľka č. 5

Pomoc pri financovaní domáceho vzdelávania

Štáty, ktoré finančne

podporujú domáce

vzdelávanie

(školu a / alebo

rodinu)

Kanada – Alberta

Poľsko

Štáty, ktoré

podporujú len

žiakov so

špeciálnymi

potrebami

Cyprus

Štáty, v ktorých

školy bezplatne

poskytujú odborné

konzultácie a učebné zakotvenú

pomôcky

Česká republika

Fínsko

Štáty, ktoré nemajú

podporu domáceho

vzdelávania legislatívne

Kanada – Ontário

Írsko

Dánsko

Portugalsko

Slovensko

Estónsko

Grécko

Maďarsko

Švédsko

Francúzsko

Lotyšsko

Rakúsko

Luxembursko

Spojené kráľovstvo

Taliansko

Zdroj: S použitím citovaných zdrojov spracovali autorky.

Väčšina zo skúmaných štátov bezprostredne finančne nepodporuje domáce

vyučovanie. Rodičia však majú nárok požiadať školu, do ktorej je ich dieťa zapísané,

o bezplatný prístup k učebným pomôckam a k odbornému poradenstvu. V ďalšej skupine sa

nachádzajú štáty, ktoré poskytujú finančnú podporu len žiakom so špeciálnymi potrebami,

ako sú Cyprus, Dánsko, Estónsko, Grécko, Maďarsko či Švédsko. V Maďarsku štát

neposkytuje žiadnu finančnú podporu na domáce vzdelávanie. Avšak školám, ktoré majú

žiakov s individuálnym študijným plánom (najmä zdravotne znevýhodnených), sa poskytuje

dodatočná finančná podpora – majú dotovaných o 10 vyučovacích hodín týždenne navyše pre

každého takéhoto žiaka. Vo Švédsku majú žiaci s povoleným distančným vzdelávaním (týka

sa najmä zdravotne znevýhodnených) nárok na určité finančné kompenzácie zo strany

samosprávy, pokiaľ sa vyučovanie realizuje vo Švédsku. Rozhodnutie o osobitnej podpore

distančného vzdelávania sa prehodnocuje každý polrok.

Na druhej strane v Poľsku individuálne vyučovanie financuje ministerstvo školstva

formou dotácií zameraných na podporu vzdelávania a na podporu regionálnych a obecných

rozpočtov. V praxi majú žiaci vďaka zvýšenému financovaniu právo zúčastňovať sa na

vzdelávacích činnostiach organizovaných školou, vypožičiavať si učebné pomôcky

a absolvovať odborné konzultácie zamerané na úspešné zvládnutie koncoročných

postupových skúšok. Podobne aj v kanadskej Alberte je finančná pomoc na podporu

individuálneho vzdelávania vyplácaná z verejných zdrojov. Predstavuje 25 % základného

financovania študenta verejnej školy. Na Slovensku finančné prostriedky na žiaka v

individuálnom vzdelávaní dostáva kmeňová škola v určitej percentuálnej výške normatívu na

18

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

20

žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Kmeňová škola poskytuje žiakovi

individuálneho vzdelávania učebnice a rodičovi i žiakovi poradenstvo. V Portugalsku môžu

byť technické alebo IT náklady spolufinancované školou v rámci sociálnej pomoci. Priama

finančná pomoc sa v praxi väčšinou poskytuje rodinám, ktorým spoločensko-ekonomické

podmienky nedovoľujú znášať celé bremeno povinnej školskej dochádzky, napríklad ak si

nemôžu dovoliť zaplatiť učebné pomôcky. Študenti majú ďalej nárok na používanie

komunitnej školskej jedálne. Škola tiež bezplatne sprístupňuje študentom učebné materiály a

odborné poradenstvo, ako je to i v mnohých iných štátoch.

V závere prinášame prehľad približných počtov žiakov vzdelávajúcich sa

individuálnou / domácou formou u tých štátov, ktoré boli schopné daný údaj dohľadať

a poskytli nám ho.

Tabuľka č. 6

Počet žiakov vzdelávajúcich sa doma

Štát *

Česká republika

Dánsko

Obdobie

Počet žiakov (rodín)

2 100

2019

2016/2017

2019

2018/2019

2019/2020

2018

475 žiakov

cca 200 rodín

419

Estónsko

Fínsko

Írsko

500

414

437

2019

2018

2019

2020

1 410

1 495

1 610

9 631

6 502

cca 100 – 200

324

Kanada – Alberta

Kanada – Ontário

Litva

2014/2015

2019/2020

2018/2019

2019/2020

2011

2016/2017

2017

2020/2021

2018

Lotyšsko

358

18

50

7763

2 770

14 000

12 300

10 969

95

Luxembursko

Maďarsko

Poľsko

2019

2020

Slovensko

2015/2016

²⁰Podľa nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo

štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov

19

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

2018/2019

2019/2020

2018/2019

2019/2020

2014/2015

579

523

Španielsko

Rakúsko

odhad 2000 až 4000 rodín

2 025

973

36 609

Spojené kráľovstvo

Zdroj: S použitím citovaných zdrojov spracovali autorky.

* Ostatné štáty informácie o počte žiakov neuviedli.

20

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

Záver

Problematika domáceho vzdelávania je veľmi dynamická a vyvíja sa aj v súvislosti

s celkovou situáciou v spoločnosti. Najmä 90. roky 20. storočia a následné obdobie priniesli

boom, pokiaľ ide o legislatívne zakotvenie tohto modelu výučby. Pri našej analýze témy sme

sa stretávali s viacerými komplikáciami, medzi ktoré patrí rôzna dĺžka povinnej školskej

dochádzky, inak nastavené stupne vzdelávania, odlišné definície a pojmy používané v tejto

súvislosti. Je možné odlišovať dištančné vzdelávanie zo špecifických dôvodov, domáce

vzdelávanie resp. vzdelávanie v rodine, ktoré najviac zodpovedá téme, ďalej individuálne

vzdelávanie umožnené v rôznych vekových skupinách a z rôznych dôvodov, na ktoré môže

potom nadväzovať aj odlišný prístup v jeho financovaní (podpora zdravotne znevýhodnených

doma vzdelávaných žiakov a ich domovských škôl).

V analýze sme priniesli pohľad na problematiku domáceho respektíve individuálneho

vzdelávania v 29 štátoch. Legislatíva ho pritom upravuje v 23 z nich. Sú to Belgicko, Cyprus,

Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Kanada, Litva,

Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko,

Spojené kráľovstvo, Švédsko, Taliansko a USA. Systém domáceho vzdelávania je zákonne

obmedzený resp. neregulovaný v 6 štátoch – v Bulharsku, Chorvátsku, Holandsku, Nemecku,

Rumunsku a v Španielsku.

Štáty s legislatívne ukotveným domácim vzdelávaním sme sa pokúsili rozdeliť do

dvoch skupín – na liberálne a na konzervatívne v danej zákonnej úprave. Výsledné rozdelenie

je pritom len orientačné, keďže jednotlivé parametre sa môžu v stupni svojej liberálnosti

značne odlišovať (na pomedzí stáli napr. Taliansko, zaradené ako konzervatívne, a naopak

Maďarsko, zaradené ako liberálne). Za jednoznačne liberálne vo väčšine kritérií však môžeme

označiť Dánsko, Fínsko, Írsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo. Tieto štáty nevyžadujú súhlas

inštitúcií na domáce vzdelávanie a v zásade ho ničím neobmedzujú. Zároveň môžeme

konštatovať, že existuje len tenká hranica medzi štátmi, ktoré domáce vzdelávanie zákonne

neregulujú a umožňujú ho len výnimočne (najmä Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko, ale aj

Španielsko a Holandsko) a tými, ktoré ho regulujú, ale iba pre obmedzené skupiny žiakov

(Grécko, Švédsko). Hodnotiť bolo obzvlášť zložité v prípade Belgicka, Kanady a USA, ktoré

v tomto smere nemajú spoločnú celoštátnu legislatívu.

Vo väčšine krajín, ktoré uznávajú domáce vzdelávanie, musia rodičia splniť rôzne

zákonné podmienky, aby mohli svoje deti vzdelávať doma. Domáce vzdelávanie sa pritom

poskytuje najmä v rámci obdobia povinnej školskej dochádzky, v niektorých prípadoch len na

jej 1. stupni (na ďalšom stupni iba pre zdravotne znevýhodnených žiakov). Konkrétne

podmienky sa odlišujú od štátu k štátu – ide o vekový limit, potrebu súhlasu školských,

štátnych alebo regionálnych inštitúcií, požiadavky na kvalifikovanosť poskytovateľov

21

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

domáceho vzdelávania, požiadavky súvisiace so sledovaním (štátnych) školských osnov,

kritéria hodnotenia kvality dosiahnutého vzdelania a podobne. Pokrok žiakov zväčša

hodnotia školy, v ktorých sú zapísaní. Žiaci absolvujú v priebehu školského roka skúšky

zodpovedajúce učebným osnovám. Skúšky prebiehajú z predmetov vekovo určených pre

daný ročník. Výnimku tvoria Ontário v Kanade a Írsko. Povinné testovanie žiakov je tam

dobrovoľné a závisí od rozhodnutia rodičov alebo zákonných zástupcov. Platí, že väčšina

skúmaných štátov nevyžaduje od poskytovateľov domáceho vzdelávania odbornú

pedagogickú kvalifikáciu, sú však aj prípady, keď sa požaduje (Cyprus, Česká republika,

Slovensko, Portugalsko, Švédsko). Učitelia musia zabezpečiť, aby žiak v individuálnej výučbe

dosiahol rovnakú úroveň vedomostí a zručností, ako mu vekovo určujú učebné osnovy,

a zavŕšil povinnú školskú dochádzku.

Väčšina zo skúmaných štátov bezprostredne finančne nepodporuje domáce

vyučovanie. Avšak v Poľsku je individuálne vyučovanie financované priamo ministerstvom

školstva. Niektoré štáty podporujú školy, kde sú zapísaní individuálne vzdelávaní žiaci (napr.

Slovensko), iné štáty podporujú priamo rodiny takýchto detí, najmä pokiaľ sú v núdzi (napr.

Portugalsko). Viaceré štáty podporujú len školy, v ktorých sú zapísané deti so špeciálnymi

potrebami. Väčšina škôl poskytuje žiakom pri domácej výučbe bezplatné pomôcky, učebnice

a poradenstvo.

22

Porovnávacia analýza: Domáce vzdelávanie v štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve,

Kanade a USA – právna úprava, podmienky a hodnotenie kvality

Použité zdroje

1. European Centre for Parliamentary Research and Documentation (ECPRD). ECPRD

request no. 3161: Home-schooling (July 2016) [online]. Dostupné v internej databáze po

prihlásení: https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/private/request-details/251439

2. European Centre for Parliamentary Research and Documentation (ECPRD). ECPRD

request no. 4491: Home-schooling – legal status, support, and quality assessment (August

2020) [online]. Dostupné v internej databáze po prihlásení :

https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/private/request-details/551711

3. Home School Legal Defense Association (HSLDA). Legal International – Homeschooling in

Your Country, [online]. Dostupné na: https://hslda.org/legal/international

4. Školský zákon, [online]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-

predpisy/SK/ZZ/2008/245/20150901.html

5. Citované webové sídla a stránky, odkazy na legislatívu

23