Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
18/2020  
Právne ukotvenie participatívnych  
rozpočtov vo vybraných krajinách sveta  
Anotácia:  
Materiál sa venuje vývoju  
a súčasnému stavu participa-  
tívneho rozpočtovania ako  
formy participatívnej  
a
inkluzívnej demokracie  
vo vybraných krajinách  
Latinskej Ameriky, USA a  
Európy. Analýza poukazuje  
na prax týchto krajín so  
zavádzaním  
tívneho rozpočtu a ich  
skúsenosti s právnou  
participa-  
Vypracovala: Ing. Anna Kováčiková, Odbor Parlamentný inštitút  
úpravou participatívneho  
rozpočtu.  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Kľúčové slová:  
Bratislava  
participácia, participatívny  
rozpočet, participatívne  
rozpočtovanie, občania,  
samospráva  
24. november 2020  
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
zamestnancov Kancelárie NR SR  
a
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
3
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
Úvod  
Participatívny rozpočet (ďalej len „PR“) je nielen jedným z najobľúbenejších nástrojov  
participácie, ale aj jedným z najefektívnejších demokratických nástrojov, ktorý umožňuje  
občanom priamo sa zapojiť do rozhodovania o prerozdelení časti verejných zdrojov, ktoré  
mesto, obec, alebo vyšší územný celok pre účely PR vyčlení. Proces participatívneho  
rozhodovania otvára nový typ verejnej diskusie medzi občanmi a subjektami verejnej správy  
nielen o realizácii konkrétnych navrhnutých projektov, ktoré iniciovali občania, ale najmä  
o budúcej vízii a podobe mesta či územia tak, ako to vidia jeho obyvatelia. PR sa vo svete  
uplatňuje na lokálnej, regionálnej i národnej úrovni.  
Priekopníkom v zavádzaní PR bola Brazília v osemdesiatych rokoch minulého  
storočia, odkiaľ sa tento proces rozšíril na všetky kontinenty. Rozšírenie PR vo svete pochádza  
z kombinácie miestnych a medzinárodných faktorov. Tento proces funguje hlavne tam, kde  
existuje široká škála aktérov ako sú medzinárodné inštitúcie, miestne samosprávy,  
nadnárodné siete, médiá, sociálne hnutia a predovšetkým skupiny jednotlivcov, ktorí sa  
špecializujú na tento zámer. PR sa stal aj nástrojom v boji proti nerovnostiam a sociálno-  
priestorovej polarizácii v mestách celej Latinskej Ameriky. V uplynulom desaťročí tiež mnoho  
miest v Európe, Afrike a Ázii zaviedlo participatívne rozpočty.  
Zavádzanie PR vo väčšine krajín v Európe začalo prebiehať postupne až v 21. storočí.  
V západnej Európe mal proces spontánny proces, vo východnej Európe však PR väčšinou  
rozširujú medzinárodné organizácie ako napríklad Svetová banka, OSN, USAID v spolupráci  
s miestnymi partnermi.  
1
V roku 2019 bol prvýkrát publikovaný Svetový atlas participatívnych rozpočtov , ktorý  
zaznamenal viac ako 11 000 existujúcich PR v 71 krajinách sveta. Ukotvenie participatívneho  
rozpočtu v právnom poriadku je však skôr vzácnosťou ako pravidlom. V mnohých krajinách  
ide o bežne zaužívaný proces, ktorý je najčastejšie upravený ako proces schvaľovania PR na  
lokálnej úrovni. Právny základ PR majú zakotvený len v niekoľkých málo krajinách.  
V prvej časti materiálu sme sa zamerali na históriu vzniku PR a právne ukotvenie PR  
vo vybraných krajinách Latinskej Ameriky. V nasledujúcich častiach poukazujeme na  
skúsenosti so zavedením participatívneho rozpočtu v USA a v Európe. Súčasná situácia so  
zavádzaním PR na Slovensku je uvedená v poslednej časti materiálu.  
The World Atlas of Participatory Budgeting. Dostupné online: https://www.pbatlas.net/pb-world-  
atlas-2019.html, citované 1.10.2020  
4
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
Latinská Amerika  
Latinská Amerika je oblasťou, kde niektoré krajiny prijali zákony o PR s rôznym  
rozsahom kompetencií pre samosprávy. Zákony o účasti občanov na PR v niektorých štátoch  
zakotvili implementáciu PR všetkými regionálnymi, krajinskými a obecnými vládami ako  
povinnosť. V niektorých krajinách sú tieto zákony len všeobecné a nedefinujú konkrétny  
postup PR a ani neurčujú jeho metodiku (napr. v Ekvádore).  
Prvou krajinou na svete, ktorá prijala zákon o PR bolo Peru, kde prijali zákon o PR  
v roku 2003. Zákon vyžaduje, aby všetky vlády na nižšej ako národnej úrovni zaviedli PR.  
Dominikánska republika je druhou krajinou na svete, ktorá vyvinula vnútroštátny legislatívny  
proces, ktorý poveruje všetky obce, aby vykonali PR.  
Brazília  
V Brazílii sa proces participatívneho rozpočtovania začal počas prvých rokov  
demokratizácie a decentralizácie po ukončení vojenskej diktatúry v roku 1985. Ústava Brazílie  
z roku 1988 iniciovala proces decentralizácie a daňových reforiem, ktoré vytvorili fiškálny  
priestor pre obce, aby mohli zverejňovať informácie o svojich investičných rozhodnutiach.  
S rýchlym nárastom obyvateľstva sa verejnosť začala angažovať hlavne so zámerom sociálnej  
spravodlivosti pre predtým zanedbávané sociálne-znevýhodnené skupiny.  
Porto Alegre  
V roku 1989 brazílske mesto Porto Alegre vyvinulo model účasti na rozpočte, ktorý sa  
medzinárodne stal známym ako „participatívne rozpočtovanie“. Ide o nový systém prípravy  
mestského rozpočtu prostredníctvom priameho hlasovania ľudových zhromaždení.  
Samospráva vyzvala obyvateľov, aby priamo rozhodli o tom, ako využiť časť verejného  
rozpočtu. Porto Alegre uskutočnilo participatívny rozpočet ako súčasť verejnej politiky  
v období vysokej miery inflácie, korupcie a chudoby.  
Aj keď spočiatku boli ťažkosti spojené s fiškálnymi obmedzeniami, participatívny  
rozpočet sa postupom času systematizoval, vytvorila sa metodika ročného cyklu príprav  
a postupne sa rozšíril nielen do ďalších miest Brazílie, ale aj do iných štátov Latinskej  
2
Ameriky. Trinásť brazílskych miest zaviedlo programy participatívneho rozpočtovania  
v roku 1989. Do roku 2001 implementovalo PR v Brazílii viac ako 100 miest.  
citované 28.10.2020  
5
 
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
Peru  
Peruánska participatívna reforma decentralizácie sa objavila po desiatich rokoch  
autoritárskej vlády Alberta Fujimoriho, ktorý zaviedol režim charakterizovaný postupnou  
koncentráciou výkonnej moci, extrémnou korupciou a nedostatkom transparentnosti.  
Reformátori zápasili s otázkou ako riešiť hlboko zakorenené problémy s korupciou  
a transparentnosťou.  
Zároveň v tom istom čase obhajca participatívneho rozpočtovania – Úrad pre verejné  
financie na Ministerstve hospodárstva a financií  
– začal propagovať myšlienku  
participatívneho rozpočtovania na celoštátnej úrovni na základe skúseností z Brazílie a v  
ďalších latinskoamerických mestách z 90-tych rokov 20. storočia. Na príprave právnych  
predpisov, ktoré by inštitucionalizovali proces participatívneho rozpočtovania na všetkých  
regionálnych úrovniach verejnej správy úzko spolupracoval aj výbor pre rozpočet a všeobecné  
účty Kongresu.  
Po ročnom pilotnom programe bol v roku 2003 prijatý zákon o participatívnom  
3
rozpočte 28, 056 , ktorý poveril všetky regióny na nižšej ako národnej úrovni – t. j. regióny,  
provinčné hlavné mestá a mestské časti – každoročne uskutočniť participatívne rozpočtovanie.  
Ministerstvo hospodárstva a financií malo dohliadať na tento proces a pravidelne poskytovať  
usmernenia a pokyny, ktoré sa týkali špecifických otázok vo vzťahu k PR.  
V roku 2009 peruánska vláda zreformovala pôvodný zákon o PR. Nový zákon PR  
29,298 , načrtáva fázy participatívneho rozpočtovania na regionálnej, provinčnej a okresnej  
4
úrovni. Úrad pre verejné financie na Ministerstve hospodárstva a financií tento proces ďalej  
rozvinul a pozmenil proces schvaľovania projektu, a to tak, že fáza technickej podpory, ktorú  
tvoria takmer výlučne štátni úradníci pre rozpočet a plánovanie, získala väčší vplyv. Pokiaľ sa  
dodržiava zákonný proces, každá vláda na nižšej ako národnej úrovni môže svoj proces  
5
participatívneho rozpočtovania organizovať autonómne.  
citované 1.10.2020  
6
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
Dominikánska republika  
Druhou krajinou v Latinskej Amerike bola Dominikánska republika, ktorá v tejto  
oblasti vytvorila konkrétne právne predpisy, presnejšie v roku 2007, vytvorením takzvaného  
„Mestského participatívneho rozpočtového systému“. PR získal ústavné postavenie  
6
v Dominikánskej republike v roku 2010 a bol zachovaný aj pri jej revízii z roku 2015.  
Právny rámec vyžaduje, aby všetky dominikánske samosprávy prijali PR a stanovuje  
podrobnú metodiku a opis opatrení, ktoré sa majú prijať v každej fáze procesu. Zákon definuje,  
že 40 % prevodov zo štátneho rozpočtu do každej obce by malo byť pridelených na PR.  
Občania majú právo rokovať o pláne výdavkov v rôznych formách, ktoré závisia od územného  
plánu. V niektorých obciach ide o otvorené diskusie, verejné fóra alebo e-účasť  
prostredníctvom textových správ alebo internetu.  
Panama  
7
Zákon č. 37 z roku 2009 ustanovuje mechanizmy decentralizácie verejnej správy  
a stanovuje aj konkrétne termíny pre jednotlivé fázy prípravy PR. Zákon č. 66 (2015), ktorým  
8
sa mení a dopĺňa predchádzajúci zákon, ale zachováva obsah odkazujúci na PR.  
Ekvádor  
Ekvádor bol štvrtou latinskoamerickou krajinou, ktorá prijala zákon v oblasti  
participatívneho rozpočtovania. Implementácia PR všetkými regionálnymi, krajinskými  
a obecnými vládami bola povinná na základe zákona o účasti občanov na PR. Zákon ale  
9
nedefinuje konkrétny postup PR a ani neurčuje jeho metodiku.  
6
citované 1.10.2020  
ca__2015_.pdf, citované 1.10.2020  
9
Zákona o účasti občanov na PR, Ekvádor, dostupné v národnom jazyku online:  
https://www.pbatlas.net/uploads/7/0/6/1/70619115/lei_orgânica_de_participaca̧ õ _cidada.̃ pdf, citované  
29.9.2020  
7
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
USA  
Na rozdiel od väčšiny ostatných svetových regiónov sa v USA participatívne  
rozpočtovanie len postupne rozbieha. Severná Amerika je regiónom, kde doposiaľ neboli  
podniknuté celoštátne legislatívne iniciatívy týkajúce sa participatívneho rozpočtu.  
Participatívne rozpočtovanie sa teda sústreďuje najmä na menšie mestá a niektoré časti väčších  
miest.  
Proces participatívneho rozpočtu v New Yorku je najväčší v Severnej Amerike. Proces  
sa začal v rokoch 2011 - 2012 ako pilotný program v štyroch mestských častiach. Vo svojom  
šiestom ročníku (2016 - 2017) sa rozrástol na 51 mestských častí. Členovia komunity v každom  
okrese rozhodujú o tom, ako minúť najmenej 1 milión USD z finančných prostriedkov svojho  
10  
člena mestskej rady. Schválená novela Charty mesta New York v novembri 2018 vytvorila  
novú komisiu pre občianske angažovanie, ktorá je zodpovedná za navrhnutie  
a implementáciu celého procesu participatívneho rozpočtu, ktorý sa začal v roku 2020.  
Európa  
V Európe bol proces participatívneho rozpočtovania začiatkom storočia obmedzený na  
hŕstku malých miest, kedy niekoľko miestnych samospráv začalo testovať nové spôsoby  
demokratickej angažovanosti. Pokusy európskych samospráv s účasťou verejnosti na  
rozpočtových záležitostiach boli širšieho rozsahu ako v Latinskej Amerike. Namiesto  
zvyšovania sociálnej spravodlivosti sa participatívne rozpočtovanie v Európe zrodilo  
z potreby oživiť demokratickú účasť obyvateľov, posilniť občiansku spoločnosť, modernizovať  
verejné služby a bojovať proti korupcii.  
Európa zohráva najmä v poslednom desaťročí hlavnú úlohu pri podpore procesov  
participatívneho rozpočtovania, keď sa stala regiónom s najväčším počtom prípadov  
zavedenia PR, konkrétne od 4 577 do 4 676, čo predstavuje asi 39 % všetkých prípadov  
11  
participatívneho rozpočtu na celom svete.  
Participatívny rozpočet v Európe je rozdelený nasledovne: 46 % vo východnej Európe,  
46 % v južnej Európe, 5 % v západnej Európe a iba 3 % v severnej Európe. Šírenie  
participatívneho rozpočtu v Európe zabezpečujú rôzne typy inštitúcií: približne 62 %  
citované 21.10.2020  
The World Atlas of Participatory Budgeting. Dostupné online: https://www.pbatlas.net/pb-world-  
atlas-2019.html, citované 1.10.2020  
8
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
identifikovaných procesov presadzujú miestne samosprávy, zatiaľ čo približne 34 %  
12  
podporujú iné subjekty.  
Jedným z európskych lídrov v participatívnom rozpočtovaní je Portugalsko.  
Portugalsko ako prvá európska krajina v roku 2008 zaviedlo PR on-line na úrovni hlavného  
13  
mesta a v roku 2016 spustilo PR na národnej úrovni ako vôbec prvá krajina na svete.  
V strednej Európe je priekopníkom Poľsko. V roku 2009 Poľsko prijalo zákon, ktorým sa  
ustanovil fond (tzv. Solecki fond) na podporu PR založeného na spolurozhodovaní na miestnej  
úrovni. Prvé participatívne rozpočtovanie v Poľsku bolo zavedené v meste Sopoty v roku  
2011 tam bol vypracovaný, na základe aktivity zdola nahor, pilotný projekt PR.  
V súčasnosti sa participatívne rozpočtovanie používa vo väčšine európskych metropol  
a počíta sa s tým, že ho aspoň raz vyskúšalo viac ako 3 000 európskych miest, ktoré už zahŕňajú  
milióny európskych občanov (ide o približný odhad, pretože počet nových PR rastie každý  
deň). Takýto rast podporili aj nové príležitosti, ktoré otvorila rozsiahla difúzia digitálnych  
technológií a sietí. V skutočnosti sa PR pôvodne uskutočňoval prostredníctvom tradičných  
osobných spôsobov zapojenia (zhromaždenia, cieľové skupiny, hlasovacie lístky atď.), ale za  
posledných 10 rokov sa jeho koncepcia – súbor pravidiel a postupov, ktoré umožňujú jeho  
fungovanie preniesla aj do digitálnej sféry.  
Proces participatívneho rozpočtovania závisí najmä od politického odhodlania  
zvolených zástupcov implementovať a rozvíjať PR vo svojej obci, okrese alebo oblasti. Napriek  
veľkému počtu prípadov so zavádzaním participatívneho rozpočtovania v krajinách EÚ nie je  
tento proces právne regulovaný zákonom, až na niektoré výnimky, ako je napr. Portugalsko  
a Poľsko.  
Časová chronológia zavádzania participatívnych rozpočtov v krajinách EÚ:  
2001: Francúzske, španielske a talianske obce zavádzajú PR.  
2008: Lisabon sa stáva prvým európskym mestom, ktoré zaviedlo online PR.  
2008: Združenie obcí a regiónov vo Švédsku propaguje PR.  
2009: Poľsko prijíma zákon, ktorým sa ustanovuje fond na podporu založenia PR na  
spolurozhodovanie na miestnej úrovni.  
12  
Tamtiež.  
9
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
2014: Prijatím PR sa mesto Paríž stáva nositeľom najväčšieho participatívneho rozpočtu  
14  
v Európe.  
Portugalsko  
Podľa portugalskej ústavy z roku 1976, ktorej siedma zmena sa uskutočnila v roku  
2005, je demokratické usporiadanie administratívnej štruktúry krajiny na miestnej úrovni  
založené na existencii takzvaných „miestnych orgánov“, ktoré majú svoj vlastný majetok,  
finančnú autonómiu, interných zamestnancov a nezávislosť pri uskutočňovaní miestnych  
referend o záležitostiach v rámci ich vlastnej jurisdikcie.  
Lisabon  
Od roku 2008 je Lisabon prvým európskym hlavným mestom, ktoré prijalo proces  
participatívneho rozpočtu na komunálnej úrovni, aby zapojilo svojich obyvateľov do  
vypracovania a zoradenia návrhov, ktoré majú byť zahrnuté do vopred určenej časti rozpočtu  
mestského zastupiteľstva.  
V nadväznosti na povzbudivé výsledky prvých plachých pokusov zameraných na  
vytvorenie priestoru pre dialóg s občanmi prijala mestská rada v Lisabone 9. júla 2008 „Chartu  
zásad“ PR, v ktorej uznala potrebu „pokračovať smerom ku komplexnému modelu účasti  
občanov, ktorý je symbolom nového spôsobu riadenia mesta.“ Následne bol v návrhu  
833/P/2008b štruktúrovaný postup spolurozhodovania pre projekty až do výšky 5 miliónov  
EUR, čo zodpovedá približne 5,4 % objemu financií.  
Charta zásad PR bola jedným z prvých zverejnených dokumentov, kde boli stanovené  
pravidlá procesu prijímania PR, bola dohodnutá povaha konzultácií a hlavné ciele, ako  
napríklad podpora partnerstiev, ďalej bola definovaná účasť participantov a vylúčenie  
z účasti. PR je podľa Charty zásad založený na ročnom cykle, ktorý sa začína na jar, keď sa  
návrhy predkladajú online prostredníctvom webovej stránky alebo na decentralizovaných  
zhromaždeniach. V lete sú predložené návrhy hodnotené obecnými odborníkmi. Po lehote na  
podávanie sťažností je uverejnený konečný zoznam projektov. Jeseň je pre projekty  
hlasovacím obdobím. Ročný proces PR uzatvára verejná prezentácia úspešných projektov.  
15  
Projekty sa následne začlenia do plánu činnosti a rozpočtu mestskej rady na nasledujúci rok.  
citované 30.10.2020  
10  
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
Lisabonská mestská rada uznesením č. 226/CM/2007 schválila vytvorenie „metodiky  
participatívneho rozpočtovania“, ktorá uľahčuje účasť inštitúcií a obyvateľov Lisabonu na  
diskusii a príprave rozpočtu.  
Lisabonský participatívny rozpočet (Lx-PB) bol celoštátne známy aj vďaka značnej  
medializácii, čím podnietil diskusie v rôznych ďalších mestách a obciach. Lisabonský proces  
sa stal štandardom pre rôzne podobné skúsenosti, tak v Portugalsku ako aj v zahraničí. Vniesol  
do medzinárodnej debaty o PR inovatívne prvky, ako napríklad použitie nových technológií  
na prezentáciu a zoradenie návrhov, a aj preto sa snažil zamerať na konštrukciu „viac“  
európskeho modelu PR.  
Participatívny rozpočet na národnej úrovni  
V roku 2016 spustilo Portugalsko prípravu procesu PR na národnej úrovni ako vôbec  
16  
prvá krajina na svete a tým poskytlo všetkým obyvateľom Portugalska možnosť  
spolurozhodovať o verejných prostriedkoch štátneho rozpočtu. Projekt zaviedla Agentúra  
modernizácie administratívy s cieľom zlepšiť dôveru medzi občanmi a priniesť ich slovo do  
rozhodovania. PR je založený na dvoch základných princípoch demokratického právneho  
štátu - zásade účasti a zásade spolupráce verejnej správy s jednotlivcami. Tieto zásady sú  
obsiahnuté v článkoch 266 až 268 Ústavy Portugalskej republiky.  
Vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa schvaľuje štátny rozpočet na nasledujúci rok sa  
presadilo aj znenie o vytvorení participatívneho rozpočtu Portugalska. Participatívny  
rozpočet Portugalska je v súlade s článkom 3 a článkom 165 ods. 1 písm. a) a b) portugalskej  
ústavy a je tiež upravený uznesením Rady ministrov č. 25/2017. V uznesení sú vymedzené  
technické zásady, metodika a procesné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vydanie  
participatívneho rozpočtu Portugalska.  
Portugalský participatívny rozpočet umožňuje ľuďom navrhovať projekty na investície  
a potom vybrať, ktoré by mali byť podporené na základe transparentného hlasovania. Proces  
tvorby rozpočtu pozostáva z dvoch hlavných fáz: prezentácie a podávania občianskych  
návrhov cez online portál participatívneho rozpočtu alebo osobne na stretnutiach, ktoré sa  
konajú v celej krajine. Následne prebieha fáza hlasovania, kde občania môžu hlasovať dvakrát  
– raz za regionálne projekty a raz za celoštátne projekty. Hlasovanie prebieha cez online portál  
alebo cez bezplatné SMS. Pomocou participatívneho rozpočtu majú možnosť byť vypočutí aj  
ľudia žijúci na vidieku, keďže majú priamy spôsob, ako participovať na tvorení opatrení.  
16  
Tamtiež.  
11  
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
V roku 2017 občania podali až 1 015 návrhov a iniciatív. Dokopy hlasovalo  
78 815 Portugalcov a 38 víťazných projektov bolo implementovaných. V roku 2018 bolo  
17  
návrhov už 1 418, z čoho sa hlasovalo o 692 projektoch.  
Participatívny rozpočet pre školy a mládež  
V nadväznosti na národný PR vláda vytvorila v roku 2017 aj participatívny rozpočet  
18  
pre školy a mládež.  
Poľsko  
Zákon o účasti občanov na PR z roku 2009 bol prijatý po intenzívnom dialógu medzi  
poľskou vládou a organizáciami občianskej spoločnosti. Zákon priniesol balík finančných  
stimulov pre vidiecke a mestské oblasti, ktorý bol doplnkový k miestnemu rozpočtu. Miestne  
orgány mohli tieto prostriedky použiť na zvýšenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch  
o rozvoji danej komunity.  
Základným podkladom umožňujúcim zapojenie miestnych obyvateľov do procesu  
rozhodovania o rozpočtových výdavkoch miestnej samosprávy bolo ustanovenie, podľa  
ktorého „miestne zákonodarné orgány majú právomoc konzultovať s miestnymi obyvateľmi  
oblasti hlavných problémov obce“. Konzultácie s obyvateľmi sa tak považovali za formu  
participatívneho rozpočtovania. Uvedená nejasnosť v legislatíve spôsobovala využívanie  
finančných prostriedkov zo strany jednotlivých miestnych samospráv v rôznej miere a rôznym  
spôsobom.  
Základné problémy tejto úpravy boli nasledovné:  
1. Z predmetnej právnej úpravy vyplývala úplná sloboda miestnych orgánov pri  
rozhodovaní o vedení konzultácií. Mestské zastupiteľstvo mohlo prostredníctvom  
uznesenia zaviesť do rozhodovania o miestnom rozpočte konzultácie s obyvateľmi.  
Toto uznesenie obsahovalo podrobný postup, ktorý sa uplatňoval pri týchto  
konzultáciách. Ďalším možným riešením bolo schválenie uznesenia, ktoré upravovalo  
spôsob tvorenia návrhu uznesenia o rozpočte. V rámci tohto uznesenia (nie  
prostredníctvom samostatného uznesenia) bol zhrnutý opis postupu predkladania  
návrhov do rozpočtu samosprávy, a to buď hromadným alebo individuálnym  
budget/, citované 30.10.2020.  
18  
Ministerský dekrét ministra školstva č. 436-A/2017, ktorým sa ustanovuje participatívny rozpočet  
pre školy (2017), dostupné v národnom jazyku online:  
12  
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
spôsobom, čím sa zaviedli možnosti participatívneho predkladania projektov  
obyvateľmi a ich združeniami. Navyše starosta alebo prezident mohli v rámci svojich  
právomocí prostredníctvom nariadenia zaviesť participatívne rozpočtovanie, ktoré  
umožňovalo obyvateľom predkladať projekty v nasledujúcom rozpočtovom roku.  
2. V praxi bola zavedená voľnosť, pokiaľ išlo o výber formy konzultácií. Forma  
konzultačných formulárov závisela výlučne od rozhodnutia miestneho orgánu. Nebol  
určený spôsob hlasovania ani stanovený počet projektov, ktoré sa mali hodnotiť. Nebol  
upravený ani spôsob zapojenia obyvateľov do konkrétnych fáz prípravy rozpočtu.  
3. Samosprávy neboli nútené realizovať vybrané projekty. Tieto konzultácie mali podľa  
znenia zákona výlučne názorový charakter. Miestne orgány sa mohli verejne zaviazať  
(čo častokrát aj robili), že vybrané projekty budú realizovať a budú tak plne akceptovať  
vôľu obyvateľov. Samosprávy si takýmto spôsobom zaručovali elimináciu politických  
sankcií v nasledujúcich voľbách.  
4. Participatívne rozpočtovanie mohlo byť tiež prvkom politickej hry zameranej na  
ovplyvňovanie voličov.  
5. Problémom bolo aj značné obmedzenie slobody miestnych samospráv vo vzťahu  
k financovaniu svojich záležitostí. Tento problém je výrazným spôsobom prepojený so  
štruktúrou rozpočtových výdavkov vo vzťahu k územným samosprávam, najmä so  
značným obmedzením slobody výdavkov z dôvodu zákonne určených prioritných  
(trvalých/pevných) výdavkov. V niektorých obciach viac ako 3/4 výdavkov vyplývajú  
zo zákonných predpisov, ktoré je nutné vyplácať na tento účel.  
6. Ďalším problémom bolo chýbajúce formálne oddelenie rozpočtu občanov od  
celkového rozpočtu - čo spôsobovalo, že miestne orgány často považovali jednotlivé  
projekty vybrané v rámci konzultačných procesov za súčasť väčších komplexných  
projektov. To malo za následok zníženie transparentnosti realizácie projektov, najmä  
vo vzťahu k financovaniu.  
7. Problémom bolo aj vymedzenie účastníkov konzultačných postupov. Cieľom  
participatívneho rozpočtovania je zapojenie všetkých obyvateľov do konzultačných  
procesov. Vymedzenie osôb, ktoré sa mohli zúčastniť na konzultáciách, bolo do istej  
miery problematické. Časť samospráv obmedzila takúto možnosť iba na osoby  
s formálnym pobytom v danej oblasti, prípadne obmedzuje vek osôb, čo je v rozpore  
19  
s vyššie uvedeným princípom.  
Nový zákon z roku 2018  
Zmeny zavedené zákonom o PR z 31. januára 2018 sa týkali uznania PR ako „osobitnej  
formy sociálnych konzultácií“. V súlade s týmto zákonom obyvatelia každoročne v rámci PR  
13  
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
prostredníctvom priameho hlasovania rozhodujú o časti výdavkov z rozpočtu obce, ktoré sú  
potom súčasťou uznesenia obce o rozpočte obce.  
Zásadný význam, ktorý zabezpečuje spoľahlivosť procesu, je ustanovenie, že miestne  
orgány nemôžu v rámci rozhodovania o návrhu uznesenia o rozpočte odstrániť alebo do  
značnej miery zmeniť a doplniť úlohy vybrané v rámci participatívneho rozpočtu. To  
znamená, že vybrané projekty by sa mali realizovať.  
Okrem toho boli zavedené nariadenia týkajúce sa väčších miest, v ktorých je vytvorenie  
PR povinné. Zákon určil že, zaručená minimálna výška finančných prostriedkov, ktoré sa  
majú minúť v rámci PR, by nemala byť nižšia ako 0,5 % výdavkov obce, zahrnutých  
v poslednej predloženej správe z realizácie rozpočtu.  
V rámci právomocí miestnych orgánov zostalo právo vymedziť uznesením  
požiadavku, ktorú by mal daný projekt PR splniť. Znamená to, že miestny orgán špecifikuje  
formálne požiadavky, ktoré musia predkladané projekty dodržiavať, napr. počet podpisov  
obyvateľov podporujúcich daný projekt, zásady posudzovania predložených projektov,  
technickú uskutočniteľnosť, formálne náležitosti, ako aj zásady hlasovania, a ďalšie. V Poľsku  
je teda základnou otázkou rozhodnutie danej obce o zavedení postupu konzultácií. Takéto  
rozhodnutie sa obvykle prijíma raz ročne pre daný finančný rok. Takýto prístup umožňuje  
každoročné úpravy pravidiel tvorby PR na základe vyhodnotenia predchádzajúcich  
rozpočtov, konzultácií s obyvateľmi alebo iných významných faktorov.  
Druhou fázou je výzva na predkladanie projektov. V závislosti od prijatého riešenia  
môžu výzve predchádzať školenia organizované pre vedúcich projektov, všeobecné školenia,  
diskusie a informačné stretnutia pre obyvateľov atď. Okrem toho v niektorých obciach sú  
okrem obyvateľov oprávnení predkladať svoje projekty aj združenia a iné organizácie. Ďalším  
riešením, ktoré sa využilo v menšej miere, bolo predkladanie návrhov úloh mestskými  
úradníkmi, avšak z hľadiska myšlienky PR má s ním v skutočnosti len málo spoločného.  
V niektorých obciach sa už vo fáze vytvárania projektov objavila možnosť konzultovať  
formálne-koncepčné záležitosti týkajúce sa obsahu projektov s úradníkmi, aby sa zabránilo  
vytváraniu nerealizovateľných alebo formálne nesprávnych projektov. Ďalšou fázou je  
posúdenie predložených projektov. Vzhľadom na to, že žiadatelia v tomto štádiu nemajú  
tendenciu presne odhadnúť investičné náklady, je v tejto fáze možné vykonať zmeny vo  
výpočtoch finančných nákladov spojených s realizáciou projektov.  
Konečnou fázou celého procesu je hlasovanie. V závislosti od veľkosti obce sa môže  
konať tradičným spôsobom alebo online spôsobom. O počte hlasov, ktoré sa majú zapojiť do  
hlasovania, rozhoduje prijatá koncepcia o PR. V závislosti od predpokladaných kritérií sú  
14  
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
projekty umiestnené do rebríčka, kde sú umiestňované projekty, ktoré získali najväčší počet  
20  
hlasov.  
Taliansko  
V Taliansku sa v roku 2005 uskutočnili prvé kroky k posilneniu práva občanov na účasť  
v rozhodovacích procesoch na regionálnej úrovni. Konkrétne to bolo v Toskánsku, kde sa  
v roku 2005 začala rozsiahla diskusia o prvom zákone, ktorý mal upravovať princípy účasti  
občanov v rozhodovacích procesoch. Guvernér Toskánska Claudio Martini – inšpirovaný  
skúsenosťami na Svetových sociálnych fórach v Bombaji a Porto Alegre – súhlasil  
s vytvorením právneho rámca na posilnenie podpory účasti a jeho transformáciou  
21  
v prierezovej rutine pre všetky regionálne politiky.  
Od roku 2005 do roku 2007 participatívna politika zapájala členov miestnych  
samospráv, organizácií a verejnosti prostredníctvom workshopov, verejných čítaní,  
elektronických mestských stretnutí atď. Dvojročný proces vyvrcholil regionálnym zákonom  
22  
č. 69/2007 o účasti občanov na participatívnych procesoch. Regionálny zákon č. 69/2007 je  
prvý regionálny zákon o účasti verejnosti v Taliansku. Jeho základný princíp (po mnohých  
diskusiách) spočíva vo viere, že účasť občanov je základným ľudským právom, a preto je  
povinnosťou verejných inštitúcií poskytnúť potrebné metódy a nástroje, „aby bola táto účasť  
efektívna“. Prostredníctvom tohto zákona mala regionálna vláda vytvoriť stimuly potrebné na  
prijatie participatívnych procesov a rozvoj participatívnej kultúry vo všetkých lokalitách a na  
všetkých administratívnych úrovniach v jej jurisdikcii.  
23  
Zákon č. 69/2007 ustanovil aj vytvorenie „orgánu na podporu účasti“ – čo je nezávislý  
orgán poverený rozvojom participatívnej kultúry, poskytovaním finančných prostriedkov  
(približne 750 000 EUR ročne) a podporou sociálneho dialógu prostredníctvom pravidelných  
výziev na predkladanie projektov trikrát ročne.  
Postupne sa proces participatívneho rozpočtu rozšíril aj na iné regióny. Podobný zákon  
bol prijatý v roku 2010 (zákon č. 3/2010) v regióne Emilia Romagna.  
20  
Tamtiež.  
21  
Open Toscana - Partecipa Toscana, dostupné v národnom jazyku online: https://open.toscana.it/,  
citované 10.10.2020  
10.10.2020  
15  
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
Účinnosť regionálneho zákona č. 69/2007 skončila 31. decembra 2012, s tým, že zákon  
bol koncipovaný ako experiment, ktorý sa má vyhodnotiť. Po zložitom období, v ktorom sa  
zdalo, že regionálna vláda nemá záujem o predĺženie platnosti tohto zákona sa opäť začalo  
diskutovať o PR. Výsledkom bolo schválenie nového regionálneho zákona č. 46/2013, ktorým  
24  
sa posilnili niektoré povinnosti regionálnej vlády. Tento druhý regionálny zákon (č. 46/2013)  
posilnil potrebu regionálnych verejných diskusií o veľkých infraštruktúrnych projektoch.  
Došlo k rozšíreniu právneho rámca o účasti z regionálnej úrovne na celoštátnu úroveň, pričom  
sa prijal dekrét o povinnom využití verejnej diskusie pri navrhovaní verejných infraštruktúr  
vo výške 200 000 až 500 000 000 EUR.  
Slovensko  
Prvá skúsenosť s participatívnym rozpočtom na Slovensku sa datuje do roku 2011  
a spája sa s Bratislavou. O jeho zavedenie sa zaslúžilo občianske združenie Utopia, ktorému  
sa v roku 2010 podarilo pre tento zámer získať dvoch vtedajších kandidátov na primátora.  
Napriek tomu, že z volebného programu primátora Milana Ftáčnika vyplynul návrh vyčleniť  
z rozpočtu 1 % výdavkov na priame prerozdeľovanie občanmi, tento zámer sa nepodarilo  
naplniť.  
Realizácia  
občianskych  
projektov  
z
participatívneho  
rozpočtu  
sa  
v jednotlivých ročníkoch stretávala s mnohými problémami. Niektoré z projektov sa podarilo  
úspešne dokončiť, niektoré sa realizovali čiastočne a niektoré vôbec. Nespokojní účastníci  
z procesu postupne odišli. Participatívny rozpočet v Bratislave v roku 2014 zanikol. Aj napriek  
nie príliš zdarnému koncu, je táto vôbec prvá skúsenosť s participatívnym rozpočtom na  
našom území pre ďalší vývoj participatívnych rozpočtov v samosprávach kľúčová. Nastavila  
štandard modelu, ktorý s obmenami nasleduje prevažná väčšina slovenských samospráv  
a poskytuje dôležité lekcie, z ktorých možno čerpať a ktoré treba mať na mysli už pri zvažovaní  
samotnej implementácie participatívneho rozpočtu do života samosprávy.  
Na území Slovenska dnes zaznamenávame približne tridsiatku skúseností a pokusov  
o zavedenie participatívnych rozpočtov do života miestnej územnej samosprávy. V rokoch  
2011 – 2014 evidujeme spolu šesť skúseností lokálnych samospráv o zavedenie  
participatívneho rozpočtu do praxe. V nasledovnom období rokov 2015 – 2018 možno hovoriť  
o ďalších dvadsiatich štyroch skúsenostiach, pričom takmer dve tretiny z nich spadajú do  
obdobia posledných dvoch rokov. Aj tieto čísla dokazujú, že záujem slovenských samospráv  
o participatívne rozpočtovanie rastie exponenciálne. Okrem skúseností miestnych územných  
samospráv zaznamenávame tri živé skúsenosti s participatívnym rozpočtovaním na úrovni  
24  
Zákon o regionálnej verejnej diskusii a propagácii k vypracovaniu regionálnych a miestnych politík,  
i/legge-2013-00046.pdf, citované 15.10.2020  
16  
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
regionálnej územnej samosprávy, z prostredia Trenčianskeho, Trnavského a Bratislavského  
25  
samosprávneho kraj.  
Legislatíva a participácia  
Právna úprava na Slovensku explicitne neupravuje právo občanov, občianskych  
združení či neziskových organizácií podieľať sa na tvorbe participatívneho rozpočtu, na  
druhej strane však túto spoluprácu nevylučuje.  
Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti má postavenie poradného  
orgánu vlády Slovenskej republiky a zodpovedá za dve základné agendy: „Iniciatívu pre  
otvorené vládnutie“ a „Koncepciu rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku“.  
V rámci národného projektu: Participácia - Participatívne rozpočty a samosprávy sa  
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti venuje aj problematike PR  
v oblastiach participatívny rozpočet a samospráva, participatívny rozpočet a školy  
a participatívny rozpočet a štát. Projekt: Participácia - Participatívne rozpočty a samosprávy  
sa vďaka samostatnej pracovnej skupine, ktorá sa venovala téme zavádzania participatívnych  
rozpočtov do prostredia územnej samosprávy, otvoril verejnú diskusiu na tému, či je potrebné  
formalizovať proces zavádzania participatívnych rozpočtov v samospráve vo vzťahu  
k obecnému a mestskému zastupiteľstvu, verejnosti, či orgánom kontroly? Či je potrebné  
iniciovať právnu úpravu, ktorá sprítomní existenciu participatívnych rozpočtov v slovenskej  
legislatíve? V októbri 2019 sa konala samostatná konferencia Participatívne rozpočty v praxi,  
ktorá ponúkla detailnú prezentáciu o rozdieloch medzi dotačnou schémou a participatívnym  
rozpočtom, ktorú pripravila prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov SR Eva Balážová.  
Druhá prezentácia patrila téme: čo by znamenala legislatívna úprava pre participatívny  
rozpočet a ako formálne ošetriť jeho prijatie v prostredí mesta, obce, či kraja, spracovaná  
26  
Kristínou Babiakovou z Via Iuris.  
Postupujeme linky na niektoré analýzy:  
Brutovská, G. a Marošiová, L. Participatívne rozpočty v praxi. Prípadová štúdie zo  
25  
Metodika hodnotenia procesov participatívneho rozpočtovania pre mapovanie skúseností s  
participatívnym rozpočtovaním v prostredí miestnej územnej samosprávy na Slovensku, dostupné  
va.pdf, citované 20.10.2020  
MV SR, Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, dostupné online:  
https://www.minv.sk/?ros_my, citované 23.10.2020  
17  
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
Záver  
Participatívne rozpočtovanie je forma participatívnej a inkluzívnej demokracie, kde sa  
členovia komunity učia, debatujú a uvažujú o prideľovaní verejných zdrojov. Z Brazílie, kde  
sa PR stal nástrojom v boji proti nerovnostiam a sociálno-priestorovej polarizácii, sa  
participatívne rozpočtovanie rozšírilo aj na ďalšie kontinenty v rôznych podobách, ktoré sú  
prispôsobené pre dané politické, ekonomické, sociálne a kultúrne prostredie.  
Európa zohráva, najmä v poslednom desaťročí, hlavnú úlohu pri podpore procesov  
participatívneho rozpočtovania, stala sa regiónom s najväčším počtom prípadov zavedenia  
PR.  
Napriek tomu, že v súčasnosti je PR v Európe dosť rozšírený, právny základ  
participatívneho rozhodovania je zakotvený len v niekoľkých krajinách (napr. Portugalsko,  
Poľsko, Taliansko). V súčasnosti je participatívne rozpočtovanie bežne zaužívaný proces,  
ktorý je najčastejšie upravený ako proces schvaľovania participatívneho rozpočtu na lokálnej  
úrovni.  
Zo skúseností vo svete možno zhrnúť:  
prijatie osobitného právneho rámca automaticky nezabezpečuje účinnosť PR, čo  
napríklad dokazujú počiatočné skúsenosti v Peru (v Peru krátko po vytvorení  
vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré ukladali povinnosť na nižšej než národnej  
úrovni rozvíjať túto prax, úspech participatívneho rozpočtovania ustúpil samotnému  
formálnemu postupu, stal sa iba formalitou, chýbal mu obsah a schopnosť prispôsobiť  
sa konkrétnej situácii v obci);  
právny rámec síce formálne nemení spôsob participatívneho rozpočtovania, ale mení  
jeho charakter a môže skĺznuť do rutinných postupov, nie je tvorivý a inovatívny;  
PR môže byť predmetom politického boja;  
ak je právna úprava PR príliš rigidná, obce strácajú možnosť variácie postupov  
a možností;  
pre malé obce sa stáva rozhodovanie o PR problematické a nevyužiteľné;  
18  
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
do hlasovania o PR sa zapája málo ľudí, následne vyvstáva otázka jeho legitimity. Na  
tomto mieste je preto potrebné uvažovať o stanovení minimálneho počtu hlasov;  
projekty nemajú politickú podporu;  
problémom je aj skutočnosť, že priama demokracia prichádza do konfliktu so  
zodpovednosťou volených zástupcov – zastupiteľskou demokraciou, pričom je  
27  
potrebné citlivo hľadať dobré vyváženie týchto práv.  
19  
 
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
Použité zdroje  
1. BABIAKOVÁ, K. Čo by znamenala legislatívna úprava pre participatívny rozpočet?  
principy-skusenosti/, citované 28.10.2020  
73894_EN.pdf, citované 30.10.2020  
5. Mestský participatívny rozpočtový systém. Zákon č. 170-07, Dominikánska republika.  
1.10.2020  
6. Ministerský dekrét ministra školstva č. 436-A/2017, ktorým sa ustanovuje  
participatívny rozpočet pre školy (2017), dostupné v národnom jazyku online:  
30.10.2020  
7. Open Toscana - Partecipa Toscana, dostupné v národnom jazyku online:  
https://open.toscana.it/, citované 10.10.2020  
8. Metodika hodnotenia procesov participatívneho rozpočtovania pre mapovanie  
skúseností s participatívnym rozpočtovaním v prostredí miestnej územnej  
9. MV SR, Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, dostupné online:  
https://www.minv.sk/?ros_my, citované 23.10.2020  
Projects/wwhr-5ven, citované 21.10.2020  
20  
Porovnávacia analýza: Právne ukotvenie participatívnych rozpočtov  
vo vybraných krajinách sveta  
repu%CC%81blica__2015_.pdf, citované 1.10.2020  
1.10.2020  
28.9.2020  
16. Zákona o účasti občanov na PR, Ekvádor, dostupné v národnom jazyku online:  
da.pdf, citované 29.9.2020  
̃
1.10.2020  
ley-28056.pdf , citované 1.10.2020  
19. Zákon o regionálnej verejnej diskusii a propagácii k vypracovaniu regionálnych a  
citované 10.10.2020  
21