Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Porovnávacie analýzy

10/2020

Zmeny rokovacích poriadkov národných

parlamentov a rokovanie na diaľku

v dôsledku pandémie COVID-19

Anotácia:

Porovnávacia analýza prináša

prehľad zmien rokovacích

poriadkov zákonodarných

zborov a ďalších opatrení

umožňujúcich rokovanie

parlamentu alebo jeho

výborov na diaľku vo

vybraných

a v Európskom parlamente.

štátoch

Vypracovali: Mgr. Eduard Csudai a Mgr. Martin Mališka

Odbor Parlamentný inštitút

Kľúčové slová:

Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný

inštitút

rokovací poriadok,

rokovanie na diaľku,

pandémia, COVID-19

Bratislava

1. júna 2020

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a rokovanie

na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR

SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní

informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace

s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie

Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva

spravidla tieto informačno-analytické materiály:

V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje

úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených

poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej

spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program

pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,

prednáškovú a publikačnú činnosť.

Materiál slúži výlučne pre poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky a

zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže

v plnej miere nahrádzať právne alebo iné

odborné poradenstvo v danej oblasti.

Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne

k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie

materiálu je možné iba so súhlasom

Odboru Parlamentný inštitút a autorov.

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a rokovanie

na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

Obsah

Úvod ....................................................................................................................................................... 4

1. Podmienky v Národnej rade Slovenskej republiky ................................................................. 5

2. Súhrnné výsledky analýzy ............................................................................................................ 7

3. Príklady opatrení z vybraných štátov a Európskeho parlament u ........................................ 10

3.1 Európsky parlament ..................................................................................................................... 11

3.2 Príklady štátov so zmenou právnej úpravy .............................................................................. 12

3.3 Príklady štátov bezo zmeny právnej úpravy, avšak so zavedením možnosti rokovania

parlamentu a/alebo výborov na diaľku ........................................................................................... 17

3.4 Príklady štátov bezo zmien právnej úpravy a bez mož nosti rokovania parlamentu a/alebo

výborov na diaľk u .............................................................................................................................. 18

Záver .................................................................................................................................................... 20

Použité zdroje ..................................................................................................................................... 22

Prehľad počtu prípadov ochorenia COVID -19 vo vybraných štátoch k 31.05.2020 .............. 23

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a rokovanie

na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

Úvod

Dňa 31. decembra 2019 bol regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej

len „WHO“) v Číne informovaný o prípadoch pneumónie neznámeho pôvodu, zistených v

meste Wuhan. V rozpätí od 31. decembra 2019 do 3. januára 2020 bolo zaznamenaných celkovo

44 prípadov tejto nákazy. Následne dňa 7. januára 2020 bol identifikovaný nový typ

koronavírusu, pričom jeho genetická sekvencia bola zverejnená 12. januára 2020. WHO

navrhla pre nové ochorenie dňa 29. januára 2020 pomenovanie “2019-nCoV akútne respiračné

ochorenie”. Od registrácie prvých infikovaných v Číne sa vírus rapídne rozšíril aj do ostatných

častí sveta, vrátane Európy, v ktorej boli zaznamenané prvé pozitívne prípady nákazy vo

Francúzsku so začiatkom od 23. januára 2020. Ochorenie sa rapídne šírilo aj ďalej a dňa 11.

marca 2020 WHO vyhlásila šírenie tejto infekcie za pandémiu. Odvtedy počet nakazených

stúpa na celom svete. K 31. máju 2020 celkový počet infikovaných predstavuje 6 267 669.

Pandémia spojená so šírením COVID-19 ovplyvnila dianie v celej Európe. Preto chod

a kontinuita niektorých aspektov parlamentného života podstúpili nový typ skúšky a na

zabezpečenie výkonu zákonodarnej, kontrolnej, či kreačnej činnosti sa v niektorých štátoch

udiali zmeny právnych aktov upravujúcich formu a spôsob zasadnutia najvyšších

zákonodarných zborov. Z toho dôvodu vystala otázka, akým spôsobom pristúpili niektoré

krajiny EÚ k zmene spôsobu organizácie plenárnych zasadnutí a rokovaní parlamentných

výborov. Napríklad dodržiavanie odstupov v rámci sedenia, možnosť fyzickej absencie na

rokovaní a zúčastnenie sa na schôdzi formou videokonferencie, hlasovanie formou

elektronických prostriedkov a pod.

Porovnávacia analýza informácií získaných z 18 krajín a Európskeho parlamentu sa

zameriava na identifikáciu možných zmien organizácie plenárnych zasadnutí, či zasadnutí

výborov parlamentov vo vybraných krajinách, konkrétne či si tieto zmeny vyžiadali aj zmenu

na zákonnej úrovni, resp. na úrovni podzákonných právnych predpisov, alebo plenárne

zasadnutia a zasadnutia výborov síce prebiehali inou formou, avšak bez nutnosti úprav

v zákonných či podzákonných právnych aktoch. Zdrojom informácií boli najmä dáta dostupné

v internej databáze výmeny informácií Európskeho centra pre parlamentný výskum (tzv.

ECPRD) najmä požiadavka č. 4365, v rámci ktorej sa Parlament Albánskej republiky (Kuvendi)

obrátil s predmetnou otázkou na ostatné členské krajiny ECPRD, ako aj ďalšie súvisiace

požiadavky. Ako doplnkový zdroj informácií slúžila aj databáza Medziparlamentnej únie.

¹WORLDOMETER: Corona virus cases. Dostupné na internete: https://www.worldometers.info/coronavirus/, [cit.

31.05.2019].

Interná databáza ECPRD: https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about . Najmä požiadavka

albánskeho parlamentu: Request No. 4365 Amendments to the Rules of Procedure related to Covid -19 outbreak

a ďalšie súvisiace požiadavky. Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje sú citované priamo z tejto internej databázy.

Inter-Parliamentary Union. Country compilation of parliamentary responses to the pandemic. Dostupné on-line na:

https://www.ipu.org/country-compilation-parliamentary-responses-pandemic . [cit. 25.05.2020]

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a rokovanie

na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

1. Podmienky v Národnej rade Slovenskej republiky

V zmysle článku 84 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Národná rada Slovenskej

republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov.“

Podstata spočíva v spôsobe, akým je možné vyložiť pojem „prítomnosť“. Zároveň § 17 odsek

1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „rokovací poriadok“) stanovuje, že: „Schôdzu

národnej rady zvoláva predseda národnej rady; určí miesto, deň a hodinu jej konania a navrhne

program schôdze.“ Mohol by byť poslanec „prítomný“ prostredníctvom videokonferencie alebo

by sa mohla celá schôdza konať na diaľku prostredníctvom videokonferencie?

Niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku nás nútia dať na predmetnú otázku

negatívnu odpoveď. Napríklad § 27 odsek 6 rokovacieho poriadku stanovuje, že: „V rozprave

možno vystúpiť len od rečníckeho pultu.“ Teda poslanec, ktorý by sa zúčastnil prostredníctvom

videokonferencie, by nemohol vystúpiť v rozprave. K negatívnej odpovedi na položenú

otázku sa možno prikláňať aj na základe § 23 odseku 4 rokovacieho poriadku, ktorý stanovuje,

že „prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále“.

Striktný výklad daného ustanovenia naznačuje, že by sa schôdza NR SR mala konať výlučne

v rokovacej sále, a teda poslanec by musel byť fyzicky prítomný. Na druhej strane rokovací

poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by explicitne stanovovalo, že NR SR sa môže zísť iba

v rokovacej sále. Predseda NR SR v zmysle už citovaného § 17 odseku 1 stanovuje miesto

konania schôdze NR SR. Teoreticky sa teda dá zvažovať myšlienka, že by predseda NR SR

mohol stanoviť aj iné miesto konania schôdze.

V prípade úvahy, či sa musí schôdza NR SR konať v budove NR SR, však treba

analyzovať aj § 21 odsek 2 rokovacieho poriadku, ktorý stanovuje, že predsedajúci „môže ...

rušiteľa poriadku vykázať alebo nechať vyviesť z budovy a môže mu byť odopretý vstup do budovy

národnej rady z dôvodu bezpečnostného rizika. Ak rušenie schôdze pokračuje, predsedajúci môže

nariadiť vypratať miesta určené pre verejnosť. Ustanovenie tohto odseku sa primerane použije aj na

schôdzu výboru.“ V uvedenej časti sa priamo spomína budova národnej rady, ale zmyslom

uvedenej normy nie je stanovenie miesta, kde sa má konať schôdza NR SR. Zmyslom je

zabezpečenie poriadku počas rokovania, a teda by predmetná norma nemusela byť priamo

dôvodom, ktorý by znemožňoval konanie schôdze NR SR aj mimo budovy NR SR. Ďalej je

⁴Čl. 84 ods. 1 Ústavy SR

⁵§ 17 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov

⁶§ 27 ods. 6 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

§ 23 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov

§ 21 ods. 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a rokovanie

na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

nevyhnutné pozrieť sa aj na § 32 Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, ktorý taktiež implicitne

predpokladá, že schôdza sa koná v rokovacej sále, keďže z dôvodu narúšania priebehu

rokovania je poslanca možné vykázať z rokovacej sály.

Podľa § 39 odsek 2 rokovacieho poriadku sa verejne „hlasuje použitím technického

zariadenia, zdvihnutím ruky, použitím hlasovacích lístkov alebo iným spôsobom, na ktorom sa uznesie

národná rada.“ Hlasovanie zdvihnutím ruky alebo iným spôsobom, na ktorom sa uznesenie

NR SR, by umožňovali hlasovať aj v prípade účasti cez videokonferenciu. Problém by nastal

pri tajnom hlasovaní, keď sa v zmysle § 39 odseku 9 hlasuje prostredníctvom hlasovacích

lístkov.

Špecifickou kategóriu je rokovanie výborov. Na výboroch sa hlasuje zdvihnutím ruky,

čo je aj vďaka menšiemu počtu poslancov praktickejšie, než hlasovanie zdvihnutím ruky počas

schôdze NR SR. Jediným ustanovením, ktoré naznačuje konanie výboru na jednom určenom

mieste je druhá veta § 50 odseku 1 rokovacieho poriadku, ktorá stanovuje, že účasť verejnosti

sa umožňuje do naplnenia kapacity miest v miestnosti, v ktorej výbor rokuje. Zmyslom

predmetnej vety však nie je stanovenie miesta, kde sa má výbor konať, ale zabezpečenie

verejnosti zasadnutia výboru zmysluplným spôsobom, keďže sú miestnosti, kde sa výbory

obvykle konajú, kapacitne obmedzené. Ak by bola zabezpečená verejnosť zasadnutia výboru

aj iným spôsobom (napríklad video prenosom), tak by predmetné ustanovenie nemuselo

brániť konaniu zasadnutia výboru na diaľku.

Problémom pre konanie schôdze NR SR prostredníctvom videokonferencie môže byť

aj spôsob, akým sa eviduje účasť poslancov. Či už ide o schôdzu NR SR alebo výboru NR SR,

tak účasť poslancov sa eviduje prostredníctvom prezenčnej listiny. V prípade absencie

podpisu sa považuje poslanec za neprítomného. Vyplýva to z ustanovenia § 63 odseku 2

rokovacieho poriadku.

Odpoveď na otázku položenú v úvode by vo svetle uvedeného znela skôr negatívne.

Konanie schôdze a účasť na nej „na diaľku“ by si vyžadovalo zmenu rokovacieho poriadku,

ktorou by sa odstránili pochybnosti príp. prekážky, ktoré v súčasnosti existujú. Táto zmena by

musela byť spojená aj s vytvorením potrebného technického zabezpečenia

nespochybniteľnej identifikácie poslancov (najmä pri hlasovaní), aby tak bol dôveryhodným

spôsobom preukázaný osobný výkon mandátu poslanca.

§ 39 ods. 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a rokovanie

na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

2. Súhrnné výsledky analýzy

V porovnávacej analýze sa zameriavame na rozbor údajov dostupných najmä

v internej databáze výmeny informácií ECPRD spomenutej vyššie. V prvom rade sme

venovali pozornosť informáciám, či došlo k zmene rokovacích poriadkov parlamentov štátov,

ktoré zaslali odpoveď. Dané zmeny sa týkali, ako už bolo uvedené, modifikácie spôsobu

organizácie plenárnych zasadnutí, resp. zasadnutí výborov parlamentov. Ide hlave

o informáciu, či zmeny rokovacích poriadkov parlamentov zaviedli možnosť fyzickej absencie

poslancov/poslankýň na zasadnutiach, a či sa mohli jednotliví poslanci/poslankyne

zúčastňovať plenárnych schôdzí, či zasadnutí výborov na diaľku, formou videokonferencie,

alebo iným elektronickým spôsobom (hlasovanie cez email a pod.). Subsidiárne sa náš záujem

zameral aj na iné zmeny spôsobu zasadnutia. To znamená, že síce mohlo dôjsť k zmene

spôsobu zasadania plén či výborov, avšak nie formou elektronických prostriedkov. Takýmto

príkladom môže byť zmena zasadacieho poriadku v rokovacej sále za účelom dodržania

dištančných vzdialeností medzi poslancami alebo zníženie kvóra pre uznášaniaschopnosť

parlamentu. Pri dvojkomorových parlamentoch boli analyzované ich dolné komory.

V prvom rade sme sa zamerali na informáciu, či došlo k zmene rokovacích poriadkov

parlamentov. Analýza preukázala, že v štyroch štátoch došlo k zákonným zmenám

rokovacích poriadkov v dôsledku vypuknutia pandémie COVID-19: Belgicko, Litva,

Nemecko a Slovinsko. Grafické znázornenie výsledkov zmien v rámci 19 skúmaných

subjektov (18 štátov + Európsky parlament) je možné vidieť v grafe č. 1 nižšie.

Graf 1: Pomer štátov (resp. subjektov), v ktorých došlo k zmene rokovacieho poriadku (dolnej komory) parlamentu v

súvislosti s COVID-19

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a rokovanie

na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

Ak jednotlivé štáty poskytli negatívnu odpoveď pre zmeny v rámci ich rokovacích

poriadkov, tak sme simultánne sledovali, či aj napriek chýbajúcej právnej úprave, jednotlivé

parlamenty pristúpili k prijatiu iných aktov, napríklad rozhodnutiam predsedov

parlamentov, či prezídií parlamentov a v zmysle daných právnych aktov prijali praktiky pre

rozličný spôsob organizácie plenárnych zasadnutí, či rokovaní parlamentných výborov.

Takýmto krajinami sú Estónsko, Chorvátsko, Izrael, Litva, Nórsko, Španielsko, Spojené

kráľovstvo a Európsky parlament. Graf č. 2 poukazuje na pomer štátov (resp. subjektov),

v ktorých došlo k zmene spôsobu zasadnutia pléna či výborov voči štátom (resp. subjektom),

kde takýto (podzákonný) právny predpis nebol prijatý. Skúmanú vzorku predstavuje 19

subjektov (18 štátov + Európsky parlament).

Graf 2: Pomer štátov (resp. subjektov), v ktorých došlo k prijatiu (podzákonného) predpisu na zmenu spôsobu zasadnutia

(dolnej komory) parlamentu v súvislosti s COVID-19

Treťou skupinou subjektov, ktoré mohli zmeniť spôsob organizácie plenárnych

zasadaní či schôdzí výborov, boli štáty, ktoré uviedli, že ich ústava či rokovací poriadok ex

lege nevylučujú možnosť zmeny spôsobu zasadnutia. Z toho dôvodu, aj napriek tomu, že

nedošlo k zmene rokovacieho poriadku, či vydaniu (podzákonného) právneho predpisu,

ktorým by sa priamo ustanovoval spôsob plenárneho zasadnutia, či schôdzí výborov, boli

prijaté opatrenia na odlišné spôsoby uskutočnenia zasadnutí pléna či výborov. Napr. bez

potreby prijímať zmeny rokovacích poriadkov či podzákonným právnych predpisov je možné

odlišne zasadať v parlamentných výboroch krajín ako napr. Grécko či Švajčiarsko.

Tabuľka č. 1: Porovnanie zmien spôsobov zasadnutí a právnych základov podmieňujúcich tieto zmeny vo vybraných štátoch a v Európskom

parlamente (pri dvojkomorových parlamentoch boli analyzované ich dolné komory)

Zmena rokovacieho

poriadku parlamentu

Prijatie (podzákonného)

Zmena spôsobu zasadnutia

(plénum)

Zmena spôsobu zasadnutia (výbory

Štát, resp. subjekt

predpisu

alebo iné orgány parlamentu)

Európsky

parlament

Belgicko

Estónsko

Fínsko

Francúzsko

Grécko

Chorvátsko

Izrael

Nie

Áno

Áno (elektronicky)

Áno

Nie

Áno

Nie

Áno

Nie

Áno

Nie

Áno

Nie

Áno

Nie

Áno

Nie

Áno

Nie

Áno (elektronicky)

Nie

Áno (elektronicky)

Nie

Áno (spôsob zasadania)

Áno (spôsob zasadnutia)

Áno (spôsob zasadania)

Nie

Áno (spôsob zasadania)

Nie

Áno (spôsob zasadania)

Áno (spôsob zasadnutia)

Áno (spôsob zasadania)

Nie*

Áno (elektronicky)

Áno (spôsob zasadania)

Áno (elektronicky)

Nie

Litva

Lotyšsko

Luxembursko

Maďarsko

Nemecko

Nórsko

Áno (elektronicky)

Nie

Áno (elektronicky)

Nie

Áno (elektronicky)

Rakúsko

Slovinsko

Spojené kráľovstvo

Španielsko

Švajčiarsko

Áno (elektronicky)

Áno (spôsob zasadnutia)

* Rakúsko: v čase prvej fázy pandémie sa však poslanecké kluby dohodli proporčne znížiť počet poslancov prítomných v rokovacej sále (najmä počas hlasovania); tieto opatrenia

trvali do polovice apríla.

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

3. Príklady opatrení z vybraných štátov a Európskeho parlamentu¹⁰

V nasledujúcej časti sa zameriame na konkrétne opatrenia prijaté jednotlivými štátmi

a Európskym parlamentom. V analýze sme sa zamerali na tieto kľúčové oblasti:

1) či došlo/nedošlo k zmene rokovacieho poriadku,

2) ak nie, či došlo k prijatiu uznesenia/predpisu/smernice na úrovni parlamentu alebo

na úrovni vedenia parlamentu,

3) či k úprave spôsobu zasadnutia došlo bez akejkoľvek zmeny na úrovni zákonov,

resp. (podzákonných) právnych predpisov,

4) aké formy zasadnutia pléna, či výborov si jednotlivé štáty zvolili.

Vzhľadom na výsledky analýzy a aplikované riešenia v skúmaných krajinách, sme sledované

štáty rozdelili do troch kategórií:

1) štáty so zmenou právnej úpravy (ide o štáty, ktoré zmenili zákon alebo podzákonný

predpis, aby umožnili iný spôsob rokovania počas pandémie),

2) štátov bezo zmeny právnej úpravy, avšak so zavedením možnosti rokovania

parlamentu a/alebo výborov na diaľku (ide o štáty, ktoré nezmenili legislatívu, ale

umožnilo sa rokovanie parlamentu a/alebo výborov na diaľku prostredníctvom

elektronických foriem komunikácie),

3) štátov bezo zmien právnej úpravy a bez možnosti rokovania parlamentu a/alebo

výborov na diaľku (ide o štáty, kde rokovanie prebieha v zásade v štandardnom

režime za dodržania dištančných vzdialeností a iných hygienicko-epidemiologických

opatrení).

Čo sa týka jednotlivých typov zmien spôsobu rokovania, primárne bola pozornosť

venovaná rôznym formám rokovania na diaľku (napr. videokonferencia, e-mail, per rollam,

atď.) Subsidiárne sa náš záujem zameral aj na iné zmeny spôsobu zasadnutia. To znamená, že

síce mohlo dôjsť k zmene spôsobu zasadania plén či výborov, avšak nie formou elektronických

prostriedkov. Takýmto príkladom môže byť zmena zasadacieho poriadku v rokovacej sále za

účelom dodržania dištančných vzdialeností medzi poslancami, zníženie kvóra pre

uznášaniaschopnosť parlamentu alebo obmedzenie počtu rečníkov a rečníckeho času.

Spôsob zmeny rokovania Európskeho parlamentu je uvedený osobitne.

Interná databáza ECPRD: https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about . Najmä požiadavka

albánskeho parlamentu: Request No. 4365 Amendments to the Rules of Procedure related to Covid -19 outbreak

a ďalšie súvisiace požiadavky. Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje sú citované priamo z tejto internej databázy.

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

3.1 Európsky parlament

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu (EP) neustanovuje možnosť plenárneho

zasadnutia alebo schôdze parlamentných výborov online, prostredníctvom videokonferencie.

Predsedníctvo sa však 20. marca 2020 rozhodlo doplniť svoje rozhodnutie z 3. mája 2004 o

pravidlách upravujúcich hlasovanie s cieľom umožniť hlasovanie na diaľku v pléne.

Konferencia predsedov sa rozhodla usporiadať mimoriadne plenárne zasadnutie vo štvrtok

26. marca 2020 s cieľom schváliť tri opatrenia týkajúce sa COVID-19. Následne sa hľadalo

ideálne riešenie, ktoré by poslancom/poslankyniam umožnilo zúčastniť sa na hlasovaní bez

toho, aby boli prítomní v rokovacej sále. Z právneho hľadiska si to vyžadovalo naliehavú

úpravu rozhodnutia predsedníctva o podmienkach plenárneho hlasovania. Poslanci sa tak

mohli zúčastňovať na hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo počas mimoriadnej schôdze na diaľku.

Rozhodnutie má však len dočasný charakter počas trvania pandémie spojenej s COVID-19.

Poslanci EP dostali de facto možnosť rozhodnúť sa, či sa zúčastnia mimoriadnej

schôdze osobne alebo na diaľku elektronickými prostriedkami. Ak sa rozhodli nezúčastniť sa

schôdze osobne, mohli prvýkrát hlasovať na diaľku prostredníctvom e-mailu použitím

oficiálnej e-mailovej adresy EP a následným zaslaním do vyhradenej emailovej schránky pred

uzávierkou. Hlasovací lístok musel byť vytlačený, vyplnený, podpísaný a naskenovaný alebo

odfotografovaný a tak zaslaný na vopred ustanovený email. Všetci poslanci vrátane tých, ktorí

boli prítomní v rokovacej sále, museli hlasovať rovnakým spôsobom, tzn. zaslaním tlačeného,

vyplneného, podpísaného a naskenovaného alebo fotografovaného hlasovacieho lístka do

určenej elektronickej schránky. Jednotlivé hlasy sa prijímali podľa mien a celá schôdza

prebiehala cez tzv. webstream.

V rámci praktík výborov sa zaviedol súbor opatrení na uľahčenie vzdialenej účasti

poslancov EP vo výboroch, ktoré im umožňujú sledovať a počúvať rokovania, požiadať o slovo

a vystúpiť. Na umožnenie tejto vzdialenej účasti na schôdzach výborov neboli potrebné

úpravy rokovacieho poriadku.

Ako je možné vidieť, v Európskom parlamente nedošlo k úprave rokovacieho

poriadku. Zmeny týkajúce sa hlasovaní a vytvorenie elektronickej formy hlasovania boli

vytvorené rozhodnutím predsedníctva a týkajú sa zasadnutí pléna a tiež výborov. De facto sa

teda poslanci EP nemuseli zúčastňovať jednotlivých schôdzí osobne, a mali k dispozícií

alternatívne, elektronické riešenie.

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

3.2 Príklady štátov so zmenou právnej úpravy

BELGICKO (zmena rokovacieho poriadku dolnej komory parlamentu; možnosť rokovania

dolnej komory parlamentu a jej výborov prostredníctvom videokonferencie)

Dňa 6. marca 2020 zmenila belgická Snemovňa reprezentantov svoj rokovací poriadok

tak, aby umožnil poslancom za určitých podmienok byť „prítomnými“ počas zasadnutí

výborov alebo pléna aj v prípade, ak poslanci/poslankyne nie sú fyzicky v Bruseli. Touto

cestou bolo poslancom/poslankyniam umožnené hlasovať elektronicky alebo e-mailom počas

predmetných zasadnutí. Je to novinka v rokovacom poriadku snemovne, ktorá je osobitne

prispôsobená pre súčasnú krízovú situáciu. Hoci rokovací poriadok nezakazuje stretnutia

prostredníctvom videokonferencií ako také, predtým neexistovali možnosti, aby sa niekto

zúčastňoval zasadnutí na diaľku. Regulárny spôsob hlasovania počas zasadania výborov (t. j.

zdvihnutím ruky alebo ústne) nevyžaduje hlasovanie elektronicky, a preto sa zasadnutia

výborov taktiež môžu uskutočňovať prostredníctvom videokonferencií. Hlasovanie na

schôdzach výborov na diaľku sa uskutočňuje pomocou softvéru Zoom. Pri plenárnom

zasadnutí sa hlasuje prostredníctvom digitálneho hlasovacieho systému, ktorý bol nedávno

vyvinutý parlamentným oddelením informačných technológií a ktorý je k dispozícii členom

prítomných fyzicky alebo vzdialene.

ESTÓNSKO (stanovisko ústavného výboru parlamentu; možnosť rokovania výborov

prostredníctvom videokonferencie alebo iných online nástrojov)

Ústavný výbor estónskeho parlamentu dňa 16. marca 2020 prijal rozhodnutie (t. j.

stanovisko k interpretácii rokovacieho poriadku), že zasadnutia výborov sa môžu konať

prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov, keďže zavádzaná zmena nie je to

v rozpore s rokovacím poriadkom. Pre plenárne zasadnutia však neboli prijaté opatrenia pre

využitie videokonferencie alebo iných online nástrojov. O predmetnej téme sa naďalej

diskutuje a podlieha ďalšiemu hodnoteniu. Z toho dôvodu je možné usudzovať, že nedošlo

k zmene rokovacieho poriadku, avšak iným právnym aktom (t. j. rozhodnutím ústavného

výboru) došlo k úprave zasadnutia, a to len v rámci výborov.

CHORVÁTSKO (rozhodnutie o organizácii práce v štátnej správe; možnosť rokovania výborov

prostredníctvom elektronických alebo telefonických prostriedkov)

Rokovací poriadok chorvátskeho parlamentu bežne neumožňuje použitie

videokonferencií alebo online platforiem v prípade konania zasadnutí orgánov chorvátskeho

parlamentu. V súčasnej výnimočnej situácii nedošlo k zmene ustanovení rokovacieho

poriadku, pretože vláda Chorvátskej republiky schválila rozhodnutie o organizácii práce

v štátnej správe počas trvania pandémie COVID-19. Predmetné rozhodnutie oprávnilo

vedúcich orgánov štátnej správy rozhodovať o organizácii práce, pracovných plánoch

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

a pracovnej dobe počas pandémie. Na úrovni chorvátskeho parlamentu došlo k prijatiu

rozhodnutia, ktoré vytvorilo podmienky pre konanie zasadnutí výborov prostredníctvom

elektronických alebo telefonických prostriedkov. Hlasovanie vo výboroch sa uskutočňuje

prostredníctvom e-mailu alebo SMS. Dané rozhodnutie má striktne limitovanú dobu

účinnosti, t. j. len po dobu trvania pandémie COVID-19.

Po veľkonočnej prestávke parlament pokračoval v práci v budove parlamentu, ktorá

bola po poškodení spôsobenom zemetrasením 22. marca 2020 opravená. Sedenie v rokovacej

sále bolo prispôsobené tak, aby bolo možné dodržať dištančné vzdialenosti medzi poslancami.

Hlasovanie na plenárnom zasadnutí sa konalo v troch rôznych sálach, aby sa zabezpečili

dištančné vzdialenosti medzi zúčastnenými.

IZRAEL (uznesenie prezídia parlamentu; dodržiavanie dištančných vzdialeností)

V zmysle uznesenia prezídia parlamentu (tzv. Knesset), ktoré reflektovalo na

uznesenie Ministerstva zdravotníctva, sa v Izraeli ešte v marci 2020 zaviedlo pre schôdze

parlamentu pravidlo v zmysle ktorého je možné, aby v rokovacej sále bolo prítomných najviac

18 poslancov/poslankýň. Taktiež, poslanci a poslankyne museli byť od seba vo vzdialenosti 2

metre. V prípade vystúpení v rozprave sa musia poslanci a poslankyne vopred prihlásiť.

Dňa 23. apríla 2020 však prezídium Knessetu rozhodlo uznesením, že zasadať budú

môcť všetci poslanci (celkový počet 120) naraz, avšak v súlade s dodržaním všetkých

hygienických podmienok (2 m vzdialenosť) v troch rozdielnych miestnostiach – 50

poslancov/poslankýň na prízemí rokovacej sály, 40 poslancov/poslankýň vo verejnej galérii

a 30 poslancov/poslankýň v miestnosti pre médiá. Každý jeden člen/členka majú k dispozícii

hlasovacie zariadenie a prostredníctvom videotechniky môžu sledovať dianie v ostatných

miestnostiach.

Výbory

zasadajú

simultánne

v dvoch

miestnostiach

prostredníctvom

videokonferencie, ktorá obe miestnosti prepojila a tým pádom mohli poslanci vidieť

a reagovať na poslancov z vedľajšej miestnosti. Hlasovanie prebieha klasickým hlasovaním

z miesta pomocou stolovej techniky.

LITVA (zmena rokovacieho poriadku; možnosť zasadnutia orgánov parlamentu na diaľku)

V Litve došlo k zmene rokovacieho poriadku parlamentu (tzv. Seimas) v dôsledku

prepuknutia pandémie COVID-19. Na implementáciu týchto prostriedkov bolo potrebné

vykonať zmeny v niektorých právnych predpisoch a rokovacom poriadku. Bol doplnený

štatút parlamentu, ktorý výborom umožnil organizovať stretnutia vzdialenými

technologickými prostriedkami. Okrem toho sa parlament rozhodol, že zasadnutia

predsedníctva parlamentu sa môžu konať tiež na diaľku. Predsedníctvo parlamentu sa skladá

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

z predsedu parlamentu, jeho zástupcov a vedúceho opozície v parlamente. Hlavnou úlohou

predsedníctva parlamentu je riešiť organizačné otázky práce parlamentu.

NEMECKO (zmena rokovacieho poriadku dolnej komory parlamentu; zníženie kvóra, možnosť

rokovania výborov na diaľku alebo per rollam)

Rokovací poriadok bežne neumožňuje konanie plenárnej schôdze nemeckého

Spolkového snemu (Bundestag) prostredníctvom videokonferencie. Avšak, dňa 25. marca

2020 Spolkový snem dočasne upravil rokovací poriadok tak, aby sa vysporiadal

s obmedzeniami spôsobenými COVID-19. V prípade parlamentných výborov bola umožnená

účasť na diaľku pre poslancov maximálne do 30. septembra 2020. Do rokovacieho poriadku

bol dočasne doplnený §126a, ktorý umožňuje primeranú aplikáciu rokovacieho poriadku

počas opatrení spôsobených COVID-19.

Paragraf 126a priniesol nasledovné zmeny:



kvórum je znížené na 25% všetkých poslancov (pre plénum a pre výbory),

pri výboroch sa rozšírili možnosti používania rokovania per rollam,

pri výboroch sa zaviedla možnosť účasti na diaľku (elektronicky),

prístup verejnosti na rokovanie výborov môže byť realizovaný len cez vzdialený

prenos.

Uvedené zmeny sú v platnosti maximálne do 30. septembra 2020. Spolkový snem môže

uvedené pravidlo kedykoľvek zrušiť.

NÓRSKO (rozhodnutie prezídia parlamentu; zníženie počtu prítomných poslancov, možnosť

rokovania výborov na diaľku alebo per rollam)

Nórsko nezaviedlo možnosť organizácie plenárneho zasadnutia parlamentu

prostredníctvom videokonferencií. Nórsko však rozhodnutím prezídia parlamentu

proporčne znížilo počet poslancov prítomných na plenárnom zasadnutí (zo 169 na 87).

V zmysle ústavy sa ale musela zachovať prítomnosť nadpolovičnej väčšiny poslancov.

Plenárne zasadnutie rozhodovalo iba o naliehavých otázkach, ktoré identifikovalo prezídium

po konzultáciách s lídrami poslaneckých klubov; niektoré rokovacie pravidlá boli dočasne

pozastavené (napr. termíny, fyzická prítomnosť na schôdzach výboru, kde sa uprednostňovali

telekonferencie/videokonferencie); a pracovné vyťaženie výborov bolo znížené (priorita sa

venovala naliehavým návrhom). Parlament tiež zriadil špeciálny výbor pre koronavírus.

Na druhej strane, zasadnutia výborov je možné uskutočňovať bez osobnej účasti

jednotlivých poslancov. Každý poslanec, ktorý sa zúčastňuje zasadnutia rokovania výboru

musí byť identifikovaný, či v skutočnosti ide o osobu poslanca, t. j. člena výboru. Ak sa

rozhodnutia výborov prijímajú per rollam, musí byť zabezpečené, aby najmenej tri pätiny

členov výboru odpovedali písomne. Softvér používaný na schôdze výborov je Microsoft

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

Teams alebo Skype for Business. Office 365 / Sharepoint Online / Word sa používa na

poskytovanie a sledovanie dokumentov a pozmeňujúcich návrhov.

SLOVINSKO (zmena rokovacieho poriadku dolnej komory parlamentu; možnosť rokovania

dolnej komory parlamentu a jej výborov prostredníctvom videokonferencie)

V Slovinsku došlo v dôsledku šírenia pandémie COVID-19 k zmene rokovacieho

poriadku zavedením § 93a, ktorý ustanovil, že pre otvorenie schôdze, ktorá by sa

uskutočňovala prostredníctvom videokonferencie, sú potrebné dve tretiny hlasov zo všetkých

poslancov. Poslanci taktiež rozhodnú hlasovaním o tom, aký bude časový priestor pre

rozpravu, hlasovanie, prípravu a podávanie návrhov, otázok a pod. Poslanci musia vopred

oboznamovať predsedu parlamentu, či na schôdzi, ktorá sa má uskutočňovať na diaľku, budú

prítomní, a to vo vopred stanovenej lehote. Ak by nestihli predsedovi parlamentu oznámiť

svoju účasť a chcú sa zúčastňovať rokovania, musia tak učiniť osobne v budove parlamentu.

Poslanci na zasadnutiach na diaľku spravidla hlasujú prostredníctvom vopred

pripraveného hlasovacieho zariadenia. Ak také zariadenie nemajú k dispozícii, musia počas

prenosu zdvihnúť buď zelenú kartu (za), červenú (proti), resp. kartu inej farby pre zdržanie sa

hlasovania.

Na zvolanie a vedenie schôdzí výborov na diaľku sa primerane použijú ustanovenia

rokovacieho poriadku popísané vyššie.

ŠPANIELSKO (rozhodnutie predsedu dolnej komory parlamentu; možnosť rokovania dolnej

komory parlamentu a jej orgánov prostredníctvom videokonferencie)

V Španielsku síce nedošlo k zmene rokovacieho poriadku, avšak rozhodnutím

predsedu Kongresu poslancov (dolná komora parlamentu) sa plenárne schôdze začali

uskutočňovať cez videokonferencie. Personálne sa schôdzí zúčastňujú okrem členov

predsedníctva parlamentu, aj rečníci a zástupcovia vlády. Ostatní poslanci majú právo

sledovať schôdze a hlasovať na diaľku cez videokonferenciu. Takto organizované schôdze sa

uskutočnili dvakrát a riešili najnevyhnutnejšie opatrenia súvisiace s krízou spojenou

s pandémiou COVID-19. Zasadnutia výborov boli odložené na neurčito a podobne ako

plénum, ak sa zasadnutie výboru uskutoční (najčastejšie zasadá Výbor pre zdravotníctvo

a ochranu spotrebiteľa), tak len vtedy, ak povaha veci rieši problémy vznikajúce spojené

s pandémiou COVID-19. Parlamentné riadiace orgány pracujú v čo najväčšej miere na diaľku

(videokonferencie, telematické hlasovanie, atď.).

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO (rozhodnutie dolnej komory parlamentu; možnosť rokovania dolnej

komory parlamentu a jej orgánov prostredníctvom videokonferencie)

Dolná komora parlamentu Spojeného kráľovstva sa vrátila k činnosti po veľkonočnej

prestávke dňa 21. apríla 2020, a to po významnej technickej a procedurálnej práci

zamestnancov parlamentu, aby sa tak umožnilo pokračovanie práce parlamentu v novom

„hybridnom“ režime (čo znamená kombináciu prítomnosti členov v rokovacej sále a ostatných

účastníkov prostredníctvom videokonferencie) ako aj „virtuálne“ (čo znamená prítomnosť

členov cez videokonferenciu), využívajúc zákaznícku platformu videokonferencie Zoom,

ktorú schválili odborníci v oblasti bezpečnosti a informačných technológií v Spojenom

kráľovstve.

Návrhy na príslušné zmeny rokovacích postupov, ktoré umožnia hybridné a virtuálne

zasadnutie snemovne, parlament dňa 21. apríla 2020 jednomyseľne schválil a stretnutia v

oboch formátoch sa začali 22. apríla 2020, vrátane historicky prvej takto organizovanej hodiny

otázok na predsedu vlády. Dňa 22. apríla 2020 vydala dolná komora parlamentu aj dočasné

rozhodnutie na zavedenie hlasovacieho systému na diaľku. Tento systém je pripravený na

používanie. Je založený na existujúcej platforme MemberHub, ktorá sa používa na vzdialené

predkladanie otázok a návrhov poslancami a akreditovanými zamestnancami. Prístup do

systému je prostredníctvom prihlásenia s viacfaktorovou autentifikáciou. Členovia môžu

dostávať rôzne oznámenia prostredníctvom množstva kanálov poskytovaných týmto

systémom a tiež aj upozornenia od svojich poslaneckých klubov. Tento hlasovací systém bude

existovať počas trvania dočasného rozhodnutia dolnej komory parlamentu.

Na podnet vlády Spojeného kráľovstva však dolná komora parlamentu hlasovala dňa

20. mája 2020 s cieľom ukončiť vyššie popísané spôsoby organizácie plenárnych schôdzí a

hlasovania. Keď sa 2. júna 2020 vráti z prestávky v rokovaní, snemovňa bude realizovať

sociálne dištancovanie s maximálnym povoleným počtom 50 poslancov v rokovacej sále

v jednom čase a hlasovanie sa uskutoční v predvstupovej hale so zabezpečením

dvojmetrových rozostupov medzi poslancami.

Inter-Parliamentary Union. Country compilation of parliamentary responses to the pandemic. Dostupné on-line na:

https://www.ipu.org/country-compilation-parliamentary-responses-pandemic . [cit. 25.05.2020]

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

3.3 Príklady štátov bezo zmeny právnej úpravy, avšak so zavedením možnosti

rokovania parlamentu a/alebo výborov na diaľku

FRANCÚZSKO (možnosť rokovania výborov dolnej komory parlamentu prostredníctvom

videokonferencie; dodržiavanie dištančných vzdialeností počas plenárneho zasadnutia)

Rokovací poriadok dolnej komory parlamentu (Národné zhromaždenie) neobsahuje

žiadne ustanovenia umožňujúce použitie videokonferencie pre prácu parlamentu. Verejné

zasadnutia boli organizované spôsobom, aby bol limitovaný počet poslancov na minimum,

a aby bola zabezpečená dostatočná vzdialenosť medzi nimi. Avšak videokonferencie boli

využité v niekoľkých prípadoch, napr. pre konferenciu predsedníctva na určenie programu

schôdze a na zasadnutie vyšetrovacej komisie o koronavíruse (počas stretnutia boli

predsedovi vlády kladené otázky viacerými poslancami). Rokovanie na diaľku (audio a

videokonferencie) je v súlade s existujúcim právnym poriadkom, avšak vzdialené hlasovanie

povolené nie je, výbory teda môžu viesť rozpravy a vypočutia. Pokiaľ ide o softvér, používa

sa Zoom. Softvér pre vzdialené stretnutia hosťuje externý poskytovateľ služieb.

GRÉCKO (možnosť rokovania výborov prostredníctvom videokonferencie; obmedzenie počtu

rečníkov a rečníckeho času počas plenárneho zasadnutia)

V rokovacom poriadku gréckeho parlamentu nie je žiadne ustanovenie zakazujúce

uskutočňovanie schôdzí na diaľku. Vzdialený systém stretnutí bol vyvinutý, testovaný a

pripravený na spustenie 2 dni pred začiatkom zavedenia karanténnych opatrení. V súčasnosti

sa používa na organizovanie schôdzí výborov, ale ešte nie na plenárnych schôdzach.

Programom, ktorý sa využíva je Cisco WebEx, ktorý je založený na cloude, ale so šifrovaním

a konfiguráciou rozhrania špeciálnych parametrov pre potreby gréckeho parlamentu.

Pokiaľ ide o plenárne zasadnutia, slovo sa udeľuje len na polovicu rečníckeho času,

ktorý poskytuje rokovací poriadok, a to spravodajcom, osobitným rečníkom, zástupcom

poslaneckých klubov (jednému alebo niekoľkým rečníkom z každého klubu), ministrom a na

požiadanie aj predsedovi vlády a lídrom opozičných strán. Rečníci (okrem spravodajcov)

vystupujú zo svojho miesta, a nie z rečníckeho pultu. Zatiaľ nie je možné hlasovať na diaľku.

V prípade, že je potrebné použiť elektronické hlasovanie, poslanci postupne vstúpia a vystúpia

z rokovacej sály, aby sa predišlo preplneniu (samozrejme, je nutné aby bola prítomná

nadpolovičná väčšina poslancov/poslankýň pre otvorenie schôdze). Hlasovanie v pléne

prebieha aj klasickou poštou.

LUXEMBURSKO (možnosť rokovania výborov prostredníctvom videokonferencie)

Poslanecká snemovňa Luxemburského veľkovojvodstva zredukovala počet svojich

zasadnutí. Plenárne zasadnutia parlamentu sú ústavne zakotvené ako verejné, a preto

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

videokonferencie len medzi poslancami nie sú možné. Luxembursko nezaviedlo zmeny

rokovacieho poriadku.

Rokovací poriadok však nešpecifikuje miesto zasadnutia výborov parlamentu, a teda

nie je vylúčená ani videokonferencia len medzi poslancami. Spôsob realizácie

videokonferencie upravujú interne pravidlá pripravené tajomníkmi výborov. Hlasovanie sa

uskutočňuje podľa mien. Používa sa systém Cisco WebEx. Dokumenty sa rozposielajú

obvyklým spôsobom, prostredníctvom intranetového portálu. Softvér pre vzdialené

rokovania je poskytovaný externým poskytovateľom služieb.

ŠVAJČIARSKO (možnosť rokovania výborov prostredníctvom videokonferencie; dodržiavanie

dištančných vzdialeností počas plenárneho zasadnutia)

Vo Švajčiarsku jednotlivé komory parlamentu nie sú oprávnené zasadať pomocou

videokonferencie, avšak výbory áno. Vyplýva to z rigidnosti ustanovení vyplývajúcich

z ústavy Švajčiarskej konfederácie. Pri zasadnutiach komôr je nutná fyzická prítomnosť

poslancov. Pri zasadnutí výborov však túto povinnosť ústava nevyžaduje. Z toho dôvodu

nebolo nutné meniť ustanovenia rokovacieho poriadku.

Kancelárie oboch komôr Spolkového zhromaždenia zvolali dňa 4. mája 2020

mimoriadnu schôdzu, ktorá sa venovala sa koronavírusovej kríze. Schôdza sa uskutočnila vo

výstavnom centre Bern Expo a nie vo Federálnom paláci, aby sa tak dodržali hygienické a

dištančné pravidlá stanovené Federálnou radou. Mimoriadne zasadnutie požadovala

Národná rada a 32 členov Rady kantónov (podľa švajčiarskej ústavy a zákona o parlamente je

potrebná aspoň štvrtina členov ktorejkoľvek rady).

3.4 Príklady štátov bezo zmien právnej úpravy a bez možnosti rokovania

parlamentu a/alebo výborov na diaľku

FÍNSKO (dodržiavanie dištančných vzdialeností)

Podľa rokovacieho poriadku fínskeho parlamentu nie je možné konanie plenárnej

schôdze alebo zasadaní výborov prostredníctvom videokonferencie alebo iných nástrojov

umožňujúcich prácu na diaľku. Výbory môžu stále zasadať, ale ich harmonogram sa výrazne

zúžil, aby sa zaoberali iba otázkami absolútnej nevyhnutnosti. Výbory môžu napr. zvolávať

neformálne odborné vypočutia na diaľku. Rokovací poriadok sa nemenil v dôsledku COVID-

19. Fínsky parlament však prijal konkrétne opatrenia, aby bolo možné dodržiavať dištančné

vzdialenosti medzi poslancami.

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

LOTYŠSKO (rokovanie vo viacerých miestnostiach, dodržiavanie dištančných vzdialeností)

V Lotyšsku nedošlo k zmene rokovacieho poriadku parlamentu, pretože v prípade

núdzového stavu ustanovenia rokovacieho poriadku a priori nevylučujú alternatívne riešenia

spôsobov zasadania pléna, či výborov. Zasadanie sa z toho dôvodu prispôsobilo vzniknutej

situácii v súvislosti s ochranou zdravia. Poslanci boli rozdelení do ôsmich miestností podľa

straníckej príslušnosti, ktoré sú vybavené konferenčnými zariadeniami. Nezaradeným

poslancom sa poskytla ďalšia miestnosť pre zúčastňovanie sa a hlasovanie. Predsedajúci však

sedí sám v pléne parlamentu. V každej miestnosti je prítomný zamestnanec parlamentu, ktorý

počíta hlasy. Priebeh schôdzí je sprístupnený online pre verejnosť a médiá.

MAĎARSKO (dodržiavanie dištančných vzdialeností)

Maďarsko nezaviedlo žiadne zmeny rokovaciemu poriadku parlamentu. Taktiež

nezaviedlo účasť, hlasovanie, resp. iné náležitosti súvisiace so schôdzou prostredníctvom

informačno-technických prostriedkov. Maďarské Národné zhromaždenie pokračuje v

pravidelných týždenných schôdzach s určitými bezpečnostnými opatreniami, napr.

zabezpečenie bezpečného fyzického dištancovania poslancov, premiestnenie plenárnych

zasadnutí do sály s väčšou kapacitou sedenia, žiadajúc poslancov, aby zostali v sále iba počas

trvania svojich vystúpení alebo hlasovania.

RAKÚSKO (dočasné obmedzenie počtu poslancov prítomných v rokovacej sále)

Obe komory rakúskeho parlamentu nie sú oprávnené uskutočňovať zasadnutia na

diaľku. V rokovacom poriadku nedošlo k žiadnym zmenám.

V čase prvej fázy pandémie sa však poslanecké kluby v dolnej komore parlamentu

dohodli proporčne znížiť počet poslancov prítomných v rokovacej sále (najmä počas

hlasovania); tieto opatrenia trvali do polovice apríla.

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

Záver

Porovnávacia analýza venovala pozornosť informáciám, či došlo k zmene rokovacích

poriadkov parlamentov štátov, ktoré zaslali odpoveď do internej databázy výmeny informácií

ECPRD. Dané zmeny sa týkali, ako už bolo uvedené, modifikácie spôsobu organizácie

plenárnych zasadnutí, resp. zasadnutí výborov parlamentov. Ide hlave o informáciu, či zmeny

rokovacích poriadkov parlamentov zaviedli možnosť fyzickej absencie poslancov/poslankýň

na zasadnutiach, a či sa mohli jednotliví poslanci/poslankyne zúčastňovať plenárnych schôdzí,

či zasadnutí výborov na diaľku, formou videokonferencie, alebo iným elektronickým

spôsobom (hlasovanie cez email a pod.). Subsidiárne sa náš záujem zameral aj na iné zmeny

spôsobu zasadnutia. To znamená, že síce mohlo dôjsť k zmene spôsobu zasadania plén či

výborov, avšak nie formou elektronických prostriedkov. Takýmto príkladom môže byť zmena

zasadacieho poriadku v rokovacej sále za účelom dodržania dištančných vzdialeností medzi

poslancami alebo zníženie kvóra pre uznášaniaschopnosť parlamentu. Pri dvojkomorových

parlamentoch boli analyzované ich dolné komory.

Analýza preukázala, že v štyroch z osemnástich analyzovaných štátov došlo k

zmenám rokovacích poriadkov v dôsledku vypuknutia pandémie COVID-19, a to v Belgicku

(dolná komora), Litve, Nemecku (dolná komora) a Slovinsku (dolná komora). V prípade

Belgicka novela rokovacieho poriadku zakotvila možnosť rokovania dolnej komory

parlamentu a jej výborov prostredníctvom videokonferencie. Hlasovanie je možné taktiež na

diaľku prostredníctvom digitálneho hlasovacieho systému, ktorý bol nedávno vyvinutý

parlamentným oddelením informačných technológií. V Litve bol novelizovaný rokovací

poriadok a doplnený aj štatút parlamentu, ktorý výborom umožnil organizovať stretnutia

technologickými prostriedkami. V Nemecku novela rokovacieho poriadku dočasne

(najneskôr do 30.09.2020) umožnila zníženie kvóra v dolnej komore parlamentu (Budestagu)

na 25% všetkých poslancov (pre plenárne zasadnutie aj pre výbory), pri výboroch sa rozšírili

možnosti používania rokovania per rollam a zaviedla sa možnosť účasti na diaľku

(elektronicky), pričom prístup verejnosti na rokovanie výborov môže byť realizovaný len cez

vzdialený prenos. V dolnej komore slovinského parlamentu taktiež došlo k zmene

rokovacieho poriadku zakotvením nového § 93a, ktorý ustanovil, že pre otvorenie schôdze,

ktorá by sa uskutočňovala prostredníctvom videokonferencie, sú potrebné dve tretiny hlasov

zo všetkých poslancov. Poslanci taktiež rozhodnú hlasovaním o tom, aký bude časový priestor

pre rozpravu, hlasovanie, prípravu a podávanie návrhov, otázok a pod. Tieto ustanovenia sa

primerane použijú aj pre rokovanie parlamentných výborov.

Ak jednotlivé štáty poskytli negatívnu odpoveď pre zmeny v rámci ich rokovacích

poriadkov, tak sme simultánne sledovali, či aj napriek chýbajúcej právnej úprave, jednotlivé

parlamenty pristúpili k prijatiu iných aktov, napríklad rozhodnutiam predsedov parlamentov,

či prezídií parlamentov a v zmysle daných právnych aktov prijali praktiky pre rozličný spôsob

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

organizácie plenárnych zasadnutí, či rokovaní parlamentných výborov. Takýmto subjektmi

sú parlamenty Estónska, Chorvátska, Izraelu, Litvy, Nórska, Španielsko (dolná komora),

Spojeného kráľovstva (dolná komora) a Európsky parlament. Napríklad ústavný výbor

estónskeho parlamentu prijal rozhodnutie, že zasadnutia výborov sa môžu konať

prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov, keďže zavádzaná zmena nie je to v

rozpore s rokovacím poriadkom. Pre plenárne zasadnutia však neboli prijaté opatrenia pre

využitie videokonferencie alebo iných online nástrojov. Na úrovni chorvátskeho parlamentu

došlo k prijatiu rozhodnutia, ktoré vytvorilo podmienky pre konanie zasadnutí výborov

prostredníctvom elektronických alebo telefonických prostriedkov. Hlasovanie vo výboroch sa

uskutočňuje prostredníctvom e-mailu alebo SMS. V Izraeli sú poslanci na základe

rozhodnutia prezídia parlamentu počas plenárneho zasadnutia rozdelení do troch rôznych

miestností. Každý jeden poslanec má k dispozícii hlasovacie zariadenie a prostredníctvom

videotechniky môže sledovať dianie v ostatných miestnostiach. Výbory zasadajú simultánne

v dvoch miestnostiach prostredníctvom videokonferencie, ktorá obe miestnosti prepája.

Nórsko rozhodnutím prezídia parlamentu proporčne znížilo počet poslancov prítomných na

plenárnom zasadnutí (zo 169 na 87). Výbory rokujú per rollam alebo prostredníctvom

elektronických prostriedkov. V Španielsku sa rozhodnutím predsedu Kongresu poslancov

(dolná komora parlamentu) plenárne schôdze začali uskutočňovať cez videokonferencie.

Personálne sa schôdzí zúčastňujú okrem členov predsedníctva parlamentu, aj rečníci a

zástupcovia vlády. Ostatní poslanci majú právo sledovať schôdze a hlasovať na diaľku cez

videokonferenciu. Dolná komora britského parlamentu prijala zmeny rokovacích postupov,

ktoré umožnili virtuálne zasadnutie snemovne, pričom bolo vydané aj dočasné rozhodnutie

na zavedenie hlasovacieho systému na diaľku. Na podnet vlády Spojeného kráľovstva však

dolná komora parlamentu hlasovala dňa 20. mája 2020 s cieľom ukončiť vyššie popísané

spôsoby organizácie plenárnych schôdzí a hlasovania. Keď sa 2. júna 2020 vráti z prestávky v

rokovaní, snemovňa bude realizovať sociálne dištancovanie medzi poslancami. V prípade

Európskeho parlamentu sa predsedníctvo rozhodlo doplniť svoje rozhodnutie z 3. mája 2004

o pravidlách upravujúcich hlasovanie s cieľom umožniť hlasovanie na diaľku v pléne.

Ak niektoré z analyzovaných parlamentov neprijali zmeny právnej úpravy regulujúcej

rokovacieho postupy a ani nezaviedli možnosť rokovania parlamentu alebo jeho orgánov na

diaľku, sú pri rokovaní dodržiavané hygienicko-epidemiologické opatrenia napr.

dodržiavanie dištančných vzdialeností medzi poslancami, apod.

S vývojom epidemiologickej situácie pristupujú mnohé štáty k uvoľňovaniu

niektorých opatrení. To môže mať za následok aj zmeny opatrení prijatých na úrovni

národných parlamentov. Analýzu tak treba vnímať ako komparatívny exkurz k možným

spôsobom riešenia v čase, keď boli v platnosti prísne protipandemické opatrenia na národnej

úrovni.

Porovnávacia analýza: Zmeny rokovacích poriadkov národných parlamentov a

rokovanie na diaľku v dôsledku pandémie COVID-19

Použité zdroje

Európske centrum pre parlamentný výskum a dokumentáciu ECPRD (interná databáza)

[https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about]: požiadavka č. 4333

Precautionary measures taken on Parliament's premises to prevent the possible spread of

COVID-19 (coronavirus disease); č. 4350 Additional measures taken on Parliament's premises

to prevent the spread of COVID-19 (coronavirus disease); č. 4354 Adjustment of Parliamentary

Activity to COVID-19 Outbreak; č. 4364 COVID-19: ICT-Support for Parliaments a č. 4365

Amendments to the Rules of Procedure related to Covid -19 outbreak

Inter-Parliamentary Union. Country compilation of parliamentary responses to the pandemic .

Dostupné on -line na: https://www.ipu.org/country-compilation-parliamentary-

responses-pandemic . [cit. 25.05.2020]

Príloha

Tabuľka č. 2

Prehľad počtu prípadov ochorenia COVID-19 vo vybraných štátoch k 31.05.2020

Dátum

prvého

výskytu

Celkový Prípady na

počet 1 mil.

prípadov obyvateľov

Aktuálne

prípady

vážne

Celkový

počet

vyliečených obyvateľov

Vyliečení

na 1 mil.

Celkový Úmrtia na 1

Celkový Testy na 1

Nové

prípady prípady

Aktuálne

Nové

úmrtia

Názov krajiny

počet

mil.

počet

mil.

úmrtí

obyvateľov

testov

obyvateľov

Belgicko

Bulharsko

Česko

Chorvátsko

Cyprus

Dánsko

Estónsko

Fínsko

Francúzsko

Grécko

Holandsko

Írsko

3.2.2020

6.3.2020

29.2.2020

24.2.2020

8.3.2020

26.2.2020

28.1.2020

23.1.2020

25.2.2020

26.2.2020

28.2.2020

27.2.2020

1.3.2020

28.2.2020

3.3.2020

26.1.2020

25.2.2020

3.3.2020

1.3.2020

24.2.2020

25.2.2020

5.3.2020

3.3.2020

30.1.2020

58381

2513

9268

2246

944

11669

1869

6859

188882

2917

46442

24990

1675

1066

4018

3876

183494

8440

23786

32500

16731

19257

1521

5039

361

866

547

782

2015

1409

1238

2894

280

2711

5066

615

565

6428

401

2191

1558

628

3187

1859

1000

279

195

33027

1299

2390

137

733

168

15887

1074

6558

2072

790

10362

1624

5500

68355

1374

1371

154

612

504

655

1789

1224

993

1047

132

9467

817

441

348

335

176

103

138

866497

81348

439744

66405

117411

628965

83440

74791

11701

41069

16168

97305

108619

62904

33286

21217

17313

20380

66043

111140

57779

120675

19248

47193

45287

24189

78031

49825

22819

31615

38432

86921

140

320

103

574

320

28802

175

5956

1652

257

185

200

177

1039

91725

1368

1319

159

702

160

184408

31 1384633

180518

349150

325795

302859

109071

75432

185980

3952971

245352

915546

795838

448534

439197

172601

79897

1249

369

297

22089

1236

745

3833

2147

4478

454

395

6132

222

1972

1426

298

1903

1732

689

250

653

Litva

Lotyšsko

Luxembursko

Maďarsko

Nemecko

Nórsko

110

526

8605

236

1064

1410

668

1266

1203

9689

477

11451

11681

470

165200

7727

Poľsko

215

297

124

11271

19409

15593

13256

1366

Portugalsko

Rakúsko

Rumunsko

Slovensko

Slovinsko

Španielsko

4735

127

580

1473

286509

709

6128

617

1358

196958

108

27127

201

62424

4213

4063843