Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch
Syndrome (PAS) pod číslom 4250. Spolu s vlastným výskumom bola analyzovaná legislatíva
dvadsiatich piatich krajín, konkrétne: Bulharska, Českej republiky, Estónska, Fínska,
Francúzska, Grécka, Chorvátska, Írska, Islandu, Kanady, Litvy, Lotyšska, Maďarska,
Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Slovinska, Spojeného
kráľovstvo, Španielska, Švédska, Talianska a Turecka. V niektorých prípadoch bolo znenie
legislatívy podobné, v takom prípade boli do materiálu zahrnuté legislatívne akty, ktoré
najpodrobnejšie opisujú jednotlivé rodičovské práva.
1.1. Legislatívna úprava rovnosti rodičov ohľadom rodičovskej starostlivosti
v Slovenskej republike
Práva a povinnosti rodičov, ich vzájomné vzťahy ako aj vzťah k deťom upravuje
predovšetkým zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3
v znení neskorších predpisov. Článok štyri upravuje, že rodičovské práva a povinnosti patria
obom rodičom. V zmysle § 24 spomínaného zákona existuje možnosť zveriť dieťa do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa. Odsek štyri § 24
ďalej ukladá súdu pri rozhodovaní rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom, právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Odsek päť § 24 garantuje rodičovi, ktorému dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti, právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Tohto práva na informovanie sa rodič môže domáhať aj na súde.
§ 25 odsek štyri stanovuje, že ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. V zmysle § 31 sa určuje právo na
zastupovanie maloletého dieťaťa. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa,
ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a
maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom
navzájom.
Slovenský právny poriadok priznáva rodičovské práva (a povinnosti) obom rodičom.
Obom rodičom (najmä s ohľadom na rodiča ktorému nebolo zverené do starostlivosti)
priznáva právo na zachovanie vzťahu, právo na osobný kontakt, právo na informácie a právo
na (spolu) rozhodovanie o zásadných otázkach. Bližšie však uplatňovanie rovnosti oboch
rodičov neupravuje.
3
Zákon č. 36/2005 Z. z. z 19. januára 2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
5
