Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
01/2020  
Porovnanie legislatívy upravujúcej  
rovnosť rodičov a syndróm  
rodičovského odlúčenia vo  
vybraných štátoch  
Anotácia:  
Predložený materiál porovnáva  
legislatívnu úpravu rovnosti  
rodičovských práv na Slovensku  
a vo vybraných krajinách  
Európskej únie, Európskeho  
združenia voľného obchodu a  
Organizácie pre hospodársku  
spoluprácu a rozvoj.  
Vypracoval: Mgr. Peter Plenta, PhD., Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Kľúčové slová:  
rodina, zákon o rodine,  
rodičovské práva, rodičovská  
rovnosť, syndróm  
Bratislava  
17. februára 2020  
rodičovského odcudzenia  
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov KancelárieNRSRa nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
kdátumu jehozverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
Obsah  
3
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
Úvod  
Predložený materiál porovnáva legislatívnu úpravu rovnosti rodičovských práv na  
Slovensku a vo vybraných krajinách Európskej únie, Európskeho združenia voľného obchodu  
a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Zatiaľ čo všeobecná úprava práv a  
povinností rodičov je zvyčajne podobná slovenskej legislatíve, niektoré krajiny majú  
podrobnejšie stanovený rozsah určitých práv. Týka sa to najmä práva rodičov na  
komunikáciu s dieťaťom, práva na osobné stretnutia, práva na informácie a práva na spoločné  
rozhodovanie v dôležitých otázkach. Žiadna zo skúmaných krajín nemá vo svojej legislatíve  
upravený „syndróm rodičovského odlúčenia“ (v slovenčine aj „syndróm zavrhnutého  
rodiča“). Podobne ako v prípade Slovenska, štátne inštitúcie v daných krajinách nepovažujú  
spomínaný syndróm za uznávanú diagnózu.  
1
Analýza reaguje na Rezolúciu 2079 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku  
2015 zameranej na „rovnosť a zdieľanú rodičovskú zodpovednosť a úlohu otcov“. Rezolúcia  
okrem iného konštatuje, že „otcovia niekedy čelia zákonom, praktikám a predsudkom, ktoré  
môžu spôsobiť, že dôjde k narušeniu vzťahov s ich deťmi.“ Vzhľadom na to Parlamentné  
zhromaždenie vyzvalo členské štáty, aby „zabezpečili rodičom rovnaké práva ohľadom detí,  
garantovali každému rodičovi právo na informácie o dieťati a možnosť podieľať sa na  
dôležitých rozhodnutiach ovplyvňujúcich život a vývoj dieťaťa.“  
Krajiny Európskej únie (EÚ) majú v mnohých ohľadoch podobnú legislatívu týkajúcu sa  
práv a povinností rodičov. Vo všetkých členských štátoch EÚ má automaticky rodičovské  
práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky. Vo  
väčšine prípadov vykonávajú rodičia tieto práva a povinnosti spoločne. Avšak zákony, ktoré  
určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia.  
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy  
2
styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách.  
Vzhľadom na to, že legislatíva ohľadom rodičovských práv a povinností je často  
dostupná iba v národných jazykoch, obrátili sme sa na European Center for Parliamentary  
Research and Documentation (Európske centrum pre parlamentný výskum a dokumentáciu,  
ECPRD) so žiadosťou o informácie zo zahraničných parlamentov. Požiadavka bola do siete  
ECPRD zaslaná pod názvom Shared parental responsibility and Parental Alienation  
1
Parliamentary Assembly of the Council of Europe. Resolution 2079 - Equality and shared parental  
XML2HTML-EN.asp?fileid=22220. [cit. 15.01.2020]  
15.01.2020].  
4
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
Syndrome (PAS) pod číslom 4250. Spolu s vlastným výskumom bola analyzovaná legislatíva  
dvadsiatich piatich krajín, konkrétne: Bulharska, Českej republiky, Estónska, Fínska,  
Francúzska, Grécka, Chorvátska, Írska, Islandu, Kanady, Litvy, Lotyšska, Maďarska,  
Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Slovinska, Spojeného  
kráľovstvo, Španielska, Švédska, Talianska a Turecka. V niektorých prípadoch bolo znenie  
legislatívy podobné, v takom prípade boli do materiálu zahrnuté legislatívne akty, ktoré  
najpodrobnejšie opisujú jednotlivé rodičovské práva.  
1.1. Legislatívna úprava rovnosti rodičov ohľadom rodičovskej starostlivosti  
v Slovenskej republike  
Práva a povinnosti rodičov, ich vzájomné vzťahy ako aj vzťah k deťom upravuje  
predovšetkým zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
3
v znení neskorších predpisov. Článok štyri upravuje, že rodičovské práva a povinnosti patria  
obom rodičom. V zmysle § 24 spomínaného zákona existuje možnosť zveriť dieťa do  
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa. Odsek štyri § 24  
ďalej ukladá súdu pri rozhodovaní rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho  
vzťahu k obidvom rodičom, právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch  
rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho  
osobného styku s obidvomi rodičmi. Odsek päť § 24 garantuje rodičovi, ktorému dieťa nebolo  
zverené do osobnej starostlivosti, právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.  
Tohto práva na informovanie sa rodič môže domáhať aj na súde.  
§ 25 odsek štyri stanovuje, že ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne  
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže na návrh niektorého z  
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. V zmysle § 31 sa určuje právo na  
zastupovanie maloletého dieťaťa. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa,  
ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a  
maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom  
navzájom.  
Slovenský právny poriadok priznáva rodičovské práva (a povinnosti) obom rodičom.  
Obom rodičom (najmä s ohľadom na rodiča ktorému nebolo zverené do starostlivosti)  
priznáva právo na zachovanie vzťahu, právo na osobný kontakt, právo na informácie a právo  
na (spolu) rozhodovanie o zásadných otázkach. Bližšie však uplatňovanie rovnosti oboch  
rodičov neupravuje.  
3
Zákon č. 36/2005 Z. z. z 19. januára 2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov.  
5
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
1.2. Legislatívna úprava syndrómu rodičovského odlúčenia (syndrómu  
zavrhnutého rodiča) v Slovenskej republike  
Syndróm rodičovského odlúčenia (v angličtine Parent Alienation Syndrome, PAS),  
respektíve v slovenčine častejšie používaný termín syndróm zavrhnutého rodiča nie je  
súčasťou slovenskej legislatívy. Viaceré profesijné organizácie upozorňujú, že tento syndróm  
nie je odborne uznávaným termínom, a preto by sa naň nemalo prihliadať pri rozhodovaní  
súdu.  
Na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bola 8. júna 2016  
4
zverejnená správa Syndróm zavrhnutého rodiča a rozhodovanie o maloletých zo stretnutia  
medzi zástupkyňou SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP), zástupcami  
Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny,  
Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a Generálnej  
prokuratúry Slovenskej republiky. Ako sa uvádza v správe „cieľom uvedeného stretnutia bolo  
upozornenie na to, že koncept „syndrómu zavrhnutého rodiča“ prenikol do slovenskej  
klinickej, sociálnej a súdnej praxe a negatívne ovplyvňuje rozhodovanie orgánov verejnej moci  
a súdov vo veciach týkajúcich sa maloletých.“  
5
Zúčastnení zástupcovia vydali vyhlásenie, v ktorom sa okrem iného uvádza:  
Syndróm zavrhnutého rodiča (SZR) sa definuje ako „porucha u detí, ktorá vzniká  
takmer výlučne v priebehu súdnych sporov o dieťa, ak jeden z rodičov (zvyčajne  
matka) programuje dieťa k nenávisti voči druhému rodičovi (zvyčajne otcovi). Dieťa  
sa potom stáva aktívnym účastníkom a pripojí sa k programujúcemu rodičovi so  
svojimi vlastnými scenármi „očierňovania“.“  
SZR bol v krajine svojho vzniku (USA) označený za vedecky nepreukázaný a  
nespĺňajúci kritériá dôkazu pred súdom s tým, že jeho zohľadnenie môže mať za  
následok nesprávne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa maloletých.  
SZR aktuálne nie je oficiálnym psychopatologickým syndrómom, nevyskytuje sa v  
medicínskej – psychiatrickej syndromológii a nie je stanovený ani ako nozologická  
jednotka, resp. diagnóza v oficiálnych medzinárodných systémoch klasifikácie chorôb.  
V Slovenskej republike je záväzne platná Medzinárodná klasifikácia chorôb MKCH 10  
4
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Syndróm zavrhnutého rodiča a rozhodovanie o  
6
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
(ICD-10), v tejto klasifikácii spomenutý SZR (PAS) nie je uvedený, preto nie je možné  
stanovovať ho ako diagnózu, ale ani popisne ako syndróm.  
2. Legislatívna úprava rovnosti v prípade rodičovskej starostlivosti v  
krajinách Európskej únie, Európskeho združenia voľného obchodu a  
Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj  
Druhá časť materiálu je zameraná na aplikáciu rovnosti medzi rodičmi vo veci  
rodičovských práv ako aj prevencii odcudzenia medzi rodičom (predovšetkým rodičom,  
ktorému nebolo dieťa zverené do trvalej starostlivosti) a maloletými deťmi. Vybrané boli  
legislatívne opatrenia z krajín, ktoré majú určité práva ustanovené detailnejšie ako  
v slovenskej legislatíve.  
Analyzovaných je šesť oblastí:  
1. uplatňovanie rovnosti medzi rodičmi;  
2. právo na komunikáciu;  
3. právo na osobné stretnutia;  
4. prevencia narušenia vzťahov medzi rodičom a dieťaťom;  
5. právo na informácie;  
6. právo na spoločné rozhodovanie v dôležitých otázkach.  
2.1. Uplatňovanie rovnosti medzi rodičmi  
Krajina  
Grécko  
Právny predpis  
Občiansky  
zákonník, článok  
1511  
Znenie  
Rozhodnutie súdu musí tiež rešpektovať rovnosť medzi  
rodičmi a nerobiť žiadne rozdiely na základe pohlavia,  
rasy, jazyka, náboženstva, politickej alebo inej orientácie,  
(reforma rodinného občianstva, národnosti, sociálneho pôvodu alebo  
práva novelou č.  
1329/1983)  
majetkových pomerov.  
6
Island  
Zákon o manželstve Rodičia majú spoločnú starostlivosť o ich deti po  
č. 31/1993 a zákon rozvode alebo rozpade registrovaného spolužitia, pokiaľ  
o deťoch č. 76/20037 nie je rozhodnuté inak.  
6
ECPRD. Shared parental responsibility and Parental Alienation Syndrome (PAS) č. 4250.  
15.01.2020]  
7
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
Lotyšsko Občiansky  
Zverenie do osobnej starostlivosti neznamená zníženie  
zákonník (prvá časť starostlivosti pre rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené  
8
– rodinné právo)  
ale zvýšenie práv rodiča, ktorému dieťa zverené bolo.  
Rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti nesmie  
žiadnym spôsobom ovplyvniť povinnosť druhého  
rodiča prispievať na výchovu dieťaťa ani jeho právo na  
prístup k dieťaťu.  
9
Nórsko  
Zákon o deťoch  
Všetky deti narodené 1. januára 2020 a neskôr majú  
rodičov so zdieľanou rodičovskou zodpovednosťou.  
Toto sa vzťahuje na rodičov, ktorí sú zosobášení, deti,  
ktorých rodičia žijú v spoločnej domácnosti a deti,  
ktorých rodičia nežijú spolu. Rodičovská zodpovednosť  
prináša práva a povinnosti robiť rozhodnutia týkajúce sa  
osobných záležitostí dieťaťa, napríklad výber mena,  
výber vierovyznania, súhlas s liečbou, žiadosť o pas a  
právo robiť rozhodnutia ohľadne finančných záležitostí.  
Cestovné náklady spojené s prístupom k dieťaťu by mali  
byť zdieľané proporčne medzi obomi rodičmi na základe  
ich príjmu, pokiaľ sa nedohodnú inak. Náklady sú  
rozdelené na cestovné náklady dieťaťa, nevyhnutné  
cestovné náklady rodičov spojené s privedením dieťaťa  
a cestovné náklady navštevujúceho rodiča na miesto,  
kde dieťa žije.  
Zákon o deťoch,  
kapitola 6, § 4410  
Taliansko Občiansky  
zákonník,  
Maloleté dieťa má právo udržiavať vyrovnaný  
a neprerušovaný vzťah s obomi rodičmi, ako aj právo  
dostávať starostlivosť, vzdelanie a morálnu asistenciu  
od oboch rodičov.  
článok 33711  
8
Civil Code (Latvia). Dostupné na internete https://likumi.lv/ta/en/en/id/225418-the-civil-law [cit.  
15.01.2020].  
9
11  
ECPRD. Shared parental responsibility and Parental Alienation Syndrome (PAS) č. 4250.  
8
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
2.2. Právo na komunikáciu  
Krajina  
Grécko  
Právny predpis  
Občiansky  
zákonník, článok  
1520  
Znenie  
Rodič, s ktorým dieťa nežije, má zachované právo na  
osobnú komunikáciu s ním. Rodičia nemajú právo brániť  
komunikácii dieťaťa ani s ostatnými príbuznými, s  
(reforma rodinného výnimkou vážnych dôvodov.  
práva novelou č.  
12  
1329/1983)  
Poľsko  
Zákonník o rodine  
Kontakt s dieťaťom predovšetkým zahŕňa trávenie času  
a opatere,  
článok 113, ods. 2  
s dieťaťom (osobné stretnutia, branie dieťaťa mimo  
miesta trvalého bydliska), priamu komunikáciu,  
udržiavanie korešpondencie, používanie ďalších  
13  
prostriedkov  
diaľkovej  
komunikácie,  
vrátane  
elektronickej komunikácie.  
2.3. Právo na osobné stretnutia  
Krajina  
Česká  
republika Sb. (Občiansky  
Právny predpis  
Zákona č. 89/2012  
Znenie  
Rodič, ktorý ma dieťa v opatere je povinný ho na  
stretnutie druhým rodičom riadne pripraviť,  
s
14  
zákonník), § 888  
stretnutie s druhým rodičom riadne umožniť a pri  
výkone práva na osobné stretnutie s dieťaťom v  
potrebnom rozsahu s druhým rodičom spolupracovať.  
Dieťa má právo na udržiavanie osobného vzťahu a  
priamy kontakt na pravidelnom základe s rodičom  
žijúcim oddelene. Rodič alebo iná osoba vychovávajúca  
dieťa sa musí uistiť, že právo na udržanie osobného  
vzťahu sa vykonáva bez prekážok.  
Maďarsko Občiansky  
zákonník,  
Sekcia 4:173  
15  
Nórsko  
Zákon o deťoch,  
kapitola 6, § 42  
Dieťa má právo na prístup k obom rodičom, aj keď žijú  
oddelene. Rodičia majú vzájomnú zodpovednosť za  
implementáciu práva na prístup.  
16  
12  
13  
14  
Tamže.  
Tamže.  
Zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v znení neskorších predpisov.  
9
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
Slovinsko Rodinný zákonník,  
Ak rodič, s ktorým dieťa žije, bráni kontaktu medzi  
dieťaťom a druhým rodičom, a kontakt nemôže byť  
vykonaný ani s profesionálnou asistenciou sociálneho  
centra, súd môže rozhodnúť, na žiadosť jedného z  
rodičov, že rodič brániaci kontaktu bude zbavený  
starostlivosti o dieťa. Dieťa bude zverené druhému  
rodičovi, ak súd verí, že právo na kontakt a záujem  
dieťaťa môžu byť ochránené iba takýmto spôsobom.  
Právo na kontakt zahŕňa osoby, ktoré majú rodinné  
väzby na dieťa. Kontakt by mal zahŕňať voľný čas  
dieťaťa ako aj čas jeho povinností. Kontakt môže byť  
nariadený a vynútený aj proti vôli jedného z rodičov.  
17  
článok 141  
Rakúsko  
Občiansky  
zákonník,  
§186-188  
18  
2.4. Prevencia narušenia vzťahov medzi rodičom a dieťaťom  
Krajina  
Právny predpis  
Znenie  
Česká  
Zákona č. 89/2012  
Rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti, aj druhý rodič sa  
musia zdržať všetkého, čo narušuje vzťah dieťaťa k  
obom rodičom, alebo čo sťažuje výchovu dieťaťa.  
Rodič sa má zdržať takého konania, ktoré je škodlivé  
pre vzťah medzi dieťaťom a ďalším rodičom, alebo  
ktoré sťažuje výchovu dieťaťa.  
republika Sb. (Občiansky  
19  
zákonník), §889  
Estónsko  
Lotyšsko  
Zákon o rodine,  
20  
§143 ods. 2  
Občiansky zákonník Všetky osoby majú povinnosť sa zdržať takých aktivít,  
(prvá časť – rodinné ktoré môžu negatívne ovplyvniť vzťah dieťaťa k  
21  
právo)  
jednému z rodičov.  
2.5. Právo na informácie  
Krajina  
Česká  
republika  
Právny predpis  
Znenie  
Zákon č. 89/2012 Sb. Rodičia sú povinní sa vzájomne informovať o všetkom  
(Občiansky  
zákonník), § 890  
podstatnom, čo sa týka dieťaťa a jeho záujmov.  
22  
17  
18  
19  
ECPRD. Shared parental responsibility and Parental Alienation Syndrome (PAS) č. 4250.  
Tamže.  
Tamže.  
21  
Civil Code (Latvia). Dostupné na internete https://likumi.lv/ta/en/en/id/225418-the-civil-law [cit.  
15.01.2020].  
22  
Zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v znení neskorších predpisov.  
10  
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
Chorvátsko Zákon o rodine,  
Rodič má právo na dôležité informácie ohľadom  
dieťaťa, napríklad o jeho zdraví alebo výsledkoch v  
škole.  
23  
článok 112  
Maďarsko  
Nórsko  
Občiansky  
zákonník,  
Sekcia 4:174  
Rodič, ktorému je zverené dieťa do osobnej  
starostlivosti, by mal informovať rodiča žijúceho  
oddelene o vývoji dieťaťa, zdraví a študijných  
výsledkoch v dohodnutých intervaloch a poskytnúť  
všetky požadované informácie týkajúce sa dieťaťa.  
Ak má jeden z rodičov zverené dieťa do výlučnej  
osobnej starostlivosti, mal by druhému rodičovi  
poskytovať informácie o dieťati, ak o to požiada.  
Druhý rodič má tiež právo na získanie informácií o  
24  
Zákon o deťoch,  
kapitola 6, § 47  
25  
dieťati  
z centier starostlivosti, škôl, zariadení  
sociálnych a zdravotníckych služieb a polície.  
2.6. Právo na spoločné rozhodovanie v dôležitých otázkach  
Krajina  
Právny predpis  
Znenie  
Chorvátsko Zákon o rodine,  
Rodičia, ktorí nežijú spolu, majú povinnosť spoločne  
a pravidelne vykonávať rodičovskú zodpovednosť  
vo vzájomnej zhode a na základe rodičovského  
plánu. Obsah rodičovského plánu je stanovený  
zákonom o rodine. S vypracúvaním rodičovského  
plánu môžu rodičom pomôcť rodinní mediátori  
alebo môžu rodičia využiť odbornú pomoc a služby  
centra sociálneho zabezpečenia alebo právnika.  
Rodičia musia vzájomne konzultovať všetky  
dôležité rozhodnutia ktoré sa majú urobiť s ohľadom  
na záujmy dieťaťa napr. kde má bývať a kde má  
chodiť do školy.  
26  
článok 104  
Island  
Zákon o manželstve  
č. 31/1993 a zákon  
27  
o deťoch č. 76/2003  
23  
ECPRD. Shared parental responsibility and Parental Alienation Syndrome (PAS) č. 4250.  
26  
ECPRD. Shared parental responsibility and Parental Alienation Syndrome (PAS) č. 4250.  
15.01.2020]  
11  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
Litva  
Občiansky zákonník  
Rodičia sú spoločne aj jednotlivo zodpovední za  
článok 3.156 (Rovnosť starostlivosť a vzdelanie dieťaťa.  
rodičovskej  
28  
autority)  
3. Úprava syndrómu rodičovského odlúčenia v krajinách Európskej únie,  
Európskeho združenia voľného obchodu a Organizácie pre hospodársku  
spoluprácu a rozvoj29  
Žiadna zo skúmaných krajín nemá vo svojej legislatíve upravený syndróm  
rodičovského odlúčenia. Avšak len v niektorých prípadoch boli špecifikované dôvody.  
Dvomi hlavnými dôvodmi sú: a) syndróm rodičovského odlúčenia nie je odborne uznávaný  
termín a nie je zaradený do medzinárodnej klasifikácie chorôb; b) rezorty, zodpovedné za  
starostlivosť a výchovu detí prípadne ďalšie štátne inštitúcie, syndróm taktiež neuznávajú.  
Napríklad španielska Generálna súdna rada uviedla, že averzia detí voči jednému  
z rodičov a odmietanie návštev sa dajú vysvetliť aj bez „pseudo-vedeckých teórií, napríklad  
normálnou detskou úzkosťou po rozchode rodičov, nevhodným správaním rodiča, alebo  
existenciou predchádzajúceho násilia zo strany jedného z rodičov.“ V praxi však na syndróm  
odkazovali pri svojich rozhodnutiach súdy alebo súdni znalci (napr. Španielsko, Česká  
republika). V niektorých krajinách existujú združenia (napr. vo Francúzsku), ktoré sa tento  
syndróm snažia zahrnúť do národnej legislatívy.  
Viaceré krajiny však v praxi uznávajú, že môže dochádzať k manipulácii zo strany  
jedného z rodičov a tiež k „rodičovskému odcudzeniu“. České ministerstvo zdravotníctva  
napríklad pre médiá uviedlo, že rodičovské odcudzenie je z hľadiska „psychopatológie  
30  
podmnožinou javu, ktorý bežne nazývame v širšom význame slova týraním dieťaťa.“  
Podobne tak aj rumunská komora psychológov v roku 2016 vydala oficiálnu správu, podľa  
ktorej „fenomén rodičovského odcudzenia je uznaný ako forma vážneho (emocionálneho)  
psychologického zneužívania dieťaťa pozostávajúceho zo systematického očierňovania  
31  
jedného z rodičov tým druhým s cieľom odcudziť dieťa druhému rodičovi.“  
29  
Spracované na základe odpovedí ECPRD požiadavky č. 4250.  
30  
15.01.2020].  
31  
ECPRD. Shared parental responsibility and Parental Alienation Syndrome (PAS) č. 4250.  
12  
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
4. Záver  
Väčšina európskych krajín má podobným spôsobom upravenú rovnosť a práva  
a povinnosti rodičov vo vzťahu k ich maloletým deťom. V niektorých oblastiach však  
skúmané štáty podrobnejšie definujú určité práva a povinnosti rodičov, a to najmä ohľadom:  
1. uplatňovania rovnosti medzi rodičmi; 2. práva na komunikáciu; 3. práva na osobné  
stretnutia; 4. prevenciu narušenia vzťahov medzi rodičom a dieťaťom; 5. práva na informácie;  
6. práva na spoločné rozhodovanie v dôležitých otázkach. Tieto príklady by mohli slúžiť na  
doplnenie slovenskej legislatívy s cieľom posilniť práva rodiča, ktorý žije oddelene od svojho  
maloletého dieťaťa.  
Žiadna zo skúmaných krajín nemá vo svojej legislatíve upravený „syndróm  
odcudzeného rodiča“, ktorý nie je zaradený do medzinárodnej klasifikácie chorôb. Avšak  
niektoré štáty uznávajú, že k odcudzeniu medzi rodičom a dieťaťom môže dochádzať, či už  
prirodzene kvôli limitovaným vzájomným kontaktom alebo pod vplyvom jedného z rodičov.  
Na druhej strane však platí, že k odcudzeniu medzi dieťaťom a rodičom (zvyčajne tým,  
ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti) v niektorých prípadoch naozaj  
dochádza. Nie je to nevyhnutne vždy dôsledok správania sa druhého rodiča alebo iných osôb.  
Redukcia osobného styku a komunikácie však môže mať podobný následok.  
13  
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
5. Použité zdroje  
1)  
civil-law [cit. 15.01.2020].  
visiting_rights/ [cit. 15.01.2020].  
5)  
ECPRD. Shared parental responsibility and Parental Alienation Syndrome (PAS) č.  
4250. [cit. 15.01.2020].  
responsibility/index_sk.htm [cit. 15.01.2020].  
7)  
8)  
Kabátová, Šárka. Český unikát. Poslankyně chce konec znalců, kteří řeší syndrom  
15.01.2020].  
9)  
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Syndróm zavrhnutého rodiča a  
15.01.2020].  
10) Parents who have a child outside of a relationship automatically have joint parental  
15.01.2020].  
14  
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívy upravujúcej rovnosť rodičov a  
syndróm rodičovského odlúčenia vo vybraných štátoch  
11) Parliamentary Assembly of the Council of Europe. Resolution 2079 - Equality and  
15.01.2020].  
15.01.2020].  
15.01.2020].  
14) Zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v znení neskorších predpisov. Česká republika.  
[cit. 15.01.2020].  
15) Zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon z 19. januára 2005 o rodine a o zmene a doplnení  
15