Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
05/2020  
Dopad pandémie COVID-19 na oblasť  
cestovného ruchu v Slovenskej republike  
v období marec až august/september 2020  
Anotácia:  
Prehľad prináša stručnú  
analýzu dopadov COVID-19  
a
s
tým súvisiacich  
protipandemických opatrení  
na oblasť cestovného ruchu  
v
Slovenskej republike  
v období od marca do  
augusta / septembra 2020.  
Analýza obsahuje taktiež aj  
komparáciu niektorých  
vybraných ukazovateľov za  
obdobie marec-september  
2019 s obdobím marec-  
september 2020.  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru  
Parlamentný inštitút  
Bratislava  
4. novembra 2020  
Kľúčové slová:  
HDP, pandémia COVID-19,  
cestovný ruch  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov KancelárieNRSRa nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
kdátumu jehozverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Obsah  
Úvod................................................................................................................................................... 4  
Hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku 2020 ...................................................................... 5  
Štvrťročné údaje HDP podľa odvetví v bežných a stálych cenách - umenie, zábava a  
rekreácia; ostatné činnosti (R -U) ................................................................................................... 7  
Vývoj cestovného ruchu v marci až júli 2020 ............................................................................... 8  
Vývoj cestovného ruchu v auguste 2020....................................................................................... 9  
Vývoj vybraných odvetví služieb – štatistické zhodnotenie.................................................... 18  
Vývoj počtu podnikateľských subjektov za vybrané divízie klasifikácie SK NACE (marec –  
september 2019 a 2020) .................................................................................................................. 23  
Záver ................................................................................................................................................ 27  
Použité zdroje ................................................................................................................................. 30  
3
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Úvod  
Cestovný ruch patrí medzi odvetvia ekonomiky najviac zasiahnuté situáciou  
spôsobenou šírením ochorenia COVID-19. Rozsiahle obmedzenia cestovania najmä na  
medzinárodnej úrovni zásadne ovplyvnili súhrn návštevnosti najmä od mesiaca marec až po  
august 2020. V hoteloch, penziónoch a v ďalších ubytovacích zariadeniach v Slovenskej  
republike sa v tomto období ubytovalo takmer 1,6 milióna návštevníkov, čo predstavovalo  
medziročný pokles o skoro 54 %. Z toho bolo 75,5 % domácich návštevníkov a 24,5 %  
cudzincov. Medziročne sa počet domácich návštevníkov znížil o skoro 42 % a počet cudzincov  
o viac ako 71 %.  
Graf č. 1: Počet prenocovaní domácich a zahraničných návštevníkov  
v Slovenskej republike  
Medziročné porovnanie: počet prenocovaní domácich a  
zahraničných návštevníkov spolu v ubytovacích  
zariadeniach  
3 000 000  
2 500 000  
2 000 000  
1 500 000  
1 000 000  
500 000  
0
Prenocovania DOM + CUDZ spolu  
Počet prenocovaní 2019  
Počet prenocovaní 2020  
1
Zdroj: Zväz cestovného ruchu Slovenskej republiky  
V prvých piatich mesiacoch tohto roka medzinárodný cestovný ruch medziročne klesol  
o 56 %, pretože väčšina krajín sveta musela zaviesť protipandemické opatrenia, aby sa  
spomalilo šírenie koronavírusu. Len v máji klesol počet medzinárodných turistov o 98 % v  
porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019. Pokles o 300 miliónov turistov a strata 320 miliárd  
USD v príjmoch z medzinárodného cestovného ruchu predstavuje podľa Svetovej organizácie  
cestovného ruchu OSN (UNWTO) viac ako trojnásobok straty počas globálnej hospodárskej  
krízy v roku 2009. Ázia a Tichý oceán, región, ktorý ako prvý čelil vypuknutiu pandémie, boli  
zasiahnuté najviac a v januári až máji prišli o 60 % návštevníkov. Za ním nasledovala Európa,  
1 Zväz cestovného ruchu Slovenskej republiky – poskytnuté podklady emailom [cit. 27.10.2020]  
4
 
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
ktorá zaznamenala o 58 % menej turistov, Blízky východ (51 %), Amerika a Afrika (oboje  
2
47 %).  
Svetová organizácia cestovného ruchu predpokladá návrat objemu cestovného ruchu  
do objemu porovnateľného s rokom 2019 v termíne 2,5 – 4 roky, t. j. 2022-2024, pochopiteľne  
aj v závislosti od ďalšieho vývoja pandemickej situácie.  
Hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku 2020  
Reálny hrubý domáci produkt (HDP) sa medziročne znížil v stálych cenách o 12,1 %,  
čím slovenské hospodárstvo dosiahlo historicky najvyšší prepad od roku 1996. Slovenská  
ekonomika sa v tomto roku dostala do záporných čísel po desaťročnom nepretržitom raste od  
finančnej krízy v roku 2009. Doteraz najnižší pokles výkonu ekonomiky sa prejavil v druhom  
štvrťroku 2009, kedy pokles HDP dosiahol 6 %. Vplyv pandémie COVID-19 sa významne  
prejavil práve v druhom štvrťroku 2020. HDP v druhom štvrťroku 2020 klesol v porovnaní s  
druhým štvrťrokom 2019 o 12,1 % v stálych cenách. Po očistení o sezónne vplyvy bol HDP v  
porovnaní s prvým štvrťrokom 2020 reálne nižší o 8,3 %. V bežných cenách sa objem HDP  
znížil o 10,4 % a dosiahol objem 21 200,1 mil. EUR.  
Graf č. 2: Vývoj hrubého domáceho produktu  
Zdroj: Štatistický úrad SR. Citované 8.10.2020.  
Z vyprodukovaného hrubého domáceho produktu tvorila pridaná hodnota v druhom  
štvrťroku 2020 objem 18 953,6 mil. EUR v bežných cenách a medziročne reálne klesla  
o 12,2 %. Pokles zaznamenala väčšina odvetví ekonomiky, niektoré z nich o viac ako 20 %,  
napr. priemysel o 25,4 %, umenie, zábava a rekreácia; ostatné činnosti o 22,3 %. Dvojciferný  
medziročný pokles sme zaevidovali v stavebníctve o 18,1 %, obchode; doprave a skladovaní;  
2 Hlavný denník, Koronavírus stojí medzinárodný cestovný ruch trikrát viac ako posledná finančná kríza  
https://www.hlavnydennik.sk/2020/08/04/koronavirus-stoji-medzinarodny-cestovny-ruch-trikrat-viac-ako-  
posledna-financna-kriza/, [cit. 8.10.2020]  
5
 
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
ubytovacích a stravovacích službách o 15,7 %, informačných a komunikačných činnostiach o  
3
14,8 %.  
Medziročný vývoj pridanej hodnoty ukázal miernejší pokles ako sa očakávalo  
vzhľadom na všeobecnú situáciu spôsobenú koronavírusom. Prispela k tomu zvýšená aktivita  
v poslednom mesiaci druhého štvrťroka v kľúčových odvetviach priemyslu, najmä vo výrobe  
automobilov a tiež v malých podnikoch. K zmierneniu poklesu HDP prispelo aj kladné saldo  
zahraničného obchodu.  
Graf č. 3: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách vypočítaných reťazením  
objemov k referenčnému roku 2015  
25 000  
20 000  
15 000  
10 000  
5 000  
0
120  
100  
80  
60  
40  
20  
0
mil. EUR  
index  
Tabuľka č. 1: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov k referenčnému  
roku 2015  
1.Q.2018 2.Q.2018 3.Q.2018 4.Q.2018 1.Q.2019 2.Q.2019 3.Q.2019 4.Q.2019 1.Q.2020 2.Q.2020  
mil. EUR  
index  
19 854,2  
103,70  
21 914,8 22 901,4 22 533,3  
104,20 104,40 103,30  
20 587,0  
103,70  
22 451,8  
102,50  
23 252,8  
101,50  
23 003,8  
102,10  
19 832,4  
96,30  
19 724,8  
87,90  
Zdroj: Štatistický úrad SR. Citované a graf vytvorený 8.10.2020.  
3 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt v 2. štvrťroku 2020, [cit. 8.10.2020]  
6
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2 387,3 tis. osôb. V porovnaní s  
druhým štvrťrokom 2019 klesla o 2,6 %. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť  
4
znížila oproti druhému štvrťroku 2019 o 2,3 % a oproti prvému štvrťroku 2020 o 1,1 %.  
Štvrťročné údaje HDP podľa odvetví v bežných a stálych cenách - umenie,  
zábava a rekreácia; ostatné činnosti (R -U)  
V bežných cenách sa v 2. štvrťroku 2020 vytvoril HDP v odvetví umenie, zábava  
a rekreácia; ostatné činnosti v objeme 466,3 mil. EUR a v stálych cenách v objeme 371,7 mil.  
EUR. Ako bolo uvedené vyššie, pokles zaznamenala väčšina odvetví ekonomiky, niektoré z  
nich o viac ako 20 %, napr. umenie, zábava a rekreácia; ostatné činnosti o 22,3 %.  
Graf č. 4: Štvrťročné údaje HDP podľa odvetví v bežných cenách - umenie, zábava  
a rekreácia; ostatné činnosti (R -U)  
900  
800  
700  
600  
500  
400  
300  
200  
100  
0
120  
100  
80  
60  
40  
20  
0
1.Q.2019  
2.Q.2019  
3.Q.2019  
mil. EUR  
4.Q.2019  
index  
1.Q.2020  
2.Q.2020  
Tabuľka č. 2: Štvrťročné údaje HDP podľa odvetví v bežných cenách - umenie, zábava a rekreácia;  
ostatné činnosti (R -U)  
1.Q.2019  
2.Q.2019  
3.Q.2019  
4.Q.2019  
1.Q.2020  
2.Q.2020  
466,3  
79  
mil. EUR  
index  
764,1  
111  
590  
90,5  
638,2  
89,5  
787,9  
106,3  
730,7  
95,6  
Zdroj: Štatistický úrad SR. Citované a graf vytvorený 2.11.2020.  
4 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Rýchly odhad HDP a zamestnanosti podľa ESA 2010 v 2. štvrťroku 2020, [cit.  
8.10.2020]  
7
 
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Graf č. 5: Štvrťročné údaje HDP podľa odvetví v stálych cenách vypočítaných  
reťazením objemov k referenčnému roku 2015 - umenie, zábava a rekreácia; ostatné  
činnosti (R -U)  
1 000  
900  
800  
700  
600  
500  
400  
300  
200  
100  
0
180  
160  
140  
120  
100  
80  
60  
40  
20  
0
1.Q.2019  
2.Q.2019  
3.Q.2019  
mil. Eur  
4.Q.2019  
1.Q.2020  
2.Q.2020  
index  
Tabuľka č. 3: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách - umenie, zábava a rekreácia; ostatné činnosti  
1.Q.2019  
640,8  
2.Q.2019  
470  
3.Q.2019  
952,5  
4.Q.2019  
707,3  
1.Q.2020  
597,7  
2.Q.2020  
371,7  
mil. EUR  
index  
102,6  
82,4  
160,5  
111,2  
93,3  
79,1  
Zdroj: Štatistický úrad SR. Citované a graf vytvorený 2.11.2020.  
Vývoj cestovného ruchu v marci až júli 20205  
Rozsiahle obmedzenia cestovania najmä na medzinárodnej úrovni zásadne ovplyvnili  
súhrn návštevnosti najmä od mesiaca marec až po august. V hoteloch, penziónoch a v ďalších  
ubytovacích zariadeniach SR sa v tomto období ubytovalo takmer 1,6 milióna návštevníkov,  
čo predstavovalo medziročný pokles o skoro 54 %. Z toho bolo 75,5 % domácich návštevníkov  
a 24,5 % cudzincov. Medziročne sa počet domácich návštevníkov znížil o skoro 42 % a počet  
cudzincov viac ako o 71 %.  
Návštevnosť v celej SR bola najnižšia v mesiacoch apríl s takmer 7-tisíc návštevníkmi  
(čo bolo 1,5 % v porovnaní s minulým rokom) a máj s takmer 39-tisícami domácimi a  
zahraničnými návštevníkmi (čo predstavovalo medziročne 7 %, z toho cudzinci nedosiahli  
medziročne ani 1 %). Júnový počet 193-tisíc návštevníkov prevýšil hodnotu počtu domácich a  
5 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
8
 
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
zahraničných návštevníkov v marci (152-tisíc návštevníkov) a znamenalo sa postupné  
oživovanie návštevnosti ubytovacích zariadení.  
V hoteloch, penziónoch a ubytovacích zariadeniach SR sa v júli 2020 ubytovalo viac  
ako 570-tisíc návštevníkov (čo bolo o 20 % menej ako v júli 2019). Návštevnosť v celej SR tvorili  
v mesiaci júl najmä domáci turisti. Počet domácich návštevníkov na úrovni SR v mesiacoch júl  
a august prevýšil minuloročné rekordné čísla v úspešnej letnej sezóne 2019. Medziročne sa ich  
počet zvýšil o 2,2 % na viac ako 424-tisíc v júli.  
Naďalej však pretrvávala nižšia návštevnosť cudzincov, ktorých slovenské ubytovacie  
zariadenia evidovali len 145-tisíc v júli. V rovnakom období minulého roka ich bol približne  
dvojnásobok (v júli takmer 300-tisíc), čo najviac poznamenalo najmä hotely v mestách.  
V 1. polroku 2020 celkové tržby za ubytovanie návštevníkov medziročne klesli  
o 51,1 %, pričom od zahraničných návštevníkov o 60,5 %.  
Vývoj cestovného ruchu v auguste 2020  
V hoteloch, penziónoch a v ďalších ubytovacích zariadeniach SR sa v auguste 2020  
ubytovalo viac ako 684-tisíc návštevníkov, čo bolo o 13,6 % menej ako v auguste 2019.  
Medziročný pokles bol dôsledkom pretrvávajúcej nižšej návštevnosti zahraničných hostí, ale  
vyššieho počtu domácich hostí, čo sa prejavilo najmä vo vybraných regiónoch. Počet domácich  
návštevníkov na úrovni SR prevýšil minuloročné rekordné čísla v úspešnej letnej sezóne 2019,  
až v piatich krajoch SR bol počet domácich hostí nad úrovňou minuloročných rekordov a v  
troch krajoch bol tento rast dokonca o viac ako 20 %, čo spôsobilo, že aj celková návštevnosť  
bola mierne nad úrovňou minulého roka. Zahraničná klientela chýbala aj naďalej najmä v  
hoteloch v mestách. Hostia strávili v zariadeniach celkovo viac ako 2 milióny nocí, medziročne  
sa ich počet znížil o 15,6 %.  
Minulý rok v auguste počet návštevníkov hotelov, penziónov a ďalších zariadení  
cestovného ruchu skoro prekročil 800-tisíc osôb. Počet hostí sa tak v auguste 2020 priblížil skôr  
úrovni z augusta v roku 2018, kedy sa na Slovensku ubytovalo 673-tisíc hostí. Dĺžka pobytov  
sa medziročne nezmenila, a to v priemere 3,1 noci.  
Návštevnosť v celej SR tvorili aj v mesiaci august najmä domáci turisti. Ich počet oproti  
rekordnému vlaňajšku sa zvýšil o 10,5 % na viac ako 515-tisíc, predstavovali tak 75,3 % z  
celkového počtu ubytovaných. V piatich z ôsmich krajov bol dokonca počet hostí vyšší ako v  
auguste 2019 – v Banskobystrickom (o 10,2 %), Prešovskom (o 17,7 %), Žilinskom (o 24 %),  
Košickom (o 24,8 %) a v Trnavskom (o 29,7 %).  
9
 
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Naďalej však pretrvávala nižšia návštevnosť cudzincov, ktorých slovenské ubytovacie  
zariadenia evidovali len 169-tisíc. V rovnakom období minulého roka ich bol približne  
dvojnásobok (viac ako 325-tisíc), čo najviac poznamenalo najmä hotely v mestách.  
Negatívny dopad bol najviac viditeľný v Bratislavskom kraji, v ktorom celková  
návštevnosť bola medziročne nižšia až o 55,9 %, počet zahraničných hostí tu však klesol o viac  
ako dve tretiny (o 66,6 %). Samotné mesto Bratislava bola na tom ešte horšie v poklese  
návštevnosti cudzincov (o viac ako 70 %), nakoľko výsledky celého kraja zlepšila návštevnosť  
prázdninovo obľúbených okresov ako je Senec či Pezinok. Východná metropola, Košice, v  
auguste taktiež trpela poklesom zahraničnej návštevnosti (o 65,1 %), ale na rozdiel od  
hlavného mesta to kompenzoval rast počtu domácich hostí o 21,4 %, čím celková návštevnosť  
Košíc bola v medziročnom porovnaní nižšia len o 22,3 %.  
V súhrne po zohľadnení návštevnosti domácich aj zahraničných hostí počet  
návštevníkov sa medziročne najviac zvýšil v Žilinskom kraji (o 3,6 %), a to najmä vďaka  
regiónu Liptov a Orava, v ďalších dvoch krajoch, Banskobystrickom a Trnavskom, sme tiež  
zaznamenali mierny nárast návštevnosti oproti minulému roku. Najnavštevovanejšie oblasti  
Slovenska - Žilinský a Prešovský kraj - evidovali spolu viac ako 320-tisíc návštevníkov. V  
Prešovskom kraji, ktorý má na svojom území mnohé známe turistické lákadlá, napriek tomu  
klesol celkový počet návštevníkov o 1,1 %.  
V týchto dvoch regiónoch bol zároveň najväčší počet ubytovacích zariadení a lôžok v  
nich. Kapacity izieb tu v auguste boli využité na viac ako 50 %, kým napríklad v Bratislavskom  
kraji na 28,5 % a Košickom kraji na 31,9 %.  
Rozsiahle obmedzenia cestovania najmä na medzinárodnej úrovni zásadne ovplyvnil  
aj súhrn návštevnosti za prvých osem mesiacov tohto roka. V zariadeniach cestovného ruchu  
sa v tomto období ubytovalo takmer 2,6 milióna návštevníkov, čo predstavovalo medziročný  
pokles o 41 %. Z toho bolo 71,5 % domácich návštevníkov a 28,5 % cudzincov. Medziročne sa  
počet domácich návštevníkov znížil o viac ako 30 % a počet cudzincov takmer o 60 %.  
Podľa posledných údajov k augustu 2020 slúžilo cestovnému ruchu celkovo 4 361  
ubytovacích zariadení. K dispozícií bolo 72,5-tisíc izieb a 190,7-tisíc lôžok. Počet izieb v  
6
porovnaní s augustom 2019 klesol o 2,4-tisíc (o 3,3 %) a počet lôžok o 6,2-tisíc (o 3,2 %).  
6 Štatistický úrad SR, Dostupné na Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v auguste 2020, [cit.  
8.10.2020]  
10  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
7
Graf č. 6  
Zdroj: Štatistický úrad SR. Citované 8.10.2020.  
7 Metodické vysvetlivky k tabuľkám a grafom  
Trendy vývoja v jednotlivých odvetviach ekonomiky SR sú dostupné z informácií krátkodobej štatistiky. Zdrojom  
údajov sú informácie zo štatistického zisťovania v podnikoch, realizovaného v mesačnej periodicite, na základe ich  
hlavnej ekonomickej činnosti.  
ROMR = rovnaké obdobie minulého roka.  
Index ROMR = 100 (v stálych cenách k priemeru roka 2015) vyjadruje pomer tržieb za bežné obdobie k  
rovnakému obdobiu minulého roka v stálych cenách pri zohľadnení cenového vývoja k priemerným cenám  
roka 2015.  
Index zamestnanosti ROMR = 100 vyjadruje pomer počtu zamestnaných osôb za bežné obdobie k rovnakému  
obdobiu minulého roka.  
Tržby za vlastné výkony a tovar sú tržby z predaja vlastných výrobkov, služieb a obchodného tovaru,  
realizované v sledovanom mesiaci a určené pre tuzemských aj zahraničných odberateľov. Uvádzajú sa bez  
dane z pridanej hodnoty a bez spotrebnej dane.  
Zamestnané osoby sú zamestnanci a podnikatelia (bez vypomáhajúcich osôb v domácnosti).  
Návštevník v ubytovacom zariadení cestovného ruchu je osoba, ktorá použije služby zariadenia na prechodné  
ubytovanie za účelom cestovného ruchu bez ohľadu na krajinu trvalého pobytu. Do počtu návštevníkov sa  
započítavajú aj deti. Návštevník použije ubytovacie služby z dôvodu dovolenky, zájazdu, služobnej cesty,  
účasti na športovom stretnutí, školení a kurzov, sympóziu, pobytu v kúpeľoch a ozdravovniach, návštevy  
priateľov a príbuzných, účasti na cirkevných udalostiach a pod. Patrí sem tiež ubytovanie detí v škole v  
prírode, v letných a zimných táboroch. Medzi návštevníkov v ubytovacom zariadení nepatria domáci a  
zahraniční pracujúci zamestnaní na Slovensku, ktorí používajú dočasne zariadenie ako ubytovňu. Medzi  
návštevníkov v ubytovacom zariadení cestovného ruchu nepatria domáci a zahraniční pracujúci zamestnaní  
na Slovensku, ktorí ubytovacie zariadenie využívajú nie za účelom cestovného ruchu, ale využívajú  
ubytovacie zariadenie dočasne ako ubytovňu pravidelne aj nepravidelne (bez zmluvy alebo na základe  
zmluvy medzi prevádzkovateľom a firmou, ktorej zamestnanci sú ubytovaní ubytovacom zariadení).  
Prenocovania v ubytovacom zariadení cestovného ruchu vyjadrujú počet prenocovaní návštevníkov v  
ubytovacom zariadení cestovného ruchu za určité časové obdobie.  
Využitie lôžok predstavuje obsadenosť stálych lôžok, ktoré boli skutočne k dispozícii návštevníkov k  
prenocovaniam v ubytovacom zariadeniam v danom mesiaci. Vypočíta sa vydelením celkového počtu  
prenocovaní a počtom stálych lôžok (okrem prísteliek) počas dní, kedy boli lôžka skutočne k dispozícii.  
Výsledok sa vynásobí číslom 100, aby sa vyjadrila obsadenosť v percentách.  
Tržby zahŕňajú tržby a DPH za prenocovanie návštevníkov tržby za umiestnenie stanu, motorového vozidla,  
prívesu, za pripojenie na elektrickú sieť a pod. (bez ohľadu na spôsob úhrady tržieb za ubytovanie). Ďalej sa  
zahŕňajú tržby za služby súvisiace s ubytovaním (napr. pranie a čistenie bielizne, použitie kúpeľne a pod.).  
Nezahŕňajú sa tržby za služby osobného charakteru napr. kozmetika, kaderníctvo, manikúra, pedikúra a pod.  
Tržby v ubytovacej štatistike sa zbierajú v štvrťročnej periodicite.  
11  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Tabuľka č. 4: Ubytovacia štatistika  
2020  
2.Q.  
Indexy  
Merná  
jednotka  
1.Q.2020  
1.Q.2019  
2.Q.2020 1.polr.2020  
2.Q.2019 1.polr.2019  
1.Q.  
1. polrok  
Ubytovacie zariadenia  
Tržby za ubytovanie návštevníkov  
spolu  
(v bežných cenách)  
v tom za ubytovanie zahraničných  
návštevníkov  
za ubytovanie domácich  
návštevníkov  
mil. EUR  
mil. EUR  
mil. EUR  
94,0  
19,0  
113,0  
42,0  
71,0  
91,9  
14,7  
4,9  
48,9  
39,5  
57,0  
38,9  
55,1  
3,1  
88,5  
94,5  
15,9  
24,0  
8
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Graf. č. 7: Počet návštevníkov ubytovacích zariadení spolu  
2,5  
2,0  
1,5  
1,0  
0,5  
0,0  
Návštevníci spolu  
Tabuľka. č. 5: Počet návštevníkov ubytovacích zariadení spolu  
1.Q.2018 2.Q.2018 3.Q.2018 4.Q.2018 1.Q.2019 2.Q.2019 3.Q.2019 4.Q.2019 1.Q.2020 2.Q.2020  
1160359 1414117 1794194 1227737 1253731 1604636 2087056 1487511 1 082 590 239 116  
Zdroj: Štatistický úrad SR. Citované a graf vytvorený 08.10.2020.  
8 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
12  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Graf. č. 8: Počet prenocovaní návštevníkov  
7
6
5
4
3
2
1
0
Návštevníci spolu  
Tabuľka č. 6: Počet prenocovaní návštevníkov  
1.Q.2018 2.Q.2018 3.Q.2018 4.Q.2018 1.Q.2019 2.Q.2019 3.Q.2019 4.Q.2019 1.Q.2020 2.Q.2020  
3216435  
3656054  
5526625  
3115969  
3458988  
4175052  
6355604  
3714051  
3 090 935 761 734  
Zdroj: Štatistický úrad SR. Citované a graf vytvorený 08.10.2020.  
Graf. č. 9: Počet návštevníkov za mesiace január až august  
5 000 000  
4 000 000  
3 000 000  
2 000 000  
1 000 000  
0
2017  
2018  
cudzinci  
2019  
domáci  
2020  
spolu  
9
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 7: Počet návštevníkov za mesiace január až august  
2017  
2018  
2019  
2020  
spolu  
cudzinci  
domáci  
3 714 748  
1 504 293  
2 210 455  
3 863 360  
1 575 875  
2 287 485  
4 362 817  
1 711 092  
2 651 725  
2 575 968  
734 140  
1 841 828  
9 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
13  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Graf. č. 10: Počet návštevníkov za mesiace marec až august  
4 000 000  
3 000 000  
2 000 000  
1 000 000  
0
2017  
2018  
cudzinci  
2019  
domáci  
2020  
spolu  
10  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 8: Počet návštevníkov za mesiace marec až august  
2017  
2018  
2019  
2020  
spolu  
cudzinci  
domáci  
2 992 565  
1 242 347  
1 750 218  
3 114 105  
1 294 507  
1 819 598  
3 542 917  
1 416 168  
2 126 749  
1 645 308  
402 530  
1 242 778  
Graf. č. 11: Počet návštevníkov za mesiace január až august  
900 000  
684 209  
600 000  
448 471  
482 189  
570 053  
300 000  
193 468  
151 930  
6 702  
38 946  
0
január  
február  
marec  
2017  
apríl  
2018  
máj  
jún  
2020  
júl  
august  
2019  
11  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
10 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
11 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
14  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Tabuľka č. 9: Počet návštevníkov za mesiace január až august  
Obdobie  
2017  
2018  
2019  
2020  
január  
február  
marec  
apríl  
máj  
jún  
júl  
august  
342 682  
379 501  
389 229  
387 504  
464 834  
520 233  
600 199  
630 566  
357 202  
392 053  
411 104  
400 918  
472 883  
540 316  
615 967  
672 917  
382 855  
437 045  
433 831  
442 297  
552 663  
609 676  
712 314  
792 136  
448 471  
482 189  
151 930  
6 702  
38 946  
193 468  
570 053  
684 209  
Graf č. 12: Využitie stálych lôžok za mesiace január až august  
50  
43,3  
40  
32,6  
38,8  
26,5  
30  
20  
10  
0
16,9  
18,6  
24,2  
12,4  
január  
február  
marec  
apríl  
máj  
2019  
jún  
júl  
august  
2020  
12  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 10: Využitie stálych lôžok za mesiace január až august (v %)  
mesiac  
január  
február  
marec  
apríl  
máj  
jún  
júl  
august  
2020  
2019  
26,5  
32,6  
24,2  
16,9  
12,4  
18,6  
38,8  
43,3  
24,2  
32,2  
27,3  
26,7  
31,2  
33,5  
44,3  
46,1  
12 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
15  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Graf č. 13: Využitie stálych lôžok za mesiace marec až august  
podľa samosprávnych krajov SR  
45  
30  
15  
0
2020  
2019  
13  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 11: Využitie stálych lôžok za mesiace marec až august  
podľa samosprávnych krajov SR (v %)  
Región  
SR spolu  
2020  
32,1  
19,2  
29,6  
33,9  
31,2  
38,7  
36,6  
40,4  
21,9  
2019  
35,6  
43,2  
35,1  
37,2  
32,1  
32,9  
34,3  
38,2  
26,6  
Bratislavský kraj  
Trnavský kraj  
Trenčiansky kraj  
Nitriansky kraj  
Žilinský kraj  
Banskobystrický kraj  
Prešovský kraj  
Košický kraj  
13 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
16  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Graf č. 14: Využite stálych lôžok za mesiace január až august  
podľa samosprávnych krajov SR  
45  
30  
15  
0
2020  
2019  
14  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 12: Využitie stálych lôžok za mesiace január až august  
podľa samosprávnych krajov SR (v %)  
Región  
SR spolu  
2020  
31,2  
22,3  
26,2  
30,6  
27,2  
37,8  
34,7  
39,3  
19,7  
2019  
33,9  
39,8  
31,9  
34,1  
29,1  
33,4  
33,4  
37,3  
24,2  
Bratislavský kraj  
Trnavský kraj  
Trenčiansky kraj  
Nitriansky kraj  
Žilinský kraj  
Banskobystrický kraj  
Prešovský kraj  
Košický kraj  
14 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
17  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Vývoj vybraných odvetví služieb – štatistické zhodnotenie15  
Ubytovanie (SK NACE 55)  
Podniky s touto hlavnou činnosťou zaznamenali najväčší prepad tržieb v apríli 2020  
o takmer 85 % oproti minulému roku. V nasledujúcich mesiacoch roka 2020 sa prepad  
zmierňoval. Čo sa týka zamestnanosti, prepad od vypuknutia pandémie predstavuje cca.  
20 % a na tejto úrovni zostáva.  
Graf č. 15: Tržby za vlastné výkony a tovar  
16  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 13: Tržby za vlastné výkony a tovar  
Indexy ROMR  
kumulatív  
za obdobie  
obdobie 2020  
1
2
3
4
5
6
7
8
3 až 8  
99,5 110,2 49,2 15,3 18,4 38,8 71,0  
83,0  
48,4  
Poznámka:  
indexy ROMR=100 (v stálych cenách k priemeru roka 2015)  
15 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
16 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
18  
 
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Graf č. 16: Zamestnané osoby  
17  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 14: Zamestnané osoby  
Indexy zamestnanosti  
ROMR  
obdobie 2020  
1
2
3
4
5
6
7
8
107,4 101,3  
97,7  
92,5  
81,1  
81,9  
79,2  
81,3  
Poznámky:  
indexy ROMR = 100  
Zamestnané osoby sú zamestnanci a podnikatelia (bez vypomáhajúcich osôb v domácnosti)  
Činnosti reštaurácií a pohostinstiev (SK NACE 56)  
Najväčší prepad tržieb v období mesiacov marec až august 2020 zaznamenali  
reštauračné podniky a pohostinstvá v mesiaci apríl o 42,1 % a v mesiaci máj o 32,7 %.  
V mesiacoch júl a august tržby zaznamenali rast oproti rovnakému obdobiu minulého roka.  
Graf č. 17: Tržby za vlastné výkony a tovar  
SKNACE 56 - Tržby za vlastné výkony a tovar -  
indexy ROMR  
140  
120  
100  
80  
60  
40  
1
2
3
4
5
6
7
8
18  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
17 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
18 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
19  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Tabuľka č. 15: Tržby za vlastné výkony a tovar  
Indexy ROMR  
kumulatív  
za obdobie 3  
obdobie 2020  
1
2
3
4
5
6
7
8
až 8  
119,2 119,9 78,5 57,9 67,3 98,8 104,8 106,8  
86,7  
Poznámka:  
indexy ROMR=100 (v stálych cenách k priemeru roka 2015)  
Graf č. 18: Zamestnané osoby  
SKNACE 56 - Zamestnané osoby - indexy  
zamestnanosti ROMR  
120  
110  
100  
90  
80  
70  
60  
1
2
3
4
5
6
7
8
19  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 16: Zamestnané osoby  
Indexy zamestnanosti  
ROMR  
obdobie 2020  
1
2
3
4
5
6
7
8
104,4 99,5 97,0 90,7 87,8 86,6 90,3 89,1  
Poznámky:  
indexy ROMR = 100  
Zamestnané osoby sú zamestnanci a podnikatelia (bez vypomáhajúcich osôb v  
domácnosti)  
Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti  
(SK NACE 79)  
Podnikateľské subjekty poskytujúce služby v oblasti organizovaného cestovného  
ruchu zaznamenali od marca 2020 pokles tržieb. Najväčší prepad, až na úroveň 15,1 % v  
porovnaní s minulým rokom, bol v júni. Na porovnateľnej úrovni zostal aj v mesiacoch júl a  
august 2020. Rovnaká situácia bola aj v zamestnanosti. V júni klesla zamestnanosť o 34,2 %.  
19 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
20  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Graf č. 19: Tržby za vlastné výkony a tovar  
SKNACE 79 - Tržby za vlastné výkony a tovar -  
indexy ROMR  
160  
140  
120  
100  
80  
60  
40  
20  
0
1
2
3
4
5
6
7
8
20  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 17: Tržby za vlastné výkony a tovar  
Indexy ROMR  
kumulatív  
za obdobie 3  
8 až 8  
obdobie 2020  
1
2
3
4
5
6
7
156,8 109,9 46,1 25,6 19,5 15,1 15,4 20,0  
21,7  
Poznámka:  
indexy ROMR=100 (v stálych cenách k priemeru roka 2015)  
Graf č. 20: Zamestnané osoby  
SKNACE 79 - Zamestnané osoby - indexy  
zamestnanosti ROMR  
120,0  
110,0  
100,0  
90,0  
80,0  
70,0  
60,0  
50,0  
1
2
3
4
5
6
7
8
21  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 18: Zamestnané osoby  
Indexy zamestnanosti  
ROMR  
obdobie 2020  
1
2
3
4
5
6
7
8
104,4 108,8 96,7  
89,1 74,7 65,8  
68,1  
70,8  
Poznámky:  
indexy ROMR = 100  
Zamestnané osoby sú zamestnanci a podnikatelia (bez vypomáhajúcich osôb v domácnosti)  
20 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
21 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
21  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti (SK NACE 90)  
Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení (SK NACE 91)  
Športové, zábavné a rekreačné činnosti (SK NACE 93)  
Najväčší prepad tržieb bol v mesiacoch apríl a máj 2020. Podniky zaznamenali v apríli  
prepad o 71 % a v máji o 73,8 %. V mesiacoch júl a august tržby postupne rástli, ale nedosiahli  
úroveň roka 2019.  
Graf č. 21: Tržby za vlastné výkony a tovar  
22  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Tabuľka č. 19: Tržby za vlastné výkony a tovar  
Indexy ROMR  
kumulatív  
za obdobie  
3 až 8  
obdobie 2020  
1
2
3
4
5
6
7
8
106,9  
102,7 55,7 29,0 26,2 42,2 68,9 93,4  
54,7  
Poznámka:  
indexy ROMR=100 (v stálych cenách k priemeru  
roka 2015)  
Graf č. 22: Zamestnané osoby  
23  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
22 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
23 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
22  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Tabuľka č. 20: Zamestnané osoby  
Indexy zamestnanosti  
ROMR  
obdobie 2020  
1
2
3
4
5
6
7
8
112,2 100,3 92,9 97,5 91,3 94,6 94,6 94,4  
Poznámky:  
indexy ROMR = 100  
Zamestnané osoby sú zamestnanci a podnikatelia (bez vypomáhajúcich osôb v domácnosti)  
Vývoj počtu podnikateľských subjektov za vybrané divízie klasifikácie SK  
NACE (marec – september 2019 a 2020)24  
Informácie o vývoji počtu podnikateľských subjektov za vybrané divízie klasifikácie  
SK NACE boli spracované na základe údajov čerpaných z Registra právnických osôb,  
podnikateľov a orgánov verejnej moci. Pre účely porovnania boli použité údaje platné v  
obdobiach marec – september 2019 a marec – september 2020. Údaje sa týkajú všetkých  
podnikateľských subjektov, t. j. právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov (SZČO) .  
Z hľadiska hlavnej činnosti boli zohľadnené podnikateľské subjekty zatriedené  
v nasledujúcich divíziách klasifikácie SK NACE:  
55 – Ubytovanie  
56 – Činnosti reštaurácií a pohostinstiev  
79 – Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti  
90 – Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti  
91 – Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení  
93 – Športové, zábavné a rekreačné činnosti.  
Údaje boli spracované za situácie typu vznik, zánik a vstup do likvidácie viac ako 57  
200 vybraných podnikateľských subjektov. Čo sa týka ich vývoja v sledovanom období 2019 a  
2020, z jednotlivých grafov je zrejmý porovnateľný trend.  
Ku koncu septembra 2020 malo 663 podnikateľských subjektov pozastavenú  
podnikateľskú činnosť, pričom najvyšší počet týchto subjektov (takmer 55 %) bol s hlavnou  
činnosťou v oblasti reštaurácií a pohostinstiev.  
V marci až septembri 2020 vstúpilo do likvidácie spolu 66 podnikateľských  
subjektov, čo je takmer o 30 % viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Najvyšší  
absolútny nárast bol zistený v divíziách NACE 55 – Ubytovanie a 93 – Športové, zábavné a  
rekreačné činnosti.  
24 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
23  
 
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Graf č. 23: Podnikateľské subjekty – vznik  
Graf č. 24: Podnikateľské subjekty – vznik, kumulatívna krivka  
Tabuľka č. 21: Podnikateľské subjekty – vznik  
Počty vznikov podľa  
sledovaných rokov  
Kumulatívne početnosti podľa  
sledovaných rokov  
Mesiac  
rok 2019  
370  
361  
374  
370  
rok 2020 rok 2019  
rok 2020  
272  
434  
marec  
apríl  
máj  
jún  
júl  
272  
162  
242  
333  
324  
307  
162  
370  
731  
1105  
1475  
1749  
1982  
2270  
676  
1009  
1333  
1640  
1802  
274  
233  
august  
september 288  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
25  
25 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
24  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Graf č. 25: Podnikateľské subjekty – zánik  
Graf č. 26: Podnikateľské subjekty – zánik, kumulatívna krivka  
Tabuľka č. 22: Podnikateľské subjekty – zánik  
Počty zánikov podľa  
sledovaných rokov  
Kumulatívne početnosti podľa  
sledovaných rokov  
Mesiac  
rok 2019  
171  
185  
187  
192  
208  
125  
142  
rok 2020  
rok 2019  
171  
356  
543  
735  
943  
1068  
1210  
rok 2020  
148  
296  
427  
566  
716  
860  
1046  
marec  
apríl  
máj  
jún  
júl  
148  
148  
131  
139  
150  
144  
august  
september  
186  
26  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
26 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
25  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Graf č. 27: Podnikateľské subjekty – vstup do likvidácie  
Graf č. 28: Podnikateľské subjekty – vstup do likvidácie, kumulatívna krivka  
Tabuľka č. 23: Podnikateľské subjekty – vstup do likvidácie  
Vstupy do likvidácie podľa  
sledovaných rokov  
Kumulatívne početnosti  
podľa sledovaných rokov  
Mesiac  
marec  
apríl  
máj  
jún  
júl  
august  
september  
rok 2019  
rok 2020  
rok 2019  
rok 2020  
5
8
11  
7
8
5
11  
4
6
8
10  
8
5
13  
24  
31  
39  
44  
51  
11  
15  
21  
29  
39  
47  
66  
7
19  
27  
Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
27 Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
26  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Záver  
Všeobecne je možné konštatovať, že koronakríza dopadá na sektor cestovného ruchu  
najviac (podľa dostupných informácií je to podobné len v sektore leteckej dopravy) zo  
všetkých oblastí národného, ale aj svetového hospodárstva. Po zohľadnení výstupov  
Štatistického úradu SR, ktoré vychádzajú z mesačných hlásení viac ako 4 400 ubytovacích  
zariadení je zrejmé, že ani mierny nárast počtu prenocovaní domácich návštevníkov v auguste  
(+ 2,2 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019), nedokázal zabrániť celkovému  
poklesu prenocovaní o takmer 16 %.  
V mesiaci júl sme pritom zaznamenali viac ako 23 % prepad počtu prenocovaní  
v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Napriek zmierňujúcemu sa poklesu počtu  
prenocovaní v letnej sezóne, pokles prenocovaní pokračoval a od marca do konca augusta je  
kumulatívne niečo viac 50 %, čo predstavuje kumulatívne pokles o 5 miliónov prenocovaní.  
V mesiacoch september a október očakávame opätovne výraznejší pokles počtu  
prenocovaní a tržieb, spôsobený prijatými opatreniami ÚVZ SR, a to najmä z dôvodu  
obmedzenia počtov účastníkov na spoločenských, kultúrnych, športových ale aj vzdelávacích  
podujatiach. Výrazné obmedzenie počtu účastníkov spôsobilo postupné rušenie takmer  
všetkých uvedených podujatí nielen v mesiaci september, ale takmer úplne zrušenie podujatí  
v mesiaci október a v ďalších mesiacoch.  
Zhoršujúca sa epidemiologická situácia v krajinách, ktoré z hľadiska počtu turistov či  
prenocovaní označujeme ako zdrojové krajiny (Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Poľsko,  
Maďarsko ale aj iné krajiny), a prijatie obmedzení pri vstupe osôb z týchto krajín na územie  
Slovenska spôsobili v mesiacoch september, október očakávaný pokles zahraničných turistov  
na úrovni viac ako 70 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.  
Obmedzenia pohybu občanov v závere októbra a na začiatku novembra spôsobujú aj  
výrazný pokles počtu prenocovaní domácich návštevníkov. S výnimkou niektorých  
kúpeľných zariadení, ktoré v súčasnosti ešte fungujú s výrazne nižšími počtami pacientov na  
kúpeľnej liečbe, možno skonštatovať, že väčšina ubytovacích kapacít zatvorila svoje brány,  
a to až do polovice novembra.  
Na základe aktualizovanej prognózy, ktorá sa odvíja od počtu prenocovaní domácich  
a zahraničných návštevníkov očakávame medziročný pokles počtu prenocovaní vo výške  
50 %. To znamená, okrem iného aj ďalší pokles zamestnanosti v ubytovacích, stravovacích  
službách a ďalších službách cestovného ruchu. Pri predpokladanom vývoji počtu turistov  
očakávame medziročný pokles počtu zamestnancov o viac ako 36 000.  
27  
 
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Negatívne dopady tohto poklesu výkonov a tržieb sa začínajú prejavovať aj  
28  
v dodávateľskom reťazci pre HoReCa , a to predovšetkým v oblasti výrobcov potravín  
a nápojov, dodávky ďalších tovarov a služieb.  
V tejto súvislosti Zväz cestovného ruchu Slovenskej republiky poukazuje na potrebu  
prípravy a prijatia pravidiel fungovania služieb cestovného ruchu (t. j. scenárov) v závislosti  
od šírenia ochorenia COVID-19 a na potrebu prijatia nástrojov, ktoré podporia dopyt  
domácich návštevníkov o služby cestovného ruchu. Podpora domáceho cestovného ruchu  
bude kľúčovým opatrením pre zmiernenie dopadov koronakrízy na odvetvie cestovného  
29  
ruchu.  
Pokles návštevníkov a prenocovaní počas letnej turistickej sezóny zaznamenalo až  
75 % hotelov. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý realizovala Asociácia hotelov a reštaurácií  
30  
Slovenska na vzorke 131 hotelov po celom Slovensku.  
Z dlhodobého sledovania je zrejmé, že najväčší záujem dovolenkárov o ubytovacie  
služby je vždy v mesiacoch júl a august. Tohtoročná letná sezóna však bola výrazné iná. Len  
24 % ubytovacích zariadení dosiahlo rovnaké tržby ako minulý rok, ale až 45 % z nich malo  
pokles tržieb o viac ako 40 %. V auguste sa počet ubytovacích zariadení, ktoré boli na tom v  
tržbách rovnako ako vlani znížil na 18 %, ale vyše polovica hotelov, penziónov zaznamenala  
pokles tržieb o 40 %. Z podrobnejšej analýzy výsledkov je zrejmé, že najväčší pokles mali  
mestské hotely a penzióny. Len 2 % z nich dosiahli v júni rovnaké tržby ako v rovnakom  
mesiaci minulého roka, pričom v auguste to bolo len 4 %. Naopak 79 % mestských hotelov a  
penziónov v júli a až 81% v auguste malo pokles tržieb o viac ako 40%.  
Vývoj v nasledujúcich mesiacoch môže byť problematický, pretože podľa poklesu  
individuálnych rezervácií turistov a biznis klientely i záujmu firiem o podujatia, až tri štvrtiny  
ubytovacích zariadení očakáva aj v septembri a októbri pokles tržieb o viac ako 40 %.  
Ak zoberieme do úvahy absolútny výpadok prenocovaní počas obdobia, kedy boli  
ubytovacie zariadenia povinne zatvorené a pretrvávajúci prepad počtu prenocovaní počas leta  
i v nasledujúcich jesenných mesiacoch, očakávame, že medziročne klesne počet domácich  
návštevníkov o 4,3 milióna prenocovaní. Pri zahraničných návštevníkov je to 4,4 milióna  
prenocovaní. Spolu tak na Slovensku zaznamenáme pokles o 8,7 milióna prenocovaní, čo  
predstavuje 49 % výkonov v ubytovacích zariadeniach.  
28  
Termín HoReCa je skratka slov označujúcich miesta predaja s priamou konzumáciou tovarov a služieb: Hotel,  
Reštaurácia, Stravovanie / Kaviareň (catering).  
29 Zväz cestovného ruchu Slovenskej republiky – poskytnuté podklady emailom [cit. 27.10.2020]  
30 Asociácia hotelov a reštaurácii Slovenska, Dostupné na: TS: Prieskum potvrdil alarmujúci vývoj v CR, [cit.  
26.10.2020]  
28  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Tento pokles môže znamenať aj ďalšie prepúšťanie. Počas vrcholiacej letnej sezóny  
zamestnávali ubytovacie zariadenia o takmer 19 % menej zamestnancov na trvalý pracovný  
pomer než počas minulého leta. S tohtoročným končiacim letom zvažuje viac ako tretina  
31  
ubytovacích zariadení ďalšie prepúšťanie.  
31 Tamtiež.  
29  
Prehľad: Dopad pandémie COVID-19 na oblasť cestovného ruchu v Slovenskej republike v období  
marec až august/september 2020  
Použité zdroje  
1. Asociácia hotelov a reštaurácii Slovenska, Dostupné na: TS: Prieskum potvrdil  
alarmujúci vývoj v CR, [cit. 26.10.2020]  
2. Hlavný denník, Koronavírus stojí medzinárodný cestovný ruch trikrát viac ako  
posledná finančná kríza. Dostupné na:  
https://www.hlavnydennik.sk/2020/08/04/koronavirus-stoji-medzinarodny-cestovny-  
ruch-trikrat-viac-ako-posledna-financna-kriza/, [cit. 8.10.2020]  
3. Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestovného ruchu – poskytnuté  
podklady emailom, [cit. 22.10.2020]  
4. Štatistický úrad SR, Dostupné na: https://slovak.statistics.sk/, [cit. 8.10.2020]  
5. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt v 2. štvrťroku 2020, [cit.  
8.10.2020]  
6. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Rýchly odhad HDP a zamestnanosti podľa ESA  
2010 v 2. štvrťroku 2020, [cit. 8.10.2020]  
7. Štatistický úrad SR, Dostupné na Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach  
SR v auguste 2020, [cit. 8.10.2020]  
8. Zväz cestovného ruchu Slovenskej republiky – poskytnuté podklady emailom [cit.  
27.10.2020]  
30