Prehľad: Stratégia boja s negatívnymi dôsledkami globálnych klimatických zmien
6. Dôsledky pandémie COVID-19 na oblasť globálnych klimatických zmien
Európa, podobne ako zvyšok sveta, čelí bezprecedentnej kríze verejného zdravia, ktorá
sa rýchlo šíri po celom svete. Európske a vnútroštátne orgány prijímajú radikálne opatrenia
na obmedzenie a spomalenie šírenia ochorenia COVID-19. Obmedzenia v oblasti cestovania,
dochádzania do zamestnania a združovania závažným spôsobom ovplyvňujú hlavné
hospodárske odvetvia. Boli zrušené mnohé lety a zatvárajú sa školy, reštaurácie a hranice.
Výraz „uzavretie“ tak vystihuje novú realitu v mnohých európskych krajinách.
Jedným z neplánovaných dôsledkov takýchto náhlych sociálno-ekonomických otrasov
môžu byť aj dodatočné zníženie emisií skleníkových plynov. V niektorých oblastiach Číny a
Európy (napr. počas uzavretia v severnom Taliansku) sa napr. pozorovali vedľajšie dôsledky
ako je dočasné zníženie znečistenia ovzdušia. Aby sme dokázali lepšie pochopiť rozsah,
trvanie, ako aj určité očakávané a neočakávané vplyvy, je však potrebné, aby sme po prekonaní
tejto krízy analyzovali údaje z rôznych oblastí.
Bez dôkladnej transformácie našich výrobných a spotrebných systémov je
pravdepodobné, že akékoľvek zníženie emisií vyvolané takouto hospodárskou situáciou bude
krátkodobé a bude znamenať extrémne vysoké náklady pre spoločnosť. Cieľom EÚ je
dosiahnuť klimatickú neutralitu prostredníctvom postupného a nezvratného zníženia emisií
a stanovenia dlhodobých cieľov na vybudovanie odolnej ekonomiky a spoločnosti, nie na
základe ničivých otrasov. Súčasná kríza ukazuje, prečo je potrebné, aby bol prechod
spravodlivý a ponúkal nové príležitosti a podporu tým, ktorí sú najviac postihnutí.
Začiatkom tohto mesiaca Európska komisia navrhla európsky právny predpis v oblasti
klímy, ktorého cieľom je vytvoriť dlhodobý rámec dopĺňajúci súčasné právne predpisy na
dosiahnutie klimatickej neutrality v Európskej únii do roku 2050. Európska únia už má jeden
z najambicióznejších cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov, ktorý je podporovaný
komplexným legislatívnym balíkom. Jedinečnosť tohto návrhu spočíva v tom, že vďaka nemu
sa klimatická neutralita do roku 2050 stáva právne záväznou. Po jeho schválení sa od
Európskej únie a jej členských štátov bude vyžadovať, aby ho dodržiavali a prijali nevyhnutné
opatrenia na jeho plnenie.
Počas uplynulých troch desaťročí Európska únia znižovala emisie skleníkových
plynov. V najnovšom hodnotení Európskej environmentálnej agentúry sa uvádza, že v roku
2018 boli emisie skleníkových plynov o 23,2% nižšie ako v roku 1990. Takisto sa v ňom uvádza,
že na dosiahnutie súčasného cieľa pre rok 2030, ktorým je „zníženie aspoň o 40% v porovnaní
s rokom 1990“, je nevyhnutné vynaložiť osobitné úsilie a prijať dodatočné opatrenia.
Napriek týmto zníženiam sa v správe Životné prostredie Európy – stav a perspektíva
2020 uvádza, že dochádza k spomaleniu pokroku v niektorých oblastiach, napr. v oblasti
21
znižovania emisií skleníkových plynov, priemyselných emisií, produkcie odpadu, zvyšovania
21 Europe’s state of the environment 2020: change of direction urgently needed to face climate change challenges,
24
