Prehľad: Parlamentné voľby vo vybraných štátoch v roku 2019
Úvod
Predložený materiál stručne analyzuje výsledky parlamentných volieb v roku 2019 vo
vybraných štátoch sveta, konkrétne: Austrália, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, India,
Izrael, Poľsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Ukrajina. Prehľad približuje
nielen volebné výsledky, ale aj ďalšie informácie týkajúce sa volieb a volebného procesu,
vrátane volebnej účasti, volebného systému a politických strán, ktoré vytvorili vládu resp.
vládnu väčšinu.
Volebné systémy
Voľby sú v súčasnosti hlavným prostriedkom na legitimizáciu, získanie a udržanie politickej
moci. Využívajú ich takmer všetky politické režimy vo svete, vrátane tých nedemokratických.
Volebné systémy určujú, akým spôsobom sú volebné hlasy prerátané na mandáty pre politické
strany. Výber volebného systému preto patrí k jedným z kľúčovým faktorom, ktoré
1
ovplyvňujú politický život v krajine a stranícky systém. Zároveň však platí, že volebné
systémy nie sú „dobré“ alebo „zlé“, ale skôr vhodnejšie alebo menej vhodné pre určité štáty.
Rovnaké volebné systémy môžu mať odlišné dopady, v závislosti od veľkosti krajiny, zloženia
obyvateľstva, ideologického či náboženského prostredia, politickej histórie, ako aj geografickej
polohy. Pri výbere volebných systémov je rozhodujúce, aby parlament reprezentoval kľúčové
politické názory spoločnosti na jednej strane, ale aby aj umožnil vytvorenie vlády, ktorá počas
volebného obdobia zabezpečí relatívnu politickú stabilitu.
Vo svete sa používajú tri základné typy volebných systémov: väčšinový, pomerný a
zmiešaný. Väčšinový volebný systém je historicky starším typom. Zjednodušene povedané,
funguje na princípe „víťaz berie všetko“. Štát je zvyčajne rozdelený na množstvo malých
volebných obvodov, v ktorých kandidát musí získať relatívnu alebo absolútnu väčšinu hlasov.
Pomerný volebný systém je mladším typom. Základným princípom je určitá rovnováha medzi
počtom získaných hlasov vo voľbách a zastúpením v parlamente, teda politické strany by mali
získať podobný podiel mandátov ako hlasov. Väčšina odovzdaných hlasov je preto zastúpená
v národnom parlamente a dochádza k ich menšiemu prepadnutiu. Tretím typom je zmiešaný
volebný systém, ktorý je kombináciou pomerného a väčšinového systému a teda kombinuje
ich výhody, ale tiež nevýhody. Tieto systémy sú zvyčajne zavádzané ako výsledok politického
kompromisu pri volebných reformách, alebo budovaní nových demokracií. Každý z týchto
volebných systémov má niekoľko variácií, ktoré môžu ďalej zvýrazniť základné
charakteristiky. Zatiaľ čo vo svete majú pomerné a väčšinové systémy podobné zastúpenie,
2
v členských štátoch Európskej únie sú výrazne preferované pomerné volebné systémy. Po
odchode Spojeného kráľovstva z EÚ je Francúzsko jedinou krajinou, ktorá používa väčšinový
volebný systém pri voľbách národného parlamentu.
4
