Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Informácie

02/2020

Voľný pohyb tovaru vEurópskej únii v kocke

Anotácia:

Materiál analyzuje právnu

úpravu Európskej únie

týkajúcu voľného pohybu

tovaru. Z hľadiska práva

EÚ je zásada voľného

pohybu tovaru kľúčovým

prvkom pri vytváraní a

rozvoji vnútorného trhu.

Je jednou zo základných

zmluvných zásad (čl. 26 a

28 až 37 Zmluvy

fungovaní EÚ).

o

Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút

Kľúčové slová:

voľný pohyb tovaru,

Európska únia

Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný

inštitút

Bratislava

17. septembra 2020

Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke

Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR

SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,

vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej

poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica

a Oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva

spravidla tieto informačno-analytické materiály:

V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné

inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť

Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre

zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých

škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.

Materiál slúži výlučne pre poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky a

zamestnancov Kancelárie NR SR a

nemôže v plnej miere nahrádzať právne

alebo iné odborné poradenstvo v danej

oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú

aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.

Zverejňovanie materiálu je možné iba so

súhlasom Odboru Parlamentný inštitút

a autorov.

2

Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke

Obsah

Úvod ................................................................................................................................................... 4

Voľný pohyb tovaru v krajinách EÚ .............................................................................................. 4

Príklady obmedzení, ktoré členské štáty využívanú na reguláciu trh u ................................... 7

Záver ................................................................................................................................................ 10

Použité zdroje .................................................................................................................................. 11

3

Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke

Úvod

Zásada voľného pohybu tovaru v Európskej únii je kľúčovým prvkom pri vytváraní

a rozvoji vnútorného trhu. Je jednou zo základných slobôd ustanovených Zmluvou

o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“). Po vstupe do platnosti

Lisabonskej zmluvy bola Zmluva o ES zmenená a doplnená a premenovaná na Zmluvu o

fungovaní Európskej únie (ďalej len „Zmluva o fungovaní EÚ“). Ustanovenia o voľnom

pohybe tovaru (bývalé články 28 až 30 Zmluvy o ES) zostali nezmenené, ale boli prečíslované

na články 34 až 36 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Základné ustanovenia zmluvy upravujúce voľný pohyb tovaru sú:

-

článok 34 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý sa týka dovozu v rámci EÚ a zakazuje

„množstevné obmedzenia a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom“ medzi

členskými štátmi;

článok 35 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý sa týka vývozu z jedného členského štátu do

druhého a obdobne zakazuje „množstevné obmedzenia a všetky opatrenia s rovnakým

účinkom“

článok 36 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ustanovujú výnimky zo slobôd

vnútorného trhu článkov 34 a 35 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré sú z určitých

1

konkrétnych dôvodov oprávnené.

2

Voľný pohyb tovaru v krajinách EÚ

V článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ sú vymenované dôvody, ktoré by členský štát

mohol použiť na odôvodnenie vnútroštátnych opatrení, ktoré bránia cezhraničnému

obchodu: „Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo

tranzitu tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou,

ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva,

ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného

vlastníctva.“

Judikatúra Súdneho dvora EÚ ďalej stanovuje tzv. povinné požiadavky (napr. ochrana

životného prostredia), na ktoré sa členské štáty môžu tiež odvolať pri obhajobe vnútroštátnych

opatrení. Súdny dvor poskytuje úzky výklad zoznamu výnimiek v článku 36 Zmluvy o

fungovaní EÚ, z ktorých všetky sa týkajú neekomických záujmov.

¹Európska komisia: Voľný pohyb tovaru - Príručka pre uplatňovanie ustanovení zmluvy upravujúcich voľný

pohyb tovaru (Ref. Ares (2013)3759436 - 18/12/2013 ), Dostupné na https://op.europa.eu/en/publication-detail/-

/publication/a5396a42-cbc8-4cd9-8b12-b769140091cd/language-sk , [cit. 11.9.2020]

²Tamtiež.

4

Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke

3

Každé opatrenie musí zohľadňovať zásadu proporcionality. Dôkazné bremeno pri

odôvodňovaní opatrení prijatých podľa článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ spočíva na

členskom štáte, keď členský štát poskytne presvedčivé odôvodnenie, potom je na Komisii, aby

dokázala, že v konkrétnom prípade sú prijaté opatrenia neprimerané.

Nie je možné odvolať sa na článok 36 Zmluvy o fungovaní EÚ v prípade odôvodnenia

odchýlok od harmonizovaných právnych predpisov EÚ. V prípade čiastočnej harmonizácie

samotné harmonizačné právne predpisy pomerne často výslovne povoľujú, aby členské štáty

zachovali alebo prijali prísnejšie opatrenia pod podmienkou, že sú zlučiteľné so Zmluvou. V

takýchto prípadoch Súdny dvor bude musieť posúdiť predmetné ustanovenia podľa článku

36 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Aj keď je opatrenie opodstatnené podľa niektorej výnimky článku 36 Zmluvy o

fungovaní EÚ, opatrenia „nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo

skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi“.

Druhá časť článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ je určená na zabránenie zneužívania zo

strany členských štátov. Súdny dvor konštatoval, „druhá veta článku 36 slúži na zabránenie

odchýleniu obchodných obmedzení na základe dôvodov uvedených v prvej vete od ich

pravého cieľa a uplatneniu takým spôsobom, že budú pôsobiť diskriminačne v prípade tovaru

s pôvodom v iných členských štátoch alebo budú nepriamo chrániť určité domáce výrobky“ ,

t. j. na zabránenie prijatiu protekcionistických opatrení.

Zákaz uviesť na trh určitý výrobok alebo látku je najobmedzujúcejšie opatrenie

členského štátu, ktoré môže prijať z hľadiska voľného pohybu. Vnútroštátne zákazy sú

zamerané väčšinou na potraviny vrátane vitamínov a iných potravinových doplnkov.

Členský štát, ktorý ukladá vnútroštátny zákaz na výrobok/látku, musí preukázať

nevyhnutnosť opatrenia a v prípade potreby, že uvedenie na trh predmetných výrobkov

predstavuje vážne riziko pre verejné zdravie a že tieto pravidlá sú v súlade so zásadou

proporcionality.

3

Európska komisia – definícia proporcionality: Zásada proporcionality upravuje, ako Európska únia vykonáva svoje

právomoci. Táto zásada funguje rovnako ako zásada subsidiarity. Podľa zásady proporcionality platí, že EÚ podnikne na

dosiahnutie svojich cieľov kroky len v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Táto zásada je

zakotvená v článku 5 Zmluvy o EÚ, ktorý ustanovuje, že: „obsah a forma činnosti Únie neprekračuje rámec toho, čo je

nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv”,

Dostupné na: https://ec.europa.eu/regional_policy/sk/policy/what/glossary/p/proportionality , [cit. 11.9.2020]

5

Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke

Podnecovanie ku kupovaniu domácich výrobkov, označovanie krajiny pôvodu

Povinnosť uložená štátom uviesť vyhlásenie o pôvode vo všeobecnosti predstavuje

opatrenie s rovnocenným účinkom, ktoré je v rozpore s článkom 34 Zmluvy o fungovaní EÚ.

V prípadoch, keď samotné členské štáty organizujú alebo podporujú propagačné kampane

zahŕňajúce označenie kvality/pôvodu, Súdny dvor rozhodol, že tieto postupy minimálne

potenciálne môžu mať obmedzujúce účinky na voľný pohyb tovaru medzi členskými štátmi.

Takýto postup, ktorý je pripravený s cieľom podporiť distribúciu niektorých výrobkov

vyrobených v určitej krajine alebo regióne a v ktorom reklamný odkaz zdôrazňuje pôvod

príslušných výrobkov, môže podporiť spotrebiteľov v tom, aby kupovali takéto výrobky na

4

úkor dovezených výrobkov . Rovnaké pravidlo platí v prípade označení informujúcich nie o

5

krajine výroby, ale súlade výrobku s vnútroštátnymi normami .

Pravidlá členského štátu týkajúce sa označenia pôvodu/kvality by sa mohli uznať, keby

príslušný výrobok skutočne mal také vlastnosti a charakteristiky, ktoré súvisia so

6

skutočnosťou, že výrobok má pôvod v určitej konkrétnej geografickej oblasti , alebo ak pôvod

7

označuje osobitné miesto v tradícii predmetného regiónu. Takáto povinnosť môže byť tiež

oprávnená, ak by balenie alebo označenie výrobku mohlo spotrebiteľov pomýliť.

Opatrenia, ktoré podporujú alebo uprednostňujú nákup iba domácich výrobkov, sú

opatreniami s rovnocenným účinkom podľa článku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ. Najznámejším

8

prípadom takéhoto podnecovania na kupovanie domácich výrobkov bola vec Buy Irish , ktorá

sa týkala rozsiahlej kampane podporujúcej prednostne nákup domácich výrobkov pred

dovezenými výrobkami. Súdny dvor na základe toho, že kampaň bola jasným pokusom

obmedziť tok dovozu, rozhodol, že došlo k porušeniu článku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Členské štáty môžu organizáciám povoliť, aby podporili nákup určitých typov ovocia a

zeleniny, napríklad uvádzaním konkrétnych vlastností, dokonca aj keď odrody sú typické

domáce výrobky, pokiaľ sa spotrebiteľom neodporúča kupovať domáce výrobky výhradne na

9

základe ich domáceho pôvodu.

⁴Vec C-325/00 Komisia/Nemecko, Zb. 2002, s. I-9977 („aus deutschen Landen frisch auf den Tisch“); vec C-6/02

Komisia/Francúzsko, Zb. 2003, s. I-2389;

vec C-255/03 Komisia/Belgicko, neuverejnené v Zbierke.

⁵Vec C-227/06 Komisia/Belgicko, 2008, neuverejnené v Zbierke.

⁶Vec 12/74 Komisia/Nemecko, Zb. 1995, s. 181.

⁷Vec 113/80 Komisia/Írsko, Zb. 1981, s. 1625.

⁸Vec 249/81 Komisia/Írsko, Zb. 1982, s. 4005.

⁹Vec 222/82 Apple and Pear Development Council, Zb. 1983, s. 4083.

6

Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke

Príklady obmedzení, ktoré členské štáty využívanú na reguláciu trhu

V článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ sú vymenované dôvody, ktoré by členský štát

mohol použiť na odôvodnenie vnútroštátnych opatrení, ktoré bránia cezhraničnému obchodu:

„Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu

tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou

zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má

umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného

vlastníctva.“

Verejná morálka, verejný poriadok , verejná bezpečnosť

Členské štáty sa môžu rozhodnúť zakázať výrobok z morálnych dôvodov. Aj keď

každý členský štát je zodpovedný za stanovenie noriem umožňujúcich, aby tovar bol v súlade

s vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcim sa morálky, skutočnosťou zostáva, že vlastné

uváženie je potrebné uplatňovať v zhode s povinnosťami vyplývajúcimi podľa práva EÚ.

Napríklad každý zákaz dovozu výrobkov, ktorých uvádzanie na trh je obmedzené, ale

nie zakázané, bude diskriminačné a v rozpore s ustanoveniami o „voľnom pohybe tovaru“.

Väčšina prípadov, keď Súdny dvor priamo pripustil odôvodnenie z hľadiska verejnej

10

morálky, sa týkala obscénnych, nemravných predmetov , zatiaľ čo v iných veciach, v ktorých

sa tiež použilo odvolanie na verejnú morálku, sa zistili iné vzájomne prepojené odôvodnenia

11

(verejný záujem vo veciach týkajúcich sa hazardných hier , ochrana mladistvých v prípade

12

označovania videonahrávok a DVD ).

Ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín

Ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín je najobľúbenejším odôvodnením, na

základe ktorého sa členské štáty obvykle snažia odôvodniť prekážky voľnému pohybu tovaru.

Aj keď judikatúra Súdneho dvora je v tejto oblasti veľmi obsiahla, sú niektoré zásadné

pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať: nemožno sa odvolávať na ochranu zdravia, ak skutočným

dôvodom opatrenia je ochrana domáceho trhu, aj keď v prípade chýbajúcej harmonizácie je na

členskom štáte, aby rozhodol o úrovni ochrany; prijaté opatrenia musia byť primerané, t. j.

obmedzujúce sa na to, čo je potrebné, na dosiahnutie legitímneho cieľa ochrany verejného

zdravia.

¹⁰Vec 121/85 Conegate, Zb. 1986, s. 1007; vec 34/79 Henn a Darby, Zb. 1979, s. 3795.

¹¹Vec C-275/92 Schindler, Zb. 1994, s. I-1039, bod 58 a citovaná judikatúra a vec C-124/97 Läärä a i., Zb. 1999, s. I-

6067, bod 33.

¹²Vec C-244/06 Dynamic Medien, Zb. 2008, s. I-505.

7

Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke

Okrem toho sporné opatrenia musia byť dobre odôvodnené – poskytovať príslušné

dôkazy, údaje (technické, vedecké, štatistické, nutričné) a všetky ďalšie relevantné

13

informácie .

Uplatňovanie „zásady predbežnej opatrnosti“

Zásadu predbežnej opatrnosti uplatnil Súdny dvor po prvýkrát vo veci National

14

Farmers’ Union , aj keď sa implicitne uvádzala v skoršej judikatúre. Súdny dvor konštatoval:

„v prípadoch, keď existuje neistota o existencii alebo rozsahu rizík pre zdravie osôb, môže inštitúcia

prijať ochranné opatrenia bez toho, aby musela čakať, kým sa existencia týchto rizík naplno prejaví“.

Týmto výrokom sa vymedzujú okolnosti, na základe ktorých zákonodarný orgán

(vnútroštátny, na úrovni EÚ alebo medzinárodný) môže prijať opatrenia na ochranu

spotrebiteľov voči zdravotným rizikám, ktoré je možné vzhľadom na neistotu v súčasnom

stave vedeckého výskumu spájať s výrobkom alebo službou.

Súdny dvor opakovane konštatoval, že členské štáty musia uskutočniť hodnotenie

15

rizika pred prijatím preventívnych opatrení podľa článkov 34 a 36 Zmluvy o fungovaní EÚ .

Súdny dvor sa podľa všetkého uspokojí so zistením, že je k dispozícii vedecká neistota a na

základe tohto zistenia sa pri rozhodovaní o tom, aké opatrenia sa majú prijať, ponecháva

16

členským štátom alebo inštitúciám značné voľné uváženie . Opatrenia sa však nemôžu

17

zakladať na „čisto hypotetických úvahách“ .

Ochrana životného prostredia

Aj keď sa ochrana životného prostredia výslovne neuvádza v článku 36 Zmluvy o

fungovaní EÚ, Súdny dvor ju uznal ako naliehavú povinnú požiadavku. Súdny dvor zastáva

názor, že „…ochrana životného prostredia je „jedným zo základných cieľov Spoločenstva“, ktorý

18

môže ako taký odôvodňovať určité obmedzenia zásady voľného pohybu tovaru“

¹³Vec C-270/02 Komisia/Taliansko [2004] ECR 1559; vec C-319/05 Komisia/Nemecko, Zb. 2007, s. I-9811.

¹⁴Vec C-157/96 National Farmers’ Union a iní, Zb. 1998, s. I-2211.

¹⁵Vec C-249/07 Komisia/Holandsko, 2008, body 50 a 51, neuverejnené; vec C-41/02 Komisia/Holandsko, Zb. 2004,

s. I-11375; vec C-192/01 Komisia/Dánsko, Zb. 2003, s. I-9693; vec C-24/00 Komisia/Francúzsko, Zb. 2004, s. I-1277.

¹⁶Vec C-132/03 Codacons a Federconsumatori, Zb. 2005, s. I-4167, bod 61 a vec C-236/01 Monsanto Agricoltura a

iní, Zb. 2003, s. I-8105, bod 111.

¹⁷Vec C-236/01 Monsanto Agricoltura a iní, Zb. 2003, s. I-8105, bod 106; vec C-41/02 Komisia/Holandsko, Zb. 2004,

s. 11375, bod 52; vec C-192/01 Komisia/Dánsko,

Zb. 2003, s. I-9693, bod 49; vec C-24/00 Komisia/Francúzsko, Zb. 2004, s. I-1277, bod 56.

¹⁸Vec 302/86 Komisia/Belgicko, Zb. 1988, s. 4607, bod 8.

8

Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke

Ochrana spotrebiteľa

Určité prekážky obchodu v rámci EÚ vyplývajúce z nezrovnalostí medzi

ustanoveniami vnútroštátneho práva sa musia uznať, pokiaľ takéto ustanovenia platia bez

rozdielu pre domáce i dovezené výrobky a môžu byť odôvodnené ako potrebné na účely

uspokojenia naliehavých požiadaviek týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa alebo spravodlivého

obchodu. Aby tieto opatrenia mohli byť prípustné, musia byť primerané sledovanému cieľu a

tomu, že cieľ nie je možné dosiahnuť opatreniami, ktoré sú menej obmedzujúce pre obchod v

19

rámci EÚ .

Smernou líniou v judikatúre Súdneho dvora je, že ak dovezený tovar je podobný

domácemu, vhodné označenie, ktoré sa môže vyžadovať podľa vnútroštátnych právnych

predpisov, bude dostačujúce na poskytnutie potrebných informácií o charaktere výrobku. Nie

je prípustné žiadne odôvodnenie z dôvodu ochrany spotrebiteľa pre zbytočne obmedzujúce

20

opatrenia .

Dôkazné bremeno

Členský štát, ktorý tvrdí, že má dôvod oprávňujúci obmedzenie voľného pohybu, je

zodpovedný za konkrétne preukázanie existencie dôvodu týkajúceho sa verejného záujmu,

potreby predmetného obmedzenia a primeranosti obmedzenia v súvislosti so sledovaným

cieľom. K dôvodom, ktoré členský štát uvedie, musia byť priložené primerané dôkazy alebo

analýza spôsobilosti a proporcionality obmedzujúceho opatrenia prijatého týmto členským

21

štátom, ako aj presné údaje, ktoré umožňujú podporu jeho argumentácie . V tejto súvislosti

sa bude považovať za nedostačujúce jednoduché vyhlásenie, že opatrenie je odôvodnené na

22

základe jedného z uznaných dôvodov, alebo ak bude chýbať analýza možných alternatív .

Súdny dvor však nedávno poznamenal, že dôkazné bremeno nemôže viesť k tomu, aby

sa od tohto členského štátu žiadalo, aby pozitívne preukázal, že žiadne iné mysliteľné

23

opatrenie neumožňuje dosiahnuť uvedený cieľ za tých istých podmienok .

¹⁹Vec 120/78 Rewe-Zentral, Zb. 1979, s. 649, bod 8; vec C-313/94 Graffi one, Zb. 1996, s. I-6039, bod 17; vec C-3/99

Ruwet, Zb. 2000, s. I-8749, bod 50.

²⁰Vec C-448/98 Guimont, Zb. 2000, s. I-10663 týkajúca sa francúzskych právnych predpisov vyhradzujúcich

označenie Ementál na určitú kategóriu syrov s kôrkou;

vec 261/81 Rau/De Smedt, Zb. 1982, s. 3961 týkajúca sa belgickej požiadavky, aby sa margarín predával v obaloch

tvaru kocky.

²¹Vec C-14/02 ATRAL, Zb. 2003, s. I-4431, bod 69; vec C-254/05 Komisia/Belgicko, Zb. 2007, s. I-4269, bod 36.

²²Vec C-265/06 Komisia/Portugalsko, Zb. 2008, s. I-2245, body 40 až 47.

²³Vec C-110/05 Komisia/Taliansko, 2009, s. I-519, bod 66.

9

Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke

Záver

Zásada voľného pohybu tovaru v Európskej únii je kľúčovým prvkom pri vytváraní

a rozvoji vnútorného trhu. Je jednou zo základných slobôd ustanovených Zmluvou o založení

Európskeho spoločenstva. Po vstupe do platnosti Lisabonskej zmluvy bola Zmluva o ES

zmenená a doplnená a premenovaná na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Ustanovenia o

voľnom pohybe tovaru (bývalé články 28 až 30 Zmluvy o ES) zostali nezmenené, ale boli

prečíslované na články 34 až 36 Zmluvy o fungovaní EÚ.