Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Informácie  
02/2020  
Voľný pohyb tovaru vEurópskej únii v kocke  
Anotácia:  
Materiál analyzuje právnu  
úpravu Európskej únie  
týkajúcu voľného pohybu  
tovaru. Z hľadiska práva  
EÚ je zásada voľného  
pohybu tovaru kľúčovým  
prvkom pri vytváraní a  
rozvoji vnútorného trhu.  
Je jednou zo základných  
zmluvných zásad (čl. 26 a  
28 až 37 Zmluvy  
fungovaní EÚ).  
o
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
voľný pohyb tovaru,  
Európska únia  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Bratislava  
17. septembra 2020  
Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a  
nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke  
Úvod  
Zásada voľného pohybu tovaru v Európskej únii je kľúčovým prvkom pri vytváraní  
a rozvoji vnútorného trhu. Je jednou zo základných slobôd ustanovených Zmluvou  
o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“). Po vstupe do platnosti  
Lisabonskej zmluvy bola Zmluva o ES zmenená a doplnená a premenovaná na Zmluvu o  
fungovaní Európskej únie (ďalej len „Zmluva o fungovaní EÚ“). Ustanovenia o voľnom  
pohybe tovaru (bývalé články 28 až 30 Zmluvy o ES) zostali nezmenené, ale boli prečíslované  
na články 34 až 36 Zmluvy o fungovaní EÚ.  
Základné ustanovenia zmluvy upravujúce voľný pohyb tovaru sú:  
-
-
-
článok 34 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý sa týka dovozu v rámci EÚ a zakazuje  
„množstevné obmedzenia a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom“ medzi  
členskými štátmi;  
článok 35 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý sa týka vývozu z jedného členského štátu do  
druhého a obdobne zakazuje „množstevné obmedzenia a všetky opatrenia s rovnakým  
účinkom“  
článok 36 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ustanovujú výnimky zo slobôd  
vnútorného trhu článkov 34 a 35 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré sú z určitých  
1
konkrétnych dôvodov oprávnené.  
2
Voľný pohyb tovaru v krajinách EÚ  
V článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ sú vymenované dôvody, ktoré by členský štát  
mohol použiť na odôvodnenie vnútroštátnych opatrení, ktoré bránia cezhraničnému  
obchodu: „Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo  
tranzitu tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou,  
ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva,  
ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného  
vlastníctva.“  
Judikatúra Súdneho dvora EÚ ďalej stanovuje tzv. povinné požiadavky (napr. ochrana  
životného prostredia), na ktoré sa členské štáty môžu tiež odvolať pri obhajobe vnútroštátnych  
opatrení. Súdny dvor poskytuje úzky výklad zoznamu výnimiek v článku 36 Zmluvy o  
fungovaní EÚ, z ktorých všetky sa týkajú neekomických záujmov.  
1 Európska komisia: Voľný pohyb tovaru - Príručka pre uplatňovanie ustanovení zmluvy upravujúcich voľný  
2 Tamtiež.  
4
 
 
Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke  
3
Každé opatrenie musí zohľadňovať zásadu proporcionality. Dôkazné bremeno pri  
odôvodňovaní opatrení prijatých podľa článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ spočíva na  
členskom štáte, keď členský štát poskytne presvedčivé odôvodnenie, potom je na Komisii, aby  
dokázala, že v konkrétnom prípade sú prijaté opatrenia neprimerané.  
Nie je možné odvolať sa na článok 36 Zmluvy o fungovaní EÚ v prípade odôvodnenia  
odchýlok od harmonizovaných právnych predpisov EÚ. V prípade čiastočnej harmonizácie  
samotné harmonizačné právne predpisy pomerne často výslovne povoľujú, aby členské štáty  
zachovali alebo prijali prísnejšie opatrenia pod podmienkou, že sú zlučiteľné so Zmluvou. V  
takýchto prípadoch Súdny dvor bude musieť posúdiť predmetné ustanovenia podľa článku  
36 Zmluvy o fungovaní EÚ.  
Aj keď je opatrenie opodstatnené podľa niektorej výnimky článku 36 Zmluvy o  
fungovaní EÚ, opatrenia „nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo  
skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi“.  
Druhá časť článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ je určená na zabránenie zneužívania zo  
strany členských štátov. Súdny dvor konštatoval, „druhá veta článku 36 slúži na zabránenie  
odchýleniu obchodných obmedzení na základe dôvodov uvedených v prvej vete od ich  
pravého cieľa a uplatneniu takým spôsobom, že budú pôsobiť diskriminačne v prípade tovaru  
s pôvodom v iných členských štátoch alebo budú nepriamo chrániť určité domáce výrobky“ ,  
t. j. na zabránenie prijatiu protekcionistických opatrení.  
Zákaz uviesť na trh určitý výrobok alebo látku je najobmedzujúcejšie opatrenie  
členského štátu, ktoré môže prijať z hľadiska voľného pohybu. Vnútroštátne zákazy sú  
zamerané väčšinou na potraviny vrátane vitamínov a iných potravinových doplnkov.  
Členský štát, ktorý ukladá vnútroštátny zákaz na výrobok/látku, musí preukázať  
nevyhnutnosť opatrenia a v prípade potreby, že uvedenie na trh predmetných výrobkov  
predstavuje vážne riziko pre verejné zdravie a že tieto pravidlá sú v súlade so zásadou  
proporcionality.  
3
Európska komisia – definícia proporcionality: Zásada proporcionality upravuje, ako Európska únia vykonáva svoje  
právomoci. Táto zásada funguje rovnako ako zásada subsidiarity. Podľa zásady proporcionality platí, že EÚ podnikne na  
dosiahnutie svojich cieľov kroky len v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Táto zásada je  
zakotvená v článku 5 Zmluvy o EÚ, ktorý ustanovuje, že: „obsah a forma činnosti Únie neprekračuje rámec toho, čo je  
5
Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke  
Podnecovanie ku kupovaniu domácich výrobkov, označovanie krajiny pôvodu  
Povinnosť uložená štátom uviesť vyhlásenie o pôvode vo všeobecnosti predstavuje  
opatrenie s rovnocenným účinkom, ktoré je v rozpore s článkom 34 Zmluvy o fungovaní EÚ.  
V prípadoch, keď samotné členské štáty organizujú alebo podporujú propagačné kampane  
zahŕňajúce označenie kvality/pôvodu, Súdny dvor rozhodol, že tieto postupy minimálne  
potenciálne môžu mať obmedzujúce účinky na voľný pohyb tovaru medzi členskými štátmi.  
Takýto postup, ktorý je pripravený s cieľom podporiť distribúciu niektorých výrobkov  
vyrobených v určitej krajine alebo regióne a v ktorom reklamný odkaz zdôrazňuje pôvod  
príslušných výrobkov, môže podporiť spotrebiteľov v tom, aby kupovali takéto výrobky na  
4
úkor dovezených výrobkov . Rovnaké pravidlo platí v prípade označení informujúcich nie o  
5
krajine výroby, ale súlade výrobku s vnútroštátnymi normami .  
Pravidlá členského štátu týkajúce sa označenia pôvodu/kvality by sa mohli uznať, keby  
príslušný výrobok skutočne mal také vlastnosti a charakteristiky, ktoré súvisia so  
6
skutočnosťou, že výrobok má pôvod v určitej konkrétnej geografickej oblasti , alebo ak pôvod  
7
označuje osobitné miesto v tradícii predmetného regiónu. Takáto povinnosť môže byť tiež  
oprávnená, ak by balenie alebo označenie výrobku mohlo spotrebiteľov pomýliť.  
Opatrenia, ktoré podporujú alebo uprednostňujú nákup iba domácich výrobkov, sú  
opatreniami s rovnocenným účinkom podľa článku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ. Najznámejším  
8
prípadom takéhoto podnecovania na kupovanie domácich výrobkov bola vec Buy Irish , ktorá  
sa týkala rozsiahlej kampane podporujúcej prednostne nákup domácich výrobkov pred  
dovezenými výrobkami. Súdny dvor na základe toho, že kampaň bola jasným pokusom  
obmedziť tok dovozu, rozhodol, že došlo k porušeniu článku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ.  
Členské štáty môžu organizáciám povoliť, aby podporili nákup určitých typov ovocia a  
zeleniny, napríklad uvádzaním konkrétnych vlastností, dokonca aj keď odrody sú typické  
domáce výrobky, pokiaľ sa spotrebiteľom neodporúča kupovať domáce výrobky výhradne na  
9
základe ich domáceho pôvodu.  
4 Vec C-325/00 Komisia/Nemecko, Zb. 2002, s. I-9977 („aus deutschen Landen frisch auf den Tisch“); vec C-6/02  
Komisia/Francúzsko, Zb. 2003, s. I-2389;  
vec C-255/03 Komisia/Belgicko, neuverejnené v Zbierke.  
5 Vec C-227/06 Komisia/Belgicko, 2008, neuverejnené v Zbierke.  
6 Vec 12/74 Komisia/Nemecko, Zb. 1995, s. 181.  
7 Vec 113/80 Komisia/Írsko, Zb. 1981, s. 1625.  
8 Vec 249/81 Komisia/Írsko, Zb. 1982, s. 4005.  
9 Vec 222/82 Apple and Pear Development Council, Zb. 1983, s. 4083.  
6
Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke  
Príklady obmedzení, ktoré členské štáty využívanú na reguláciu trhu  
V článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ sú vymenované dôvody, ktoré by členský štát  
mohol použiť na odôvodnenie vnútroštátnych opatrení, ktoré bránia cezhraničnému obchodu:  
Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu  
tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou  
zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má  
umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného  
vlastníctva.“  
Verejná morálka, verejný poriadok , verejná bezpečnosť  
Členské štáty sa môžu rozhodnúť zakázať výrobok z morálnych dôvodov. Aj keď  
každý členský štát je zodpovedný za stanovenie noriem umožňujúcich, aby tovar bol v súlade  
s vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcim sa morálky, skutočnosťou zostáva, že vlastné  
uváženie je potrebné uplatňovať v zhode s povinnosťami vyplývajúcimi podľa práva EÚ.  
Napríklad každý zákaz dovozu výrobkov, ktorých uvádzanie na trh je obmedzené, ale  
nie zakázané, bude diskriminačné a v rozpore s ustanoveniami o „voľnom pohybe tovaru“.  
Väčšina prípadov, keď Súdny dvor priamo pripustil odôvodnenie z hľadiska verejnej  
10  
morálky, sa týkala obscénnych, nemravných predmetov , zatiaľ čo v iných veciach, v ktorých  
sa tiež použilo odvolanie na verejnú morálku, sa zistili iné vzájomne prepojené odôvodnenia  
11  
(verejný záujem vo veciach týkajúcich sa hazardných hier , ochrana mladistvých v prípade  
12  
označovania videonahrávok a DVD ).  
Ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín  
Ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín je najobľúbenejším odôvodnením, na  
základe ktorého sa členské štáty obvykle snažia odôvodniť prekážky voľnému pohybu tovaru.  
Aj keď judikatúra Súdneho dvora je v tejto oblasti veľmi obsiahla, sú niektoré zásadné  
pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať: nemožno sa odvolávať na ochranu zdravia, ak skutočným  
dôvodom opatrenia je ochrana domáceho trhu, aj keď v prípade chýbajúcej harmonizácie je na  
členskom štáte, aby rozhodol o úrovni ochrany; prijaté opatrenia musia byť primerané, t. j.  
obmedzujúce sa na to, čo je potrebné, na dosiahnutie legitímneho cieľa ochrany verejného  
zdravia.  
10 Vec 121/85 Conegate, Zb. 1986, s. 1007; vec 34/79 Henn a Darby, Zb. 1979, s. 3795.  
11 Vec C-275/92 Schindler, Zb. 1994, s. I-1039, bod 58 a citovaná judikatúra a vec C-124/97 Läärä a i., Zb. 1999, s. I-  
6067, bod 33.  
12 Vec C-244/06 Dynamic Medien, Zb. 2008, s. I-505.  
7
 
Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke  
Okrem toho sporné opatrenia musia byť dobre odôvodnené – poskytovať príslušné  
dôkazy, údaje (technické, vedecké, štatistické, nutričné) a všetky ďalšie relevantné  
13  
informácie .  
Uplatňovanie „zásady predbežnej opatrnosti“  
Zásadu predbežnej opatrnosti uplatnil Súdny dvor po prvýkrát vo veci National  
14  
Farmers’ Union , aj keď sa implicitne uvádzala v skoršej judikatúre. Súdny dvor konštatoval:  
„v prípadoch, keď existuje neistota o existencii alebo rozsahu rizík pre zdravie osôb, môže inštitúcia  
prijať ochranné opatrenia bez toho, aby musela čakať, kým sa existencia týchto rizík naplno prejaví“.  
Týmto výrokom sa vymedzujú okolnosti, na základe ktorých zákonodarný orgán  
(vnútroštátny, na úrovni EÚ alebo medzinárodný) môže prijať opatrenia na ochranu  
spotrebiteľov voči zdravotným rizikám, ktoré je možné vzhľadom na neistotu v súčasnom  
stave vedeckého výskumu spájať s výrobkom alebo službou.  
Súdny dvor opakovane konštatoval, že členské štáty musia uskutočniť hodnotenie  
15  
rizika pred prijatím preventívnych opatrení podľa článkov 34 a 36 Zmluvy o fungovaní EÚ .  
Súdny dvor sa podľa všetkého uspokojí so zistením, že je k dispozícii vedecká neistota a na  
základe tohto zistenia sa pri rozhodovaní o tom, aké opatrenia sa majú prijať, ponecháva  
16  
členským štátom alebo inštitúciám značné voľné uváženie . Opatrenia sa však nemôžu  
17  
zakladať na „čisto hypotetických úvahách“ .  
Ochrana životného prostredia  
Aj keď sa ochrana životného prostredia výslovne neuvádza v článku 36 Zmluvy o  
fungovaní EÚ, Súdny dvor ju uznal ako naliehavú povinnú požiadavku. Súdny dvor zastáva  
názor, že „…ochrana životného prostredia je „jedným zo základných cieľov Spoločenstva“, ktorý  
18  
môže ako taký odôvodňovať určité obmedzenia zásady voľného pohybu tovaru“  
13 Vec C-270/02 Komisia/Taliansko [2004] ECR 1559; vec C-319/05 Komisia/Nemecko, Zb. 2007, s. I-9811.  
14 Vec C-157/96 National Farmers’ Union a iní, Zb. 1998, s. I-2211.  
15 Vec C-249/07 Komisia/Holandsko, 2008, body 50 a 51, neuverejnené; vec C-41/02 Komisia/Holandsko, Zb. 2004,  
s. I-11375; vec C-192/01 Komisia/Dánsko, Zb. 2003, s. I-9693; vec C-24/00 Komisia/Francúzsko, Zb. 2004, s. I-1277.  
16 Vec C-132/03 Codacons a Federconsumatori, Zb. 2005, s. I-4167, bod 61 a vec C-236/01 Monsanto Agricoltura a  
iní, Zb. 2003, s. I-8105, bod 111.  
17 Vec C-236/01 Monsanto Agricoltura a iní, Zb. 2003, s. I-8105, bod 106; vec C-41/02 Komisia/Holandsko, Zb. 2004,  
s. 11375, bod 52; vec C-192/01 Komisia/Dánsko,  
Zb. 2003, s. I-9693, bod 49; vec C-24/00 Komisia/Francúzsko, Zb. 2004, s. I-1277, bod 56.  
18 Vec 302/86 Komisia/Belgicko, Zb. 1988, s. 4607, bod 8.  
8
Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke  
Ochrana spotrebiteľa  
Určité prekážky obchodu v rámci EÚ vyplývajúce z nezrovnalostí medzi  
ustanoveniami vnútroštátneho práva sa musia uznať, pokiaľ takéto ustanovenia platia bez  
rozdielu pre domáce i dovezené výrobky a môžu byť odôvodnené ako potrebné na účely  
uspokojenia naliehavých požiadaviek týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa alebo spravodlivého  
obchodu. Aby tieto opatrenia mohli byť prípustné, musia byť primerané sledovanému cieľu a  
tomu, že cieľ nie je možné dosiahnuť opatreniami, ktoré sú menej obmedzujúce pre obchod v  
19  
rámci EÚ .  
Smernou líniou v judikatúre Súdneho dvora je, že ak dovezený tovar je podobný  
domácemu, vhodné označenie, ktoré sa môže vyžadovať podľa vnútroštátnych právnych  
predpisov, bude dostačujúce na poskytnutie potrebných informácií o charaktere výrobku. Nie  
je prípustné žiadne odôvodnenie z dôvodu ochrany spotrebiteľa pre zbytočne obmedzujúce  
20  
opatrenia .  
Dôkazné bremeno  
Členský štát, ktorý tvrdí, že má dôvod oprávňujúci obmedzenie voľného pohybu, je  
zodpovedný za konkrétne preukázanie existencie dôvodu týkajúceho sa verejného záujmu,  
potreby predmetného obmedzenia a primeranosti obmedzenia v súvislosti so sledovaným  
cieľom. K dôvodom, ktoré členský štát uvedie, musia byť priložené primerané dôkazy alebo  
analýza spôsobilosti a proporcionality obmedzujúceho opatrenia prijatého týmto členským  
21  
štátom, ako aj presné údaje, ktoré umožňujú podporu jeho argumentácie . V tejto súvislosti  
sa bude považovať za nedostačujúce jednoduché vyhlásenie, že opatrenie je odôvodnené na  
22  
základe jedného z uznaných dôvodov, alebo ak bude chýbať analýza možných alternatív .  
Súdny dvor však nedávno poznamenal, že dôkazné bremeno nemôže viesť k tomu, aby  
sa od tohto členského štátu žiadalo, aby pozitívne preukázal, že žiadne iné mysliteľné  
23  
opatrenie neumožňuje dosiahnuť uvedený cieľ za tých istých podmienok .  
19 Vec 120/78 Rewe-Zentral, Zb. 1979, s. 649, bod 8; vec C-313/94 Graffi one, Zb. 1996, s. I-6039, bod 17; vec C-3/99  
Ruwet, Zb. 2000, s. I-8749, bod 50.  
20 Vec C-448/98 Guimont, Zb. 2000, s. I-10663 týkajúca sa francúzskych právnych predpisov vyhradzujúcich  
označenie Ementál na určitú kategóriu syrov s kôrkou;  
vec 261/81 Rau/De Smedt, Zb. 1982, s. 3961 týkajúca sa belgickej požiadavky, aby sa margarín predával v obaloch  
tvaru kocky.  
21 Vec C-14/02 ATRAL, Zb. 2003, s. I-4431, bod 69; vec C-254/05 Komisia/Belgicko, Zb. 2007, s. I-4269, bod 36.  
22 Vec C-265/06 Komisia/Portugalsko, Zb. 2008, s. I-2245, body 40 až 47.  
23 Vec C-110/05 Komisia/Taliansko, 2009, s. I-519, bod 66.  
9
Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke  
Záver  
Zásada voľného pohybu tovaru v Európskej únii je kľúčovým prvkom pri vytváraní  
a rozvoji vnútorného trhu. Je jednou zo základných slobôd ustanovených Zmluvou o založení  
Európskeho spoločenstva. Po vstupe do platnosti Lisabonskej zmluvy bola Zmluva o ES  
zmenená a doplnená a premenovaná na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Ustanovenia o  
voľnom pohybe tovaru (bývalé články 28 až 30 Zmluvy o ES) zostali nezmenené, ale boli  
prečíslované na články 34 až 36 Zmluvy o fungovaní EÚ.  
V článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ sú vymenované dôvody, ktoré by členský štát  
mohol použiť na odôvodnenie vnútroštátnych opatrení, ktoré bránia cezhraničnému obchodu:  
„Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu  
tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou  
zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má  
umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného  
vlastníctva.“  
Judikatúra Súdneho dvora EÚ ďalej stanovuje tzv. povinné požiadavky (napr. ochrana  
životného prostredia), na ktoré sa členské štáty môžu tiež odvolať pri obhajobe vnútroštátnych  
opatrení. Súdny dvor poskytuje úzky výklad zoznamu výnimiek v článku 36 Zmluvy o  
fungovaní EÚ, z ktorých všetky sa týkajú neekomických záujmov.  
Každé opatrenie musí zohľadňovať zásadu proporcionality. Dôkazné bremeno pri  
odôvodňovaní opatrení prijatých podľa článku 36 Zmluvy o fungovaní EÚ spočíva na  
členskom štáte, keď členský štát poskytne presvedčivé odôvodnenie, potom je na Komisii, aby  
dokázala, že v konkrétnom prípade sú prijaté opatrenia neprimerané.  
Aj keď je opatrenie opodstatnené podľa niektorej výnimky článku 36 Zmluvy o  
fungovaní EÚ, opatrenia „nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého  
obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi“.  
10  
 
Informácia: Voľný pohyb tovaru v Európskej únii v kocke  
Použité zdroje  
1. Európska komisia: Voľný pohyb tovaru - Príručka pre uplatňovanie ustanovení  
b769140091cd/language-sk, [cit. 11.9.2020]  
2. Oznámenie Komisie, Vnútorný trh pre tovar: základný kameň  
konkurencieschopnosti Európy, KOM(2007) 35 v konečnom znení.  
3. Vec 15/79 Groenveld, Zb. 1979, s. 3409; pozri tiež vec C-12/02 Grilli, Zb. 2003, s. I-  
11585, bod 41.  
4. Vec C-47/90 Delhaize/Promalvin (Rioja), Zb. 1992, s. I-3669  
5. Vec C-108/01 Consorzio del Prosciutto di Parma a Salumifi cio S. Rita, Zb. 2003, s. I-  
5121.  
6. Vec 155/80 Oebel, Zb. 1981, s. 1993.  
7. Vec 121/85 Conegate, Zb. 1986, s. 1007; vec 34/79 Henn a Darby, Zb. 1979, s. 3795.  
8. Vec C-275/92 Schindler, Zb. 1994, s. I-1039, bod 58 a citovaná judikatúra a vec C-  
124/97 Läärä a i., Zb. 1999, s. I-6067, bod 33.  
9. Vec C-244/06 Dynamic Medien, Zb. 2008, s. I-505.  
10. Vec C-270/02 Komisia/Taliansko [2004] ECR 1559; vec C-319/05 Komisia/Nemecko,  
Zb. 2007, s. I-9811.  
11. Vec C-157/96 National Farmers’ Union a iní, Zb. 1998, s. I-2211.  
12. Vec C-249/07 Komisia/Holandsko, 2008, body 50 a 51, neuverejnené; vec C-41/02  
Komisia/Holandsko, Zb. 2004, s. I-11375; vec C-192/01 Komisia/Dánsko, Zb. 2003, s. I-  
9693; vec C-24/00 Komisia/Francúzsko, Zb. 2004, s. I-1277.  
13. Vec C-132/03 Codacons a Federconsumatori, Zb. 2005, s. I-4167, bod 61 a vec C-236/01  
Monsanto Agricoltura a iní, Zb. 2003, s. I-8105, bod 111.  
14. Vec C-236/01 Monsanto Agricoltura a iní, Zb. 2003, s. I-8105, bod 106; vec C-41/02  
Komisia/Holandsko, Zb. 2004, s. 11375, bod 52; vec C-192/01 Komisia/Dánsko, Zb.  
2003, s. I-9693, bod 49; vec C-24/00 Komisia/Francúzsko, Zb. 2004, s. I-1277, bod 56.  
15. Vec 302/86 Komisia/Belgicko, Zb. 1988, s. 4607, bod 8.  
16. Vec 120/78 Rewe-Zentral, Zb. 1979, s. 649, bod 8; vec C-313/94 Graffi one, Zb. 1996, s.  
I-6039, bod 17; vec C-3/99 Ruwet, Zb. 2000, s. I-8749, bod 50.  
17. Vec C-448/98 Guimont, Zb. 2000, s. I-10663 týkajúca sa francúzskych právnych  
predpisov vyhradzujúcich označenie Ementál na určitú kategóriu syrov s kôrkou;  
18. vec 261/81 Rau/De Smedt, Zb. 1982, s. 3961 týkajúca sa belgickej požiadavky, aby sa  
margarín predával v obaloch tvaru kocky.  
19. Vec C-14/02 ATRAL, Zb. 2003, s. I-4431, bod 69; vec C-254/05 Komisia/Belgicko, Zb.  
2007, s. I-4269, bod 36.  
20. Vec C-265/06 Komisia/Portugalsko, Zb. 2008, s. I-2245, body 40 až 47.  
21. Vec C-110/05 Komisia/Taliansko, 2009, s. I-519, bod 66.  
11