Schválením predkladaného návrhu ústavného zákona nepríde priamo k povereniu Výboru európskej záležitosti výkonom pôsobnosti NR SR podľa čl. 2 ods. 3, iba sa tým vytvorí pre takého poverenie výboru zákonom ústavná možnosť. Tú bude potom možné naplniť doplnením a úpravou § 58a ods. 3 a 4 zákona o rokovacom poriadku NR SR
Druhým bodom predkladaného návrhu novely ústavného zákona sa navrhuje upraviť znenie čl. 2 ods. 4 ústavného zákona tak, aby bol jednoznačne jasný jeho účel a aby tento účel zodpovedal zámeru ústavodarcu pri schvaľovaní návrhu ústavného zákona v roku 2004.
Návrh ústavného zákona v roku 2004 upravoval čl. 2 ods. 4 nasledovne: „Ak Národná rada Slovenskej republiky schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ak sa Národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do troch týždňov od jeho predloženia, alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska predložený vládou a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko Slovenskej republiky, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska, ktoré predložila vláda Slovenskej republiky.“
Dôvodová správa k návrhu ústavného zákona k tomuto ustanoveniu uvádzala: „Záväznosť schváleného stanoviska Slovenskej republiky je navrhnutá tak, aby bola rešpektovaná autorita parlamentu a zároveň aby mala vláda dostatok priestoru na vyjednávanie. S týmto cieľom sa navrhuje model, ktorý zabezpečí funkčnosť a efektívnosť spolupráce parlamentu a vlády. Preto sa navrhuje, aby v prípade ak národná rada schváli návrh stanoviska vlády, bol člen vlády schváleným stanoviskom viazaný. V prípade, ak sa národná rada do 3 týždňov od doručenia nevyjadrí k návrhu stanoviska, člen vlády bude viazaný návrhom stanoviska, ktoré schválila vláda. Tento postup umožňuje, aby sa parlament alebo príslušný výbor zaoberal len otázkami, ktoré považuje za dôležité a svojím nekonaním neblokoval vládu v rokovaniach. Rovnako bude člen vlády viazaný návrhom stanoviska schváleným vládou aj v prípade, ak národná rada neschváli návrh, avšak neprijme v danej veci iné stanovisko Slovenskej republiky. Ide o snahu prinútiť národnú radu vyjadrovať so stanoviskom vlády konštruktívny nesúhlas.“
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zámerom navrhovaného ustanovenia bolo umožniť NR SR schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky odlišné od návrhu stanoviska predloženého vládou. Avšak pre prípad, že by NR SR v navrhovanej lehote v predmetnej veci nekonala (nevyjadrila sa k návrhu vlády, alebo návrh vlády síce odmietla, ale neschválila iné stanovisko), sa navrhovalo, aby toto nekonanie nemalo za následok, že Slovenská republika nebude mať v danej veci žiadne stanovisko. Navrhnutým riešením bolo, že v takom prípade bude člen vlády viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky, ktoré predložila vláda.
V priebehu legislatívneho procesu v NR SR však došlo k zmene navrhovaného znenia druhej vety čl. 2 ods. 4. Stalo sa tak v druhom čítaní schválením pozmeňujúceho návrhu č. 5 Spoločnej správy výborov, ktorým sa znenie druhej vety čl. 2 ods. 4 zmenilo na nasledovné: „Ak sa Národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia, alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky.“
Odôvodnenie k pozmeňujúcemu návrhu č. 5 Spoločnej správy výborov uvádza: „Lehotu na schválenie stanoviska sa navrhuje skrátiť na dva týždne a následne sa navrhuje spresniť