Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský a Rastislav Schlosár.

Predložený návrh zákona má za cieľ výrazne obmedziť plytvanie verejnými zdrojmi a ušetriť prostriedky vo výške okolo 2 – 3 miliárd eur ročne v štátnom rozpočte.

Slovenská republika od svojho vzniku hospodárila iba so schodkovým rozpočtom. Prebytkový, resp. aspoň vyrovnaný rozpočet sa stáva čím ďalej, tým viac nerealizovateľným plánom. Hospodárenie všetkých vlád, vrátane tejto súčasnej, bolo nezodpovedné a bez ohľadu na ďalšie generácie, ktoré obrovský nahromadený dlh, dnes na úrovni 60 miliárd eur, budú musieť splácať.

Každé euro z verejných zdrojov by sa malo vynaložiť hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Preto cieľom vlády ako aj ostatných, najmä kontrolných, orgánov je zabezpečiť a vymáhať, aby sa verejné prostriedky vynakladali iba na také výdavky, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre fungovanie a dosahovanie stanovených cieľov a zároveň, aby zákazky neboli predražené.

Plytvanie s verejnými prostriedkami má mnoho rôznych príčin. Tento návrh zákona sa zameriava na plytvanie, ktoré sa pravidelne opakuje v posledný mesiac každého kalendárneho roka, tzv. decembrový efekt. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy možno verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok použiť do konca rozpočtového roka. Toto pravidlo každoročne spôsobuje, že jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu sa snažia nevyčerpané prostriedky na poslednú chvíľu minúť, aby neprepadli. Navrhovatelia tohto zákona si dovoľujú tvrdiť, že vo väčšine prípadov sa jedná o zbytočné a často aj predražené nákupy.

Pre presnejšiu ilustráciu uvádzame čísla z minulého roka. V júli 2021 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu na úrovni 12,757 mld. eur, čo predstavuje priemernú sumu výdavkov na úrovni 1,822 mld. eur mesačne. V novembri boli celkové výdavky na úrovni 19,679 mld. eur, čo predstavuje priemernú sumu výdavkov na úrovni 1,789 mld. eur mesačne.

Od januára do novembra bolo teda každý mesiac vynaložených zhruba 1,8 mld. eur zo štátneho rozpočtu. Analyticky by teda výdavky k decembru 2021 mali predstavovať sumu zhruba 21,5 mld. eur (19,7 k novembru + 1,8 priemerné výdavky). Skutočné výdavky boli však vo výške 24,211 mld. eur, čo predstavuje navýšenie až o 2,7 miliardy eur oproti predchádzajúcej spotrebe.

Navrhovatelia zákona preto predkladajú jednoduchý, ale účinný nástroj, ktorý takémuto nehospodárnemu plytvaniu zabráni. Skutočné výdavky štátneho rozpočtu podľa navrhovateľov v poslednom kalendárnom mesiaci nebudú môcť prekročiť jednu desatinu celkových skutočných výdavkov štátneho rozpočtu za prvých desať kalendárnych mesiacov v aktuálnom rozpočtovom roku. Ministerstvo financií preto upraví záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok všetkým správcom kapitol tak, aby sa v decembri nemohlo minúť nadbytočne viac.

Tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na znižovanie deficitu, dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ušetrené prostriedky sa budú môcť použiť na znižovanie dlhu, zvyšovanie dôchodkov, investovanie do zdravotníctva alebo sa môžu výrazným spôsobom znížiť dane. Pre ilustráciu o aké veľké finančné prostriedky sa jedná, ak by bol tento návrh zákona schválený, mohla sa by sa sadzba DPH znížiť až na 12 % a štátny rozpočet by neprišiel o žiadne ďalšie príjmy. Občanom Slovenska ako aj podnikateľom a ekonomike by to však výrazne pomohlo.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške okolo 2,7 miliardy eur, žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Účinnosť návrhu zákona sa so zohľadnením dostatočnej legisvakačnej lehoty navrhuje od 1. júla 2022.