1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa predkladá ako návrh skupiny poslancov NRSR za stranu HLAS – sociálna demokracia.
V Čl. I. sa navrhuje v reakcii na aktuálny stav šírenia ochorenia Covid-19 a s ním súvisiacou zlou finančnou situáciou podnikov pôsobiacich v gastronómií, dočasne znížiť sadzbu dane z pridanej hodnoty na úroveň 5 % na služby spojené s podávaním jedál a nápojov a následne od 1. januára 2023 ponechať trvalo sadzbu dane z pridanej hodnoty na úrovni 10 % pre tieto služby.
Gastronomické odvetvie bolo jedným z odvetví najviac zasiahnutých pandémiou. Reštaurácie a pohostinstvá museli byť dlhodobo zatvorené a i počas lepších období mohli fungovať len v obmedzenom režime. V prvej vlne pandémie, počas marca a apríla 2020, ukazoval vývoj tržieb stravovacích zariadení zaznamenaných v eKase prepad o vyše 80 %. Obmedzenia pohybu obyvateľstva z októbra spôsobili ďalší prepad tržieb cez eKasu o 70 %. Tretia vlna pandémie a obmedzenia zavedené v druhej polovici roka 2021, ktoré gastro prevádzky de facto zatvorili, znamenajú, že podnikatelia v gastronómií čelia bezprecedentnej kríze a hrozbe núteného ukončenia podnikania.
Zároveň sa prevádzkam zvýšili náklady spojené s dodržiavaním hygienických nariadení. Mnohé z podnikov v tomto odvetví boli počas krízy zatvorené a skončili so svojou činnosťou, zvyšné sa snažia prežiť. I toto odvetvie však štát nevyhnutne potrebuje. Podnikatelia pôsobiaci v ňom umožňujú stravovanie zamestnancov z iných sektorov, ďalší sa zasa výrazným spôsobom podieľajú na servise, ktorý je poskytovaný turistom. Taktiež tento sektor tvorí podstatnú časť celkovej zamestnanosti obyvateľstva. Je teda v záujme štátu mať funkčné a prevádzkyschopné gastronomické podniky. Väčšina gastro prevádzok využila podporu štátu na udržanie zamestnanosti, ktorá však podľa názoru iniciatív v gastronómií nebola nedostatočná, a museli i napriek tomu pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov. Niektorí podnikatelia využili tiež odklad odvodov, preddavkov na daň a splátok úverov, čo však bolo len dočasné riešenie, ktoré oddialilo nevyhnutné ekonomické záťaže.
Zníženie sazdby DPH predstavuje efektívny a adresný krok na pomoc týmto ťažko skúšaným podnikateľom. Nie len, že zostane viac financií podnikateľom, zníženie cien tatiež dokáže prilákať väčší počet zákazníkov. Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré stále uplatňujú základnú sadzbu DPH na stravovacie služby. So sadzbou 20 % Slovensko štvrtú najvyššiu DPH na gastro služby v EÚ. Zníženú sadzbu DPH na reštauračné služby (5 % 13 %) aplikuje 19 štátov Európskej únie. Toto opatrenie je jedným z krokov odporúčaných Európskou komisiou pre členské štáty na elimináciu dopadov pandémie na gastro sektor.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
2
Osobitná časť
K čl. I
K Bodu 1
Navrhovaným doplnením ustanovenia § 27 o nový odsek 3 sa bude aplikovať mimoriadne znížená sadzba dane z pridanej hodnoty 5% zo základu dane na služby uvedené v prílohe č. 7b.
K Bodu 2
Prikladá sa nová príloha č. 7b, ktorá vymedzuje vybrané služby, pri ktorých sa uplatní znížená sadzba dane 5% zo základu dane. Jedná sa o služby spojené s podávaním jedál a nápojov a sú zadefinované v súlade s prílohou III. Smernice rady 2006/112/ES a vychádzajú z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 65) v platnom znení.
K Bodom 3, 4 a 5
Rušia sa ustanovenia vymedzujúce mimoriadne zníženú sadzbu dane, vrátane prílohy 7b. Služby spojené s podávaním jedál a nápojov sa zaraďujú pod režim zníženej sadzby dane v § 27 ods. 2 a vkladajú sa do prílohy č. 7a.
K čl. II
Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť sa navrhuje, aby časti zákona, ktoré zavádzajú mimoriadne zníženie sadzby dane nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia. Zvyšné časti, teda zrušenie mimoriadneho zníženia sadzby dane a zaradenie služieb spojených s podávaním jedál a nápojov pod režim zníženej sadzby dane, nadobudne účinnosť k 1. januáru 2023.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
3. Predmet návrhu zákona: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;
a) je upravený v primárnom práve Európskej únie článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie,
b) je upravený v sekundárnom práve Európskej únie Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v. L 347, 11.12.2006), ktorá stanovuje spoločný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii; Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 65) v platnom znení,
c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: Nie prekladaným návrhom právneho predpisu dotknuté.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie: Úplný.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona so sebou môže priniesť negatívne aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy nezakladá totiž zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, avšak predpokladá sa zníženie výberu dane z pridanej hodnoty zo služieb spojených s podávaním jedál a nápojov. Vzniknutý negatívny dopad na výber dane z pridanej hodnoty však môže byť podľa predpokladu postupne dorovnaný príjmami zo zvýšeného dopytu po týchto službách na základe ich nižšej ceny pre konečného spotrebiteľa.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.