DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky v súlade s uzneseniami vlády Slovenskej republiky č. 469 z 10. októbra 2018 a č. 491 z 2. októbra 2019 vypracovalo návrh zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Hlavným cieľom návrhu zákona je transpozícia čl. 32a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19. 6. 2018) (ďalej len „V. AML smernica“), ako aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1153, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (Ú. v. EÚ L 186, 11. 7. 2019) (ďalej len „informačná smernica“).

V návrhu sú tiež zohľadnené odporúčania výboru Rady Európy MONEYVAL vyplývajúce z jeho piatej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Návrh zároveň reflektuje požiadavky Európskej komisie na nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení (ďalej len „IV. AML smernica“).

Z vyššie uvedených smerníc vyplynula požiadavka na zriadenie centralizovaného automatizovaného mechanizmu, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci, ktorých okruh vychádza z informačnej smernice (napr. finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby), včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov, vrátane bezpečnostných schránok, čo je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov, resp. následného zaistenia majetku a výnosov z trestnej činnosti.

V tejto súvislosti boli identifikované dve alternatívy technologického riešenia danej problematiky, a to zriadenie centrálneho registra účtov alebo využitie elektronického systému vyhľadávania údajov. Po dôkladnej analýze prínosov týchto dvoch variantov, ako aj na základe odporúčaní Európskej komisie a po vzore väčšine členských štátov EÚ, bolo rozhodnuté o zriadení centrálneho registra účtov. Táto alternatíva je z hľadiska predpokladaných prínosov najvýhodnejšia, oproti vyhľadávaciemu systému v sebe kumuluje niekoľko výhod, ide predovšetkým o rýchlosť a bezpečnosť získania informácií, jednoduchosť zasielania dopytov, vylúčenie potreby formou plošného dopytu oslovovať všetky finančné inštitúcie, ktoré tak nie sú nútené prijímať nákladné personálne a technické opatrenia zaručujúce aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dopytu.

Centrálny register účtov predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové riešenie aj s ohľadom na predpokladané zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov členských štátov EÚ a zaťažovanie finančných inštitúcií s okamžitým vybavovaním žiadostí, keďže registre účtov sa majú v budúcnosti v rámci EÚ vzájomne prepojiť.

Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude ministerstvo financií, ktoré vydá všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podrobnosti o náležitostiach, štruktúre a formáte zasielaných informácií na zápis do centrálneho registra účtov, ako aj ďalšie podrobnosti o spôsobe odovzdávania údajov.

Zmenami a doplnením zákona č. 297/2008 Z. z. dôjde zároveň k úprave a sprecizovaniu existujúcich pravidiel zameraných na predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Návrh však iba modifikuje niektoré čiastkové aspekty tak, aby boli splnené požiadavky správnej a úplnej transpozície IV. a V. AML smernice a odporúčania výboru Rady Európy MONEYVAL.

Zmenami v zákone o bankách sa previaže navrhovaná právna úprava o centrálnom registri účtov s právnou úpravou bankového tajomstva a zefektívni sa komunikácia medzi bankami a oprávnenými orgánmi. Návrh zákona obsahuje tiež súvisiace zmeny v zákone o cenných papieroch a zákone o finančnej správe.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy (pozitívne aj negatívne), na informatizáciu (pozitívne), na podnikateľské prostredie (pozitívne aj negatívne); uvedené vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu na 1. máj 2022.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

-čl. 32a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „V. AML smernica“),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (ďalej len „informačná smernica“)

Termín začiatku a ukončenia PPK

19. 3. 2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

28.4. – 18.5.2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

december 2021

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Povinnosť vybudovať centrálny register účtov (ďalej len „CRÚ“) vyplýva z čl. 32a V. AML smernice a budúce prepojenie centrálnych registrov účtov na úrovni EÚ vyplýva z čl. 4 a

nasl. informačnej smernice.

Z vyššie uvedených smerníc vyplýva požiadavka na zriadenie centralizovaného automatizovaného mechanizmu, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci, ktorých okruh vychádza z informačnej smernice, včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov, vrátane bezpečnostných schránok, čo je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov, resp. následného zaistenia majetku a výnosov z trestnej činnosti.

Problematika absencie centrálneho registra účtov bola príslušnými orgánmi SR identifikovaná ako zraniteľnosť už v procese Národného hodnotenia rizík legalizácie príjmov

z trestnej činnosti a financovania terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky za roky

2011-2015 (uznesenie vlády SR č. 207 zo 7. mája 2019). Súčasne, v správe z 5. kola

hodnotenia SR výborom Rady Európy MONEYVAL sa absencia centrálneho registra účtov

identifikovala nielen ako technický nedostatok (napr. Odporúčanie 31), ale najmä ako významná prekážka pri dosahovaní potrebnej úrovne efektívnosti v rámci činnosti

orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní finančného vyšetrovania (IO7,

IO8).

Vytvorenie centrálneho registra účtov, ktorý by bol dostupný pre finančnú spravodajskú jednotku a orgány činné v trestnom konaní, je zadefinovaný ako druhé prioritné opatrenie na

odstránenie zistených nedostatkov v rámci národného mechanizmu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a ďalšej ekonomickej kriminalite (napr. boj proti podvodom), zneužívaniu schém právnických osôb, korupcie a proti iným nezákonným operáciám. Navyše, na uvedenú požiadavku reaguje aj aktuálne Programové

vyhlásenie vlády, najmä v kontexte povinnosti zaviesť efektívne finančné vyšetrovanie.

Vybudovanie centrálneho registra účtov ako efektívneho nástroja v danej oblasti pre orgány vynucovania práva (operatíva, OČTK a súdy) nie je založené len na transpozičných

požiadavkách, ale primárne na potrebách praxe.

Efektivita činnosti najmä orgánov činných v trestnom konaní a daňových orgánov je totiž v značnej miere závislá na tom, ako rýchlo dokážu získať informácie od finančných inštitúcií. Súčasný systém vyžadovania informácií znamená dotazovať všetky finančné inštitúcie listinnou formou (okrem finančnej spravodajskej jednotky, ktorá využíva dátové schránky). Finančné inštitúcie sú následne povinné vypracovať odpoveď, a to aj v prípade negatívneho výsledku. Dochádza pri tom k zdržaniu tak pri vypracovaní a rozosielaní žiadosti, ako i pri spracovaní odpovedí, takže požadované informácie často obdrží žiadateľ v lehote viac ako 30 dní. Nehľadiac na nadbytočné vecné a osobné náklady spojené s "negatívnymi" odpoveďami na oboch stranách, takýmto spôsobom často dochádza k nenávratnému úniku finančných prostriedkov, ktoré mali byť zaistené pre príslušné konanie.

Predkladaný návrh v čl. IV novelou zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.“) zároveň:

-reaguje na odporúčania výboru MONEAYVAL vyplývajúce z jeho piatej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF a

-reflektuje požiadavky Európskej komisie na nesprávnu transpozíciu smernice

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Cieľom predloženého návrhu zákona je zriadenie a úprava práv a povinností súvisiacich s prevádzkou CRÚ, ktorý uľahčí oprávneným orgánom verejnej moci prístup k informáciám o majiteľoch, disponentoch bankových účtov alebo platobných účtov, nájomcov bezpečnostných schránok, ako aj o konečných užívateľoch výhod. Zriadenie CRÚ je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov trestných činov, resp. následnom zaistení majetku a výnosov z trestnej činnosti. Dôvodom zriadenia CRÚ je aj skutočnosť, že v súčasnosti pri komplikovanom a neefektívnom spôsobe získavania informácií od finančných inštitúcií

(klasické dožiadanie v listinnej podobe, kedy finančná inštitúcia doručí odpoveď

spravidla do 30 dní, momentálne je priemerná doba vybavovania dožiadaní cca 2

mesiace) dochádza k zmareniu účelu jednotlivých konaní či procesov, ktoré vedú príslušné

štátne orgány. Zmyslom právnej úpravy je teda zabezpečiť rýchly prístup k uvedeným

informáciám pre tie orgány verejnej moci, ktoré ich pre svoju efektívnu činnosť potrebujú

získať v čo najkratšom čase tak, aby boli schopné operatívne reagovať na presuny

finančných prostriedkov.

Zriadením CRÚ sa dosiahne predovšetkým rýchly, bezpečný, efektívny a pritom jednoduchý spôsob získavania požadovaných informácií, z dlhodobého hľadiska prinášajúci zníženie finančných nákladov na oboch stranách, nakoľko finančné inštitúcie už nebudú nútené prijímať nákladné personálne a technické opatrenia zaručujúce aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dotazu. CRÚ predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové

riešenie aj s ohľadom na predpokladané zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov

členských štátov EÚ a s tým súvisiace zaťažovanie finančných inštitúcií s okamžitým

vybavovaním žiadostí, keďže registre účtov sa budú v rámci EÚ vzájomne prepájať.

Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré vydá všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podrobnosti o náležitostiach, štruktúre a formáte zasielaných informácií na zápis do centrálneho registra účtov, ako aj ďalšie podrobnosti o spôsobe odovzdávania údajov.

Z registra sa budú poskytovať oprávneným orgánom verejnej moci (napr. finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby, Finančná správa Slovenskej republiky a pod.) údaje v elektronickej podobe priamym, nepretržitým a diaľkovým spôsobom na základe zadania jedinečného

identifikátora používateľa patriaceho konkrétnej fyzickej osobe a označenia konania, v rámci ktorého sa majú poskytnúť údaje z centrálneho registra účtov. Tieto údaje spolu s údajmi o výsledku vyhľadávania tvoria tzv. logy, ktoré slúžia na účely monitorovania ochrany osobných údajov, vrátane kontroly prípustnosti žiadosti a zákonnosti spracúvania osobných údajov a na zaistenie bezpečnosti osobných údajov.

Prístup k informáciám z CRÚ sa umožní iba v jednotlivých prípadoch zamestnancom

príslušných orgánov, ktorí budú osobitne určení a oprávnení na plnenie ich úloh.

Dôležitou súčasťou navrhovaného zákona je zabezpečenie CRÚ prostredníctvom logov,

ktoré obsahujú

a)označenie konania, na účely ktorého sa poskytli údaje z CRÚ,

b)dátum a čas vyhľadávania,

c)jedinečný identifikátor výsledkov,

d)označenie oprávneného orgánu,

e)jedinečný identifikátor používateľa,

f)typ zadaných vyhľadávacích údajov.

Návrh zákona zároveň reflektuje ústavnoprávne hľadisko a ochranu základných práv a slobôd v súlade s informačnou smernicou, ktorá v preambule uvádza, že v smernici sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané v čl. 6 Zmluvy o EÚ a v Charte základných práv Európskej únie, ako aj základné práva a zásady stanovené v medzinárodnom práve a medzinárodných dohodách, ktorých zmluvnými stranami sú Únia alebo všetky členské štáty, vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v ústavách členských štátov v ich príslušných oblastiach pôsobnosti, nakoľko smernica stanovuje prísne podmienky prístupu k informáciám o bankových účtoch obsiahnutých v centralizovaných

registroch účtov.

Cieľom predkladaného návrhu v čl. IV (novela zákona č. 297/2008 Z. z.) je tiež implementovať odporúčania výboru MONEYVAL z jeho piatej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike, revidované odporúčania FATF a požiadavky Európskej komisie na nesprávnu transpozíciu smernice (EÚ) 2015/849.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Čl. I

A: Finančné inštitúcie, ktorých sa návrh týka

Banky a pobočky zahraničných bánk 28

Platobné inštitúcie a pobočky zahraničných platobných inštitúcií 11

Inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných inštitúcií elektronických peňazí 1

Centrálny depozitár 2

B: Orgány majúce prístup k údajom

Údaje z centrálneho registra účtov sa budú poskytovať na účely uľahčenia prístupu k údajom

o účtoch a bezpečnostných schránkach vedených alebo prenajímaných na území Slovenskej republiky pre tieto orgány:

a)osobitnému útvaru služby finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,

b)orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania,

c)Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, colnému úradu a daňovému úradu na účely výkonu správy daní a colného dohľadu,

d)Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na účely odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti,

e)službe kriminálnej polície, službe finančnej polície a inšpekčnej službe Policajného zboru na účely odhaľovania trestných činov, zisťovania ich páchateľov a pátrania po nich,

f)službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu o preukazovaní pôvodu majetku,

g)Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok v ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu,

h)Slovenskej informačnej službe na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu podľa osobitného predpisu,

i)Vojenskému spravodajstvu na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,

j)Kriminálnemu úradu finančnej správy na účely

1. odhaľovania trestných činov, zisťovania ich páchateľov a pátrania po nich,

2. ich poskytnutia Európskemu úradu pre boj proti podvodom,

k)ministerstvu financií v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných sankcií podľa osobitného predpisu.

Všetky uvedené subjekty spadajú do kategórie orgánov, ktoré sú už v súčasnosti

oprávnené vyžadovať pri svojej činnosti od finančných inštitúcií informácie tvoriace

bankové tajomstvo v plnom rozsahu, preto nedochádza k novému prelomeniu

mlčanlivosti vo vzťahu k týmto subjektom či rozšíreniu ich opravení požadovať

informácie na iné účely ako doposiaľ. Účel získavania informácií je jednoznačne

vymedzený príslušnými právnymi predpismi pre oblasť trestného či daňového konania, činnosť finančnej spravodajskej jednotky alebo spravodajských služieb, teda jednoznačne na účely, ktoré predstavujú významný záujem štátu. Oprávnení žiadatelia pritom nebudú

dostávať iné informácie ako tie, ktoré už v súčasnosti môžu od finančných inštitúcií žiadať

priamo, alebo prostredníctvom elektronického systému prevádzkovaného spoločnosťou

CRIF – Slovak Credit Bureau, s.r.o.

Z uvedených dôvodov nedochádza k porušeniu ústavného práva občanov na súkromie,

právna úprava rieši len „technický spôsob“ poskytovania informácií príslušným orgánom. Návrhom sa teda nemení súčasné postavenie žiadateľov o informácie od finančných inštitúcií, vytvára sa len nový nástroj, ktorý predstavuje podstatne

modernejší a rýchlejší technologický postup získavania údajov.

C: Správca a prevádzkovateľ

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

D: Orgán dohľadu

Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a subjekty oprávnené vstupovať do centrálneho registra účtov

Čl. IV (novela zákona č. 297/2008 Z. z.)

povinné osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z.,

vnútroštátny správca podľa § 25a zákona č. 297/2008 Z. z.,Finančná spravodajská jednotka

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Informačná smernica vyžaduje okamžitý, nefiltrovaný, bezprostredný a priamy prístup k informáciám z centralizovaných registrov bankových účtov.

V súvislosti so zriadením centralizovaného automatizovaného systému sa uskutočnili viaceré stretnutia zástupcov Ministerstva vnútra SR, Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií SR a Slovenskej bankovej asociácie. V rámci týchto stretnutí boli identifikované nasledovné alternatívy riešenia danej problematiky:

Alternatíva A): Využitie existujúceho automatizovaného elektronického komunikačného systému prevádzkovaného spoločnosťou CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. (ďalej len „elektronický systém CRIF“).

Z analýzy funkcionality elektronického systému CRIF vyplynulo, že tento v súčasnosti nie je schopný poskytovať informácie oprávneným orgánom okamžite a nefiltrovane (údaje sa

poskytujú iba cez pracovné dni v čase od 8:00 do 17:00), ako aj v rozsahu požadovanom V.

AML smernicou (napr. údaje o konečnom užívateľovi výhod, majiteľovi bezpečnostnej schránky, údaje o majiteľovi/disponentovi platobných účtov). Výhodou tohto systému je, že na základe žiadosti oznamuje zostatok, t. j. stav na účte k aktuálnemu dňu, stav na

bežnom účte, vkladovom účte, účte stavebného sporenia, ako aj stav na účte

k staršiemu dátumu.

Aby uvedený systém spĺňal požiadavky V. AML smernice bude podľa vyjadrenia Slovenskej

bankovej asociácie potrebné zabezpečiť rozsiahle rozšírenie existujúceho technického

riešenia tohto elektronického systému.

V tejto súvislosti boli identifikované negatívne vplyvy na štátny rozpočet, pričom podľa vyjadrenia CRIF s. r. o. hrubý odhad nákladov na vývoj technického riešenia by predstavoval cca 586 000 eur bez DPH/jeden subjekt – finančná spravodajská jednotka (spolu vo výške 703 200 eur s DPH). Po spustení elektronickej komunikácie ročné náklady na jeho ďalšiu prevádzku predstavujú približne 86 000 eur bez DPH/jeden subjekt – finančná spravodajská jednotka (spolu vo výške 103 200 eur s DPH). Je potrebné vziať do

pozornosti, že uvedená suma bola vyčíslená iba vo vzťahu k finančnej spravodajskej

jednotke, ktorá predpokladala cca 40 užívateľov a 200 000 dopytov ročne.

Na ilustráciu – podľa dodatku k Zmluve uzatvorenej medzi Finančným riaditeľstvom SR a CRIF s.r.o. zo 17. mája 2018, zverejnenej v centrálnom registri zmlúv, vyplýva, že za služby vo forme vývoja a implementácie rozhrania pre elektronickú komunikáciu zaplatí finančné riaditeľstvo cenu 1 vo výške 274 400 eur bez DPH, cenu 2 vo výške 148 000 eur bez DPH, cenu 3 vo výške 75 000 eur bez DPH/ročne a cenu 4 vo výške 37 800 eur bez DPH (spolu vo výške 642 040 eur s DPH).

Vzhľadom k tomu, že príslušnými orgánmi oprávnenými žiadať informácie by mali byť okrem finančnej spravodajskej jednotky napr. aj orgány činné v trestnom konaní, súdy, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo alebo Finančné riaditeľstvo SR, je

evidentné, že náklady budú predstavovať podstatne vyššiu sumu, ktorá sa odvíja od

počtu subjektov, počtu jednotlivých užívateľov, ako aj počtu dopytov, ktoré napr. úrad kriminálnej polície Prezídia PZ predpokladá v počte cca 5 mil. ročne.

Negatívom alternatívy A) sú teda aj rastúce náklady na strane štátu, pričom značná časť z nich môže byť nahradená Centrálnym registrom účtov prevádzkovaným Ministerstvom financií SR.

Nevýhodou elektronického systému CRIF je, že pracuje na princípe plošného rozosielania dotazov do všetkých finančných inštitúcií, ktoré vo väčších bankách spracuje automatizovane príslušný software, v menších bankách sú dotazy spracovávané manuálne. Z uvedených dôvodov bolo identifikované významné riziko pre činnosť finančnej spravodajskej jednotky, spravodajských služieb, ako aj OČTK spôsobené týmto plošným šírením osobných údajov a možným únikom informácií o subjektoch, voči

ktorým by viedli tieto orgány vyšetrovanie, resp. ktoré sú v záujme príslušných spravodajských služieb. Plošné rozosielanie dotazov na všetky finančné inštitúcie obsahuje kompletné identifikačné údaje záujmového subjektu, pričom nie je vylúčené, že sa dostanú aj k zamestnancovi finančnej inštitúcie, ktorý spracúva žiadosť a môže mať k tomuto záujmovému subjektu blízky vzťah, a preto by mohlo dôjsť k zneužitiu a manipulácii s týmito informáciami (nie je naplnená požiadavka V. AML smernice, že žiadna

sprostredkovateľská inštitúcia nesmie zasahovať do požadovaných údajov).

Finančné inštitúcie sú schopné poskytnúť informácie spravidla do jedného pracovného dňa, najneskôr do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti. Plánovaná doba, počas ktorej vyhľadávací systém spracúva požiadavky závisí od dostupnosti spracovania na strane jednotlivých finančných inštitúcií, t. j. len cez pracovné dni a počas bežnej pracovnej doby zamestnancov (nie je naplnená požiadavka V. AML smernice na okamžitý

a nefiltrovaný prístup finančnej spravodajskej jednotky k informáciám).

Elektronický systém CRIF obsahuje viaceré nedostatky, ktoré sa nedajú odstrániť: dotaz, ktorý obsahuje osobné údaje osoby, je rozposlaný do všetkých finančných inštitúcií, ktoré sú tak informované aj v prípade, že táto osoba nie je ich klientom (neproporciálne šírenie

osobných údajov) a zároveň tým dostanú informáciu, že o túto osobu sa zaujíma určitý

štátny orgán. Táto dekonšpirácia je z hľadiska činnosti OČTK a spravodajských služieb

neprijateľná.

Nevýhodou tohto systému je aj skutočnosť, že žiadateľ musí sledovať, či obdržal odpoveď od všetkých dotazovaných inštitúcií, resp. čakať na poslednú odpoveď; dovtedy nemá istotu komplexnosti.

Elektronický systém CRIF neumožňuje plnú automatizáciu pri vybavovaní žiadosti a záporné odpovede (že klient nemá u dotazovanej inštitúcii produkt) predstavujú oveľa väčší počet, ako odpovede kladné. V praxi by tak naďalej dochádzalo k významnému zaťažovaniu finančných inštitúcií (nárast finančných nákladov) v súvislosti s osobnými nákladmi na spracovanie vysokého počtu dotazov a následné vyhodnocovanie i negatívnych odpovedí, pričom značná časť z nich môže byť nahradená efektívnejším

riešením CRÚ.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že elektronický systém CRIF nie je schopný spoľahlivo pokryť požiadavky oprávnených užívateľov, ako aj požiadavky príslušných smerníc. Systém CRIF bol v minulosti prakticky testovaný finančnou spravodajskou jednotkou a bol vyhodnotený ako absolútne nevyhovujúci pre činnosť finančnej spravodajskej jednotky.

Alternatíva B): CRÚ

Zriadenie CRÚ sa navrhuje po vzore viacerých štátov, ako aj na základe odporúčaní Európskej komisie. Do CRÚ by banky a platobné inštitúcie poskytovali na báze denných dátových balíkov aktuálne informácie v rozsahu V. AML. Z CRÚ by tak príslušné orgány (užívatelia) na vyžiadanie obdržali uvedené informácie v priebehu niekoľkých minút.

Informačná smernica vyžaduje okamžitý, nefiltrovaný, bezprostredný a priamy prístup k informáciám z centralizovaných registrov bankových účtov, pričom priamy prístup je najbezprostrednejším typom prístupu k informáciám z centralizovaných registrov bankových účtov.

Zo správy Európskej komisie k plánovanému prepojeniu registrov v rámci EÚ vyplýva, že by sa malo uprednostniť technické riešenie centrálneho registra účtov z dôvodu, že centrálny register účtov má alebo bude mať 18 členských štátov, iba 9 členských štátov oznámilo, že má alebo plánuje centrálny systém vyhľadávania údajov s možnosťou okamžitého a nefiltrovaného vyhľadávania. Podľa správy Európskej komisie centralizované registre majú Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko. Fínsko sa započítava do oboch skupín, keďže sa

chystá zaviesť systém, v ktorom sa využívajú obe riešenia. Maďarsko oznámilo, že plánuje

centrálny register účtov.

CRÚ v sebe kumuluje niekoľko výhod. Ide predovšetkým o rýchlosť získania informácií, jednoduchosť zasielania dotazov, nie je potrebné formou plošného dotazu oslovovať

všetky finančné inštitúcie, ktoré tak nie sú nútené prijímať nákladné personálne a technické opatrenia, ktoré zaručia aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dotazu. Z uvedeného vyplýva, že nezanedbateľným prínosom je úspora nákladov spojených s

„plošným“ dotazovaním na strane žiadateľov, ale i na strane finančných inštitúcií v súvislosti s nákladmi spojenými s „negatívnymi“ odpoveďami. Zníženie počtu

rozosielaných dotazov a odpovedí sa prejaví aj v nižšej zaťaženosti systému dátových

schránok.

CRÚ je dátovo konzistentnejšie riešenie, spravované jedným správcom a z pohľadu prevádzky sú jednoduchšie ošetriteľné incidenty voči poskytovateľom (ak neprebehne aktualizácia, prevádzkovateľ dokáže situáciu riešiť okamžite, nie až v čase kedy používateľ potrebuje údaje a tie mu neprichádzajú). Z pohľadu bezpečnosti je zaistená ochrana používateľov (prevádzkovateľ nemusí vedieť kto lustroval), manažment logov sa dá lepšie ošetriť voči každému používateľovi, je zabezpečená lepšia správa rolí a ich oprávnení, v registrovom systéme sa dajú vytvárať nové procesy bez toho, aby sa zaťažovali banky zmenou rozhraní, dajú sa lepšie riešiť používateľské rozhrania, prepojenie na registre môže byť realizované ako na GUI, tak aj na volanie služieb či API. Taktiež prípadný budúci rozvoj je v prípade CRÚ oveľa jednoduchší.

Pri registrovom systéme môže dostať používateľ odpoveď okamžite, pri „systéme dotazovaní“ nebude odpoveď zaslaná okamžite, ale až v rozmedzí niekoľkých hodín, dní alebo vôbec, v prípade ak banka neodpovie. Plánovaná doba dostupnosti CRÚ je tak reálne 24/7.

Významným efektom je nielen podstatne rýchlejšie získanie informácií a tak aj dosiahnutie vyššej pravdepodobnosti uplatniť prípadné zaisťovacie opatrenia, spravidla v trestnom či daňovom konaní, ale súčasne dochádza aj k obmedzeniu šírenia informácií spojených so žiadosťou. Je tak chránený záujem štátneho orgánu na nevyzradení informácie z príslušného konania, ako aj záujem dotknutej osoby na ochrane jej osobných údajov

CRÚ predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové riešenie aj s ohľadom na predpokladané zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov členských štátov EÚ z dôvodu vzájomného prepojenia registrov v rámci EÚ.

Zhrnutie výhod CRÚ

Zvýšenie efektivity získavania informácií

CRÚ výrazne vylepší procesy získavania informácií, v interakcii oproti dotazu ponúka odpovede v zjednotenom, štruktúrovanom formáte, ktorý poskytne vyššiu presnosť a komfort podávaných informácií.

Zvýšenie bezpečnosti získavania informácií

Poskytovanie služieb prostredníctvom CRÚ je možné realizovať v súlade so všetkými dostupnými bezpečnostnými štandardmi tak, aby bola zaručená úplná bezpečnosť dátových tokov.

Zníženie časových nákladov získavania informácií

Zníženie časových nákladov predstavuje jeden z najviac viditeľných prínosov CRÚ. Na jednej strane ide o časové úspory dosiahnuté zjednodušením procesov a minimalizáciou podielu ľudskej práce. Druhá rovina úspor časových nákladov predstavuje významné

obmedzenie prieťahov spôsobených ľudským faktorom, reklamačnými prestojmi, procesnými chybami a nespoľahlivosťou doručovacích kanálov.

Zvýšenie kvality a presnosti získavaných informácií

Vymedzenie a aktualizácia štruktúry odovzdávaných informácií na vstupnej a výstupnej strane prinesie jednoznačné zvýšenie kvality, prehľadnosti a presnosti, ktoré zaručia výrazne vyššiu dátovú výťažnosť.

Zníženie nákladov pri posielaní dotazov

Zásadným ekonomickým prínosom je zjednodušenie procesov získavania informácií, kedy sa požiadavky obracajú na informačný systém CRÚ, a nie priamo na finančné inštitúcie. Kvalifikovaný odhad predstavuje zníženie počtu dátových správ cca o 80 %.

Zvýšená ochrana osobných údajov

Zjednodušenie procesov odstránením plošného dotazovania, štandardizácia obsahov, zrýchlenie informačných tokov a zvýšený dôraz na informačnú a fyzickú bezpečnosť bude viesť k jednoznačnému eliminovaniu rizík ohrozujúcich zabezpečenie osobných údajov.

Alternatíva C): Nulový variant (súčasný stav)

Všetky orgány, s výnimkou OLAF, uvedené v bode 4.B tohto dokumentu, spadajú do kategórie orgánov, ktoré sú oprávnené vyžadovať si pri svojej činnosti informácie od finančných inštitúcií spravidla za účelom zaistenia obrany a bezpečnosti štátu, ako aj významného hospodárskeho alebo finančného záujmu Slovenskej republiky alebo Európskej únie, vrátane boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu alebo daňovým únikom. Tento záujem je jednoznačne vymedzený príslušnými právnymi predpismi pre oblasť trestného či daňového konania, činnosť finančnej spravodajskej jednotky alebo spravodajských služieb, teda jednoznačne na účely, ktoré predstavujú významný záujem štátu. Predloženým návrhom sa teda nemení súčasné postavenie žiadateľov o informácie od finančných inštitúcií, vytvára sa len nový nástroj, ktorý predstavuje podstatne modernejší a rýchlejší technologický postup získavania údajov.

Spôsob, akým v súčasnosti tieto orgány získavajú informácie, je buď listinnou formou, alebo prostredníctvom dátových schránok (napr. finančná spravodajská jednotka). Oprávnení žiadatelia musia pre získanie potrebnej informácie, či osoba je ich klientom, osloviť jednotlivo všetky finančné inštitúcie a následne samostatne spracovať došlé odpovede. K veľkému časovému sklzu dochádza z dôvodu potreby čakať na poslednú odpoveď, inak žiadateľ nemá komplexnú informáciu. Náklady na žiadosti nie sú vynaložené efektívne, nakoľko žiadosť na jednu osobu musí žiadateľ zaslať v takom počte, aký je počet finančných inštitúcií na trhu. Najväčším nedostatkom takejto formy získavania informácií je však jednoznačne dĺžka čakania na odpoveď, nakoľko nie je ničím výnimočným, ak žiadateľ obdrží odpoveď v lehote 30 a viac dní. Dĺžka čakania na odpoveď je tak absolútne nevyhovujúca a veľmi zásadným spôsobom negatívne ovplyvňuje efektivitu prebiehajúcich konaní (či už trestných, daňových, atď.).

Značné riziko pri takomto spôsobe získavania potrebných informácií predstavuje práve plošné šírenie osobných údajov subjektov, vo vzťahu ku ktorým vedú príslušné orgány konanie, prípadne ktoré majú v rozpracovaní.

Na strane finančných inštitúcií dochádza zároveň k neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov spojených so spracovaním žiadostí. Tieto náklady sa dajú rozdeliť do viacerých skupín, a to náklady spojené s prijímaním a následným spracovaním žiadostí, náklady spojené so zasielaním odpovedí (rozdelené na náklady spojené so zasielaním kladných odpovedí a záporných odpovedí) a náklady personálne, softwarové, hardwarové a materiálne (tonery, obálky, papiere, poštovné, náklady spojené so zasielaním prostredníctvom dátových schránok). Výška týchto nákladov je priamo úmerná počtu doručených žiadostí. Počet doručených žiadostí má však vplyv nie len na výšku nákladov, ale aj na dobu potrebnú na vybavenie žiadosti.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vyhláška Ministerstva financií SR, ktorá upraví podrobnosti o zasielaní údajov do centrálneho registra účtov, podmienky na pridelenie a používanie jedinečného identifikátora používateľa, podrobnosti o opatreniach a podrobnosti o zasielaní údajov do centrálneho registra účtov počas prechodného obdobia.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Návrh zákona predstavuje transpozíciu čl. 32a V. AML smernice a informačnej smernice, pričom nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti transponovaných smerníc nad rámec ich znenia. Centrálny register účtov bude obsahovať základné informácie o finančných produktoch, ktoré sú potrebné z hľadiska jeho účelu (zefektívnenie boja proti praniu špinavých peňazí a inej trestnej činnosti), pričom ide o obsahovo príbuzné produkty. Prax z iných štátov, kde takéto registre už majú dlhodobo zavedené, ukazuje, že navrhovaný rozsah je štandardný a opodstatnený (viď napr. Kontenregister- und Konteneinschaugesetz v Rakúsku či zákon o centrální evidenci účtů v Českej republike).

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

S cieľom zabezpečiť funkčnosť, efektívnosť a bezpečnosť centralizovaných systémov bola schválená informačná smernica, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie.

Hlavným cieľom tejto smernice je uľahčiť prístup finančným spravodajským jednotkám členských štátov a orgánom verejnej moci zodpovedných za predchádzanie závažnej trestnej činnosti, jej odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie (OČTK) k informáciám, posilniť ich schopnosť viesť finančné vyšetrovania a zlepšiť vzájomnú spoluprácu (vrátane spolupráce s orgánmi z iných členských krajín).

Informačná smernica upravuje podrobné podmienky na vedenie centralizovaných systémov nasledovne:

-členský štát musí určiť príslušné orgány oprávnené na získanie prístupu k svojmu

národnému centralizovanému registru bankových účtov,

-prístup do CRÚ môžu mať iba finančná spravodajská jednotka a príslušné orgány s

právomocami v oblasti predchádzania závažným trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania, t. j. OČTK, spravodajské služby, Finančná správa a preverovanie majetku (nie notári, exekútori, obce, atď.),

-informácie z CRÚ môžu byť použité len na účely predchádzania závažným trestným

činom, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania,

-vnútroštátne orgány prevádzkujúce CRÚ majú zasielať informácie rýchlo

prostredníctvom automatizovaného mechanizmu, za predpokladu, že žiadna

sprostredkovateľská inštitúcia nesmie zasahovať do požadovaných údajov,

-prístup k informáciám sa môže umožniť iba v jednotlivých prípadoch, a to

zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienku zachovávania vysokých profesionálnych noriem

v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, musia byť vysoko zásadoví a primerane

kvalifikovaní,

-členské štáty musia zabezpečiť, aby boli zavedené technické a organizačné opatrenia na zaistenie bezpečnosti údajov podľa vysokých technologických štandardov,

-vnútroštátne orgány, ktoré prevádzkujú CRÚ sú povinné zaistiť vedenie logov (číslo

vnútroštátneho spisu, účel, jedinečný identifikátor výsledkov a pod.); tieto logy sú

povinné kontrolovať pravidelne dozorové orgány.

Z dôvodu prípravy bezpečného a účinného prepojenia CRÚ v rámci EÚ, Európska komisia vydala správu zo dňa 24. 7. 2019, COM(2019) 372 final, z ktorej vyplýva, že každý členský

štát bude musieť vytvoriť, odskúšať a udržiavať prepojenie so všetkými ďalšími

vnútroštátnymi systémami členských štátov. Členské štáty budú povinné znášať náklady

potrebné na úpravu svojich vnútroštátnych systémov tak, aby boli interoperabilné so

systémom prepojenia EÚ (prepojenie systémov činí spravidla náklady vo výške cca 2 mil.

eur). Za údržbu týchto vnútroštátnych databáz a zabezpečenie ich dostupnosti a bezpečnosti sú zodpovedné členské štáty.

V rámci posudzovania vplyvov predkladaného návrhu bol v čl. I v súvislosti s § 9 Sankcie identifikovaný možný pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nemožno kvantifikovať. Označené ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska uložiť finančnej inštitúcii za neposkytnutie údajov na zápis do CRÚ pokutu v istých situáciách až do 1 000 000 eur. V tomto štádiu však nie je možné odhadnúť rozsah využívania tohto

oprávnenia zo strany Národnej banky Slovenska, rozsah plnenia resp. neplnenia zákonných povinností finančnými inštitúciami, ktoré by odôvodňovali uloženie pokuty a tiež výšku pokút ukladaných Národnou bankou Slovenska.

V rámci posudzovania vplyvov predkladaného návrhu v rámci čl. III nebol identifikovaný žiadny z vybraných vplyvov vzhľadom na skutočnosť, že v podstatnej časti novelizačných bodov ide výlučne o sprecizovanie existujúcich pravidiel, v súčasnosti povinnými osobami realizovaných, a to na základe aktuálne účinnej právnej úpravy.

Výnimkou je navrhované doplnenie:

-§ 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 297/2008 Z. z. – rozšírenie okruhu politicky exponovaných osôb o súrodencov osoby, ktorej bola alebo je zverená významná verejná funkcia; identifikovaný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie (povinné osoby) viď analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod 3.3.3,

-§ 33 ods. 1, 2, 5 zákona č. 297/2008 Z. z. – úpravy výšky pokút a predĺženie objektívnej lehoty na uloženie pokuty; identifikovaný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie (povinné osoby) a zároveň pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti s úpravou výšky pokút v § 33 zákona č. 297/2008 Z. z. nie je možné vyčísliť z viacerých dôvodov, najmä nie je možné vopred určiť počet kontrol, ktoré budú vykonané v nasledujúcich kalendárnych rokoch a rovnako je nemožné predpokladať aké porušenia povinností budú pri kontrolách zistené. Počet kontrol, ktorý má byť vykonaný v príslušnom kalendárnom roku nie je upravený žiadnym právnym predpisom. Výška pokuty je na posúdení správneho orgánu v závislosti od závažnosti porušenia povinnosti, dĺžky trvania protiprávneho stavu a jeho následky od veľkosti a povahy podnikateľskej činnosti povinnej osoby, úrovne súčinnosti poskytnutej povinnou osobou pri kontrole a ďalších faktorov.

Kontrolná činnosť (vrátane stanovenia počtu kontrol) v príslušnom kalendárom roku vychádza predovšetkým z ročného plánu kontrol, pri spracovávaní ktorého sú využívané poznatky z konkrétneho vývoja v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, ako aj poznatky finančnej spravodajskej jednotky získané v rámci jej predchádzajúcej činnosti. Kontrolná činnosť sa zároveň vykonáva aj na základe, podnetov od ostatných zložiek Policajného zboru, Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj podaní fyzických osôb a právnických osôb. Počet kontrol stanovených v ročnom pláne nie je záväzný a prispôsobuje sa v priebehu kalendárneho roka personálnym kapacitám a úlohám, ktoré je povinná FSJ prioritne plniť. Z celkového počtu reálne vykonaných kontrol zároveň nie je možné určiť, v ktorých prípadoch sa porušenie zákona zistí a v ktorých bude začaté správne konanie o uložení pokuty.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

Ministerstvo vnútra SR

kpt. JUDr. Mgr. Ľuboslava Kotrasová

luboslava.kotrasova@minv.sk

, 09610 514 37

Ministerstvo financií SR

Ing. Roman Chandoga, PhD.

roman.chandoga@mfsr.sk

, 5958 2517

Ing. Lucia Ciráková,

lucia.cirakova@mfsr.sk

, 5958 4541

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32018L0843

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV

https://eur-lex.europa.eu/legal-

content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32019L1153&qid=1612337085166

Správa z 5. kola vzájomného hodnotenia Slovenskej republiky Výborom expertov na hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu (MONEYVAL)

www.minv.sk/?MONEYVAL-1

Oznámenie Európskej komisie zo dňa 2. júla 2020 – konanie o porušení zmlúv č. 2020/2227

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila pod číslom: 044/2021 nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s

odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok uvedených v bode II.

Vyhodnotenie pripomienok predkladateľom:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatnila k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

V bode 3. Ciele a výsledný stav, v nadväznosti na formuláciu problému uvedeného v bode 2., kde hlavným problémom je zamedzovanie praniu špinavých peňazí a legalizácii z trestnej činnosti v nadväznosti na transpozíciu smerníc uvedených v bode 1. Zriadenie centrálneho registra účtov je len jednou z povinností, ktoré musí SR splniť v súvislosti s transponovaním uvedených smerníc zameraných na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná:

V doložke vybraných vplyvov bol dopracovaný bod 2 a bod. 3.

V bode 4 žiada Komisia doplniť všetky subjekty, ktorých sa zákon dotýka, t. j, polície, prokuratúry, Finančnej správy, SIS, vojenského spravodajstva, NBS, podnikateľských subjektov a fyzických osôb.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná:

V doložke vybraných vplyvov v bode 4 boli identifikované a doplnené všetky dotknuté subjekty.

V bode 5. žiada Komisia popísať všetky alternatívne riešenia, ktorými je možné zabezpečiť transponovanie uvedených smerníc zameraných na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, vrátane popísania nulového variantu.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná:

V doložke vybraných vplyvov bol dopracovaný bod 5.

V zmysle bodu 6., kde predkladateľ uvažuje s vydaním vykonávacích predpisov, žiada Komisia predkladateľa, aby uvedené vyhlášky boli súčasťou príloh predloženého zákona, aby bolo možné posúdiť, aké údaje budú poskytované bankami do uvedeného centrálneho registra účtov a zároveň by malo byť zabezpečené plnenie ďalších povinností stanovených v uvedených smerniciach.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka čiastočne akceptovaná

Návrh vyhlášky k návrhu zákona o centrálnom registri priložené vo forme téz, keďže ešte stále prebiehajú technické diskusie o nastavení systému zabezpečenia a rozsahu poskytovaných údajov z centrálneho registra účtov. Zároveň si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že vyhláška by mala nadobudnúť účinnosť až po nadobudnutí účinnosti zákona.

V bode 7. doplniť informácie, v ktorých prípadoch ide zákon nad právnu úpravu transponovaných smerníc tzv. identifikácia efektu gold-platingu, a to najmä z hľadiska odôvodnenosti, resp. neodôvodnenosti jeho existencie v prípade jeho identifikácie.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná:

Bod 7 upravený tak, že návrh zákona predstavuje transpozíciu čl. 32a V. AML smernice a informačnej smernice, pričom nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti transponovaných smerníc nad rámec ich znenia.

Komisia žiada predkladateľa o zosúladenie vyznačenia dotknutých vplyvov a o vyznačenie výlučne absencie vplyvov materiálu na MSP v časti 9. Doložky vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

Doložka vybraných vplyvov v časti 9 vo vzťahu k MSP bola upravená.

V bode 10. žiada Komisia posúdiť pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a uviesť prevládajúci charakter vplyvov.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

V tejto súvislosti bol predmetný bod v doložke vybraných vplyvov dopracovaný a zároveň doplnená aj analýza vplyvov na podnikateľské prostredie v súvislosti s čl. IV návrhu. Analýza vplyvov na MSP dopracovaná v bode 3.3.2.

Komisia žiada predkladateľa, aby predložil do legislatívneho procesu komplexne legislatívne návrhy, ktorými sa budú transponovať smernice uvedené v bode 1. Doložky vybraných vplyvov vrátane vykonávacích predpisov.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

Viď odôvodnenie k bodu 6.

Zároveň Komisia žiada, aby predkladateľ dôsledne posúdil, v ktorých prípadoch ide zákon nad legislatívu EU, a kedy môže byť legislatíva v rozpore so smernicou GDPR a ústavou SR.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Okrem smerníc EÚ návrh vychádza aj z obdobných predpisov v Rakúsku (Kontenregister- und Konteneinschaugesetz) a Českej republike (zákon o centrální evidenci účtů).

Predloženým materiálom sa zavádza nový informačný systém, Centrálny register účtov. Ide o informačný systém verejnej správy. Z uvedeného dôvodu je nutné vyznačiť v doložke vplyvov „pozitívny“ vplyv na informatizáciu spoločnosti a vypracovať príslušnú analýzu, teda analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia požaduje v bode 3.1. doplniť aj NBS, ktorá bude tiež plniť niektoré úlohy, napr. udeľovať pokuty podnikateľským subjektom.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka neakceptovaná

NBS v súvislosti s ukladaním pokút nemá postavenie podnikateľského subjektu, preto nie je dôvod dopĺňať bod 3.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. V tejto súvislosti bola doplnená Doložka vybraných vplyvov, bod. 10.

V bode 3.2. žiada Komisia dopracovať výsledky konzultácií s podnikateľskými subjektami, ktorých sa zákon dotýka. Konzultácie s podnikateľskými subjektami v súvislosti s pripravovanými návrhmi zákona, Komisia považuje za dôležité. Aj na základe konzultácií je možné získať podklady potrebné k vyčísleniu pozitívnych a negatívnych nákladov regulácie, ktoré uvedený návrh zákona prinesie podnikateľským subjektom.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

Výsledky konzultácií s podnikateľskými subjektami v súvislosti s pripravovanými návrhmi zákona boli v bode 3.2 dopracované.

V bode 3.3. žiada Komisia určiť a bližšie popísať pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a v bode 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie, žiada Komisia vyčísliť negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie ( +) a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie (-), ktoré sú spojené s uplatňovaním uvedeného zákona a naň nadväzujúcich vykonávacích predpisov v členení :

a/ Priame finančné náklady – napr. navýšenie poplatkov v súvislosti so zmenami v informačných systémoch na základe, ktorých budú finančné inštitúcie poskytovať údaje do centrálneho registra, jednorazovo a následne ich pravidelná aktualizácia,

b/Nepriame finančné náklady – napr. nákup dodatočného HW pre zasielanie údajov do centrálneho registra,

c/Administratívne náklady - na spracovanie informácií pre centrálny register účtov a to jednorazových a pravidelných.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka čiastočne akceptovaná

Analýza vplyvov na MSP čiastočne dopracovaná v bode 3.3.3. Súčasne bol doplnený 3.3.4 bod Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie pre čl. IV návrhu.

V bode 3.4. žiada Komisia posúdiť vplyv zákona na Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu, z toho MSP nakoľko to, že údaje o majetkových pomeroch podnikateľov budú poskytované do registra, kde nie sú podľa navrhovanej úpravy dostatočne uvedené údaje chránené, môže viesť ku skutočnosti, že podnikatelia si budú zakladať účty mimo SR, pričom prístup k nim budú mať cez internetbanking, čo môže viesť k oslabeniu domácich finančných inštitúcií a oslabeniu finančného sektora SR v čase súčasnej pandemickej krízy.

Komisia žiada predkladateľa o zosúladenie vyznačenia dotknutých vplyvov a o vyznačenie vplyvov výlučne na veľké podniky v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Vyhodnotenie pripomienky – neakceptovaná.

Vykonštruovaný záver bez znalosti aktuálne účinnej právnej úpravy, ktorou je bankové tajomstvo prelomené, viď § 91 zákona č. 483/2001 o bankách. Tiež viď bod. 5. Alternatívne riešenia časť Alternatíva C): Nulový variant (súčasný stav).

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá žiadny vplyv na Konkurencieschopnosť a správanie sa akýchkoľvek podnikov na trhu.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V analýze vplyvov na rozpočet sú uvedené celkové výdavky v roku „r“ v sume 1 600 000 eur, v roku „r+1“ v sume 1 600 000 eur, v roku „r+2“ v sume 100 000 eur a v roku „r+3“ v sume 100 000 eur. Komisia upozorňuje, že v analýze vplyvov je potrebné uvádzať konkrétne roky. Keďže účinnosť zákona sa navrhuje 1. augusta 2021, Komisia predpokladá, že uvedené financovanie sa týka rokov 2021 až 2024.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola v požadovanom rozsahu dopracovaná.

Z doložky vybraných vplyvov ani tabuľky č. 1 analýzy vplyvov nie je zrejmé, či predmetné prostriedky sú alebo nie sú zabezpečené v rozpočte verejnej správy. V časti 2.1.1. analýzy vplyvov predkladateľ uvádza: „Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré bolo určené zodpovedným za zriadenie a prevádzkovanie centrálneho registra účtov predložilo návrh na financovanie tohto nástroja z fondu obnovy. Komisia upozorňuje, že MF SR v súčasnosti nie je známe, či bolo financovanie schválené alebo nie. V prípade, že financovanie z fondu obnovy nebude schválené, každý subjekt definovaný v návrhu zákona si bude pokrývať náklady súvisiace s prevádzkou centrálneho registra účtov samostatne.“ V nadväznosti na vyššie uvedené MF SR Komisia upozorňuje, že MF SR v tejto chvíli nie je zrejmé, či v roku 2021 bude možné predmetné výdavky financovať z Plánu obnovy. Ak nebude doriešené financovanie z Plánu obnovy a materiál bude schválený vládou SR a následne NR SR, predmetné výdavky budú musieť byť financované zo štátneho rozpočtu. V prípade krytia výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu upozorňuje MF SR, že v rozpočtoch dotknutých kapitol na roky 2021 až 2023 sa s uvedenými výdavkami nepočítalo, rovnako ani v súčasnom štádiu spracovania návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 dôsledky navrhovaného zákona nie sú zapracované.

MFSR upozorňuje na nesúlad, že v súčasnom návrhu Plánu obnovy sa po splnení míľnika vo štvrtom kvartáli 2022 (spustenie Centrálneho registra účtov) už neplánovalo a ani

neindikovalo financovanie spojené s týmto centrálnym registrom v ďalších rokoch. Analýza vplyvov na rozpočet však uvažuje s dodatočnými nákladmi vo výške 100 000 eur ročne aj v rokoch 2023 a 2024 (revízia funkčnosti a bezpečnosti CRÚ). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o opakované bežné výdavky, v kontexte nariadenia Plánu obnovy a odolnosti nemusia byť finálne uznateľné a budú teda musieť byť kryté zo štátneho rozpočtu.

V doložke vplyvov je označený aj pozitívny vplyv na rozpočet, ktorý však v analýze vplyvov na rozpočet nie je kvantifikovaný ani bližšie špecifikovaný. Komisia žiada uvedené doplniť.

Vyhodnotenie pripomienky – čiastočne akceptovaná.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu bola čiastočne dopracovaná v súlade so vznesenými pripomienkami.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

3 402 315

340 231

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

3 402 315

340 231

z toho:

- vplyv na ŠR

3 402 315

340 231

Rozpočtové prostriedky

340 231

EÚ zdroje *

3 402 315

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

340 231

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Ministerstvo Financií Slovenskej republiky

340 231

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

* V súčasnosti sa plánuje financovanie zriadenia centrálneho registra prostredníctvom plánu obnovy – náklady na zriadenie sa predpokladajú vo výške 3,4 mil. eur.

Zároveň predpokladáme ročné náklady na správu systému centrálneho registra účtov vo výške 340 tis. eur. Tieto výdavky však nemôžu byť pokrývané prostriedkami z plánu obnovy.

Z tohto dôvodu bude potrebné ročné náklady na správu systému centrálneho registra účtov riešiť pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 – 2024.

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré bolo určené zodpovedným za zriadenie a prevádzkovanie centrálneho registra účtov, predložilo návrh na financovanie tohto registra z fondu obnovy. V súčasnosti nám nie je známe, či bolo financovanie schválené alebo nie. V prípade, že financovanie z fondu obnovy nebude schválené, každý subjekt definovaný v návrhu zákona si bude pokrývať náklady súvisiace s prevádzkou centrálneho registra účtov samostatne.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Hlavným cieľom navrhovaného predpisu je vytvorenie plne funkčného, bezpečného a dôveryhodného centrálneho registra účtov pre potreby ochrany ekonomiky pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu.

Záväzok zriadiť centrálny register účtov vychádza priamo z európskej legislatívy - problematika prístupu k údajom o klientoch finančných inštitúcií, ich účtoch a bezpečnostných schránkach s cieľom ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu je riešená v V. AML smernici.

Zriadenia centrálneho registra účtov bude implementovať Ministerstvo financií SR.