DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Návrh zákona predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov tvoriacich samostatnú súčasť sústavy súdov.

Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento cieľ je reforma súdnej mapy.

Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.

Zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené a malé súdy sú menej efektívne a menej odolné proti miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie sudcov, ktorá je jedným z predpokladov pre efektívne fungujúce súdnictvo.

Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov. Nová súdna mapa zohľadňuje aj dlhodobý trend poklesu vecí prichádzajúcich na súdy.

Nové súdne obvody sú navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít. Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie

súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:

Primeraná dostupnosť – nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendy a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.

Rýchlejšie konania – špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom sú zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.

Kvalita rozhodnutí – s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.

Transparentnosť – na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať občania a riadiace orgány súdnictva lepší prehľad, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.

Efektívnosť – špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a postupne aj sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.

V roku 2020 bol do legislatívneho procesu predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý všetky vyššie uvedené ciele reformy súdnej mapy zahrnul do jedného komplexného materiálu s rôznymi implementačnými fázami. Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborné a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces.

Preto predkladateľ spracoval niekoľko samostatných návrhov zákonov, ktoré predstavujú čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy. Do legislatívneho procesu tak budú priebežne predkladané návrhy zákonov, ktoré budú zamerané na (i) zriadenie mestských súdov v Bratislave a v Košiciach, (ii) nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov, (iii) nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov a (iv) na zriadenie správnych súdov.

Návrhy zákonov týkajúce sa zriadenia mestských súdov môžu byť predmetom schvaľovania bez ohľadu na osud zvyšných návrhov zákonov. Reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov napokon nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Reforma súdnej mapy zameraná na oblasť správneho súdnictva je nadstavbou vo vzťahu k reforme súdnej mapy v časti týkajúcej sa krajských súdov, preto návrh zákona pojednávajúci o zriadení správnych súdov je posledným návrhom v rámci reformy súdnej mapy.

Účelom predkladaného návrhu zákona je zriadenie Mestského súdu Bratislava.

Cieľom vytvorenia jedného mestského súdu so špecializovanými úsekmi, ktoré sa zameriavajú na hlavné súdne agendy, je zabezpečiť dostatočný počet špecializovaných sudcov a zamestnancov samostatne pre trestnú, civilnú, obchodnú a rodinnú agendu.

Špecializácia sudcov na území mestských obvodov umožní:

•zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí,

•vhodnejšie podmienky pre zjednocovanie právnej praxe,

•náhodný výber špecializovaného sudcu z väčšieho počtu sudcov ako dnes, čo znižuje možnosť korupcie,

•z dlhodobého hľadiska zrýchlenie súdnych konaní.

Počet vecí a ich štruktúra, ktoré prichádzajú na terajšie súdy na území Košíc, nestačia na vyťaženie aspoň troch špecializovaných sudcov v každom obvode. Zjednotením obvodu na celé územie mesta dôjde k zvýšeniu počtu vecí v mestskom obvode, čo sudcom umožní špecializovať sa na jednu agendu a v nej sa ďalej rozvíjať.

Veľkosť územia a hustá sieť spojov do centra Bratislavy priamo nabádajú k tomu, aby v centre každého mesta bol zriadený len jeden súd, keďže dostupnosť pre občanov z pohľadu vzdialenosti nie je prekážkou. Pre zachovanie homogénnosti a jednoduchosti systému sa pre obe mestá použil rovnaký princíp, a to zriadenie jedného mestského súdu so špecializovanými úsekmi v rámci jedného mestského obvodu.

Tak, ako na celom území Slovenska, aj v obvodoch bratislavských súdov možno sledovať v ostatných rokoch pokles došlých vecí na súdy. Graf ukazuje výrazne klesajúci trend došlých podaní na súdoch v hlavných agendách a zároveň stabilný počet sudcov v bratislavských obvodoch. Priemerný počet sudcov od roku 2016 do roku 2020 sumárne za všetky bratislavské obvody okresných súdov stúpol o 2 %, kým celkový počet vecí došlých na bratislavské súdy v hlavných agendách klesol v tomto období o 19 %. Graf poukazuje na to, že záťaž na sudcu výrazne klesá.

200

220

240

260

280

300

320

340

360

380

400

2016

2017

2018

2019

2020

Bratislava I

Bratislava II

Bratislava III

Bratislava IV

Bratislava V

Priemerný nápad vecí na sudcu

(Graf 1: vývoj priemerného celkového nápadu vecí na sudcu v hlavných agendách v meste Bratislava v rokoch 2016 – 2020)

Navrhuje sa preto vytvoriť jeden bratislavský súdny obvod spojením terajších súdnych obvodov Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V.

Z obvodu Okresného súdu Bratislava III sa navrhuje vylúčiť okres Senec. Dôvodom bolo „odstrihnutie“ všetkých satelitov Bratislavy už v minulosti (okres Pezinok a okres Malacky), a tiež zlá dopravná dostupnosť do Bratislavy. Okres Senec bude zaradený do obvodu Okresného súdu Pezinok. Podania, ktoré prišli na Okresný súd Bratislava III z okresu Senec, budú na Mestskom súde Bratislava dokončené. Nové podania za okres Senec prejdú na prvostupňový súd Pezinok od účinnosti novej právnej úpravy.

Vytvorený bude iba jeden mestský súd pre celý súdny obvod, kde navrhujeme zriadenie špecializovaných úsekov pre hlavné agendy: trestná, civilná, rodinná a časť obchodnej, určené na základe metodiky tvorby súdnej mapy. V prípade mesta Bratislavy niet dôvodu na to, aby bol všeobecný súd zriadený v každom bratislavskom okrese. Centrum mesta, ako aj mestské časti sú dobre dostupné mestskou hromadnou dopravou z každej jednotlivej okrajovej časti. Z pohľadu občana mesta Bratislavy sa môže zmeniť miesto, kam za výkonom súdnej moci v prvostupňovej agende bude dochádzať, avšak na území mesta je to minimálna zmena.

Zlúčený bratislavský obvod bude dostatočne veľký z pohľadu počtu špecializovaných sudcov, a tým sa ponecháva väčší priestor na realizáciu kritéria náhodného výberu sudcu z väčšej množiny sudcov, čo môže pomôcť obmedziť korupciu na súdoch. Počty sudcov v novovzniknutom obvode bude súčtom sudcov zo zlúčených obvodov súdov. Miesto sudcu zostáva zachované. V prípade Mestského súdu Bratislava bude počet sudcov vychádzajúc z počtov sudcov v roku 2020 150 sudcov: agenda C 91,58, agenda Cb 30,92, agenda obchodného registra 2,58, súdny výkon 4, agenda T 21,92.1)

Mestský súd v Bratislave naďalej zostáva aj súdom pre obchodnoprávnu agendu vo všeobecnej rovine, ale aj v rovine osobitnej kauzálnej príslušnosti (CbPV, CbHs a CbBU).

1) Hodnoty sú desatinné čísla nakoľko sa jedná o ročný priemer zo 12 stavov na konci každého mesiaca roku 2020.

Všetky ostatné príslušnosti súdnych agend (aj kauzálne) by pre Mestský súd v Bratislave ako nástupnícky súd po okresných súdoch v Bratislave zostali zachované.

Jedným z možných umiestnení Mestského súdu Bratislava by mohla byť budova Justičného paláca na Záhradníckej ulici v Bratislave, pokiaľ by sa nepristúpilo k obstaraniu úplne nových priestorov. Momentálne je v budove sídlo Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave.

Kapacita budovy Justičného paláca však nie je momentálne dostatočná pre všetkých sudcov nového mestského súdu. Možným (dočasným) riešením by bolo využitie funkčných budov terajších bratislavských súdov na umiestenie špecializovaných súdnych úsekov so špecializovanými sudcami a zamestnancami na území mesta Bratislavy.

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je nosnou úpravou čl. I, ktorý upravuje zriadenie Mestského súdu Bratislava. Zriadenie súdu samostatným zákonom nie je v právnom poriadku novinkou. Podobne bol zriadený Špeciálny súd, resp. Špecializovaný trestný súd.

V nasledujúcich novelizačných článkoch sa menia a dopĺňajú súvisiace zákony. Ide o procesné predpisy, ktoré doteraz upravovali kauzálnu príslušnosť okresných súdov v meste Bratislava, po novom Mestského súdu Bratislava. Zároveň sa vykonáva novelizácia zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktorou sa upravuje sídlo a obvod Mestského súdu Bratislava a s jeho zriadením súvisiace prechodné ustanovenia. Rovnako sa vykonáva aj novelizácia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a „organizačného zákona“, t.j. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom osobitného nastavenia vnútornej organizácie a riadenia mestských súdov.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júna 2022. K tomuto dňu vznikne Mestský súd Bratislava. Činnosť však začne vykonávať až 1. januára 2023, pričom k tomuto dátumu zaniknú doterajšie okresné súdy pôsobiace v Bratislave. Tomu je podriadená aj odložená účinnosť niektorých ustanovení zákona k 1. januáru 2023.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona má vplyvy rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jednotlivé vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušných analýzach.

Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane

analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.2)

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 26. októbra 2021. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 3. novembra 2021.

https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Z koncepčného hľadiska návrh zákona v čl. I vychádza z obdobnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 458/2002 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. v zákone č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podobne ako tomu bolo v prípade zriadenia Špeciálneho súdu a neskôr Špecializovaného trestného súdu, návrh zákona pozostáva z dvoch základných právnych noriem. Prvou je úprava v § 1, v ktorom sa konštatuje zriadenie Mestského súdu Bratislava a druhou je úprava v § 2, ktorá je vo svojej podstate odkazovacou normou, ktorá odkazuje adresátov právnej normy na osobitné predpisy v prípade úpravy otázok sídla, obvodu, pôsobnosti a organizácie Mestského súdu Bratislava. Právna úprava je v § 3 rozšírená o prechodné ustanovenie, ktorým sa rieši právne nástupníctvo medzi okresnými súdmi doteraz pôsobiacimi v meste Bratislava a nástupníckym súdom, ktorým je Mestský súd Bratislava.

V § 1 ods. 2 sa ďalej upravuje postavenie mestského súdu, a to tak, že tento súd bude mať postavenie okresného súdu. Podstatou ustanovenia je docieliť stav, aby Mestský súd Bratislava bol integrálnou súčasťou právneho poriadku bez toho, aby bolo nevyhnutné novelizovať všetky právne predpisy dotýkajúce sa postavenia okresných súdov a ich sudcov. A teda vďaka odseku 2 všade tam, kde osobitné predpisy (napr. procesné kódexy, či statusové zákony) pojednávajú o okresných súdoch, je zrejmé, že pojednávajú aj o Mestskom súde Bratislava. Z hľadiska hierarchického usporiadania súdnej sústavy bude teda mestský súd na úrovni okresného súdu.

K § 2

Ustanovenie § 2 je vo svojej podstate odkazovacou normou. Sídlo a obvod zriaďovaného mestského súdu budú upravené v zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť a organizáciu mestského súdu bude upravovať primárne zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Problematika konania pred zriaďovaným mestským súdom bude doménou najmä procesných kódexov, resp. tých zákonov, ktoré upravujú konanie pred okresnými súdmi.

K § 3

Navrhovaný § 3 predstavuje prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je nastaviť pravidlá spojené so zriadením a začatím fungovania Mestského súdu Bratislava.

Odsek 1

Podobne ako tomu bolo v prípade zriadenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, aj v prípade Mestského súdu Bratislava sa navrhuje dvojfázový proces jeho zriadenia. Mestský súd Bratislava ako samostatná entita vznikne ku dňu účinnosti zákona, a teda 1. júna 2022. Činnosť však začne vykonávať až od 1. januára 2023, od kedy sa zároveň

stane právnym nástupcom zanikajúcich okresných súdov. Časový úsek, ktorý takto vzniká, je určený pre personálne obsadenie vznikajúceho súdu predsedom a zamestnancami, vykonanie aktivít potrebných pre plynulý prechod agendy z doterajších súdov na nový súd, pre vytvorenie prvého rozvrhu práce, pre obstaranie úkonov spojených so zriadením nového štátneho orgánu a pod.

Odsek 2

V navrhovanom odseku 2 sa normuje pravidlo, podľa ktorého bude platiť, že Mestský súd Bratislava od momentu svojho vzniku do momentu začatia činnosti nebude vykonávať súdnictvo. V tomto medziobdobí budú naďalej fungovať, t.j. vykonávať súdnictvo, na území mesta Bratislava doterajšie okresné súdy podľa doterajších predpisov. Doterajšie okresné súdy pôsobiace v meste Bratislava zaniknú až k momentu začatia činnosti Mestského súdu Bratislava, kedy nadobúdajú účinnosť novelizácie zákonov, ktorými sa vypúšťa z právnej úpravy zmienka o okresných súdov pôsobiacich na území mesta Bratislava.

Z hľadiska normatívneho vyjadrenia sa vychádza z dikcie použitej v čl. 154g ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky („Až do začatia činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vykonávajú jeho pôsobnosť tie orgány, ktoré ju vykonávali podľa predpisov účinných pred začatím činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.“).

Odsek 3

Právne nástupníctvo upravené v odseku 3 je univerzálneho charakteru a týka sa ako výkonu súdnictva (presun uzavretých aj živých spisov), tak aj personálu (sudcovia, administratíva), majetku, či práv a povinností zo všetkých existujúcich právnych vzťahov. To znamená, že konania začaté pred termínom začatia vykonávania činnosti okresných súdov podľa novej súdnej mapy, dokončí nástupnícky mestský súd. Sudcovia a zamestnanci zanikajúcich okresných súdov budú od 1. januára 2023 sudcami a zamestnancami nástupníckeho mestského súdu. Správa majetku štátu, ktorú vykonávajú zanikajúce okresné súdy prechádza na nástupnícky mestský súd. Nástupnícky mestský súd vstupuje do všetkých ostatných práv a povinností zanikajúcich okresných súdov (napr. do zmluvných vzťahov), tam, kde vystupoval zanikajúci okresný súd ako účastník konania, tam od 1 januára 2023 bude ako účastník konania vystupovať nástupnícky mestský súd atď.

Právne nástupníctvo medzi okresnými súdmi je upravené nasledovne:

Zanikajúci okresný súd

Nástupnícky okresný súd

Okresný súd Bratislava I

Okresný súd Bratislava II

Okresný súd Bratislava III

Okresný súd Bratislava IV

Okresný súd Bratislava V

Mestský súd Bratislava

(Tabuľka 1: Právne nástupníctvo medzi zanikajúcimi súdmi a Mestským súdom Bratislava)

Z hľadiska prechodu výkonu súdnictva je potrebné zdôrazniť, že zlúčenie bratislavských okresných súdov do Mestského súdu Bratislava nie je samo o sebe dôvodom na zmenu zákonného sudcu. To znamená, že veci pridelené jednotlivým sudcom zanikajúcich okresných súdov dokončia tí istí sudcovia avšak už „pod hlavičkou“ Mestského súdu

Bratislava. Odlišný postup pripúšťa (t.j. zmenu zákonného sudcu) návrh zákona pripúšťa v kontexte právnej úpravy navrhovanej v § 3 ods. 8 a 9.

V súvislosti so zánikom určených okresných súdov je potrebné poukázať aj niektoré súvislosti týkajúce sa postavenia sudcov, súdnych funkcionárov a zamestnancov zanikajúcich súdov.

V prípade sudcov zanikajúcich súdov dochádza k ich „prechodu“ na nástupnícke súdy priamo zo zákona, a to na základe pravidla uvedeného v § 3 „...práva a povinnosti z osobitných vzťahov sudcov k štátu prechádzajú...“. Tento koncept bol v právnej úprave uplatnený už niekoľkokrát a možno ho považovať za praxou osvedčený. Bolo tomu tak pri zrušení niektorých okresných súdov v roku 2005, rovnako aj v prípade zrušenia vojenských súdov v roku 2009, či v prípade zriadenia Špecializovaného trestného súdu v tom istom roku. To znamená, že v tomto prípade sa neuplatňuje režim prekladania sudcu Súdnou radou Slovenskej republiky, pretože v prípade zrušenia súdu nie je možné sudcu preložiť vzhľadom na to, že niet súdu, z ktorého by bol sudca preložený na iný súd. Namiesto toho sa uplatňuje režim právneho nástupníctva, ktoré v sebe zahŕňa sukcesiu aj čo sa týka osobitného vzťahu sudcu k štátu.

Analogicky sa pristupuje aj vo vzťahu k prísediacim sudcom z radov občanov. A teda prísediaci sudcovia z radov občanov pokračujú vo výkone svojej funkcie na nových okresných súdoch.

V prípade funkcionárov súdov (predseda a podpredseda súdu) sa uplatňuje režim, že v ich prípade dôjde k zániku riadiacej funkcie z dôvodu zániku samotného súdu. To platí aj pre funkcie predsedov grémií zanikajúcich okresných súdov. Táto skutočnosť vyplýva z § 38 ods. 1 písm. d) a § 41 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V prípade zamestnancov súdov, bez ohľadu na to, či sú v štátnozamestnaneckom pomere alebo v inom obdobnom vzťahu, sa uplatní taktiež mechanizmus ich prechodu na nástupnícky súd. V prípade štátnych zamestnancov treba brať na zreteľ § 24 písm. d) a § 177 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Osobitne sa však treba zmieniť o zamestnancoch, ktorí sú v pozícii vedúcich štátnych zamestnancov (napr. riaditeľ správy okresného súdu). Tu treba uviesť, že prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého vzťahu riaditeľa správy súdu na nástupnícky súd neznamená, že na nástupníckom súde budú pôsobiť dvaja riaditelia správy súdu. Funkcia vedúceho štátneho zamestnanca zo zanikajúceho súdu v tomto prípade zaniká spolu so zánikom súdu (služobného úradu).

Odsek 4

Pre plnú funkčnosť Mestského súdu Bratislava ku dňu začatia jeho činnosti je potrebné, aby do momentu účinnosti právnej úpravy boli vytvorené predpoklady preto, aby bol čo najskôr ustanovený predseda mestského súdu ako štatutárny orgán zriaďovanej organizácie. Funkcia predsedu súdu – predsedu mestského súdu nevynímajúc – sa obsadzuje na základe výsledkov výberového konania (§ 36 zákona o súdoch). Výberové konanie na funkciu predsedu súdu upravuje § 37 zákona o súdoch. Vyhlasovanie výberového konania podľa § 37 ods. 2 je naviazané na štandardné situácie v „živote“ súdu, pričom ustanovuje lehoty pre vyhlásenie výberového konania. Prvá lehota je naviazaná na blížiace sa skončenie funkčného obdobia predsedu súdu, druhá lehota je naviazaná na zánik funkcie predsedu súdu. Táto právna úprava

nie je použiteľná v prípade situácie zriadenia nového súdu. Preto sa navrhuje v odseku 4 ustanoviť povinnosť pre ministra spravodlivosti vyhlásiť výberové konanie na funkciu prvého predsedu Mestského súdu Bratislava tak, aby sa toto výberové konanie uskutočnilo do určeného dátumu (približne dva mesiace od predpokladanej účinnosti zákona). Právna norma teda neurčuje moment do kedy má byť vyhlásené výberové konanie, ale ustanovuje do kedy má byť výberové konanie uskutočnené, pričom tejto požiadavke sa musí prispôsobiť minister spravodlivosti pri vyhlasovaní výberového konania.

Berúc do úvahy skutočnosť, že v čase uskutočnenia výberového konania na predsedu mestského súdu nebude na tomto súde pôsobiť sudcovská rada, je potrebné vyriešiť otázku zloženia výberovej komisie. Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že výberová komisia sa kreuje z databázy kandidátov na členov výberovej komisie v pomere traja nominanti ministra spravodlivosti, jeden nominant súdnej rady a jeden nominant sudcovskej rady. Naplnenie požiadavky na nominovanie člena súdnej rady sudcovskou radou nie je objektívne možné. Preto sa navrhuje pomer zloženia členov výberovej komisie 3:2, pričom troch členov vymenuje tak ako doteraz minister spravodlivosti a dvoch členov súdna rada. Aj v tomto prípade však ide o jednorazovú právnu úpravu, ktorá sa bude aplikovať len v prípade výberového konania na funkciu predsedu mestského súdu vykonávaného v čase od účinnosti zákona do začatia činnosti mestského súdov. Po začatí činnosti mestského súdu už bude možnosť ustanoviť zástupcu sudcovskej rady mestského súdu do výberovej komisie.

Odsek 5

Z povahy veci je zrejmé, že od momentu vyhlásenia výberového konania do momentu vymenovania predsedu súdu prejde pomerne dlhý časový úsek, ktorý je ovplyvňovaný jednak lehotami uplatňovanými vo výberovom konaní, ale aj procesom preverovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti uchádzačov o funkciu predsedu súdu. Preto možno dôvodne predpokladať, že ku dňu účinnosti zákona nebude funkcia predsedu mestského súdu obsadená, pričom tento stav môže trvať aj niekoľko mesiacov po nadobudnutí účinnosti zákona. Práve z tohto dôvodu sa navrhuje pravidlo uvedené v odseku 5, ktorého cieľom je určiť osobu, ktorá dočasne bude plniť úlohy predsedu mestského súdu, v tomto prípade úlohy spojené so zriaďovaním mestského súdu. V právnej úprave fungovania súdov nejde o novú právnu úpravu. Obdobná úprava je obsiahnutá v § 39 ods. 3 zákona o súdoch, pričom umožňuje zabezpečiť riadenie súdu aj v čase, kedy nie je obsadená ani funkcia predsedu súdu a ani funkcia podpredsedu súdu. Aplikácia § 39 ods. 3 zákona o súdoch však neprichádza do úvahy v prípade mestského súdu, pretože k momentu jeho vzniku nebude mať „svojich“ sudcov, a teda minister nemôže poveriť niektorého zo sudcov tohto súdu tým, aby plnil úlohy predsedu súdu, pretože na súde niet sudcov. Z tohto dôvodu sa pravidlo doteraz upravené v § 39 ods. 3 zákona o súdoch nedá použiť na mestskom súde. Preto sa navrhuje jeho modifikovaná verzia pre potreby procedúry zriaďovania mestského súdu. A teda navrhuje sa, aby minister spravodlivosti mohol dočasne poveriť plnením úloh predsedu mestského súdu ktoréhokoľvek sudcu zo zanikajúcich okresných súdov. Dočasnosť tohto pravidla je zvýraznená aj tým, že poverenie sudcu podľa odseku 5 je časovo limitované, a to do vymenovania prvého predsedu mestského súdu. Dočasne poverený sudca sa nestáva sudcom Mestského súdu Bratislava, ale bude naďalej pôsobiť na svojom „materskom“ súde; sudcom mestského súdu sa stane až 1. januára 2023 v intenciách odseku 3.

Odsek 6

Účelom odseku 6 je dosiahnuť stav, kedy riadenie zrušovaných okresných súdov bude zverené predsedovi mestského súdu, čím sa zvýrazňuje jeho zodpovednosť za úspešnú implementáciu zriadenia Mestského súdu Bratislava. Spolu s touto zodpovednosťou však musí mať predseda mestského súdu manažérske nástroje, ktoré mu tento cieľ umožnia naplniť. Jedným z týchto nástrojov je vhodné nastavenie tímu súdnych funkcionárov, v spolupráci s ktorými bude tento cieľ napĺňať. Preto sa výslovne upravuje zánik funkcie doterajších predsedov a podpredsedov zrušovaných súdov tak, aby na ich miesto mohol prvý predseda mestského súdu ustanoviť podpredsedov týchto súdov podľa vlastného uváženia, či výberu.

Z hľadiska navrhovanej právnej úpravy je dôležité poznamenať, že k zániku funkcie doterajších predsedov a podpredsedov súdov nedôjde skôr ako bude vymenovaný prvý predseda mestského súdu. A teda aplikácia odseku 6 neprichádza do úvahy, ak je činnosť zriaďovaného mestského súdu zabezpečovaná podľa odseku5, t.j. povereným sudcom namiesto predsedu mestského súdu.

Odsek 7

Navrhované ustanovenie je špeciálnou právnou úpravou, ktorá sa bude aplikovať v prípade tvorby prvého rozvrhu práce Mestského súdu Bratislava.

Podľa všeobecnej právnej úpravy § 52 zákona o súdoch sa na tvorbe rozvrhu práce participujú samotní sudcovia súdu a sudcovská rada, a to tým, že predseda súdu je povinný s nimi prerokovať návrh rozvrhu práce. Ich ingerencia do procesu tvorby rozvrhu práce je prirodzená a je prejavom samosprávy súdu. V prípade zriadenia Mestského súdu Bratislava je zrejmé, že tento súd nebude mať ku dňu účinnosti zákona, t.j. k momentu, kedy je daná zákonná možnosť začať pripravovať rozvrh práce súdu, sudcov a ani sudcovskú radu. Uvedený stav by však podľa názoru predkladateľa nemal byť dôvodom na to, aby zákonodarca rezignoval na možnosť budúcich sudcov vyjadriť sa k návrhu rozvrhu práce mestského súdu. Z uvedeného dôvodu sa preto normuje povinnosť predsedu mestského súdu prerokovať návrh rozvrhu práce so sudcami zanikajúcich okresných súdov v určenom termíne. Cieľom tejto právnej úpravy je dosiahnuť stav, kedy je zachované pravidlo ingerencie sudcov do prípravy rozvrhu práce. Na tento účel zákon ustanovuje osobitnú lehotu do kedy sa musí udiať prerokovanie návrhu rozvrhu práce. Vo všeobecnosti sa tak musí udiať do 15. decembra kalendárneho roka. Predkladateľ má za to, že toto pravidlo je adekvátne pre bežné fungovanie súdov, avšak v prípade zriadenia nového súdu je namieste, aby bol prerokovanie návrhu rozvrhu práce nebolo „odkladané“ na 15 dní pred začatím činnosti mestského súdu. Preto sa navrhuje, aby proces prerokovania rozvrh práce bol uskutočnený o jeden mesiac skôr ako je tomu v prípade bežnej prípravy rozvrhu práce.

Okrem toho návrh zákona ukladá lehotu, v ktorej musí predseda mestského súdu vydať rozvrh práce. A teda prvý rozvrh práce Mestského súdu Bratislava musí byť vydaný do 15. decembra 2022, t.j. aspoň 15 dní pred začatím činnosti tohto súdu.

Predkladateľ má za to, že osobitné pravidlá pre tvorbu prvého rozvrhu práce sú dôležité, pretože je neprijateľné, aby sa tvorba rozvrhu práce spúšťala až od momentu začatia činnosti mestského súdu. Takýto prístup by viedol k nefunkčnosti mestského súdu od prvého dňa jeho fungovania.

Odsek 8

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, jedným zo zámerov reformy súdnej mapy je posilnenie špecializácie sudcov tým, že sa vytvoria personálne robustnejšie súdy, na ktorých bude jednoduchšie dosiahnuť špecializáciu sudcov na základné sudcovské agendy. Súčasný stav na súdoch je charakteristický tým, že sudcovia okrem svojej prevažujúcej agendy vybavujú v obmedzenom rozsahu aj agendu, ktorá netvorí prevažujúci rozsah ich rozhodovacej činnosti. Typickým príkladom je situácia, kedy sa poručenský sudca venuje čiastočnej aj inej „klasickej“ sporovej občianskoprávnej agende, alebo kedy sa trestný sudca v obmedzenom rozsahu venuje exekučnej agende a pod. Reforma súdnej mapy vytvára predpoklady, aby takéto situácie do budúcna ohľadom nového nápadu nevznikali.

Treba si však uvedomiť, že mestský súd nevzniká „na zelenej lúke“, ale každý zo sudcov si na vznikajúci súd priváža všetky veci, ktoré mu boli dovtedy pridelené. A to jednak veci, ktoré do budúcna budú tvoriť prevažujúci rozsah jeho rozhodovacej činnosti, ale aj veci, ktoré tvoria okrajovú, či minoritnú časť jeho rozhodovacej činnosti.

Navrhovaný odsek 8 vytvára možnosť, aby v prípade už pridelených vecí došlo k ich prerozdeleniu, ale len v prípade, ak sa toto prerozdelenie týka agendy sudcu, ktorá netvorí prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že ide o zákonnú možnosť na prerozdelenie vecí a nie povinnosť prerozdelenia vecí. Pre lepšiu ilustráciu podstaty právnej úpravy uvádza predkladateľ nasledovný príklad:

Na zrušovaných okresných súdoch je celkovo šesť sudcov vybavujúcich poručenskú agendu. Každý z týchto sudcov okrem poručenskej agendy vybavuje aj inú nesúvisiaci agendu, pretože to odôvodňujú pomery na súde nasledovným spôsobom:

Agenda

Sudca 1

Sudca 2

Sudca 3

Sudca 4

Sudca 5

Sudca 6

prevažujúca agenda

P (90%)

P (75%)

P (60%)

P (80%)

P (60%)

P (55%)

minoritná agenda

C (10%)

C (15%)

Csp (10%)

Er (40%)

T (10%)

Cb (10%)

C (40%)

C (20%)

D (25%)

(Tabuľka 2: Príklad prerozdeľovania minoritnej agendy)

Návrhom zákona sa v odseku 8 vytvára možnosť, aby minoritná agenda bola sudcom odňatá a prerozdelená tým sudcom, u ktorých táto agenda tvorí prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti. Docieli sa tak stav špecializácie sudcov mestského súdu už od prvých dní jeho fungovania. Odsek 8 tak akcentuje špecializáciu s vyhliadkou skoršieho rozhodovania v prípade špecializovaných sudcov.

Berúc do úvahy skutočnosť, že všeobecná právna úprava prerozdeľovania vecí v § 51 ods. 4 zákona o súdoch neupravuje dôvod pre prerozdelenie vecí spočívajúci v dosiahnutí cieľa, ktorým je špecializácia sudcov, navrhuje sa takýto dôvod normovať osobitne na účely zriadenia mestského súdu.

Odsek 9

Nová súdna mapa so sebou prináša zlučovanie súdov do väčších celkov. To platí aj pre zriadenie mestských súdov. V dôsledku zrušenia súdu a jeho zlúčenia s iným súdom prechádza výkon súdnictva vrátane sudcov zo zrušovaného súdu na nástupnícky súd. Toto zlúčenie môže so sebou priniesť situáciu, kedy sudcovia zrušeného súdu a sudcovia nástupnického súdu nebudú musieť byť nevyhnutne zaťažení porovnateľným spôsobom. A teda môže nastať situácia nerovnomernej zaťaženosti sudcov. Ak sa tak stane, vzniká podľa platného znenia § 51

ods. 4 písm. c) zákona o súdoch dôvod na prerozdelenie už raz pridelených súdnych spisov (vecí). Prerozdelenie vecí je zákonom dovolený spôsob odňatia veci zákonnému sudcovi a jej pridelenia novému zákonnému sudcovi. Predkladateľ má za to, že reforma súdnej mapy a s tým spojená prípadná nerovnomerná zaťaženosť sudcov nemôže byť automaticky dôvodom pre odňatie veci zákonnému sudcovi. Preto sa navrhuje, aby v týchto prípadoch nerovnomernej zaťaženosti sudcov nebolo možné využiť možnosť prerozdelenia vecí podľa § 51 ods. 4 písm. c) zákona o súdoch vo všetkých do úvahy prichádzajúcich prípadoch. Namiesto toho sa vyslovene predpisuje, aby takto vzniknutá nerovnomerná zaťaženosť sudcov bola riešená zmenou rozvrhu práce, v ktorom sa upraví pomer v akom je medzi sudcov prerozdeľovaný nový nápad. A teda viac zaťaženým sudcom sa zníži, prípadne sa úplne na určitý čas zastaví nápad nových vecí na úkor menej zaťažených sudcov, ktorým sa naopak zvýši nápad prideľovaných nových vecí. Predkladateľ považuje toto usporiadanie za spravodlivejšie, pretože minimalizuje zásahy do práva účastníka konania na zákonného sudcu. Rovnako sa týmto spôsobom vylučuje presun spisu od sudcu k sudcovi čo so sebou nevyhnutne nesie aj nové nároky sudcu, ktorý si musí od začiatku naštudovať celý súdny spis, oboznámiť sa s doterajšími výsledkami dokazovania, nariadiť ďalšie pojednávanie atď., čo samo o sebe negatívne vplýva na dĺžku samotného súdneho konania.

Jediná možnosť, kedy sa pripúšťa prerozdeľovanie vecí, je v prípade súdnych konaní, ktoré sú staršie ako sedem rokov. V tomto prípade bude daná možnosť na prerozdelenie vecí z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti sudcov, avšak len vo vzťahu k veciam starším ako sedem rokov. To znamená, aby sa reštančné veci staršie ako sedem rokov rovnomerne rozdelili medzi sudcov mestského súdu a tým sa dosiahla rovnomerná zaťaženosť sudcov v týchto starých veciach. Dôležitým momentom právnej úpravy je aj to, že tento typ prerozdeľovania vecí sa týka len agendy, ktorá tvorí prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti sudcov. Tento záver plynie z toho, že navrhovaná právna úprava zakazuje prerozdeľovanie vecí, ktoré nie sú staršie ako sedem rokov. A contrario teda platí, že pri veciach starších ako sedem rokov tento zákaz neplatí a je daná možnosť aplikovať všeobecnú právnu úpravu vyplývajúcu z § 51 ods. 4 písm. c) zákona o súdoch.

Skladba a štruktúra nevybavených vecí na Okresnom súd Bratislava I je z hľadiska celoslovenského priemeru výrazne iná ako na ostatných okresných súdoch. Pre ilustráciu sa uvádza veková štruktúra nevybavených vecí na okresných súdoch v sídle krajských súdov:

(Graf 2: vek nevybavených vecí na registrových súdoch)

Z uvedeného grafu je zrejmé, že počty reštančných vecí na Okresnom súd Bratislava I sú vysoko nad celoslovenským priemerom. Tento stav podľa názoru predkladateľa zakladá legitímnu požiadavku na riešenie tejto situácie a pripustenie prerozdeľovania starších vecí.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že z povahy veci je vylúčené použitie prerozdelenia vecí pri zlúčení súdov z dôvodu podľa § 51 ods. 4 písm. b), pretože prechod sudcov zo zrušeného súdu na nový súd nemôže na nástupníckom súde vytvárať možnosť prerozdeľovania vecí, t.j. zmeny zákonného sudcu, z dôvodu zmeny v personálnom obsadení súdu, pretože k zmene v personálnom obsadení mestského súdu nedochádza.

Odsek 10

Cieľom tohto ustanovenie je dosiahnuť také priestorové usporiadanie Mestského súdu Bratislava, ktoré bude združovať sudcov vybavujúcich ten istý typ agendy na jednom pracovisku. Použitie slova „spravidla“ akcentuje tú skutočnosť, že možno predpokladať, že toto pravidlo nebude možné aplikovať vždy vo všetkých prípadoch, pretože napríklad sudcov vybavujúcich občianskoprávnu agendu nebude možné z dôvodu ich početnosti sústrediť na jedno pracovisko.

Pravidlo normované v odseku 10 je potrebné vnímať ako pravidlo, ktoré sa stane bezpredmetným v momente, ak bude k dispozícii nové budova pre celý Mestský súd Bratislava.

Zámer výstavby novej budovy pre Mestský súd Bratislava je podporený aj samotným Plánom obnovy o odolnosti Slovenskej republiky (komponent č. 15).

K čl. II

(Trestný poriadok)

K bodu 1

Platné znenie § 521 ods. 1 zakladá kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I3) v prípade nariadenia výkonu cudzieho rozhodnutia, ak odsúdený nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Cieľom zmeny ustanovenia je zohľadniť zriadenie Mestského súdu Bratislava a založiť jeho kauzálnu príslušnosť v intenciách § 521 ods. 1.

K bodu 2

Doterajšie znenie § 562 ods. 1 Trestného poriadku upravuje okresné súdy v sídle krajského súdu na účely trestného konania. V pôvodnom znení Trestného poriadku boli ako okresné súdy v sídle krajského súdu na účely § 16 ods. 1 ustanovené Okresný súd Bratislava I a Okresný súd Bratislava I. S účinnosťou od 1. januára 2017 došlo k zmene právnej úpravy okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania, a to tým spôsobom, že okresnými súdmi na účely § 16 ods. 1 sa v meste Bratislava v meste Bratislava rozumeli všetky okresné súdy v sídle týchto miest, pričom každý z nich mal osobitne upravený svoj obvod, a to v § 7 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Zriadením Mestského súdu Bratislava a Mestského súdu Bratislava stráca opodstatnenie právna úprava v § 562 ods. 1 Trestného poriadku, pretože jediným súdom, ktorý má postavenie okresného súdu v meste Bratislava a v meste Bratislava bude príslušný mestský súd. Preto sa navrhuje vypustenie tejto vety.

Okresné súdy v sídle krajského súdu na účely trestného konania a ich obvody budú upravené výlučne v § 7 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Tento stav pretrvá do prijatia návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov, ktorý predpokladá presun právnej úpravy okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania do Trestného poriadku.

K bodu 3

Aj v tomto prípade sa zohľadňuje zrušenie doterajšieho Okresného súdu Bratislava I a jeho nahradenie Mestským súdom Bratislava v prípade príslušnosti na výkonu rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

3) Platné znenie zákona používa nesprávne označenie Okresný súd Bratislava 1, namiesto Okresný súd Bratislava I.

K čl. III

(Civilný sporový poriadok)

Cieľom zmien v Civilnom sporovom poriadku je zohľadnenie zriadenia Mestského súdu Bratislava, a to v tých prípadoch, v ktorých sporový kódex zakladal kauzálnu príslušnosť niektorého z okresných súdov sídliacich v meste Bratislava.

Pretože podľa čl. I výkon súdnictva prechádza z Okresného súdu Bratislava I-V na Mestský súd Bratislava, nie je potrebné dopĺňať právnu úpravu o prechodné ustanovenia, ktoré by riešili kolíziu novej a pôvodnej právnej úpravy. Podľa právnej úpravy navrhovanej v čl. I (§ 3 ods. 3) konania začaté na bratislavských okresných súdoch dokončí Mestský súd Bratislava.

K čl. IV

(Civilný mimosporový poriadok)

Cieľom zmien v Civilnom mimosporovom poriadku je zohľadnenie zriadenia Mestského súdu Bratislava, a to v tých prípadoch, v ktorých mimosporový kódex zakladal kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I.

Platné znenie § 124 ods. 1 písm. a) upravuje kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní a platné znenie § 279 ods. 3 písm. a) upravuje kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I na konanie vo veciach obchodného registra. V oboch uvedených prípadoch sa navrhuje nahradenie Okresného súdu Bratislava I novozriaďovaným Mestským súdom Bratislava.

Pretože podľa čl. I výkon súdnictva prechádza z Okresného súdu Bratislava I na Mestský súd Bratislava, nie je potrebné dopĺňať právnu úpravu o prechodné ustanovenia, ktoré by riešili kolíziu novej a pôvodnej právnej úpravy.

K čl. V

(zákon č. 97/1963 Zb.)

V tomto prípade sa zohľadňuje zrušenie doterajšieho Okresného súdu Bratislava I a jeho nahradenie Mestským súdom Bratislava. Uplatňuje sa teda prístup, podľa ktorého sa pri kauzálnej príslušnosti zanikajúci súd nahrádza jeho nástupníckym súdom.

K čl. VI

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

Cieľom doplnenia právnej úpravy vyhotovovania ročných štatistických výkazov sudcu je upraviť osobitné postupy na mestských súdoch. Ako vyplýva z novelizácie zákona o súdoch (čl. VIII), na mestskom súde bude mať podpredseda súdu pomerne silné postavenie, pretože priamo zo zákona bude vykonávať niektoré činnosti, ktoré inak patria do pôsobnosti predsedu súdu; k tomu pozri odôvodnenie novelizácie zákona o súdoch. Jednou z oblastí, kde prichádza do úvahy preniesť zákonom na podpredsedu mestského súdu pôsobnosť predsedu mestského súdu je oblasť vyhotovovania ročných štatistických výkazov sudcu, čomu je podriadené navrhované doplnenie § 27 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich.

Zámerom predkladateľa je docieliť stav, aby ročný štatistický výkaz sudcu na mestských súdoch vyhotovoval a podpisoval podpredseda mestského súdu v ním riadenom úseku výkonu súdnictva. Na dosiahnutie tohto cieľa je navrhovaná právna úprava dostatočná. § 27 ods. 3 rieši obsah ročného štatistického výkazu sudcu, t.j. jeho vyhotovovanie, čo je pokryté zmenou v § 27 ods. 1. Zmena § 27 ods. 6 nie je potrebná, pretože nie je zámerom predkladateľa presúvať zverejňovanie výkazov na podpredsedov súdov.

K čl. VII

(zákon č. 153/2001 Z. z.)

Podľa platnej právnej úpravy v § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre platí, že „Sídla a územné obvody ostatných prokuratúr [pozn. rozumej okresných a krajských prokuratúr] sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov,27) ak tento zákon neustanovuje inak.“. Z uvedenej dikcie teda vyplýva, že okresné prokuratúry majú sídla tam, kde majú sídla okresné súdy, pričom ich obvody sú rovnaké ako obvody okresných súdov. Analogicky to platí aj pre krajské prokuratúry. Vzhľadom na toto nastavenie usporiadania okresných a krajských prokuratúr je zrejmé, že ak dôjde k zmene sídiel a obvodov okresných súdov alebo krajských súdov, automaticky dochádza k zmene obvodov a sídiel okresných, resp. krajských prokuratúr. Zámerom predkladateľa nie je docieliť stav, aby sa v nadväznosti na novú súdnu mapu automaticky zmenilo usporiadanie okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Preto sa navrhuje „odstrihnúť“ v nevyhnutnom rozsahu usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr od sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov.

Pôvodný návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý bol predložený do legislatívneho procesu na sklonku roku 2020 predpokladal rovnaký zámer, pričom usporiadanie sídiel a obvodov tento návrh zákona zveroval do pôsobnosti generálneho prokuratúra Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na závažnosť a význam tejto pôsobnosti sa navrhovalo, aby bola do procesu určovania sídiel a obvodov okresných prokuratúr vtiahnutá aj samospráva prokurátorov, a to v forme ingerencie Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá mala spočívať v udeľovaní súhlasu s usporiadaním sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Tento koncept však bol v pôvodnom pripomienkovom konaní spochybnený. V nadväznosti na to predkladateľ zvolil v prípade nových návrhov zákonov reformujúcich súdnu mapu odlišný prístup spočívajúci v dôslednom rešpektovaní naviazania sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr na sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov. Ani tento prístup však nenašiel úplnú a bezvýhradnú podporu zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, resp. Rady prokurátorov Slovenskej republiky, o čom svedčia aj zásadný pripomienky, ktoré si uplatnila generálna prokuratúra v rámci pripomienkového konania ako k návrhom zákonov o zriadení mestských súdov, tak aj k návrhom zákonov upravujúcich nové sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov.

Na poklade uskutočnených rozporových konaní s generálnou prokuratúrou možno konštatovať, že reforma súdnej mapy bude mať nepochybne dopad na usporiadanie okresných a krajských prokuratúr. So zreteľom na platné znenie § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre sa ako optimálne riešenie javí také riešenie, ktoré čiastočne „odpojí“ okresné a krajské prokuratúry od sídiel a obvodov súdov, resp. ktoré túto previazanosť zachová, avšak v užšom rozsahu ako tomu bolo doteraz. A teda na poklade diskusie s generálnou prokuratúrou a radou prokurátorov sa volí riešenie spočívajúce v tom, že budú existovať okresné prokuratúry, ktoré budú dôsledne kopírovať sídla a obvody okresných súdov, ale zároveň vo vybraných nových obvodoch určených okresných súdov budú pôsobiť viaceré prokuratúry s vlastným sídlom a obvodom, t.j.

v obvod súdu sa rozdelí medzi dve prokuratúry so súčasným ukotvením pravidla pre určovanie príslušnosti pre konanie pred súdom v prípade dvoch okresných prokuratúr pôsobiacich v obvode jedného okresného súdu.

Z hľadiska formálno-právneho je potrebné uviesť, že dikcia platného znenia § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre nevylučuje existenciu vyššie popísaného riešenia, pretože už v súčasnosti pravidlo o kopírovaní sídiel a obvodov súdov obsahuje výnimku zo svojho uplatňovania, o čom svedčí formulácia „ak tento zákon neustanovuje inak“. Uvedená skutočnosť je určujúca pre koncipovane novelizácie zákona o prokuratúre, ktorá má implementovať vyššie popísané riešenie. Berúc do úvahy postavenie prokuratúry ako orgánu verejnej moci sa javí nanajvýš žiaduce, aby právna úprava sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr mala svoje zákonné ukotvenie, a preto sa navrhuje, aby priamo zákon o prokuratúre ustanovil sídla a obvody prokuratúr. Opätovne treba zdôrazniť, že je tomu tak aj v súčasnosti, aj keď zákonodarca tak robí odkazom na sídla a obvody súdov.

Z hľadiska budúceho usporiadania sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr sa navrhuje, aby vo všeobecnosti platilo pravidlo, že sídla a obvody okresných a krajských prokuratúr kopírovali sídla a obvody okresných a krajských súdov. Toto pravidlo bude mať priamo v zákone upravené výnimky zo svojho uplatňovania, a to v tých prípadoch, ak v obvode okresného súdu alebo krajského súdu bude pôsobiť viac okresných, resp. krajských prokuratúr.

Vo väzbe na zriadenie Mestského súdu Bratislava sa predkladateľ po dohode s generálnou prokuratúrou priklonil k riešeniu, ktoré na území mesta Bratislava zachová doterajšie tri okresné prokuratúry. Ich sídla a obvody budú ustanovené v prílohe zákona o prokuratúre. Z hľadiska legislatívno-technického riešenia ide o obdobnú právnu úpravu ako sa uplatňuje v prípade zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V tejto súvislosti sa do § 46 sa dopĺňa nové pravidlo pre určovanie miestnej príslušnosti prokuratúr v prípadoch, kedy sa v obvode súdu nachádza viac sídiel prokuratúr príslušného stupňa. Zavádzané pravidlo spočíva v tom, že v prípade, ak v obvode súdu majú sídla dve alebo viaceré prokuratúry, tak na konanie bude príslušná tá, v ktorej obvode nastala skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre určenie miestnej príslušnosti súdu. Napríklad: v obvode Mestského súdu Bratislava bude mať sídlo päť okresných prokuratúr s vlastnými obvodmi, a to Okresná prokuratúra Bratislava I, Okresná prokuratúra Bratislava II, Okresná prokuratúra Bratislava III, Okresná prokuratúra Bratislava IV a Okresná prokuratúra Bratislava V. Ak bude spáchaný trestný čin na území obvodu okresu Bratislava I, bude daná podľa § 17 ods. 1 Trestného poriadku príslušnosť Mestského súdu Bratislava, pričom na konanie pred týmto súdom v danej trestnej veci bude na základe § 46 ods. 11 daná miestna príslušnosť Okresnej prokuratúry Bratislava I, pretože skutočnosť rozhodujúca pre určenie miestnej príslušnosti súdu nastala v obvode tejto prokuratúry.

K čl. VIII

(zákon č. 371/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Predmetom právnej úpravy § 2 ods. 1 bude úprava sídla a obvodu Mestského súdu Bratislava. Jeho sídlom bude mesto Bratislava, pričom jeho obvod budú tvoriť územné obvody

okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V. Súčasťou obvodu Mestského súdu Bratislava nebude po novom územný obvod okresu Senec; k tomu pozri nasledujúci text.

K bodu 3

Berúc do úvahy tú skutočnosť, že zámerom predkladateľa je vytvoriť mestský súd v Bratislave ako metropolitný súd s pôsobnosťou pre územie hlavného mesta, navrhuje sa, aby územný obvod okresu Senec bol odčlenený z územného obvodu Mestského súdu Bratislava.

Podľa platnej právnej úpravy je územný obvod okresu Senec začlenený do obvodu Okresného súdu Bratislava III. Po novom bude tento okres začlenený do obvodu Okresného súdu Pezinok. Odčlenenie satelitných obcí od hlavného mesta tak prispeje aj k optimálnejšiemu využitiu dopravy.

K bodom 4 a 5

Doterajšie znenie § 3 ods. 8 upravuje sídlo a obvod Krajského súdu v Bratislave. Obvod tohto súdu sa aktualizuje v nadväznosti na zriadenie Mestského súdu Bratislava, pričom obvod tohto mestského súdu bude logicky začlenený do obvodu Krajského súdu v Bratislave.

K bodom 6 a 7

Berúc do úvahy zriadenie Mestského súdu Bratislava sa navrhuje nanovo upraviť okresný súd v sídle krajského súdu na účely trestného konania. A teda okresným súdom v sídle krajského súdu na účely trestného konania bude Mestský súd Bratislava, pričom jeho obvod bude tvoriť celý obvod Krajského súdu v Bratislave.

K čl. IX

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 15 ods. 1)

Podstata zmien v zákone o súdoch sleduje základný cieľ, ktorým je dosiahnutie relatívne autonómneho postavenia mestských súdov v sústave súdov. Previazanosť fungovania okresných súdov a krajských súdov vo význame podriadenia okresných súdov predsedovi krajského súdu sa v platnom znení zákona prejavuje vo viacerých smeroch. Okrem iného aj v rámci kreovania grémií okresných súdov. Podľa platnej právnej úpravy grémiá na okresných súdoch zriaďuje predseda krajského súdu. Ide o odklon od pôvodnej právnej úpravy zákona o súdoch, podľa ktorej boli grémiá primárne zriadené zákonom s možnosťou zriadenia aj ďalších grémií predsedom okresného súdu so súhlasom pléna súdu. K tomuto odklonu došlo zákonom č. 517/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmena zákonnej úpravy reagovala na požiadavky aplikačnej praxe, ktoré so sebou priniesla – najmä po obnovení činnosti menších okresných súdov v roku 2008 – situácie, kedy na okresných súdoch o počte 5-6 sudcov nebolo reálne možné zriaďovať grémiá, pretože nebolo možné dosiahnuť stav aspoň piatich členov grémia okresného súdu (k tomu pozri znenie § 15 účinné do 31. decembra 2008). Z tohto dôvodu sa preto zriaďovanie grémií okresných súdov prenieslo do roviny konštitučnej právomoci predsedu krajského súdu tak, že predseda krajského súdu

mohol zriadiť ako samostatné grémium, tak aj spoločné grémium viacerých okresných súdov v obvode svojho krajského súdu.

Zriadenie mestských súdov v meste Bratislava a v meste Košice fakticky znamená zlúčenie pomerne veľkých okresných súdov do jedného celku, kde rozhodne nehrozí situácia, kedy by grémium nemalo dostatok členov, aby bolo potrebné zriaďovať spoločné grémium. Preto sa právna úprava vo vzťahu k mestským súdom navracia k pôvodnému konceptu, podľa ktorého sa grémiá zriaďujú priamo zákonom s možnosťou zriadenia aj ďalších grémií avšak už zo strany samotného predsedu mestského súdu so súhlasom pléna tohto súdu tak ako tomu bolo do 31. decembra 2008. Grémiami zriaďovanými priamo zákonom budú občianskoprávne grémium, obchodnoprávne grémium, rodinnoprávne grémium a trestnoprávne grémium. Cieľom právnej úpravy je tak podporiť špecializáciu sudcov mestského súdu aj vytvorením odbornej platformy pre sudcov s rovnakým prevažujúcim obsahom rozhodovacej činnosti.

K bodu 2 (§ 39 ods. 1 a 2)

Zmeny § 39 sa zameriavajú na niekoľko oblastí.

V prvom rade v súvislosti so zriadením mestských súdov a s cieľom podpory špecializácie sudcov mestských súdov sa v § 39 ods. 2 navrhuje, aby na mestských súdoch pôsobili vždy (aspoň) štyria podpredsedovia súdov, ktorí budú vymenovaní pre ten-ktorý úsek výkonu súdnictva, ktorý predstavuje občianskoprávna, obchodnoprávna, rodinnoprávna a trestnoprávna agenda. Navrhovanú úpravu je potrebné vnímať v kontexte ďalších zmien vykonávaných v zákone o súdoch, kedy sa podpredsedom mestských súdov priamo zákonom navrhuje zveriť právomoci, ktoré inak vykonáva predseda súdu; k tomu pozri zmeny § 42, § 52 ods. 1 a § 63 ods. 1 zákona o súdoch.

Ďalej sa v právnej úprave (§ 39 ods. 2) nanovo upravujú počty podpredsedov krajských súdov a okresných súdov, pričom sa navrhuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého na krajských súdoch budú pôsobiť dvaja podpredsedovia a na okresných súdoch jeden podpredseda, pričom zákon zároveň umožňuje „prekročiť“ tieto počty, ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva. V praxi sa táto právna úprava bude prejavovať tak, že predseda príslušného súdu bude môcť navrhnúť vymenovať podpredsedu súdu aj nad rámec zákonom ustanoveného počtu podpredsedov súdu a minister spravodlivosti bude mať zákonnú možnosť vymenovať ďalšieho podpredsedu alebo podpredsedov súdov. Navrhovaná právna úprava sa javí ako efektívnejšia z hľadiska riadenia výkonu súdnictva a správy súdov. Typickým prípadom, kedy bude namieste vymenovanie ďalšieho podpredsedu súdu bude napríklad Okresný súd Banská Bystrica, kde je funkcia ďalšieho podpredsedu namieste s ohľadom na koncentráciu exekučnej agendy a agendy upomínacieho konania.

Poslednú zmenu v právnej úprave podpredsedov súdov predstavuje zakomponovanie výslovnej požiadavky na určenie poradia, či rozsahu zastupovania predsedu súdu v prípade, ak na súde pôsobí viac podpredsedov súdov (§ 39 ods. 1). Docieli sa tak stav, že organizácia, ktorou je súd, má jednoznačne určené zastupovanie svojho štatutárneho orgánu. V právnom poriadku nejde o výnimočný koncept, ale naopak o zaužívané pravidlo. Inšpiračným zdrojom je v tomto prípade § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 42 ods. 4)

Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, na mestských súdoch budú pôsobiť štyria podpredsedovia mestského súdu, pričom každý z nich bude vymenovaný pre konkrétny úsek riadenia výkonu súdnictva; k tomu pozri navrhovanú zmenu § 39 ods. 2. Takáto právna úprava nie je samoúčelná, pretože postavenie podpredsedov mestských súdov bude priamo zo zákona silnejšie ako je tomu v prípade podpredsedov okresných súdov vo všeobecnosti. Treba si uvedomiť, že mestské súdy budú čo do počtu sudcov a rozsahu agendy predstavovať najväčšie prvostupňové súdy v Slovenskej republike. Riadenie týchto súdov musí byť o to viac efektívne. Dosiahnutie efektivity ich riadenia možno zabezpečiť aj tým spôsobom, že na podpredsedov mestských súdov bude priamo zákonom prenesený väčší diel zodpovednosti pri riadení výkonu súdnictva. Na tento účel sa preto navrhuje, aby dohľadové právomoci predsedu súdu koncipované v § 42 ods. 3 zákona o súdoch, s výnimkou návrhovej legitimácie v disciplinárnom konaní, vykonávali aj podpredsedovia mestského súdu – každý vo svojom úseku riadenia súdnictva. Dôležitým momentom právnej úpravy je, že túto právomoc budú podpredsedovia mestského súdu vykonávať nie namiesto predsedu mestského súdu, ale popri ňom.

K bodu 4 (§ 52 ods. 1)

Aj v otázkach tvorby rozvrhu práce mestského súdu sa navrhuje, aby boli podpredsedovia mestského súdu priamo zo zákona viac angažovaní na riadení výkonu súdnictva. Preto budú za prípravu rozvrhu práce mestského súdu zodpovedať podpredsedovia súdu v nimi riadenej oblasti výkonu súdnictva. V praxi to bude znamenať, že podpredseda mestského súdu pripraví pre predsedu súdu príslušnú časť rozvrhu práce mestského súdu. Predseda mestského súdu na základe takto pripravených podkladov vypracuje návrh rozvrhu práce mestského súdu, ktorý bude následne predmetom diskusie so sudcami a sudcovskou radou mestského súdu.

K bodom 5 a 7

V oblasti právnej úpravy sťažností sa vykonáva niekoľko zmien. V prvom rade sa zavádza právna úprava, podľa ktorej sťažnosti na sudcov mestského súdu bude vybavovať podpredseda mestského súdu, a to v oblasti výkonu súdnictva, ktorú riadi (§ 63 ods. 2). V nadväznosti na to sa zároveň ustanovuje, že prešetrenie vybavenia sťažnosti podpredsedom mestského súdu bude vykonávať predseda mestského súdu [§ 67 ods. 1 písm. a)]. Okrem toho sa navrhuje, aby sťažnosti na predsedu mestského súdu nevybavoval predseda krajského súdu, ale aby týmto orgánom bolo ministerstvo spravodlivosti, čím sa dosiahne stav, kedy mestský súd bude pôsobiť v oblasti riadenia a správy autonómne od predsedu krajského súdu [§ 63 ods. 2, § 67 ods. 1 písm. c)].

K bodom 7 a 8 (§ 73 ods. 3 a 4 a § 78 ods. 3)

Podľa platného znenia § 73 ods. 3 môže ministerstvo spravodlivosti preniesť na určené súdy výkon svojej pôsobnosti podľa § 73 ods. 1, t.j. svoju pôsobnosť v oblasti informačných systémov. Ak je týmto súdom krajský súd, tak krajský súd bude vykonávať túto prenesenú právomoc aj vo vzťahu k okresným súdom v jeho obvode. Táto právna úprava nebude platiť pre mestské súdy, pretože sa javí ako účelnejšie a hospodárnejšie, aby ministerstvo spravodlivosti malo možnosť výkon svojej pôsobnosti preniesť v tomto prípade priamo na mestské súdy.

V § 78 ods. 3 sa upravuje pôsobnosť riaditeľa správy krajského súdu vo vzťahu k okresným súdom v obvode krajského súdu. Berúc do úvahy zámer zaviesť určitú autonómiu mestských súdov vo vzťahu ku krajskému súdu sa navrhuje neuplatňovať pôsobnosť riaditeľa správy krajského súdu voči mestskému súdu.

K bodom 9 až 12

Cieľom zmien právnej úpravy tvorby a fungovania rozpočtu súdov je, aby mestské súdy mali autonómne postavenie, ktoré sa bude prejavovať tým, že nebudú súčasťou podkladov pre tvorbu rozpočtu súdov vypracúvaných predsedom krajského súdu, ale tieto podklady budú vytvárať priamo predsedovia mestských súdov (§ 84 a 85). Rovnako aj vo vzťahu k rozpisovaniu rozpočtových prostriedkov mestskému súdu budú tieto rozpisované priamo ministerstvom spravodlivosti a nie prostredníctvom predsedu krajského súdu (§ 87). Autonómne postavenie mestského súdu sa bude prejavovať aj v rámci tvorby záverečného účtu (§ 88 ods. 1).

K čl. X

(zákon č. 183/2011 Z. z.)

K čl. XI

(zákon č. 533/2011 Z. z.)

K čl. XII

(zákon č. 161/2013 Z. z.)

K čl. XIII

(zákon č. 236/2017 Z. z.)

Zmena zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach vychádza zo zmien v sústave súdov spočívajúcej v zriadení Mestského súdu Bratislava.

V platnom znení § 7 ods. 4 sa upravuje príslušnosť okresného súdu na vydanie príkazu, ktorým sa vykoná európsky vyšetrovací príkaz. Príslušnosť sa v tomto prípade viaže na sídlo krajského súdu a sídlo prokuratúry. Vzhľadom na to, že ku dňu účinnosti zákona zaniká doterajší Okresný súd Bratislava I navrhuje sa, aby príslušným na vydanie príkazu bol nástupnícky súd tohto zanikajúceho okresného súdu, t.j. Mestský súd Bratislava.

K čl. XIV

(zákon č. 11/2019 Z. z.)

Aj v tomto prípade sa zohľadňuje zrušenie doterajšieho Okresného súdu Bratislava I a jeho nahradenie Mestským súdom Bratislava.

K čl. XV

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júna 2022. K tomuto momentu vznikne Mestský súd Bratislava, pričom činnosť začne vykonávať až od 1. januára 2023 (pozri čl. I § 3 ods. 1). Novelizačné články zákona, ktoré vypúšťajú z právneho poriadku zmienku o doterajších okresných súdoch pôsobiacich v Bratislave nadobudnú účinnosť ku dňu začatia činnosti Mestského súdu Bratislava, čím sa normuje ich zánik k tomuto dátumu. Delená, resp. skoršia účinnosť sa navrhuje aj vo vzťahu k čl. IX, ktorý nadobudne účinnosť spolu so vznikom Mestského súdu Bratislava.

V Bratislave, 12. januára 2022

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Mária Kolíková, v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky