K bodu 12 (§ 58)Navrhované doplnenie podrobnejšie upravuje doručenie písomnosti na základe dožiadania cudzieho súdu.
V odseku 1 sa upravuje postup doručenia podľa všeobecných procesných predpisov (§ 111 CMP) v prípadoch, kedy je doručovaná písomnosť v slovenskom jazyku, alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v Trestnom poriadku (§ 541).
Účelom odseku 2 je zachovanie zmyslu pôvodného § 58 a teda ochrana adresáta v prípadoch, kedy písomnosť nie je vyhotovený v jazyku podľa odseku 1.
K bodu 13 (§ 58a až § 58g) Navrhované ustanovenie § 58a rieši špecifický prípad, kedy cudzí orgán požiada o osobné doručenie, ktoré v slovenskom právnom poriadku nie je upravené, ale existuje v mnohých cudzích právnych poriadkoch. Dožadujúci orgán môže preto požiadať o osobné doručenie a v takom prípade je nutné písomnosť doručiť osobe tak, aby bolo zaručené, že danú písomnosť prebrala jedine osoba uvedená v žiadosti. Vzhľadom na to, že doručenie do vlastných rúk nezaručuje, že písomnosť preberie osoba, ktorej má byť písomnosť doručená, je v tomto prípade potrebné využiť inštitút doručenia prostredníctvom zamestnanca súdu alebo súdneho exekútora, prípadne si súd adresáta za účelom doručenia predvolá.
Navrhované ustanovenie § 58b je v zásade prevzatým ustanovením § 57 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov („ďalej len ZMPS“) s tým, že v odseku 1 je druhá veta doplnená o povinnosť upozorniť na význam výpovede a následky krivej prísahy, ktoré bolo prebrané z Trestného poriadku (§ 542). Odsek 5 sa pridáva na účely sprehľadnenia a zlepšenia prehľadnosti a štruktúry zákona, kedy bola pôvodná druhá veta § 57 ods. 2 presunutá do samostatného paragrafového ustanovenia.
Ustanovenie § 58c sa navrhuje z dôvodu, že úprava prítomnosti zástupcov cudzích orgánov nie je v právnom poriadku SR upravená, avšak takáto úprava je vhodná vzhľadom na niektoré ustanovenia osobitných predpisov, podľa ktorých sa účasť na úkone riadi vnútroštátnym právom, napríklad čl. 14 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2020/1783“) alebo čl. 7 Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach (Haag 18. marca 1970, vyhl. č.129/1976 Zb.).
Úprava v § 58d sa navrhuje z dôvodu, že úprava priameho výkonu dôkazu cudzím justičným orgánom nie je v právnom poriadku SR upravená, avšak takáto úprava je potrebná vzhľadom na niektoré ustanovenia osobitných predpisov napríklad čl. 19 nariadenia (EÚ) 2020/1783. Z citovaného nariadenia vyplýva, že súhlas na priamy výkon dôkazu dáva ústredný orgán alebo iný príslušný orgán. Ústredným orgánom pre účely tohto nariadenia je Ministerstvo spravodlivosti SR a preto sa navrhuje, aby dávalo súhlas na priamy výkon. Ak z dôvodu obsahu žiadosti o priamy výkon dôkazu vyplýva, že sa vyžaduje súčinnosť príslušného súdu, ministerstvo túto žiadosť postúpi (napríklad videokonferencia).