1
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VIII. volebné obdobie
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
830
VLÁDNY NÁVRH
Zákon
z ... 2022
o územnom plánovaní
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Prvá časť
Úvodné ustanovenia
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje územné plánovanie, pôsobnosť orgánov územného plánovania, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní a informačný systém územného plánovania a výstavby (ďalej len „informačný systém“).
§ 2
Územné plánovanie
2
Územným plánovaním je súbor činností, ktorými sa určuje a reguluje priestorové usporiadanie územia, funkčné využívanie územia a zabezpečuje sa udržateľný územný rozvoj za podmienok dodržania ochrany životného prostredia, ochrany prírody a krajiny, ochrany historického a kultúrneho dedičstva a ochrany verejného zdravia, obrany štátu, bezpečnosti štátu, hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja, sociálnej súdržnosti a územnej súdržnosti.
§ 3
Cieľ územného plánovania
Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky, eticky a demokraticky s ohľadom na prírodné, historické a kultúrne dedičstvo, ochranu a kvalitu životného prostredia a kvalitu života obyvateľov.
§ 4
Zásady územného plánovania
Orgán územného plánovania na účel dosiahnutia udržateľného územného rozvoja zosúlaďuje štátne, regionálne, obecné a miestne záujmy priestorovým usporiadaním a funkčným využívaním susedných území a územných celkov nižšieho stupňa s nadradeným územným celkom. Prostredníctvom územného plánovania orgán územného plánovania stanovuje podmienky pre efektívnu a udržateľnú štruktúru osídlenia so zreteľom na miestne danosti, charakter prírodnej a sídelnej štruktúry a dostupnosť verejnej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry. V riešenom území orgán územného plánovania vytvára podmienky pre efektívne a udržateľné využívanie prírodných zdrojov v území, s prihliadnutím na ochranu a trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a ochranu lesných pozemkov pred ich iným využívaním. Orgán územného plánovania dbá na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva ako aj zachovanie a rozvíjanie historického a kultúrneho dedičstva, dbá na zachovanie a zlepšenie životného prostredia, zachovanie biodiverzity, vyvážený environmentálny prístup k priestorovému usporiadaniu územia a funkčnému využívaniu územia, zabezpečuje ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu aj v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny. K zásadám územného plánovania patrí aj zlepšovanie alebo zachovanie vzhľadu miesta a krajiny.
§ 5
Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)územím časť zemského povrchu, ktorého určenie veľkostnej jednotky závisí od stupňa územnoplánovacej dokumentácie,
b)osobitným územím časť územia, pre ktoré stanovené špecifické podmienky priestorového usporiadania a funkčného využívania v danej územnej časti, ktorej charakter, osobitosti a význam sa v území zachovať, chrániť, obnoviť alebo rozvíjať; osobitným územím je aj územie významné z hľadiska zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany prírody, biodiverzity a krajiny,
3
c)regiónom časť územia, ktorého územný obvod je zhodný s územným obvodom samosprávneho kraja,
d)mikroregiónom časť územia regiónu alebo viacerých regiónov pri spoločných hraniciach, pre ktoré charakteristické potreby územného rozvoja viacerých obcí alebo iného špecifického územia najmä z hľadiska životného prostredia, ochrany a tvorby krajiny, ochrany historického a kultúrneho dedičstva, rozvoja hospodárstva a cestovného ruchu za súčasného splnenia podmienok pre udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny mikroregiónu,
e)urbanistickou koncepciou dlhodobý zámer priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia, dopravnej infraštruktúry, technickej infraštruktúry a krajinnej štruktúry; v závislosti od stupňa územnoplánovacej dokumentácie sa urbanistická koncepcia zabezpečuje sústavou podmienok a regulatívov v súlade s cieľmi územného plánovania,
f)priestorovým usporiadaním územia skladba hmotných a funkčných prvkov v území a väzieb medzi nimi, ktorou sa dosahuje optimálna organizácia územia a udržateľný rozvoj územia pri zohľadnení súčasného stavu a hodnôt územia a krajiny,
g)funkčným využívaním spôsob využívania územia základnou funkciou, prípustnou funkciou a neprípustnou funkciou pri zohľadnení potrieb rozvoja spoločnosti a súčasného stavu a hodnôt územia a krajiny,
h)priestorovo-funkčným celkom vymedzená časť územia so spoločnou priestorovou a funkčnou charakteristikou vyznačená v územnoplánovacej dokumentácii, na ktorú sa vzťahuje regulácia územného rozvoja formou regulačných listov,
i)podmienkou priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia textovo a graficky vyjadrené regulatívy umiestňovania výstavby a uskutočňovania činností, ktoré majú vplyv na územie a ktorých súčasťou môžu byť aj primerané podmieňujúce opatrenia vo verejnom záujme k príslušnému priestorovo-funkčnému celku alebo jeho časti na zabezpečenie udržateľného územného rozvoja; podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia obsahom každej územnoplánovacej dokumentácie,
j)regulatívom priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia textovo, číselne alebo graficky vyjadrený parameter alebo limit, ktorým sa určujú podmienky na výstavbu alebo činnosti, ktoré majú vplyv na územie, a požiadavky na organizáciu územia,
k)urbanistickou štruktúrou súčasná alebo navrhovaná zástavba a urbanistický spôsob zastavania územia v intenzite a rozsahu stanoveným v územnoplánovacej dokumentácii,
l)zastavaným územím časť územia obce vymedzená v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie pre existujúcu a navrhovanú zástavbu budovami, verejnými priestranstvami a inými stavbami,
m)zastavovacími podmienkami pre budovy, verejné priestranstvá a iné stavby súbor záväzných regulatívov vyjadrených textovo, číselne a graficky, ktoré súčasťou územného plánu obce a územného plánu zóny a ktoré vyjadrujú požiadavky na umiestňovanie budov, verejných priestranstiev a iných stavieb,
n)štruktúrou osídlenia štruktúra sídel rôznych veľkostí pôsobiacich vo vzájomných vzťahoch na určitom území,
4
o)štruktúrou sídla štruktúra jeho hmotných a funkčných prvkov, ktoré pôsobia vo vzájomných vzťahoch na území sídla,
p)dopravnou infraštruktúrou dopravné vybavenie územia, ktorým najmä pozemné komunikácie, železničná infraštruktúra, koľajové dráhy, trolejbusové dráhy a lanové dráhy, infraštruktúra civilného letectva, prístavy a vodné cesty a prepojovacie body medzi sieťami rôznych druhov dopravy a ich súčastí,
q)technickou infraštruktúrou technické vybavenie územia, ktorým najmä elektroenergetické rozvody a zariadenia, zariadenia na výrobu elektriny, plynárenské rozvody a zariadenia, sústava tepelných rozvodov a zariadení, zariadenia na výrobu tepla, verejné vodovody, vodárenské zdroje a objekty, verejné kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, ostatné vodné stavby, elektronické komunikačné siete a zariadenia, produktovody, skládky odpadu a zariadenia na nakladanie s odpadmi, vodné stavby na ochranu pred povodňami, závlahové zariadenia a odvodňovacie zariadenia, zariadenia civilnej ochrany, zdroje a rozvody vody na účely hasenia požiarov,
r)vybavenosťou komplex zariadení a plôch, ktorých cieľom je uspokojovanie potrieb verejnosti najmä v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, kultúry, cirkví, verejnej správy, administratívy, verejného stravovania, obchodu, rekreácie, športu, cestovného ruchu a nevýrobných služieb,
s)verejným priestorom vonkajšie verejne prístupné priestranstvo, ktoré so súhlasom vlastníka slúži všeobecnému využívaniu a ktoré je prístupné každému, najmä námestia, ulice, nábrežia, verejné parky, detské ihriská a voľné priestranstvá vytvorené kompaktnou zástavbou alebo rozvoľnenou zástavbou v zastavanom území,
t)sídelným prostredím obývané územie vytvorené urbanistickými, sociálnymi, ekonomickými, prírodnými a kultúrno-historickými podmienkami so vzájomnými väzbami,
u)udržateľným územným rozvojom komplexný a vyvážený rozvoj územia, ktorý zahŕňa rozvoj všetkých hmotných a nehmotných zložiek, činností a procesov, ktoré sa vzťahujú na územie a ich vzájomné vzťahy a ktorý vytvára podmienky na dlhodobý vyvážený vzťah kvalitného životného prostredia, riešenia zmeny klímy a činností v území tak, aby uspokojoval potreby súčasnej generácie a neznižoval kvalitu života a zdravia budúcich generácií v sídelnom prostredí a krajinnom prostredí,
v)verejným záujmom záujem vyjadrený územnoplánovacou dokumentáciou, ktorý prináša najmä prospech verejnosti so zreteľom na vyvážený udržateľný územný rozvoj, ktorý zabezpečuje územnú súdržnosť, sociálnu súdržnosť a nediskrimináciu, záujem detí, ekologickú stabilitu, ekologickú konektivitu, zachovanie hodnôt krajiny a kultúrneho dedičstva, ochrana a efektívne využívanie prírodných zdrojov a iných daností územia, ochranu prírody, ochranu vôd a zachovanie biodiverzity, ochranu životného prostredia, ochranu verejného zdravia, obranu štátu, bezpečnosť štátu, civilnú ochranu, ochranu pred požiarmi a zohľadňuje podmienky meniacej sa klímy a adaptívnej schopnosti,
w)stavbou vo verejnom záujme stavba dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, vybavenosť, výrobu, ochranu kultúrneho dedičstva, historického dedičstva, prírodného dedičstva a ochranu a tvorbu krajiny určená na rozvoj alebo ochranu územia štátu, regiónu, obce alebo zóny vymedzená v územnoplánovacej dokumentácii.
5
Druhá časť
Verejná správa v oblasti územného plánovania
§ 6
Orgány územného plánovania
(1)Orgán územného plánovania je orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy zodpovedný za obstaranie, prerokovanie, využívanie, dodržiavanie a pravidelnú aktualizáciu územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa.
(2)Orgánmi územného plánovania sú
a) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“),
b) orgány územnej samosprávy
1. obec,
2. samosprávny kraj.
(3)Činnosť orgánu územného plánovania na území vojenských obvodov zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
Úrad
§ 7
(1) Úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad zriaďuje mimo svojho sídla stále regionálne úrady, ktoré nemajú právnu subjektivitu a určuje územný obvod ich pôsobnosti. Zoznam regionálnych úradov je uvedený v prílohe č. 1. Úrad môže na plnenie úloh zriaďovať pracoviská regionálneho úradu a určovať územný obvod ich pôsobnosti.
(2) Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) raz do roka správu o svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda požiada.
(3) Úrad zriaďuje ako svoj odborný, poradný a iniciatívny orgán pre oblasť sledovania vývoja a trendov v oblasti územného plánovania, prípravy koncepčných dokumentov, všeobecne záväzných právnych predpisov, metodických usmernení a rozhodnutí úradu v oblasti územného plánovania Radu územného plánovania zloženú zo zástupcov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, profesijných organizácií, vysokých škôl, vedeckovýskumných inštitúcií a odbornej verejnosti; podrobnosti o zložení a fungovaní Rady územného plánovania upraví štatút a rokovací poriadok, ktoré vydá predseda úradu.
§ 8
Predseda úradu a podpredseda úradu
6
(1)Na čele úradu je predseda úradu, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Výzvu na prihlásenie kandidátov na predsedu úradu zverejní vláda najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu úradu, a to na webovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače. Vláda vyberá kandidáta na predsedu úradu na základe verejného vypočutia kandidátov. Ďalšie podrobnosti o spôsobe výberu kandidáta na predsedu úradu určí uznesenie vlády.
(2)Funkčné obdobie predsedu úradu je päť rokov. istá osoba že byť zvolená za predsedu úradu opakovane najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(3) Za predsedu úradu možno vymenovať len toho, kto
a) je štátnym občanom Slovenskej republiky,
b) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný,
d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore architektúra a urbanizmus,
stavebníctvo, právo, alebo ekonómia a manažment alebo vzdelanie získané v zahraničí, ktoré
je takému vzdelaniu svojím rozsahom a obsahom rovnocenné,
(4) Za bezúhonného sa na účel odseku 3 písm. c) nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba poskytne úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.1) Údaje podľa tretej vety úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
(5) Funkcia predsedu úradu je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, štatutárneho orgánu, s členstvom v riadiacom orgáne, dozornom orgáne alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, s pracovným pomerom alebo obdobným pracovnoprávnym vzťahom, s podnikateľskou činnosťou ani s členstvom v politickej strane alebo v politickom hnutí. Predseda úradu nesmie vystupovať v mene politickej strany alebo politického hnutia alebo pôsobiť v ich prospech.
(6) Výkon funkcie predsedu úradu sa skončí
a) uplynutím funkčného obdobia,
b) vzdaním sa funkcie,
c) odvolaním z funkcie,
d) stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky,
e) obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
f) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(7) Predsedu úradu odvolá Národná rada Slovenskej republiky, ak
a) stratil bezúhonnosť,
b) prestal spĺňať podmienku nezlučiteľnosti podľa odseku 4 alebo
c) nevykonáva svoju funkciu najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.
1 ) § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z..
7
(8) Predsedu úradu zastupujú dvaja podpredsedovia úradu, ktorých vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu. Funkčné obdobie podpredsedu úradu je päť rokov. istá osoba môže byť vymenovaná za podpredsedu úradu opakovane najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Podpredsedovia úradu zastupujú predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti a keď funkcia predsedu úradu nie je obsadená; predseda úradu určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho podpredsedovia úradu zastupujú. Na podpredsedu úradu sa vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7 primerane.
(9) Národná rada Slovenskej republiky pozastaví výkon funkcie predsedovi úradu a vláda podpredsedovi úradu, ak bolo proti nim začaté trestné stíhanie v súvislosti s výkonom ich funkcie. Pozastavenie výkonu funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu trvá do právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo rozsudku.
§ 9
Pôsobnosť úradu
(1)Úrad na úseku územného plánovania
a)obstaráva, prerokúva a predkladá vláde na schválenie návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska a návrh zmien a doplnkov Koncepcie územného rozvoja Slovenska a raz za štyri roky vypracúva správu o stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska,
b)obstaráva územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska,
c)sleduje aktuálnosť Koncepcie územného rozvoja Slovenska,
d)ako dotknutý orgán štátnej správy sa vyjadruje k návrhu záväznej časti Koncepcie územného rozvoja regiónu, k návrhu záväznej časti územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný a návrhu záväznej časti územného plánu obce vrátane ich zmien a doplnkov,
e)vyjadruje sa k správe o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce,
f)pri výkone činností podľa písmena a) spolupracuje s príslušným orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie pri konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
g)na žiadosť orgánu územného plánovania zaujme stanovisko o rozporoch v procese prerokovania územnoplánovacej dokumentácie,
h)všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovuje štandardy a metodiku spracovania územnoplánovacej dokumentácie,
i)metodicky usmerňuje a poskytuje odbornú pomoc orgánom územného plánovania, odborne spôsobilým osobám obstarávajúcim územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu a spracovateľom územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len „spracovateľ“) a určuje pre nich záväznú metodiku obstarávania a spracovania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
j)vykonáva dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a prijíma opatrenia proti nečinnosti obce,
8
k)poskytuje obci a samosprávnemu kraju dotácie zo štátneho rozpočtu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie,
l)spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy pri vypracúvaní odvetvových koncepcií, programov a iných strategických dokumentov, ktoré majú vplyv na územie, a dohliada, aby v nich bola zohľadnená Koncepcia územného rozvoja Slovenska a Koncepcie územného rozvoja regiónov,
m)zabezpečuje odbornú prípravu odborne spôsobilých osôb, overuje skúškou odbornú spôsobilosť odborne spôsobilých osôb, vedie register odborne spôsobilých osôb, vydáva preukaz o odbornej spôsobilosti,
n)zabezpečuje činnosť správcu2) a prevádzkovateľa3) informačného systému a údaje z neho sprístupňuje verejnosti prostredníctvom jeho verejnej časti, okrem údajov a informácií, ktoré utajovanou skutočnosťou, citlivou informáciou alebo obchodným tajomstvom alebo by mohli ohroziť plnenie úloh spravodajských služieb,
o)zabezpečuje zverejnenie a aktualizáciu schválenej Koncepcie územného rozvoja Slovenska,
p)nahrádza záväzné stanovisko pre rozhodovanie o stavebnom zámere podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov4) (ďalej len „záväzné stanovisko“ ) orgánu územného plánovania podľa § 24 ods. 10.
(2) V súvislosti s plnením úloh podľa odseku 1 písm. g) a j) je poverený zamestnanec úradu oprávnený nazerať do spisov orgánu územného plánovania, robiť si zo spisov výpisy a poznámky a zaobstarať si na vlastné trovy kópie spisov a ich častí, a tie použiť na účely podľa tohto zákona, požadovať od orgánu územného plánovania, dotknutého orgánu, dotknutej právnickej osoby, spracovateľa a od iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, písomné vysvetlenia alebo ústne vysvetlenia nevyhnutné pre činnosť úradu podľa tohto zákona. Subjekty podľa prvej vety povinné takéto informácie, podklady a vysvetlenia bezodplatne poskytnúť úradu v lehote určenej úradom nie kratšej ako 30 dní. Ak ide o informácie, podklady a vysvetlenia, ktoré utajovanou skutočnosťou alebo skutočnosťou
2 ) § 2 ods. 5 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3 ) § 2 ods. 6 zákona č. 95/2019 Z. z..
4 ) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov,
§ 16
a
17
zákona č. 44/1988 Zb.
o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov,
§ 12 až 16
a
§ 24
zákona č.
543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.
220/2004 Z. z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.
364/2004 Z. z.
o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, § 5 a 9 zákona č.
541/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov, zákon č.
326/2005 Z. z.
o lesoch v znení neskorších predpisov, § 39 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
§ 13 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 24a zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 160/2014 Z. z., zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 79/2015 Z. z.
o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9
chránenou osobitným predpisom, poskytnú sa za splnenia podmienok a spôsobom, ktorým nemožno ohroziť ochranu utajovaných skutočností, citlivých informácií alebo plnenie úloh spravodajských služieb.
§ 10
Samosprávny kraj
Samosprávny kraj
a)obstaráva, prerokúva a schvaľuje návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu, návrh zmien a doplnkov Koncepcie územného rozvoja regiónu a najmenej raz za štyri roky vypracúva správu o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu,
b)obstaráva a zabezpečuje aktuálne územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie Koncepcie územného rozvoja regiónu,
c)sleduje aktuálnosť Koncepcie územného rozvoja regiónu,
d)ako dotknutý orgán územnej samosprávy sa vyjadruje k návrhu záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska vrátane jej zmien a doplnkov,
e)ako dotknutý orgán územnej samosprávy posudzuje a vyjadruje sa k návrhu záväznej časti Koncepcie územného rozvoja regiónu a k návrhu záväznej časti územného plánu mikroregiónu vrátane ich zmien a doplnkov, s ktorých územnou hranicou susedí a z hľadiska územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa k návrhu záväznej časti územného plánu mikroregiónu a k návrhu záväznej časti územného plánu obce vrátane ich zmien a doplnkov, ak ide o obec v území samosprávneho kraja,
f)vyjadruje sa k správe o stave územného plánu obce a územného plánu zóny,
g)obstaráva, prerokúva a schvaľuje návrh územného plánu mikroregiónu, návrh zmien a doplnkov územného plánu mikroregiónu a najmenej raz za štyri roky správu o stave územného plánu mikroregiónu,
h)obstaráva územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie územného plánu mikroregiónu a udržiava ich v aktuálnom stave,
i)zabezpečuje súlad záväznej časti Koncepcie územného rozvoja regiónu a záväznej časti územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný, so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska,
j)zabezpečuje zverejnenie a aktualizáciu schválenej Koncepcie územného rozvoja regiónu a schváleného územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný,
k)vydáva záväzné stanovisko z hľadiska súladu so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja regiónu a súladu so záväznou časťou územného plánu mikroregiónu podľa § 24 ods. 4 a 6,
l)vydáva výpis zo záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie podľa § 25 ods. 11 v listinnej podobe, ak tento nemožno získať z informačného systému,
m)pri výkone činností podľa písmena a) spolupracuje s príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie pri konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
10
§ 11
Obec
Obec
a)obstaráva, prerokúva a schvaľuje návrh územného plánu obce a návrh územného plánu zóny, návrh zmien a doplnkov územného plánu obce a územného plánu zóny a najmenej raz za štyri roky vypracúva správu o stave územného plánu obce a územného plánu zóny,
b)obstaráva a zabezpečuje aktuálne územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie územného plánu obce a územného plánu zóny
c)po dohode so samosprávnym krajom obstaráva a zabezpečuje aktuálne územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie územného plánu mikroregiónu,
d)sleduje aktuálnosť územného plánu obce a územného plánu zóny,
e)ako dotknutý orgán územnej samosprávy sa vyjadruje k návrhu záväznej časti Koncepcie územného rozvoja regiónu vrátane jej zmien a doplnkov, k návrhu záväznej časti územného plánu mikroregiónu vrátane jeho zmien a doplnkov, ak ide o obec v území, pre ktoré bolo dohodnuté spracovať územný plán mikroregiónu a k záväznej časti územnému plánu obce s ktorej katastrálnym územím susedí,
f)zabezpečuje súlad územného plánu zóny s územným plánom obce,
g)zabezpečuje súlad územného plánu obce a územného plánu zóny s Koncepciou územného rozvoja regiónu,
h)zabezpečuje zverejnenie a aktualizáciu schváleného územného plánu obce a schváleného územného plánu zóny,
i)vydáva záväzné stanovisko z hľadiska súladu s územným plánom obce, územným plánom zóny a územným plánom mikroregiónu, ak bol spracovaný,
j)vydáva výpis zo záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie podľa § 25 ods. 11 v listinnej podobe, ak tento nemožno získať z informačného systému,
k)pri výkone činností podľa písmena a) spolupracuje s príslušným orgánom posudzovania vplyvov pri konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
l)vydáva súhlas a poskytuje súčinnosť fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia podmienok podľa osobitných predpisov,5) pri obstarávaní a spracovaní územnoplánovacích podkladov a návrhu zmien a doplnkov územného plánu obce alebo návrhu územného plánu zóny vrátane jeho zmien a doplnkov, na ktorých obstaranie obec udelila súhlas.
§ 12
Odborne spôsobilá osoba
5 ) Napríklad zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11
(1)Orgán územného plánovania podľa § 6 zabezpečuje obstaranie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie vrátane ich zmien a doplnkov prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, ktorá je zamestnancom orgánu územného plánovania alebo osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom vzťahu k orgánu územného plánovania. Odborne spôsobilá osoba, ktorá obstaráva územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu, nemôže byť súčasne spracovateľom.
(2)Obstaranie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie vrátane ich zmien a doplnkov môže zabezpečiť aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia podmienok podľa osobitných predpisov. Osoba podľa prvej vety zabezpečuje obstaranie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie so súhlasom orgánu územného plánovania a prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, ktorá je jej zamestnancom alebo osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom vzťahu.
(3)Odborne spôsobilou osobou je fyzická osoba zapísaná v registri odborne spôsobilých osôb podľa § 13 ods. 1, ktorý vedie úrad v rámci informačného systému a zverejňuje ho na svojom webovom sídle.
(4)Odborne spôsobilá osoba je oprávnená
a)obstarať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu,
b)dohliadať na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie po obsahovej stránke a po formálnej stránke,
c)zabezpečovať opravu územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola spôsobená technickou chybou v písaní, počítaní alebo inou zrejmou chybou alebo zrejmou nesprávnosťou pred schválením územnoplánovacej dokumentácie,
d)vypracovať správu o aktuálnom stave územnoplánovacej dokumentácie,
(5) Odborne spôsobilá osoba je pri obstarávaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie povinná
a)postupovať s odbornou starostlivosťou, zohľadňovať verejný záujem a chrániť oprávnené záujmy orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu,
b)postupovať v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s určenou metodikou obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
c)využívať údaje informačného systému; údaje, ktoré nie obsahom informačného systému je povinná získať od dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb,
d)spolupracovať s dotknutým orgánom a s dotknutou právnickou osobou,
e)zdržať sa konania, ktoré by viedlo k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným záujmom,
f)viesť dokumentáciu o uskutočnených úkonoch, o verejnom prerokovaní a o stanoviskách dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb v informačnom systéme,
12
§ 13
Register odborne spôsobilých osôb
(1) Úrad na základe žiadosti zapíše do registra odborne spôsobilých osôb fyzickú osobu, ktorá
a)je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
b)je bezúhonná,
c) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo prvého stupňa v študijnom odbore architektúra a urbanizmus a najmenej dva roky odbornej praxe alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo prvého stupňa a najmenej päť rokov odbornej praxe v oblasti územného plánovania alebo najmenej päť rokov odbornej praxe na orgáne územného plánovania v činnostiach súvisiacich s obstarávaním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a
d)úspešne absolvovala skúšku odbornej spôsobilosti.
(2)Dokladom odbornej spôsobilosti osoby o zapísaní do registra odborne spôsobilých osôb je preukaz, ktorý vydá úrad.
(3)Do registra odborne spôsobilých osôb sa zapisujú údaje odborne spôsobilej osoby v rozsahu
a)meno, priezvisko, titul,
b)identifikačné číslo organizácie, rodné číslo alebo u cudzinca dátum narodenia, ak odborne spôsobilá osoba nie je zamestnancom orgánu územného plánovania,
c)adresa pobytu alebo miesto podnikania,
d)dátum vykonania skúšky odbornej spôsobilosti a
e)registračné číslo preukazu, dátum vydania a platnosť preukazu.
(4) Za bezúhonnú osobu na účel podľa odseku 1 písm. b) sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ktoré úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
(5) Odborná spôsobilosť osoby sa overuje každých 15 rokov skúškou odbornej spôsobilosti. Úrad upustí od vykonania skúšky odbornej spôsobilosti osoby, ak táto preukáže činnosť v obstarávaní najmenej jednej územnoplánovacej dokumentácie v období posledných troch rokov.
(6) Úrad môže rozhodnúť o mimoriadnom preškolení odborne spôsobilých osôb, ak dôjde k podstatnej zmene v obsahu ich činnosti po zmene všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti územného plánovania, alebo v prípade opodstatnenej sťažnosti na činnosť odborne spôsobilej osoby.
(7) Úrad vyčiarkne z registra odborne spôsobilých osôb toho, kto
a)písomne požiadal o vyčiarknutie z registra odborne spôsobilých osôb,
b)zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
13
c)bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)prestal byť bezúhonným,
e)bol do registra odborne spôsobilých osôb zapísaný na základe údajov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo neúplné,
f)opakovane napriek písomnému upozorneniu zo strany úradu porušil ustanovenia tohto zákona o obstarávaní a spracovaní územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie,
g)nezložil alebo neabsolvoval skúšku odbornej spôsobilosti alebo
h)nepodrobil sa mimoriadnemu preškoleniu odborne spôsobilých osôb podľa odseku 6.
(8) Podrobnosti o všeobecných požiadavkách na dosiahnutie kvalifikačných predpokladov odborne spôsobilých osôb, o odbornej príprave, o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá úrad.
§ 14
Spracovateľ
(1) Spracovateľom je fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavku profesijnej kvalifikácie a autorizácie podľa osobitného predpisu6) na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Spracovateľom je aj právnická osoba, ktorá vykonáva činnosti spracovateľa prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá spĺňa požiadavku podľa prvej vety a je zamestnancom právnickej osoby alebo osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom vzťahu k právnickej osobe.
(2) Spracovateľ je oprávnený vypracovať analýzu a syntézu údajov o území a výkres problémových javov podľa § 29 ods. 1. písm. d), spracovať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu podľa tohto zákona, navrhovať urbanistickú koncepciu územia a koordinovať činnosť spolupracujúcej osoby, ktorá oprávnenie na spracovanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len „spolupracujúca osoba“) a spolupracovať na projekte pozemkových úprav vypracovanom po schválení územnoplánovacej dokumentácie, ktorej je spracovateľom.
(3) Spracovateľ je pri spracúvaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie povinný
a)postupovať s odbornou starostlivosťou, zohľadňovať verejný záujem a chrániť oprávnené záujmy orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu,
b)postupovať v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, technickými predpismi, štandardami a s určenou metodikou spracúvania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
c)využívať údaje informačného systému; údaje, ktoré nie obsahom informačného systému je povinný získať od dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb,
6) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
14
d)prizvať na spracovanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie spolupracujúcu osobu, ktorá oprávnenie podľa osobitného predpisu,7)
e)na požiadanie orgánu územného plánovania zaujať stanovisko k uplatneným pripomienkam, zúčastniť sa verejného prerokovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie, a poskytnúť vysvetlenie v písomnej alebo ústnej forme,
f)spolupracovať s orgánom územného plánovania pri vyhodnocovaní pripomienok z prerokovania územnoplánovacej dokumentácie.
(4) Spracovateľ zodpovedá za úplnosť a vecnú správnosť spracovanej územnoplánovacej dokumentácie, a za súlad návrhu územnoplánovacej dokumentácie so zadaním, s vyšším stupňom územnoplánovacej dokumentácie a týmto zákonom. Spolupracujúce osoby zodpovedajú za výsledky svojej činnosti spracovateľovi.
§ 15
Dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba
(1)Dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov je orgán štátnej správy, ktorý chráni verejný záujem v rozsahu podľa osobitných predpisov,8) alebo ktorému postavenie dotknutého orgánu vyplýva z osobitného predpisu9). Dotknutým orgánom štátnej správy je aj orgán, ktorý sa pri prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov vyjadruje z pohľadu stavieb slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti štátu podľa zákona o výstavbe.
(2)Dotknutým orgánom územnej samosprávy pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov je obec a samosprávny kraj v území, pre ktoré sa spracúva návrh územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí, ak obstaráva vlastnú územnoplánovaciu dokumentáciu. Obec je dotknutým orgánom územnej samosprávy aj v prípade, ak územnoplánovaciu dokumentáciu obstaráva s jej súhlasom fyzická osoba alebo
7) §4a a §5 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení zákona č. 624/2004 Z. z., § 55 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, § 7 a § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 25a zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
8 ) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,
§ 15 zákona č. 44/1988 Zb.
v znení neskorších predpisov, zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, § 7 písm. t) zákona č. 319/2002 z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z.
v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 538/2005 Z. z. o
prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych
vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)§ 140a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 145/2021 Z. z., zákon č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15
právnická osoba so záujmom v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia podmienok podľa osobitných predpisov.
(3)Dotknutou právnickou osobou pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa vyjadruje z hľadiska vzťahu k
a) dopravnej infraštruktúre ako
1. vlastník stavby dopravnej infraštruktúry,
2. správca stavby dopravnej infraštruktúry alebo
3. prevádzkovateľ stavby dopravnej infraštruktúry,
b) technickej infraštruktúre ako
1. vlastník stavby technickej infraštruktúry,
2. správca stavby technickej infraštruktúry alebo
3. prevádzkovateľ stavby technickej infraštruktúry.
Tretia časť
Územnoplánovacie podklady, zadanie a územnoplánovacia dokumentácia
§ 16
Územnoplánovacie podklady
(1) Územnoplánovacími podkladmi sú územnotechnické podklady a územná štúdia.
(2) Územnoplánovacie podklady majú textovú formu a grafickú formu. Územnoplánovacie podklady v grafickej forme, ktoré mapovými podkladmi a modelmi podklady vedené v záväzných geodetických referenčných systémoch.
(3) Územnotechnické podklady popisujú skutočný stav na území, obsahujú údaje o aktuálnom stave využívania územia, o jeho urbanistických hodnotách, o stave a hodnotách krajiny, jej zložiek, o obmedzeniach využívania územia z dôvodu vlastností a daností územia a o zámeroch na uskutočnenie zmien na území.
(4) Územnou štúdiou sa posudzujú možnosti udržateľného územného rozvoja, overujú sa podmienky zmien na území a navrhujú sa možné riešenia vybraných problémov a javov na území, ktoré môžu ovplyvniť alebo podmieniť priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia zastavaného územia a nezastavaného územia obce alebo samosprávneho kraja.
(5) Ďalšími povinne využívanými podkladmi krajinný plán, program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, dokumentácia ochrany prírody a krajiny, mapa povodňového ohrozenia, projekt pozemkových úprav, zásady ochrany pamiatkového územia, ak ide o pamiatkové územie, odvetvové koncepcie a iné relevantné podklady, ak boli spracované.
16
§ 17
Zadanie
Zadanie obsahuje vymedzenie riešeného územia, identifikáciu hlavných problémov riešeného územia, hlavné ciele a strategické zámery rozvoja riešeného územia, požiadavky na riešené územie a požiadavky na formu a rozsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie vrátane požiadaviek na spracovanie variantných návrhov riešenia. Zadanie je súčasťou oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.
§ 18
Územnoplánovacia dokumentácia
(1) Územnoplánovacia dokumentácia komplexne určuje urbanistickú koncepciu a krajinnú koncepciu vymedzeného územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce udržateľný územný rozvoj, územnú súdržnosť, ochranu historického, kultúrneho a prírodného dedičstva, ochranu životného prostredia, ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu, adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ochranu verejného zdravia, obranu štátu a bezpečnosť štátu, biodiverzitu a určuje podmienky a regulatívy priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia.
(2) Územnoplánovacia dokumentácia je záväzným podkladom na rozhodovanie o stavebnom zámere podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie činností podľa osobitných predpisov a na projektovú činnosť.
(3) Územnoplánovacia dokumentácia hierarchické stupne. Záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa je záväzná pre nižší stupeň územnoplánovacej dokumentácie.
(4) Stupňami územnoplánovacej dokumentácie sú
a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b) Koncepcia územného rozvoja regiónu,
c) územný plán mikroregiónu,
d) územný plán obce,
e) územný plán zóny.
(5) Územnoplánovacou dokumentáciou podľa odseku 4 je aj každá zmena a doplnok územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa.
(6) Koncepcia územného rozvoja Slovenska, Koncepcia územného rozvoja regiónu, územný plán mikroregiónu a územný plán obce je strategickým dokumentom, ktorý podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Územný plán zóny a zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie podliehajú zisťovaciemu konaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
(7) Územnoplánovacia dokumentácia je spracovaná elektronicky v textovej forme a grafickej forme a obsahuje informatívnu a záväznú časť. Záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie obsahuje v grafickej forme regulačný výkres, ktorého obsahom je priestorová a funkčná
17
regulácia rozvoja územia a v textovej forme regulačné listy jednotlivých priestorovo-funkčných celkov územia. Grafická forma územnoplánovacej dokumentácie sa vyhotovuje v záväzných geodetických referenčných systémoch. Podrobnosti o obsahu územnoplánovacej dokumentácie podľa odseku 4 a spôsobe ich spracovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 19
Koncepcia územného rozvoja Slovenska
(1) Koncepciou územného rozvoja Slovenska je územnoplánovacia dokumentácia celého územia Slovenskej republiky, ktorá určuje hlavné smery komplexného rozvoja Slovenskej republiky. Stanovuje základné podmienky a vytvára predpoklady pre udržateľný územný rozvoj Slovenskej republiky a jej regiónov s určením rámcových požiadaviek štátu z hľadiska ochrany, obnovy a tvorby krajiny, ochrany prírody, ochrany, zachovania a rozvíjania historického a kultúrneho dedičstva, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, obrany a bezpečnosti štátu a z hľadiska dodržania medzinárodných záväzkov v oblasti životného prostredia a územného rozvoja .
(2) Koncepcia územného rozvoja Slovenska určuje najmä
a) štruktúru osídlenia,
b) krajinnú štruktúru,
c) zelenú infraštruktúru,
d) dopravnú infraštruktúru,
e) technickú infraštruktúru,
f) kultúrne dedičstvo,
g) vybavenosť celoštátneho významu,
h) vymedzenie polohy alebo koridorov na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme,
i) osobitné územia.
§ 20
Koncepcia územného rozvoja regiónu
(1) Koncepcia územného rozvoja regiónu je územnoplánovacia dokumentácia regiónu v rozsahu územného obvodu samosprávneho kraja zohľadňujúca ochranu životného prostredia, krajinné a kultúrne špecifiká a osobitosti riešeného územia regiónu za súčasného splnenia predpokladov pre udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny regiónu. Koncepcia územného rozvoja regiónu musí byť v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska.
(2) Koncepcia územného rozvoja regiónu určuje najmä
a) štruktúru osídlenia,
b) krajinnú štruktúru,
18
c) zelenú infraštruktúru,
d) dopravnú infraštruktúru,
e) technickú infraštruktúru,
f) vybavenosť,
g) kultúrne dedičstvo,
h) ochranu a využívanie prírodných zdrojov,
i) ochranu pred nežiaducimi geodynamickými procesmi, povodňami, požiarmi, environmentálnymi záťažami, prevenciu závažných priemyselných havárií a obmedzenie ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,
j) limity, bariéry a potenciály využívania územia,
k) vymedzenie polohy alebo koridorov na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme,
l) mikroregióny, pre ktoré je potrebné spracovať územný plán mikroregiónu,
m) osobitné územia.
§ 21
Územný plán mikroregiónu
(1)Územný plán mikroregiónu je územnoplánovacia dokumentácia ucelenej priestorovej a funkčnej časti územia regiónu alebo viacerých regiónov pri spoločných hraniciach, vychádzajúca z potrieb územného rozvoja viacerých obcí alebo iného špecifického územia najmä z hľadiska životného prostredia, ochrany a tvorby krajiny, ochrany historického a kultúrneho dedičstva, rozvoja hospodárstva a cestovného ruchu za súčasného splnenia podmienok pre udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny mikroregiónu.
(2)Územný plán mikroregiónu obstaráva samosprávny kraj na základe vymedzenia územia na spracovanie územného plánu mikroregiónu v Koncepcii územného rozvoja regiónu- alebo ho môže obstarať po dohode na žiadosť viacerých obcí. Ak územie vymedzené na spracovanie územného plánu mikroregiónu zahŕňa územia viacerých samosprávnych krajov, samosprávne kraje sa dohodnú, ktorý z nich obstará územný plán mikroregiónu. Rozsah a spôsob súčinnosti na obstarávaní a na úhrade nákladov na obstarávanie územného plánu mikroregiónu je súčasťou zmluvy medzi samosprávnym krajom a dotknutými obcami
(3)Pre určenie obsahu územného plánu mikroregiónu sa ustanovenie § 22 ods. 3 použije primerane.
(4)Ak obec alebo jej časť v území, pre ktoré bolo vymedzené spracovanie územného plánu mikroregiónu, spracovaný územný plán obce, samosprávny kraj pri obstarávaní územného plánu mikroregiónu je povinný rešpektovať záväznú časť územného plánu obce.
(5)Ak dôjde k podstatným zmenám v území obce, ktorá je súčasťou vymedzeného územia, pre ktoré bol spracovaný územný plán mikroregiónu a toto územie prestáva spĺňať účel, pre ktorý bol spracovaný územný plán mikroregiónu, môže táto obec dať podnet na obstaranie zmien a doplnkov územného plánu mikroregiónu na účel vyčlenenia z územného plánu mikroregiónu a obstarať vlastný územný plán obce.
19
§ 22
Územný plán obce
(1)Územný plán obce je územnoplánovacia dokumentácia územia obce v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska a v súlade s Koncepciou územného rozvoja regiónu. Obec je povinná mať územný plán obce. Územný plán obce, ktorá je mestom sa nazýva územný plán mesta. Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mesta Košice sa nazýva metropolitný územný plán.
(2)Ak sa na tom dohodnú dve alebo viacero obcí, môžu mať spoločný územný plán. Spoločný územný plán obstaráva na základe dohody jedna z dotknutých obcí. Takto spracovaný spoločný územný plán podlieha schváleniu zastupiteľstva všetkých dotknutých obcí.
(3)Územný plán obce určuje najmä
a) riešené územie a jeho väzby k územiam susediacich obcí a k širšiemu regiónu a hranicu zastavaného územia obce,
b) urbanistickú koncepciu rozvoja územia, hlavné rozvojové osi a územia, významné urbanistické, architektonické a krajinné prvky a charakteristiky,
c) urbanistickú štruktúru, najmä spôsob a intenzitu využitia územia, priestorové a funkčné limity zástavby a podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využitia územia,
d) dopravnú infraštruktúru vrátane jej ochranných pásiem a území,
e) technickú infraštruktúru vrátane jej ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem,
f) verejné priestory a zelenú infraštruktúru,
g) ochranu zdravých životných podmienok s ohľadom na znevýhodnené osoby alebo zraniteľné osoby, ochranu verejného zdravia, ochranu prírody, ochranu a tvorbu krajiny, ochranu vôd, ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov, ochranu a využívanie prírodných zdrojov,
h) ochranu kultúrneho dedičstva, najmä vymedzenie národných kultúrnych pamiatok, archeologických nálezov a archeologických nálezísk a pamiatkových území a miestnych pamätihodností,
i) ochranu územia obce pred nežiaducimi geodynamickými procesmi, povodňami, požiarmi, environmentálnymi záťažami, prevenciu závažných priemyselných havárií a obmedzenie ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, opatrenia na zmiernenie zmeny klímy na území obce a na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,
j) osobitné územia, ak s ich vyznačením súhlasil správca územia,
k) územia, pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny,
l) vymedzenie plôch a koridorov pre umiestnenie stavieb vo verejnom záujme,
m) zásady a pravidlá bezbariérovosti sídelného prostredia, vrátane bezbariérovosti dopravnej infraštruktúry a jej ochranných pásem a území, verejných priestorov a trás pohybu obyvateľstva.
20
(4) Chránené územia, ochranné pásma, bezpečnostné pásma zriadené podľa osobitných predpisov,10) územný systém ekologickej stability11) a územia zabezpečujúce ochranu genetických zdrojov12) sa premietnu do riešenia priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia.
(5) Záväzná časť územného plánu obce je záväzná na spracovanie územného plánu zóny, pre rozhodovanie o stavebnom zámere podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov, je podmienkou na poskytnutie prostriedkov z rozpočtu verejnej správy na investičné zámery na území obce. Ak je územný plán zóny alebo časť územného plánu zóny v rozpore s neskôr schváleným územným plánom obce, v územnom pláne obce orgán územného plánovania určí, ktorá časť územného plánu zóny je neplatná alebo určí, že je neplatný celý územný plán zóny.
(6) Ak územný plán obce v záväznej časti určí novú hranicu zastavaného územia obce, táto sa premietne do evidencie katastra nehnuteľností. Podkladom na vykonanie záznamu je súpis parciel s vyznačením kódu umiestnenia pozemku a zjednodušený operát geometrického plánu.
(7) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice obstaráva metropolitný územný plán, ktorý sa skladá z katastrálnych území mesta a ďalších katastrálnych území, ktorých územné vymedzenie určí úrad všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak obec alebo jej časť v území, pre ktoré bolo vymedzené spracovanie metropolitného územného plánu, spracovaný územný plán obce, Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice pri obstarávaní metropolitného územného plánu je povinné rešpektovať záväznú časť územného plánu obce.
§ 23
Územný plán zóny
(1) Územný plán zóny je územnoplánovacia dokumentácia ucelenej priestorovej a funkčnej časti územia obce, ktorá v súlade s rozvojovými zámermi a požiadavkami určenými v zadaní stanovuje podrobné podmienky na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pre jednotlivé priestorovo-funkčné celky a pozemky. Územný plán zóny musí byť v súlade so schváleným územným plánom obce alebo územným plánom mikroregiónu, ak bol spracovaný.
(2) Orgán územného plánovania obstaráva územný plán zóny, ak je potrebné podrobne riešiť rozvojové zámery alebo činnosti, ktoré majú vplyv na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie časti územia obce. Územný plán zóny premieta územný plán obce do podrobnosti, ktorá zodpovedá riešeniu územia časti obce a územnotechnickým požiadavkám na využívanie územia časti obce, vrátane chránených území, ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem zriadených podľa osobitných predpisov.
10 ) Napríklad zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákon č. 7/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11 ) § 2 písm. a) a § 54 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
12 ) § 10 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 5 a 6 zákona č. 138/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, Čl. 6 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín v platnom znení.
21
(3) Územný plán zóny určuje najmä
a) podmienky pre priestorové usporiadanie a pre funkčné využívanie v jednotlivých priestorovo funkčných celkoch a pozemkoch a pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch,
b) podmienky na bezbariérové využívanie verejného priestoru, dopravnej infraštruktúry, statickej dopravy a trás pohybu obyvateľstva,
c) zelenú infraštruktúru, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny,
d) dopravnú infraštruktúru a statickú dopravu vo vzťahu k vymedzenému územiu,
e) technickú infraštruktúru,
f) podmienky minimalizácie negatívnych vplyvov stavieb, nežiadúcich dosahov povodní a závažných priemyselných havárií, využívania územia na verejné zdravie a kvalitu života ľudí, na požiarnu bezpečnosť, na civilnú ochranu obyvateľstva, a podmienky na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy a na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,
g) vymedzenie plôch a trás pre umiestnenie stavieb vo verejnom záujme.
Štvrtá časť
Záväzné stanovisko
§24
(1) Záväzné stanovisko je podkladom na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie činnosti podľa osobitných predpisov z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
(2) Orgán územného plánovania ako dotknutý orgán územnej samosprávy vydáva záväzné stanovisko na základe žiadosti stavebníka doručenej v procese prerokovania stavebného zámeru podľa zákona o výstavbe v lehote na to určenej. Orgán územného plánovania posudzuje žiadosť o záväzné stanovisko z hľadiska súladu so záväznou časťou príslušnej územnoplánovacej dokumentácie.
(3) Podkladom na vydanie záväzného stanoviska je podľa dostupnosti
a) územný plán zóny,
b) územný plán obce,
c) územný plán mikroregiónu,
d) Koncepcia územného rozvoja regiónu.
(4) Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je obec. Ak obec nemá územný plán, alebo územný plán obce nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, a pre územie obce nebol spracovaný územný plán mikroregiónu príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj na podklade Koncepcie územného rozvoja regiónu. Ak sa obec a samosprávny kraj v území, pre ktoré bol spracovaný územný plán mikroregiónu dohodnú, príslušným na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj.
22
(5) Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a na území mesta Košice je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice.
(6) Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry a významná investícia prechádza územím viacerých obcí, príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj, ktorý posudzuje zámer na základe záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry a významná investícia prechádza územím viacerých samosprávnych krajov, samosprávne kraje, sa dohodnú, ktorý z nich