Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

17.8.2021 až 25.8.2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

30.8.2021 až 21.9.2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

31.12.2021 až 7.1.2022

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

12.1.2022

2.Definovanie problému

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte v platnom znení (ďalej len „PEPP“) má za cieľ doplniť súčasné rozličné pravidlá na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni vytvorením celoeurópskeho rámca pre dôchodky v prospech jednotlivcov, ktorí chcú využiť túto alternatívnu možnosť sporenia. Nový rámec nenahradí ani neharmonizuje existujúce vnútroštátne osobné dôchodkové systémy. PEPP predstavuje dobrovoľný doplnkový dôchodkový systém, ktorý má existovať popri vnútroštátnych režimoch a ktorý poskytovateľom umožní vytvoriť osobné dôchodkové produkty v celoeurópskom meradle. Jeho cieľom je presmerovať väčší objem úspor domácností od tradičných nástrojov, akými sú napríklad sporiace účty, ku kapitálovým trhom.

Zámerom PEPP je zabezpečiť, aby si spotrebitelia boli plne vedomí základných vlastností a parametrov produktu, a to prostredníctvom štandardizovaných informačných dokumentov. Zameranie a ciele investičnej stratégie reflektujú požiadavku možnosti výberu medzi bezpečnou štandardnou investičnou možnosťou a alternatívnymi možnosťami s rôznym výnosovým a rizikovým profilom. Výhodou produktu je jeho prenositeľnosť v rámci celej EÚ.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom vládneho návrhu zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je definovanie podmienok pre sporiacu a výplatnú fázu v súlade s čl. 47 a čl. 57 Nariadenia PEPP pre podúčty PEPP registrované na území Slovesnej republiky. Národný regulačný rámec je potrebné doplniť aj v súvislosti s kompetenciami a právomocami Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad vytváraním, poskytovaním a distribúciou PEPP (registrácia, sankcie, intervenčné opatrenia, reporting). Otázku daňového zvýhodnenia celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu nariadenie neupravuje, avšak v súlade so záväzkom Slovenskej republiky podporovať dobrovoľné sporenie na dôchodok, ktorý je deklarovaný priamo v Čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj v kontexte Odporúčania Komisie z 29. 6. 2017, týkajúceho sa daňového zaobchádzania s osobnými dôchodkovými produktmi vrátane celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, sa navrhuje, aby sa na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt uplatnil rovnaký daňový režim ako na príspevky účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia a dávky z doplnkového dôchodkového sporenia.

4.Dotknuté subjekty

Navrhovaná právna úprava má priamy alebo nepriamy vplyv na:

A.potenciálni sporitelia;

B.právnické osoby uvedené v centrálnom verejnom registri poskytovateľov celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu;

C.obce a VÚC.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V prípade nepredloženia návrhu zákona by nedošlo k vykonaniu čl. 47 a čl. 57 Nariadenia PEPP a neboli by upravené kompetencie a právomoci Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad vytváraním, poskytovaním a distribúciou PEPP

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

V súvislosti s navrhovanými zmenami sa predpokladá prijatie nasledovného vykonávacieho predpisu:

•Opatrenie Národnej banky Slovenska z ... 2022 o predkladaní výkazov poskytovateľmi a distribútormi celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu na účely dohľadu nad finančným trhom

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Štatistické údaje o stave dobrovoľného dôchodkového zabezpečenia sú pravidelne monitorované a vyhodnocované prostredníctvom domácich ako aj zahraničných analýz (Správy o sociálnej situácii obyvateľstva, Správach o finančnej stabilite, údajových indikátorov slovenského finančného sektora, analýzach OECD ako napr. Pension Markets in Focus pod.). Návrh zákona bude vyhodnocovaný najmä prostredníctvom nasledujúcich indikátorov:

A.Celkový počet sporiteľov,

B.Priemerný príspevok sporiteľov,

C.Celková a priemerná nasporená suma sporiteľov,

D.Štátna príslušnosť sporiteľov jednotlivých podúčtov PEPP registrovaných na území Slovenskej republiky.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Navrhovaná právna úprava zakladá v roku 2024 negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti s rozšírením súčasného systému podpory dobrovoľného dôchodkového sporenia v podobe možnosti zníženia základu dane daňovníka o zaplatené príspevky do výšky 180 eur ročne aj na PEPP. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Dopady jednotlivých opatrení sú podrobnejšie popísané v príslušných analýzach vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

email:

jaroslav.hudcovsky@employment.gov.sk

tel. číslo: 02/2046 1925

12.Zdroje

Mikroúdaje doplnkových dôchodkových spoločností, agregované údaje Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností a makroekonomická prognóza Inštitútu finančnej politiky zo septembra 2021.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 156/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA O OSOBNOM DÔCHODKOVOM PRODUKTE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV

I. Úvod: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dňa 16. augusta 2021 predložilo na PPK materiál „Návrh zákona o osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie vplyvov predkladaného materiálu na MSP v časti 9 Doložky vybraných vplyvov

MPSVR SR: Akceptované.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený pozitívny aj negatívny, rozpočtovo nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov je kvantifikovaný nárast príjmov v sume 18 517 eur v roku 2022 a úbytok príjmov

v sume 40 379 061 eur v roku 2023 a v sume 48 361 229 eur v roku 2024. Taktiež je kvantifikovaný nárast výdavkov v sume 52 361 eur v roku 2022, v sume 157 082 eur v roku 2023 a v sume 36 813 526 eur v roku 2024. V roku 2022 je kvantifikovaný rozpočtovo nekrytý vplyv v sume 33 844 eur, v roku 2023 v sume 40 536 143 eur a v roku 2024 v sume 85 174 755 eur. Predkladateľ požaduje v rámci ukazovateľov zamestnanosti zvýšenie počtu zamestnancov aparátu MF SR o 5 osôb od 1. 9. 2022 a osobných výdavkov na rok 2022 o 52 361 eur, z toho

miezd o 38 800 eur a od roku 2023 požaduje zvýšenie limitu počtu zamestnancov o 5 osôb a zvýšenie osobných výdavkov o 157 082 eur, z toho miezd o 116 400 eur, na zabezpečenie administrovania dôchodkovej prémie.

Komisia žiada zvážiť opodstatnenosť a efektívnosť vynakladania obmedzených verejných prostriedkov na predmetnú formu sporenia, ktorá preukázateľne nepatrí medzi najefektívnejšie spôsoby dobrovoľného sporenia. A preto žiada vypustiť z návrhu zákona dotácie na DDS resp. osobný dôchodkový produkt (ODP) v podobe dôchodkovej prémie. Rovnako žiada Komisia vypustiť oslobodenie dobrovoľných príspevkov zamestnávateľa od zdravotných odvodov.

Odôvodnenie: Podporovanie súkromného sporenia na dôchodok považuje Komisia za dôležitý najmä v kontexte

potreby prijímania nevyhnutných opatrení na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Predkladateľ však nevyhodnotil alternatívne riešenia takejto podpory a nie je tak jasné, či navrhované opatrenia predstavujú najlepšiu hodnotu za peniaze. DDS je dnes jeden z najmenej efektívnych produktov dlhodobého sporenia, či už z hľadiska výšky poplatkov, dosahovanej výkonnosti fondov, ale aj správania samotných sporiteľov, ktorí držia veľkú časť majetku v dlhopisových fondoch s nízkym výnosom. Nepovažujeme preto za žiaduce ho viac podporovať či už cez výdavkové politiky alebo daňové úľavy, pokým sa nezmení regulačný rámec a nepreukáže sa efektívnejšie fungovanie takéhoto produktu. Navyše prax a empirická literatúra ukazujú len slabý vplyv daňových úľav na úspory. Zvýšenie dôchodkových úspor je väčšinou len výsledkom prerozdelenia celkových úspor medzi jednotlivé nástroje sporenia. Daňové zvýhodnenie jedného finančného produktu zároveň vedie k deformáciám na finančnom trhu narušením hospodárskej súťaže, keďže sa na úkor daňovníkov dotuje pre sporiteľa len jeden konkrétny (a v tomto prípade často aj nevýhodný) spôsob sporenia. Výhoda III. piliera a motivácia zúčastnenia sa v tomto systéme vyplýva najmä z príspevku zamestnávateľa ako jedného z benefitov v zamestnaní a nie daňového zvýhodnenia, ktoré zo strany štátu de facto znamená len zvýšenie disponibilného príjmu zúčastnených osôb bez dodatočného vplyvu na motivácie sporiť si na starobu. Potvrdzuje to aj zavedenie daňového zvýhodnenia v roku 2014. Rôzne oslobodenia pre určité druhy príjmu idú v rozpore s odporúčaniami medzinárodných inštitúcií na čo najširšiu daňovú bázu, ktorá nedeformuje motivácie a nevytvára priestor na neželanú optimalizáciu. Zároveň je v rozpore so záväzkom plynúcim z Programového vyhlásenia vlády SR na odstraňovanie výnimiek v zdaňovaní. Pokiaľ má existovať zvýhodnenie DDS resp. ODP aj v daňovom systéme, Komisia by navrhovala zvážiť radšej oslobodenie príjmov až vo výplatnej fáze podobne ako pri II. pilieri pri splnení konkrétnych podmienok (najmä dlhodobého účelového sporenia len na dôchodok, obmedzenie výšky dobrovoľných príspevkov a pod.). Fiškálny výpadok by v takom prípade dnes predstavoval len do 10 mil. eur na horizonte rozpočtu, aj keď do budúcnosti treba počítať s nárastom tejto sumy s rastom majetku v III. pilieri. Takéto nastavenie navyše zlepšuje motivácie vo fungovaní III. piliera, lebo nepodporuje posielanie viac peňazí na neefektívny produkt s nízkymi výnosmi, ale zvýhodňuje až samotné výnosy, čím tlačí na ich zvyšovanie.

MPSVR SR: Neakceptované. Na základe Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je hlavným cieľom predbežného pripomienkového konania posúdiť, či predkladateľom identifikované a analyzované vplyvy materiálu sú uvedené reálne a predkladateľ vykonal posúdenie vplyvov v rámci procesu ustanoveného touto metodikou v dostatočnom rozsahu a či identifikoval všetky dotknuté subjekty. Z uvedeného vyplýva, že pripomienka je nad rámec účelu predbežného pripomienkového konania.

Komisia žiada nevytvárať pracovné miesta súvisiace s centrálnou evidenciou prémiových zmlúv, keďže žiada vypustenie dôchodkovej prémie.

Odôvodnenie: Pri neexistencii dôchodkovej prémie nie je nutnosť zabezpečovať administratívu k tomuto

produktu.

V Analýze vplyvov je v tabuľke č. 1 v príjmovej časti uvedený úbytok príjmov obcí a VÚC v roku 2023 v sume 6 833 772 eur a v roku 2024 v sume 8 289 472 eur. V nadväznosti na § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiada Komisia v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v časti 2.1.1. Financovanie návrhu dopracovať návrh na úhradu úbytku príjmov v rozpočte obcí a vyšších územných celkov a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky.

Taktiež Komisia žiada uviesť relevantný návrh na úhradu ostatných zvýšených výdavkov vyplývajúcich z návrhu, nakoľko s uvedeným vplyvom sa pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 – 2024 neuvažovalo, kapitola v rámci priorít neuplatnila požiadavku na zabezpečenie negatívneho dopadu vyššie

uvedených opatrení na hospodárenie verejnej správy. Komisia upozorňuje, že kapitola môže vplyv, prípadne jeho časť vykryť aj racionalizačnými opatreniami vedúcimi k úsporám výdavkov v oblasti svojej pôsobnosti

MPSVR SR: Neakceptované. V časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy je uvedené, že návrh zákona o osobnom dôchodkom produkte predpokladá v rokoch 2022 až 2024 negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je zohľadnený v rozpočte verejnej správy za rok 2021 a v rozpočtovom výhľade na roky 2022 a 2023. Z tohto dôvodu predkladateľ navrhuje vplyvy na rozpočet verejnej správy zapracovať pri príprave rozpočtu verejnej správy na rok 2022 a rozpočtovom výhľade na roky 2023 a 2024.

Komisia žiada vypustiť zrušenie daňových povinností zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce z príspevkov zaplatených ich zamestnávateľom.

Odôvodnenie: Komisia nevidí dôvod pre oslobodenie príspevkov platených zamestnávateľom o daň z príjmu

fyzických osôb len pre jednu skupinu obyvateľstva. Aj keď za rizikových zamestnancov platia príspevky do III. piliera zamestnávatelia povinne, napriek ich zdaneniu prinášajú týmto zamestnancom benefit v podobe dodatočného príjmu v starobe. V súčasnosti tieto povolania nie sú takýmto spôsobom oslobodené od daňových povinností, pričom aplikačná prax nepreukázala potrebu takéto oslobodenie zaviesť.

Komisia žiada obmedzenie výšky daňovo uznateľných výdavkov na povinné príspevky zamestnávateľa na DDS zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu

Odôvodnenie: Komisia súhlasí s logikou, že povinné príspevky zamestnávateľa na DDS v rizikových

zamestnaniach sú podobné ostatným povinným daniam a odvodom. Výška povinných príspevkov, ktoré sú uznateľné ako daňový výdavok zamestnávateľa však napriek tomu nemôže byť neobmedzená. Výška ostatných odvodov je viazaná percentuálnou sadzbou z príjmu. Na druhej strane síce je III. pilier povinný pre zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu, výška príspevkov je definovaná len minimálna, ale nie maximálna. Z dôvodu zamedzenia motivácie k nahrádzaniu zdaniteľnej mzdy poskytovaním oslobodeného príspevku na DDS, čím by prichádzalo k neželanej daňovej optimalizácii, preto žiadame, aby maximálna daňovo uznateľná výška príspevkov bola najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy rovnako, ako v prípade dobrovoľných príspevkov zamestnávateľa.

Komisia žiada o zohľadnenie vplyvu na výber daní z príjmov právnických (DPPO) aj fyzických osôb (DPFO) z navrhovaného oslobodenia príspevkov zamestnávateľa na DDS.

Odôvodnenie: Analýza vplyvov uvažuje v prípade navrhovaného opatrenia len s výpadkom príjmov na

zdravotných odvodoch. Komisia upozorňuje, že nižšie odvody zamestnávateľa zvyšujú základ dane pre DPPO a nižšie odvody zamestnanca zvyšujú základ dane DPFO. Komisia preto žiada o zahrnutie aj týchto dopadov do rozpočtového vplyvu.

MPSVR SR: Akceptované.

Komisia žiada opraviť hodnotu pre počet prestupov medzi DDS medzi rokmi 2010 a 2019 v rámci analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Text v rámci opatrenia 3 hovorí o počte prestupov medzi DDS medzi rokmi 2010 až 2019 na

úrovni 1 378 účastníkov. Nasledujúca tabuľka však spolu hovorí až o 13 784 účastníkoch. Komisia preto žiada opraviť danú hodnotu v rámci textu tak, aby zodpovedala hodnote v tabuľke.

MPSVR SR: Neakceptované. V texte analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie je uvedená informácia o priemernom počte prestupov účastníkov za jeden rok. Následná tabuľka sumarizuje celkový počet prestupov podľa DDS, do ktorej účastník prestupoval za zvolené obdobie.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa uviesť a kvantifikovať všetky administratívne vplyvy na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Odôvodnenie: Predkladateľ neuviedol v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie nasledujúce

administratívne vplyvy , ktoré zakladá Zákonom o osobnom dôchodkovom produkte:

-povinnosť oboznámiť záujemcu o skutočnostiach v § 8 ods 2.;

-povinnosť poskytovateľa poskytnúť údaje ministerstvu financií (§20 ods.2);

-povinnosť poskytovateľa, od ktorého sa majetok účastníka prevádza oznámiť informácie o príspevkoch osobitne (§22 ods. 2b);

-povinnosť zriadiť a viesť jeden účet účastníka pre každú uzatvorenú zmluvu (§23 ods. 1)

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie a vyjadrenie sa k časti 3.3 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

MPSVR SR: Čiastočne akceptované. V analýze vplyvov na podnikateľský sektor sú v opatrení č. 4 kvantifikované náklady na zmenu zmluvy resp. dodatkov v súvislosti s osobným dôchodkovým produktom a dôchodkovou prémiou. Predkladateľ v doplňujúcich informáciách k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov podrobnejšie uvedie jednotlivé zohľadňované náklady.

K sociálnym vplyvom

Komisia nesúhlasí s tým, že „Návrh zákona o osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. Napr. v Čl I sa zavádza Centrálna evidencia prémiových zmlúv. Nakoľko predmetná evidencia bude určite elektronická, resp. bude sa jednať o elektronický informačný systém, je nutné uviesť aj kto bude správcom uvedeného systému. Taktiež je v tejto súvislosti potrebné vyznačiť v doložke vplyvov pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a vypracovať analýzu vplyvov.

MPSVR SR: Neakceptované. Vzhľadom na časový harmonogram legislatívneho procesu navrhujeme riešiť vplyv na informatizáciu spoločnosti až počas medzirezortného pripomienkového konania.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 156/2021 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA O CELOEURÓPSKOM OSOBNOM DÔCHODKOVOM PRODUKTE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV

I. Úvod: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo dňa 30. decembra 2021 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Návrh zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne sociálne vplyvy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Komisia upozorňuje, že analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy by mala byť vypracovaná na príslušný rozpočtový rok a tri nasledujúce rozpočtové roky. Z toho dôvodu žiada Komisia uviesť v analýze vybraných vplyvov aj vplyvy na rok 2025

MPSVR SR: Neakceptované. Nakoľko materiál bol doručený na záverečné posúdenie vplyvov v kalendárnom roku 2021, kvantifikácia obsahuje v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov dopad na rozpočet verejnej správy na príslušný rozpočtový rok a tri nasledujúce roky, t. j. 2022-2024. Pre doplnenie uvádzame, že na základe odhadu MPSVR SR dosiahne negatívny vplyv Návrhu zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Návrh zákona“) na rozpočet verejnej správy v roku 2025 hodnotu približne 580 973 eur.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie vplyvov predkladaného materiálu na podnikateľské prostredie v časti 9. Doložky vybraných vplyvov a vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, v ktorom popíše a vyčísli vplyv predkladaného materiálu na dotknuté subjekty (právnické osoby uvedené v centrálnom verejnom registri poskytovateľov celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu).

Komisia zásadne nesúhlasí s obmedzovaním ekonomickej slobody účastníkov pri formách výplaty nad rámec nevyhnutných požiadaviek EÚ. Považujeme to za neopodstatnený goldplating a žiadame o jeho odstránenie. Podľa nariadenia PEPP členský štát síce môže, ale nemusí zvýhodniť určité formy výplaty. Zákon pritom navrhuje zaviesť ešte väčšie obmedzenia ako to je teraz v treťom pilieri napriek tomu, že PEPP bude menej podporovaný štátom ako tretí pilier. Uvedené obmedzenia formy výplat preto robia PEPP nekonkurencieschopným voči tretiemu pilieru, čím obmedzujú konkurenciu na trhu, ktorá by mohla priniesť lepšie služby pre zákazníkov resp. vyššie zhodnotenie a nižšie poplatky. Tretí pilier je pritom podľa MF SR málo efektívnou formou sporenia, čo zvyšuje potrebu vytvorenia konkurencie. Navyše podľa výkladu MH SR nariadenie PEPP umožňuje kvantitatívne obmedzenia len pri jednorazovom vyrovnaní a nie pri postupnom čerpaní (programovom výbere).

Zavedením daňovej úľavy na príspevky účastníkov do PEPP sa ešte viac prehlbuje nerovnaké postavenie na trhu voči dobrovoľným príspevkom do druhého piliera, ktoré nepožívajú už istú dobu žiadne daňové zvýhodnenie. Dobrovoľné príspevky do druhého piliera sú pritom v súčasnosti najefektívnejšou formou sporenia na dôchodok kvôli nízkym regulovaným poplatkom a výkonnosti indexových a akciových fondov v II. pilieri. Komisia preto žiada o odstránenie tejto trhovej disparity tak, aby nárok na oslobodenie 180 eur vložených prostriedkov od dane mohol získať daňovník ako v PEPP, tak aj alternatívne v II. pilieri. Tretí pilier je takto zvýhodnený už dnes. Vzhľadom na aktuálne nízky počet ľudí sporiacich si dobrovoľne navyše v II. pilieri by bol dopad na štátny rozpočet nízky (predpoklad cca. 170 000 eur ročne, vzhľadom k počtu dobrovoľných prispievateľov, ktorých je okolo 5000). V záujme štátu je vytvárať také prostredie, kde si ľudia sporia na dôchodok v bezpečnej v schéme,

ktorá je pre nich najvýhodnejšia a nie daňovo stimulovať ľudí sporiť si v schémach, ktoré majú vyššie poplatky a nižšie zhodnotenie.

MPSVR SR: Neakceptované. Postavenie poskytovateľa priamo upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (ďalej len „PEPP“). Návrh zákona definuje len podmienky pre sporiacu a výplatnú fázu v súlade s čl. 47 a čl. 57 Nariadenia PEPP pre podúčty PEPP registrované na území Slovesnej republiky a tiež nevyhnutný regulačný rámec v súvislosti s kompetenciami a právomocami Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad vytváraním, poskytovaním a distribúciou PEPP.

V súvislosti s požiadavkou na redefiníciu podmienok výplatnej fázy a rozšírením daňového zvýhodnenia na dobrovoľné príspevky v II. pilieri upozorňujeme, že na základe Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je hlavným cieľom záverečného posúdenia vplyvov zhodnotiť, či predkladateľom identifikované a analyzované vplyvy materiálu sú uvedené reálne a predkladateľ vykonal posúdenie vplyvov v rámci procesu ustanoveného touto metodikou v dostatočnom rozsahu a či identifikoval všetky dotknuté subjekty. Z uvedeného vyplýva, že uvedená časť pripomienky je nad rámec účelu záverečného posúdenia vplyvov.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia nesúhlasí s tým, že „Návrh zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. V predkladanom materiáli sa hovorí o registrácii celoeurópskeho dôchodkového produktu, ale nie je uvedené, kto uvedený register spravuje, iba to, že dohľad vykonáva NBS. Uvedené nie je zrejmé ani zo sprievodných materiálov. Zavádzanie a úprava registrov je vplyvom na informatizáciu spoločnosti. Uvedené je nutné doplniť.

MPSVR SR: Neakceptované. Podrobnosti o Centrálnom verejnom registri upravuje čl. 13 Nariadenia PEPP. Návrh zákona definuje len podmienky pre sporiacu a výplatnú fázu v súlade s čl. 47 a čl. 57 Nariadenia PEPP pre podúčty PEPP registrované na území Slovesnej republiky a tiež nevyhnutný regulačný rámec v súvislosti s kompetenciami a právomocami Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad vytváraním, poskytovaním a distribúciou PEPP.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.

IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie