1
D Ô V O D O V Á S P R Á V A
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný z dôvodu potreby vykonania niektorých článkov Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2019/1238 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte v platnom znení (PEPP) (ďalej len „nariadenie“).
Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt je atraktívny najmä z dôvodu jeho prenositeľnosti, je vhodný obzvlášť pre mladých ľudí a mobilných pracovníkov, pre ktorých priniesť rozšírenie možnosti výberu a ponúknuť riešenia pre občanov, ktorí aktívne využívajú právo na voľný pohyb. Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt budú môcť poskytovať doplnkové dôchodkové spoločnosti, poisťovne, banky, správcovské spoločnosti ale aj obchodníci s cennými papiermi (čl. 6 ods. 1 nariadenia). Podľa druhu príslušného poskytovateľa ísť o poskytovanie produktu, ktorý finančná inštitúcia vytvára a poskytuje, napr. poistný produkt, investičný produkt, doplnkové dôchodkové sporenie, ale s určitými špecifickými vlastnosťami (podmienkami), ktoré ustanovuje priamo nariadenie.
Navrhovaný zákon adaptačný charakter a upravuje tie oblasti, ktorých úprava je nevyhnutná pre vykonanie nariadenia. Primárne ide o oblasti, ktoré ponecháva nariadenie výslovne v kompetencii členských štátov a následne o ustanovenia, ktoré majú procesnú povahu. Podľa čl. 47 sa na členské štáty v rámci sporiacej fázy ponecháva stanovenie rozsahu a podmienok najmä pokiaľ ide o vekovú hranicu pre začatie sporiacej fázy, maximálnu a minimálnu výšku príspevkov a ich kontinuitu. Podľa čl. 57 sa na členské štáty v rámci výplatnej fázy ponecháva najmä stanovenie minimálneho veku pre začatie výplatnej fázy, maximálneho obdobia pred dosiahnutím dôchodkového veku na vstup do systému, podmienky redemácie pred dosiahnutím minimálneho veku pre začatie výplatnej fázy (najmä v prípade osobitne ťažkej životnej situácie). V záujme posilnenia právnej istoty pri právomociach, ktoré majú byť zverené do pôsobnosti príslušného orgánu, a ktoré nie v nariadení upravené, resp. nie upravené dostatočne podrobne, bude národný regulačný rámec doplnený v súvislosti s kompetenciami a právomocami Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad vytváraním, poskytovaním a distribúciou celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (registrácia, sankcie, intervenčné opatrenia, reporting). Návrh zákona vo vzťahu k celoeurópskemu osobnému dôchodkovému produktu ustanovuje podmienky a pravidlá výlučne vo veciach, ktoré nie sú upravené nariadením (čl. I. a čl. III).
Otázku daňového zvýhodnenia celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu nariadenie neupravuje, avšak v súlade so záväzkom Slovenskej republiky podporovať dobrovoľné sporenie na dôchodok, ktorý je deklarovaný priamo v Čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj v kontexte ODPORÚČANIA KOMISIE z 29. 6. 2017, týkajúceho sa daňového zaobchádzania s osobnými dôchodkovými produktmi vrátane celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (ďalej len „odporúčanie komisie“)1), sa navrhuje, aby sa na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt uplatnil rovnaký daňový režim ako na príspevky účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia a dávky z doplnkového dôchodkového sporenia.
2
Nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch od 22. marca 2022.
Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, nebude mať vplyvy na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyvy na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Sledované vybrané vplyvy návrhu zákona podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, ako aj v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy a v analýze sociálnych vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.