Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Poslanci NR SR a členovia hnutia REPUBLIKA Miroslav Urban a Miroslav Suja predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zabrániť možnosti nariadenia povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 len prostredníctvom vyhlášky vydanej Ministerstvom zdravotníctva.

Ako je známe, očkovanie proti ochoreniu COVID-19 so sebou prináša nielen deklarované benefity, ale aj rôzne negatívne vedľajšie účinky. Vakcíny používané na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 majú stále len podmienečné schválenie Európskej liekovej agentúry, keďže fáza testovania dlhodobých účinkov vakcín nebola doposiaľ ukončená. Zmluvy na nákup vakcín medzi obstarávajúcou Európskou komisiou a jednotlivými výrobcami vakcín sú dlhodobo utajené, takže verejnosť nemá možnosť dozvedieť sa obsah týchto zmlúv. Výrobcovia vakcín takisto odmietajú prevziať zodpovednosť za prípadné dlhodobé negatívne účinky očkovania.

Podľa vyjadrení profesora Krčméryho, ktorý je vládou a médiami prezentovaný ako špičkový odborník, sa o niektorých nežiaducich účinkoch očkovania dozvieme až za päť rokov. Možné dlhodobé nežiaduce účinky mRNA vakcín sú teda aj pre odborníkov veľkou neznámou.

Podľa súčasnej legislatívy ustanovuje právny základ pre povinné očkovania § 62 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe tohto splnomocňovacieho ustanovenia vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR vyhlášku č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

Vzhľadom k celkovej závažnosti situácie, k mimoriadnej povahe pandémie a širokosiahlym dopadom súčasnej očkovacej politiky na stav ľudských práv a slobôd považujeme za absolútne neadekvátne, aby o povinnosti očkovania proti ochoreniu COVID-19 rozhodovali bez verejnej diskusie len úradníci spadajúci pod ministra zdravotníctva SR.

Preto navrhujeme, aby povinné očkovanie vybraných skupín, resp. plošné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 nemohlo Ministerstvo zdravotníctva nariadiť svojvoľne bez predchádzajúceho súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ide nielen o posilnenie princípu demokracie, ale aj o presun osobnej a politickej zodpovednosti na zákonodarcov, aby museli v prípade zavedenia povinného očkovania niesť zodpovednosť aj za negatívne následky tohto rozhodnutia.

II.Osobitná časť

K článku 1

K odseku 1

Obmedzuje sa právomoc Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nariadiť povinné očkovanie obyvateľstva proti ochoreniu COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 bez predchádzajúceho súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky o predloženom návrhu rokuje v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a schvaľuje ho nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. V prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas s nariadením povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 neudelí, Ministerstvo zdravotníctva nie je oprávnené povinné očkovanie nariadiť.

K odseku 2

Všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 podľa § 4 ods. 1 písm. l) nadobúda účinnosť len po predchádzajúcom súhlase Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle predchádzajúceho bodu.

K článku 2

Navrhuje sa účinnosť pätnástym dňom po vyhlásení zákona v Zbierke zákonov.