Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
19/2021  
Riešenie problematiky pomoci  
ľuďom intoxikovaným  
alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Anotácia:  
Cieľom porovnávacej analýzy  
je porovnať prístup vybraných  
európskych štátov k ľuďom  
intoxikovaným alkoholom,  
vyskytujúcim sa na verejných  
priestranstvách a  
predstavujúcim riziko pre seba,  
alebo svoje okolie. V tejto  
súvislosti sme riešili niekoľko  
súvisiacich problémov, ako  
napr. kto má právo rozhodnúť  
o zadržaní danej osoby, jej  
umiestnenie do cely  
predbežného zadržania, alebo  
do protialkoholickej záchytnej  
stanice a viaceré aspekty  
fungovania a financovania  
takýchto záchytných staníc.  
Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
Mgr. Natália Švecová,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
Bratislava  
protialkoholická záchytná  
stanica, cela predbežného  
zadržania, detenčná cela,  
zadržanie osoby, zdravotná  
služba, polícia  
7. decembra 2021  
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho vyhotovenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Obsah  
3
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
1. Úvod  
Predkladaný materiál bol vypracovaný na základe požiadavky poslancov NR SR predloženej  
Odboru Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR pôvodne v novembri 2020. Keďže v súčasnosti sa  
znova objavuje spoločenská diskusia o problematike opätovného zavedenia záchytných staníc  
v Slovenskej republike, prinášame porovnávaciu analýzu systémov starostlivosti o osoby intoxikované  
alkoholom na verejných miestach vo vybraných európskych štátoch.  
Model typu záchytných staníc, ako ho poznáme napr. z Českej republiky, existoval  
v minulosti v štátoch, ktoré patrili k tzv. východnému bloku. Do súčasnosti pretrval z týchto  
štátov už len v Českej republike a Poľsku. V Poľsku boli funkcie záchytných staníc, ale aj  
postavenie a práva zachytených osôb reformované, čo následne prispelo k zvýšeniu prestíže  
tejto služby a záchytné stanice sú považované za významný prvok zdravotnej starostlivosti  
1
o intoxikované osoby.  
Záchytné stanice plnia v štátoch, kde existujú, v rôznej miere nasledujúce funkcie:  
poskytujú základný zdravotný dohľad a starostlivosť o akútne intoxikované osoby,  
predchádzajú ďalšiemu zdravotnému poškodeniu v stave intoxikácie, informujú a motivujú  
klientov k redukcii konzumácie omamných látok a prípadne k ďalšej liečbe závislosti,  
zabezpečujú nadväznosť na ďalšiu špecializovanú starostlivosť a predchádzajú ohrozeniu  
ostatných osôb, poriadku a majetku. Vďaka tomu nie je zaťažovaná intenzívna medicína, alebo  
polícia v prípadoch, kedy to nie je nutné, čo má aj ekonomické prínosy.  
Prvú protialkoholickú záchytnú stanicu v Československu založil v roku 1951 na  
Protialkoholickom oddelení v Prahe u Apolináře MUDr. Jaroslav Skála ako špeciálne  
medicínske zariadenie pre krátkodobý pobyt pri akútnej intoxikácii najmä alkoholom a neskôr  
aj inými návykovými látkami v dĺžke trvania niekoľko hodín, resp. do vytriezvenia. Postupne  
došlo k rozvoju celej siete záchytných staníc, čo súviselo s nárastom výskytu sociálne  
patologických javov po 2. svetovej vojne vrátane rozvoja alkoholizmu.  
Svojho vrcholu dosiahla sieť v roku 1989, kedy vzrástol počet záchytných staníc na 34.  
S rastúcim počtom zariadení sa zvyšoval tiež súhrnný počet lôžok, ktorý sa od roku 1963 do  
2
roku 1989 zvýšil z 222 na 325 lôžok. Od roku 1990 sa počet záchytiek aj ich kapacita znižovali.  
1 Mravčík, V., Burešová, Z., Popov, P., Miovský M.: Záchytné stanice v České republice v kontextu obdobných  
2 Tamtiež  
4
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
2. Výsledky analýzy  
Predmetom komparácie bol systém zaobchádzania s osobami intoxikovanými  
alkoholom v jednotlivých štátoch Európskej únie. V súvislosti s tým vyvstalo niekoľko  
čiastkových problémov, ktoré sú s tým spojené, ako napríklad:  
právny základ na zadržanie intoxikovanej osoby (dočasné pozbavene osobnej slobody)  
a jednoznačná definícia stavu, kedy je možné intoxikovanú osobu zadržať  
(zdravotného stavu, ale aj psychického stavu z hľadiska správania, či možnej hrozby  
páchania trestnej činnosti)  
posúdenie zdravotného stavu intoxikovanej osoby a rozhodnutie o tom, či a kam má  
byť prevezená  
subjekt, ktorý má na starosti prevoz intoxikovanej osoby  
existencia protialkoholických záchytných staníc alebo ciel predbežného zadržania,  
v ktorých je možné umiestniť zadržané osoby intoxikované alkoholom  
3
zriaďovateľ a prevádzkovateľ záchytných staníc  
financovanie záchytných staníc  
povinnosť zadržaného uhrádzať náklady za pobyt na záchytnej stanici  
stanovenie maximálnej dĺžky zadržania  
stála prítomnosť zdravotnej služby v záchytných staniciach (sledovanie zdravotného  
stavu zadržaných osôb a prípadné poskytnutie zdravotnej pomoci).  
Na základe informácií získaných najmä z odpovedí jednotlivým štátov  
4
prostredníctvom Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu ECPRD sme  
zostavili nasledujúcu prehľadnú tabuľku.  
V ďalšom texte je situácia v sledovanej oblasti za jednotlivé vybrané štáty podrobnejšie  
rozpísaná.  
3
Nikde sme sa nestretli s jednoznačnou definíciou protialkoholických záchytných staníc a ich odlíšením od  
osobitných ciel na policajných staniciach, určených na účely zadržania intoxikovaných osôb do ich vytriezvenia.  
Mnohé štáty tieto pojmy nerozlišujú a nedajú sa jednoznačne odlíšiť ani podľa iných nami sledovaných atribútov,  
ako napr. právny základ, fungovanie zdravotného dozoru, úhrada nákladov zadržanou osobou, stanovenie  
maximálnej dĺžky zadržania a pod.  
4 Interná/uzavretá databáza ECPRD. Požiadavka NR SR, evidovaná pod č. 4541: Protialkoholické záchytné stanice  
pre intoxikované osoby, október/november 2020.  
5
 
Tabuľka č. 1. Fungovanie protialkoholických záchytných staníc v jednotlivých štátoch  
Štát  
Umiestňovanie Právny základ pre PZS alebo  
Zriaďovateľ  
PZS alebo DC  
Financovanie  
PZS alebo DC  
Uhrádzanie  
nákladov  
zadržanou  
osobou  
Maximálna  
časová  
Permanentná  
zdravotná  
služba  
osôb do PZS  
DC  
alebo DC  
lehota  
Česká  
republika  
PZS  
Zákon č. 373/2011 Sb. o  
špecifických zdravotných  
službách  
kraj  
rozpočet krajov  
štátny rozpočet  
áno  
24 hodín  
áno  
Estónsko  
DC  
nie  
nie  
12 hodín  
(prípadne +  
12 hodín)  
nie  
a pohraničnej  
stráže  
Fínsko  
PZS  
mestské  
rozpočet  
24 hodín  
áno  
samosprávy  
samospráv  
DC  
Polícia  
Polícia  
štátny rozpočet nie  
24 hodín  
nie  
nie  
Chorvátsko DC  
Zákon o priestupkoch proti  
verejnému poriadku a pokoju  
(Úradný vestník 5/90, 30/90,  
47/90 and 29/94)  
štátny rozpočet  
nie  
12 hodín  
Štát  
Umiestňovanie Právny základ pre PZS alebo  
Zriaďovateľ  
PZS alebo DC  
Financovanie  
PZS alebo DC  
Uhrádzanie  
nákladov  
zadržanou  
osobou  
Maximálna  
časová  
Permanentná  
zdravotná  
služba  
osôb do PZS  
DC  
alebo DC  
lehota  
Litva  
PZS  
nie sú upravené na úrovni  
štátu  
obce  
obecný rozpočet áno  
súkromné zdroje  
nie  
nie  
súkromní  
poskytovatelia  
služby  
Lotyšsko  
PZS  
DC  
na dobrovoľnej báze  
Zákon o polícii  
miestne  
samosprávy  
rozpočet  
samosprávy, časť  
nákladov  
nie  
nie  
závisí od  
konkrétnej PZS  
prepláca štát  
Polícia  
štátny rozpočet  
nie  
12 hodín  
nie  
Maďarsko zdravot.  
Zákon o zdraví  
zdravotnícke  
štátny rozpočet  
áno  
24 hodín  
áno  
zariadenie  
zariadenie  
(CLIV z r. 1997)  
Nemecko  
DC  
legislatíva spolkových krajín Polícia  
štátny rozpočet  
áno  
24 hodín  
nie  
7
Štát  
Umiestňovanie Právny základ pre PZS alebo  
Zriaďovateľ  
PZS alebo DC  
Financovanie  
PZS alebo DC  
Uhrádzanie  
nákladov  
zadržanou  
osobou  
Maximálna  
časová  
Permanentná  
zdravotná  
služba  
osôb do PZS  
DC  
alebo DC  
lehota  
Poľsko  
PZS  
Zákon o výchove k triezvosti miestna  
a boji proti alkoholizmu z 26. samospráva  
októbra 1982  
rozpočet  
samosprávy  
áno  
24 hodín  
áno  
Nariadenie ministra  
zdravotníctva z 8. decembra  
2014 o záchytných staniciach  
a iných zariadeniach  
zriadených miestnou  
samosprávou  
Slovinsko  
DC  
DC  
Zákon o policajných úlohách Polícia  
a právomociach  
štátny rozpočet  
štátny rozpočet  
nie  
12 hodín  
nie  
nie  
(č.15/2013, 47/2019)  
Švédsko  
Polícia  
neuvedené  
neuvedené  
Zdroj: Autorka na základe citovaných zdrojov informácií.  
Vysvetlivky:  
PZS – protialkoholická záchytná stanica  
DC – detenčná cela (alebo cela predbežného zadržania na policajnej stanici)  
8
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
3. Situácia v Slovenskej republike  
V Slovenskej republike sa v posledných rokoch vedie intenzívna diskusia o riešení  
problému pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom. Od roku 2004 totiž zanikli všetky  
protialkoholické záchytné izby a osoby, intoxikované alkoholom, sú privážané na centrálne  
príjmy nemocníc, kde spôsobujú veľkú záťaž a problémy ako zdravotníckym pracovníkom,  
tak aj ostatným pacientom (mnohokrát svojim agresívnym správaním).  
Hlavne v noci a najmä koncom týždňa sú tak urgentná zdravotná starostlivosť a polícia  
zvýšene zaťažené problémami s opitými občanmi. Tvoria niekedy až tretinu pacientov na  
urgentných príjmoch. Sú nároční na čas aj peniaze. Mnohých zdravotníkov slovne alebo i  
5
fyzicky ohrozujú a takéto útoky sa ešte vo väčšej miere týkajú policajtov.  
Podľa tohto zákona protialkoholickú záchytnú izbu zriaďuje a jej spádové územie určuje  
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s obcou, pre ktorej územie je  
určená (§ 6). Prevádzku záchytnej izby zabezpečuje riaditeľ toho zdravotníckeho zariadenia,  
pri ktorom je záchytná izba zriadená (§ 7).  
Zákon je však vo viacerých ohľadoch zastaraný a v súčasnosti sa už neuplatňuje. A za  
6
ten čas zanikli aj všetky záchytky, posledná v roku 2004.  
Jednotlivé obce a kraje opätovne pripomínajú potrebu zriaďovania záchytiek,  
vyjasnenia spôsobu ich zriaďovania a v koho pôsobnosti by mali byť. Zaoberajú sa tiež  
vyriešením otázok okolo ich materiálneho vybavenia či personálneho zabezpečenia, ako aj  
jasného určenia, pre koho budú určené. V súčasnosti platný zákon hovorí o tom, že záchytné  
izby zriaďuje Ministerstvo zdravotníctva po dohode s obcou. Predmetom diskusie sa stáva  
tiež otázka výšky poplatku za umiestnenie na záchytke a možnosti vymáhania týchto platieb  
od osôb, ktoré sú tu umiestnené. Ďalším problémom na riešenie je aj spolupráca s políciou  
najmä v prípade agresívnych a ťažko zvládnuteľných osôb.  
Záchranná služba ročne na Slovensku ošetrí okolo 50 000 ľudí s otravou alkoholu.  
Denne ide o okolo 140 ľudí s diagnózou opitosti. Dve tretiny z nich treba transportovať do  
14.10.2021]  
15.11.2021]  
9
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
zdravotníckeho zariadenia, nakoľko sú potrebné podrobné vyšetrenia, pretože za opitosťou sa  
môžu skrývať vážnejšie problémy, ako je cievna príhoda, hypoglykémia, krvácanie do mozgu  
7
či iné život ohrozujúce ochorenie.  
Podľa názoru MUDr. Ľubomíra Okruhlicu, CSc. existujú tri zásadné problémy na  
riešenie v súvislosti so znovuotvorením záchytných izieb.  
Právna bariéra  
Legislatívne obsolentná právna úprava sa zakladá na pôvodnom zákone z 50. rokov  
minulého storočia, keď československé socialistické zdravotníctvo prebralo na seba  
represívnu úlohu chrániť spoločnosť pred ohrozujúcim správaním ľudí pod vplyvom  
alkoholu ich umiestňovaním do záchytiek. Pri dnešnej ústave je právne nemožné  
obmedzovanie osobnej slobody u osoby bez psychózy v zdravotníckom zariadení proti jej vôli,  
ak tak nerozhodol súd. Zdravotníci nemôžu a nesmú fyzicky zakročiť voči násilníkovi.  
Stretávali sme sa často s názorom zdravotníkov, že o umiestnení do záchytnej izby  
môže rozhodnúť lekár. Išlo však o nedorozumenie, nie je to tak. Podľa platného zákona na  
základe ohrozujúceho správania, nie zdravotného stavu, o tom rozhoduje výlučne policajt.  
Lekár by len mohol zo závažných zdravotných dôvodov umiestnenie kontraindikovať.  
Nemôže tam z vlastného uváženia pacienta odsunúť.  
Medicínska bariéra  
Záchytky boli v realite a podľa zákona stále ešte na papieri sú poriadkovým  
zariadením. Na observáciu zdravotného stavu neboli dostatočne vybavené, ale ani primárne  
určené. S bývalým personálnym a technickým vybavením by dnes nespĺňali súčasné náročné  
medicínske kritériá na pozorovanie stavu pacienta s rizikom vzniku závažných, život  
ohrozujúcich komplikácií.  
Preto na sklonku fungovania záchytky v Bratislave, len v malej časti opitých  
privezených policajtmi na centrálny príjem do niektorej z bratislavských nemocníc, dal po  
vyšetrení lekár súhlas na prevoz do záchytnej izby. Zostali na lekársku intervenciu a  
pozorovanie v nemocnici. Alebo počas časovo náročného vyšetrenia vytriezveli. V Británii  
takýto pacient zamestná personál urgentného príjmu na šesť hodín.  
7 Tamtiež  
10  
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Ekonomická bariéra  
Keďže v záchytnej izbe nejde o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zdravotné  
poisťovne odmietajú náklady uhrádzať. Obce neboli schopné financovania. Nebol pre ne ani  
tak problém účelové priestory fyzicky vytvoriť, ale nájsť prostriedky na ich trvalo udržateľnú  
efektívnu činnosť. Výberom peňazí od umiestnených sa nepokrylo ani 15 percent nákladov,  
nevyhnutných na prevádzku. Preto i z ekonomických dôvodov zanikli a nové napriek  
požiadavkám samotných obcí nevznikli.  
Riešenie súčasnej situácie si, podľa MUDr. Okruhlicu, pravdepodobne bude vyžadovať  
jednak zriadenie oddelených priestorov a diagnosticko-terapeutických tímov v rámci  
centrálnych príjmov s primeranou policajnou asistenciou v kritických hodinách, aby neboli  
negatívne ovplyvňovaní ostatní pacienti. Druhou súvisiacou úlohou je zriadenie záchytných  
izieb pre tých, u ktorých ich stav nevyžaduje pozorovanie v nemocnici. Podľa názoru MUDr.  
8
Okruhlicu by tieto záchytné izby mali prejsť pod gesciu Ministerstva vnútra SR.  
4. Situácia vo vybraných európskych štátoch  
Nasledujúci prehľad bol zostavený na základe prieskumu českých odborníkov, ktorý bol  
9
uskutočnený v rokoch 2011-2012 , štúdie Parlamentného inštitútu Poslaneckej snemovne Parlamentu  
ČR č. 3116 (2017) a požiadaviek v rámci internej databázy Európskeho centra pre parlamentný výskum  
a dokumentáciu (ECPRD) č. 2420 Legislatíva ohľadom zdravotnej starostlivosti, poskytovanej osobám  
pod vplyvom alkoholu, psychotropných a halucinogénnych látok (2013) a č. 4541 Protialkoholické  
záchytné stanice pre intoxikované osoby (2020).  
4.1. Česká republika  
Samotná intoxikácia alkoholom na verejnosti trestná nie je, ale sú definované  
v trestnom práve určité priestupky a trestné činy, ktoré zahŕňajú trestné konanie pod vplyvom  
návykovej látky/alkoholu.  
Problematiku prístupu a pomoci intoxikovaným osobám upravujú dva zákony: zákon  
č. 65/2017 Sb. o ochrane zdravia pred škodlivými účinkami návykových látok v znení  
neskorších predpisov a zákon č. 373/2011 Sb. o špecifických zdravotných službách v znení  
14.10.2021]  
9 Mravčík, V., Burešová, Z., Popov, P., Miovský M.: Záchytné stanice v České republice vkontextu obdobných  
ceskych/2013-3/download?hl=cs [cit. 15.11.2021]  
11  
 
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
neskorších predpisov. Podľa zákona č. 65/2017 Sb. sa osoba, „u ktorej je dôvodné podozrenie,  
že sa požitím alkoholického nápoja alebo inej návykovej látky uviedla do stavu, v ktorom  
bezprostredne ohrozuje seba alebo inú osobu, majetok alebo verejný poriadok“ musí podrobiť  
orientačnému vyšetreniu a odbornému lekárskemu vyšetreniu. V prípade, že táto osoba  
orientačné vyšetrenie odmietne alebo také vyšetrenie nemožno vykonať alebo úspešne  
dokončiť, vykoná sa odborné lekárske vyšetrenie (§ 20).  
Vyzvať osobu na splnenie povinnosti podrobiť sa orientačnému vyšetreniu alebo  
odbornému lekárskemu vyšetreniu je oprávnený v rámci svojej pôsobnosti a za podmienok  
ustanovených inými právnymi predpismi príslušník Polície Českej republiky, príslušník  
Vojenskej polície, príslušník alebo občiansky zamestnanec Väzenskej služby, strážnik obecnej  
polície alebo osoba poverená kontrolou podľa iného právneho predpisu. Túto právomoc má  
aj ošetrujúci lekár povinnej osoby. Ak má byť odborné lekárske vyšetrenie vykonané v  
zdravotníckom zariadení, poskytovateľov zdravotných služieb a zdravotnícke zariadenia na  
vykonanie vyšetrenia určí a dopravu vyšetrovanej osoby do zdravotníckeho zariadenia zaistí  
ten, kto túto osobu na vyšetrenie vyzval (§ 21).  
Orientačné vyšetrenie vykonáva príslušník Polície Českej republiky, príslušník  
Vojenskej polície, strážnik obecnej polície, príslušník alebo občiansky zamestnanec Väzenskej  
služby, zamestnávateľ, osoba poverená kontrolou alebo zdravotnícky pracovník. Odborné  
lekárske vyšetrenie vykonáva poskytovateľ služieb zdravotnej starostlivosti, ktorý spĺňa  
podmienky na vykonanie tohto vyšetrenia v rámci ním poskytovaných zdravotných služieb  
podľa zákona o zdravotných službách. Ak osoba, ktorá je povinná sa podrobiť odbornému  
lekárskemu vyšetreniu, ohrozuje seba alebo inú osobu alebo poškodzuje majetok  
poskytovateľa zdravotných služieb, môže poskytovateľ zdravotných služieb požiadať o  
súčinnosť Políciu Českej republiky alebo obecnú políciu (§ 22).  
Poskytovateľ zdravotných služieb je povinný na žiadosť osoby, ktorá vyzvala  
k odbornému lekárskemu vyšetreniu, bezodkladne vykonať odborné lekárske vyšetrenie, ak  
spĺňa podmienky na vykonanie tohto vyšetrenia v rámci ním poskytovaných zdravotných  
služieb podľa zákona o zdravotných službách. Poskytovateľ zdravotných služieb, ktorý  
vykonal odborné lekárske vyšetrenie, je povinný oznámiť jeho výsledky tomu, kto o jeho  
vykonanie požiadal (§ 23).  
Náklady na odborné lekárske vyšetrenie hradí poskytovateľovi zdravotných služieb  
Polícia Českej republiky, Vojenská polícia, obecná polícia, Väzenská služba, zamestnávateľ,  
kontrolný orgán alebo poskytovateľ zdravotných služieb, ktorí dali výzvu na vyšetrenie. Ak  
sa preukáže prítomnosť alkoholu alebo inej návykovej látky, uhradí vyšetrovaná osoba tomu,  
kto uhradil poskytovateľovi zdravotných služieb odborné lekárske vyšetrenie, náklady, ktoré  
mu úhradou odborného lekárskeho vyšetrenia vznikli; ak je vyšetrovaná osoba maloletá, hradí  
tieto náklady jej zákonný zástupca. Náklady na dopravu vyšetrovanej osoby do  
12  
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
zdravotníckeho zariadenia za účelom vykonania odborného lekárskeho vyšetrenia hradí v  
prípade, že sa preukáže prítomnosť alkoholu alebo inej návykovej látky, vyšetrovaná osoba;  
ak je vyšetrovaná osoba maloletá, hradí tieto náklady jej zákonný zástupca. Ak sa nepreukáže  
prítomnosť alkoholu alebo inej návykovej látky, náklady znáša subjekt, ktorý dal výzvu na  
vyšetrenie (§ 24).  
Problematiku záchytných staníc už konkrétne upravuje zákon č. 373/2011 Sb. v Hlave  
VII Protialkoholická a protitoxikomanická záchytná služba. Záchytná služba je zdravotná  
služba poskytovaná osobe, ktorá pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky  
nekontroluje svoje správanie a tým bezprostredne ohrozuje seba alebo inú osobu, majetok  
alebo verejný poriadok. Záchytná stanica je zdravotnícke zariadenie. Zahŕňa vyšetrenie osoby  
za účelom zistenia, či jej umiestnenie do záchytnej stanice nie je vylúčené z nižšie uvedených  
dôvodov a pobyt v záchytnej stanici, vrátane potrebnej starostlivosti smerujúcej k zabráneniu  
ohrozeniu zdravia bezprostredne súvisiaceho s akútnou intoxikáciou. Záchytnú službu  
zabezpečuje na svojom území kraj v samostatnej pôsobnosti.  
Osoba, ktorá pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky nekontroluje svoje  
správanie a tým bezprostredne ohrozuje seba alebo inú osobu, majetok alebo verejný poriadok  
a túto hrozbu nemožno odvrátiť inak, je povinná sa podrobiť vyšetreniu a pobytu v záchytnej  
stanici, vrátane potrebnej starostlivosti smerujúcej k zabráneniu ohrozenia zdravia  
bezprostredne súvisiaceho s akútnou intoxikáciou, po dobu nevyhnutne nutnú, ale kratšiu ako  
24 hodín. Do záchytnej stanice nemožno umiestniť osobu:  
a) ohrozenú na živote zlyhaním základných životných funkcií, v bezvedomí, s  
neošetreným zranením, s masívnym krvácaním alebo osobu javiacu známky ochorenia  
bezprostredne vyžadujúcu starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v záchytnej stanici,  
alebo  
b) mladšiu ako 15 rokov.  
Osobu možno umiestniť do záchytnej stanice len so súhlasom lekára určeného  
poskytovateľom záchytnej služby.  
Ak osoba, ktorej je poskytovaná záchytná služba, bezprostredne ohrozuje seba alebo  
inú osobu alebo poškodzuje majetok poskytovateľa záchytnej služby a poskytovateľ záchytnej  
služby tomu nemôže zabrániť vlastnými silami, môže tento poskytovateľ požiadať o  
nevyhnutnú súčinnosť Políciu Českej republiky alebo Vojenskú políciu. Osobe umiestnenej v  
záchytnej stanici poskytovateľ záchytnej služby odporučí odbornú starostlivosť.  
Dopravu osoby do záchytnej stanice zabezpečí ten, kto túto osobu vyzval k  
orientačnému vyšetreniu alebo odbornému lekárskemu vyšetreniu podľa zákona č. 65/2017  
Sb. Ak osoba, ktorá je do záchytnej stanice dopravovaná bezprostredne ohrozuje seba alebo  
inú osobu alebo poškodzuje majetok poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby alebo  
13  
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
poskytovateľa zdravotníckej dopravnej služby a poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby  
alebo poskytovateľ zdravotníckej dopravnej služby nemôže tomu zabrániť vlastnými silami,  
môže tento poskytovateľ požiadať o nevyhnutnú súčinnosť políciu Českej republiky alebo  
Vojenskú políciu.  
Vyšetrenie a pobyt osoby v záchytnej stanici oznamuje poskytovateľ záchytnej služby  
jej registrujúcemu poskytovateľovi, ak je mu tento poskytovateľ známy.  
Ak sa preukáže prítomnosť alkoholu alebo inej návykovej látky, hradí poskytovateľovi  
záchytnej služby náklady na poskytnutú záchytnú službu osoba, ktorej bola záchytná služba  
poskytnutá; táto osoba hradí aj náklady na dopravu do záchytnej stanice tomu, komu tieto  
náklady vznikli. Ak bola záchytná služba poskytnutá maloletej osobe, hradí náklady jej  
zákonný zástupca.  
V odbornej verejnosti i v médiách sa objavili diskusie na tému prítomnosti  
a budúcnosti záchytných staníc v Českej republike a ich zabezpečenia. Veľkým problémom sa  
10  
javí tiež štatút zachytených osôb a ľudskoprávne aspekty obmedzenia ich slobody.  
Poplatok za pobyt na českých záchytných staniciach nie je jednotný, je určený  
zriaďovateľom a pohybuje sa v rozmedzí 1300 – 4500 Kč, obvykle 2000 – 3000 Kč. S platbami  
zo strany zachytených osôb sú problémy. Situáciu naviac komplikuje skutočnosť, že väčšina  
dlžníkov nie je po prepustení dohľadateľná. Väčšina nákladov spojená s prevádzkou je teda  
11  
na zriaďovateľovi, čo môže predstavovať v niektorých krajoch problém.  
Problém predstavuje taktiež indikácia k pobytu na záchytnej stanici versus indikácia  
na pobyt na nemocničných oddeleniach intenzívnej starostlivosti.  
Problémom je tiež priestorové a technické vybavenie záchytných staníc, ktoré  
nezodpovedá prípadnému zvládaniu život ohrozujúcich stavov. U vážnejších stavov je teda  
nutný preklad na jednotku intenzívnej starostlivosti.  
4.2. Estónsko  
Vo všeobecnosti sa nepovažuje za trestný čin alebo priestupok, ak je osoba  
intoxikovaná na verejných priestranstvách, pokiaľ neohrozuje seba alebo svoje okolie.  
Kontrola a zisťovanie stavu intoxikácie môže byť potrebná v prípade, ak daná osoba  
predstavuje hrozbu pre seba, alebo svoje okolie, alebo ak sa jedná o mladistvého.  
10 Mravčík, V., Burešová, Z., Popov, P., Miovský M.: Záchytné stanice v České republice vkontextu obdobných  
11 Tamtiež. Údaje boli platné k obdobiu rokov 2011-2012.  
14  
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
12  
Zákon o presadzovaní práva však stanovuje obmedzenia týkajúce sa užívania látok,  
ktoré spôsobujú intoxikáciu na verejných priestranstvách. Konkrétnejšie článok 55 ods. 2  
zákona stanovuje, že na verejnom priestranstve je zakázané konzumovať alkohol alebo látky,  
ktoré spôsobujú intoxikáciu, a ktoré nepatria do skupiny potravín. Požívanie alkoholu na  
verejnom priestranstve je povolené len na určitých zákonom určených miestach a určitých  
podujatiach. Taktiež miestna správa môže na základe všeobecného nariadenia určiť verejné  
miesta, kde je povolená konzumácia alkoholu. Tieto miesta musia byť zreteľne označené.  
V Estónsku existujú protialkoholické záchytné izby v detenčných zariadeniach  
(osobitné cely na policajných staniciach). Podmienky zadržania osoby na vytriezvenie po  
intoxikácii sú uvedené v § 43 zákona o presadzovaní práva. Na osoby prijaté na vytriezvenie  
z intoxikácie sa vzťahujú nasledujúce pravidlá:  
musí byť oddelená od iných zadržaných osôb; osoby rôzneho pohlavia sú držané v  
samostatných izbách.  
s cieľom zaistiť bezpečnosť osoby odvezenej po intoxikácii do záchytnej stanice, je táto  
osoba sledovaná. Ak sa zdravotný stav osoby zhorší, je potrebné privolať  
zdravotníckeho pracovníka.  
osoba, ktorá bola prijatá na vytriezvenie z intoxikácie, bude zadržaná dovtedy, kým  
nevytriezvie, ale nie dlhšie ako 12 hodín. Ak sa po uplynutí tejto doby osoba dostatočne  
nezotavila z intoxikácie, aby mohla sama odísť, je potrebné privolať zdravotníckeho  
pracovníka, aby zistil jej zdravotný stav. Ak zdravotnícky pracovník zistí, že zdravotný  
stav osoby neumožňuje osobe odísť samej, možno ju zadržať až na ďalších 12 hodín.  
Osoba, ktorej zdravotný stav umožňuje samostatný odchod a ktorej prepustenie spadá  
do doby medzi 23:00 a 07:00, môže byť so súhlasom danej osoby zadržaná až na ďalších  
osem hodín, ak je to nevyhnutné na odvrátenie hrozby ohrozenia zdravia.  
Zriaďovateľom týchto záchytných staníc je Rada polície a pohraničnej stráže. Podľa §  
13  
156 ods.1 zákona o treste odňatia slobody sú detenčné zariadenia (cely) útvarmi Rady polície  
a pohraničnej stráže, ktoré zabezpečujú zadržanie osôb predchádzajúce súdnemu procesu a  
výkonu trestu.  
Detenčné zariadenia sú financované zo štátneho rozpočtu.  
Podľa článku 42 zákona o presadzovaní práva môže polícia vziať dospelú osobu  
v stave intoxikácie na miesto jej bydliska, alebo na protialkoholickú záchytnú stanicu (do cely  
predbežného zadržania), ak je to nevyhnutné pre odvrátenie hrozby pre osobu samotnú, alebo  
pre inú osobu. Takisto policajt môže vziať maloletého v stave intoxikácie na vytriezvenie do  
15  
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
detenčného zariadenia, ak ho nemožno odovzdať do starostlivosti dospelého člena rodiny,  
opatrovateľa alebo opatrovníka.  
Ak intoxikovaná osoba potrebuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, orgán činný v  
trestnom konaní požiada o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.  
Zadržané osoby za umiestnenie v protialkoholických záchytných staniciach neplatia.  
Zdravotná starostlivosť, poskytovaná v protialkoholických záchytných staniciach, vo  
všeobecnosti zahŕňa základnú zdravotnú prehliadku pri príjme, prvú pomoc, ak je to  
potrebné, a monitorovanie v cele alebo na lekárskej jednotke. Ľudia s vážnejšími zdravotnými  
problémami sú prevezení sanitkou do nemocnice. V staniciach nie je prítomná permanentná  
zdravotná služba. Zadržaná osoba musí byť sledovaná, aby sa zaistila jej bezpečnosť. Ak sa  
zdravotný stav osoby zhorší, je potrebné privolať zdravotníckeho pracovníka. Poskytovateľ  
zdravotnej starostlivosti v prípade potreby zabezpečí lekárske vyšetrenie zadržaného.  
Zo štatistiky Rady polície a pohraničnej stráže vyplývajú nasledujúce počty  
zadržaných osôb v jednotlivých rokoch:  
Počet zadržaných v  
Rok  
záchytných staniciach  
2017  
14 888  
14 803  
15 318  
11 887  
2018  
2019  
2020 (do 5.11)  
4.3. Fínsko  
Intoxikácia na verejnosti nie je vo Fínsku trestným činom ani priestupkom. Iba pitie  
alkoholu na niektorých verejných miestach je priestupkom podľa zákona o verejnom  
14  
poriadku (kapitola 2, § 4).  
Medzi povinnosti polície v oblasti udržiavania verejného poriadku a bezpečnosti patrí  
zadržať intoxikované osoby a držať ich pod dohľadom. Legislatíva rozlišuje takzvané  
„mierumilovné opité osoby“ a „opité osoby, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre ďalšie  
15  
osoby“. Podľa kapitoly 2, § 2 zákona o polícii (872/2011) , môžu policajti zadržať intoxikovanú  
16  
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
osobu na verejnosti, aby ju chránili, ak sa nedokáže postarať o seba („mierumilovne opitý  
človek“). Podľa zákona o zaobchádzaní s intoxikovanými osobami (461/1973), je polícia  
povinná odviezť intoxikované osoby do štátom financovaného detoxikačného centra. Ak  
intoxikovaná osoba nie je agresívna a nepredstavuje nebezpečenstvo pre seba, svoju rodinu,  
alebo ďalších ľudí, ktorí s ňou žijú v spoločnej domácnosti, polícia sa najskôr pokúsi zaviesť  
túto osobu domov alebo na iné miesto pobytu. Zadržanie osoby v detoxikačnom centre alebo  
cele predbežného zadržania je až druhou možnosťou.  
Kapitola 2 § 10 zákona o polícii upravuje predchádzanie priestupku alebo rušeniu  
verejného poriadku. Podľa toho polícia môže osobu zadržať, ak existujú oprávnené dôvody  
domnievať sa, že by mohla spáchať priestupok alebo spôsobiť narušenie verejného poriadku.  
Títo ľudia sú často intoxikovaní. Na rozdiel od „mierumilovne opitých osôb“, nemôžu byť títo  
ľudia umiestnení v detoxikačnom centre kvôli riziku, ktoré predstavujú pre ostatných ľudí.  
Tieto osoby sú zadržané v cele predbežného zadržania.  
Podľa § 5 zákona o zaobchádzaní s intoxikovanými osobami zadržaná intoxikovaná  
osoba musí byť monitorovaná a musí sa jej poskytnúť ošetrenie potrebné z hľadiska jej  
intoxikácie a zdravotného stavu. Zákon o zaobchádzaní s osobami v policajnom zaistení  
(841/2006) upravuje aj zdravotnú starostlivosť o ľudí v cele predbežného zadržania, vrátane  
osôb zadržaných kvôli intoxikácii. Zadržaná osoba má právo na zdravotnú starostlivosť a  
lekársku starostlivosť v súlade s jej zdravotnými potrebami.  
Zámerom bolo, aby bolo k dispozícii primerané množstvo záchytných staníc  
(nazývaných aj detoxikačné centrá) po celej krajine. Avšak legislatíva o zakladaní  
a financovaní týchto staníc stále nebola pripravená. Výsledkom je, že vo Fínsku neexistujú  
žiadne štátom financované detoxikačné centrá, existujú však niektoré mestské záchytné  
stanice, ktoré dobrovoľne založili mestské samosprávy. Z dôvodu nedostatku detoxikačných  
centier vo väčšine prípadov musí polícia umiestniť zadržané intoxikované osoby v policajných  
celách. Nie všetky policajné stanice však majú nepretržite slúžiacich policajtov, čo znamená,  
že polícia občas musí prepraviť intoxikované osoby na veľkú vzdialenosť.  
Podľa § 10 zákona o zaobchádzaní s intoxikovanými osobami sa predpokladá prijatie  
samostatnej vyhlášky o zakladaní a financovaní záchytných staníc. Táto vyhláška však, žiaľ,  
doteraz nebola prijatá. Nakoľko je však zodpovednosťou miest a obcí poskytovať služby v  
oblasti zneužívania návykových látok (podľa zákona o zdravotnej starostlivosti a zákona  
o službách v oblasti zneužívania návykových látok), možno tvrdiť, že samosprávy sú tiež  
zodpovedné za prevádzku záchytných staníc.  
Takže existujúce záchytné stanice sú založené a financované mestskými  
samosprávami. Policajné cely sú založené a financované políciou.  
17  
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Intoxikované osoby môžu byť zadržané proti ich vôli, ak je to potrebné na ich ochranu,  
alebo na ochranu iných osôb. Spravidla sa zadržanie deje proti vôli intoxikovanej osoby. O  
zadržaní rozhodne policajt podľa zákona o polícii. Zadržaná osoba, ktorá má menej ako 18  
rokov, bude okamžite odovzdaná osobe, ktorej je zverená do starostlivosti, alebo, ak to nie je  
možné, orgánom starostlivosti o dieťa.  
Zadržaným osobám sa umožní odchod, akonáhle dôvod ich zadržania prestal  
existovať, najneskôr však do 24 hodín po zadržaní. Osoba, ktorá nebola prepustená do 20:00,  
sa môže zadržať až do 8:00 nasledujúceho dňa, ak je to z dôvodu ochrany života alebo zdravia  
osoby na základe toho, že osoba nemá domov, ani iné ubytovanie, alebo z nejakého iného  
zvláštneho dôvodu.  
Zadržané osoby nie sú povinné platiť za tieto služby.  
Transport zadržaných osôb do záchytných staníc, alebo policajných ciel má na starosti polícia.  
Čo sa týka zdravotnej služby v týchto zariadeniach:  
Záchytné stanice: zamestnanci pozostávajú zo zdravotných sestier a strážcov a vždy je  
k dispozícii zdravotná sestra. Taktiež lekár môže byť súčasťou personálu.  
Policajné väzenské cely: v policajnej cele obvykle nie je poskytovaná žiadna zdravotná  
starostlivosť, polícia je však povinná sa uistiť, že zaistená osoba dostane v prípade  
potreby zdravotnú starostlivosť. Polícia privolá sanitku alebo zadržaného odvezie v  
prípade potreby do nemocnice. Výnimkou sú policajné cely v Helsinkách: k dispozícii  
je zdravotná sestra a lekár. Je však potrebné poznamenať, že polícia môže zadržať iba  
osoby pod vplyvom alkoholu, ktoré sú v dobrom zdravotnom stave. Ak osoba  
potrebuje urgentnú lekársku starostlivosť, nemôže byť zadržaná v policajnej cele.  
Spolupráca medzi políciou a záchytnými stanicami je veľmi obmedzená. Polícia iba  
preváža intoxikované osoby do záchytných staníc, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v blízkosti  
policajnej stanice.  
Počet intoxikovaných osôb vzatých do väzby v posledných rokoch klesol. Celkovo bolo  
49 000 opitých osôb vzatých do väzby v roku 2019. To je o 2 700 prípadov (5,3 %) menej ako v  
roku 2018. V roku 2018 počet intoxikovaných osôb vzatých do väzby bol 51 800. Podľa polície  
34,5 % zo 49 000 ľudí boli „mierumilovné opité osoby“. To znamená, že približne 17 000  
zadržaných osôb predstavovalo riziko pre seba, alebo ďalšie osoby. Zvyšok zadržaných  
intoxikovaných osôb (32 000) bol zadržaný hlavne kvôli prevencii priestupku alebo narušeniu  
verejného poriadku. Neexistuje štatistika počtu „mierumilovných opitých osôb“ zadržaných  
v záchytných staniciach a v policajných celách.  
18  
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
4.4. Chorvátsko  
Výskyt osôb pod vplyvom alkoholu, alebo omamných látok na verejnom priestranstve  
je priestupkom podľa článku 20 zákona o priestupkoch proti verejnému poriadku a pokoju  
(Úradný vestník 5/90, 30/90, 47/90 a 29/94), ktorý znie: „Ktokoľvek prepadne opitosti alebo  
užívaniu omamných látok alebo je intoxikovaný na verejnom priestranstve, bude mu uložená pokuta v  
miestnej mene ekvivalentná sume 50 až 200 nemeckých mariek.“ (cca 25-100 EUR)  
Policajti sankcionujú tieto osoby chytené na verejnom priestranstve a odošlú ich na  
adresu trvalého bydliska. V závažnejších prípadoch alkoholizmu, keď človek nie je schopný  
ísť sám na adresu bydliska, je privolaná záchranná služba, ktorá ho dopraví do nemocnice na  
lekárske vyšetrenie a vytriezvenie.  
Prenocovanie osoby pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok upravuje  
priestupkový zákon v kapitole 17 „Opatrenia na zabezpečenie prítomnosti obžalovaného a  
úspešný výkon priestupkového konania“ - položka 5 „Opatrenia vo zvláštnych prípadoch“,  
článok 137 „Osobitné policajné opatrenia na okamžitú prevenciu priestupkov páchateľov pod  
vplyvom omamných látok“- v ktorom sa uvádza, že: „Polícia môže uložiť nasledujúce opatrenie  
príkazom voči osobe pod vplyvom omamných látok, pri ktorej sa zistilo, že sa dopustila správneho  
deliktu, v prípade, že to bude osobitnými okolnosťami poukazovať na to, že bude pokračovať  
v priestupkoch, za účelom okamžitej prevencie ďalšieho priestupku: umiestnenie v osobitnej miestnosti,  
kým neskončí účinok omamnej látky, ale nie na dobu dlhšiu ako 12 hodín.“  
Takže v Chorvátsku neexistujú protialkoholické záchytné stanice v pravom zmysle  
slova, ale osoby pod vplyvom alkoholu na verejnom priestranstve môžu byť umiestnené za  
účelom prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti do osobitnej cely na policajnej stanici do ich  
vytriezvenia (maximálne na 12 hodín). Za pobyt v týchto celách si umiestnené osoby neplatia.  
Za dopravu intoxikovaných osôb do týchto ciel zodpovedá polícia.  
V prípade, že je to potrebné, je privolaná záchranná zdravotná služba, ktorá osobu  
vyšetrí a rozhodne o bezpečnosti zadržania osoby v osobitnej cele na policajnej stanici.  
V prípade potreby je táto osoba prevezená do nemocnice.  
Zo štatistických údajov vyplývajú počty zadržaných osôb umiestnených v osobitných celách  
na policajných staniciach:  
v roku 2018: celkovo bolo ubytovaných 5029 osôb (4 992 pod vplyvom alkoholu; 37  
pod vplyvom drog);  
v roku 2019: celkovo bolo ubytovaných 4596 osôb (4550 pod vplyvom alkoholu; 46 pod  
vplyvom drog).  
19  
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
4.5. Litva  
V článku 484 zákona o správnych deliktoch Litovskej republiky sa uvádza, že za  
konzumáciu alkoholu na uliciach, štadiónoch, námestiach, v parkoch, v hromadnej doprave  
všetkých druhov, na výstavách, veľtrhoch  
a
hromadných podujatiach (okrem  
maloobchodných a stravovacích zariadení, kde mestské správy udelili povolenia na predaj  
alkoholických nápojov) a za intoxikáciu na verejnosti v rozpore s ľudskou dôstojnosťou  
a morálkou, hrozí pokuta od dvadsať do sto eur. Ak je uvedený správny delikt spáchaný  
opakovane, hrozí pokuta od sto do dvesto eur.  
Celonárodný jednotný systém v oblasti fungovania protialkoholických záchytných  
staníc neexistuje, každá obec a každý okres rieši problém individuálne. Prax a štatút služieb,  
ktoré sa problematikou zaoberajú sa tiež rôzni. Niektoré obce (alebo súkromní poskytovatelia  
služieb) zriaďujú okrem útulkov pre bezdomovcov aj záchytné stanice. Prenocovanie v týchto  
staniciach pre intoxikované osoby je však platenou službou. Intoxikované osoby privezú na  
vytriezvenie do týchto staníc policajné jednotky alebo záchranári až vtedy, keď (z rôznych  
dôvodov) nemôžu vytriezvieť doma alebo kdekoľvek inde. Takéto stanice zvyčajne  
neposkytujú žiadnu alebo úplne základnú zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na to, že  
záchytné stanice sú spravované obcami alebo súkromnými poskytovateľmi služieb, štatistika  
využívania týchto služieb nie je k dispozícii na štátnej úrovni.  
4.6. Lotyšsko  
Podľa zákona o správnych pokutách za priestupky v oblasti verejnej správy, verejného  
poriadku a používania štátneho jazyka z 1. júla 2020 môže byť uložené pokarhanie, alebo  
pokuta za užívanie alkoholu, alebo iných omamných látok na verejnom priestranstve (okrem  
miest, kde je to povolené), alebo za zdržiavanie sa na verejných miestach v stave intoxikácie.  
Podľa zákona o polícii, kapitole III, oddiele 12, článkoch 9 a 10, majú policajti pri  
výkone povinností, ktoré im boli zverené, právo obrátiť sa na zdravotnícke zariadenie,  
záchytnú stanicu, alebo bydlisko osoby, ktorá v dôsledku požitia alkoholu, omamných,  
psychotropných alebo toxických látok stratila schopnosť samostatného pohybu alebo  
orientácie, alebo môže ublížiť ostatným v okolí alebo sebe. Polícia má právo na základe  
písomnej žiadosti zatknúť osobu v obydlí, ktorá je pod vplyvom alkoholu, omamných,  
psychotropných alebo toxických látok a môže spôsobiť ublíženie sebe alebo osobám v okolí.  
Rovnako ju môže zadržať na policajnej stanici aj v prípadoch, keď sa ľudia v okolí boja zostať  
s takouto osobou osamote a ak neexistuje iný základ pre ich väzobné stíhanie, až do  
vytriezvenia, ale nie dlhšie ako na 12 hodín. Polícia môže vziať ľudí do svojich domovov, iba  
ak môžu byť zverení do starostlivosti príbuzných. Policajné stanice nemajú špeciálne  
vybavené priestory na vytriezvenie a polícia neposkytuje detoxikačné služby.  
20  
 
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Protialkoholické záchytné stanice zriaďujú v Lotyšsku dobrovoľne miestne  
samosprávy. Uzatvárajú medzi sebou aj dohody o spolupráci v tejto oblasti. V hlavnom meste  
Rige zriadil záchytné stanice aj Červený kríž. Štát uhrádza miestnym samosprávam 15 EUR  
na deň za umiestnenie osoby v záchytnej stanici. Prebieha to tak, že samosprávy predkladajú  
štátu na konci roka faktúru a štát im ju prepláca. Miestne samosprávy si môžu aj navyšovať  
svoj rozpočet za týmto účelom, čo sa aj často stáva. Napríklad viac ako 20 000 EUR bolo  
vyplatených v rokoch 2014-2017 zo štátneho rozpočtu samospráve Balvi, ktorá bola jednou  
z prvých, ktoré renovovali záchytnú stanicu v roku 2014. V roku 2015 tu bolo 491 osôb, v roku  
2017 už 727 osôb.  
Zadržané osoby za pobyt v záchytných staniciach neplatia.  
Transport do záchytných staníc zabezpečuje najmä mestská polícia. Väčšinou je  
privolaná aj zdravotnícka záchranná služba, aby skontrolovala zdravotný stav osoby  
a vhodnosť jej umiestnenia na záchytnú stanicu.  
Prítomnosť zdravotnej služby na záchytných staniciach závisí od jednotlivej  
samosprávy. Niektoré ju zabezpečujú a iné nie. Personál na týchto staniciach je však trénovaný  
v poskytovaní prvej pomoci.  
4.7. Maďarsko  
Výskyt opitých osôb na verejných priestranstvách nie je považovaný za trestný čin.  
Postihnuteľný je predaj alkoholických nápojov na verejných miestach, špecifikovaných  
zákonom, alebo vyhláškou. Trestný je tiež predaj alkoholu mladistvým (pod 18 rokov). Okrem  
toho polícia môže zasiahnuť v prípade, že opitý človek sa na verejnosti správa tak, že môže  
byť nebezpečným sebe, alebo iným. Polícia môže zabezpečiť odvoz intoxikovanej osoby, ktorá  
je bezradná, dezorientovaná a nevie sa o seba postarať do svojho domova, alebo v prípade  
ťažkej intoxikácie alkoholom do zdravotníckeho zariadenia.  
Nakladanie s osobami intoxikovanými alkoholom sa riadi podľa zákona o zdraví  
(CLIV z roku 1997). Intoxikovaná osoba na verejnom priestranstve, ktorá nie je schopná sa  
o seba postarať, sa prevezie záchrannou službou k príslušnému poskytovateľovi zdravotnej  
starostlivosti za účelom monitorovania jej zdravotného stavu alebo vytriezvenia. Pozorovanie  
môže trvať až do vytriezvenia človeka, ale najviac 24 hodín. Podľa vládnej vyhlášky je  
poplatok za detoxikáciu opitej osoby a príslušné zdravotné služby 7200 HUF (približne 20  
EUR).  
Záchytné stanice boli v Maďarsku zrušené od roku 2013.  
21  
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
4.8. Nemecko  
Intoxikácia alkoholom, alebo inými látkami na verejnosti nie je v Nemecku trestným  
činom.  
Akútne lekárske ošetrenie vo všeobecnosti zabezpečuje klasická záchranná služba  
(Rettungsdienst), ktorá je zriaďovaná na základe zákonov  
o záchrannej službe  
(Rettungsdientsgesetze), ktoré sú prijímané a implementované na úrovni jednotlivých  
spolkových krajín. Nenájdeme tu špecifické zákony či regulácie, ktoré by priamo upravovali  
zásady lekárskeho ošetrenia osôb pod vplyvom alkoholu, psychotropných či halucinogénnych  
látok. Neexistuje ani jednotná právna úprava týkajúca sa protialkoholických záchytných staníc  
(Ausnüchterungszelle), ale líši sa podľa jednotlivých spolkových krajín.  
V Nemecku platí zásada komunikácie s pacientom. Ak sa daná osoba nachádza v  
miernom štádiu opitosti, môžu ju odovzdať späť rodine či priateľom, ak sa však opitý  
nachádza v bezvedomí, musia ho záchranári odviezť do nemocnice. Podávanie sedatív je  
prípustné, ak sa pacienta nedarí upokojiť obyčajnou komunikáciou a v prípade, že odmieta  
spolupracovať. Pacient je prevezený do nemocnice len vtedy, ak je to nutné zo zdravotných  
dôvodov. V prípade komplikácií je možná spolupráca s políciou.  
Keďže sú problémy s opakovanou konzumáciou alkoholu úzko prepojené s fyzickým  
i duševným zdravím, uplatňuje sa v Nemecku v tejto oblasti multidisciplinárny prístup.  
Záchranná služba po odovzdaní pacienta zabezpečí, aby s pacientom pracovalo viacero  
odborníkov - neurológovia, psychiatri atď., tak, aby bola čo najskôr odhalená príčina a  
podobná situácia sa pokiaľ možno už neopakovala. Najčastejšie sa však ďalej spolupracuje s  
protialkoholickými liečebňami a psychiatrami.  
Osoby pod vplyvom alkoholu (alebo inej látky) obťažujúce verejnosť, môžu byť  
zadržané do druhého dňa v cele na policajnej stanici, alebo sú tieto osoby prijaté na  
psychiatrické (alebo iné vhodné) oddelenie nemocníc k vytriezveniu (pobyt obvykle trvá pár  
hodín). Bežná prax je taká, že pokiaľ jedinec nechce dobrovoľne podstúpiť systematickú  
detoxikáciu v dĺžke 10–14 dní, druhý deň odchádza. Jedinou výnimkou sú osoby, ktoré sú  
nebezpečné sebe alebo okoliu – v takom prípade je možné osobu držať proti jej vôli nanajvýš  
24 hodín, pokiaľ súd nepotvrdí toto rozhodnutie (aspoň vo väčšine štátov SRN).  
Pobyt v policajnej cele si zadržané osoby hradia z vlastných zdrojov. Jednotlivé  
spolkové krajiny majú vlastnú právnu úpravu výšky týchto poplatkov. Napríklad v Šlezvicku-  
Holštajnsku je to 63 EUR za každého zamestnanca/hodinu a jej adekvátnu časť. Ak je  
zadržanie spojené s ubytovaním v cele, dodatočný poplatok je 6 EUR za každých 12 hodín,  
alebo adekvátna časť. Poplatok za využitie motorového vozidla je 0,80 EUR za každý km, alebo  
adekvátna časť z tejto sumy za cestu k zadržanému a naspäť na policajnú stanicu.  
22  
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Miestne policajné orgány musia vyhľadať lekársku pomoc, aby bolo možné  
dokumentovať, že osoba môže byť zadržaná vo väzbe bez ohrozenia jej zdravia.  
4.9. Poľsko  
Intoxikácia na verejnosti nie je v poľskom práve ani priestupkom, ani trestným činom.  
Zakázané je len pitie alkoholu na verejných miestach. Polícia a mestská polícia privážajú opité  
osoby, ktorých správanie spôsobuje škandál na verejnom priestranstve alebo v práci, alebo sú  
v stave, ktorý ohrozuje ich život alebo zdravie alebo ohrozujú život alebo zdravie iných ľudí  
(§ 40 ods. 1 zákona o výchove k triezvosti a boji proti alkoholizmu z 28. októbra 1982), do  
záchytných staníc, miestnosti pre zadržané osoby na policajnej stanici, alebo do ich bydliska.  
V Poľsku funguje v súčasnosti cca 50 záchytných staníc a ich počet časom ubúda.  
V záchytných staniciach zadržané osoby vyšetrí lekár pri prijatí do záchytnej stanice a počas  
celého pobytu majú možnosť kontaktovať tam službukonajúceho lekára, ktorý v prípade  
potreby môže v prípade ohrozenia života alebo zdravia poskytnúť okamžitú odbornú  
lekársku pomoc zadržaným osobám.  
Ľudia s príznakmi akútnej otravy alkoholom alebo drogami sú prevezení do verejnej  
nemocnice na detoxikáciu. Zložitejšie prípady sa odosielajú na toxikologické oddelenia.  
Orgány miestnej samosprávy v mestách s viac ako 50 000 obyvateľmi a krajské orgány  
môžu organizovať a prevádzkovať záchytné stanice. Financované sú teda miestnou  
samosprávou.  
O zadržaní opitej osoby rozhodne hliadka polície alebo mestskej polície. Ak je takáto  
osoba pokojná a dá sa zistiť jej adresa, niekedy ju odvezú na miesto bydliska. Ak sa osoba  
správa agresívne, je odvezená do záchytnej stanice, alebo na policajnú stanicu, a to aj proti  
svojej vôli. V stredisku vytriezvenia sú izby s posteľami (od 1 do 4), oddelené pre mužov, ženy  
a maloleté osoby. Pracovník záchytnej stanice má právo použiť donucovacie prostriedky proti  
agresívnej osobe, ktorá predstavuje hrozbu pre seba samého, alebo iných, alebo ničí objekty  
a/alebo zariadenie.  
Donucovacie opatrenia zahŕňajú (podľa čl. 42 zákona o výchove k triezvosti a boji proti  
alkoholizmu):  
v záchytnom centre alebo zariadení držanie, imobilizáciu, povinné podávanie lieku  
alebo izoláciu;  
v policajnej jednotke držanie, znehybnenie alebo izoláciu.  
O použití donucovacieho opatrenia v záchytnej stanici rozhoduje lekár, ktorý  
rozhodne aj o type donucovacieho opatrenia a osobne dohliada nad jeho výkonom. O použití  
23  
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
donucovacieho prostriedku na policajnej stanici rozhoduje veliteľ policajnej jednotky, alebo  
ním poverená osoba a v ich neprítomnosti službukonajúci policajný dôstojník.  
Pobyt v záchytnej stanici je spoplatnený. Výšku poplatku určuje miestna samospráva,  
ktorá prevádzkuje stanicu, ale nemôže byť vyššia, ako je maximálna hodnota daná každoročne  
oznámením ministra zdravotníctva. V súčasnosti (v roku 2020) je maximálny poplatok za deň  
316,12 PLN (69,85 EUR). V praxi sa sadzby za noc pohybujú od 250 PLN do 300 PLN (55–66  
EUR). Odhaduje sa, že iba asi 30% ľudí prijatých do záchytnej stanice uhradí tento poplatok.  
Zvyšok hradí miestna samospráva, ktorá stanicu prevádzkuje.  
Zadržaná osoba zostáva v záchytnej stanici do vytriezvenia, avšak nie dlhšie ako 24 hodín.  
Policajti privezú opitého človeka do záchytnej stanice a sú prítomní pri príprave správy  
o prijatí, ktorá obsahuje zoznam vecí vo vlastníctve zadržanej osoby.  
Počet osôb, umiestnených v záchytných staniciach sa pohybuje za posledné roky od  
260 000 do 300 000 osôb ročne.  
V prvej fáze existencie systému do roku 1981 muselo mať záchytnú stanicu každé  
mesto nad 100 000 obyvateľov. Bolo tiež možné umiestniť tam osoby, ktoré boli pod vplyvom  
alkoholu v práci. Od roku 1997, kedy vstúpila do účinnosti nová poľská ústava, platí  
ustanovenie, že zadržané osoby sa môžu do 7 dní od nedobrovoľného umiestnenia obrátiť na  
súd so žiadosťou o preskúmanie. V prípade, že je neoprávnenosť nebo nelegálnosť zadržania  
uznaná, súd upovedomí štátneho zástupcu a nadriadené orgány toho, kto osobu na záchytnú  
stanicu umiestnil. Do doby novej ústavy nebola absencia možnosti súdneho preskúmania  
protiústavná.  
Veľmi pravdepodobne malo upravenie štatútu záchytnej služby v Poľsku za dôsledok  
tiež zvýšenie profesijnej prestíže personálu. Stále nevyriešená zostáva v Poľsku otázka platieb  
za pobyt na záchytných staniciach, ktoré sú považované za podporu ich represívnej funkcie.  
16  
Na druhej strane by mali plniť tiež preventívnu funkciu voči niektorým skupinám klientov.  
4.10. Slovinsko  
Intoxikácia na verejnosti je v Slovinsku podľa zákona o obmedzeniach používania  
alkoholu a zákona o ochrane verejného poriadku upravená ako priestupok.  
16 Mravčík, V., Burešová, Z., Popov, P., Miovský M.: Záchytné stanice v České republice vkontextu obdobných  
24  
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Osoba, ktorá vykazuje príznaky silnej intoxikácie alkoholom alebo inými látkami,  
nemôže byť zadržaná v detenčnom zariadení; takejto osobe musí byť okamžite poskytnutá  
pohotovostná lekárska pomoc v súlade s predpismi upravujúcimi pohotovostnú lekársku  
pomoc. Ak zadržaná osoba sama požiada o lekársku pomoc, policajti ju zaistia v cele  
predbežného zadržania, alebo zabezpečia prepravu do najbližšieho verejného zdravotníckeho  
zariadenia. Policajt musí prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabránil úteku zadržaného  
počas prepravy alebo v samotnom zdravotníckom zariadení. Policajt rozhodne o ďalšom  
zadržaní osoby na základe posudku lekára. Ak zadržaný žiada o prehliadku u lekára, ktorého  
si zvolí, policajt je povinný informovať vybraného lekára a pripomenúť zadržanému, že v  
takom prípade si náklady musí hradiť sám.  
Fungovanie policajných ciel predbežného zadržania sa riadi podľa zákona  
o policajných úlohách a právomociach a podľa pravidiel a štandardov pre konštrukciu  
a vybavenie ciel predbežného zadržania.  
Účelom zaistenia, ktoré vykonáva policajt, je zabrániť osobe v páchaní ďalších činov v  
priestupkových alebo trestných konaniach.  
Na zadržanie intoxikovanej osoby musia byť splnené tieto podmienky:  
1. osoba je pod vplyvom alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok (drogy, lieky atď.).  
Zákon o priestupkoch ustanovuje dva spôsoby stanovenia, že osoba je pod vplyvom týchto  
látok - a to použitím vhodných technických prostriedkov alebo na základe vnímania policajta  
(vzhľad, správanie, psychický a fyzický stav a ďalšie okolnosti, ktoré naznačujú, že nemá  
kontrolu nad svojím konaním),  
2. osoba je zadržaná pri páchaní trestného činu a  
3. ak existuje nebezpečenstvo, že osoba bude pokračovať v páchaní trestných činov.  
Zadržanie nariadi policajt, ktorý vedie konanie s páchateľom. Vydáva sa rozhodnutie  
o zadržaní. Zadržanie až do vytriezvenia môže nariadiť aj súd, v praxi je to však iba výnimka  
a väčšinou ho nariaďuje polícia. Zákon o priestupkoch stanovuje, že zadržanie môže trvať až  
do vytriezvenia osoby, alebo kým nebude schopná kontrolovať svoje správanie, najviac však  
na 12 hodín. Po dvanástich hodinách musí byť páchateľ prepustený, aj keď policajt odhaduje,  
že páchateľ ešte úplne nevytriezvel.  
Zadržané osoby neplatia za umiestnenie v cele predbežného zadržania. Ak zadržaná  
osoba potrebuje urgentnú zdravotnú starostlivosť, má na ňu nárok, alebo je prevezená na  
pohotovostné oddelenie do zdravotníckeho zariadenia. Detenčné cely na policajných  
staniciach nemajú stálu zdravotnú službu.  
25  
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Počet osôb zadržaných z dôvodu  
opitosti  
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019  
Podľa zákona o cestnej premávke  
Podľa zákona o priestupkoch  
Celkovo  
2856 600  
56 91  
2912 691  
455  
106  
561  
300  
86  
386  
331  
94  
425  
359  
127  
486  
290  
131  
421  
364  
173  
537  
4.11. Švédsko  
Intoxikácia na verejnosti nie je vo Švédsku trestným činom.  
Intoxikované osoby sú však pravidelne umiestňované do policajných ciel predbežného  
zadržania a je o ne postarané z dôvodov stanovených zákonom o starostlivosti o intoxikované  
osoby (LOB). Účelom ustanovení v LOB je umožniť polícii dočasne vziať do väzby osobu, ktorá  
v dôsledku intoxikácie nie je schopná postarať sa o seba sama alebo inak predstavuje  
nebezpečenstvo pre seba alebo pre niekoho iného. Ako prvý krok by sa polícia mala pokúsiť  
nájsť alternatívu k umiestneniu jednotlivca do policajného zadržania. Napríklad by to mohlo  
znamenať prepustenie jednotlivca do starostlivosti príbuzného alebo do systému zdravotnej  
starostlivosti.  
Ak je jednotlivec umiestnený v cele predbežného zadržania, musí byť zadržanie čo  
najkratšie. To znamená, že sa musí vykonávať nepretržité hodnotenie toho, či sú splnené  
podmienky na zachovanie zadržania.  
Predtým, ako je jednotlivec zbavený slobody a umiestnený v cele predbežného  
zadržania, musí dozorný orgán posúdiť, či je zadržanie fyzickej osoby správne a malo by preto  
pokračovať. Najbežnejšia metóda je prostredníctvom posúdenia nadriadeného, ktoré  
vykonáva veliteľ policajnej stanice na základe rozhovoru s policajnou hliadkou, ktorá osobu  
zadržala, aj so zadržaným samotným. Ak sú osoby zadržané kvôli intoxikácii, musí  
nadriadený preskúmať, či je stav jednotlivca taký, že sa nemôže o seba postarať alebo inak  
predstavuje nebezpečenstvo pre seba alebo pre niekoho iného.  
Osoba, zadržaná kvôli intoxikácii, by mala byť neustále kontrolovaná. Podľa predpisov  
a smerníc policajného úradu musí byť dohľad dôsledný. Každý, kto je silne intoxikovaný, by  
mal byť kontrolovaný minimálne každých 15 minút. Toto opatrenie má tiež umožniť odlíšenie  
stavu, spôsobeného intoxikáciou alkoholom od iných vážnych porúch zdravotného stavu.  
V správe o implementácii vládnej iniciatívy na zlepšenie starostlivosti o intoxikované  
osoby z roku 2018 Švédska agentúra pre analýzu služieb zdravotnej starostlivosti (Vårdanalys)  
zistila, že kapacita policajných orgánov na vykonávanie kvalifikovaných lekárskych posudkov  
o zdravotnom stave a potrebách intoxikovanej osoby je limitovaná. Nie vždy je teda možné  
26  
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
aplikovať adekvátne riešenia a postupy pre lekárske vyšetrenia a starostlivosť o intoxikované  
osoby, ktoré sú prispôsobené ich rozličným potrebám a miestnym podmienkam.  
5. Záver  
Predmetom komparatívnej analýzy bolo zistiť, ako funguje starostlivosť o osoby  
intoxikované alkoholom, ktoré sú v stave, že nie sú schopné sa o seba postarať, alebo sú  
potenciálnym ohrozením pre samých seba alebo iné osoby, alebo sú potenciálnymi páchateľmi  
trestnej činnosti.  
Informácie použité v štúdii sme získali z internetových zdrojov a od parlamentov  
jednotlivých štátov Európskej únie prostredníctvom Európskeho centra pre parlamentný  
výskum a dokumentáciu ECPRD. Z odpovedí, ktoré sme dostali, sme vybrali 11 štátov, ktoré  
boli relevantné pre porovnanie v danej oblasti.  
Zaujímalo nás fungovanie protialkoholických záchytných staníc ako zariadení, do  
ktorých privážajú intoxikované osoby za účelom zabezpečenia ich bezpečnosti, prevencie  
ohrozenia ich zdravia alebo života, ale aj za účelom ochrany ostatných osôb v ich okolí  
a prevencie páchania trestnej činnosti. Zistili sme, že tieto funkcie plnia buď cely predbežného  
zadržania na policajných staniciach, alebo na to určené špeciálne zariadenia, zriaďované  
väčšinou orgánmi samosprávy (obce, kraje). Keďže sme sa s jednoznačnou definíciou  
záchytných staníc v literatúre nestretli a oba tieto druhy zariadení plnia podobné účely,  
zaradili sme do porovnania štáty, ktoré riešia daný problém oboma spôsobmi – detenčnými  
celami (alebo celami predbežného zadržania) na policajných staniciach, alebo  
protialkoholickými záchytnými stanicami.  
V prvom kroku sme zisťovali, či v danom štáte považujú výskyt osôb zjavne  
intoxikovaných alkoholom na verejných priestranstvách za priestupok a či je za to možné  
udeliť sankciu. Štyri štáty: Chorvátsko, Lotyšsko, Litva a Slovinsko uviedli, že je to  
považované za priestupok, za ktorý môže byť udelená pokuta. Estónsko a Fínsko uviedli, že  
je to priestupkom len v prípade, ak sa tieto osoby chovajú agresívne a ohrozujú seba, alebo  
svoje okolie.  
V súvislosti so zadržaním osôb intoxikovaných alkoholom, často proti ich vôli, je  
treba spomenúť, že vo väčšine štátov má túto právomoc (obmedzenie osobnej slobody  
jednotlivca) len polícia. To znamená, že k týmto zásahom býva vždy privolaná polícia, ktorá  
rozhoduje o nutnosti zadržania danej osoby. Taktiež zabezpečuje prevoz zadržanej osoby do  
cely predbežného zadržania, alebo do záchytnej stanice.  
27  
 
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Ďalším problémom je posúdenie zdravotného stavu intoxikovanej osoby. Osoby  
v bezvedomí, alebo u ktorých je podozrenie, že by sa mohlo jednať o vážnejšie ohrozenie  
zdravia, či života, musia byť prevezené do zdravotníckeho zariadenia, kde im musí byť  
poskytnutá nevyhnutná zdravotná starostlivosť. Posúdenie zdravotného stavu intoxikovanej  
osoby a toho, či daná osoba môže byť umiestnená v cele predbežného zadržania, alebo  
záchytnej stanici, je väčšinou v rukách lekára.  
Z nami sledovaných štátov majú starostlivosť o osoby intoxikované alkoholom  
riešenú formou protialkoholických záchytných staníc 3 štáty: Česká republika, Litva  
a Poľsko a formou detenčných ciel na policajných útvaroch 5 štátov: Estónsko, Chorvátsko,  
Nemecko, Slovinsko a Švédsko. Dva štáty majú túto starostlivosť riešenú obomi spôsobmi:  
Fínsko a Lotyšsko. Výnimkou spomedzi týchto štátov je Maďarsko, ktoré má tento systém  
riešený formou starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, pričom má na to prijatú  
špeciálnu právnu úpravu a vypracovaný osobitný systém.  
Právnym základom pre fungovanie protialkoholických záchytných staníc býva  
väčšinou osobitný právny predpis v danej oblasti (zaobchádzanie s intoxikovanými osobami):  
Česká republika, Fínsko a Poľsko. V prípade detenčných ciel je právnym základom väčšinou  
trestná legislatíva (Estónsko, Chorvátsko), alebo policajná legislatíva (Fínsko, Lotyšsko,  
Slovinsko) a v jednom prípade špecializovaná legislatíva v oblasti starostlivosti  
o intoxikované osoby (Švédsko).  
Vo väčšine nami sledovaných štátov je stanovený maximálny časový limit pre  
zadržanie osoby v podobnom zariadení. Vo väčšine štátov je tento limit stanovený na 24  
hodín: Fínsko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Česká republika. Niektoré štáty majú hranicu  
stanovenú na 12 hodín: Estónsko (s možnosťou predĺženia o ďalších 12 hodín), Chorvátsko  
a Slovinsko. Lotyšsko nemá stanovenú hornú hranicu pre dĺžku zadržania.  
Ak sa pozrieme na subjekt, ktorý je zriaďovateľom týchto zariadení a financuje ich  
pôsobenie, v prípade ciel predbežného zadržania je to polícia (Estónsko, Chorvátsko, Fínsko,  
Nemecko, Slovinsko a Švédsko), v prípade záchytných staníc je to väčšinou samospráva –  
obce, alebo kraje (Fínsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Česká republika). Zaujímavý je prípad  
Lotyšska, kde štát spätne uhrádza samospráve časť nákladov na prevádzkovanie záchytných  
staníc. V prípade Litvy existujú aj súkromní prevádzkovatelia.  
Predmetom skúmania bola aj skutočnosť, či existuje v danom štáte povinnosť  
zadržanej osoby uhrádzať náklady (časť nákladov) za umiestnenie v tomto zariadení. Päť  
štátov uviedlo, že táto povinnosť je zavedená: Česká republika, Litva, Maďarsko, Nemecko,  
Poľsko a v 5 štátoch nie je: Estónsko, Chorvátsko, Fínsko, Lotyšsko a Slovinsko. Viaceré zo  
štátov, ktoré uviedli, že majú zavedenú túto povinnosť uviedli, že majú problém  
s vymožiteľnosťou týchto poplatkov od zadržaných osôb.  
28  
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
Posledným aspektom, ktorý sme porovnávali bolo, či v daných zariadeniach existuje  
prítomnosť permanentnej zdravotnej služby. Táto povinnosť sa týka zariadení v 3 štátoch:  
Česká republika, Fínsko a Poľsko. Naopak, 4 štáty: Estónsko, Litva, Slovinsko a Švédsko  
nemajú uloženú túto povinnosť. Avšak v tých prípadoch, kde nie je zavedená stála zdravotná  
služba, je personál vyškolený v oblasti prvej pomoci a je schopný túto pomoc v prípade  
potreby poskytnúť. Švédsko uvádza, že v detenčných celách je povinnosť službukonajúceho  
personálu kontrolovať zdravotný stav zadržaných aspoň raz za 15 minút. V Lotyšsku závisí  
od konkrétnej samosprávy, či v záchytnej stanici zdravotnú službu poskytuje, alebo nie.  
Špeciálny systém starostlivosti o intoxikované osoby by mal zaručovať nezneužívanie  
systému poskytovania intenzívnej zdravotnej starostlivosti na jednej strane a systému  
presadzovania práva na strane druhej. Je potrebné doriešiť nadväznosť záchytných staníc na  
systém liečebno-preventívnej starostlivosti v oblasti závislostí (a to ako u praktických lekárov,  
tak v špecializovaných programoch odboru návykových chorôb a adiktológie), štatút a práva  
zadržaných osôb a otázky financovania a spoplatnenia tejto služby.  
29  
Porovnávacia analýza: Riešenie problematiky pomoci ľuďom intoxikovaným alkoholom vo vybraných  
európskych štátoch  
6. Zdroje  
1. Požiadavky Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD)  
č. 2420 Legislatíva ohľadom zdravotnej starostlivosti, poskytovanej osobám pod  
vplyvom alkoholu, psychotropných a halucinogénnych látok (2013) a č. 4541  
Protialkoholické záchytné stanice pre intoxikované osoby (2020) (uzavretá databáza)  
2. Mravčík, V., Burešová, Z., Popov, P., Miovský M.: Záchytné stanice v České republice  
3/download?hl=cs [cit. 15.10.2021]  
izieb-sa-da-riesit [cit. 15.10.2021]  
5. Zákon č. 65/2017 Sb. o ochrane zdravia pred škodlivými účinkami návykových látok.  
Dostupné na internete: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2017-65 [cit. 09.11.2021]  
6. Zákon č, 373/2011 Sb. o špecifických zdravotných službách. Dostupné na internete:  
09.11.2021]  
30