Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ
Záver
V analýze sme priniesli pohľad na legislatívny rámec a praktické fungovanie
pohrebísk v 20 členských štátov Európskej únie, vrátane Slovenska. Z porovnania situácie
môžeme jednoznačne konštatovať, že prax zriaďovania ústredných národných či štátnych
cintorínov nie je obvyklá, v žiadnej skúmanej krajine takýto cintorín neexistuje a nie je v tomto
zmysle ani prijatá nijaká špecifická legislatíva. Na druhej strane môžeme povedať aj to, že
existencia národných (historických) cintorínov, a to aj viacerých v jednom štáte, je bežnou
vecou. Do veľkej miery je len otázkou sémantiky, či sa pohrebiská, hrobky, mauzóleá
a podobne nazvú pojmom národný (napríklad národný panteón), alebo sa tento pojem
v názve nevyskytuje, hoci cintorín obyvatelia danej krajiny ako národný vnímajú. K takýmto
národným cintorínom sú vo viacerých štátoch prijaté aj samostatné zákony či predpisy nižšej
právnej sily (Portugalsko, Lotyšsko, Estónsko), prípadne takéto akty existovali v minulosti
a praxou sa preniesli až do dnešných čias (Francúzsko).
Celkom inou kategóriou sú vojenské cintoríny, ktoré sa takmer vo všetkých
analyzovaných krajinách riadia samostatnými celoštátnymi zákonmi; v niektorých štátoch sú
integrálnou súčasťou bežných verejných cintorínov.
Ochrana hrobov či pohrebísk významných osobností sa v štátoch EÚ deje na základe
zákonov o ochrane kultúrnych pamiatok. V takýchto prípadoch, podobne ako u vojnových
hrobov, prispieva na prevádzku a údržbu štát priamo alebo prostredníctvom miestnej
samosprávy.
Väčšina štátov reguluje problematiku celoštátnymi právnymi normami o cintorínoch
a pohrebníctve (obzvlášť prepracovaný z hľadiska našej témy je maďarský zákon), niekde sa
ponecháva sčasti v kompetencii spolkových krajín (Nemecko, Rakúsko), prípadne má
rozhodujúce slovo samospráva (najmä Luxembursko či Lotyšsko) – obce, ktoré sú vo väčšine
prípadov zriaďovateľmi a správcami pohrebísk. Druhou významnou skupinou zriaďovateľov
sú cirkvi, v špecifických prípadoch je to štát. Popri verejných cintorínoch sú vo viacerých
štátoch definované aj cintoríny neverejné, respektíve súkromné.
Čoraz väčší dôraz sa začína klásť aj na ochranu kultúrneho bohatstva v podobe
židovských cintorínov, starostlivosť o ktoré zväčša za daných špecifických okolností prijíma
štát (respektíve obce).
Na dedičstvo vo forme cintorínov a vzácnych hrobov sa v značnej časti Európy kladie
veľký dôraz, pohrebiská sa stávajú výkladnou skriňou najslávnejších architektov a umelcov
danej krajiny, ktorí sa snažia aj vizuálnou formou atraktívne prezentovať dejiny svojho
26