Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
18/2021  
Ústredné cintoríny a ochrana  
významných hrobových miest  
v členských štátoch EÚ  
Anotácia:  
Komparatívna analýza prináša  
pohľad na právny rámec a  
praktickú prevádzku pohrebísk  
v členských štátov EÚ. Všíma si  
prípadnú existenciu samostatných  
právnych noriem venovaných  
ústredným cintorínom a ich  
ochrane, ako aj prípadnú  
existenciu takýchto pohrebísk buď  
v zmysle ústredných cintorínov,  
alebo v zmysle cintorínov s  
dôležitou historicko-kultúrnou  
hodnotou. Taktiež sa venuje  
pravidlám ochrany hrobov či  
hrobiek významných osobností  
a ochrane cintorínskych artefaktov  
ako kultúrnych pamiatok.  
Vypracovala: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
Mgr. Natália Švecová,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Špecifická je legislatíva a prax  
týkajúca sa vojenských cintorínov  
a vojnových hrobov.  
Bratislava  
Kľúčové slová:  
7. decembra 2021  
cintorín, pohrebisko, hrob, hrobka,  
vojnový hrob, pomník, ochrana  
pamiatok  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Úvod  
Na Slovensku sa v posledných mesiacoch otvorila otázka možnosti zriadenia  
ústredného národného cintorína v Bratislave, čo vyvolalo rozličné reakcie. Jedna z nich  
poukazuje na existenciu historického cintorína v Martine považovaného za národný.  
V záujme získania poznatkov smerujúcich k úsiliu zlepšiť ochranu významných hrobov  
a pohrebísk na Slovensku prinášame porovnávaciu analýzu mapujúcu danú problematiku  
v členských štátov EÚ.  
Odbor Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR sa obrátil na internú databázu výmeny  
1
informácií Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) , a to  
s požiadavkou č. 4754 Central cemeteries and protected graves (Ústredné cintoríny a chránené  
hroby) z mája 2021. Oslovili sme všetky členské štáty EÚ. Odpoveď nám poskytlo spolu 19  
štátov: Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko,  
Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko,  
Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko. Belgicko si vyhradilo právo neodpovedať, ostatné  
štáty neposkytli odpoveď.  
Položili sme nasledujúce otázky:  
1. Aké právne predpisy vo všeobecnosti stanovujú podrobnosti o cintorínoch?  
2. Ako je vo vašich právnych predpisoch upravená ochrana významných hrobov?  
3. Aké typy cintorínov existujú podľa vašich právnych predpisov? (Centrálne, štátne,  
národné, vojenské, obecné, neverejné, iné.) Kto je zodpovedný za ich zriadenie a správu?  
4. Máte osobitné zákony o ústredných štátnych / národných cintorínoch alebo o hroboch  
významných osôb?  
Ďalej sme vychádzali z dostupných webových stránok približujúcich zákony,  
dokumenty a detaily známych cintorínov.  
V prvej časti materiálu prinášame podrobný pohľad na situáciu v Slovenskej republike,  
vychádzajúci najmä z konkrétnej legislatívy.  
Výsledky prieskumu sme sa následne pokúsili zhrnúť do nasledujúcich troch kapitol:  
- legislatíva,  
- typy cintorínov a ich ochrana,  
- významné hroby a pohrebiská.  
4
 
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Situácia v Slovenskej republike  
Drvivá väčšina cintorínov je obecných. Obec je povinná zriadiť pohrebisko vo svojom  
katastrálnom území alebo zabezpečiť pochovávanie na pohrebisku v inej obci; obec pri umiestnení nového  
pohrebiska musí zohľadniť jeho pietny charakter (§ 15 ods. 1 zákona o pohrebníctve). K dispozícii sú  
podľa § 16 aj neverejné cintoríny (najmä pre cirkevné účely). Obec môže prevádzkovať  
pohrebisko sama alebo prostredníctvom právnickej osoby na tento účel zriadenej alebo  
prenechať jeho prevádzkovanie inému prevádzkovateľovi (§ 17, ods. 1).  
V Slovenskej republike existuje jeden národný cintorín – Národný cintorín v Martine,  
niekoľko cintorínov, ktoré sú zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok (vrátane  
2
vojenských pamiatok / pamätníkov s vojnovými hrobmi), mohyla na Bradle , avšak nijaký  
ústredný štátny cintorín. Taktiež neexistuje ani osobitná legislatíva o jeho zriadení.  
Intenzívnejšiu ochranu požívajú cintoríny a hrobky vyhlásené za národné kultúrne pamiatky  
Status Národného cintorína v Martine je daný uznesením predsedníctva Slovenskej  
národnej rady z 21. novembra 1967 č. 240, ktorým bol martinský mestský cintorín vyhlásený za  
§ 4a  
Národný cintorín v Martine  
(1) Národný cintorín v Martine tvoria hroby a náhrobníky významných osobností národného  
života.  
(2) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky poskytne mestu dotáciu z rozpočtovej kapitoly  
MK SR v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rozpočtový rok na úhradu  
nákladov na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu Národného cintorína v Martine najmenej vo  
výške finančného príspevku mesta schváleného na tento účel v rozpočte mesta na príslušný  
rozpočtový rok a najviac vo výške trojnásobku tohto finančného príspevku mesta.  
Národný cintorín v Martine je historický cintorín, úzko spojený s Maticou slovenskou  
– národnou kultúrnou a vedeckou ustanovizňou založenou v roku 1863 v Turčianskom Sv.  
2
V roku 1924, päť rokov po smrti generála M. R. Štefánika bol na Bradle položený základný kameň pamätníka  
navrhnutého architektom Dušanom Jurkovičom. Na jeho vybudovanie bola vyhlásená národná zbierka  
s výslednou sumou dva milióny korún. Mohylu slávnostne odhalili 23. septembra 1928. Za národnú kultúrnu  
pamiatku ju vyhlásili v roku 1968. V roku 2009 bola zapísaná do zoznamu Európskeho dedičstva.  
5
 
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Martine. Mesto Martin je oficiálnym správcom a prevádzkovateľom cintorína od roku 2010,  
podľa spomínaného zákona č. 241/1994 Z. z. Žiadne iné osobitné právne predpisy  
neustanovujú ďalšie podrobnosti.  
Starostlivosť o hroby významných osobností a padlých hrdinov je možné definovať  
pomocou niektorých ustanovení už spomenutých zákonov. Hroby, hrobky alebo pohrebiská  
(aj vojenské), vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, sú chránené podľa ustanovení zákona  
o pohrebníctve. Podrobnosti o vojnových hroboch sú uvedené v zákone o vojnových hroboch.  
Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení zákona č. 398/2019 Z. z.  
§ 17 Prevádzkovanie pohrebiska  
(4) Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje pohrebisko (ďalej len  
„prevádzkovateľ pohrebiska“), je povinná  
a) viesť evidenciu pohrebiska, ktorá sa člení na  
1. evidenciu hrobových miest, ktorá musí obsahovať  
...  
1g) skutočnosť, či je hrob, hrobka alebo pohrebisko chránené ako národná kultúrna pamiatka  
alebo pamätihodnosť obce podľa osobitného predpisu alebo či ide o vojnový hrob,  
§ 23 Zrušenie pohrebiska  
(6) Hroby, hrobky alebo pohrebiská, ktoré sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, sa  
môžu zrušiť len na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o zrušení  
vyhlásenia hrobu, hrobky alebo pohrebiska za národnú kultúrnu pamiatku. Hroby a hrobky,  
ktoré sú evidované v zozname pamätihodností obce, sa môžu zrušiť len po predchádzajúcom  
súhlase obce.  
(7) Zrušenie vojnových hrobov upravuje osobitný zákon.  
Zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov  
§ 3 Starostlivosť o vojnové hroby  
(1) Obec zabezpečuje starostlivosť o vojnové hroby, ktoré sa nachádzajú na jej území.  
...  
(3) Zriadiť, premiestniť, prestavať alebo zrušiť vojnový hrob môže obec len na základe  
písomnej žiadosti a po písomnom súhlase Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len  
„ministerstvo“); na zriadenie vojnového hrobu sa vyžaduje aj súhlas vlastníka nehnuteľnosti,  
na ktorej sa má vojnový hrob zriadiť, a na premiestnenie vojnového hrobu súhlas vlastníka  
nehnuteľnosti, na ktorú sa má vojnový hrob premiestniť.  
§ 6 Výkon štátnej správy  
(1) Štátnu správuna úsekuvojnových hrobov vykonáva ministerstvo a obvodný úrad v sídle kraja.  
6
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Prehľad legislatívy  
Väčšina štátov má legislatívnu úpravu týkajúcu sa cintorínov,  
pochovávania, pohrebov a zomrelých riešenú na celoštátnej úrovni  
v zákonoch o cintorínoch či pohrebných službách (pozri v tabuľke).  
V spolkových štátoch ako sú Nemecko a Rakúsko sa táto problematika  
rieši na úrovni spolkových krajín. Grécko, Lotyšsko, Luxembursko či  
Nemecko sú príkladom toho, keď sa konkrétne predpisy a nariadenia  
nechávajú najmä v kompetencii obcí a samospráv. Aj v ďalších štátoch  
regulujú obce (farnosti) danú oblasť pomocou všeobecne záväzných  
nariadení či vydávaním štatútov obecných (farských) cintorínov.  
Väčšina štátov má samostatnú legislatívu k vojenským cintorínom a hrobom – zákony  
o vojnových hroboch / o vojenských pamiatkach a podobne. V Maďarsku je táto problematika  
podrobnou súčasťou rozsiahleho zákona o cintorínoch. Všetky štáty uznávajú v danej oblasti  
medzinárodné zmluvy, niektoré majú uzavreté aj vlastné zmluvy na bilaterálnej úrovni (podľa  
konkrétnych vojnových konfliktov).  
Väčšina štátov chráni významné hroby a pohrebiská ako národné kultúrne pamiatky  
prostredníctvom zákonov o ochrane kultúrneho dedičstva. Niektoré štáty majú zákony  
o konkrétnych cintorínoch a pietnych miestach: Portugalsko, Lotyšsko, Slovensko (ako súčasť  
zákona o Martine).  
Štát  
Právna úprava  
zákony o územnom plánovaní / o náboženstvách / o zdraví  
zákon o vojenských pamiatkach  
1.  
2.  
Bulharsko  
Cyprus  
3.  
Česko  
4
Estónsko  
Fínsko  
5.  
6.  
čl. L2223-1 až L2223-18-4 Všeobecného zákonníka miestnych orgánov  
čl. L498 zákona o vojenských dôchodkoch pre invalidov a obete vojny  
zákon č. 445/1968 o pohrebiskách a pohreboch  
zákon č. 582/1968 o mestských a obecných cintorínoch  
rozhodnutie ministra Α5/1210/1978 o podmienkach zriadenia cintorínov  
zákon č. 3028/2008 o pamiatkach a ochrane kultúrneho dedičstva  
nariadenia obcí; www.e-nomothesia.gr  
Francúzsko  
7.  
Grécko  
7
 
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
8.  
Chorvátsko  
9.  
Litva  
10.  
Lotyšsko  
11.  
12.  
Luxembursko  
Maďarsko  
komunálne predpisy  
zákon XLIII z roku 1999 o cintorínoch a pohreboch  
príklady krajinskej legislatívy o pohrebníctve a štatútov cintorínov pre  
13.  
Nemecko  
14.  
15.  
Poľsko  
dekrét č. 44220, 1962, ustanovuje pravidlá dozoru a výstavby cintorínov  
Portugalsko  
16.  
Rakúsko  
17.  
18.  
Rumunsko  
Slovensko  
19.  
20.  
Slovinsko  
pohrebný zákon (1990: 1144)  
pohrebné nariadenie (1990: 1147)  
Švédsko  
8
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Typy cintorínov, ich správa, ochrana a zabezpečenie  
Bulharsko  
Neexistuje jednotný právny rámec na národnej úrovni, ktorý by  
všeobecne upravoval štruktúru, správu a vlastníctvo cintorínov.  
V zákone o územnom plánovaní, zákone o náboženstvách a zákone o  
zdraví sú samostatné ustanovenia, ktoré vytvárajú čiastočnú právnu  
úpravu. Cintoríny patria zväčša obciam, niektoré štátu či súkromným  
osobám.  
Úplná právna úprava existuje iba v súvislosti s vojenskými  
pamiatkami. Zákon o vojenských pamiatkach upravuje práva a povinnosti štátnych orgánov  
a obcí, právnických a fyzických osôb v súvislosti s vyhľadávaním, výskumom, registráciou,  
archiváciou, ochranou, údržbou, reštaurovaním a stavbou vojenských pamiatok. Minister  
obrany alebo ním poverení úradníci nad tým vykonávajú dohľad a kontrolu. Vojenské  
pamiatky sú verejne dostupné a sú pod ochranou štátu. Sú verejným obecným majetkom  
s výnimkou pamiatok určených ministrom obrany v spolupráci s ministrom kultúry ako  
verejný štátny majetok. Vojenské pamiatky môžu byť pripojené k nehnuteľnostiam –  
k štátnemu, obecnému či súkromnému majetku. Štát a obce sa starajú o vojenské pamiatky na  
území krajiny i v zahraničí.  
Vojenské pamiatky, ktoré majú status kultúrnych hodnôt, sú chránené podľa zákona  
o kultúrnom dedičstve. Nariadenia vydávajú spoločne minister kultúry a minister obrany.  
Cyprus  
Cintoríny sú výlučne mestské, resp. obecné. Nachádzajú sa tu aj niektoré vojenské  
cintoríny, napríklad pohrebisko britských vojakov padlých počas 2. svetovej vojny. Žiadna  
osobitná legislatíva neobsahuje ustanovenia o hroboch významných osôb, ani o ochrane  
dôležitých cintorínov či hrobov.  
Estónsko  
Podľa zákona o cintorínoch rozhoduje o zriadení alebo rozšírení pohrebísk  
a o potrebných stavebných prácach miestny úrad. Cintorín nachádzajúci sa na pozemku vo  
vlastníctve miestneho úradu alebo vlády je v správe miestneho úradu. O zriadení cintorína na  
mieste, ktoré je vo vlastníctve náboženského združenia, rozhoduje miestny úrad na návrh  
náboženského združenia, ktoré cintorín aj spravuje. Existujú teda obecné cintoríny, cintoríny  
spravované náboženskými združeniami, ktoré možno považovať za neverejné cintoríny,  
a zákon tiež pozná vojenské a národné cintoríny.  
9
 
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Podľa čl. 2 zákona o ochrane vojnových hrobov je vojenský cintorín určený na  
pochovanie obetí vojny a príslušníkov armády, je v štátnom vlastníctve a jeho správa je  
v pôsobnosti ministerstva obrany. Neexistuje osobitný predpis o ochrane významných  
hrobov. Ďalšie informácie sú na portáli cintorínov v Estónsku: https://www.kalmistud.ee/.  
Fínsko  
Verejné cintoríny musia podľa zákona o pohrebníctve udržiavať farnosti a farské  
odbory evanjelickej luteránskej cirkvi. Finančné prostriedky na to dostávajú aj od štátu. Podľa  
cirkevného zákona rozhodnutia o zriadení, rozšírení a zatvorení cintorína prijíma farská rada,  
pričom podliehajú schváleniu cirkevnou radou. Keď je na cintoríne pochovaná osoba, u ktorej  
sa starostlivosť o jej pamiatku považuje za dôležitú, môže cirkevná rada rozhodnúť, že sa  
o hrob budú starať na náklady farnosti.  
Všetky farnosti majú na cintorínoch špeciálny priestor udržiavaný farnosťou, kde sú  
pochovaní vojaci padlí v druhej svetovej vojne. Tieto oblasti sú pomerne veľké, pretože  
padlých zvykli pochovávať na cintorínoch ich domovského farského zboru.  
Ostatné cintoríny môže udržiavať aj štát, obec, federácia obcí, iné cirkvi. Krajský úrad  
štátnej správy môže udeliť povolenie na zriadenie cintorína aj náboženskej spoločnosti, inej  
registrovanej organizácii či nadácii.  
Francúzsko  
Zodpovednosť za cintoríny majú v prevažnej miere obce. Okrem obecných cintorínov  
existujú:  
- súkromné pohrebiská: ktokoľvek môže byť pochovaný na konkrétnom pozemku za  
predpokladu, že je tento pozemok mimo mestských hradieb a v predpísanej vzdialenosti;  
- takzvané národné vojenské cintoríny: francúzski vojaci a spojenci, ktorí zahynuli pre  
Francúzsko, ktorí boli v službe počas vojnových operácií, sú nastálo pochovaní na  
národných cintorínoch. Minister zodpovedný za bývalých vojakov a obete vojny  
zodpovedá za záležitosti týkajúce sa pozemkov a údržby týchto cintorínov, ktoré sú  
národným majetkom. Na tento účel mu poskytuje pomoc minister obrany.  
Grécko  
Zriaďovať a udržiavať cintoríny sú oprávnené obce a spoločenstvá. Sú povinné nájsť si  
vhodné miesto, v prípade potreby sa uchýliť k vyvlastneniu, a je im zverená správa cintorínov.  
Každý, bez ohľadu na náboženské vyznanie, má právo byť pochovaný na týchto cintorínoch.  
Hrobka špeciálneho významu môže byť kvalifikovaná ako pamiatka, ktorá si vyžaduje  
osobitnú ochranu štátu. Pritom každý čin, ktorý by mohol priamo alebo nepriamo zničiť,  
poškodiť, znečistiť alebo poškodiť pamiatku, je zakázaný.  
10  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Chorvátsko  
Zákon o cintorínoch stanovuje, že hroby, v ktorých sú uložené pozostatky významných  
historických osobností, nemožno považovať za opustené, ale musí sa o ne postarať príslušný  
orgán územnej samosprávy. Neexistujú žiadne špeciálne zákony o štátnych / národných  
centrálnych cintorínoch ani o hroboch slávnych ľudí.  
Litva  
Cintoríny sa delia na verejné (za ich prevádzku zodpovedá miestna samospráva)  
a denominačné (cirkevné). Delia sa tiež na: aktívne; s obmedzeným pochovávaním;  
a neaktívne. Niektoré hroby a cirkevné objekty sú zapísané v registri kultúrneho dedičstva.  
Lotyšsko  
Oblasť pohrebníctva upravujú záväzné pravidlá miestnych samospráv, zriaďovanie  
ani prevádzka cintorínov nie sú regulované na národnej úrovni, neexistujú žiadne celoštátne  
všeobecné právne predpisy. Tie upravujú v zákone o miestnych vládach iba určité konkrétne  
aspekty výstavby a údržby cintorínov a úzko súvisiace oblasti kremácie a pohrebných služieb.  
Cintoríny sú iba obecné.  
vďaka ich umeleckej a architektonickej hodnote ako súčasť jej najvýznamnejších kultúrnych  
a historických hodnôt. Podrobnosti o Cintoríne bratov v Rige a príslušnej legislatíve sú  
v kapitole 3. Historické alebo architektonicky významné cintoríny, pamätníky a hroby sú  
zahrnuté v zozname štátnych kultúrnych pamiatok sú chránené podľa zákona o ochrane  
3
kultúrnych pamiatok.  
Lotyšská republika podpísala dve bilaterálne dohody o ochrane zahraničných  
4
vojnových pohrebísk na území Lotyšska.  
Luxembursko  
Cintoríny sú regulované komunálnymi predpismi. Sú obecné, obec zodpovedá za ich  
zriadenie a prevádzku. Štát nezasahuje do týchto záležitostí. Podľa zákona o kultúrnych  
3 Ten o. i. stanovuje:  
Časť 3. Zákaz ničiť, presúvať alebo upravovať kultúrne pamiatky  
Je zakázané ničiť kultúrne pamiatky. Hnuteľné kultúrne pamiatky možno premiestňovať alebo upravovať iba vo  
výnimočných prípadoch so súhlasom Rady národného dedičstva ministerstva kultúry. Úprava kultúrnej pamiatky  
alebo výmena jej pôvodných častí za nové časti sú povolené, iba ak je to najlepší spôsob zachovania pamiatky, alebo  
11  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
inštitútoch štátu má však Národný pamiatkový úrad za úlohu právnu ochranu budov  
v celoštátnom záujme, medzi nimi i cirkevných. Sem spadá aj 22 chránených cintorínov. Budovy  
klasifikované ako národné pamiatky nemožno upravovať bez súhlasu ministra kultúry.  
Maďarsko  
5
Podľa § 3 zákona o cintorínoch a pohreboch (zákon XLIII) sa rozlišujú o. i. nasledujúce  
pojmy:  
e) národný cintorín (národný panteón): Národným pietnym výborom (Nemzeti Kegyeleti  
Bizottság) určený cintorín, hrdinský cintorín, hrdinské pohrebisko, ako aj pohrebné pamätné  
miesto, pamätné miesto, súbor pohrebných miest;  
f) hrdinský cintorín, hrdinské pohrebisko: cintorín na pochovávanie ostatkov a popola osôb  
zosnulých v ozbrojených konfliktoch alebo v dôsledku nútených prác vo vojne, ak  
medzinárodná zmluva (cintorín) neustanovuje inak;  
Za národný cintorín zodpovedá Národný pamiatkový ústav (NÖRI), jeho  
prostredníctvom plní svoje úlohy aj Národný pietny výbor. Pohrebisko patriace k národnému  
cintorínu je oslobodené od povinnosti platiť za vykúpenie pozemku a poplatok za odkúpenie  
cintorína.  
O hrdinských cintorínoch podrobne hovoria § 40 A – F. Ochrana a sprístupnenie  
hrdinského cintorína a hrdinského pohrebiska je vo verejnom záujme, na realizácii ktorého sa  
podieľajú orgány štátnej správy a samosprávy, náboženské spoločenstvá, mimovládne  
organizácie, ako aj právnické a fyzické osoby. Minister zodpovedný za národnú obranu  
spolupracuje s Národným pietnym výborom a s NÖRI. Inšpekčný orgán posudzuje  
a nepretržite sleduje stav hrdinského cintorína. Zákon o rozpočte môže v rozpočtovej kapitole  
ministerstva obrany vyčleniť prostriedky na zriadenie a údržbu hrdinského cintorína. Minister  
obrany je oprávnený určiť dekrétom orgán zodpovedný za dohľad nad jeho správou.  
Nemecko  
Legislatívny rámec je vymedzený lokálne. Nariadenia vypracúvajú najmä vlastníci  
cintorína a zverejňuje ich správa cintorína (ide najmä o otváracie hodiny, pravidlá správania,  
obchodné aktivity, práva na užívanie...). Nariadenia musia vychádzať z príslušných zákonov  
spolkových krajín. Tie zverujú kompetencie v tejto oblasti rozlične. Samotné spolkové krajiny  
sú však povinné podľa národnej legislatívy starať sa o vojenské cintoríny. Čestné hroby  
(riadiace sa krajinskými zákonmi) pre významné osobnosti môžu zakladať a spravovať najmä  
obce v súlade s vlastnými predpismi. Náklady na ich údržbu hradí verejnosť.  
5 Maďarský zákon o cintorínoch a pohreboch je obzvlášť prepracovanou legislatívou pre správu a ochranu hrobov  
a cintorínov mimoriadnej hodnoty. Keďže je dostupný len v maďarčine, prinášame pracovný preklad jeho  
najvýznamnejších ustanovení. Zasluhoval by si však oficiálny preklad ako celok, čím by sa mohol stať inšpiráciou  
aj pre slovenské pomery.  
12  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Portugalsko  
Cintoríny boli pôvodne farské alebo obecné, v súčasnosti existujúce obecné alebo  
spravované farskými radami. Jediný vojenský cintorín venovaný mŕtvym z 1. svetovej vojny  
je v Belgicku. Zároveň na niektorých obecných cintorínoch existujú parcely vyhradené výlučne  
pre armádu. Podrobnosti o pamätníkoch so štatútom národného panteónu sú v kapitole 3.  
Rakúsko  
Problematika pohrebníctva je v kompetencii deviatich spolkových krajín. Napríklad  
Viedeň ako spolková krajina rozlišuje v predpisoch iba medzi verejnými a súkromnými  
cintorínmi. Drvivá väčšina verejných cintorínov je obecných, ale existujú aj niektoré  
náboženské. Za založenie a prevádzku cintorína je zodpovedný správca.  
Na federálnej úrovni sa rieši téma vojenských cintorínov, židovských cintorínov  
a otázka ochrany kultúrneho dedičstva. U vojnových hrobov tvoria okrem federálnych  
6
zákonov právny rámec aj medzinárodné zmluvy.  
V Rakúsku existujú buď samostatné vojenské cintoríny, vojenské cintoríny ako súčasť  
verejných cintorínov, vojenské cintoríny ako súčasť denominačných cintorínov alebo menšie  
vojenské cintoríny na súkromných majetkoch. Vojenské cintoríny, vrátane tých na  
súkromných pozemkoch, musia byť všeobecne prístupné.  
Na celoštátnej úrovni neexistujú konkrétne právne, správne alebo iné druhy  
ustanovení na vytvorenie / vyhlásenie ústredných národných cintorínov alebo na ochranu  
hrobov významných osôb, s výnimkou starostlivosti o hroby vojakov a iných obetí vojny.  
Federálny zákon o ochrane pamiatok (Denkmalschutzgesetz) nezahŕňa konkrétne  
ustanovenia o cintorínoch alebo hroboch významných osôb. Existujú však cintoríny a bývalé  
cintoríny, ako aj náhrobné kamene, náhrobné dosky, epitafy atď., ktoré sú pre svoju všeobecnú  
umeleckú, historickú alebo kultúrnu hodnotu chránené ako artefakty. Ide o:  
-
-
-
126 sepulkrálnych pamiatok,  
62 cintorínov / bývalých cintorínov (Kirchhöfe und ehemalige Friedhöfe),  
529 cintorínov (Friedhöfe).  
Rumunsko  
Kritériá na rozlišovanie typov cintorínov sú dané podľa vlastníctva. Podľa čl. 4 zákon  
13  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
-
vo verejnom vlastníctve: štátne / ústredné orgány; orgány miestnej samosprávy;  
miestne náboženské subjekty;  
-
-
v súkromnom vlastníctve, vo vlastníctve mimovládnej organizácie alebo  
vo vlastníctve iných štátov – v súlade s bilaterálnymi dohodami.  
7
Švédsko  
Orgánmi zodpovednými za pohreby, pochovávanie a kremácie sú cirkev a dve obce  
(Štokholm a Tranås). Cirkev je zodpovedná za zriadenie a prevádzku dvoch typov cintorínov  
pre každého, kto žije v jej farnosti:  
-
cintoríny pre širokú verejnosť (allmänna begravningsplatser), ktoré nie sú obmedzené  
na členov konkrétnej náboženskej komunity,  
-
cintoríny pre nekresťanov (särskilda begravningsplatser), ktoré sa väčšinou používajú  
pre moslimov.  
Rovnaké pravidlá platia pre aj obce. Podľa pohrebného zákona existuje aj tretí typ  
cintorína – súkromné cintoríny (enskilda begravningsplatser), ktoré môžu byť so súhlasom  
krajskej správnej rady (iba ak existujú osobitné dôvody) zriadené náboženskou komunitou  
alebo nadáciou. Súkromné cintoríny nepredstavujú pohrebné orgány. Existuje ich len  
niekoľko, vrátane jedného kráľovského cintorína.  
7 Viac o správe hrobov a vojnových pomníkov tu: http://www.cdep.ro/pls/legis/legis_pck.htp_act_text?idt=50637  
14  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Podrobnejšie príklady legislatívnych ustanovení v Českej  
republike, Poľsku a Slovinsku  
Česká republika  
Zákon o pohrebníctve upravuje podobne ako na Slovensku neverejné pohrebiská  
a verejné pohrebiská. Neverejné pohrebiská sú účelové zariadenia určené výhradne pre  
8
ukladanie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov členov rehoľných rádov alebo  
kongregácií a členov uzavretých, najmä príbuzných spoločenstiev, ako aj pre členov  
registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ktorých predpisy neumožňujú  
pochovávanie na verejných pohrebiskách. Zakladateľom a prevádzkovateľom neverejného  
pohrebiska môže byť iba registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť (§ 3 ods. 1 – 3  
zákona o pohrebníctve).  
Prevádzka verejného pohrebiska je služba vo verejnom záujme, ktorú poskytuje obec  
v samostatnej pôsobnosti alebo registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť. Verejné  
pohrebisko možno zriadiť na návrh obce alebo registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti  
iba na pozemkoch, ktoré majú vo svojom vlastníctve (§ 16 a 17 zákona o pohrebníctve).  
Podľa § 24 (3) zákona o pohrebníctve – zrušenie hrobov a hrobiek vyhlásených za  
9
kultúrne pamiatky je možné uskutočniť až po predchádzajúcom zrušení ich vyhlásenia za  
kultúrne pamiatky ministerstvom kultúry. Zrušenie vojnových hrobov podlieha osobitným  
právnym predpisom.  
V tomto prípade sa pod pojmom osobitný predpis rozumie zákon o vojnových  
hroboch, ktorý definuje vojnové hroby takto:  
§ 2 Vymedzenie pojmov  
(1) Vojnovým hrobom je na účely tohto zákona miesto, kde sú pochované ostatky osôb, ktoré  
zahynuli v dôsledku aktívnej účasti na vojenskej operácii alebo v dôsledku vojnového zajatia,  
alebo ostatky osôb, ktoré zahynuli v dôsledku účasti na odboji alebo vojenskej operácii počas  
vojny. Vojnovým hrobom môže byť hrob jednotlivca, masový hrob alebo osárium, vrátane  
náhrobných kameňov a iného hrobového zariadenia. Vojnovým hrobom je tiež evidované  
miesto s nevyzdvihnutými ostatkami osôb, ktoré zomreli v súvislosti s vojnovou udalosťou,  
15  
 
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
alebo iný objekt, ktorý sa považuje za vojnový hrob v súlade s medzinárodnou zmluvou,  
ktorou je Česká republika viazaná.  
(2) Vojnovým hrobom je na účely tohto zákona tiež pietne miesto, ktorým sa rozumie pamätná  
tabuľa, pomník, pamätník alebo podobný symbol pripomínajúci vojnové udalosti a obete,  
ktoré zahynuli v dôsledku aktívnej účasti na vojenskej operácii alebo v dôsledku vojnového  
zajatia, alebo obete osôb, ktoré zahynuli v dôsledku účasti v odboji alebo vojenskej operácii  
počas vojny.  
Výkon štátnej správy v tejto oblasti majú podľa § 4 v kompetencii ministerstvo obrany,  
krajský úrad a obec.  
§ 3 Starostlivosť o vojnové hroby  
(1) Starostlivosť o vojnový hrob zabezpečuje vlastník vojnového hrobu, a ak nie je známy,  
vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je vojnový hrob umiestnený.  
(2) Premiestnenie alebo zrušenie vojnového hrobu a inú zmenu vojnového hrobu než jeho  
údržbu a úpravu môže jeho vlastník ... vykonať len na základe jeho písomnej žiadosti a po  
písomnom súhlase Ministerstva obrany (ďalej len "ministerstvo"). Nový vojnový hrob možno  
zriadiť len na základe písomnej žiadosti zriaďovateľa a po písomnom súhlase vlastníka  
nehnuteľnosti a ministerstva. ...  
(3) Vlastník vojnového hrobu, ako aj vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je vojnový hrob  
umiestnený, ak je vojnový hrob mimo pohrebiska, je povinný umožniť k nemu prístup na  
účely vzdanie úcty alebo vykonanie prác súvisiacich so starostlivosťou o vojnový hrob.  
§ 7 Spoločné ustanovenia  
(1) Zrušenie vojnového hrobu vyhláseného za kultúrnu pamiatku možno vykonať len po  
predchádzajúcom zrušení jeho vyhlásenie za kultúrnu pamiatku Ministerstvom kultúry.  
16  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Poľsko  
V Poľsku existujú tri typy cintorínov:  
-
-
-
cintoríny spravované obcami,  
cintoríny spravované cirkvami a inými náboženskými organizáciami,  
vojnové cintoríny a pohrebiská spravované štátom.  
Z celkového počtu 15 500 v súčasnosti fungujúcich zariadení je približne 1 880  
obecných. Spomedzi nich sú najviac zastúpené náboženské cintoríny, nazývané farské.  
Neexistuje centrálny register obecných cintorínov ani subjektov, ktoré ich spravujú.  
V Poľsku nie sú súkromné cintoríny.  
Zriaďovanie, rozširovanie a zatváranie obecných cintorínov je zodpovednosťou obce  
po získaní povolenia od sanitárneho inšpektora. Za údržbu a správu obecných cintorínov  
zodpovedajú starostovia / primátori obcí, na území ktorých sa cintorín nachádza.  
Cirkevné autority sú zodpovedné za zriaďovanie, rozširovanie a zatváranie cirkevných  
cintorínov po získaní povolenia od sanitárneho inšpektora. Za údržbu a správu cirkevných  
cintorínov zodpovedajú náboženské združenia.  
Neexistuje osobitný zákon, ktorý by upravoval pochovávanie významných osôb.  
Rovnako neexistuje ani oficiálny ústredný (štátny) cintorín, ani osobitné zákony o jeho  
zriadení. Právo pochovávať osoby zaslúžilé o štát a spoločnosť je stanovené v zákone  
o cintorínoch a pochovávaní a formálne požiadavky na takéto pochovávanie určuje vlastník  
obecného cintorína (obec), ktorý tiež vydáva povolenia.  
Napríklad pre žiadosť primátorovi hlavného mesta Varšavy o súhlas s pochovaním na  
mieste pre zaslúžilé osoby (aleja cti) na jednom z mestských cintorínov sú stanovené tieto  
kritériá:  
-
-
-
-
-
zásluhy o Varšavu,  
udelené štátne vyznamenanie,  
účasť v ozbrojených bojoch za slobodu a nezávislosť Poľskej republiky,  
pobyt v táboroch a miestach vyhnanstva z politických dôvodov,  
ďalšie udelené ocenenia, priemyselné ocenenia a čestné uznania, ktoré dokumentujú  
zásluhy o Poľskú republiku a hlavné mesto Varšavu.  
Ochrana významných hrobov je vo všeobecnosti upravená zákonom o vojnových  
hroboch a cintorínoch. Je potrebné starať sa o ne a zaobchádzať s nimi s úctou a dôstojnosťou,  
bez ohľadu na národnosť a náboženstvo ľudí, ktorí sú v nich pochovaní. Starostlivosť  
o vojnové cintoríny a hroby je v kompetencii ministra pre kultúru a ochranu národného  
dedičstva (ďalej minister), ktorý môže so súhlasom dediča zveriť túto starostlivosť nadácii,  
združeniu či sociálnym inštitúciám, ktoré majú následne povinnosť udržiavať ich. Minister  
môže previesť na vyššie uvedené subjekty, ako aj na útvary miestnej samosprávy, náboženské  
17  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
združenia a iné subjekty, ktoré sa starajú o vojnové hroby a cintoríny, finančné zdroje vo forme  
účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu na plnenie úloh súvisiacich s touto starostlivosťou.  
§ 6 Starostlivosť o vojnové hroby  
(1) Vojnové hroby a cintoríny ostávajú v správe štátu. Dozor nad nimi vykonáva minister...  
(2) Náklady na výstavbu a údržbu vojnových hrobov a cintorínov vrátane renovácie sa hradia  
zo štátneho rozpočtu.  
(3) Guvernér vojvodstva môže na základe dohody poveriť miestnu samosprávu povinnosťou  
udržiavať vojnové hroby a cintoríny pri súčasnom prevode príslušných finančných  
prostriedkov, ak na to miestna samospráva nemá dostatočné finančné prostriedky.  
(4) Minister... môže poveriť nadácie, združenia a sociálne inštitúcie, s ich súhlasom,  
udržiavaním vojnových hrobov a cintorínov.  
Vo veciach, ktoré môžu ovplyvniť realizáciu štátnej politiky ohľadne národných,  
strategických pamätných miest, ako aj vojnových hrobov a cintorínov, predseda Ústavu  
národnej pamäti podniká kroky po konzultácii s ministrom zodpovedným za kultúru  
§ 1 Starostlivosť o hroby veteránov boja za slobodu a nezávislosť Poľska.  
Zákon definuje pravidlá a postup vedenia evidencie hrobov veteránov boja za slobodu  
a nezávislosť Poľska Ústavom národnej pamäti – Komisiou pre stíhanie zločinov proti  
poľskému národu, ako aj pravidlá poskytovania osobitných dotácií a peňažných príspevkov  
na pokrytie nákladov na starostlivosť o tieto hroby.  
§ 2 Veteráni boja za slobodu a nezávislosť Poľska sú:  
(1) ľudia, ktorí bojovali za znovuzískanie nezávislosti Poľska alebo za obranu nezávislosti  
a hraníc suverénnej Poľskej republiky, zúčastnili sa vojen, vojenských a nezávislých aktivít  
a národných povstaní v období od roku 1768 do roku 1963;  
(2) štátni zamestnanci orgánov národných povstaní, správy poľského podzemného štátu počas  
vojny v rokoch 1939 – 1945, členovia orgánov a vlády Poľskej republiky v exile v rokoch 1939  
– 1990, ako aj podzemných nezávislých občianskych organizácií v rokoch 1945 – 1956.  
§ 8  
Nadácie, združenia, cirkvi či náboženské spoločnosti, iné právnické osoby a subjekty, ktoré  
nie sú právnickými osobami, ktorým zákon priznáva právnu subjektivitu, starajúce sa o hroby  
veteránov boja za slobodu a nezávislosť Poľska, zapísané v registri, môžu požiadať o účelovú  
dotáciu zo štátneho rozpočtu na financovanie alebo dotovanie úloh súvisiacich so  
starostlivosťou o tieto hroby, najmä na úhradu výdavkov potrebných na vykonávanie činností  
súvisiacich s výstavbou, obnovou, premiestnením alebo údržbou týchto hrobov.  
18  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Slovinsko  
Pohrebné služby patria v Slovinsku do kompetencie miestnych spoločenstiev.  
Cintoríny sú väčšinou obecné. Správcom cintorína je obec alebo verejnoprávny orgán určený  
zodpovedným orgánom v súlade so zákonom upravujúcim správu verejného majetku. Obec  
je tiež zodpovedná za rozvoj cintorínov, ich infraštruktúru, výstavbu cintorínskych objektov  
10  
a podobne. Zákon stanovuje niekoľko druhov hrobov a pohrebných priestorov. Vojnové  
hroby môžu byť usporiadané ako cintoríny, hroby, hrobky, kostnice alebo jednotlivé hroby.  
a pochovávaní obetí (skryté vojnové hroby sú hroby vojnových obetí a povojnových obetí  
násilia objavené neskôr). Ochrana skrytých vojnových hrobov zahŕňa ich odhalenie, označenie  
a zápis do registra vojnových hrobov (podľa zákona o vojnových hroboch) a prípadné  
dôstojné pochovanie všetkých obetí vojnového a povojnového násilia na území Slovinska. Štát  
na to zriadil aj vládnu komisiu. Správu a renováciu vojnových hrobov zabezpečuje príslušné  
11  
ministerstvo spolu s miestnou komunitou. Pri zápise do registra vojnových hrobov sa údaje  
o zapísanom vojnovom hrobe postúpia ministerstvu kultúry, ktoré podľa zákona o ochrane  
kultúrneho dedičstva zapíše hrob do registra kultúrneho dedičstva. Obec je povinná  
dodržiavať v územných plánoch obce režim pri vojnovom hrobe ustanovený v čl. 30  
12  
zákona.  
Podľa čl. 31 sa ochrana vojnových hrobov financuje zo štátneho rozpočtu. Finančné  
prostriedky sa poskytujú aj z príspevkov mestských združení a iných organizácií,  
z darcovských príspevkov a z iných zdrojov. Podľa čl. 32 sa za ne neplatí nijaké nájomné  
10 Podľa veľkosti a druhu pohrebu sa rozlišujú:  
-
-
-
-
-
hroby jednej osoby, dvoch osôb a detí, zväčšené hroby, radové hroby a hrobky;  
masové hroby, kostnice a obecné hroby;  
urnové hroby;  
oblasť pre anonymné pohreby;  
plocha na sypanie popola.  
11  
Zákon nedávno preniesol starostlivosť o vojnové hroby z ministerstva práce na ministerstvo obrany, ktoré na  
tieto ciele zriaďuje Správu vojenského dedičstva. Vláda navrhuje v novele zákona o skrytých vojnových hroboch tiež  
preniesť právomoci k skrytým vojnovým hrobom z ministerstva pre hospodársky rozvoj na ministerstvo obrany.  
To bude zodpovedné za implementáciu ustanovení zákona, bude mať na starosti zriadenie registra vojnových  
hrobov, cintorínov a pohrebísk v Slovinsku a na slovinských cintorínoch v zahraničí a bude rozvíjať a presadzovať  
jednotné profesionálne štandardy pre ich výskum a usporiadanie. Doplní sčítanie obetí oboch svetových vojen  
o údaje o hroboch obetí v spolupráci s Ústavom najnovších dejín a bude koordinovať aktivity s ministerstvom  
kultúry, Ústavom na ochranu kultúrneho dedičstva a inými.  
12 Čl. 30 (Režim na vojnovom hrobe)  
Na vojnovom hrobe je zakázané:  
1. meniť vonkajší vzhľad hrobov v rozpore s týmto zákonom,  
2. poškodiť hroby alebo zneužiť ich častí,  
3. vykonať akýkoľvek iný čin, ktorý vedie k neúcte k hrobom alebo ktorý je v rozpore s pravidlami o vojnových  
hroboch.  
19  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
vyplývajúce z využívania pôdy. Rozpočtové prostriedky potrebné na ochranu vojnových  
hrobov, ktoré boli vyhlásené za kultúrne pamiatky národného významu, poskytuje spoločne  
ministerstvo obrany a ministerstvo zodpovedné za ochranu kultúrneho dedičstva. Ich obnova  
sa uskutoční pri zohľadnení kultúrnej ochrany a podmienok životného prostredia. Riešenia  
zamerané na pamätníky vojnových hrobov sa budú hľadať v otvorenej súťaži (čl. 33). Vojenské  
hroby sa na účely tohto zákona chránia na základe zápisu do registra vojnových hrobov alebo  
štatútu kultúrnej pamiatky (čl. 34).  
Neexistujú žiadne iné osobitné zákony o štátnych / národných ústredných cintorínoch  
alebo o hroboch významných osôb. V súlade so zákonom o ochrane kultúrneho dedičstva,  
ktorý patrí do gescie ministerstva kultúry, majú mnohé cintoríny, pamätníky alebo pamätné  
tabule na cintorínoch štatút kultúrnej pamiatky.  
Neexistuje cintorín označený ako národný / štátny. Cintorín Žale v Ľubľane (viac  
o ňom v kapitole 3) a niektoré jednotlivé hroby na iných cintorínoch sú registrované ako  
kultúrne pamiatky národného významu, podľa zákona o ochrane kultúrneho dedičstva (pozri  
čl. 11).  
Podľa územného plánu mesta Ľubľana majú verejné zelené plochy osobitnú kultúrnu  
hodnotu – ako miesta kultúrneho dedičstva a ako prvky verejnej zelene. Každý cintorín  
v Ľubľane je teda chránený ako kultúrna pamiatka a vzťahuje sa naň osobitný režim, ktorý  
zabezpečuje ochranu architektonickej celistvosti cintorína, umeleckého, kultúrneho  
a historického významu jednotlivých hrobov a súkromného majetku nájomcov hrobov. Pokiaľ  
ide o dohľad nad cintorínmi, je zavedený systém riadenia súhlasu s kamenárskymi  
a záhradníckymi prácami. Vykonávanie týchto činností sa monitoruje v spolupráci s Ústavom  
na ochranu kultúrneho dedičstva Slovinska.  
20  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Významné hroby a pohrebiská v Európe  
Cyprus  
Významným miestom je hrob arcibiskupa Makariosa III., prvého  
prezidenta republiky, v blízkosti kláštora Kykkos. V hlavnom meste  
Nikózia sa nachádza vojenský cintorín s telami gréckych vojakov, ktorí  
prišli o život pri obrane Cypru počas tureckej invázie v roku 1974.  
Česká republika  
Jedným z najvýznamnejších cintorínov v Česku je Vyšehradský cintorín.  
Nepovažuje sa však za ústredný cintorín a neexistuje žiadny osobitný  
zákon, ktorý by sa vzťahoval iba na tento konkrétny cintorín. Webstránka obsahuje zoznam  
slávnych osôb, ktoré sú tu pochované.  
cintorín. Slovo národný má v názve aj Český národný cintorín v Chicagu.  
Estónsko  
Cintorín Metsakalmistu v Talline, najmä jeho časť B, možno považovať za národný  
(kultúrny) cintorín. Pravidlá prevádzkovania tohto cintorína upravujú v niektorých aspektoch  
aj starostlivosť o ďalšie hroby významných osôb. Metsakalmistu bol založený ako verejný  
mestský cintorín v Kloostrimetsa v roku 1933; jeho plocha sa pôvodne plánovala na 24,2 ha,  
dnes zaberá až 48,3 ha. Na cintoríne sú vyhradené parcely pre osobnosti divadla, športu,  
skladateľov, spisovateľov, umelcov, novinárov, lekárov, architektov, vedcov, veteránov  
estónskej vojny za nezávislosť (Memento, Soomepoisid) atď. Nachádza sa tu aj pohrebisko  
rodiny prvého estónskeho prezidenta.  
Fínsko  
V Helsinkách, kde je najväčší fínsky cintorín, farnosť konzultuje postupy s Fínskou  
agentúrou pre dedičstvo. V najprestížnejšej oblasti tohto cintorína sú pochovaní takmer všetci  
prezidenti republiky.  
Francúzsko  
Francúzsko má niekoľko hrobiek s ostatkami významných osobností. Tri  
najdôležitejšie sa nachádzajú v Paríži. Panteón je najvýznamnejšou z nich, keďže je tu v krypte  
pochovaných až 78 rozmanitých osobností (politici, spisovatelia, básnici, hudobníci, umelci,  
vedci...). Od čias Francúzskej revolúcie si takto uctievajú pamiatku tých, ktorí ovplyvnili  
dejiny Francúzska. Išlo pôvodne o kostol, Národné zhromaždenie ho 4. apríla 1791 zmenilo  
zákonným dekrétom na „panteón veľkých mužov“, pričom stanovilo, že iba Národné  
zhromaždenie môže rozhodnúť, komu bude udelená táto pocta. Mohlo tiež udeliť výnimky  
21  
 
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
na pochovanie osobností, ktoré zomreli ešte pred revolúciou (napr. Descartes, Voltaire,  
Rousseau). Výsada rozhodovať o premiestnení zomrelých do Panteónu dnes patrí  
prezidentovi republiky, je formalizovaná dekrétom prijatým Radou ministrov. Panteón  
spravuje v mene štátu Centre des monuments nationaux (Centrum národných pamiatok),  
ktoré je zodpovedné za jeho zachovanie, administratívne fungovanie a ochranu. Centrum je  
verejná inštitúcia prepojená s ministerstvom kultúry.  
Hrob neznámeho vojaka si symbolicky uctieva 1,4 milióna francúzskych vojakov, ktorí  
zahynuli pre Francúzsko medzi 2. augustom 1914 a 11. novembrom 1918. Nachádza sa pod  
Víťazným oblúkom na parížskom námestí Place de l'Etoile. V hrobke je pochované telo  
neznámeho francúzskeho vojaka, ktorý zomrel počas 1. svetovej vojny. Stráž hrobky  
neznámeho vojaka je trvale zabezpečovaná elitnou službou polície.  
Výstavbu Invalidovne (Hôtel des Invalides) nariadil kráľ Ľudovít XIV. v roku 1670  
s cieľom ubytovať starých či invalidných vojakov, tejto misii je Invalidovňa verná dodnes.  
Nachádza sa v nej aj kostol Saint-Louis des Invalides, niekoľko múzeí a vojenská nekropola  
s hrobkou Napoleona I. V krypte sú telá alebo popol významných vojakov od 17. storočia až  
dodnes. Niekoľko veľkých francúzskych vojenských osobností má v Invalidovni pochované  
iba srdce. Invalidovňa ostáva vojenským miestom a prevádzkuje ju vojenský guvernér.  
Cintorín Père Lachaise (Cimetière du Père-Lachaise) je najväčší parížsky cintorín (48  
ha) a jeden z najslávnejších cintorínov sveta, povestný ako najnavštevovanejší – ročne láka  
stovky tisícok návštevníkov na hroby tých, ktorí prispeli k rozvoju Francúzska za posledných  
200 rokov. Je aj miestom troch pamätníkov 1. svetovej vojny.  
Grécko  
V súlade s dlhoročnou tradíciou je pohrebisko významných a renomovaných osôb  
vyhradené pre Prvý cintorín v Aténach. Nejde však o právne záväzný postup. Ďalej sa v  
Grécku nachádza vojenský cintorín (Phaleron War Cemetery) umiestnený v Palaio Phaliro,  
venovaný bojovníkom Aliancie, ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny.  
Chorvátsko  
Cintorín Mirogoj v Záhrebe bol založený 24. januára 1873. Delil sa podľa vierovyznania  
(katolícky, protestantský, pravoslávny a židovský) a do tried (prvý, druhý a tretí) a pozostával  
z vonkajšej a vnútornej časti, ktoré spolu tvorili celok. Otvorením Mirogoja sa vytvorili  
podmienky na začatie postupného zatvárania starých záhrebských cintorínov, čo sprevádzali  
akcie premiestnenia niektorých významných pamiatok. Cintorín je miestom posledného  
odpočinku mnohých slávnych Chorvátov. V súčasnosti ho upravujú a rozširujú, pôvodné  
poškodené hroby a pamätníky opravujú, vykonávajú konzervačné práce na arkádach a na  
objektoch kultúrneho významu.  
22  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Maďarsko  
Maďarsko tradične venuje veľkú pozornosť významným osobnostiam svojho národa,  
ktoré si uctieva aj po smrti. Najväčším cintorínom je budapeštiansky Nový verejný cintorín  
(Új köztemető), otvorený v roku 1886. Sú tu o. i. pochovaní predseda vlády Imre Nagy a 260  
ďalších obetí, ktoré popravili Sovieti po revolúcii z roku 1956. Informácie o významných  
cintorínoch, hrobkách, hroboch, pamätníkoch a podobne je možné nájsť na stránke  
Litva  
Viacero cintorínov národného významu, ako sú Rasų kapinės (pozri aj História  
cintorína Rasai (neakivaizdinisvilnius.lt)), Antakalnio kapinės v hlavnom meste Vilnius alebo  
Petrašiūnų kapinės v druhom najväčšom meste Kaunas, bolo založených pred rokom 1940,  
pred okupáciou Litvy. Prevádzka cintorínov Rasu a Antakalnis sa datuje na začiatok 19.  
storočia, zatiaľ čo cintorín Petrasiunai rokom 1939.  
Lotyšsko  
Ochranu a prevádzku dvoch najvýznamnejších národných symbolov – Pamätníka  
slobody a Cintorína bratov v Rige stanovuje osobitný zákon z 11. júna 2020. Cintorín bratov  
v Rige (Riga Brethren Cemetery) je vojenský cintorín a národná pamiatka vyhlásená v roku  
1998. Je pamätníkom a pohrebiskom pre tisíce lotyšských vojakov, zabitých v rokoch 1915 až  
1920 v prvej svetovej vojne a v lotyšskej vojne za nezávislosť. Podľa článku 8 ods. 1 sa na  
podporu spolupráce medzi inštitúciami a na rozhodovanie o zachovaní, ochrane a využívaní  
týchto pamiatok ustanovuje Rada Pamätníka slobody a Cintorína bratov v Rige, ktorej  
rozhodnutia schvaľuje vláda. Mesto Riga je momentálne oficiálnym správcom  
a prevádzkovateľom cintorína, ale podľa článku 5 ods. 1 zákona bude správca vybraný  
v súlade s postupmi pre verejné obstarávanie.  
Článok 3  
(1) Cintorín bratov v Rige je symbolom víťazstva lotyšskej národnej nezávislosti, pamätným  
súborom (miestom odpočinku) padlých vojakov lotyšskej slobody. Cintorín bratov v Rige bol  
postavený z finančných prostriedkov darovaných ľuďmi a predstavuje hodnotu pre lotyšskú  
spoločnosť.  
Článok 4  
(1) Pamätník slobody a Cintorín bratov v Rige sú majetkom Lotyšského štátu.  
Článok 6  
(1) Práce na konzerváciu, údržbu, obnovu a správu Pamätníka slobody a cintorína bratov  
v Rige sa financujú zo štátneho rozpočtu...  
23  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Nemecko  
o cintorínoch, § 12 ods. 6, môže mesto Berlín uznávať hroby osobností, ktoré poskytli  
vynikajúce služby alebo ktorí žijú v pamäti verejnosti, ako čestné hroby. Podrobnosti sú  
stanovené v príslušných vykonávacích predpisoch. Verejnosť musí hradiť náklady na údržbu.  
Poľsko  
Cintorín Powązki je najstarším funkčným cintorínom v juhovýchodnej časti Varšavy  
a zároveň patrí k najdôležitejším v Poľsku. Bol otvorený 20. mája 1792 a je miestom odpočinku  
milióna ľudí vrátane mnohých významných Poliakov. V roku 1965 bol cintorín vyhlásený za  
chránenú pamiatku a ako taký je zachovaný v pôvodnej podobe: nové pochovávanie je  
povolené len do existujúcich hrobov pre príbuzných rodín, ktoré v nich odpočívajú. Napriek  
tomu sa objavujú nové hroby, ale iba na mieste tých, ktoré boli opustené.  
Vojenský cintorín Powązki je starý vojenský cintorín nachádzajúci sa v západnej časti  
Varšavy. Datuje sa do 19. storočia a jeho veľkú časť zaberajú hroby poľských vojakov, ktorí  
zahynuli vo Varšavskom povstaní. V mnohých prípadoch zostávajú mená vojakov neznáme a  
hroby sú označené len identifikačným číslom poľského Červeného kríža.  
Pri havárii lietadla 10. apríla 2010 v ruskom Smolensku boli vojenské elity pochované  
práve na tomto cintoríne. Bývalý poľský prezident Lech Kaczyński so svojou manželkou, ktorí  
sa tiež nachádzali na palube lietadla, boli pochovaní v krypte Wawelskej katedrály v Krakove,  
mieste posledného odpočinku poľských kráľov.  
Portugalsko  
Národný panteón bol vytvorený dekrétom z 26. septembra 1836 a nachádza sa v  
Lisabone v kostole Sv. Engrácie. Vnútri kostola sú kenotafy národných hrdinov portugalských  
dejín.  
V súlade so zákonom, ktorý definuje a reguluje udeľovanie pocty Národného panteónu  
(zákon č. 28/2000), sú tieto určené na uctenie si a uchovanie pamiatky portugalských občanov,  
ktorí sa vyznamenali službou krajine pri výkone vysokých verejných a vojenských funkcií, pri  
šírení portugalskej kultúry, v literárnej, vedeckej a umeleckej tvorbe alebo obranou hodnôt  
civilizácie v prospech dôstojnosti človeka a slobody.  
Pocty Panteónu môžu pozostávať z:  
a) uschovania ostatkov významných občanov v Národnom panteóne;  
b) pripevnenia náhrobného kameňa v Národnom panteóne odkazujúcim na ich život a dielo.  
Udeľovanie pôct Panteónu je výlučnou kompetenciou parlamentu.  
Ďalšie tri pamätníky so štatútom Národného panteónu (bez toho, aby bola dotknutá  
prax náboženských bohoslužieb) sú:  
-
Kláštor hieronymitov (Jerónimos) v Lisabone  
24  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
-
-
Kláštor Panny Márie Víťaznej (Santa Maria da Vitória) v Batalhe (Batalha Monastery)  
Kostol / kláštor Santa Cruz v Coimbre.  
Rakúsko  
Na všetkých viedenských cintorínoch je asi 2100 „čestných hrobov“. Sú určené pre  
osobnosti politického, kultúrneho, vedeckého a historického významu. Asi 2000 z nich je na  
mestských cintorínoch (950 z nich sa nachádza na známom viedenskom ústrednom cintoríne  
Wiener Zentralfriedhof). Asi 100 z nich sa nachádza na iných cintorínoch. Za ochranu všetkých  
čestných hrobov zodpovedá viedenská mestská vláda.  
V Rakúsku je viac ako 60 židovských cintorínov, o ktorých vieme, že sú prevažne z 19.  
storočia. Obsahujú 10 až niekoľko sto hrobov so základnými kameňmi z 15. – 20. storočia.  
Mnohé z nich majú osobitnú historickú a spoločenskú hodnotu. Miestne židovské náboženské  
jednotlivých hrobov, ale renovácie cintorínov ako celkov.  
Rumunsko  
Cintorín Bellu je najväčší a najznámejší cintorín v Bukurešti a v celom Rumunsku  
(spolu s cintorínom Cimitirul Vesel v obci Sapanta). Nachádza sa tu takmer tretina  
historických pamiatok Bukurešti. Využíva sa od roku 1858, keď sa miestne úrady rozhodli  
2
presunúť všetky cintoríny mimo mesta. Cintorín má dnes rozlohu 220 000 m a stal sa  
najvýznamnejšou galériou rumunských historických osobností. Cintorín je miestom  
odpočinku významných politikov, spisovateľov, umelcov, architektov, vedcov atď.  
Slovinsko  
Cintorín Žale v hlavnom meste Ľubľane je najväčší cintorín v Slovinsku a vďaka svojej  
kultúrnej, historickej a umeleckej hodnote sa považuje za jeden z najkrajších v Európe.  
Cintorín spravuje a pohrebné služby vykonáva verejná obchodná spoločnosť Žale. Tento  
cintorín a Plečnikov cintorín, ktorý je jeho súčasťou a bol navrhnutý renomovaným  
slovinským architektom Jožom Plečnikom, sú registrované a chránené ako národné kultúrne  
pamiatky. Navyše Plečnikov cintorín je pamiatkou európskeho významu a v súčasnosti sa  
čaká na jeho zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Cintorín Žale je aktívnym  
25  
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
Záver  
V analýze sme priniesli pohľad na legislatívny rámec a praktické fungovanie  
pohrebísk v 20 členských štátov Európskej únie, vrátane Slovenska. Z porovnania situácie  
môžeme jednoznačne konštatovať, že prax zriaďovania ústredných národných či štátnych  
cintorínov nie je obvyklá, v žiadnej skúmanej krajine takýto cintorín neexistuje a nie je v tomto  
zmysle ani prijatá nijaká špecifická legislatíva. Na druhej strane môžeme povedať aj to, že  
existencia národných (historických) cintorínov, a to aj viacerých v jednom štáte, je bežnou  
vecou. Do veľkej miery je len otázkou sémantiky, či sa pohrebiská, hrobky, mauzóleá  
a podobne nazvú pojmom národný (napríklad národný panteón), alebo sa tento pojem  
v názve nevyskytuje, hoci cintorín obyvatelia danej krajiny ako národný vnímajú. K takýmto  
národným cintorínom sú vo viacerých štátoch prijaté aj samostatné zákony či predpisy nižšej  
právnej sily (Portugalsko, Lotyšsko, Estónsko), prípadne takéto akty existovali v minulosti  
a praxou sa preniesli až do dnešných čias (Francúzsko).  
Celkom inou kategóriou sú vojenské cintoríny, ktoré sa takmer vo všetkých  
analyzovaných krajinách riadia samostatnými celoštátnymi zákonmi; v niektorých štátoch sú  
integrálnou súčasťou bežných verejných cintorínov.  
Ochrana hrobov či pohrebísk významných osobností sa v štátoch EÚ deje na základe  
zákonov o ochrane kultúrnych pamiatok. V takýchto prípadoch, podobne ako u vojnových  
hrobov, prispieva na prevádzku a údržbu štát priamo alebo prostredníctvom miestnej  
samosprávy.  
Väčšina štátov reguluje problematiku celoštátnymi právnymi normami o cintorínoch  
a pohrebníctve (obzvlášť prepracovaný z hľadiska našej témy je maďarský zákon), niekde sa  
ponecháva sčasti v kompetencii spolkových krajín (Nemecko, Rakúsko), prípadne má  
rozhodujúce slovo samospráva (najmä Luxembursko či Lotyšsko) – obce, ktoré sú vo väčšine  
prípadov zriaďovateľmi a správcami pohrebísk. Druhou významnou skupinou zriaďovateľov  
sú cirkvi, v špecifických prípadoch je to štát. Popri verejných cintorínoch sú vo viacerých  
štátoch definované aj cintoríny neverejné, respektíve súkromné.  
Čoraz väčší dôraz sa začína klásť aj na ochranu kultúrneho bohatstva v podobe  
židovských cintorínov, starostlivosť o ktoré zväčša za daných špecifických okolností prijíma  
štát (respektíve obce).  
Na dedičstvo vo forme cintorínov a vzácnych hrobov sa v značnej časti Európy kladie  
veľký dôraz, pohrebiská sa stávajú výkladnou skriňou najslávnejších architektov a umelcov  
danej krajiny, ktorí sa snažia aj vizuálnou formou atraktívne prezentovať dejiny svojho  
26  
 
Porovnávacia analýza: Ústredné cintoríny a ochrana významných hrobových miest v členských štátoch EÚ  
národa. V ochrane a rozvoji pohrebísk by si z týchto štátov mohla vziať Slovenská republika  
príklad.  
Zdroje  
1. European Centre for Parliamentary Research and Documentation (ECPRD). Dostupné  
Požiadavka č. 4754 Central cemeteries and protected graves 24/05/2021  
2. Association of Significant Cemeteries of Europe. Dostupné online:  
3. Národný cintorín Martin. Dostupné online: https://www.narodnycintorin.com [cit.  
23.11.2021]  
4. právne akty, dokumenty, webové sídla a stránky inštitúcií a cintorínov citované alebo  
uvedené hypertextovým odkazom v texte  
27