Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike
pozitívny vplyv na medziročný vývoj zamestnanosti, najvyšší rast zaznamenali vzdelávanie
(o 9,8 %) a podielovo menej významné administratívne služby (o 15,8 %).
Ostatné odvetvia služieb však naďalej pracujúcich strácali, najvýraznejšie finančné a
poisťovacie činnosti (pokles o 13,2 %), umenie, zábava a rekreácia (pokles o 12,5 %) a
ubytovacie a stravovacie služby (pokles o 11,8 %). Výraznejší medziročný pokles bol v treťom
štvrťroku zaznamenaný aj v doprave a skladovaní (o 8,7 %).
Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli, rovnako ako v predchádzajúcom
štvrťroku, medzi mladými do 25 rokov, ich počet sa znížil o 5,9 %. O 4,1 % klesla zamestnanosť
aj u osôb vo veku od 25 do 34 rokov.
Zamestnanosť aj miera zamestnanosti v 3. štvrťroku mali v 8 krajoch Slovenska
rôznorodý vývoj. V Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji
medziročne počet pracujúcich mierne klesol. Najvýraznejší pokles bol v Banskobystrickom
kraji o 2,6 %. Vo zvyšných štyroch regiónoch počet pracujúcich vzrástol, najvýznamnejšie v
Prešovskom kraji o 2,8 %. Najnižšia miera zamestnanosti na úrovni 68,8 % bola v Košickom
kraji, naopak najvyššia v Bratislavskom kraji na úrovni 83,6 %.
Za prácou do zahraničia odchádzalo v 3. štvrťroku 118,2 tis. osôb, oproti rovnakému
obdobiu minulého roka sa ich počet veľmi nepatrne zvýšil o 0,1 %. Pracovali najmä v
stavebníctve (40,1 tis. osôb), priemysle (24,5 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci
(18,1 tis. osôb). V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku (29,4 tis. osôb),
Rakúsku (28,2 tis. osôb) a v Česku (22,5 tis. osôb). Absolútne najviac ich pochádzalo z
Prešovského kraja (30,9 tis. osôb) a viac ako 24,1 tis. osôb odchádzalo za prácou do cudziny aj
zo Žilinského kraja. Súčasne ide o región s najvyššou dynamikou medziročného nárastu počtu
pracujúcich dochádzajúcich do zahraničia (o 39,5 %).
Zamestnanosť v 1. – 3. štvrťroku 20217
V priemere za 9 mesiacov 2021 klesla celková zamestnanosť o 2,1 % na 2 542,8 tis.
osôb. Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli zaznamenané v ubytovacích a stravovacích
službách. Počty pracujúcich sa znížili vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Trenčianskom kraji
o 3,9 % a v Banskobystrickom kraji o 3,6 %. Miera zamestnanosti v súhrne za SR klesla
o 0,8 p. b. na aktuálnych 74,2 %. Najdynamickejšia zmena v miere zamestnanosti od začiatku
roka nastala v Trenčianskom regióne (pokles o 2,4 p. b. na hodnotu 77,1 %).
Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa oproti rovnakému obdobiu minulého
roka znížil o 6,7 % na takmer 111,6 tis. osôb.
10