Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
04/2021  
Informácia o aktuálnej ekonomickej  
a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Anotácia:  
Predložený materiál prináša  
stručný štatistický prehľad  
o vybraných ukazovateľoch  
ekonomického a sociálneho  
vývoja v SR za prvý až tretí  
kvartál 2021.  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
HDP, nezamestnanosť,  
zamestnať, mzda, inflácia,  
stavebná produkcia,  
priemysel, cestovný ruch,  
štátny rozpočet, zahraničný  
obchod  
Bratislava  
8. decembra 2021  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov KancelárieNRSRa nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
kdátumu jehozverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Obsah  
3
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
1.  
Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt v 3. štvrťroku 20211  
Ekonomika rástla o 1,3 %, potiahla ju najmä domáca spotreba, export po roku klesol.  
Výkon slovenskej ekonomiky sa priblížil úrovni pred pandémiou, na dosiahnutie hodnôt  
rovnakého obdobia roka 2019 jej však stále chýbalo 0,7 %.  
Hrubý domáci produkt (HDP) SR sa v 3. štvrťroku 2021 medziročne zvýšil o 1,3 %  
(v stálych cenách, sezónne neočistený). Zotrval v kladných číslach aj vďaka tomu, že  
porovnávacou bázou bol minuloročný pandémiou poznačený 3. štvrťrok s prepadom o 2 %.  
Aktuálny nevýrazný medziročný vývoj ovplyvnil najmä pokles zahraničného dopytu, ktorý  
ťahal slovenskú ekonomiku posledný rok. HDP ťahal zvýšený domáci dopyt, predovšetkým  
vyššia spotreba domácností.  
Medzištvrťročne (v porovnaní s 2. štvrťrokom 2021) HDP po sezónnom očistení reálne  
vzrástol o 0,4 %. V bežných cenách objem HDP dosiahol 25,64 mld. EUR, čo je o 4,3 % viac  
ako v 3. štvrťroku 2020. Avšak, aby sme mohli konštatovať, že ekonomika už prekonala ujmu  
spôsobenú pandémiou, je dôležité porovnať hodnoty HDP v stálych cenách. Tie ukazujú, že  
na dosiahnutie porovnateľného výkonu za letné mesiace 2019 ekonomike chýbalo ešte  
približne 170 mil. EUR.  
Graf č. 1: Vývoj hrubého domáceho produktu  
1 Štatistický úrad SR. Dostupné na: Hrubý domáci produkt v 3. štvrťroku 2021, [cit. 8.12.2021]  
4
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Hrubý domáci produkt za 1. až 3. štvrťrok 20212  
V súhrne za 1. až 3. štvrťrok 2021 HDP dosiahol nominálnu hodnotu 71,5 mld. EUR.  
V stálych cenách sa zvýšil o 3,6 %, pričom v rovnakom období roku 2020 klesol o 5,3 %.  
Celková hodnota HDP v stálych cenách za deväť mesiacov tohto roka ešte zaostala za  
predkovidovým obdobím (1. až 3. štvrťrok 2019) o 1,8 %.  
Tvorba HDP súvisela s medziročným rastom pridanej hodnoty o 3,1 %. Medziročne  
zaznamenalo rast celkovo 6 skupín odvetví, najvýznamnejšie priemysel 11,8 %, veľkoobchod,  
maloobchod; doprava a skladovanie; ubytovacie a stravovacie služby 4,9 %, ako aj odvetvie  
činností v oblasti nehnuteľností 1 %. V poklese zostalo stavebníctvo aj odvetvie umenie,  
zábava a rekreácia.  
Vývoz výrobkov a služieb bol medziročne vyšší o 13,6 %. Domáci dopyt sa zvýšil  
o 4,1 % vplyvom rastu tvorby hrubého kapitálu o 16,8 % (z toho však tvorba hrubého fixného  
kapitálu klesla o 1,7 %). Rástli všetky zložky konečnej spotreby, výdavky na konečnú spotrebu  
domácností o 0,6 %, výdavky vo verejnej správe o 1,8 % a výdavky v neziskových inštitúciách  
slúžiacich domácnostiam o 6,8 %.  
Graf č. 2: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov  
k referenčnému roku 2015  
25 000  
20 000  
15 000  
10 000  
5 000  
0
120  
100  
80  
60  
40  
20  
0
1.Q.  
2.Q.  
3.Q.  
4.Q.  
1.Q.  
2.Q.  
3.Q.  
4.Q.  
1.Q.  
2.Q.  
2021  
3.Q.  
2019  
2020  
mil. EUR  
index  
2 Štatistický úrad SR. Dostupné na: Hrubý domáci produkt v 3. štvrťroku 2021, [cit. 8.12.2021]  
5
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka č. 1: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov  
k referenčnému roku 2015  
2019  
3.Q.  
mil. EUR 20 631,0 22 428,3 23 250,3 22 998,2 19 977,5 20 062,9 22 782,3 22 592,3 20 009,2 21 996,6 23 082,7  
2020  
2021  
1.Q.  
2.Q.  
4.Q.  
1.Q.  
2.Q.  
3.Q.  
4.Q.  
1.Q.  
2.Q.  
3.Q.  
Na základe údajov zo zdroja Štatistický úrad SR  
Graf č. 3: Štvrťročné údaje HDP v bežných cenách (hospodárstvo úhrnom)  
25 000  
120  
100  
80  
60  
40  
20  
0
20 000  
15 000  
10 000  
5 000  
0
1.Q.  
2.Q.  
3.Q.  
4.Q.  
1.Q.  
2.Q.  
3.Q.  
4.Q.  
1.Q.  
2.Q.  
2021  
3.Q.  
2019  
2020  
mil. EUR  
index  
Tabuľka č. 2: Štvrťročné údaje HDP v bežných cenách (hospodárstvo úhrnom)  
2019  
3.Q.  
mil. EUR 21672,8 23608,0 24559,7 24207,5 21642,7 21533,9 24577,8 24324,9 21818,8 24077,7 25637,2  
index 106,9 105,2 103,7 105,1 99,9 91,2 100,1 100,5 100,8 111,8 104,3  
Na základe údajov zo zdroja Štatistický úrad SR  
2020  
2021  
1.Q.  
2.Q.  
4.Q.  
1.Q.  
2.Q.  
3.Q.  
4.Q.  
1.Q.  
2.Q.  
3.Q.  
6
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
3. Nezamestnanosť  
Nezamestnanosť v 3. štvrťroku 20213  
Nezamestnanosť v 3. štvrťroku prvýkrát v tomto roku klesla, počet osôb bez práce  
sa znížil o 2,9 %. Miera nezamestnanosti sa znižovala tretí štvrťrok po sebe, aktuálne dosiala  
6,8 %. Pokles však v porovnaní s predošlým štvrťrokom bol minimálny, v 2. štvrťroku to bolo  
6,9 %. Najviac rástol počet dlhodobo nezamestnaných, bolo ich takmer o 41 % viac ako pred  
rokom.  
V priebehu 3. štvrťroka 2021 sa zastavil rast nezamestnanosti a počet ľudí bez práce sa  
prvýkrát v tomto roku znížil. Počet nezamestnaných podľa Výberového zisťovania  
pracovných síl bol medziročne nižší o 2,9 % a dosiahol 187,8 tis. osôb. Miera nezamestnanosti  
sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka znížila o 0,2 percentuálneho bodu (p. b.) na  
úroveň 6,8 %.  
Porovnať aktuálne dáta so situáciou pred pandémiou teda s rovnakým obdobím roka  
2019 nie je možné, pretože došlo k významným metodickým zmenám a údaje od roku 2021  
nie sú kompatibilné s predchádzajúcimi obdobiami a nie je možné ich porovnávať v dlhšom  
časovom rade. S cieľom zabezpečiť informácie o trhu práce boli prepočítané v maximálnej  
možnej miere aspoň základné medziročné indexy, nie však absolútne hodnoty a staršie dáta  
VZPS.  
Počet nezamestnaných v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa po sezónnom  
očistení znížil o 3,8 % na 182,6 tis. osôb.  
Pretrvávajúca pandémia ovplyvňuje hlavne dlhodobú nezamestnanosť. Kým v 1.  
štvrťroku bola ešte v medziročnom poklese, v posledných dvoch štvrťrokoch počet osôb bez  
práce v trvaní 1 rok a dlhšie medziročne rástol. V aktuálnom štvrťroku bola dlhodobá  
nezamestnanosť vyššia o 40,5 % na 112 tis. osôb. Rástla aj nezamestnanosť v trvaní od 6 do 11  
mesiacov, jej medziročný nárast bol však miernejší ako v minulom štvrťroku a dosiahol 9,2 %.  
Nezamestnaní medziročne pribudli len vo vekových skupinách od 50 do 60 rokov,  
najvýraznejšie v skupine od 55 do 59 rokov o 45,4 %. Ostatné vekové skupiny zaznamenali  
zníženie počtu nezamestnaných, najviac medzi mladými do 25 rokov, o 11,2 %.  
Z pohľadu ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy  
pracovalo v priemysle, v obchode a v stavebníctve. Zvýšil sa podiel nezamestnaných bez  
pracovnej skúsenosti, pri medziročnom raste o 1,6 p. b. doposiaľ nikdy nepracovalo 26,7 %  
nezamestnaných.  
3 Štatistický úrad SR. Dostupné na: Nezamestnanosť v 3. štvrťroku 2021, [cit. 8.12.2021]  
7
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Z regionálneho hľadiska počet nezamestnaných medziročne klesol v piatich krajoch,  
zvýšil sa v troch. Relatívne najviac vzrástol v Košickom kraji, a to takmer o tretinu (o 29,1 %).  
Okrem toho pribudli nezamestnaní aj v Trnavskom a Banskobystrickom kraji. Najvýraznejší  
relatívny pokles zaznamenal Nitriansky kraj (o 28,8 %) a Trenčiansky kraj (o 26,5 %). Najväčšia  
nezamestnanosť bola aj naďalej v krajoch východného Slovenska, podiel Prešovského kraja  
tvoril na celkovej nezamestnanosti takmer štvrtinu (22,6 %) a podiel Košického kraja bol  
20,7 %. Obidva kraje mali aj najvyššiu mieru nezamestnanosti, dvojcifernú hodnotu dosiahla  
v Prešovskom (10,6 %), Košickom (10,2 %) a v Banskobystrickom kraji (10,2 %). V Košickom  
kraji zároveň medziročne najviac vzrástla (o 2,2 p. b.).  
Nezamestnanosť v 1. až 3. štvrťroku 20214  
V 1. až 3. štvrťroku 2021 nezamestnanosť medziročne vzrástla o 9,9 %, tempo rastu sa  
však od začiatku tohto roka výrazne zmiernilo. Počet nezamestnaných dosiahol 189 tis. osôb.  
Podľa ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa, najviac sa zvýšili počty tých, ktorí  
naposledy pracovali v zdravotníctve a sociálnej pomoci, informáciách a komunikácii a v  
umení, zábave a rekreácii. Počet tých, ktorí ešte nikdy nepracovali, sa zvýšil viac než o pätinu.  
5
Graf č. 4: Miera evidovanej nezamestnanosti za desať mesiacov roku 2021 v %  
Na základe údajov zo zdroja MPSVaR SR  
4 Štatistický úrad SR. Dostupné na: Nezamestnanosť v 3. štvrťroku 2021, [cit. 8.12.2021]  
5 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Miera evidovanej nezamestnanosti, Dostupné  
8
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
4. Zamestnanosť  
Zamestnanosť v 3. štvrťroku 20216  
Zamestnanosť v 3. štvrťroku vzrástla prvýkrát v tomto roku, pracujúcich mierne  
pribudlo. Dve najdôležitejšie zložky zamestnanosti - priemysel a obchod - zaznamenali  
mierny medziročný pokles počtu pracujúcich. Dlhodobo pandémiou najviac postihnuté  
odvetvia so stabilne najväčším, viac ako 10 % poklesom zamestnanosti, sú naďalej ubytovacie  
a stravovacie služby ako aj umenie, zábava a rekreácia.  
Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sa v 3. štvrťroku  
2021 medziročne zvýšila o 0,1 %, počet pracujúcich na Slovensku stúpol na 2 591 tis. osôb.  
Celková zamestnanosť po sezónnom očistení sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšila o  
1,1 % a dosiahla 2 579,3 tis. osôb.  
Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu  
obyvateľstva sa medziročne zvýšila o 0,7 percentuálneho bodu (p. b.) na 75,5 %.  
Porovnať aktuálne dáta so situáciou pred pandémiou, teda s rovnakým obdobím roka  
2019 nie je možné, pretože došlo k významným metodickým zmenám a údaje od roku 2021  
nie sú kompatibilné s údajmi za predchádzajúce obdobia, nie je možné ich teda porovnávať v  
dlhšom časovom rade. S cieľom zabezpečiť informácie o trhu práce boli prepočítané v  
maximálnej možnej miere aspoň základné medziročné indexy, nie však staršie dáta VZPS.  
Z 18 sledovaných odvetví či odvetvových zoskupení ekonomiky sa počet pracujúcich  
medziročne zvýšil v ôsmich. V odvetví priemyslu, ktoré je podielovo najvýznamnejšou  
zložkou (707,6 tis. pracujúcich), pretrvával medziročný pokles počtu pracujúcich a dosiahol  
hodnotu 0,2 %. V priemysle je to najlepší štvrťročný výsledok v tomto roku. V odvetví  
stavebníctva počet pracujúcich vzrástol o 4,7 % na 245,9 tis. pracujúcich.  
V pandémiou najviac poznačených odvetviach služieb pracovalo o 0,5 % ľudí menej  
ako pred rokom, čo predstavovalo približne dve tretiny celkového počtu pracujúcich  
(1 572,1 tis. osôb). Situácia v službách sa však oproti predošlým dvom štvrťrokom zlepšila.  
Vo veľkoobchode a maloobchode, ktoré sú najvýznamnejšou zložkou služieb a súčasne  
druhou podielovo najvýznamnejšou zložkou v rámci celej zamestnanosti v SR (317,5 tis.  
pracujúcich) bol v treťom štvrťroku zaznamenaný veľmi mierny medziročný úbytok o  
približne dvetisíc pracujúcich (o 0,6 %). Z podielovo významnejších odvetví služieb, ktoré mali  
6 Štatistický úrad SR. Dostupné na: Zamestnanosť v 3. štvrťroku 2021, [cit. 8.12.2021]  
9
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
pozitívny vplyv na medziročný vývoj zamestnanosti, najvyšší rast zaznamenali vzdelávanie  
(o 9,8 %) a podielovo menej významné administratívne služby (o 15,8 %).  
Ostatné odvetvia služieb však naďalej pracujúcich strácali, najvýraznejšie finančné a  
poisťovacie činnosti (pokles o 13,2 %), umenie, zábava a rekreácia (pokles o 12,5 %) a  
ubytovacie a stravovacie služby (pokles o 11,8 %). Výraznejší medziročný pokles bol v treťom  
štvrťroku zaznamenaný aj v doprave a skladovaní (o 8,7 %).  
Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli, rovnako ako v predchádzajúcom  
štvrťroku, medzi mladými do 25 rokov, ich počet sa znížil o 5,9 %. O 4,1 % klesla zamestnanosť  
aj u osôb vo veku od 25 do 34 rokov.  
Zamestnanosť aj miera zamestnanosti v 3. štvrťroku mali v 8 krajoch Slovenska  
rôznorodý vývoj. V Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji  
medziročne počet pracujúcich mierne klesol. Najvýraznejší pokles bol v Banskobystrickom  
kraji o 2,6 %. Vo zvyšných štyroch regiónoch počet pracujúcich vzrástol, najvýznamnejšie v  
Prešovskom kraji o 2,8 %. Najnižšia miera zamestnanosti na úrovni 68,8 % bola v Košickom  
kraji, naopak najvyššia v Bratislavskom kraji na úrovni 83,6 %.  
Za prácou do zahraničia odchádzalo v 3. štvrťroku 118,2 tis. osôb, oproti rovnakému  
obdobiu minulého roka sa ich počet veľmi nepatrne zvýšil o 0,1 %. Pracovali najmä v  
stavebníctve (40,1 tis. osôb), priemysle (24,5 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci  
(18,1 tis. osôb). V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku (29,4 tis. osôb),  
Rakúsku (28,2 tis. osôb) a v Česku (22,5 tis. osôb). Absolútne najviac ich pochádzalo z  
Prešovského kraja (30,9 tis. osôb) a viac ako 24,1 tis. osôb odchádzalo za prácou do cudziny aj  
zo Žilinského kraja. Súčasne ide o región s najvyššou dynamikou medziročného nárastu počtu  
pracujúcich dochádzajúcich do zahraničia (o 39,5 %).  
Zamestnanosť v 1. – 3. štvrťroku 20217  
V priemere za 9 mesiacov 2021 klesla celková zamestnanosť o 2,1 % na 2 542,8 tis.  
osôb. Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli zaznamenané v ubytovacích a stravovacích  
službách. Počty pracujúcich sa znížili vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Trenčianskom kraji  
o 3,9 % a v Banskobystrickom kraji o 3,6 %. Miera zamestnanosti v súhrne za SR klesla  
o 0,8 p. b. na aktuálnych 74,2 %. Najdynamickejšia zmena v miere zamestnanosti od začiatku  
roka nastala v Trenčianskom regióne (pokles o 2,4 p. b. na hodnotu 77,1 %).  
Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa oproti rovnakému obdobiu minulého  
roka znížil o 6,7 % na takmer 111,6 tis. osôb.  
7 Štatistický úrad SR. Dostupné na: Zamestnanosť v 3. štvrťroku 2021, [cit. 8.12.2021]  
10  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
5. Priemerná mesačná mzda zamestnanca národného hospodárstva8  
Mzdy vzrástli medziročne o 6,5 %, reálny rast pribrzďuje inflácia. Vyššie mzdy v  
porovnaní s vlaňajškom boli napriek pretrvávajúcej koronakríze vo všetkých 19 sledovaných  
odvetviach hospodárstva. Rast podporili najlepšie platené odvetvia - informačné technológie  
a finančníctvo. Všetky ekonomické činnosti s výnimkou administratívnych služieb dosiahli  
zároveň viac ako 6 % navýšenie aj v porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou (oproti  
3. štvrťroku 2019).  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla  
1 185 EUR. V porovnaní s 3. štvrťrokom predchádzajúceho roka sa zvýšila o 6,5 %, čo  
predstavovalo v priemere 72 EUR. Tempo rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka  
zrýchlilo o 2,3 percentuálneho bodu. Vyššia inflácia pohltila časť zvyšovania miezd, ale aj tak  
si udržali rastúci trend, reálna mzda medziročne vzrástla o 2,5 %. Sezónne očistená priemerná  
mzda sa oproti 2. štvrťroku 2021 zvýšila o 0,6 %.  
Graf č. 5: Vývoj priemernej mesačnej mzdy  
Medziročný rast miezd v 3. štvrťroku 2021 najviac potiahli odvetvia s dlhodobo  
najvyššou priemernou nominálnou mzdou ako informácie a komunikácia, kde platy vzrástli  
v priemere o 11,5 %, či finančné a poisťovacie činnosti (o 8,3 %). Tempo rastu ovplyvnili aj  
činnosti v oblasti nehnuteľností (o 12,9 %) a vďaka vyplateným odmenám a nadčasom za prácu  
počas pandémie aj platy v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc (o 9,9 %).  
štvrťroku 2021, [cit. 8.12.2021]  
11  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná mzda vzrástla vo všetkých 19  
odvetviach ekonomiky. V jedenástich z nich bola mzda nižšia ako je priemer za hospodárstvo  
SR. Najnižší rast, o 1 % zaznamenali v administratívnych službách a relatívne najrýchlejšie  
rástli mzdy v ubytovacích a stravovacích službách (o 14,6 %). V porovnaní s obdobím pred  
pandémiou si pracovníci tohto odvetvia polepšili o 110 EUR mesačne, napriek tomu stále však  
majú najnižšiu priemernú mzdu spomedzi všetkých odvetví ekonomiky, ktorá ako jediná  
neprekročila hranicu 800 EUR. V porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou (3. štvrťrok  
2019) rástli nominálne platy od 1,3 % v administratívnych službách až po 17,2 % v prípade  
zdravotníctva a sociálnej pomoci.  
Z regionálneho hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná  
nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 429 EUR). Najbližšie k nemu má  
Trnavský kraj (1 146 EUR). V siedmich krajoch presiahol priemerný hrubý zárobok úroveň  
1 000 EUR. Prešovský kraj zostáva naďalej regiónom s najnižšou priemernou mzdou  
(945 EUR). Vo všetkých krajoch bola mzda vyššia ako v 3. štvrťroku 2020 s najvyšším  
relatívnym prírastkom v Košickom kraji o 10,7 % a najnižším v Banskobystrickom kraji o 5 %.  
V porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou (s 3. štvrťrokom 2019) najviac vzrástli  
mzdy v relatívnom vyjadrení v Prešovskom kraji o 14 % a najmenej v Bratislavskom o 9 %.  
V 1. až 3. štvrťroku 2021 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca  
v hospodárstve SR hodnotu 1 170 EUR. Medziročne sa zvýšila o 6,8 %, tempo jej rastu sa  
oproti rovnakému obdobiu minulého roka zrýchlilo o 3,8 p. b. Reálna mzda vzrástla o 4,3 %.  
Medziročný rast v súhrne za prvé tri štvrťroky ovplyvnili najmä vyššie mzdy pracovníkov v  
zdravotníctve a sociálnej pomoci a vyššie zárobky v informačných a komunikačných  
činnostiach.  
6. Vývoj jadrovej a čistej inflácie  
V októbri 2021 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu 5,1 %. Jadrová  
inflácia dosiahla hodnotu 5,5 % a čistá inflácia hodnotu 5,8 %.  
V októbri oproti septembru úhrnnú infláciu ovplyvnila jadrová inflácia o 0,60  
percentuálneho bodu (p. b.), regulované ceny o 0,03 p. b. a nepriame dane úhrnnú infláciu  
9
neovplyvnili. Jadrovú infláciu ovplyvnili ceny potravín o 0,04 p. b. a čistá inflácia o 0,55 p. b.  
9 Štatistický úrad SR. Dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie v októbri 2021 [cit. 18.11.2021]  
12  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 6: Čistá inflácia oproti rovnakému obdobiu minulého roku v % - mesačne  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
Tabuľka č. 3: Vývoj jadrovej a čistej inflácie oproti rovnakému obdobiu minulého roku v % -  
mesačne  
7. Stavebná produkcia  
Stavebná produkcia v septembri 2021 zrýchlila zaostávanie za hodnotami pred  
pandémiou na vyše 23 %. Pokles rozhodujúcej zložky domácej stavebnej produkcie – novej  
výstavby sa prehĺbil na viac ako 10 %. Dynamiku medziročného zaostávania zvýšili  
v septembri v porovnaní so septembrom 2020 ako výstavba budov, tak aj výstavba diaľnic a  
inžinierskych stavieb.  
13  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Stavebná produkcia sa v septembri 2021 medziročne znížila o 4,7 % a dosiahla takmer  
522 mil. EUR. Nižší výkon ako pred rokom tak stavebníctvo dosahovalo v šiestich z deviatich  
mesiacov tohto roka, pričom už minulý rok sa od marca produkcia medziročne znižovala.  
Sektor prehĺbil aj zaostávanie za hodnotami spred pandémie (za hodnotami v septembri 2019)  
na septembrových 23,4 %. ŠÚ SR zverejňuje porovnania s rovnakým obdobím pred  
pandémiou (aktuálne so septembrom 2019) s cieľom poskytnúť komplexnejší obraz o vplyve  
pandémie na sektor.  
Medzimesačne (oproti augustu 2021) sa stavebná produkcia po zohľadnení sezónnych  
vplyvov znížila o 3,8 %. Rozhodujúca zložka, stavebné práce na domácom trhu, sa v septembri  
medziročne znížila o 6,1 %. Hodnoty domácej stavebnej produkcie pred pandémiou  
(v septembri 2019) dosahovali o viac ako štvrtinu vyšší objem (o 26,5 %).  
Pod tento stav sa podpísalo najmä medziročné zníženie objemu prác dominantnej novej  
výstavby (vrátane rekonštrukcií) o 10,6 %. Tá tvorí dvojtretinový podiel z tuzemskej  
produkcie. Druhá zložka - opravy a údržba - sa počas septembra udržala v raste a ešte zvýšila  
jeho dynamiku na 10,7 %. Obe zložky však výrazne zaostávali za výkonmi spred dvoch rokov,  
nová výstavba takmer o 29 %, opravy s údržbou o takmer 23 %.  
V členení podľa výrobného zamerania sa realizovali stavebné práce s nižším objemom ako  
pred rokom najmä  
v podielovo významnejších prácach na budovách o 4,2 %  
a na inžinierskych stavbách, ktoré zahŕňajú aj výstavbu diaľnic, o necelých 10 %. Obidve  
zložky o viac ako štvrtinu tiež zaostávali za úrovňou pred pandémiou.  
Stavebné práce realizované v zahraničí skorigovali dynamiku svojho rastu  
na hodnotu 9,4 %, stále približne o pätinu presiahli aj objem pred prepuknutím pandémie. Na  
celkovej stavebnej produkcii však práce v zahraničí tvoria menej podstatnú zložku.  
V súhrne za deväť mesiacov roku 2021 dosiahli stavebné práce celkový objem  
viac ako 3,7 miliardy EUR, čo predstavovalo medziročný pokles o 3,3 % a súčasne pokles  
o viac ako 14 % v porovnaní s rovnakým obdobím 2019. Objem prác sa znížil najmä na  
tuzemskej rozhodujúcej novej výstavbe (vrátane rekonštrukcií) o 9,8 % a z hľadiska typov  
stavieb práce na inžinierskych stavbách o 11 %. Produkcia v zahraničí medziročne vzrástla  
10  
takmer o tretinu.  
10 Štatistický úrad SR. Dostupné na: Vývoj stavebnej produkcie v septembri 2021. [cit. 18.11.2021]  
14  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 7: Stavebná produkcia spolu v roku 2021 (január až september)  
600  
500  
400  
300  
200  
100  
0
100  
80  
60  
40  
20  
0
1.  
2.  
3.  
4.  
5.  
mil. Eur  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
6.  
7.  
8.  
9.  
index  
Tabuľka č. 4: Stavebná produkcia v roku 2021 (január až september)  
8. Priemyselná produkcia  
Kvôli obmedzovaniu výroby automobiliek začal priemysel viac zaostávať, v septembri  
2021 medziročne o 4,9 %. Najvplyvnejšia výroba dopravných prostriedkov sa už druhý  
mesiac po sebe prepadla oproti vlaňajšku o viac ako 30 %. Výrazne tak ovplyvnila vývoj celej  
priemyselnej produkcie, ktorá v septembri 2021 zaznamenala najvyšší medziročný pokles od  
júna 2020. Za rovnakým obdobím pred pandémiou (september 2019) zaostala priemyselná  
produkcia o 5 %.  
15  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Priemyselná produkcia SR v septembri 2021 medziročne poklesla o 4,9 %. Výkon sa  
spomalil po siedmich mesiacoch, počas ktorých priemysel dosahoval aj výrazné medziročné  
rasty spôsobené pozastavením výroby počas prvej vlny pandémie. Septembrový pokles sa  
prejavil v deviatich z pätnástich priemyselných odvetví, pričom sedem odvetví zaostávalo aj  
za úrovňou produkcie zo septembra 2019.  
Druhý mesiac po sebe zaznamenala najvýraznejší, aktuálne 31,3 % medziročný prepad  
výroba dopravných prostriedkov. Súčasne o 31,1 % zaostávala aj za úrovňou výroby tohto  
odvetvia spred pandémie (september 2019). Ide o podielovo najvýznamnejšiu zložku  
produkcie priemyslu.  
Celkový výsledok produkcie ovplyvnil aj pokles vo výrobe počítačových výrobkov  
(o 8,8 %) a výrobe elektrických zariadení (o 4,6 %). Výraznejšiemu prepadu celkovej  
produkcie zabránil rast vybraných zložiek priemyslu – napríklad vo výrobe strojov a zariadení  
(o 18 %), dodávke elektriny, plynu (o 13 %) či výrobe kovov (o 14,2 %). Tieto tri odvetvia  
spomedzi všetkých sledovaných zložiek priemyslu najvýraznejšie prekročili aj produkciu zo  
septembra 2019.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní so septembrom 2020 znížila  
produkcia investičných prostriedkov o 16,9 %, výroba predmetov dlhodobej spotreby o 9,6 %  
a produkcia predmetov krátkodobej spotreby o 0,3 %. Vyššia bola produkcia súvisiaca  
s energetikou o 8,8 % a výroba pre medzispotrebu o 3,8 %. Po zohľadnení sezónnych vplyvov  
sa priemyselná produkcia v septembri 2021 oproti augustu 2021 znížila o 1,7 %.  
V súhrne za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástla priemyselná produkcia  
medziročne o 12,9 %. Minulý rok za rovnaké obdobie to bol pod vplyvom prvej vlny  
pandémie prepad o 12,7 %.  
Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom raste produkcie,  
výrazne vyššia produkcia sa prejavila vo výrobe kovov (o 25 %), vo výrobe dopravných  
prostriedkov (o 10,4 %), ale aj vo výrobe strojov a zariadení (o 25,8 %). Vplyv na výsledok mal  
tiež rast v dodávke elektriny a plynu (o 13,3 %) a vo výrobe výrobkov z gumy a plastu  
(o 12,7 %). Súčasne spolu za deväť mesiacov tohto roka klesla produkcia vo výrobe koksu  
a ropných produktov (o 7 %), výrobe textilu a kože (o 1,4 %) a vo výrobe základných  
farmaceutických výrobkov (o 2,5 %).  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa zvýšila výroba predmetov dlhodobej  
spotreby o 16,8 %, výroba pre medzispotrebu o 15,8 %, produkcia investičných prostriedkov  
16  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
o 13,4 %, produkcia súvisiaca s energetikou o 9,6 % a výroba predmetov krátkodobej spotreby  
11  
o 3,5 %.  
Tabuľka č. 5: Priemyselná produkcia oproti priemernému mesiacu roku 2015 - očistená o vplyv počtu  
pracovných dní, rok 2021  
9. Vývoj cestovného ruchu  
Návštevnosť hotelov a penziónov v septembri 2021 medziročne rástla o takmer 17 %, ale  
naďalej bola o štvrtinu nižšia ako pred pandémiou. Celkový medziročný rast ovplyvnil  
najmä vyšší počet zahraničných hostí, ktorí sa v septembri 2021 podieľali na celkovej  
návštevnosti viac ako 26 %. Aj keď to bol najvyšší podiel od začiatku pandemického obdobia,  
stále sú ich počty nízke, nedosiahli ani polovicu predkovidového obdobia (september 2019).  
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku v septembri 2021 navštívilo takmer  
441-tisíc osôb, medziročne sa počet hostí zvýšil o 16,6 %. Cudzincov prišlo o 45 % viac ako  
vlani a domácich turistov o 9 %. Už minulý rok bol však pod vplyvom pandémie nižší ako  
predošlé roky. Počet hostí teda dosiahol len tri štvrtiny hodnôt v porovnaní s obdobím pred  
pandémiou (so septembrom 2019).  
Počet prenocovaní medziročne vzrástol o 6,8 %. Kým v septembri tohto roka strávili hostia  
v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu takmer 1,2 milióna nocí, v septembri 2019 to  
12  
bolo 1,5 milióna nocí.  
25.11.2021]  
17  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 8:  
Graf č. 9:  
Domáci turisti (325-tisíc osôb) predstavovali 73,8 % podiel na návštevnosti v hoteloch,  
penziónoch a ďalších ubytovacích zariadeniach počas mesiaca september 2021. Podobne ako  
pri celkovej návštevnosti, počet domácich návštevníkov rástol vo všetkých krajoch, okrem  
Nitrianskeho. V porovnaní s hodnotami roku 2019 septembrovú návštevnosť predbehol, iba  
jeden kraj, Žilinský. Trnavský a Prešovský kraj dosiahol približne rovnaké hodnoty domácich  
hostí ako pred dvoma rokmi. V ostatných krajoch sa návštevnosť domácich hostí v  
dvojročnom porovnaní znížila o 3 až 23 %.  
18  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Celkové počty návštevníkov medziročne rástli vo všetkých krajoch okrem Nitrianskeho,  
pričom najvyšší medziročný nárast zaznamenal Bratislavský kraj. Ide však o región, ktorý  
zaznamenáva najvyššie prepady spomedzi ôsmich krajov SR v porovnaní s návštevnosťou v  
roku 2019. Oproti septembru spred dvoch rokov je to stále približne len polovičná  
návštevnosť. Najviac turistov navštívilo turisticky významné kraje Žilinský a Prešovský kraj,  
nasledoval spomínaný Bratislavský kraj. Najnavštevovanejšími spomedzi okresov boli okres  
Poprad, Bratislava I a Liptovský Mikuláš. Tieto tri okresy tvorili tretinu celkovej septembrovej  
návštevnosti SR.  
Graf. č. 10: Využitie stálych lôžok (miest) čisté v ubytovacích zariadeniach (%)  
45  
40  
41,40  
35  
36,60  
35,60  
30  
25  
20  
15  
10  
5
30,60  
28,50  
28,30  
27,80  
16,90  
15,10  
11,20  
6,80  
0
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
Ubytovacie služby využilo v septembri 116-tisíc cudzincov a na celkovej návštevnosti  
tvorili 26,2 % podiel. Je to najvyššia hodnota od jari minulého roka, kedy pandémia zasiahla  
odvetvie. V septembri 2019 cudzinci tvorili až 40 % návštevnosti. Vo všetkých krajoch okrem  
Nitrianskeho zaznamenali medziročne vysoké nárasty počtu cudzincov, a to od 12 až 117 %.  
Naďalej však v porovnaní s rokom 2019 tvorili zahraniční návštevníci v jednotlivých krajoch  
iba približne polovičnú septembrovú návštevnosť. Najviac zahraničných hostí a najvyšší  
medziročný nárast dosiahol Bratislavský kraj, nasledoval Prešovský a Žilinský kraj. Najviac  
zahraničných návštevníkov využilo ubytovacie zariadenia v okrese Bratislava I, v okrese  
Poprad, Bratislava II a Liptovský Mikuláš.  
V súhrne od januára do septembra roku 2021 sa v zariadeniach cestovného ruchu  
ubytovalo 2,24 milióna návštevníkov, čo predstavuje medziročný pokles o 24,2 %. V  
porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou bol celkový počet hostí nižší o 55 %, pričom  
najvýraznejší 78 % prepad zaznamenala návštevnosť cudzincov.  
Ku koncu tretieho štvrťroka poskytovalo ubytovacie služby na Slovensku 4 599  
ubytovacích zariadení. K dispozícii bolo 73-tisíc izieb so 193,2 tisíca lôžkami (z toho 174,6 tisíca  
19  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
stálych lôžok). Čisté využitie stálych lôžok predstavovalo v treťom štvrťroku 35,6 %, využitie  
13  
izieb 40,2 %.  
10. Saldo štátneho rozpočtu  
Príjmy štátneho rozpočtu k 30.11.2021 boli 14 461 582 tis. EUR o 1 151 945 tis. EUR vyššie  
ako počas novembra minulého roku (13 309 637 tis. EUR), kým novembrové  
výdavky 19 679 388 tis. EUR sú v porovnaní s vlaňajšími novembrovými výdavkami  
14  
(18 546 167 tis. EUR) o 1 133 221 tis. EUR vyššie.  
Tabuľka. č. 6: Saldo štátneho rozpočtu 2021 (v tis. EUR)  
2021  
Ukazovateľ  
Príjmy  
% plnenia  
Výdavky  
% plnenia  
Schodok/  
Prebytok  
tis. EUR  
tis. EUR  
tis. EUR  
% plnenia  
31. 1.  
1 002 626  
1 864 058  
3 223 471  
4 397 682  
5 514 477  
7 583 915  
9 042 200  
10 330 332  
11 559 160  
12 993 906  
14 461 582  
15 806 153  
6,3432  
1 190 406  
3 043 388  
5 214 440  
7 025 856  
8 997 710  
11 001 915  
12 757 182  
14 284 742  
15 618 526  
17 697 319  
19 679 388  
27 603 807  
4,3125  
-187 779  
1,5917  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9.  
31.10.  
30.11.  
11,7932  
20,3937  
27,8226  
34,8881  
47,9808  
57,2068  
65,3563  
73,1308  
82,8079  
91,4937  
11,0253  
18,8904  
25,4526  
32,5960  
39,8567  
46,2155  
51,7494  
56,5813  
64,1121  
71,2923  
-1 179 330  
-1 990 968  
-2 628 174  
-3 483 232  
-3 418 001  
-3 714 983  
-3 954 410  
-4 059 366  
-4 703 413  
-5 217 806  
-11 797 654  
9,9963  
16,8760  
22,2771  
29,5248  
28,9719  
31,4892  
33,5186  
34,4082  
39,8674  
44,2275  
Upravený štátny  
rozpočet na rok  
2021  
13 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj cestovného ruchu SR, [cit. 25.11.2021]  
20  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka. č. 7: Porovnanie príjmov, výdavkov a schodku za január až november 2020 a 2021  
(v tis. EUR)  
mesiac  
Príjmy  
Príjmy  
Výdavky  
Výdavky  
Schodok  
2021  
Schodok  
2021  
2020  
2021  
2020  
2020  
Január  
Február  
Marec  
Apríl  
1 002 626  
1 156 913  
1 190 406  
1 251 738  
-187 779  
-94 825  
1 864 058  
3 223 471  
4 397 682  
5 514 477  
7 583 915  
9 042 200  
10 330 332  
11 559 160  
12 993 906  
14 461 582  
2 174 869  
3 207 064  
4 166 079  
4 855 013  
5 893 703  
7 388 186  
8 720 341  
9 913 120  
11 498 911  
13 309 637  
3 043 388  
5 214 440  
7 025 856  
8 997 710  
11 001 915  
12 757 182  
14 284 742  
15 618 526  
17 697 319  
19 679 388  
2 895 881  
4 752 564  
6 585 549  
7 991 174  
9 803 459  
11 221 303  
12 707 405  
14 578 822  
16 274 422  
18 546 167  
-1 179 330  
-1 990 968  
-2 628 174  
-3 483 232  
-3 418 001  
-3 714 983  
-3 954 410  
-4 059 366  
-4 703 413  
-5 217 806  
-721 012  
-1 545 500  
-2 419 470  
-3 136 161  
-3 909 755  
-3 833 117  
-3 987 064  
-4 665 702  
-4 775 511  
-5 236 530  
Máj  
Jún  
Júl  
August  
September  
Október  
November  
Graf č. 11: Príjmy štátneho rozpočtu za január až november 2020 a 2021 (v tis. EUR)  
Príjmy 2020 - 2021  
16 000 000  
14 000 000  
12 000 000  
10 000 000  
8 000 000  
6 000 000  
4 000 000  
2 000 000  
0
2021  
2020  
21  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 12: Výdavky štátneho rozpočtu za január až november 2020 a 2021 (v tis. EUR)  
Výdavky 2020 - 2021  
25 000 000  
20 000 000  
15 000 000  
10 000 000  
5 000 000  
0
2021  
2020  
Graf č. 13: Schodok štátneho rozpočtu za január až november 2020 a 2021 (v tis. EUR)  
Schodok 2020-2021  
0
-1 000 000  
-2 000 000  
-3 000 000  
-4 000 000  
-5 000 000  
-6 000 000  
2021  
22  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
11. Vývoj zahraničného obchodu  
Export Slovenska je oproti vlaňajšku po siedmich mesiacoch opäť v poklese, naďalej  
zostáva na úrovni ako pred pandémiou. Obchodná bilancia bola už tretí mesiac po sebe  
záporná. Deficit zahraničného obchodu v septembri 2021 dosiahol 76 mil. EUR, v porovnaní  
s predchádzajúcim mesiacom sa ale znížil o približne 39 %.  
V septembri 2021 dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 7 mld. EUR, pri  
medziročnom poklese o 5,9 %. Za rovnakým obdobím pred pandémiou (oproti septembru  
2019) zaostával len o 0,3 %. Z desiatich tried SITC v štruktúre exportu vykázalo medziročný  
nárast šesť z nich a súčasne šesť tried prekročilo aj septembrové hodnoty spred pandémie.  
Pokles exportu bol ovplyvnený výrazným, takmer pätinovým medziročným prepadom  
v triede Stroje a prepravné zariadenia (SITC 7), kam patrí aj automobilový priemysel.  
Automobilky však v posledných mesiacoch minulého roka dosahovali najvyššie hodnoty  
vývozu za posledné desaťročie, pretože dobiehali výpadky z prvej vlny pandémie a tento rok  
obmedzujú výrobu problémy s nedostatkom polovodičov. Preto medziročný pokles bol až na  
úrovni 18,9 %. Oproti hodnotám pred pandémiou zaostával objem vývozu v tejto triede  
o 6,6 %. Vyššie prepady zaznamenal na trhoch mimo štátov EÚ ako s členskými krajinami EÚ.  
Výraznejší prepad celkového vývozu tovaru zo Slovenska korigoval zvýšený export  
druhej najobchodovanejšej triedy Trhové výrobky (SITC 6), kam patria produkty viacerých  
významných slovenských priemyselných odvetví ako je spracovanie kovov, hutníctvo,  
gumárenstvo a pod. Medziročne bol vyšší o tretinu a zároveň o takmer 27 % prekročil aj  
hodnoty spred pandémie.  
Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 6,5 % na 7,1 mld. EUR. Rast importu sa však  
spomaľuje už piaty mesiac. Pri dovoze tovaru na Slovensko vykázalo medziročný rast osem  
tried z desiatich, rovnako ich osem prekonalo aj hodnoty spred pandémie. Najvyšší pokles  
dovozu vykázala v septembri trieda Stroje a prepravné zariadenia. Saldo zahraničného  
obchodu bolo naďalej pasívne v objeme 75,8 mil. EUR. V porovnaní s augustom sa ale  
schodok znížil o 39,4 %. Pred dvoma rokmi (pred pandémiou) bolo saldo v pluse nad úrovňou  
130 mil. EUR.  
Sezónne očistené údaje zahraničného obchodu  
Po sezónnom očistení údajov v septembri 2021 celkový vývoz tovaru dosiahol  
hodnotu 7 mld. EUR, pri medziročnom poklese o 3,4 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 7 %  
na 6,9 mld. EUR. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 136,1 mil. EUR  
(o 692,9 mil. EUR nižšie ako v septembri 2020).  
23  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Vývoj za deväť mesiacov 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020  
Za január až september 2021 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku  
zvýšil celkový vývoz tovaru o 19,2 % na 64,3 mld. EUR a celkový dovoz o 20,9 % na  
62,6 mld. EUR. Obe zložky boli aj nad úrovňou rovnakého obdobia roka 2019, export o 8,2 %  
a import o 6,5 %. Saldo zahraničného obchodu bolo v súhrne za prvých deväť mesiacov tohto  
roka aktívne v objeme 1,7 mld. EUR (o 467,2 mil. EUR nižšie ako v rovnakom období  
minulého roku).  
Vývoz do členských štátov EÚ v januári až septembri 2021 oproti rovnakému obdobiu  
minulého roka vzrástol o 19,6 % a z celkového vývozu tvoril podiel 79,6 %. Dovoz z členských  
štátov EÚ sa na celkovom dovoze podieľal 65,5 % a medziročne vzrástol o 18,9 %.  
Vývoz do nečlenských krajín EÚ v januári až septembri 2021 oproti rovnakému  
obdobiu minulého roka vzrástol o 17,4 % a z celkového vývozu tvoril podiel 20,4 %. Dovoz z  
nečlenských krajín EÚ sa na celkovom dovoze podieľal 34,5 % a medziročne vzrástol o 24,8 %.  
Najviac obchodovaná trieda SITC v zahraničnom obchode SR boli Stroje a prepravné  
15  
zariadenia s podielom 61,6 % na celkovom vývoze a 48,3 % na celkovom dovoze.  
Tabuľka č. 8: Zahraničný obchod podľa mesiacov v roku 2021  
15 Štatistický úrad SR. Dostupné na: Vývoj zahraničného obchodu v septembri, [cit. 18.11.2021]  
24  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
12. Použité zdroje  
1. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Miera evidovanej  
nezamestnanosti, Dostupné na: Miera evidovanej nezamestnanosti, [cit. 8.12.2021]  
3. Štatistický úrad SR. Databáza DATAcube. Dostupné na: http://datacube.statistics.sk/,  
[cit. 8.12.2021]  
4. Štatistický úrad SR. Dostupné na: Hrubý domáci produkt v 3. štvrťroku 2021, [cit.  
8.12.2021]  
5. Štatistický úrad SR. Dostupné na: Nezamestnanosť v 3. štvrťroku 2021, [cit. 8.12.2021]  
8. Štatistický úrad SR. Dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie v októbri 2021 [cit.  
18.11.2021]  
9. Štatistický úrad SR. Dostupné na: Vývoj stavebnej produkcie v septembri 2021. [cit.  
18.11.2021]  
10. Štatistický úrad SR. Dostupné na: Priemyselná produkcia v septembri 2021. [cit.  
18.11.2021]  
12. Štatistický úrad SR. Dostupné na: Vývoj zahraničného obchodu v septembri, [cit.  
18.11.2021]  
25