1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona reaguje na Národnou radou Slovenskej republiky schválené znenie zákona o elektronických komunikáciách po zapracovaní pripomienok prezidentky republiky pri vetovaní pôvodne schváleného znenia zákona o elektronických komunikáciách.
Bez prijatia zmien navrhovaných v predkladanom návrhu zákona Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky príde o možnosť kontaktovať telefónne čísla nahlásené operátormi, ktoré sa zaregistrovali do sietí mimo územia Slovenskej republiky, čo bude mať kritický dopad na funkčnosť aplikácie eHranica a následne vykonateľnosť vyhlášok, ktoré stanovujú povinnosti osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky. V prípade, že by sa osoba rozhodla neregistrovať sa do aplikácie eHranica a vstúpila by na územie Slovenskej republiky bez kontroly na hraniciach, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky by sa o tejto skutočnosti podľa schváleného znenia zákona nikdy nedozvedel a nemohol tieto čísla kontaktovať. Táto neschopnosť štátu konať je kritická najmä v prostredí možných nových variantov ochorenia COVID-19, ako napríklad aktuálny variant Omicron. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky by tak z veľkej časti stratil flexibilnosť, s ktorou môže na situáciu reagovať a aplikovať ju v praxi.
Návrhom zákona sa umožní rýchla a efektívna identifikácia potenciálnych nositeľov nákazy a kontrola dodržiavania opatrení nariadených na zamedzenie šírenia nákazy formou poskytnutia relevantných dát orgánom vykonávajúcim monitoring vývoja epidemiologickej situácie a kontrolu dodržiavania nariadených opatrení, nakoľko uvoľnením opatrení prijatých na zamedzenie šírenia ochorenia nevyhnutie dôjde k zvýšeniu rizika šírenia nákazy. Okrem rizika komunitného šírenia ostáva hlavným rizikom import ochorenia zo zahraničia. Poskytnuté dáta budú výlučne umožňovať identifikáciu užívateľov, ktorí sa pred svojím vstupom na územie slovenskej republiky nachádzali v štáte, ktorý je z hľadiska výskytu ochorenia OCVID-19 a epidemiologickej situácie charakterizovaný ako štát, ktorý nie je bezpečný. Takáto úprava umožní adresnejšie smerovanie opatrení a ich vynucovanie bez potreby plošného uzatvárania hraníc a zamedzenia cezhraničného pohybu osôb. Uzatvorenie hraníc by totiž malo nie len potenciálne negatívny vplyv na uplatňovanie základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky a osôb, ktoré majú oprávnený záujem vstúpiť na územie Slovenskej republiky, ale v končenom dôsledku môže mať aj nesmierne negatívny vplyv na ekonomickú situáciu a môže spôsobiť značné hospodárske škody. Účelom návrhu zákona je predchádzať riziku týchto škôd súčasne so zachovaním čo najväčšej miery ochrany zdravia a predchádzania šíreniu ochorenia COVID-19.
Zákonodarca rešpektuje výhrady prezidentky, ktoré vzniesla voči pôvodne schválenému zneniu §.117 ods.21 zákona o elektronických komunikáciách, týkajúce sa ochrany súkromia a osobných údajov dotknutých osôb.
Zároveň zákonodarca vníma potrebu zo strany orgánov verejného zdravotníctva disponovať legálnou bázou pre získanie určitých údajov o účastníkoch telekomunikačnej .prevádzky za účelom napr. trasovania kontaktov, kontroly dodržiavania izolácie pri príchode zo zahraničia a pod. v čase pandémie ochorenia Covid-19.
2
Zákonodarca v záujme vyváženia uvedených záujmov s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky schvaľuje predkladané znenie návrhu zákona, ktoré dbá o zvýšenú ochranu súkromia a osobných údajov dotknutých osôb a zároveň by poskytlo možnosť orgánom verejného zdravotníctva získať od podniku prinajmenšom telefónne číslo účastníka pri zachovaní bŕzd a kontrolných mechanizmov.
Návrh zákona tak reflektuje potrebu osobitných záruk vznesených napr. Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 13/2020, a to najmä subsidiaritu používania získaných údajov, jasné vymedzenie účelu použitia daných údajov, kvalitný dohľad zo strany nezávislých inštitúcií, zabezpečenie mimoriadne vysokej úrovne ochrany a bezpečnosti, časovo podmienené zničenie údajov a zároveň vyrozumenie dotknutých osôb.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
december 2021
2.Definovanie problému
V súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom zákon upravuje niektoré opatrenia a postupy v oblastiach, ktoré sú vo vecnej pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona je, aby podnik poskytoval Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky telefónne čísla zákazníkov, ktorým boli zaslané SMS lebo sa nachádzali v nebezpečnej krajine a vrátili sa v určenom čase na Slovensko a zároveň v rámci všeobecnej súčinnosti (§ 117 ods. 15 písm. f) spracúvať a poskytovať ÚVZ SR anonymizované dáta aj bez súhlasu dotknutých osôb.
4.Dotknuté subjekty
podniky, ÚVZ, NCZI
5.Alternatívne riešenia
Neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia, vzhľadom na to, že neboli identifikované spôsoby, ktoré by naplnili sledovaný cieľ.
V prípade osôb, ktoré navštívili krajinu alebo krajiny, ktoré nie označené ako bezpečné, je potrebné prijať opatrenia, aby sa zabránilo nekontrolovateľnému šíreniu nákazy.
6.Vykonávacie predpisy
4
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
5
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
11.Kontakt na spracovateľa
Ing. Viliam Podhorský, Odbor elektronických komunikácií, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, viliam.podhorsky@mindop.sk, tel: (02) 5949 4551, 0905 966 116
12.Zdroje
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Materiál nebol predmetom PPK, preto nie je k dispozícii stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK. Nevykonanie PPK je odôvodnené tým, že materiál bol pripravovaný s cieľom reagovať na mimoriadnu situáciu, resp. na vyhlásený núdzový stavy v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 a urgentnosť situácie neumožňuje vykonať PPK.
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
6
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách
3. Predmet návrhu zákona:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
- čl. 6 a čl. 39 Zmluvy o Európskej únii
- čl. 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- čl. 8 Charty základných práv Európskej únie
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
-nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016)
2. legislatívne akty
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-101/01 proti Bodil Lindqvist (2003)
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-524/06 Heinz Huber proti Spolkovej republike Nemecko (2008)
7
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 553/07 College van burgemeester en wethouders van Rotterdam proti E. E. Rijkeboer (2009)
- rozhodnutie súdneho dvora v spojenej veci C-92/09 a C-93/09 Volker und Markus Schecke GbR (C 92/09) a Hartmut Eifert (C 93/09) proti Spolkovej krajine Hesensko (2010)
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-518/07 Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko (2010)
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-131/12 Google Spain SL a Google Inc. proti Agencia Española de Protección de Datos (AEPD) a Mariovi Costejovi Gonzálezovi (2014)
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-212/13 František Ryneš proti Úřad pro ochranu osobních údajů (2014)
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-230/14 Weltimmo s.r.o. proti Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (2015)
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-362/14 Maximillian Schrems proti Data Protection Commissioner (2015)
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
-bezpredmetné
b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
-nebolo začaté
c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
-bezpredmetné
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie
úplný
8
Osobitná časť
K Čl. I
Navrhuje sa, aby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, počas ktorých bezprostredne ohrozené životy a zdravie občanov v súvislosti so šírením pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, bolo umožnené podniku na základe písomnej žiadosti Úradu verejného zdravotníctva poskytnúť tomuto do 24 hodín údaje o účastníkovi, ktorému bola zaslaná informácia podľa § 83 ods. 8 písm. c) v rozsahu telefónneho čísla a zároveň spracúvať prevádzkové údaje, a to na nevyhnutný čas najdlhšie však počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu maximálne na účel včasného identifikovania potenciálnych nositeľov nákazy a zabráneniu jej ďalšieho šírenia.
Účelom je možnosť orgánov verejného zdravotníctva získať bazálne informácie o cezhraničnom pohybe kontaktov vo vzťahu k ich príchodu z epidemiologicky nebezpečných krajín, a to aj bez súhlasu dotknutého účastníka, ak získanie súhlasu nie je možné alebo ak by tým mohol by zmarený účel poskytovania údajov.
Zavádza sa povinnosť tieto údaje bezodkladne po pominutí dôvodu zničiť a informovať o tom účastníka.
V navrhovanom ustanovení sa zavádza niekoľko bŕzd a kontrolných mechanizmov pre zabránenie neprimeranému zásahu do súkromia a osobných údajov dotknutých osôb. Tieto osobitné záruky zodpovedajú požiadavkám vzneseným v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/2020, ako aj pripomienkam prezidentky republiky vzneseným vo vete prezidentky k pôvodne schválenému textu zákona o elektronických komunikáciách.
Toto mimoriadne opatrenie sa navrhuje zaviesť na základe predchádzajúcich skúseností s protiepidemickými opatreniami proti ochoreniu COVID-19.
K Čl. II
Navrhuje sa dátum účinnosti 1. februára 2022, aby bol zhodný s dátumom účinnosti zákona.
Bratislava 8. decembra 2021
Eduard Heger, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Andrej Doležal, v.r.
minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky