Prehľad: Právna úprava ochrany spoločenských zvierat v oblasti chovu a predaja
v členských štátoch EÚ
Záver
V materiáli sme priniesli základný prehľad právnych rámcov ochrany spoločenských
zvierat v jednotlivých štátoch EÚ, vrátane Slovenska. Prax ukazuje, že nejednotná legislatíva
chovu a obchodovania so spoločenskými zvieratami vedie k nelegálnemu obchodu
v jednotlivých štátoch aj medzi nimi. Neharmonizovaný trh prináša rôznorodosť v poňatí
komerčného chovu, komerčného predaja, ako aj v oblasti inšpekcie a následne sankčných
mechanizmov.
Na základe zistených údajov môžeme o. i. konštatovať, že Belgicko, Dánsko,
Francúzsko, Chorvátsko určuje profesionálneho chovateľa podľa počtu chovaných zvierat. Na
Slovensku sa za takého chovateľa považuje každý, kto chová spoločenské zviera. Na základe
počtu chovaných zvierat sa následne vydáva licencia chovného zariadenia. Vo väčšine krajín,
ktoré takto evidujú chovateľov, vzniká následne register spravovaný štátnou veterinárnou
správou, ministerstvom alebo samosprávou, ktorá prepája dáta na národnej úrovni. Takýto
register okrem už vyššie spomínaných štátov vedie aj Írsko, Litva, Španielsko či Švédsko.
Mnoho štátov je prepojených aj s Európskou databázou Europetnet, ktorá je založená na
základe identifikácie zvierat (čip/tetovanie a registrácia). V niektorých štátoch je už zavedená
aj povinná registrácia mačiek.
Kontrola chovateľských zariadení sa vykonáva pred samotným spustením prevádzky
(napríklad Dánsko, Chorvátsko, Litva, Nemecko, Švédsko) alebo po zvážení rizík a podnetov
od občanov (Bulharsko, Česko, Slovensko a iné). V Maďarsku a Rumunsku sa vydáva
súhlasné stanovisko pre spustenie.
Povinnosť viesť a sprístupniť záznamy má väčšina štátov. Pri štátoch, ktoré informáciu
neuvádzajú, to predpokladáme hlavne tam, kde prebieha pravidelná inšpekcia.
Obmedzený počet vrhov v rámci ochrany zdravia samíc je explicitne uvedený
približne v polovici štátov, napríklad pri Belgicku, Česku, Chorvátsku, Malte či Švédsku.
Pri predaja sa vo väčšine štátov musia splniť podobné podmienky ako u chovného
zariadenia. Predaj sa v niektorých prípadoch môže začať až po vykonaní inšpekcie.
Predajcovia potrebujú licenciu, registrujú sa v úradoch štátnej veterinárnej správy,
v niektorých štátoch na finančnej správe (Česko). Inak môže predajca fungovať ako
sprostredkovateľ, keď ponúka zvieratá iných chovných zariadení, ale sám ich nepredáva,
pretože predaj živých zvierat (psov/mačiek) nie je v predajniach a na iných predajných
miestach povolený (Belgicko, Chorvátsko).
Pokuty a tresty za nedodržiavanie ochrany zvierat sa vo všeobecnosti postupne
zvyšujú naprieč EÚ (napr. Belgicko, Cyprus, Grécko).
Organizácia Eurogroup for animals odporúča jednotlivým štátom zamerať sa nielen na
predávajúceho, ale aj na kupujúceho, v ktorého záujme je kúpiť si psa z dobrého chovu bez
zdravotných ťažkostí a možností prenášania chorôb. Nemenej dôležitým je aj spoločné
nastavenie online predaja cez overenie dodávateľa, ale bez pridanej byrokracie, ktorá by
14