Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
16/2021  
Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov  
verejnoprávnych médií v Európe  
Anotácia:  
Analýza sa zameriava na  
teoretické východiská, princípy,  
odporúčania a skúsenosti, pokiaľ  
ide o kreovanie riadiacich  
a dozorných orgánov  
verejnoprávnych médií.  
V praktickej časti prinášame  
prehľad údajov o týchto orgánoch  
v 16 vybraných štátoch, vrátane  
Slovenska. Všímame si právnu  
formu médií, pozíciu vrcholného  
riadiaceho orgánu, orgány  
dozoru, dĺžku ich mandátu,  
spôsob voľby, prípadne  
Vypracovala: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
Mgr. Natália Švecová,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Bratislava  
odvolávania.  
23. novembra 2021  
Kľúčové slová:  
kultúra a komunikácia,  
verejnoprávne médiá, rozhlas,  
televízia, spravodajská agentúra,  
riaditeľ, dozorné orgány  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Úvod  
Ochrana slobody slova a pluralita médií sú jedným z hlavných predpokladov a zároveň  
významných výdobytkov demokratického systému vlády. Preto je nezávislosť médií často  
diskutovanou, sledovanou a vyhodnocovanou témou. Je dôležité, aby médiá dokázali dať  
priestor čo najširšiemu spektru hlasov, aby v nich mali svoje miesto aj menšinové skupiny a ich  
názory, a boli zároveň prostriedkom výchovy k tolerancii a občianskej angažovanosti.  
Kľúčovú rolu v týchto požiadavkách modernej spoločnosti hrajú obzvlášť  
verejnoprávne médiá (média verejnej služby – public service media, PSM), ktoré majú mať na  
zreteli najlepší záujem celej spoločnosti. Aby mohli tieto médiá demokraticky a efektívne  
pracovať, potrebujú kvalitný manažment a nezávislé orgány riadenia a dozoru.  
V analýze sa zameriavame na teoretické východiská, princípy, odporúčania a skúsenosti  
pokiaľ ide o kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií. V praktickej  
časti prinášame prehľad údajov o týchto orgánoch predovšetkým u verejnoprávnych  
vysielateľov v 16 vybraných štátoch, vrátane Slovenska. Všímame si právnu formu médií,  
pozíciu vrcholného riadiaceho orgánu, dĺžku jeho mandátu, spôsob jeho voľby, prípadne  
odvolávania. Predstavujeme orgány dozoru, pokiaľ ide o ich počet, počet ich členov, dĺžku ich  
mandátu, spôsob obsadzovania funkcií v nich, pohľad na prípadný konflikt záujmov a podobne.  
Vychádzame najmä z originálnej legislatívy, zväčša zo zákonov o konkrétnych vysielateľoch  
a z ich štatútov. V prípade Českej republiky a Slovenska krátko spomíname aj tlačové agentúry.  
Základom našej analýzy sú analýzy a spracované dáta Európskej únie vysielateľov  
(EBU).1 Taktiež sa opierame o odpovede na požiadavku č. 3659 (Regulatory framework of  
public service broadcasting) z februára 2018 zverejnené v internej databáze výmeny informácií  
Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD).2 Ďalej sme vychádzali  
z relevantných webových stránok a webových sídiel jednotlivých inštitúcií približujúcich  
príslušné zákony, dokumenty, štatúty, organizačné štruktúry a ďalšie informácie o fungovaní  
daných inštitúcií.  
1 European Broadcasting Union. Dostupné na: https://www.ebu.ch. [cit. 20.10.2021].  
2
European Centre for Parliamentary Research and Documentation. Dostupné online v internej databáze po  
4
 
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
3
Forma verejnoprávnych médií  
Verejnoprávne médiá by mali byť organizované vo forme nezávislých inštitúcií  
s vlastnou právnou subjektivitou, nie ako súčasť štátnej inštitúcie. Ak by vysielanie bolo  
prevádzkované napríklad ministerstvom kultúry či informácií, bolo by to štátne, nie  
verejnoprávne vysielanie. V praxi tak majú verejnoprávne médiá formu verejnoprávnych  
inštitúcií alebo súkromných spoločností vo verejnom vlastníctve. Sú tiež verejne financované  
bez orientácie na zisk. Potrebné sú záruky, že štátne financovanie nebude rezultovať do štátnej  
kontroly médií.  
Forma organizácie sa dá rozlíšiť aj vzhľadom na situáciu, keď:  
sú verejný rozhlas a verejná televízia dva oddelené subjekty (prípad ČR);  
sú spojené (prípadne aj s internetovou platformou) do jednej inštitúcie ako  
multimediálny servis (prípad Slovenska); predpokladá sa významný synergický efekt,  
treba sa však vystríhať možnej straty plurality a centralizovanej výrobe spravodajstva.  
Verejnoprávne médiá môžu mať centralizovaný alebo decentralizovaný charakter,  
môžu prihliadať na regionálne rozvrstvenú, multietnickú alebo viacjazyčnú populáciu.  
Napríklad nemecký verejnoprávny vysielateľ ARD sa skladá z regionálnych vysielateľov na  
úrovni spolkových krajín. Druhý vysielateľ, ZDF, bol zriadený výlučne pre celoštátnu službu.  
Častejším prípadom je, keď centralizovaný národný vysielateľ má regionálne vetvy ako súčasti  
jednej organizácie.  
3 Kapitola 1 vychádza najmä z nasledujúcich zdrojov informácií: Michael Wagner, Anne-Catherine Berg:  
20.10.2021].  
Karen Arriaza Ibarra: Management and Organization of Public Service Media Companies. August 2015.  
a_Companies [cit. 20.10.2021].  
5
 
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Decentralizácia v rôznych formách prispieva k zahrnutiu rozmanitých hlasov verejnosti  
a k pluralite médií, podporuje ich nezávislosť. Verejní vysielatelia sa pokúšajú zabezpečiť  
pluralitu tiež outsourcingom nezávislých producentov.  
Forma inštitúcií predurčuje aj viaceré pravidlá, pokiaľ ide o kreovanie ich vrcholných orgánov.  
Dozorné orgány verejnoprávnych médií  
Dozorné orgány verejnoprávnych médií  
zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečení ich  
nezávislosti. Ak nie sú zložené vyváženým  
a pluralitným spôsobom, len sotva môžu  
zabrániť tomu, aby politici získali vplyv na  
ich prácu. Dozorné orgány musia však byť  
nielen nezávislé od štátu, ale aj od riadiacich  
orgánov médií. Preto sa od 90. rokov 20.  
storočia stalo základným princípom úplné  
oddelenie dozorných a riadiacich funkcií.  
Potvrdilo ho aj Odporúčanie Výboru  
ministrov Rady Európy CM/Rec(2012)1  
k spravovaniu verejnoprávnych médií.4 Princíp sa spomína aj v bode 54 Oznámenia Komisie  
o uplatňovaní pravidiel pomoci na verejnoprávne vysielanie.  
Prostriedky na dosahovanie pluralitného zloženia dozorných orgánov  
Osobitný význam pri zachovaní princípov plurality, nezávislosti a transparentnosti, ako  
aj zastúpenia menšín, majú postupy pre vymenúvanie dozorných orgánov. Existuje viacero  
prostriedkov na zabezpečenie ich pluralitného zloženia.  
1) Kvalifikovaná väčšina  
V ideálnom prípade môže viesť požiadavka na trojpätinovú či dvojtretinovú väčšinu pri voľbe  
členov orgánov v parlamente k dosiahnutiu konsenzu naprieč politickým spektrom a výberu  
nezávislých rešpektovaných osobností. V horšom prípade však môže viesť k jednoduchému  
prerozdeleniu postov na straníckom princípe. Taktika je navyše neúčinná, ak majú vládne  
strany v parlamente takúto väčšinu (prípad Maďarska5). Niekedy sa požiadavka kvalifikovanej  
väčšiny nahrádza proporčným systémom hlasovania (Belgicko, sčasti Nemecko, Slovinsko).  
5 Pozri tiež: Stanovisko prijaté Benátskou komisiou na 103. plenárnom zasadnutí (Benátky 19. – 20. júna 2015)  
6
 
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
2) Spolupráca inštitúcií – inštitucionálny pluralizmus  
Ide o situáciu, keď v procese vymenovania spolupracuje niekoľko štátnych inštitúcií  
v závislosti od politického systému. Časť členov tak môže vymenúvať prezident, ďalších  
parlament, druhá komora parlamentu či vláda. Takýto systém bol z Francúzska exportovaný do  
viacerých štátov strednej a východnej Európy, neuplatňuje sa však na Slovensku ani v Českej  
republike. Ochranné opatrenie sa stáva neúčinným, ak vo všetkých týchto inštitúciách dominuje  
jedna strana (zoskupenie strán).  
3) Princíp parity – špeciálne práva pre opozíciu  
Je to zriedkavý model, keď rovnaký počet členov dozorných orgánov pochádza z vládnych  
aj opozičných strán. Nevýhodou je nadmerná politizácia a polarizácia, čo rezultuje do  
nefunkčnosti orgánov. Takýto model bol zavedený napríklad v Albánsku v roku 2013.6  
Kandidátov nominovali relevantné skupiny občianskej spoločnosti, ale spomedzi nich vyberal  
členov parlamentný výbor s rovným zastúpením koalície a opozície.  
V praxi národné systémy kombinujú viac spomínaných prvkov, a to aj pod vplyvom  
politickej kultúry, tradícií a právneho systému.  
Ďalšie atribúty posilňujúce nezávislosť dozorných orgánov  
Otázkou tradície je napr. aj pohľad na nezlučiteľnosť funkcií – to, či poslanec  
parlamentu môže byť zároveň aj členom dozorného orgánu. V niektorých krajinách sa to  
považuje za úplne normálne, predstavitelia štátu však nesmú mať rozhodujúci vplyv. Dôležitá  
je transparentnosť vymenúvania a kritická verejná mienka, ktorá netoleruje akúkoľvek  
reprezentáciu usilujúcu sa prevziať kontrolu nad médiami a ktorá dáva najavo verejné  
rozhorčenie nad takýmito pokusmi. Nápomocné pri odpolitizovaní týchto orgánov je aj to, ak  
veľkú časť orgánov nominujú rozličné skupiny spoločnosti či politicky neutrálne inštitúcie.  
Dozorné orgány by mali zastupovať záujem spoločnosti vo všeobecnosti, nie tých, ktorí  
nominovali jednotlivých členov. Zásadou preto tiež je, aby boli členovia vymenúvaní na pevne  
stanované a obnoviteľné funkčné obdobie (spravidla 4 – 6 rokov). Navyše toto členstvo býva  
časovo rozložené, keď sa obnovuje postupne vždy iba určitá časť orgánu (napr. výmena tretiny  
členov každé dva roky), čo posilňuje nezávislosť, ale tiež kontinuitu práce. Funkčné obdobie  
dozorných orgánov býva spravidla odlišné od funkčného obdobia výkonných orgánov tak, aby  
nedochádzalo k ich prekrývaniu.  
Členovia potrebujú právnu ochranu nezávislého výkonu svojej funkcie tak, aby neboli  
viazaní pokynmi nominujúcich inštitúcií, aby sa z ich strany nemuseli obávať odvolania, ktoré  
sa umožňuje len za striktne vymedzených okolností (napr. neschopnosť dlhodobo vykonávať  
mandát).  
7
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Na druhej strane, dozorné orgány musia rešpektovať sféru kompetencií riadiacich  
orgánov a redakcií. Nemali by zasahovať do prevádzkových záležitostí ani do tvorby  
programov, nemali by vyžadovať predbežnú kontrolu programov (ex ante). O tom hovorí aj  
Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy Rec(96)10 o garanciách nezávislosti  
verejnoprávneho vysielania z roku 1996.  
V tejto súvislosti je relevantný prípad nemeckej ZDF. Nemecký  
spolkový ústavný súd v rozsudku z 25. marca 2014 rozhodol, že  
na posilnenie slobody a plurality médií je potrebné zabezpečiť  
nezávislosť (vzdialenosť od štátu –„Staatsferne“) a pluralitné  
zloženie dvoch dozorných orgánov ZDF, Televíznej rady  
(„Fernsehrat“) a Správnej rady („Verwaltungsrat“). Súd  
predovšetkým požadoval, aby počet zástupcov štátu alebo jemu  
blízkych osôb (vrátane členov vlády, parlamentu, politicky vymenúvaných či volených funkcionárov  
a funkcionárov politických strán) nepresiahol jednu tretinu celkového počtu členov v každom  
z dozorných orgánov. Okrem toho rozhodol, že zákonodarca musí prijať účinné opatrenia na  
zabezpečenie pluralizmu v zastúpení príslušných skupín spoločnosti bez vplyvu štátnych inštitúcií.  
Tiež sa mala posilniť nezávislosť všetkých členov dozorných orgánov pri výkone ich funkcií tým, že  
nebudú viazaní pokynmi a bude ich možné odvolať len z obzvlášť závažných dôvodov.  
Riadiace orgány verejnoprávnych médií  
Riadiacim orgánom médií môže byť  
monokratický orgán (generálny riaditeľ,  
výkonný riaditeľ, prezident...) alebo  
kolektívny orgán (predstavenstvo,  
správna rada) na čele s predsedom  
povereným niektorými kompetenciami.  
8
 
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Spôsob nominácie a výberu riadiaceho orgánu  
Pri vymenovaní riadiaceho orgánu by mali hrať hlavnú rolu dozorné orgány. Tento tzv.  
decentralizovaný model prijala veľká časť európskych štátov, výnimkou sú Slovensko,  
Španielsko či Rumunsko, ktorému sa vyčítalo, že rada TVR kombinuje riadiace aj dozorné  
funkcie. Od roku 2012 prešli, naopak, iné štáty, vrátane Francúzska a Grécka, od systému  
vymenúvania prezidentom či vládou k vymenúvaniu nezávislým dozorným orgánom. Výhodou  
je, že sa neviaže na politické rozhodnutia; rozhodnutia dozorných orgánov sú menej  
spolitizované a viac naviazané na kvalifikačné predpoklady kandidáta. Generálny riaditeľ by  
mal mať následne možnosť vyberať si kandidátov do riadiaceho tímu.  
Nominačné a menovacie postupy musia byť transparentné, prístupné verejnosti a musia  
vychádzať z objektívnych kritérií. Výzvy na predkladanie návrhov kandidátov sa majú  
zverejňovať v masovokomunikačných prostriedkoch a na webovom sídle. Politická nominácia  
môže mať pre inštitúciu zhubné dôsledky, keďže riaditeľ musí disponovať osobitými  
zručnosťami. Kvôli hľadaniu konsenzu sa od dozorného orgánu zväčša požaduje voľba  
kvalifikovanou väčšinou hlasov, avšak treba na druhej strane predchádzať riziku zablokovania  
procesu. Pri kombinácii prísnych kvalifikačných požiadaviek a hlbokej politickej polarizácii  
môže ostať miesto riaditeľa dlhodobo neobsadené.  
V prípade kolektívnych riadiacich orgánov sa dôraznejšie vyžaduje vyvážené  
zastúpenie žien a mužov, ktorí by mali mať rovnaký prístup k riadiacim pozíciám. To sa už  
odzrkadlilo aj v explicitných formuláciách v legislatíve viacerých štátoch (napr. Rakúsko).  
Vychádza sa pritom o. i. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy CM /Rec (2013)1 pre  
rodovú rovnosť a médiá (najmä usmernenie 4).  
Niekedy na procese vymenovania kolektívnych orgánov spolupracuje viac inštitúcií –  
napr. dozorný orgán inštitúcie (interný) a národný regulačný orgán (externý) – príklad  
Francúzskej televízie.  
Kompetencie riadiaceho orgánu  
Dôležité je jasne vymedziť kompetencie a úlohy riadiaceho orgánu, ktorý má byť ako  
jediný zodpovedný za prevádzku inštitúcie. Má niesť taktiež konečnú redakčnú zodpovednosť,  
prípadne má právo delegovať ju na vedúcich redaktorov. Je dôležité, aby samotné vedenie bolo  
pripravené brániť redakčnú nezávislosť pred akýmikoľvek pokusmi o zasahovanie.  
Právny rámec a interné pravidlá musia zabrániť tomu, aby bolo vedenie vystavené riziku  
akéhokoľvek politického alebo iného zasahovania. Musí byť jasné, že členovia vedenia  
vykonávajú funkcie striktne v záujme organizácie a v súlade s jej právomocami a nedostávajú  
pokyny od žiadnej externej osoby či orgánu (od dozorného orgánu iba v rámci jeho jasne  
vymedzenej pôsobnosti). Tiež je potrebné zabrániť konfliktu záujmov, vrátane stanovenia  
9
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
jasných pravidiel nezlučiteľnosti a obmedzení, pokiaľ ide o ďalšie funkcie, výhody, či  
potenciálne záujmy.  
Funkčné obdobie a možnosť jeho predčasného skončenia  
Funkčné obdobie generálneho riaditeľa a / alebo správnej rady by malo byť stanovené  
zákonom, malo by mať primerané trvanie (napríklad 4 – 6 rokov) s možnosťou opätovného  
vymenovania. Výkon funkcie riaditeľa sa prirodzene končí uplynutím volebného obdobia,  
vzdaním sa funkcie alebo smrťou. Zväčša je možné odvolať riaditeľa, avšak iba za striktne  
vymedzených zákonných podmienok (strata bezúhonnosti, pozbavenie spôsobilosti na právne  
úkony, nezlučiteľnosť s inou funkciou, opakovaná nedôvera dozorného orgánu, zjavné  
neplnenie si svojich povinností). Zväčša sa na odvolanie vyžaduje kvalifikovaná väčšina.  
10  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Prehľad údajov k verejným vysielateľom vo vybraných štátoch  
Česko: ČT  
Právna forma: právnická osoba verejného práva, hospodáriaca s vlastným majetkom  
Manažment  
pozícia  
generálny riaditeľ  
trvanie mandátu  
6 rokov  
Rada ČT volí 2/3 väčšinou, z kandidátov spĺňajúcich  
predpoklady na základe výsledkov výberového konania  
Rada ČT 2/3 väčšinou za prísnych podmienok  
kto volí (vyberá)  
kto odvoláva  
Dozorné orgány  
názov  
Rada ČT  
počet členov  
15 členov  
6 rokov  
trvanie mandátu  
kreačný orgán  
každé 2 roky sa volí 1/3  
môžu byť opätovne zvolení  
volí a odvoláva ich Poslanecká snemovňa, a to tak, aby  
v Rade boli zastúpené významné regionálne, politické,  
sociálne a kultúrne názorové prúdy  
prezidenta republiky, poslanca a senátora, člena vlády, sudcu,  
prokurátora, člena NKÚ, člena bankovej rady ČNB, s akoukoľvek  
funkciou vo verejnej správe, s funkciou člena Rady pre rozhlasové  
a televízne vysielanie, člena Rady Českého rozhlasu, ČTK atď. Člen  
Rady nesmie vykonávať funkciu v politických stranách a hnutiach,  
spoločenských organizáciách a združeniach, občianskych  
iniciatívach a pod., nesmie v ich mene vystupovať alebo pôsobiť  
v ich prospech; ďalej nesmie byť členom spoločností, ktoré pôsobia  
v oblasti hromadných oznamovacích prostriedkov, ani zastupovať  
nezlučiteľnosť funkcie  
s postom  
legislatíva  
11  
 
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
model je podobný, popri 9-člennej Rade ČRo existuje ešte  
Český rozhlas  
Dozorná komisia ako poradný orgán Rady (na kontrolu  
Dozorným orgánom ČTK je Rada ČTK. Má 7 členov  
volených v Poslaneckej snemovni na 5 rokov, maximálne na  
Česká tlačová kancelária  
dve po sebe nasledujúce volebné obdobia. Rada vymenúva  
generálneho riaditeľa ČTK na 6 rokov (a odvoláva ho,  
potrebných je až 5 hlasov).  
Estónsko: Rahvusringhääling (Verejnoprávne vysielanie, VV)  
Právna forma: inštitúcia verejného práva  
(právny nástupca Eesti Televisioon a Eesti Raadio)  
Manažment  
Správna rada VV (kolektívny orgán manažmentu)  
predseda a 4 členovia  
* Aspoň polovica členov musí mať bydlisko v Estónsku, štátoch  
pozícia  
EHS alebo Švajčiarsku  
trvanie mandátu  
kto volí (vyberá)  
5 rokov  
Rada pre VV; predsedu 2/3 väčšinou, členov na jeho návrh  
Rada pre VV odvoláva predsedu 2/3 väčšinou (pri odsúdení,  
závažných chybách v hospodárení, dlhodobej PN, porušení  
daného zákona)  
kto odvoláva  
Dozorné orgány  
1. názov  
počet členov  
Rada pre VV  
Variuje  
* hmotná zodpovednosť za škody, ktoré spôsobia  
trvanie mandátu  
prekrýva sa s mandátom parlamentu (Riigikogu)  
Parlament volí na návrh kultúrneho výboru  
- 1 zástupcu z každej frakcie parlamentu  
- 4 odborníkov v oblasti VV  
kreačný orgán  
(členstvo sa končí o. i. odvolaním v parlamente či automaticky  
skončením členstva vo frakcii)  
2. názov  
počet členov  
trvanie mandátu  
kreačný orgán  
legislatíva  
Verejný poradný výbor (kontrola)  
9 15  
5 rokov  
12  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Fínsko: YLE  
Právna forma: s.r.o. vlastnená štátom  
Manažment  
pozícia  
generálny riaditeľ v role manažujúceho riaditeľa  
zákon nedefinuje, určuje Rada riaditeľov  
Rada riaditeľov  
trvanie mandátu  
kto volí (vyberá)  
kto odvoláva  
Rada riaditeľov  
Dozorné orgány  
1. názov  
Správna rada (Administrative Council)  
21  
počet členov  
zosúladené s volebným obdobím parlamentu (do zvolenia  
novej rady na prvom zasadaní novozvoleného parlamentu)  
parlament (voľby sa tradične uskutočňujú na základe  
konsenzu, ktorý odráža silné zastúpenie politických strán  
v parlamente); majú to byť odborníci z oblasti vedy,  
umenia, vzdelávania, obchodu a ekonomiky, ako aj  
zástupcovia rôznych sociálnych a jazykových skupín  
Rada riaditeľov (Board of Directors)  
5 8  
trvanie mandátu  
kreačný orgán  
2. názov  
počet členov  
trvanie mandátu  
kreačný orgán  
nezlučiteľnosť funkcie  
s postom  
1 rok (hoci zákon to nedefinuje)  
Správna rada  
člena Správnej rady alebo vrcholového vedenia spoločnosti  
legislatíva  
Francúzsko: France Télévisions  
Právna forma: akciová spoločnosť vlastnená štátom  
Manažment  
pozícia  
Prezident generálny riaditeľ (PDG)  
5 rokov  
trvanie mandátu  
Rada audiovízie (Conseil Supérieur de l'Audiovisuel, CSA),  
externý regulačný orgán  
kto volí (vyberá)  
Dozorné orgány  
názov  
Správna rada (Administrative Council)  
počet členov  
trvanie mandátu  
14 (15 s prezidentom)  
5 rokov (obnoviteľné)  
- 2 volení parlamentom (kultúrnymi výbormi Národného  
zhromaždenia a Senátu)  
kreačný orgán  
13  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
- 5 vymenovaných vládou (minister kultúry a komunikácií)  
- 5 nezávislých osobností volených v CSA na základe ich  
schopností, vrátane 1 zástupcu spotrebiteľskej organizácie  
legislatíva  
Litva: LRT  
Právna forma: verejnoprávna inštitúcia  
Manažment  
pozícia  
Generálny riaditeľ  
5 rokov  
trvanie mandátu  
kto volí (vyberá)  
Rada LRT po verejnej súťaži  
Dozorné orgány  
názov  
Rada LRT  
12  
počet členov  
trvanie mandátu  
osobnosti spoločnosti, vedy a kultúry  
6 rokov  
- 4 prezident Litovskej republiky  
- 4 parlament (2 z kandidátov opozičných strán)  
- po 1 každá z týchto organizácií: Rada pre výskum, Rada  
pre vzdelávanie, Litovské združenie umelcov a Litovská  
kreačný orgán  
legislatíva  
Nemecko ZDF  
Právna forma: verejnoprávna inštitúcia založená spolkovými krajinami  
Manažment  
pozícia  
Správca (Intendant)  
trvanie mandátu  
kto volí (vyberá)  
5 rokov  
Televízna rada (Fernsehsrat) 3/5 väčšinou  
Dozorné orgány  
1. názov  
počet členov  
Správna rada (Verwaltungsrat)  
12  
trvanie mandátu  
5 rokov  
- 4 reprezentanti krajín odsúhlasení 16 ministrami (konsenzom)  
- 8 zvolených 3/5 väčšinou vo Vysielacej rade  
kreačný orgán  
14  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
2. názov  
počet členov  
Televízna rada (Fernsehsrat)  
60  
trvanie mandátu  
4 roky  
20 reprezentantov štátu:  
* V rozsudku z 25. marca 2015 nemecký ústavný súd rozhodol, že  
počet zástupcov štátu alebo osôb blízkych štátu nesmie prekročiť 1/3  
celkového počtu členov.  
- 16 zástupcov krajinských vlád (1 za každú)  
- 2 zástupcovia federálnej vlády  
- 1 zástupca správneho obvodu a 1 zástupca nemeckého  
okresného združenia alebo združenia miest a obcí  
40 zástupcov sociálne významných skupín (napr.):  
kreačný orgán  
- 2 zástupcovia katolíckej a protestantskej cirkvi  
- 1 zástupca židovskej komunity  
- zástupcovia najdôležitejších odborových zväzov a združení  
zamestnávateľov (vrátane vydavateľov tlače a novinárov)  
- zástupcovia charitatívnych inštitúcií (vrátane Červeného kríža)  
- 1 zástupca nemeckého olympijského zväzu pre šport  
- zástupcovia združení na ochranu životného prostredia  
- 16 reprezentantov z rôznych oblastí (napr. ochrana spotrebiteľa,  
digitálne technológie, internet, veda a výskum, migrácia,  
moslimovia, LGBTI)  
legislatíva  
Nórsko: NRK  
Právna forma: s.r.o. so všetkými podielmi vlastnenými štátom  
Manažment  
pozícia  
Generálny riaditeľ ako výkonný riaditeľ a šéfredaktor  
6 rokov  
trvanie mandátu  
kto volí (vyberá)  
s možnosťou voľby na ďalších 6 rokov  
Rada (Board)  
Dozorné orgány  
1. názov  
počet členov  
Rada (má rozhodovacie právomoci)  
9
trvanie mandátu  
2 roky  
- 6 Valné zhromaždenie zvolané ministrom kultúry  
(vrátane predsedu a podpredsedu).  
* Členov vyberajú na základe analýzy toho, aký druh  
kreačný orgán  
spôsobilosti je potrebný na zabezpečenie čo najlepšieho rozvoja  
15  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
spoločnosti. Táto analýza je čiastočne založená na vyjadrení  
doterajších členov rady, generálneho riaditeľa NRK a tajomníka  
rady. Ministerstvo formuluje požadované kvalifikačné  
požiadavky. Relevantná obchodná skúsenosť je najdôležitejším  
faktorom, ktorý prevyšuje politické alebo kultúrne zastúpenie.  
Berie sa však do úvahy aj pohlavie a geografické pozadie.  
- 3 vyberajú zamestnanci  
(vyjadruje sa najmä k programom)  
2. názov  
počet členov  
14  
trvanie mandátu  
4 roky (opätovné vymenovanie iba na 1 funkčné obdobie)  
- 10 parlament (Stortinget), na základe nominácií  
politických strán, avšak rada nie je politickým orgánom  
- 4 kráľ (v praxi vláda); vrátane predsedu a podpredsedu  
kreačný orgán  
legislatíva  
Poľsko: TVP  
Právna forma: akciová spoločnosť vlastnená štátom  
Manažment  
pozícia  
Prezident / predseda Dozornej rady  
zákonom neurčený (zrušil sa predošlý 4-ročný mandát daný  
zákonom z roku 1992)  
trvanie mandátu  
Rada verejnoprávnych médií (externý dozorný orgán pre  
všetky VP médiá, odlišná od externého audiovizuálneho  
regulačného orgánu KRRiT)  
* Poľský ústavný súd sa v rozhodnutí z 13. 12. 2016 vyslovil, že  
odstránenie právomoci KRRiT, ktorý mal rozhodujúci vplyv na  
vymenovanie (a odvolanie) členov riadiacich a dozorných  
orgánov vrátane prezidenta TVP, bol protiústavný.  
kto volí (vyberá)  
Dozorné orgány  
1. názov  
počet členov  
Dozorná rada TVP  
3
trvanie mandátu  
kreačný orgán  
zákonom neurčený (zrušil sa predošlý 3-ročný mandát)  
Rada verejnoprávnych médií  
Rada verejnoprávnych médií (Radzie Mediów Narodowych)  
ustanovená zákonom z roku 2016  
5
2. názov  
počet členov  
16  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
trvanie mandátu  
kreačný orgán  
6 rokov  
- 2 prezident, spomedzi kandidátov nominovaných najväčšími  
opozičnými skupinami v parlamente  
legislatíva  
Rakúsko: ORF  
Právna forma: verejnoprávna nadácia  
Manažment  
pozícia  
Generálny riaditeľ  
trvanie mandátu  
5 rokov  
Nadačná rada (Stiftungsrat)  
verejnou voľbou jednoduchou väčšinou  
Nadačná rada 2/3 väčšinou hlasov  
kto volí (vyberá)  
kto odvoláva  
Dozorné orgány  
1. názov  
počet členov  
Nadačná rada (Stiftungsrat)  
35  
trvanie mandátu  
4 roky  
- 6 vymenovaných federálnym parlamentom na základe  
nominácií politických strán,  
- 9 federálnou vládou,  
- 9 spolkovými vládami,  
kreačný orgán  
- 6 Radou publika,  
- 5 centrálnou radou zamestnancov  
poslanca parlamentu a EP, člena vlády, štátneho tajomníka,  
funkcionára strany, zamestnanca ORF, kancelárie  
ombudsmana či kontrolného úradu atď.  
nezlučiteľnosť funkcie  
s postom  
2. názov  
počet členov  
Rada publika (Publikumsrat)  
Okolo 30, variuje  
trvanie mandátu  
4 roky  
- 4 vymenúvajú sociálni partneri  
- 1 komora liberálnych profesií (napr. Notárska komora)  
- 1 rímskokatolícka cirkev  
- 1 luteránska cirkev  
kreačný orgán  
- po 1 vzdelávacie inštitúcie politických strán  
- 1 Akadémia vied  
- 17 spolkový kancelár na základe nominácií zastupiteľských  
organizácií v rôznych oblastiach (univerzity, vzdelávanie,  
umenie, šport, mládež, starší ľudia, zdravotne postihnutí,  
17  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
rodiny, etnické skupiny, cestovný ruch, motoristi, spotrebitelia,  
ekológovia)  
nezlučiteľnosť funkcie  
legislatíva  
* Časť 5a (§§ 30a – 30p) hovorí o rodovej vyváženosti a rovnosti  
príležitostí  
Slovensko: RTVS  
Právna forma: verejnoprávna inštitúcia  
Manažment  
pozícia  
Generálny riaditeľ  
5 rokov  
trvanie mandátu  
najviac na dve funkčné obdobia po sebe  
volí parlament nadpolovičnou väčšinou prítomných, na  
návrh príslušného výboru NR SR na základe verejného  
vypočutia kandidátov  
kto volí (vyberá)  
kto odvoláva  
parlament nadpolovičnou väčšinou prítomných po splnení  
zákonných podmienok  
Dozorné orgány  
názov  
Rada RTVS  
9
počet členov  
- odborníci v oblasti: tv vysielania (3), rozhl. vysielania (3),  
ekonómie (2), práva (1)  
6 rokov, obmena 1/3 po 2 rokoch  
najviac na dve funkčné obdobia po sebe  
trvanie mandátu  
kreačný orgán  
volí parlament nadpolovičnou väčšinou prítomných na  
návrh príslušného výboru NR SR  
rada si zvolí svojho predsedu a podpredsedu  
prezidenta, poslanca, člena vlády, štátneho tajomníka, iných  
vedúcich funkcionárov, člena Rady pre vysielanie a retransmisiu,  
rady Audiovizuálneho fondu, orgánov štátnej správy a územnej  
samosprávy, prokurátora, sudcu; s pracovnoprávnym či iným  
právnym vzťahom s RTVS, straníckou funkciou; nesmie byť  
vysielateľom programovej služby, prevádzkovateľom  
nezlučiteľnosť funkcie  
s postom  
legislatíva  
Tlačová agentúra SR  
18  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Správna rada TASR má 5 členov, 4 volí NR SR na návrh  
príslušného výboru, 1 zamestnanci, a to na 5 rokov, najviac  
na 2 po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Správna rada  
volí nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov generálneho  
riaditeľa, na 5 rokov (najviac na 2 po sebe nasledujúce  
funkčné obdobia), prípadne ho odvoláva  
Slovinsko: RTV Slovenija  
Právna forma: verejnoprávna inštitúcia  
Manažment  
pozícia  
Generálny riaditeľ  
4
trvanie mandátu  
kto nominuje / volí  
Programová rada  
Dozorné orgány  
1. názov  
Dozorná rada  
počet členov  
11  
trvanie mandátu  
4 roky (súbežne s Programovou radou)  
- 5 Národné zhromaždenie podľa pomerného princípu  
- 4 vláda  
kreačný orgán  
- 2 volia zamestnanci  
2. názov  
Programová rada  
počet členov  
29  
4 roky  
trvanie mandátu  
polovica sa obmieňa vždy po 2 rokoch  
- 16 Národné zhromaždenie na návrh divákov a poslucháčov,  
univerzít, fakúlt, zväzov v oblasti umenia, kultúry, vedy,  
žurnalistiky, organizácie občianskej spoločnosti (kvalifikácia na  
základe verejnej výzvy) preferuje sa regionálna rôznorodosť  
- 5 Národné zhromaždenie na návrh politických strán podľa  
pomerného princípu  
- 2 prezident na návrh registrovaných náboženských  
spoločenstiev  
- 3 volia zamestnanci  
kreačný orgán  
legislatíva  
- 1 navrhuje maďarské národné spoločenstvo  
- talianske národné spoločenstvo  
- Slovinská akadémia vied a umení  
Zákon o RTVS (Radiotelevizija Slovenija)  
19  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Spojené kráľovstvo: BBC  
Právna forma: verejná korporácia riadiaca sa Kráľovskou chartou  
Manažment  
pozícia  
Generálny riaditeľ (DG)  
trvanie mandátu  
Permanentná zamestnanecká zmluva  
Rada na návrh nominačného výboru (skladá sa z väčšiny  
neexekutívnych členov + predsedu rady + DG)  
kto nominuje / volí  
Dozorné orgány  
Rada (unitárny orgán s výkonnými aj dozornými  
funkciami)  
názov  
počet členov  
14 (10 neexekutívnych, 4 výkonní)  
- Neexekutívni členovia: 4 roky; funkčné obdobie možno za  
mimoriadnych okolností predĺžiť až na ďalší 1 rok  
- Výkonní členovia: funkčné obdobie určuje termín  
vymenovania  
trvanie mandátu  
10 neexekutívnych členov:  
- minister vymenúva 4 „národných členov“ (zastupujúcich  
Anglicko, Škótsko, Wales, Severné Írsko po súhlase ich  
príslušných ministrov / výborov) po otvorenom výberovom  
konaní, ktoré riadi výberová komisia, pri konzultácii s BBC  
a národnými ministrami  
kreačný orgán  
- Rada vymenúva zostávajúcich neexekutívnych členov na  
návrh nominačného výboru  
4 výkonní členovia:  
Rada ich vymenúva na návrh nominačného výboru  
Posledná revízia systému riadenia v roku 2016  
Kráľovská charta (Cm 9365, december 2016) účinná od 3.  
apríla 2017 je právnym základom BBC; spolu s chartou bola  
uzavretá dohoda (Cm 9366, december 2016) s ministrom  
digitalizácie, kultúry, médií a športu  
legislatíva  
Španielsko: RTVE  
Právna forma: akciová spoločnosť / s.r.o. vlastnená štátnou spoločnosťou  
Manažment  
pozícia  
trvanie mandátu  
Prezident  
6
20  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
voľba dolnou komorou španielskeho parlamentu 2/3  
väčšinou spomedzi 10 členov Správnej rady  
nominuje Správna rada  
kto nominuje / volí  
Dozorné orgány  
názov  
Správna rada  
počet členov  
10  
6 rokov  
môže sa raz obnoviť (po prijatí novely zákona v roku 2017),  
predtým sa nemohlo  
trvanie mandátu  
časovo rozložená voľba – 5 členov každé 3 roky  
volení parlamentom:  
- 6 volí dolná komora španielskeho parlamentu 2/3 väčšinou po  
verejnej súťaži  
kreačný orgán  
legislatíva  
- 4 volí horná komorou 2/3 väčšinou po verejnej súťaži  
ak člen rezignuje alebo je odvolaný, voľné miesta obsadí  
príslušná komora na návrh parlamentných skupín;  
(novelizovaný zákonom 5/2017)  
Švajčiarsko: SRG  
Právna forma: združenie súkromného práva so 4 regionálnymi spoločnosťami  
Manažment  
pozícia  
Generálny riaditeľ  
trvanie mandátu  
nestanovený  
vymenúva Správna rada (Conseil d'administration)  
schvaľuje Zhromaždenie delegátov (Assemblée des délégués)  
kto volí (vyberá)  
Dozorné orgány  
1. názov  
počet členov  
Správa rada (Verwaltungsrat, Board of Directors)  
9
trvanie mandátu  
4 roky  
- 3 Zhromaždenie delegátov  
kreačný orgán  
- 2 Federálna rada (vláda)  
- 4 predsedovia regionálnych spoločností sú členovia ex offo  
Zhromaždenie delegátov (Delegiertenversammlung)  
2. názov  
počet členov  
41  
- 36 regionálne spoločnosti v 4 jazykových oblastiach (vrátane  
4 predsedov regionálnych spoločností)  
orgán, ktorý nominuje a volí  
legislatíva  
21  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Švédsko: SVT  
Právna forma: akciová spoločnosť vlastnená Správnou nadáciou  
Manažment  
pozícia  
Výkonný riaditeľ (CEO)  
nestanovený  
trvanie mandátu  
kto volí (vyberá)  
Rada SVT  
Dozorné orgány  
Rada SVT (Styrelse)  
1. názov  
počet členov  
11 (+ 2 zástupcovia)  
-
9 členov: 1 rok (do budúcoročného valného zhromaždenia  
Rady správnej nadácie)  
trvanie mandátu  
kreačný orgán  
-
zástupcovia zamestnancov: závisí od odborov  
- 9 Rada správnej nadácie  
(po novele zákona o obchodných spoločnostiach riaditeľ už  
nie je členom predstavenstva ex offo, ale existuje nepísané  
pravidlo, že riaditeľa za člena predstavenstva vymenúva  
každoročné valné zhromaždenie)  
- 2 zamestnanci (+ 2 zástupcovia) zamestnanecké odbory  
Rada správnej nadácie  
2. názov  
počet členov  
13 (vrátane predsedu)  
predseda 4 roky  
trvanie mandátu  
členovia 8 rokov (časovo rozložené podľa parlam. volieb)  
vláda vymenúva členov na základe nominácie politickými  
stranami v parlamente; vláda priamo vymenúva predsedu  
* legislatívny zámer stanoviť nezlučiteľnosť členstva v rade s postom  
poslanca parlamentu  
kreačný orgán  
riadi sa ustanoveniami zákona o rozhlase, Charty SVT so  
štátom aj internými pokynmi; Charta zaručuje nezávislosť  
SVT od všetkých politických, obchodných alebo iných  
legislatíva  
Taliansko: RAI  
Právna forma: akciová spoločnosť kompletne vlastnená verejnými akcionármi  
Manažment  
pozícia  
trvanie mandátu  
Výkonný riaditeľ (CEO; Amministratore delegato)  
Max. 3 roky, nesmie presiahnuť mandát Dozornej rady  
22  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
navrhuje vláda (akcionár RAI = minister hospodárstva a financií)  
kto nominuje / volí  
vymenúva Dozorná rada; možnosť zamietnuť návrh akcionára  
sa explicitne neuvádza  
Dozorné orgány  
Správna rada (Consiglio di amministrazione)  
7 (vrátane riaditeľa a predsedu)  
3 roky  
názov  
počet členov  
trvanie mandátu  
-
-
2 poslanecká snemovňa  
2 senát  
* volebný postup založený na verejných kandidatúrach by mal  
viesť k voľbe 2 členov podporovaných väčšinovými stranami  
a 2 opozičnými stranami; predsedu vymenúva Rada spomedzi  
týchto 4 členov, potrebný je súhlas 2/3 väčšiny parlamentnej  
komisie (jej polovicu tvoria poslanci, polovicu senátori)  
2 vláda (Rada ministrov na návrh ministra hospodárstva  
kreačný orgán  
-
-
a financií)  
1 zamestnanci  
uprednostňuje sa prítomnosť oboch pohlaví a primeraná  
rovnováha medzi zložkami, ktoré sa vyznačujú vysokou  
profesionalitou a preukázanými skúsenosťami v právnej,  
finančnej, priemyselnej a kultúrnej oblasti  
ministra, námestníka ministra alebo štátneho podtajomníka;  
zakazujú sa zväzky s konkurenčnými spoločnosťami, nesmie  
nezlučiteľnosť funkcie  
s postom  
legislatíva  
Pozn.: Keďže veľkú časť legislatívy je možné dohľadať len v národných jazykoch (najmä  
pokiaľ ide o aktualizované verzie), nebolo možné dosledovať všetky prípadné nedávne zmeny  
a doplnenia zákonov.  
23  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Záver  
V analýze sme priniesli teoretický náhľad na problematiku kreovania orgánov riadenia  
a dozoru verejnoprávnych médií. V praktickej časti sme priblížili konkrétne údaje k danej téme  
o vybraných verejnoprávnych vysielateľoch v 16 štátoch Európy: Česká republika, Estónsko,  
Fínsko, Francúzsko, Litva, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko,  
Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko.  
Presná polovica sledovaných inštitúcií má právnu formu súkromnej spoločnosti  
(zväčša vo vlastníctve štátu, prípadne nadácie – Švédska SVT). Druhá polovica organizácií  
(Česká televízia, Verejnoprávne vysielanie v Estónsku, LRT v Litve, ZDF v Nemecku, ORF  
v Rakúsku, RTVS na Slovensku, RTV Slovinsko a BBC v Spojenom kráľovstve) sú verejnými  
(verejnoprávnymi) inštitúciami. Od právnej formy sa odvíjajú aj ďalšie atribúty inštitúcií.  
V prevažnej väčšine inštitúcií je na čele monokratický riadiaci orgán (generálny  
riaditeľ, výkonný riaditeľ). Naopak, v Estónsku či Poľsku ide o kolektívny orgán – Radu na  
čele s predsedom. Väčšinu riaditeľov volia (vyberajú) členovia niektorého dozorného orgánu,  
iba v prípade Slovenska a Španielska ide o voľbu v parlamente. V Španielsku však kandidáta  
na predsedu nominuje Správna rada spomedzi svojich členov a na jeho voľbu aj odvolanie je  
potrebná 2/3 väčšina poslancov dolnej komory. Na Slovensku stačí v oboch prípadoch  
jednoduchá väčšina prítomných.  
Sedem sledovaných inštitúcií má jeden orgán dozoru (inštitúcie v Českej republike,  
Francúzsku, Litve, Slovensku, Spojenom kráľovstve, Španielsku, Taliansku) – zväčša ide  
o Radu (Board) alebo Správnu radu (Administrative Council). Deväť sledovaných inštitúcií má  
dva orgány dozoru – buď kombináciu dvoch spomínaných predchádzajúcich rád, alebo je  
druhou Televízna rada (ZDF Nemecko), Vysielacia rada (NRK Nórsko), Rada publika (ORF  
Rakúsko), Rada verejných médií (TVP Poľsko) či Zhromaždenie delegátov (SRG Švajčiarsko).  
Členov jednotlivých rád zväčša volia (vyberajú) rozličné subjekty, ide teda  
o kombináciu rôznych nominantov. Môže ísť sčasti o stranícke nominácie (najmä pri voľbe /  
výbere v parlamente) s dôrazom na zastúpenie opozície, a to buď formou parity (Litva,  
Taliansko), pomerného systému (napr. Slovinsko), prípadne systému, keď každá strana  
nominuje jedného zástupcu (Estónsko, Rakúsko). V Poľsku vymenúva prezident dvoch členov  
nominovaných najväčšími opozičnými skupinami. Na výber kandidátov majú vplyv zväčša  
rôzne štátne inštitúcie (prezident, parlament, vláda), ďalej profesijné, záujmové, náboženské,  
regionálne, odborové a iné organizácie a združenia občianskej spoločnosti, a tiež samotní  
zamestnanci. V Slovenskej republike volí všetkých členov Rady RTVS parlament, čo je skôr  
zriedkavý prípad kreovania podobných orgánov; rovnako je to ešte v ČR, Fínsku (u Správnej  
rady) a Španielsku, v Španielsku však až 2/3 kvalifikovanou väčšinou. Vo veľkej časti prípadov  
má na parlamentné nominácie vplyv príslušný parlamentný výbor (výbor pre kultúru).  
24  
 
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Jednotlivé orgány dozoru sa výrazne odlišujú aj v počte členov – od málopočetných rád  
(obe rady v Poľsku, Správna rada v Taliansku), cez stredne veľké rady v rozmedzí 9 – 15 členov  
(väčšina všetkých rád), až po mnohopočetné rady (Televízna rada ZDF Nemecko 60,  
Zhromaždenie delegátov SRG Švajčiarsko 41, u ORF Rakúsko Rada nadácie 35 a Rada publika  
okolo 30, Programová rada RTV Slovinsko 29, Programová rada YLE Fínsko). Kým u prvých  
troch to súvisí najmä so spolkovým resp. konfederatívnym usporiadaním štátu, u zvyšných ide  
o snahu zapojiť čo najširšiu škálu spoločnosti do rozhodovania.  
Funkčné obdobie riaditeľov inštitúcií je zväčša 5 – 6 rokov, prípadne nie je definované  
(Fínsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Švédsko). V RAI Taliansko je maximálne  
3-ročné. Rady sú volené zväčša na 4 – 6 rokov, v RAI 3 roky. V mnohých platí pravidlo časovo  
rozloženej voľby (pravidelne sa obmieňajúca časť orgánu). Niekde sú funkčné obdobia  
stanovené tak, aby sa v prípade riaditeľa a rady neprekrývali. V inštitúciách vo Fínsku  
a v Estónsku je funkčné obdobie dané volebným obdobím parlamentu. Niektoré krajiny  
obmedzujú voľbu riaditeľa a členov dozorného orgánu na najviac dve po sebe idúce funkčné  
obdobia (aj prípad Slovenska), mnohé však takéto obmedzenia nezakotvujú.  
Rozdielnosť panuje aj pokiaľ ide o nezlučiteľnosť funkcií. V mnohých štátoch, vrátane  
Slovenska sú kritériá veľmi prísne a zahŕňajú širokú škálu funkcionárov štátnej správy  
a samosprávy, niekde sa obmedzuje iba konflikt záujmov (ekonomický, právny, apod.).  
U kandidátov do riadiacich i dozorných orgánov sa zväčša požaduje občianstvo alebo  
trvalý pobyt v danom štáte, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť; ich strata rezultuje do  
skončenia mandátu; ďalej určité vzdelanie, riadiaca resp. odborná prax. Hoci musí existovať  
možnosť odvolania funkcionára, ak vedenie zlyhalo pri plnení svojich úloh alebo hrubo narušilo  
dôveru dozorného orgánu, je potrebné prijať záruky proti politicky motivovaným odvolaniam.  
Voľnejšie interpretácie a jednoduchší postup pri odvolávaní otvárajú dvere k možným  
neprimeraným politickým vplyvom, podkopávajú úlohu dozorného orgánu, môžu viesť  
k autocenzúre, pokiaľ ide o redakčný obsah, a spôsobovať nestabilitu na úrovni riadenia.  
Objektívnymi dôvodmi odvolania môžu byť objavenie sa nezlučiteľnosti s inou  
funkciou, konflikt záujmov, zjavné neplnenie si povinností; ďalším dôvodom tiež opakovaná  
nedôvera dozorného orgánu. Ako poistka proti politickým zásahom sa zväčša na odvolanie  
z funkcie vyžaduje súhlas kvalifikovanej väčšiny (dokonca nezriedka až dve tretiny hlasov).  
Vo väčšine prípadov je odvolanie riaditeľa (podobne ako jeho voľba) v kompetencii orgánov  
dozoru.  
Za posledných 12 rokov prechádzala veľká časť legislatívy a štatútov týkajúcich sa  
daných inštitúcií dynamickým vývojom. Ide o sektor, kde sa podmienky neustále menia,  
pribúdajú nové technológie a s nimi aj nové výzvy. Medzi ne okrem pretrvávajúcej ochrany  
slobody slova a médií nesporne patrí ochrana obyvateľstva pred dezinformáciami, prípadne  
šírením nenávistných prejavov. Úlohou médií s verejnou službou je nielen brániť sa podobným  
zhubným vplyvom, ale navyše prispievať k všestrannému rozvoju spoločnosti, poskytovať  
pravdivé, aktuálne a pestré informácie.  
25  
Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe  
Použité zdroje  
1.  
European Centre for Parliamentary Research and Documentation (ECPRD). Dostupné  
Požiadavka č. 3659 Regulatory framework of public service broadcasting, 2/2018  
2.  
3.  
Michael Wagner, Anne-Catherine Berg: LEGAL FOCUS. GOVERNANCE  
20.10.2021].  
Michael Wagner, Jenny Weinand: LEGAL CASE STUDY. PSM MANAGEMENT &  
psm-management--supervision [cit. 20.10.2021].  
4.  
5.  
Indicators for independence and efficient functioning of audiovisual media services  
regulatory bodies. A 2011 study conducted on behalf of the European Commission.  
Dostupné online: https://www.indireg.eu/?p=487#next [cit. 20.10.2021].  
Karen Arriaza Ibarra: Management and Organization of Public Service Media  
6.  
European Media Policies Revisited: Valuing & Reclaiming Free and Independent  
7.  
8.  
dokumenty, materiály a webové sídla organizácií a inštitúcií uvedené hypertextovým  
odkazom v texte  
26