Porovnávacia analýza: Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe
Záver
V analýze sme priniesli teoretický náhľad na problematiku kreovania orgánov riadenia
a dozoru verejnoprávnych médií. V praktickej časti sme priblížili konkrétne údaje k danej téme
o vybraných verejnoprávnych vysielateľoch v 16 štátoch Európy: Česká republika, Estónsko,
Fínsko, Francúzsko, Litva, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko,
Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko.
Presná polovica sledovaných inštitúcií má právnu formu súkromnej spoločnosti
(zväčša vo vlastníctve štátu, prípadne nadácie – Švédska SVT). Druhá polovica organizácií
(Česká televízia, Verejnoprávne vysielanie v Estónsku, LRT v Litve, ZDF v Nemecku, ORF
v Rakúsku, RTVS na Slovensku, RTV Slovinsko a BBC v Spojenom kráľovstve) sú verejnými
(verejnoprávnymi) inštitúciami. Od právnej formy sa odvíjajú aj ďalšie atribúty inštitúcií.
V prevažnej väčšine inštitúcií je na čele monokratický riadiaci orgán (generálny
riaditeľ, výkonný riaditeľ). Naopak, v Estónsku či Poľsku ide o kolektívny orgán – Radu na
čele s predsedom. Väčšinu riaditeľov volia (vyberajú) členovia niektorého dozorného orgánu,
iba v prípade Slovenska a Španielska ide o voľbu v parlamente. V Španielsku však kandidáta
na predsedu nominuje Správna rada spomedzi svojich členov a na jeho voľbu aj odvolanie je
potrebná 2/3 väčšina poslancov dolnej komory. Na Slovensku stačí v oboch prípadoch
jednoduchá väčšina prítomných.
Sedem sledovaných inštitúcií má jeden orgán dozoru (inštitúcie v Českej republike,
Francúzsku, Litve, Slovensku, Spojenom kráľovstve, Španielsku, Taliansku) – zväčša ide
o Radu (Board) alebo Správnu radu (Administrative Council). Deväť sledovaných inštitúcií má
dva orgány dozoru – buď kombináciu dvoch spomínaných predchádzajúcich rád, alebo je
druhou Televízna rada (ZDF Nemecko), Vysielacia rada (NRK Nórsko), Rada publika (ORF
Rakúsko), Rada verejných médií (TVP Poľsko) či Zhromaždenie delegátov (SRG Švajčiarsko).
Členov jednotlivých rád zväčša volia (vyberajú) rozličné subjekty, ide teda
o kombináciu rôznych nominantov. Môže ísť sčasti o stranícke nominácie (najmä pri voľbe /
výbere v parlamente) s dôrazom na zastúpenie opozície, a to buď formou parity (Litva,
Taliansko), pomerného systému (napr. Slovinsko), prípadne systému, keď každá strana
nominuje jedného zástupcu (Estónsko, Rakúsko). V Poľsku vymenúva prezident dvoch členov
nominovaných najväčšími opozičnými skupinami. Na výber kandidátov majú vplyv zväčša
rôzne štátne inštitúcie (prezident, parlament, vláda), ďalej profesijné, záujmové, náboženské,
regionálne, odborové a iné organizácie a združenia občianskej spoločnosti, a tiež samotní
zamestnanci. V Slovenskej republike volí všetkých členov Rady RTVS parlament, čo je skôr
zriedkavý prípad kreovania podobných orgánov; rovnako je to ešte v ČR, Fínsku (u Správnej
rady) a Španielsku, v Španielsku však až 2/3 kvalifikovanou väčšinou. Vo veľkej časti prípadov
má na parlamentné nominácie vplyv príslušný parlamentný výbor (výbor pre kultúru).
24