Súhrnná výročná správa
Slovenskej republiky
za rok 2020
Október 2021
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
1
Obsah
Úvod.........................................................................................................................................................
2
Zhrnutie....................................................................................................................................................
5
1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA2010.......................................................................
6
1.1.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov.....................................................
6
1.2. Saldo verejnej správy.................................................................................................................
11
1.3.Dlh verejnej správy....................................................................................................................
24
1.4.Čistý dlh verejnej správy...........................................................................................................
26
1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie.............................................
28
2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona
o rozpočtovej zodpovednosti..........................................................................................................
29
2.1.Bilancia rozpočtu verejnej správy..............................................................................................
29
2.1.1.Príjmy verejnej správy.......................................................................................................
30
2.1.2. Výdavky verejnej správy...................................................................................................
34
2.2.Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy........................................................
37
2.3.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..................................................
39
2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..........................................
40
2.3.2.Riadenie štátneho dlhu v roku 2020...................................................................................
40
3. Čisté bohatstvo...................................................................................................................................
41
3.1.Koncept čistého bohatstva.........................................................................................................
41
3.2.Odhad čistého bohatstva za rok 2020........................................................................................
42
3.2.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy...............................................................
43
3.2.2.Vlastné imanie podnikov štátnej správy............................................................................
45
3.2.3.Vlastné imanie Národnej banky Slovenska.......................................................................
53
3.2.4. Vývoj stavu vlastného imania podnikov štátnej správy za 10 rokov....................................
55
3.2.5.Implicitné záväzky.............................................................................................................
57
3.2.6.Podmienené záväzky..........................................................................................................
60
3.2.7.Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva.............................................................................
66
Zoznam skratiek.....................................................................................................................................
69
Slovník odborných pojmov....................................................................................................................
70
Prílohy:
Príloha č. 1 Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy
Príloha č. 2 Vlastné imanie podnikov štátnej správy
Príloha č. 3 Súhrnná účtovná závierka verejnej správy SR za rok 2020
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
2
Úvod
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky (ďalej aj „správa“) je dokument o hospodárenís verejnými financiami krajiny, ktorý zostavuje a verejnosti prináša Ministerstvo financií SR 10. rok. Vôbec prvá správa tohto typu za verejný sektor Slovenska bola zostavená v roku 2012 za účtovné obdobie roku 2011. Cieľom bolo zmeniť dovtedy zaužívanú prax v štátnom reportingu, orientovanom zväčša na hodnotenie skutočnosti rozpočtu na hotovostnej báze. Ako každá výročná správa o hospodárení, aj Súhrnná výročná správa obsahuje (súhrnnú) účtovnú závierku, ktorá sa začala pravidelne zostavovať takisto od roku 2011, a ktorá je výsledkom reformy účtovníctva a výkazníctva štátu v predchádzajúcich rokoch.
Súhrnná výročná správa SR za rok 2020 je v poradí 10. výročnou správou, ktorá podáva informácie o stave a vývoji verejných financií na základe troch prelínajúcich sa zákonných noriem:
zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokiaľ ide o vymedzenie jej obsahu a termínov spracovania a predloženia na schválenie vláde a na informáciu Národnej rade SR(§ 29a),
zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý pre účtovné jednotky
verejnej správy, ktorými kapitoly štátneho rozpočtu, obce a vyššie územné celky, ustanovuje povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, pre Ministerstvo financií SR povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy (§ 22a),
ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý okrem údajov podľa zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej správy ustanovuje aj ďalšie údaje, ktoré súhrnná výročná správa obsahovať (čl. 9 ods. 5).
V správe sa prezentujú okrem salda a dlhu verejnej správy kvantifikovanom v metodike ESA aj ďalšie dôležité veličiny ako jednorazové vplyvy, štrukturálne saldo, čisté bohatstvo, čistý dlh, podmienené pasíva a podmienené aktíva, súhrnná účtovná závierka, hospodárenie podnikov štátnej správy.Za uplynulé roky vzrástol objem poskytovaných údajov a rozšírila sa paleta dokumentov pojednávajúca o verejných financiách, pribudlo napríklad hodnotenie pravidla vyrovnaného rozpočtu na základe tzv. fiškálneho kompaktu1, návrh rozpočtového plánu, ale aj ,,rozpočet pre ľudí“ a správa o očakávanej skutočnosti za príslušný rozpočtový rok. Zvyšujúce sa požiadavky na včasnosť, presnosť, spoľahlivosť a otvorenosť dát nesie so sebou aj dôraz na zrozumiteľnosť a vypovedaciu hodnotu dokumentov zaoberajúcich sa verejnými financiami. K tomuto trendu mala prispieť aj samotná Súhrnná výročná správa.
Osobitnú časť tejto správy vždy tvorí súhrnná účtovná závierka. Ide o typ závierky, ktorá sa nezverejňuje v žiadnom inom dokumente a je založená na agregácii účtovných závierok a následnej konsolidácii vzájomných vzťahov medzi subjektmi verejnej správy. Aj keď konsolidácia nie je úplná (nie je možné vždy eliminovať všetky vzájomné vzťahy vzhľadom na ich početnosť), v prípade majetku a rozhodujúcich položiek záväzkov, nákladov a výnosov ide o ich účtovnú hodnotu za takmer 8 000 organizácií súhrnného celku. V rámci neho sa vykazujú aj subjekty verejnej správy, aj finančné a nefinančné korporácie vlastnené štátom či územnou samosprávou. Výstupom zo súhrnnej účtovnej závierky pre účely odhadu čistého bohatstva je vlastné imanie súhrnného celku a podmienené pasíva a podmienené aktíva. Za rok 2020 je súhrnná účtovná závierka rozšírená o viaceré položky, s cieľom prezentovať rozhodujúce objemy majetku a záväzkov a ich ,,nositeľov“ v podobe konkrétnych organizácií (alebo ich skupín) štátu.
1 https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/fiskalny-kompakt/fiskalny-kompakt.html
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
3
Súhrnná výročná správa sa každoročne zostavuje v období druhého kola (september-október) notifikácie výsledkov hospodárenia verejnej správy za predchádzajúci rok. V danom čase dochádza k spresňovaniu údajov na základe auditovaných účtovných závierok veľkej časti subjektov verejnej správy (najmä o vplyv zmeny stavu pohľadávok a záväzkov) ako aj na základe pravidelných či benčmarkových revízií podľa metodiky ESA, prípadne o zapracované zistenia z dialógovej misie Eurostatu prebiehajúcej zväčša po jarnej notifikácii každý druhý rok.
Aj z tohto dôvodu sa Súhrnná výročná správa vo svojom porovnávaní orientuje primárne na medziročný vývoj skutočnosti, pričom odpočet hospodárenia oproti plánovanému rozpočtu je ponechaný na Štátny záverečný účet SR (zostavovaný v prvej polovici roka).
Predložená správa na viacerých miestach faktografickým spôsobom jednorazovo dokumentuje vývoj sledovaných veličín za uplynulých 10 rokov, vrátane ich revízií a podľa aktuálne platných metodík.
Rok 2020 bol štatisticky významný v podobe bezprecedentného vplyvu pandémie COVID-19.Došlo k silnému poklesu ekonomickej a spoločenskej aktivity, k poklesu príjmov smerujúcich do rozpočtu verejnej správy, k rastu verejných výdavkov na podporné schémy a nástroje, k rastu nezamestnanosti a k ,,prepísaniu“ rozpočtových východísk na nasledujúce roky. Z tohto dôvodu je porovnávanie bilancie verejnej správy medzi rokmi 2019 a 2020 silne poznačené neštandardným ekonomickým vývojom pod vplyvom externých faktorov.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
4
Štruktúra dokumentu:
Zhrnutie prezentuje najdôležitejšie údaje o hospodárení verejných financií Slovenskej republiky za rok 2020. Detailnejšie informácie možno nájsť v jednotlivých kapitolách správy.
Prvá kapitola prezentuje verejné financie z pohľadu sektorového členenia verejnej správy podľa metodiky ESA2010. Dôraz sa kladie na príspevok jednotlivých (skupín) subjektov verejnej správy k výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy a k jeho medziročnej zmene. Hlavnými údajmi tejto časti sú saldo a dlh verejnej správy podľa maastrichtských kritérií.
Druhá kapitola nadväzuje na prvú v hodnotení verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy. Pokiaľ sa však prvá kapitola zameriava striktne na údaje v metodike ESA2010 a na medziročné
porovnanie dosiahnutej skutočnosti, druhá kapitola hodnotí vývoj verejnej správy najmä z pohľadu
údajov, ktoré obsahovať súhrnná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tieto údaje prehlbujú analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy.
Tretia kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. V tejto časti je popísaná štruktúra a medziročné zmeny čistého bohatstva, v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený na popis hospodárenia podnikov štátnej správy.
Príloha č. 1 tabuľkovú podobu a viaže sa k tretej kapitole. Obsahuje zoznam podnikov štátnej správy s údajmi o ich výsledku hospodárenia, výške vlastného imania za posledné tri roky a o výške vlastníckeho podielu štátu v podnikoch.
Príloha č. 2 tabuľkovú podobu, obsahuje údaje o vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy s vyčíslením najdôležitejších zmien vo vlastnom imaní.
Príloha č. 3 predstavuje súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky za príslušný rok, ktorá je povinnou súčasťou tejto správy v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách. Za rok 2020 došlo k výraznej obmene štruktúry závierky tak, aby poskytovala väčší detail na rozhodujúce položky aktív, pasív a výsledku hospodárenia.
K správe je priložená aj elektronická príloha, ktorá sa viaže k prvej kapitole a je zverejnená len na internetovej stránke MF SR spolu s hlavným dokumentom. Elektronická príloha obsahuje štruktúru schodku verejnej správy a jeho financovanie v roku 2020 podľa jednotlivých skupín subjektov v metodike ESA2010 (prechod od hotovostného schodku ku schodku v metodike ESA2010).
Pri výpočte podielových ukazovateľov verejných financií boli použité údaje o HDP v bežných cenách, ktoré boli notifikované v rámci októbrovej notifikácie: 2020: 92 079 253 tis. eur, 2019: 94 048 033 tis. eur, 2018: 89 430 026 tis. eur. Oproti minuloročnej správe sa revidovali hodnoty HDP v časovom rade za roky 2017 - 2019, čo mohlo mať dopad na zmenu veľkosti podielových ukazovateľov na HDP v týchto rokoch.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
5
Zhrnutie
Schodok verejnej správy Slovenskej republiky vykázaný v jednotnej metodike (ESA2010) pre členské krajiny dosiahol v roku 2020 úroveň 5,5 % HDP (-5 061 841 tis. eur). Oproti predbežným výsledkom z jarnej notifikácie prezentovaným v Štátnom záverečnom účte, sa schodok znížil o 0,66 p. b. resp. o 546 923 tis. eur. Medziročná zmena salda tak dosiahla (po štandardnej revízii aj roku 2019) 4,17 p. b., čo predstavuje nárast schodku o 3 809 441 tis. eur.
Celkové príjmy verejnej správy za rok 2020 dosiahli 36 882 067 tis. eur (40,05 % HDP) a celkové výdavky verejnej správy dosiahli 41 943 908 tis. eur (45,55 % HDP) pri vyčíslenom HDP 92 079 253 tis. eur.
Hrubý dlh verejnej správy podľa metodiky ESA2010 k 31.12.2020 dosiahol 55 009 746 tis. eur (59,7 % HDP). Oproti jarnej notifikácii došlo k jeho zníženiu o 0,83 p. b., čo predstavuje 170 811 tis. eur. Medziročne sa dlh zvýšil o 11,6 p.b. v pomere k HDP, v nominálnom vyjadrení ide o 9 732 725 tis. eur.
V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2020 dosiahlo 17 krajín vyšší schodok a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ27 bol 6,9 % HDP (Slovensko schodok 5,5 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ27 bol 90,1 % HDP (Slovensko 59,7 % HDP) v roku 2020.
Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2020 hodnotu -2,4 % HDP a medziročne stúplo o 0,4 p. b. v pomere k HDP. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2019 zodpovedá štrukturálnej expanzii. V roku 2020 boli na základe princípov metodiky EK identifikované jednorazové vplyvy za 1,7 p.b. voči HDP. Prakticky všetky súviseli s pandémiou COVID-19. Odhadujú sa na 1 543 mil. eur, hlavne na podporu zamestnanosti v čase pandémie (o 773 mil. eur).
Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2020 zápornú hodnotu 412,26 % HDP. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil negatívny podiel na HDP o 286,73 p. b. Zníženie čistého bohatstva bolo spôsobené najmä medziročnou zmenou v implicitných záväzkoch (zmena -277,9 p. b.), ktoré zároveň tvoria najväčšiu časť záporného čistého bohatstva. K medziročnému zhoršeniu implicitných záväzkov v roku 2020 prispeli takmer úplne zmeny ovplyvňujúce záväzky zo starnutia populácie, ktoré narástli o 278,3 % HDP.
Hodnota aktív ako aj pasív súhrnného celku verejnej správy k 31.12.2020 bola74 917 353 tis. eur a medziročne sa zvýšili o 8 505 532 tis. eur. Zvýšenie bolo zapríčinené aj väčším počtom predložených účtovných závierok oproti roku 2019 (kedy platil legislatívny posun termínov pre účtovné jednotky, pričom súhrnná účtovná závierka tento posun nemala). Z aktív vzrástli najmä dlhodobý hmotný majetok (v podobe cestnej a diaľničnej infraštruktúry, budov, stavieb a poskytnutých preddavkov na nákup hmotného majetku). Naopak, znížila sa hodnota zásob. Z pasív (sa medziročne znížilo vlastné imanie pri súčasnom raste záväzkov. Vlastné imanie súhrnného celku medziročne pokleslo o 6 401 905 tis. eur.
Celkové náklady z výkazu ziskov a strát súhrnného celku dosiahli 66 760 892 tis. eur a celkové výnosy dosiahli 59 574 279 tis. eur. Medziročne boli vyššie náklady na transfery a osobné náklady. Vo výnosoch zaznamenali významný pokles dane a poplatky. Účtovný výsledok hospodárenia dosiahol -7 186 613 tis. eur, čo je prehĺbenie záporného výsledku medziročne o 6 107 858 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
6
1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA2010
V tejto kapitole prezentované výsledky hospodárenia s verejnými financiami podľa metodiky ESA20102, ktorú povinne uplatňujú všetky členské štáty EÚ. Kapitola obsahuje údaje, ktoré boli predmetom hodnotenia zo strany Európskeho štatistického úradu (Eurostatu) v rámci októbrovej notifikácie. Okrem výsledného salda príjmov a výdavkov a hodnoty hrubého dlhu verejnej správy sa analyzuje príspevok jednotlivých zložiek verejnej správy k saldu a pri analýze dlhu príspevok faktorov, ktoré vysvetľujú jeho medziročnú zmenu. Kapitola tiež obsahuje vysvetlenie rozdielov medzi jarnou a jesennou notifikáciou a porovnanie notifikovaných údajov o salde a dlhu verejnej správy za všetky členské krajiny Európskej únie.
Z dôvodu prehľadnosti opisu výsledkov hospodárenia verejnej správy za rok 2020 ako aj z dôvodu vykonanej rutinnej revízie predchádzajúcich rokov, v nasledovnom texte porovnávané len revidované hodnoty (saldo, dlh) za roky 2019 a 2018. Dôraz sa kladie na porovnávanie dosiahnutej skutočnosti za rok 2020 oproti roku 2019, pričom príjmy a výdavky pri skupine subjektov alebo konkrétnom subjekte verejnej správy z dôvodu väčšieho detailu opisované na nekonsolidovanej báze.
1.1.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov
Nariadenie Rady (ES) o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku stanovuje podrobné pravidlá pre organizovanie rýchleho a pravidelného vykazovania plánovaných a skutočných výsledkov hospodárenia s financiami verejnej správy. Podľa tohto nariadenia sa Európskej komisii (Eurostatu) predkladajú výsledky hospodárenia verejnej správy za uplynulé obdobie dvakrát ročne, prvýkrát do 1. apríla bežného roka (tzv. aprílová notifikácia) a aktualizované údaje druhýkrát do 1. októbra bežného roka (tzv. októbrová notifikácia).
Schodok hospodárenia, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2021 (6,16 % HDP) sa znížil v rámci jesennej notifikácie o 0,66 p. b., po zaokrúhlení na hodnotu 5,5 % revidovaného HDP. Najvýznamnejšie položky revízie schodku ukazuje nasledovná tabuľka.
Tab. 1 - Úpravy schodku za rok 2020 pri jesennej notifikácii v metodike ESA2010
Upravené položky
tis. eur
% HDP
Zdôvodnenie úprav
Schodok VS - apríl 20211)
-5 608 766
-6,16
Aktualizácia daňových príjmov
520 940
0,566
aktualizácia na základe daňových priznaní
Imputácia záväzku z priznanej COVID pomoci (program „Prvá pomoc“)
-224 313
-0,244
imputovaný záväzok UPSVaR zhoršujúci schodok za priznanú, ale k 31.12.2020 nevyplatenú COVID pomoc
Vplyv rizikových záruk za obchody Eximbanky
173 000
0,188
zmena v zaznamenaní rizikových záruk Eximbanky
Imputácia pohľadávky voči na refundáciu COVID pomoci
70 327
0,076
imputácia pohľadávky voči EÚ z dôvodu refundácie prostriedkov štátneho rozpočtu na COVID pomoc
Aktualizácia príjmov z odvodov v Sociálnej poisťovni
26 864
0,029
aktualizácia na základe zúčtovania sociálneho poistenia
Imputácia plnenia zo záruk v zmysle zákona 67/2020 Z. z. za poskytnuté úvery
-24 979
-0,027
predpokladaný objem zlyhaných COVID úverov, na ktoré bola poskytnutá záruka štátu
Vplyv zmeny výpočtu akruálnych úrokov štátneho dlhu
24 826
0,027
zmena zaznamenávania na základe aktualizácie metodiky výpočtu úrokov
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov
v Európskej únii (Ú. v. v platnom znení EÚ L 174, 26. 06. 2013).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
7
Tab. 1 - Úpravy schodku za rok 2020 pri jesennej notifikácii v metodike ESA2010
Upravené položky
tis. eur
% HDP
Zdôvodnenie úprav
Aktualizácia údajov z účtovných závierok
-8 939
-0,010
revízia aprílových údajov na základe riadnych účtovných závierok vybraných subjektov VS
Doplnenie záväzkov z poistných vzťahov v Sociálnej poisťovni
-6 327
-0,007
metodická zmena zaznamenávania určitých záväzkov Sociálnej poisťovne
Aktualizácia vplyvu dotácií na zelenú energiu
-3 724
-0,004
aktualizácia na základe podkladov od ÚRSO
Ostatné úpravy
-750
-0,001
aktualizácia príjmu z investičných dôchodkov
Schodok VS - október 2021
-5 061 841
-5,50
1) Percento schodku z aprílovej notifikácie je vyčíslené v pomere k HDP notifikovanom v apríli 2021. Zdroj: MF SR
Ostatné percentá sa vyčíslujú v pomere k HDP notifikovanom v októbri 2021.
Úprava3 hodnoty schodku verejnej správy vyčísleného v apríli v Štátnom záverečnom účte je pri jesennej notifikácii ovplyvnená aktualizáciami a metodickými zmenami. Aktualizácie každoročne sa opakujúce spresnenia zdrojových dát (napríklad príjem z daní a odvodov) alebo jednorazovo sa vyskytujúce úpravy v danom roku na základe zistenia nových skutočností. Metodickými zmenami rozumieme úpravy napríklad na základe rozhodnutia Eurostatu o posúdení zaznamenania predmetnej transakcie alebo na základe záverov dialógovej misie Eurostatu).
Vplyv metodických zmien bol pozitívny a predstavoval spolu 18 499 tis. eur resp. 0,02 % HDP. Vplyv aktualizácie údajov sa podieľal na úpravách pozitívne sumou 528 426 tis eur, čo prestavuje 0,6 % HDP.
Aktualizácie schodku verejnej správy pri jesennej notifikácii
aktualizácia údajov o výške akruálnych daní na základe daňových priznaní za rok 2020. Celkový vplyv aktualizácie príjmov z daní bol pozitívny v hodnote 520 940 tis. eur, z toho najväčší vplyv mala DPPO (471 509 tis. eur), DPFO (22 251 tis. eur), daň z motorových vozidiel (17 167 tis. eur), a osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach (14 319 tis. eur). Negatívne sa zmenila DPH o 6 966 tis. eur.
Výraznejšia revízia daňovo-odvodových príjmov medzi aprílovou a októbrovou notifikáciou ide na vrub najmä korporátnej dani. V apríli 2021 neboli dostupné údaje z daňových priznaní za rok 2020 a predpokladalo sa, že prepad bude podobný ako v kríze v roku 2009. Aktuálne čísla na základe takmer finálnych daňových priznaní za rok 2020 naznačujú, že vývoj nepriniesol očakávaný prepad korporátnej dane, avšak poukázal na výraznejšie rozdiely v štruktúre firiem. Produktívnych firiem, ktoré platia daň, je relatívne málo a ide skôr o väčšie subjekty. Práve tieto firmy zaplatili veľmi podobnú daňovú povinnosť ako v predkrízovom roku 2019 (Graf 1).
Graf 1: Pokles dane podľa veľkosti (medziročne)
Graf 2: Relatívna zmena daňovej povinnosti po sektoroch (2020 vs. 2019)
3 Aktualizácie spresňujú vyčíslené hodnoty príjmov, výdavkov alebo pohľadávok a záväzkov na základe údajov, ktoré v čase jarnej notifikácie objektívne nemohli byť k dispozícii. Ide napríklad o daňové priznania, výsledok zúčtovania sociálnych a zdravotných odvodov. V roku 2020 situáciu s ,,akruálnym“ zaznamenaním daní a odvodov komplikoval aj odklad ich platenia z dôvodu pandémie COVID-19.
Imputácie predstavujú takisto akrualizáciu údajov o hodnoty, ktoré ešte neboli predmetom štatistického vykazovania. Napríklad nový záväzok, nová pohľadávka, o ktorých sa podľa národnej metodiky neúčtuje ale podľa metodiky ESA2010 je nutné ich zohľadniť do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
8
Graf 1: Pokles dane podľa veľkosti (medziročne)
Graf 2: Relatívna zmena daňovej povinnosti po sektoroch (2020 vs. 2019)
Zdroj: Priznania DP, IFP
Sektorový pohľad nám ukazuje, že sa darí firmám s vysokou pridanou hodnotou. Sektory financií, energetiky a ťažby uspeli aj počas krízy. Vďaka silnej domácej spotrebe podporil korporátnu daň aj maloobchod. Prepadol sa priemysel, ktorý je napriek tomu oporou dane s 25 % podielom na celkovom výnose (Graf 2 a 3). Na opačnom konci sektory ako umenie, ubytovanie, reštaurácie a poľnohospodárstvo, kde je pridaná hodnota nižšia. Aj keď 44 - percentný prepad zaplatenej dane v ubytovaní a reštauráciách je výrazný, tento sektor dlhodobo generoval oveľa viac strát v porovnaní s ostatnými sektormi. Iný pohľad sa ukazuje cez porovnanie zmeny tržieb a zmeny dane. Sektory ako ubytovanie a reštaurácie, priemysel ale aj profesionálne služby mali menší pokles tržieb ako bol pokles dane (Graf 4).
Z pohľadu veľkosti firiem podľa objemu tržieb sa korporátna daň v roku 2020 udržala vďaka stabilným príjmom od najväčších platcov. Nadnárodné korporácie (veľké firmy) platili stabilné dane, veľké SME (SMEs s obratom nad 100 tis. eur) dokonca mierne narástli. Malé firmy (SMEs s obratom do 100 tis. eur) zaznamenali najvýraznejší prepad daňovej povinnosti (Graf 1). Tieto firmy pôsobia hlavne v daňovo menej výživných sektoroch (profesionálne služby, umenie, administratíva). Pokles daňovej povinnosti pre malé SME bol ale väčší vo všetkých sektoroch v porovnaní so strednými firmami.
aktualizácia príjmov z odvodov o 26 864 tis. eur patriacich do roku 2020 v Sociálnej poisťovni na základe zúčtovania sociálneho poistenia za predchádzajúci rok.
pozitívny vplyv prehodnotenia rizikových záruk v sume 173 000 tis. eur. V aprílovej notifikácii bol zaznamenaný negatívny vplyv na schodok verejnej správy vo výške 173 000 tis. eur z dôvodu poskytnutia záruky na poskytnuté úvery Kube. Na základe bližšieho skúmania detailných podmienok uplatnenia záruk boli obchodné prípady Eximbanky zo strany
Graf 3: Zmena daňovej povinnosti medzi rokmi 2020 a 2019 (mil. eur, nominálna zmena)
Graf 4: Vzťah poklesu zmeny daňovej povinnosti a zmeny tržieb (v %)
Zdroj: Priznania DP, IFP
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
9
ŠU SR vyhodnotené ako poistenie. Miera úverového rizika dlžníka sa pritom bude naďalej priebežne sledovať.
revízia zaznamenania zelenej energie o 3 724 tis. eur. V jarnej notifikácii bol zaznamenaný negatívny vplyv dotovania zelenej energie na schodok verejnej správy vo výške 86 093 tis. eur, ktorý bol vyčíslený Štatistickým úradom SR z verejne dostupných údajov distribučných spoločností. V jesennej notifikácii došlo k spresneniu údajov na základe podkladov od ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), takže celkový negatívny vplyv zaznamenania zelenej energie za rok 2020 sa zvýšil na sumu 89 817 tis. eur.
aktualizácia pohľadávok a záväzkov subjektov verejnej správy o 8 939 tis. eur, na základe predložených účtovných závierok po termíne jarnej notifikácie schodku a dlhu.
imputácia záväzku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za priznanú COVID pomoc v roku 2020 v sume 224 313 tis. eur, ktorá bola vyplatená v roku 2021 . V rámci opatrení zameraných na zníženie dopadu pandémie COVID-19 na zamestnancov vláda zaviedla program tzv. prvej pomoci. Tento program bol zameraný na podporu zamestnanosti počas obdobia trvania pandémie. UPSVaR začal s implementáciou programu v apríli 2020. Na základe údajov o vyplatených hotovostných benefitoch poskytnutých UPSVaR a údajov o priznaných benefitoch za rok 2020, bol vypočítaný rozdiel medzi priznanými a vyplateným benefitmi ako vplyv akrualizácie s negatívnym vplyvom na ESA schodok verejnej správy za rok 2020. Všetky dávky vyplývajúce z COVID programu Prvá pomoc vzťahujúce sa ešte na rok 2020, boli následne vyplatené v priebehu roka 2021.
imputácia pohľadávky voči za refundáciu vyplatenej COVID pomoci v sume 70 327 tis. eur. Imputácia tejto pohľadávky vecne súvisí s vyššie uvedenou imputáciou záväzku za priznanú a nevyplatenú COVID pomoc. Časť benefitov, ktoré budú vyplatené v budúcnosti bude následne štátu hotovostne refundovaná z EU zdrojov. Vecne a časovo súvisí refundácia s rokom 2020, preto pohľadávka zmierňuje negatívny vplyv záväzku UPSVaR.
vplyv zlyhaných COVID úverov a s nimi súvisiacich záruk odhadnutých v sume 24 979 tis. eur. Lex korona vo finančnej oblasti umožnila vznik viacerých schém pomoci:
-podľa § 25 zákona č 67/2020 Z. z. „Finančná pomoc na podporu udržania prevádzky v malých podnikoch alebo stredných podnikoch“ sa vystavujú záruky pre Eximbanku a SZRB ako poskytovateľov pomoci, ktorí poskytujú úvery. MF SR poskytuje na tieto úvery záruku v určitom percente, resp. úhradu úroku z úveru poskytnutého týmito sprostredkovateľmi.
-na základe § 25a zákona č. 67/2020 Z. z. bola čerpaná „Finančná pomoc na zabezpečenie likvidity malých podnikov, stredných podnikov alebo veľkých podnikov“ formou záruk Eximbanky a fondov spravovaných SIH, a. s. za úvery komerčných bánk. Ministerstvo financií SR vystavilo záruky na tieto záruky v určitom percente ich hodnoty, resp. na niektoré záruky sa použijú aj prostriedky formou kombinácie EŠIF a spolufinancovania.
V prípade týchto schém pomoci ide podľa metodiky ESA o poskytovanie štandardizovaných záruk, pri ktorých je potrebné v súlade s metodikou odhadnúť mieru nevymožiteľnosti pohľadávok z úverov. Táto miera nesplácania4 sa zároveň prejavuje v miere angažovanosti štátu na zlyhaných úveroch, čo negatívny vplyv na schodok (v podobe výdavkového kapitálového transferu).
Metodické zmeny výpočtu schodku verejnej správy pri jesennej notifikácii
vplyv zmeny výpočtu akruálnych úrokov o 24 826 tis. eur. Išlo o zmenu technického charakteru za účelom zabezpečenia konzistentnosti medzi viacerými štatistickými výstupmi o úrokoch, ktoré posudzuje Eurostat.
doplnenie záväzkov z poistných vzťahov (voči platiteľom poistného a príspevkov) v Sociálnej poisťovni do vplyvu na saldo v sume 6 327 tis. eur. Išlo o metodickú zmenu, kde boli doplnené
4 Keďže poskytnuté úvery v roku 2020 mali 12 mesiacov odklad splátok, bolo nutné mieru zlyhania úverov odhadnúť. Pre odhad zlyhania úverov sa vychádzalo z údajov NBS o percente zlyhaných úverov firiem a živnostníkov za roky 2007-2021, pričom sa brala do úvahy priemerná hodnota zlyhaných úverov za roky 2010-2014, keďže v tomto období sa naplno prejavili dôsledky finančnej krízy 2008-2009. COVID pandémia je obdobná výnimočná udalosť akou bola ekonomická kríza, preto sa do odhadu brali roky 2010-2014. Priemerné percento zlyhania predstavuje približne 8,27 %.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
10
záväzky z poistných vzťahov z titulu nemocenských dávok voči poistencom v základnom fonde nemocenského poistenia a záväzky z titulu uplatňovania náhrad dávok v nezamestnanosti inštitúciami členských štátov v zmysle čl. 65 ods. 6 a 7 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v základnom fonde poistenia v nezamestnanosti.
Dlh verejnej správy, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2020 (60,6 % HDP) po jesennej notifikácii klesol o 0,8 p. b. Jednotlivé revízie, popísané v nasledovnej tabuľke, spôsobili zníženie konsolidovaného dlhu verejnej správy za rok 2020 v absolútnom vyjadrení o 170 811 tis. eur (0,2 % HDP), a zároveň revízia HDP spôsobila zlepšenie podielu dlhu na HDP o 0,6 %.
Tab. 2 - Úpravy dlhu za rok 2020 pri jesennej notifikácii v metodike ESA2010
Upravené položky
tis. eur
% HDP Zdôvodnenie úprav
Maastrichtský dlh VS - apríl 2021
55 180 557
60,6
Štátny dlh
-173 000
-0,188
prehodnotenie prevzatia rizikovej záruky do dlhu
Štátny dlh
3 724
0,004
aktualizácia vplyvu zelenej energie
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.
-1 974
-0,002
aktualizácia výšky dlhodobých záväzkov z obchodného styku na základe tzv. 5. zberu výkazov
Ostatné malé jednotky miestne
1 050
0,001
aktualizácia na základe súvah
Dopravné podniky
-866
-0,001
aktualizácia na základe súvah
Zdravotnícke zariadenia ústredné
255
0,000
aktualizácia na základe súvah
Maastrichtský dlh VS - október 2021
55 009 746
59,7
Zdroj: MF SR
Najvýznamnejšia revízia v maastrichtskom dlhu sa udiala z dôvodu prehodnotenia prevzatia záruky Exportno-importnej banky SR do štátneho dlhu. Po analýze obchodov bola imputácia plnenia záruky vo výške 173 000 tis. eur z aprílovej notifikácie zrušená.
V oveľa menšej miere boli údaje o maastrichtskom dlhu revidované na základe aktualizácie údajov o záväzkoch z titulu podpory produkcie zelenej energie. Revízia spôsobila nárast hodnoty maastrichtského dlhu oproti jarnej notifikácii o 3 724 tis. eur. Z dôvodu podania definitívnych výkazov, súvah alebo finančných výkazov z tzv. 5. zberu prišlo k poklesu úrovne maastrichtského dlhu oproti jarnej notifikácii súhrnne o 1 535 tis. eur.
Tab. 3 - Vývoj schodku a dlhu sektora verejnej správy v období 10 rokov
v tis. eur
Skutočnosť
Ukazovateľ
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
mil. EUR
-3 089
-3 205