Súhrnná výročná správa
Slovenskej republiky
za rok 2020
Október 2021
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
1
Obsah
Úvod.........................................................................................................................................................
2
Zhrnutie....................................................................................................................................................
5
1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA2010.......................................................................
6
1.1.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov.....................................................
6
1.2. Saldo verejnej správy.................................................................................................................
11
1.3.Dlh verejnej správy....................................................................................................................
24
1.4.Čistý dlh verejnej správy...........................................................................................................
26
1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie.............................................
28
2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona
o rozpočtovej zodpovednosti..........................................................................................................
29
2.1.Bilancia rozpočtu verejnej správy..............................................................................................
29
2.1.1.Príjmy verejnej správy.......................................................................................................
30
2.1.2. Výdavky verejnej správy...................................................................................................
34
2.2.Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy........................................................
37
2.3.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..................................................
39
2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..........................................
40
2.3.2.Riadenie štátneho dlhu v roku 2020...................................................................................
40
3. Čisté bohatstvo...................................................................................................................................
41
3.1.Koncept čistého bohatstva.........................................................................................................
41
3.2.Odhad čistého bohatstva za rok 2020........................................................................................
42
3.2.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy...............................................................
43
3.2.2.Vlastné imanie podnikov štátnej správy............................................................................
45
3.2.3.Vlastné imanie Národnej banky Slovenska.......................................................................
53
3.2.4. Vývoj stavu vlastného imania podnikov štátnej správy za 10 rokov....................................
55
3.2.5.Implicitné záväzky.............................................................................................................
57
3.2.6.Podmienené záväzky..........................................................................................................
60
3.2.7.Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva.............................................................................
66
Zoznam skratiek.....................................................................................................................................
69
Slovník odborných pojmov....................................................................................................................
70
Prílohy:
Príloha č. 1 Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy
Príloha č. 2 Vlastné imanie podnikov štátnej správy
Príloha č. 3 Súhrnná účtovná závierka verejnej správy SR za rok 2020
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
2
Úvod
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky (ďalej aj „správa“) je dokument o hospodárenís verejnými financiami krajiny, ktorý zostavuje a verejnosti prináša Ministerstvo financií SR už 10. rok. Vôbec prvá správa tohto typu za verejný sektor Slovenska bola zostavená v roku 2012 za účtovné obdobie roku 2011. Cieľom bolo zmeniť dovtedy zaužívanú prax v štátnom reportingu, orientovanom zväčša na hodnotenie skutočnosti rozpočtu na hotovostnej báze. Ako každá výročná správa o hospodárení, aj Súhrnná výročná správa obsahuje (súhrnnú) účtovnú závierku, ktorá sa začala pravidelne zostavovať takisto od roku 2011, a ktorá je výsledkom reformy účtovníctva a výkazníctva štátu v predchádzajúcich rokoch.
Súhrnná výročná správa SR za rok 2020 je v poradí 10. výročnou správou, ktorá podáva informácie o stave a vývoji verejných financií na základe troch prelínajúcich sa zákonných noriem:
▪zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokiaľ ide o vymedzenie jej obsahu a termínov spracovania a predloženia na schválenie vláde a na informáciu Národnej rade SR(§ 29a),
▪zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý pre účtovné jednotky
verejnej správy, ktorými sú kapitoly štátneho rozpočtu, obce a vyššie územné celky, ustanovuje povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, pre Ministerstvo financií SR povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy (§ 22a),
▪ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý okrem údajov podľa zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej správy ustanovuje aj ďalšie údaje, ktoré má súhrnná výročná správa obsahovať (čl. 9 ods. 5).
V správe sa prezentujú okrem salda a dlhu verejnej správy kvantifikovanom v metodike ESA aj ďalšie dôležité veličiny ako sú jednorazové vplyvy, štrukturálne saldo, čisté bohatstvo, čistý dlh, podmienené pasíva a podmienené aktíva, súhrnná účtovná závierka, hospodárenie podnikov štátnej správy.Za uplynulé roky vzrástol objem poskytovaných údajov a rozšírila sa paleta dokumentov pojednávajúca o verejných financiách, pribudlo napríklad hodnotenie pravidla vyrovnaného rozpočtu na základe tzv. fiškálneho kompaktu1, návrh rozpočtového plánu, ale aj ,,rozpočet pre ľudí“ a správa o očakávanej skutočnosti za príslušný rozpočtový rok. Zvyšujúce sa požiadavky na včasnosť, presnosť, spoľahlivosť a otvorenosť dát nesie so sebou aj dôraz na zrozumiteľnosť a vypovedaciu hodnotu dokumentov zaoberajúcich sa verejnými financiami. K tomuto trendu mala prispieť aj samotná Súhrnná výročná správa.
Osobitnú časť tejto správy vždy tvorí súhrnná účtovná závierka. Ide o typ závierky, ktorá sa nezverejňuje v žiadnom inom dokumente a je založená na agregácii účtovných závierok a následnej konsolidácii vzájomných vzťahov medzi subjektmi verejnej správy. Aj keď konsolidácia nie je úplná (nie je možné vždy eliminovať všetky vzájomné vzťahy vzhľadom na ich početnosť), v prípade majetku a rozhodujúcich položiek záväzkov, nákladov a výnosov ide o ich účtovnú hodnotu za takmer 8 000 organizácií súhrnného celku. V rámci neho sa vykazujú aj subjekty verejnej správy, aj finančné a nefinančné korporácie vlastnené štátom či územnou samosprávou. Výstupom zo súhrnnej účtovnej závierky pre účely odhadu čistého bohatstva je vlastné imanie súhrnného celku a podmienené pasíva a podmienené aktíva. Za rok 2020 je súhrnná účtovná závierka rozšírená o viaceré položky, s cieľom prezentovať rozhodujúce objemy majetku a záväzkov a ich ,,nositeľov“ v podobe konkrétnych organizácií (alebo ich skupín) štátu.
1 https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/fiskalny-kompakt/fiskalny-kompakt.html
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
3
Súhrnná výročná správa sa každoročne zostavuje v období druhého kola (september-október) notifikácie výsledkov hospodárenia verejnej správy za predchádzajúci rok. V danom čase dochádza k spresňovaniu údajov na základe auditovaných účtovných závierok veľkej časti subjektov verejnej správy (najmä o vplyv zmeny stavu pohľadávok a záväzkov) ako aj na základe pravidelných či benčmarkových revízií podľa metodiky ESA, prípadne o zapracované zistenia z dialógovej misie Eurostatu prebiehajúcej zväčša po jarnej notifikácii každý druhý rok.
Aj z tohto dôvodu sa Súhrnná výročná správa vo svojom porovnávaní orientuje primárne na medziročný vývoj skutočnosti, pričom odpočet hospodárenia oproti plánovanému rozpočtu je ponechaný na Štátny záverečný účet SR (zostavovaný v prvej polovici roka).
Predložená správa na viacerých miestach faktografickým spôsobom jednorazovo dokumentuje vývoj sledovaných veličín za uplynulých 10 rokov, vrátane ich revízií a podľa aktuálne platných metodík.
Rok 2020 bol štatisticky významný v podobe bezprecedentného vplyvu pandémie COVID-19.Došlo k silnému poklesu ekonomickej a spoločenskej aktivity, k poklesu príjmov smerujúcich do rozpočtu verejnej správy, k rastu verejných výdavkov na podporné schémy a nástroje, k rastu nezamestnanosti a k ,,prepísaniu“ rozpočtových východísk na nasledujúce roky. Z tohto dôvodu je porovnávanie bilancie verejnej správy medzi rokmi 2019 a 2020 silne poznačené neštandardným ekonomickým vývojom pod vplyvom externých faktorov.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
4
Štruktúra dokumentu:
▪Zhrnutie prezentuje najdôležitejšie údaje o hospodárení verejných financií Slovenskej republiky za rok 2020. Detailnejšie informácie možno nájsť v jednotlivých kapitolách správy.
▪Prvá kapitola prezentuje verejné financie z pohľadu sektorového členenia verejnej správy podľa metodiky ESA2010. Dôraz sa kladie na príspevok jednotlivých (skupín) subjektov verejnej správy k výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy a k jeho medziročnej zmene. Hlavnými údajmi tejto časti sú saldo a dlh verejnej správy podľa maastrichtských kritérií.
▪Druhá kapitola nadväzuje na prvú v hodnotení verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy. Pokiaľ sa však prvá kapitola zameriava striktne na údaje v metodike ESA2010 a na medziročné
porovnanie dosiahnutej skutočnosti, druhá kapitola hodnotí vývoj verejnej správy najmä z pohľadu
údajov, ktoré má obsahovať súhrnná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tieto údaje prehlbujú analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy.
▪Tretia kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. V tejto časti je popísaná štruktúra a medziročné zmeny čistého bohatstva, v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený na popis hospodárenia podnikov štátnej správy.
▪Príloha č. 1 má tabuľkovú podobu a viaže sa k tretej kapitole. Obsahuje zoznam podnikov štátnej správy s údajmi o ich výsledku hospodárenia, výške vlastného imania za posledné tri roky a o výške vlastníckeho podielu štátu v podnikoch.
▪Príloha č. 2 má tabuľkovú podobu, obsahuje údaje o vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy s vyčíslením najdôležitejších zmien vo vlastnom imaní.
▪Príloha č. 3 predstavuje súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky za príslušný rok, ktorá je povinnou súčasťou tejto správy v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách. Za rok 2020 došlo k výraznej obmene štruktúry závierky tak, aby poskytovala väčší detail na rozhodujúce položky aktív, pasív a výsledku hospodárenia.
K správe je priložená aj elektronická príloha, ktorá sa viaže k prvej kapitole a je zverejnená len na internetovej stránke MF SR spolu s hlavným dokumentom. Elektronická príloha obsahuje štruktúru schodku verejnej správy a jeho financovanie v roku 2020 podľa jednotlivých skupín subjektov v metodike ESA2010 (prechod od hotovostného schodku ku schodku v metodike ESA2010).
Pri výpočte podielových ukazovateľov verejných financií boli použité údaje o HDP v bežných cenách, ktoré boli notifikované v rámci októbrovej notifikácie: 2020: 92 079 253 tis. eur, 2019: 94 048 033 tis. eur, 2018: 89 430 026 tis. eur. Oproti minuloročnej správe sa revidovali hodnoty HDP v časovom rade za roky 2017 - 2019, čo mohlo mať dopad na zmenu veľkosti podielových ukazovateľov na HDP v týchto rokoch.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
5
Zhrnutie
▪Schodok verejnej správy Slovenskej republiky vykázaný v jednotnej metodike (ESA2010) pre členské krajiny EÚ dosiahol v roku 2020 úroveň 5,5 % HDP (-5 061 841 tis. eur). Oproti predbežným výsledkom z jarnej notifikácie prezentovaným v Štátnom záverečnom účte, sa schodok znížil o 0,66 p. b. resp. o 546 923 tis. eur. Medziročná zmena salda tak dosiahla (po štandardnej revízii aj roku 2019) 4,17 p. b., čo predstavuje nárast schodku o 3 809 441 tis. eur.
Celkové príjmy verejnej správy za rok 2020 dosiahli 36 882 067 tis. eur (40,05 % HDP) a celkové výdavky verejnej správy dosiahli 41 943 908 tis. eur (45,55 % HDP) pri vyčíslenom HDP 92 079 253 tis. eur.
▪Hrubý dlh verejnej správy podľa metodiky ESA2010 k 31.12.2020 dosiahol 55 009 746 tis. eur (59,7 % HDP). Oproti jarnej notifikácii došlo k jeho zníženiu o 0,83 p. b., čo predstavuje 170 811 tis. eur. Medziročne sa dlh zvýšil o 11,6 p.b. v pomere k HDP, v nominálnom vyjadrení ide o 9 732 725 tis. eur.
V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2020 dosiahlo 17 krajín vyšší schodok a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ27 bol 6,9 % HDP (Slovensko schodok 5,5 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ27 bol 90,1 % HDP (Slovensko 59,7 % HDP) v roku 2020.
▪Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2020 hodnotu -2,4 % HDP a medziročne stúplo o 0,4 p. b. v pomere k HDP. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2019 zodpovedá štrukturálnej expanzii. V roku 2020 boli na základe princípov metodiky EK identifikované jednorazové vplyvy za 1,7 p.b. voči HDP. Prakticky všetky súviseli s pandémiou COVID-19. Odhadujú sa na 1 543 mil. eur, hlavne na podporu zamestnanosti v čase pandémie (o 773 mil. eur).
▪Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2020 zápornú hodnotu 412,26 % HDP. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil negatívny podiel na HDP o 286,73 p. b. Zníženie čistého bohatstva bolo spôsobené najmä medziročnou zmenou v implicitných záväzkoch (zmena -277,9 p. b.), ktoré zároveň tvoria najväčšiu časť záporného čistého bohatstva. K medziročnému zhoršeniu implicitných záväzkov v roku 2020 prispeli takmer úplne zmeny ovplyvňujúce záväzky zo starnutia populácie, ktoré narástli o 278,3 % HDP.
▪Hodnota aktív ako aj pasív súhrnného celku verejnej správy k 31.12.2020 bola74 917 353 tis. eur a medziročne sa zvýšili o 8 505 532 tis. eur. Zvýšenie bolo zapríčinené aj väčším počtom predložených účtovných závierok oproti roku 2019 (kedy platil legislatívny posun termínov pre účtovné jednotky, pričom súhrnná účtovná závierka tento posun nemala). Z aktív vzrástli najmä dlhodobý hmotný majetok (v podobe cestnej a diaľničnej infraštruktúry, budov, stavieb a poskytnutých preddavkov na nákup hmotného majetku). Naopak, znížila sa hodnota zásob. Z pasív (sa medziročne znížilo vlastné imanie pri súčasnom raste záväzkov. Vlastné imanie súhrnného celku medziročne pokleslo o 6 401 905 tis. eur.
▪Celkové náklady z výkazu ziskov a strát súhrnného celku dosiahli 66 760 892 tis. eur a celkové výnosy dosiahli 59 574 279 tis. eur. Medziročne boli vyššie náklady na transfery a osobné náklady. Vo výnosoch zaznamenali významný pokles dane a poplatky. Účtovný výsledok hospodárenia dosiahol -7 186 613 tis. eur, čo je prehĺbenie záporného výsledku medziročne o 6 107 858 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
6
1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA2010
V tejto kapitole sú prezentované výsledky hospodárenia s verejnými financiami podľa metodiky ESA20102, ktorú povinne uplatňujú všetky členské štáty EÚ. Kapitola obsahuje údaje, ktoré boli predmetom hodnotenia zo strany Európskeho štatistického úradu (Eurostatu) v rámci októbrovej notifikácie. Okrem výsledného salda príjmov a výdavkov a hodnoty hrubého dlhu verejnej správy sa analyzuje príspevok jednotlivých zložiek verejnej správy k saldu a pri analýze dlhu príspevok faktorov, ktoré vysvetľujú jeho medziročnú zmenu. Kapitola tiež obsahuje vysvetlenie rozdielov medzi jarnou a jesennou notifikáciou a porovnanie notifikovaných údajov o salde a dlhu verejnej správy za všetky členské krajiny Európskej únie.
Z dôvodu prehľadnosti opisu výsledkov hospodárenia verejnej správy za rok 2020 ako aj z dôvodu vykonanej rutinnej revízie predchádzajúcich rokov, sú v nasledovnom texte porovnávané už len revidované hodnoty (saldo, dlh) za roky 2019 a 2018. Dôraz sa kladie na porovnávanie dosiahnutej skutočnosti za rok 2020 oproti roku 2019, pričom príjmy a výdavky pri skupine subjektov alebo konkrétnom subjekte verejnej správy sú z dôvodu väčšieho detailu opisované na nekonsolidovanej báze.
1.1.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov
Nariadenie Rady (ES) o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku stanovuje podrobné pravidlá pre organizovanie rýchleho a pravidelného vykazovania plánovaných a skutočných výsledkov hospodárenia s financiami verejnej správy. Podľa tohto nariadenia sa Európskej komisii (Eurostatu) predkladajú výsledky hospodárenia verejnej správy za uplynulé obdobie dvakrát ročne, prvýkrát do 1. apríla bežného roka (tzv. aprílová notifikácia) a aktualizované údaje druhýkrát do 1. októbra bežného roka (tzv. októbrová notifikácia).
Schodok hospodárenia, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2021 (6,16 % HDP) sa znížil v rámci jesennej notifikácie o 0,66 p. b., po zaokrúhlení na hodnotu 5,5 % revidovaného HDP. Najvýznamnejšie položky revízie schodku ukazuje nasledovná tabuľka.
Tab. 1 - Úpravy schodku za rok 2020 pri jesennej notifikácii v metodike ESA2010
Upravené položky
tis. eur
% HDP
Zdôvodnenie úprav
Schodok VS - apríl 20211)
-5 608 766
-6,16
Aktualizácia daňových príjmov
520 940
0,566
aktualizácia na základe daňových priznaní
Imputácia záväzku z priznanej COVID pomoci (program „Prvá pomoc“)
-224 313
-0,244
imputovaný záväzok UPSVaR zhoršujúci schodok za priznanú, ale k 31.12.2020 nevyplatenú COVID pomoc
Vplyv rizikových záruk za obchody Eximbanky
173 000
0,188
zmena v zaznamenaní rizikových záruk Eximbanky
Imputácia pohľadávky voči EÚ na refundáciu COVID pomoci
70 327
0,076
imputácia pohľadávky voči EÚ z dôvodu refundácie prostriedkov štátneho rozpočtu na COVID pomoc
Aktualizácia príjmov z odvodov v Sociálnej poisťovni
26 864
0,029
aktualizácia na základe zúčtovania sociálneho poistenia
Imputácia plnenia zo záruk v zmysle zákona 67/2020 Z. z. za poskytnuté úvery
-24 979
-0,027
predpokladaný objem zlyhaných COVID úverov, na ktoré bola poskytnutá záruka štátu
Vplyv zmeny výpočtu akruálnych úrokov štátneho dlhu
24 826
0,027
zmena zaznamenávania na základe aktualizácie metodiky výpočtu úrokov
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov
v Európskej únii (Ú. v. v platnom znení EÚ L 174, 26. 06. 2013).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
7
Tab. 1 - Úpravy schodku za rok 2020 pri jesennej notifikácii v metodike ESA2010
Upravené položky
tis. eur
% HDP
Zdôvodnenie úprav
Aktualizácia údajov z účtovných závierok
-8 939
-0,010
revízia aprílových údajov na základe riadnych účtovných závierok vybraných subjektov VS
Doplnenie záväzkov z poistných vzťahov v Sociálnej poisťovni
-6 327
-0,007
metodická zmena zaznamenávania určitých záväzkov Sociálnej poisťovne
Aktualizácia vplyvu dotácií na zelenú energiu
-3 724
-0,004
aktualizácia na základe podkladov od ÚRSO
Ostatné úpravy
-750
-0,001
aktualizácia príjmu z investičných dôchodkov
Schodok VS - október 2021
-5 061 841
-5,50
1) Percento schodku z aprílovej notifikácie je vyčíslené v pomere k HDP notifikovanom v apríli 2021. Zdroj: MF SR
Ostatné percentá sa vyčíslujú v pomere k HDP notifikovanom v októbri 2021.
Úprava3 hodnoty schodku verejnej správy vyčísleného v apríli v Štátnom záverečnom účte je pri jesennej notifikácii ovplyvnená aktualizáciami a metodickými zmenami. Aktualizácie sú každoročne sa opakujúce spresnenia zdrojových dát (napríklad príjem z daní a odvodov) alebo jednorazovo sa vyskytujúce úpravy v danom roku na základe zistenia nových skutočností. Metodickými zmenami rozumieme úpravy napríklad na základe rozhodnutia Eurostatu o posúdení zaznamenania predmetnej transakcie alebo na základe záverov dialógovej misie Eurostatu).
Vplyv metodických zmien bol pozitívny a predstavoval spolu 18 499 tis. eur resp. 0,02 % HDP. Vplyv aktualizácie údajov sa podieľal na úpravách pozitívne sumou 528 426 tis eur, čo prestavuje 0,6 % HDP.
Aktualizácie schodku verejnej správy pri jesennej notifikácii
▪aktualizácia údajov o výške akruálnych daní na základe daňových priznaní za rok 2020. Celkový vplyv aktualizácie príjmov z daní bol pozitívny v hodnote 520 940 tis. eur, z toho najväčší vplyv mala DPPO (471 509 tis. eur), DPFO (22 251 tis. eur), daň z motorových vozidiel (17 167 tis. eur), a osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach (14 319 tis. eur). Negatívne sa zmenila DPH o 6 966 tis. eur.
Výraznejšia revízia daňovo-odvodových príjmov medzi aprílovou a októbrovou notifikáciou ide na vrub najmä korporátnej dani. V apríli 2021 neboli dostupné údaje z daňových priznaní za rok 2020 a predpokladalo sa, že prepad bude podobný ako v kríze v roku 2009. Aktuálne čísla na základe takmer finálnych daňových priznaní za rok 2020 naznačujú, že vývoj nepriniesol očakávaný prepad korporátnej dane, avšak poukázal na výraznejšie rozdiely v štruktúre firiem. Produktívnych firiem, ktoré platia daň, je relatívne málo a ide skôr o väčšie subjekty. Práve tieto firmy zaplatili veľmi podobnú daňovú povinnosť ako v predkrízovom roku 2019 (Graf 1).
Graf 1: Pokles dane podľa veľkosti (medziročne)
Graf 2: Relatívna zmena daňovej povinnosti po sektoroch (2020 vs. 2019)
3 Aktualizácie spresňujú už vyčíslené hodnoty príjmov, výdavkov alebo pohľadávok a záväzkov na základe údajov, ktoré v čase jarnej notifikácie objektívne nemohli byť k dispozícii. Ide napríklad o daňové priznania, výsledok zúčtovania sociálnych a zdravotných odvodov. V roku 2020 situáciu s ,,akruálnym“ zaznamenaním daní a odvodov komplikoval aj odklad ich platenia z dôvodu pandémie COVID-19.
Imputácie predstavujú takisto akrualizáciu údajov o hodnoty, ktoré ešte neboli predmetom štatistického vykazovania. Napríklad nový záväzok, nová pohľadávka, o ktorých sa podľa národnej metodiky neúčtuje ale podľa metodiky ESA2010 je nutné ich zohľadniť do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
8
Graf 1: Pokles dane podľa veľkosti (medziročne)
Graf 2: Relatívna zmena daňovej povinnosti po sektoroch (2020 vs. 2019)
Zdroj: Priznania DP, IFP
Sektorový pohľad nám ukazuje, že sa darí firmám s vysokou pridanou hodnotou. Sektory financií, energetiky a ťažby uspeli aj počas krízy. Vďaka silnej domácej spotrebe podporil korporátnu daň aj maloobchod. Prepadol sa priemysel, ktorý je napriek tomu oporou dane s 25 % podielom na celkovom výnose (Graf 2 a 3). Na opačnom konci sú sektory ako umenie, ubytovanie, reštaurácie a poľnohospodárstvo, kde je pridaná hodnota nižšia. Aj keď 44 - percentný prepad zaplatenej dane v ubytovaní a reštauráciách je výrazný, tento sektor dlhodobo generoval oveľa viac strát v porovnaní s ostatnými sektormi. Iný pohľad sa ukazuje cez porovnanie zmeny tržieb a zmeny dane. Sektory ako ubytovanie a reštaurácie, priemysel ale aj profesionálne služby mali menší pokles tržieb ako bol pokles dane (Graf 4).
Z pohľadu veľkosti firiem podľa objemu tržieb sa korporátna daň v roku 2020 udržala vďaka stabilným príjmom od najväčších platcov. Nadnárodné korporácie (veľké firmy) platili stabilné dane, veľké SME (SMEs s obratom nad 100 tis. eur) dokonca mierne narástli. Malé firmy (SMEs s obratom do 100 tis. eur) zaznamenali najvýraznejší prepad daňovej povinnosti (Graf 1). Tieto firmy pôsobia hlavne v daňovo menej výživných sektoroch (profesionálne služby, umenie, administratíva). Pokles daňovej povinnosti pre malé SME bol ale väčší vo všetkých sektoroch v porovnaní so strednými firmami.
▪aktualizácia príjmov z odvodov o 26 864 tis. eur patriacich do roku 2020 v Sociálnej poisťovni na základe zúčtovania sociálneho poistenia za predchádzajúci rok.
▪pozitívny vplyv prehodnotenia rizikových záruk v sume 173 000 tis. eur. V aprílovej notifikácii bol zaznamenaný negatívny vplyv na schodok verejnej správy vo výške 173 000 tis. eur z dôvodu poskytnutia záruky na poskytnuté úvery Kube. Na základe bližšieho skúmania detailných podmienok uplatnenia záruk boli obchodné prípady Eximbanky zo strany
Graf 3: Zmena daňovej povinnosti medzi rokmi 2020 a 2019 (mil. eur, nominálna zmena)
Graf 4: Vzťah poklesu zmeny daňovej povinnosti a zmeny tržieb (v %)
Zdroj: Priznania DP, IFP
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
9
ŠU SR vyhodnotené ako poistenie. Miera úverového rizika dlžníka sa pritom bude naďalej priebežne sledovať.
▪revízia zaznamenania zelenej energie o 3 724 tis. eur. V jarnej notifikácii bol zaznamenaný negatívny vplyv dotovania zelenej energie na schodok verejnej správy vo výške 86 093 tis. eur, ktorý bol vyčíslený Štatistickým úradom SR z verejne dostupných údajov distribučných spoločností. V jesennej notifikácii došlo k spresneniu údajov na základe podkladov od ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), takže celkový negatívny vplyv zaznamenania zelenej energie za rok 2020 sa zvýšil na sumu 89 817 tis. eur.
▪aktualizácia pohľadávok a záväzkov subjektov verejnej správy o 8 939 tis. eur, na základe predložených účtovných závierok po termíne jarnej notifikácie schodku a dlhu.
▪imputácia záväzku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za priznanú COVID pomoc v roku 2020 v sume 224 313 tis. eur, ktorá bola vyplatená v roku 2021 . V rámci opatrení zameraných na zníženie dopadu pandémie COVID-19 na zamestnancov vláda zaviedla program tzv. prvej pomoci. Tento program bol zameraný na podporu zamestnanosti počas obdobia trvania pandémie. UPSVaR začal s implementáciou programu v apríli 2020. Na základe údajov o vyplatených hotovostných benefitoch poskytnutých UPSVaR a údajov o priznaných benefitoch za rok 2020, bol vypočítaný rozdiel medzi priznanými a vyplateným benefitmi ako vplyv akrualizácie s negatívnym vplyvom na ESA schodok verejnej správy za rok 2020. Všetky dávky vyplývajúce z COVID programu Prvá pomoc vzťahujúce sa ešte na rok 2020, boli následne vyplatené v priebehu roka 2021.
▪imputácia pohľadávky voči EÚ za refundáciu vyplatenej COVID pomoci v sume 70 327 tis. eur. Imputácia tejto pohľadávky vecne súvisí s vyššie uvedenou imputáciou záväzku za priznanú a nevyplatenú COVID pomoc. Časť benefitov, ktoré budú vyplatené v budúcnosti bude následne štátu hotovostne refundovaná z EU zdrojov. Vecne a časovo súvisí refundácia s rokom 2020, preto pohľadávka zmierňuje negatívny vplyv záväzku UPSVaR.
▪vplyv zlyhaných COVID úverov a s nimi súvisiacich záruk odhadnutých v sume 24 979 tis. eur. Lex korona vo finančnej oblasti umožnila vznik viacerých schém pomoci:
-podľa § 25 zákona č 67/2020 Z. z. „Finančná pomoc na podporu udržania prevádzky v malých podnikoch alebo stredných podnikoch“ sa vystavujú záruky pre Eximbanku a SZRB ako poskytovateľov pomoci, ktorí poskytujú úvery. MF SR poskytuje na tieto úvery záruku v určitom percente, resp. úhradu úroku z úveru poskytnutého týmito sprostredkovateľmi.
-na základe § 25a zákona č. 67/2020 Z. z. bola čerpaná „Finančná pomoc na zabezpečenie likvidity malých podnikov, stredných podnikov alebo veľkých podnikov“ formou záruk Eximbanky a fondov spravovaných SIH, a. s. za úvery komerčných bánk. Ministerstvo financií SR vystavilo záruky na tieto záruky v určitom percente ich hodnoty, resp. na niektoré záruky sa použijú aj prostriedky formou kombinácie EŠIF a spolufinancovania.
V prípade týchto schém pomoci ide podľa metodiky ESA o poskytovanie štandardizovaných záruk, pri ktorých je potrebné v súlade s metodikou odhadnúť mieru nevymožiteľnosti pohľadávok z úverov. Táto miera nesplácania4 sa zároveň prejavuje v miere angažovanosti štátu na zlyhaných úveroch, čo má negatívny vplyv na schodok (v podobe výdavkového kapitálového transferu).
Metodické zmeny výpočtu schodku verejnej správy pri jesennej notifikácii
▪vplyv zmeny výpočtu akruálnych úrokov o 24 826 tis. eur. Išlo o zmenu technického charakteru za účelom zabezpečenia konzistentnosti medzi viacerými štatistickými výstupmi o úrokoch, ktoré posudzuje Eurostat.
▪doplnenie záväzkov z poistných vzťahov (voči platiteľom poistného a príspevkov) v Sociálnej poisťovni do vplyvu na saldo v sume 6 327 tis. eur. Išlo o metodickú zmenu, kde boli doplnené
4 Keďže poskytnuté úvery v roku 2020 mali 12 mesiacov odklad splátok, bolo nutné mieru zlyhania úverov odhadnúť. Pre odhad zlyhania úverov sa vychádzalo z údajov NBS o percente zlyhaných úverov firiem a živnostníkov za roky 2007-2021, pričom sa brala do úvahy priemerná hodnota zlyhaných úverov za roky 2010-2014, keďže v tomto období sa naplno prejavili dôsledky finančnej krízy 2008-2009. COVID pandémia je obdobná výnimočná udalosť akou bola ekonomická kríza, preto sa do odhadu brali roky 2010-2014. Priemerné percento zlyhania predstavuje približne 8,27 %.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
10
záväzky z poistných vzťahov z titulu nemocenských dávok voči poistencom v základnom fonde nemocenského poistenia a záväzky z titulu uplatňovania náhrad dávok v nezamestnanosti inštitúciami členských štátov EÚ v zmysle čl. 65 ods. 6 a 7 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v základnom fonde poistenia v nezamestnanosti.
Dlh verejnej správy, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2020 (60,6 % HDP) po jesennej notifikácii klesol o 0,8 p. b. Jednotlivé revízie, popísané v nasledovnej tabuľke, spôsobili zníženie konsolidovaného dlhu verejnej správy za rok 2020 v absolútnom vyjadrení o 170 811 tis. eur (0,2 % HDP), a zároveň revízia HDP spôsobila zlepšenie podielu dlhu na HDP o 0,6 %.
Tab. 2 - Úpravy dlhu za rok 2020 pri jesennej notifikácii v metodike ESA2010
Upravené položky
tis. eur
% HDP Zdôvodnenie úprav
Maastrichtský dlh VS - apríl 2021
55 180 557
60,6
Štátny dlh
-173 000
-0,188
prehodnotenie prevzatia rizikovej záruky do dlhu
Štátny dlh
3 724
0,004
aktualizácia vplyvu zelenej energie
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.
-1 974
-0,002
aktualizácia výšky dlhodobých záväzkov z obchodného styku na základe tzv. 5. zberu výkazov
Ostatné malé jednotky miestne
1 050
0,001
aktualizácia na základe súvah
Dopravné podniky
-866
-0,001
aktualizácia na základe súvah
Zdravotnícke zariadenia ústredné
255
0,000
aktualizácia na základe súvah
Maastrichtský dlh VS - október 2021
55 009 746
59,7
Zdroj: MF SR
Najvýznamnejšia revízia v maastrichtskom dlhu sa udiala z dôvodu prehodnotenia prevzatia záruky Exportno-importnej banky SR do štátneho dlhu. Po analýze obchodov bola imputácia plnenia záruky vo výške 173 000 tis. eur z aprílovej notifikácie zrušená.
V oveľa menšej miere boli údaje o maastrichtskom dlhu revidované na základe aktualizácie údajov o záväzkoch z titulu podpory produkcie zelenej energie. Revízia spôsobila nárast hodnoty maastrichtského dlhu oproti jarnej notifikácii o 3 724 tis. eur. Z dôvodu podania definitívnych výkazov, súvah alebo finančných výkazov z tzv. 5. zberu prišlo k poklesu úrovne maastrichtského dlhu oproti jarnej notifikácii súhrnne o 1 535 tis. eur.
Tab. 3 - Vývoj schodku a dlhu sektora verejnej správy v období 10 rokov
v tis. eur
Skutočnosť
Ukazovateľ
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
mil. EUR
-3 089
-3 205
-2 144
-2 370
-2 135
-2 092
-829
-905
-1 252
-5 062
ESA schodok
% HDP
-4,3
-4,4
-2,9
-3,1
-2,7
-2,6
-1,0
-1,0
-1,3
-5,5
mil. EUR
30 980
38 098
40 742
40 844
41 413
42 481
43 572
44 383
45 277
55 010
Maastrichtský dlh
% HDP
43,4
51,8
54,7
53,6
51,9
52,4
51,6
49,6
48,1
59,7
HDP v b. c.
mil. EUR
71 305
73 576
74 449
76 270
79 768
81 051
84 443
89 430
94 048
92 079
HDP v s. c.1)
zmena v %
2,8
1,9
0,7
2,6
4,8
2,1
3,0
3,7
2,5
-4,8
1) Údaje sú v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov s použitím referenčného roka 2015. Zdroj: Eurostat, ŠÚ SR
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
11
1.2. Saldo verejnej správy
Verejná správa SR na základe výsledkov jesennej notifikácie hospodárila v roku 2020 so schodkom 5 061 841 tis. eur (5,5 % HDP). Schodok v pomere k HDP za rok 2020 vzrástol oproti roku 2019 o 4,2 p. b.
Tab. 4 - Saldo verejnej správy podľa subsektorov (v ESA2010)
% HDP
% HDP
% HDP
tis. eur
ESA kód
2018
2019
2020
2020
1. Verejná správa
S.13
-1,0
-1,3
-5,5
-5 061 841
2. Ústredná štátna správa
S.1311
-1,2
-1,7
-6,1
-5 590 781
3. Miestna samospráva
S.1313
0,1
0,2
0,2
179 160
4. Fondy sociálneho zabezpečenia
S.1314
0,0
0,2
0,4
349 780
Hodnoty v tabuľke sú zaokrúhlené na jedno desatinné miesto Zdroj: Eurostat, ŠÚ SR
Miestna samospráva je totožná v národnej legislatíve s pojmom územná samospráva.
Z pohľadu sektorového členenia sa na schodku najviac podieľala ústredná správa a v rámci nej štátny rozpočet so schodkom 5 834 164 tis. eur, čo predstavuje oproti roku 2019 zhoršenie o 4 060 049 tis. eur. Deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu bolo spôsobené hlavne kompenzačnými opatreniami vlády na zníženie dopadov pandémie COVID-19. So schodkom hospodárili aj ďalšie subjekty verejnej správy napríklad Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. vo výške 87 861 tis. eur, zdravotnícke zariadenia ústrednej správy vo výške 47 352 tis. eur a Železnice Slovenskej republiky vo výške 10 050 tis. eur. Najvyššie prebytky v roku 2020 dosiahli Sociálna poisťovňa vo výške 222 488 tis. eur, obce a ich rozpočtové organizácie vo výške 140 673 tis. eur, štátne fondy vo výške 140 513 tis. eur, fondy verejného zdravotného poistenia vo výške 127 292 tis. eur, Národná diaľničná spoločnosť, a. s. vo výške 112 294 tis. eur a verejné vysoké školy vo výške 105 938 tis. eur.
Hospodárenie štátneho rozpočtu v medziročnom porovnaní
Štátny rozpočet reprezentujú rozpočtové organizácie ústrednej správy, ich príjmy a výdavky realizované prostredníctvom rozpočtových účtov, ako aj hospodárenie s ich samostatnými účtami, ďalej štátne finančné aktíva v správe Ministerstva financií SR a saldo účtu štátneho dlhu. Niektoré príjmy a výdavky štátneho rozpočtu podliehajú konsolidácii v rámci celej verejnej správy, preto sa tieto pozitívne a negatívne vplyvy na schodok štátneho rozpočtu eliminujú s prislúchajúcimi vplyvmi na ostatné subjekty verejnej správy. Zároveň príjmy a výdavky z EU zdrojov majú neutrálny vplyv na ESA schodok verejnej správy, preto sa pri medziročnom porovnávaní jednotlivých príjmov a výdavkov v súlade s metodikou ESA na nich neprihliada. V medziročnom porovnaní sa hospodárenie štátneho rozpočtu zhoršilo o 4 060 049 tis. eur.
Pozitívne vplyvy na schodok štátneho rozpočtu 2020 malo:
▪zlepšenie finančnej pozície voči rozpočtu EÚ oproti roku 2019 o 164 974 tis. eur5. Zlepšenie pozície voči rozpočtu EU bolo zapríčinené pozitívnejším vplyvom zaznamenania akrualizácie korekcií vo výške 325 985 tis. eur. Toto zlepšenie bolo čiastočne kompenzované negatívnejším vplyvom zaznamenania hotovostných korekcií vo výške 161 011 tis. eur. Na druhej strane sa oproti roku 2019 zvýšil odvod do rozpočtu EU okrem vlastných zdrojov o 127 166 tis. eur z hodnoty 750 226 tis. eur na 877 392 tis. eur.
▪nárast daňových príjmov z osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií6 a z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach spolu o 20 131 tis. eur,
5 Vplyv EU tokov na ESA schodok musí byť neutrálny, preto vplyv na schodok verejnej správy majú len prípadné hotovostné korekcie a vplyv akrualizácie korekcií. Hotovostné EU príjmy a výdavky sa neutralizujú zaznamenaním vyrovnávajúcej položky EU tokov na schodok, ktorá predstavuje rozdiel medzi hotovostnými príjmami a výdavkami zo zdroja EU.
6 Zákonom č. 384/2011 Z. z.sa zaviedol osobitný odvod, ktorého cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie a prispieť tak k tomu, aby sa podieľali na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňové subjekty, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz. Predpis bol zrušený predpisom 353/2020 Z. z.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
12
▪hospodárenie štátnych finančných aktív (ŠFA) v tomto roku bolo po znížení o konsolidované toky porovnateľné s hospodárením predchádzajúceho roka. Zlepšenie nekonsolidovaného hospodárenia ŠFA v roku 2020 o 1 551 341 tis. eur bolo zapríčinené presunom výdavkov zo štátneho rozpočtu na zmiernenie následkov pandémie Covid-19 vo výške 1 554 919 tis. eur. Celkový vplyv prevodu rozpočtových prostriedkov na účty ŠFA na schodok verejnej správy bol pritom nulový. Hospodárenie ŠFA skončilo nakoniec s pozitívnym výsledkom, pretože väčšina z týchto prevedených prostriedkov sa v roku 2020 nepoužila na výdavky. Na schodok ŠFA malo pozitívny vplyv oproti roku 2019 aj to, že sa v roku 2020 nerealizovali výdavky na oddlženie zdravotníckych zariadení7 (negatívny vplyv oddlžovania na nekonsolidované ŠFA v roku 2019 bol 259 301 tis. eur. Po konsolidácii je ale vplyv oddlžovania zdravotníckych zariadení na schodok verejnej správy neutrálny). Najväčším negatívnym vplyvom na nekonsolidovaný schodok ŠFA bol uskutočnený vklad do základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 198 000 tis. eur, ktorý bol preklasifikovaný na výdavkový kapitálový transfer. Tento ESA výdavok bol kompenzovaný prijatým transferom Všeobecnej zdravotnej poisťovne s kladným vplyvom na jej hospodárenie.
Tieto pozitívne vplyvy na schodok štátneho rozpočtu boli výrazne eliminované nasledovnými negatívnymi
vplyvmi:
▪medziročný nárast hotovostného schodku štátneho rozpočtu v súvislosti s realizáciou výdavkov na zmiernenie následkov pandémie COVID-19. Čiastočne budú tieto výdavky refundované z EU zdrojov a vplyv na schodok verejnej správy mala preto len časť výdavkov hradená z národných zdrojov.
V kapitole Ministerstva obrany to bolo predovšetkým navýšenie výdavkov na špeciálny materiál o 86 304 tis. eur z dôvodu realizácie celoplošného testovania a medziročne boli vyššie poskytnuté bežné transfery príspevkovým organizáciám kapitoly o 52 790 tis. eur. Rovnako v kapitole Ministerstva zdravotníctva boli vyššie bežné transfery príspevkovým organizáciám o 46 530 tis. eur. Uvedené navýšenie bolo spojené s výdavkami pre nemocnice v súvislosti s pandémiou. Kapitola Ministerstva školstva poskytla medziročne vyššie bežné transfery verejným vysokým školám o 119 519 tis. eur, ktoré súvisí s poskytnutím dodatočných prostriedkov na zvládnutie pandemickej situácie. V kapitole Správa štátnych hmotných rezerv bolo vynaložených v roku 2020 107 449 tis. eur na doplnenie a tvorbu pohotovostných zásob, čo bolo o 106 105 tis. eur viac ako v roku 2019. Zo štátneho rozpočtu sa zvýšili aj dávky jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám, z toho najmä ostatné dávky poskytované štátom z kapitoly Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny o 232 353 tis. eur a peňažné príspevky na kompenzáciu o 828 258 tis. eur určené na podporu zamestnanosti najmä v rámci opatrenia Prvá pomoc. Transfery zo štátneho rozpočtu z kapitoly Ministerstva hospodárstva nefinančným subjektom na podporu podnikania medziročne vzrástli o 214 982 tis. eur.
▪medziročným nárastom miezd a poistného vo výške 346 594 tis. eur, ktoré bolo ovplyvnené predovšetkým zvýšením platov štátnych zamestnancov (v štátnozamestnaneckom aj služobnom pomere) a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 10 % s účinnosťou od 1. januára 2020. Toto zvýšenie sa týkalo aj platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov.
Rovnako boli v roku 2020 boli vyplatené odmeny zdravotníckym pracovníkom, vojakom, policajtom, hasičom a zamestnancom zariadení sociálnych služieb a ďalších pracovníkov, ktorí pracovali v boji s pandémiou COVID-19 v I. línii a v červenej zóne
▪nárast hotovostného schodku štátneho rozpočtu v súvislosti s realizáciou výdavkov na zmiernenie následkov pandémie COVID-19. Čiastočne budú tieto výdavky refundované z EU zdrojov a vplyv na schodok verejnej správy mala preto len časť výdavkov hradená z národných zdrojov.
7 Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/22174/2
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
13
V kapitole Ministerstva obrany to bolo predovšetkým navýšenie výdavkov na špeciálny materiál o 86 304 tis. eur z dôvodu realizácie celoplošného testovania a medziročne boli vyššie poskytnuté bežné transfery príspevkovým organizáciám kapitoly o 52 790 tis. eur. Rovnako v kapitole Ministerstva zdravotníctva boli vyššie bežné transfery príspevkovým organizáciám o 46 530 tis. eur. Uvedené navýšenie bolo spojené s výdavkami pre nemocnice v súvislosti s pandémiou.
Kapitola Ministerstva školstva poskytla medziročne vyššie bežné transfery verejným vysokým školám o 119 519 tis. eur, ktoré súvisí s poskytnutím dodatočných prostriedkov na zvládnutie pandemickej situácie. V kapitole Správa štátnych hmotných rezerv bolo vynaložených v roku 2020 107 449 tis. eur na doplnenie a tvorbu pohotovostných zásob, čo bolo o 106 105 tis. eur viac ako v roku 2019.
Zo štátneho rozpočtu sa zvýšili aj dávky jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám, z toho najmä ostatné dávky poskytované štátom z kapitoly Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny o 232 353 tis. eur a peňažné príspevky na kompenzáciu o 828 258 tis. eur určené na podporu zamestnanosti najmä v rámci opatrenia Prvá pomoc. Transfery zo štátneho rozpočtu z kapitoly Ministerstva hospodárstva nefinančným subjektom na podporu podnikania medziročne vzrástli o 214 982 tis. eur.
▪Transfery územnej samospráve boli medziročne vyššie o 321 259 tis. eur, z toho bežné 298 134 tis. eur a kapitálové 23 125 tis. eur. Bežné transfery predstavovali najmä úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy (rast o 184 061 tis. eur) a ostatné transfery (rast o 114 073 tis. eur). Najväčšie medziročné zvýšenie týchto výdavkov smerujúcich do územnej samosprávy zaznamenalo Ministerstvo vnútra SR 122 830 tis. eur, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 93 609 tis. eur a Ministerstvo kultúry SR 49 245 tis. eur.
▪zhoršenie akruálnych príjmov z daní (bez ŠFA) o 304 835 tis. eur, z ktorých najvýraznejšie medziročne klesli príjmy zo spotrebných daní o 139 719 tis. eur , daň z príjmov právnických osôb o 67 853 tis. eur a daň z príjmov fyzických osôb o 42 942 tis. eur. Dôvodom bol pokles ekonomickej aktivity, zahraničného obchodu, vynútený lockdown a prepad spotreby obyvateľstva.
▪transfery Sociálnej poisťovni vo výške 969 865 tis. eur a zdravotným poisťovniam vo výške 168 000 tis. eur, tieto transfery sa v rámci verejnej správy vykonsolidovali. V roku 2019 na rozdiel od roku 2020 nebolo nutné tieto výdavky zo štátneho rozpočtu do poisťovní z dôvodu nedostatku zdrojov realizovať.
▪príjmy štátneho rozpočtu z ESA dividend zaznamenali medziročný pokles o 45 859 tis. eur, ale naopak superdividenda, ktorá nie je ESA príjmom bola vyššie o 40 288 tis. eur.
▪vplyv zaznamenania transakcií v súvislosti zo zelenou energiou bol medziročne negatívnejší o 115 410 tis. eur, imputované výdavkové subvencie na zelenú energiu sa medziročne zvýšili o 168 220 tis. eur, čo bolo čiastočne kompenzované vyššími imputovanými daňovými príjmami zo zelenej energie o 52 810 tis. eur.
▪časové rozlíšenie prijatých a platených úrokov, disážia a prémie v štátnom dlhu malo z dôvodu prijatých vyšších prémií z emitovaných štátnych dlhopisov v porovnaní s rokom 2019 negatívny vplyv vyšší o 194 341 tis. eur (v roku 2019 bol negatívny vplyv vo výške 50 478 tis. eur a v roku 2020 negatívny vplyv vo výške 244 819 tis. eur).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
14
Tab. 5 - Schodok verejnej správy podľa jednotlivých (skupín) subjektov
v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet po novele ŠR
Medziročný
Rozdiel S-R
2018
2019
2020
2020
rozdiel
2020
1
2
3
4
5=3-2
6=3-4
Ústredná správa, z toho
-1 065 255
-1 568 781
-5 590 781
-9 899 647
-4 022 000
-4 308 866
Štátny rozpočet1)
-1 498 741
-1 774 115
-5 834 164
-9 833 796
-4 060 049
-3 999 632
Príspevkové organizácie
2 002
22 675
34 154
-5 862
11 479
-40 016
Štátne fondy
101 098
87 162
140 513
97 664
53 351
-42 849
Eximbanka SR
13 776
4 414
2 026
1 100
-2 388
-926
Obchodné spoločnosti štátu
-17 711
-44 207
2 548
-113 696
46 755
-116 244
z toho:
0
0
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
9 541
10 110
112 294
22 660
102 184
-89 634
JAVYS, a.s.
7 324
403
8 578
-15 024
8 175
-23 602
MH Invest, s.r.o.
-10 990
-3 448
-1 429
-6 552
2 019
-5 123
MH Manažment, a.s.
-8 055
-2 644
-3 619
-2 115
-975
1 504
SIH a investičné fondy SIH-u
-4 149
-829
-5 475
0
-4 646
5 475
Slovenská konsolidačná, a.s.
951
1 575
-9 337
-16 356
-10 912
-7 019
Železnice Slovenskej republiky
537
718
-10 050
-26 983
-10 768
-16 933
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
-12 221
-39 517
-87 861
-73 172
-48 344
14 689
Verejné vysoké školy
30 982
-4 406
105 938
-44 042
110 344
-149 980
Zdravotnícke zariadenia
213 109
-51 277
-47 352
-43 558
3 925
3 794
Ostatné subjekty ústrednej správy2)
90 230
190 973
5 556
42 543
-185 417
36 987
Územná samospráva, z toho
129 280
145 837
179 160
-195 950
33 323
-375 110
Obce a ich rozpočtové organizácie
-29 323
55 868
140 673
-226 701
84 805
-367 374
VÚC a ich rozpočtové organizácie
102 822
45 582
7 735
13 888
-37 847
6 153
Príspevkové organizácie obcí
5 482
1 491
5 734
4 948
4 243
-786
Príspevkové organizácie VÚC
2 630
1 546
7 609
8 560
6 063
951
Dopravné podniky
10 990
32 438
4 572
7 124
-27 866
2 552
Zdravotnícke zariadenia
44 319
-6 703
9 003
-3 769
15 706
-12 772
Ostatné subjekty územnej samosprávy
-7 640
15 615
3 834
0
-11 781
-3 834
Fondy sociálneho zabezpečenia
31 041
170 544
349 780
70 220
179 236
-279 560
Sociálna poisťovňa
24 670
50 352
222 488
69 322
172 136
-153 166
Verejné zdravotné poistenie
6 371
120 192
127 292
898
7 100
-126 394
Schodok verejnej správy spolu
-904 934
-1 252 400
-5 061 841
-10 025 377
-3 809 441
-4 963 536
% z HDP
-1,0
-1,3
-5,5
-11,6
-4,2
-6,1
1) Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu Zdroj: MF SR
2) Ostatné subjekty ústrednej správy zahŕňajú: Rozhlas a televíziu Slovenska, Slovenský pozemkový fond, Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, neziskové organizácie ústrednej správy a ostatné ústredné podniky.
Nasledujúci text hodnotí skutočne dosiahnuté saldo vybraných skupín subjektov verejnej správy alebo konkrétnych subjektov za rok 2020 a jeho medziročnú zmenu. Porovnanie skutočnosti roku 2020 s rozpočtom 2020 je predmetom Štátneho záverečného účtu SR8.
8
https://www.mfsr.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/statny-zaverecny-ucet-sr/
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
15
Príspevkové organizácie ústrednej správy
ESA prebytok príspevkových organizácií ústrednej správy (132 subjektov) za rok 2020 dosiahol hodnotu 34 154 tis. eur, v porovnaní s rokom 2019 bol vyšší o 11 479 tis. eur. K zvýšeniu ESA prebytku podstatnou mierou prispel najmä medziročný nárast pohľadávok o 6 729 tis. eur, pričom v predchádzajúcom roku bol medziročný pokles o 7 467 tis. eur, čiže celková zmena pohľadávok za posledné dva roky je nárast o 14 196 tis. eur. Najvýznamnejší nárast bol u Centra vedecko technických informácií SR za pohľadávky z prístupu do databáz (elektronické informačné zdroje) v celkovej výške 6 361 tis. eur za národný projekt NISPEZ IV (Informačný systém výskumu a vývoja – prístupy do databáz pre potreby výskumných inštitúcií). V predchádzajúcom roku nebol tento projekt obnovený, takže pohľadávky boli 0 eur.
Štátne fondy
Štátne fondy hospodárili v roku 2020 s prebytkom 140 513 tis. eur, čo predstavuje zlepšenie výsledku hospodárenia oproti roku 2019 o 53 351 tis. eur. Najväčší vplyv na tento výsledok má hospodárenie Environmentálneho fondu, ktorý zlepšil hospodárenie medziročne o 57 498 tis. eur. Je to spôsobené najmä vyšším medziročným príjmom z predaja emisií reálne spotrebovaných v ekonomike v roku 2020 o 26 954 tis. eur z dôvodu zvýšenia cien za emisné povolenky o 2,04 eura za povolenku oproti roku 2019. V roku 2020 bol tento príjem vo výške 141 093 tis. eur. Na strane výdavkov malo pozitívny vplyv na hospodárenie nižšie medziročne čerpanie kapitálových transferov o 22 610 tis. eur, ktoré bolo určené prevažne obciam na budovanie kanalizácií a vodovodov a realizáciu opatrení na zvyšovanie energetickej účinnosti verejných budov.
K lepšiemu hospodáreniu o 10 344 tis. eur v porovnaní s rokom 2019 prispel aj Národný jadrový fond, ktorý však aj napriek tomu dosiahol schodok 1 507 tis. eur. Zlepšené medziročné hospodárenie je spôsobené najmä nárastom pohľadávok o 14 037 tis. eur na úroveň 342 tis. eur v dôsledku toho, že v roku 2019 nastala medziročná zmena vo vykazovaní povinných príspevkov od prevádzkovateľov a podľa nariadenia vlády č. 22/2019 sa ustanovilo, že povinné príspevky sú splatné raz ročne do 1.12. príslušného kalendárneho roka (v minulosti boli splatné do 31. 1. nasledujúceho roka).
Štátny fond rozvoja bývania hospodáril s prebytkom 40 425 tis. eur, čo však predstavuje medziročné zhoršenie o 14 491 tis. eur. Je to najmä z dôvodu, že v minulom roku boli dočerpané prostriedky z IROP a IROP II určené na obnovu bytových budov v dôsledku čoho v roku 2020 medziročne klesli príjmy na grantoch a transferoch o 66 325 tis. eur. Samotné prostriedky z EÚ zdrojov sme však každoročne vylučovali (v roku 2019 suma 54 044 tis. eur), a tak sa granty a transfery medziročne znížili o 12 281 tis. eur, čo predstavuje hodnotu spolufinancovania zo ŠR.
Obchodné spoločnosti ústrednej správy
Obchodné spoločnosti ústrednej správy dosiahli úhrnom medziročné zlepšenie hospodárenia o 46 755 tis. eur oproti roku 2019. V rámci tejto zložky verejnej správy je vykazované hospodárenie celkovo za 10 subjektov, pričom v rozhodujúcej miere sa na výsledku podieľajú najmä spoločnosti v oblasti dopravy a dopravnej infraštruktúry ako sú Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. a Železnice Slovenskej republiky.
Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) dosiahla v roku 2020 ESA prebytok 112 294 tis. eur, čo
predstavuje medziročné zlepšenie o 102 184 tis. eur. Na túto skutočnosť pozitívne vplýval nárast hotovostných príjmov o 37 660 tis. eur a súčasný pokles hotovostných výdavkov o 90 362 tis. eur. Z príjmov zaznamenali nárast predovšetkým príjmy z grantov a transferov zo štátneho rozpočtu celkom o 159 779 tis. eur. Bežné transfery zo ŠR boli v roku 2020 navýšené o 39 978 tis. eur rozpočtovým opatrením MF SR z dôvodu kompenzácie negatívneho vplyvu pandémie COVID-19 na výnosy NDS. V zmysle tohto rozpočtového opatrenia je kapitola MDV SR povinná vrátiť tieto finančné prostriedky v prípade ich nevyčerpania na určený účel. Kapitálové transfery zo ŠR vzrástli o 119 801 tis. eur a boli poukázané v zmysle Zmluvy o poskytnutí dotácií a jej dodatkov z rozpočtovej kapitoly MDV SR. Tento nárast bol výrazne redukovaný poklesom grantov z programu CEF o 15 319 tis. eur a poklesom príjmov z refundácií z EŠIF a spolufinancovania zo ŠR spolu o 91 754 tis. eur, z dôvodu nižších investičných výdavkov financovaných z EŠIF.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
16
Dlhodobý rastúci trend príjmov z predaja výrobkov, tovarov a služieb bol v roku 2020 prerušený, keď NDS zaznamenala pokles tržieb o 15 345 tis. eur. Tržby z vybraného mýta medziročne klesli o 5,13 %, tržby z diaľničných známok sa znížili o 10,09 %, keď sa predalo o 1 211 tis. ks eDZ menej. Dôvodom bolo zníženie mobility občanov a medzinárodného tranzitu cez naše územie v dôsledku protipandemických opatrení v súvislosti s COVID-19.
Celkové bežné výdavky klesli o 29 643 tis. eur vplyvom nižších výdavkov na opravu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest (o 19 488 tis. eur) a nižších výdavkov na zabezpečenie zmlúv na nájmy a vecné bremená pri projektoch PPP D4/R7 (o 6 353 tis. eur). Mzdové a odvodové výdavky naopak vzrástli spolu o 5 648 tis. eur z dôvodu nárastu počtu zamestnancov o 3,95 % oproti roku 2019 (o 71 zamestnancov v absolútnom vyjadrení). Výdavky na obstaranie kapitálových aktív dosiahli hodnotu 451 363 tis. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 60 719 tis. eur. Najvyššie investičné výdavky v roku 2020 boli vynaložené na stavby diaľnic a rýchlostných ciest D1 Prešov západ – Prešov juh (87 100 tis. eur), D3 Čadca Bukov – Svrčinovec (72 200 tis. eur), D1 Hubová – Ivachnová (53 900 tis. eur)R2 Mýtna – Lovinobaňa (45 600 tis. eur) a R4 Prešov – severný obchvat I. etapa (33 600 tis. eur). Na ESA prebytok negatívne vplýval pokles pohľadávok o 36 559 tis. eur súvisiacich predovšetkým s realizáciou systému elektronického mýta, opäť z dôvodu poklesu tržieb spôsobený znížením mobility.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) hospodárili v roku 2020 so schodkom 10 050 tis. eur, čo
predstavovalo zhoršenie hospodárenia oproti predchádzajúcemu roku o 10 768 tis. eur. V roku 2020 zaznamenali ŽSR medziročný pokles príjmov o 83 328 tis. eur a výdavkov o 61 746 tis. eur. Na celkovom poklese príjmov sa vo významnej miere podieľala prebiehajúca pandémia COVID-19, čo sa prejavilo znížením príjmov od dopravcov za železničnú infraštruktúru, príjmov z predaja trakčnej energie a tiež nižších príjmov z ostatných činností (z ubytovania, zo vzdelávania). Poklesli aj príjmy z nákladnej prepravy. Pokles kapitálových príjmov o 29 716 tis. eur bol spôsobený tým, že v roku 2019 sa zrealizoval predaj administratívnej budovy v Košiciach Finančnému riaditeľstvu a v roku 2020 mala spoločnosť ostatné príjmy z predaja majetku na porovnateľnej úrovni. Výpadok nedaňových príjmov bol krytý navýšením prevádzkovej dotácie z titulu COVID-19 vo výške 18 145 tis. eur. Aj napriek tomuto navýšeniu príjmy z grantov a transferov zaznamenali klesajúcu tendenciu podobne ako v predchádzajúcich obdobiach a to o sumu 24 229 tis. eur.
Nárast prijatých bežných transferov zo štátneho rozpočtu o 5 591 tis. eur a nárast zálohových platieb z programu CEF (Nástroj na prepájanie Európy) o 3 767 tis. eur viazaných na zmluvné projekty na podporu investícií do budovania novej dopravnej infraštruktúry a modernizácie železničných tratí existujúcej dopravnej infraštruktúry bol kompenzovaný poklesom kapitálových príjmov z refundácií a spolufinancovania zo ŠR o 33 631 tis. eur. Na základe platnej Zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry (ZPŽI) bola ŽSR poskytnutá kompenzácia finančných dopadov spojených so znížením úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre pre nákladných dopravcov a dodatkom k ZPŽI mimoriadny transfer s účelovo viazanými prostriedkami na sanáciu výdavkov priamo implikovaných vznikom pandémie súvisiacej s COVID-19 vo výške 22 500 tis. eur.
Vplyv pandémie, výpadok príjmov a v neposlednom rade i nižšie dotácie mali za následok medziročný pokles celkových výdavkov o 61 746 tis. eur, z toho bežné výdavky o 29 684 tis. eur a kapitálové výdavky o 32 062 tis. eur. Úsporu výdavkov na energie a materiál na opravu a údržbu infraštruktúry čiastočne eliminoval nárast výdavkov na osobné náklady. Zvýšené výdavky na mzdy a poistné súviseli nielen s vývojom kolektívneho vyjednávania pre rok 2020, kedy sa dohodlo zvýšenie tarifnej mzdy zamestnancov, ale aj so zvýšením minimálnej mzdy a mzdových zvýhodnení za nočnú prácu, za prácu v sobotu a v nedeľu, za sťažený výkon práce a pracovnú pohotovosť.
Nižší príjem z grantov a transferov sa prejavil aj na strane výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív, ktoré poklesli medziročne o 32 062 tis. eur.
Na ESA schodok pozitívne vplýval nárast pohľadávok o 2 429 tis. eur a zároveň pokles záväzkov o 6 997 tis. eur. Najviac rástli ostatné pohľadávky o sumu 3 404 tis. eur z dôvodu zaúčtovania pohľadávky za stavebné práce na administratívnej budove pre Finančné riaditeľstvo, ktorá bude vysporiadaná po podpise Dohody a nárast daňových pohľadávok predpísaním nadmerného odpočtu z DPH. V záväzkoch sa najviac prejavil pozitívny vplyv na schodok v poklese záväzkov o 7 269 tis. eur voči dodávateľom
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
17
v nadväznosti na nečerpanie výdavkov (z toho najviac pokles krátkodobých investičných záväzkov z titulu úhrady zádržného).
Hospodárenie Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ŽSSK) v roku 2020 dosiahlo schodok
87 861 tis. eur a oproti roku 2019 sa zhoršilo o 48 344 tis. eur. Medziročný nárast príjmov z grantov a transferov o 71 647 tis. eur bol kompenzovaný poklesom nedaňových príjmov o 39 605 tis. eur. Z dôvodu rastúceho vplyvu COVID-19 a s ním spojených obmedzení vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave v priebehu roka 2020 sa redukovali dopravné výkony v nadväznosti na znížený dopyt po vlakovej doprave (pokles o 5,9 %). Tržby od cestujúcich poklesli takmer o polovicu oproti predchádzajúcemu roku. V tejto súvislosti bol ZSSK na vysporiadanie nekrytej straty v zmysle Dodatku k Zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme poskytnutý bežný transfer vo výške 49 699 tis. eur ako kompenzácia negatívneho vplyvu pandémie na hospodárenie a finančnú stabilitu spoločnosti.
V rámci Operačného programu Doprava boli uzatvorené nové zmluvy o poskytnutí NFP pre projekty zamerané na modernizáciu vozového parku pre prímestskú a regionálnu verejnú železničnú osobnú dopravu v rámci IDS, čo spôsobilo aj nárast príjmov z medzinárodných grantov o 728 tis. eur.
Nárast nákladov a s tým spojených výdavkov negatívne ovplyvnil hospodárenie spoločnosti. Zvýšenie mzdových zvýhodnení v zmysle vládneho balíčka a pozitívneho výsledku kolektívneho vyjednávania malo finančný dopad na medziročný rast tarifných miezd, prémií a poistného pre vybrané profesie (o 9 059 tis. eur) i napriek skutočnosti, že boli krátené úväzky a značná časť administratívnych zamestnancov vykonávala prácu v podobe „home office“. Tento rast bol eliminovaný úsporou v objeme čerpania výdavkov na spotrebu elektrickej trakčnej energie, spotrebu motorovej nafty pre trakčné účely a poplatkami za železničnú dopravnú cestu. V spojitosti s opatreniami proti šíreniu nákazy sa vo zvýšenej miere opravovali železničné koľajové vozidlá a dezinfikovali vlakové súpravy. Napriek kríze spoločnosť pokračovala v obnovovaní vozového parku (rušne, vozne, vlakové súpravy). Z dôvodu vyššieho čerpania dotácií na príjmoch boli recipročne zvýšené bežné výdavky (o 3 031 tis. eur) a kapitálové výdavky (o 22 738 tis. eur).
Pozitívny vplyv na schodok mal medziročný nárast pohľadávok o 5 898 tis. eur, z toho sumu 5 490 tis. eur tvoria pohľadávky zo zálohových platieb v zmysle nákupných zmlúv na obstaranie nových motorových jednotiek pre ozubnicovú železnicu a na dodanie dieselových motorových jednotiek a elektrických jednotiek.
Tento pozitívny vplyv z časového rozlíšenia pohľadávok a záväzkov bol eliminovaný imputovaním výdavkov financovaných prostredníctvom faktoringu vo výške 71 559 tis. eur, čo významne ovplyvnilo celkové saldo subjektu v metodike ESA2010. Ďalším negatívnym vplyvom bol nárast záväzkov o 48 087 tis. eur. Medziročne došlo k nárastu na účtoch dodávateľov a nevyfakturovaných dodávok hlavne v súvislosti s modernizáciou vozového parku v rámci OPII. Najvýznamnejšiu položku tvorí nákup 4 ks elektrických jednotiek „Panter“ od dodávateľa ŠKODA TRANSPORTATION, CZ v hodnote 43 600 tis. eur. Ekologické elektrické jednotky boli obstarané v rámci Integrovaného dopravného systému zameraného na obnovu parku železničných koľajových vozidiel pre prímestskú a regionálnu železničnú osobnú dopravu, v roku 2020 pre trenčiansky a žilinský región.
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. (JAVYS) zlepšila svoje hospodárenie oproti roku 2019
o 12 497 tis. eur, keď dosiahla v roku 2020 prebytok 8 578 tis. eur. Celkové príjmy spoločnosti medziročne vzrástli o 8 980 tis. eur. Hlavné činnosti JAVYS boli kryté z príjmov z úhrad za nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (nárast o 1 744 tis. eur) a grantov a transferov poskytnutých z Národného jadrového fondu a z Medzinárodného fondu na podporu odstavenia JE V1 v Jaslovských Bohuniciach – BIDSF (spolu nárast o 7 278 tis. eur). Na zlepšenie hospodárenia spoločnosti vplýval aj pokles bežných a kapitálových výdavkov spolu o 1 569 tis. eur. Z bežných výdavkov zaznamenali pokles najmä výdavky na tovary a služby o 3 304 tis. eur. Dôvodom bol posun realizácie projektov spojených s vyraďovaním jadrových zariadení, resp. záverečnou časťou jadrovej energetiky do budúcich období. Tento pozitívny efekt bol čiastočne eliminovaný nárastom mzdových a odvodových výdavkov o 2 403 tis. eur v súvislosti s plošným navýšením tarifných tried v nadväznosti na platnú Kolektívnu zmluvu.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
18
ESA prebytok bol ovplyvnený negatívne nárastom záväzkov o 1 141 tis. eur (najmä krátkodobých záväzkov z obchodného styku, ktoré sa viažu k činnostiam vyraďovania jadrových elektrární V1 a A1) a pozitívne nárastom pohľadávok o 1 417 tis. eur (najmä daňových) a ESA úpravou v sume 4 321 tis. eur: Touto úpravou sa z výdavkov spoločnosti vylučuje čiastka predstavujúca 99 % z povinných platieb uhradených Národnému jadrovému fondu (NJF). Podľa metodiky ESA sa tieto povinné platby nepovažujú za výdavok, ale za šetrenie na budúce vyraďovanie rádioaktívnych zariadení. JAVYS má na tieto prostriedky v budúcnosti nárok, a teda táto čiastka predstavuje finančnú operáciu. Zvyšné 1 % z povinných platieb zostáva výdavkom JAVYS-u a príjmom NJF.
Slovenská konsolidačná, a. s. dosiahla v roku 2020 ESA schodok 9 337 tis. eur, čo predstavuje zhoršenie
hospodárenia o 10 912 tis. eur oproti roku 2019. Spoločnosť, ako poverená osoba pre konsolidáciu pohľadávok verejného sektora, zaznamenala pokles príjmov hlavne v kategórii iné nedaňové príjmy o 4 115 tis. eur, kde eviduje príjmy z realizácie pohľadávok prevzatých zo sektora verejnej správy. Súčasne medziročne vzrástli bežné výdavky spoločnosti o 7 650 tis. eur. O tento nárast sa najviac pričinili výdavky na tovary a služby, a to hlavne z dôvodu vyplácania trov konaní exekúcií v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Dividendy vyplatené akcionárovi Ministerstvu financií SR dosiahli sumu 3 144 tis. eur, čo predstavuje mierny nárast o 216 tis. eur.
Verejné vysoké školy
Verejné vysoké školy zlepšili svoje hospodárenie oproti roku 2019 o 110 344 tis. eur a za rok 2020 dosiahli prebytok 105 938 tis. eur. Zlepšenie na strane príjmov bolo spôsobené vyššími grantmi a transfermi o 123 890 tis. eur určenými na rekonštrukcie vysokoškolských domovov a na krytie dôsledkov pandemickej situácie. Zároveň dochádzalo k vyššiemu čerpaniu prostriedkov zo zdrojov EÚ a k spolufinancovaniam projektov presunutých z minulých rokov. Oproti minulému roku sa taktiež zvýšili iné nedaňové príjmy prevažne z refundácii o 39 692 tis. eur. Tieto pozitívne vplyvy boli čiastočne neutralizované nižšími príjmami z administratívnych a iných poplatkov o 29 017 tis. eur. Ide najmä o príjmy z predaja služieb ako napr. ubytovanie, stravovacie služby a pod., keďže počas pandémie boli vysoké školy dlhodobo zatvorené a vyučovalo sa dištančne a v tomto období nemohli mať zisk z týchto činností. Na strane výdavkov mali pozitívny vplyv na hospodárenie nižšie výdavky na tovary a služby oproti roku 2019 o 27 097 tis. eur. Negatívne na hospodárenie vplývali vyššie výdavky na mzdy a poistné odvody z dôvodu valorizácie platov zamestnancov o 38 306 tis. eur. Bežné a kapitálové výdavky medziročne narástli o 15 261 tis. eur najmä z dôvodu čerpania prostriedkov na rekonštrukcie vysokoškolských študentských domovov a ďalšej infraštruktúry vysokých škôl.
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy a územnej samosprávy
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy dosiahli na základe jesennej notifikácie výšku schodku
47 352 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku došlo k miernemu zlepšeniu v celkovom hospodárení o 3 925 tis. eur. Zdravotnícke zariadenia dosiahli hotovostný schodok vo výške 30 937 tis. eur, čo predstavovalo zhoršenie hospodárenia oproti predchádzajúcemu roku o 55 tis. eur (išlo najmä o zvýšené výdavky na mzdy, odvody a tovary a služby v súvisiace s riešením protipandemických opatrení). Najväčší vplyv na zhoršenie hospodárenia oproti hotovostnému schodku predstavoval nárast celkových záväzkov o 27 984 tis. eur (v roku 2019 bol nárast záväzkov vo výške 88 686 tis. eur, ktorý súvisel najmä s predpisom penále voči Sociálnej poisťovni, ktoré boli predmetom oddlženia až v roku 2020).
V príspevkových organizáciách, ktoré tvoria najväčšiu skupinu zdravotníckych zariadení z pohľadu právnej formy, došlo medziročne k nárastu záväzkov o 30 584 tis. eur. Na jednej strane došlo k nárastu záväzkov voči dodávateľom o 74 803 tis. eur, na druhej strane z dôvodu oddlžovania došlo k poklesu záväzkov za poistné odvody voči Sociálnej poisťovni o 50 584 tis. eur. Na celkové hospodárenie mala vplyv aj revízia údajov za preradené účtovné jednotky do sektora verejnej správy (išlo o spoločnosť Kúpele Sliač, a. s. a spoločnosť Biont, a. s.), kde v roku 2020 bol negatívny vplyv revízie vo výške 3 429 tis. eur (v roku 2019 predstavovala revízia pozitívny vplyv vo výške 23 974 tis. eur). Pozitívny vplyv na hospodárenie mal nárast pohľadávok vo výške 27 567 tis. eur, išlo predovšetkým o pohľadávky voči zdravotným poisťovniam za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy dosiahli v roku 2020 prebytok 9 003 tis. eur, oproti roku
2019 došlo k zlepšeniu hospodárenia o 15 706 tis. eur. Najvýraznejší vplyv na zlepšenie hospodárenia
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
19
v roku 2020 mal pokles celkových záväzkov o 6 140 tis. eur (oproti roku 2019 došlo k zlepšeniu o 14 743 tis. eur), išlo predovšetkým o zníženie záväzkov v súlade s Koncepciou oddlženia zdravotníckych zariadení (došlo k odpusteniu dlhu voči Sociálnej poisťovni). Pozitívny vplyv na hospodárenie mal aj nárast pohľadávok o 4 271 tis. eur, išlo predovšetkým o nárast pohľadávok voči zdravotným poisťovniam za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v príspevkových organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov.
Ostatné subjekty ústrednej správy9
Hospodárenie ostatných subjektov ústrednej správy malo celkový pozitívny vplyv na saldo verejnej správy.
Spolu zaznamenali prebytok v sume 5 556 tis. eur, čo však predstavuje zhoršenie oproti roku 2019 o 185 417 tis. eur.
V rámci skupiny ostatných ústredných podnikov s najvyšším schodkom v roku 2020 hospodárila spoločnosť Debitum, a. s. (109 337 tis. eur), čo bolo výrazne ovplyvnené odkúpením pohľadávok Sociálnej
poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam a ich súčasným odpustením v roku 2020 v súlade s Koncepciou oddlženia. Na schodok jednotky verejnej správy, ktorou je Debitum, a.s., malo odpustenie pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam negatívny vplyv. Tento negatívny vplyv oddlženia je na úrovni celej verejnej správy eliminovaný pozitívnym vplyvom na schodok zdravotníckych zariadení z dôvodu poklesu ich záväzkov voči Sociálnej poisťovni. Oddlženie zdravotníckych zariadení má celkový neutrálny vplyv na verejnú správu.
Rozhlas a televízia Slovenska medziročne zhoršila svoje hospodárenie o 12 547 tis. eur a v roku 2020
dosiahla schodok 2 845 tis. eur. Negatívny vplyv mali nižšie daňové príjmy o 7 931 tis. eur, ktoré vznikli prijatím novely zákona o úhrade za služby verejnosti (314/2019 Z. z.), ktorá oslobodila od 1. 1. 2020 od platenia úhrady poberateľov dôchodkových dávok a dávok v hmotnej núdzi. Príjmy z grantov a transferov medziročne klesli o 9 783 tis. eur z dôvodu nižších príjmov z kompenzácii o 6 810 tis. eur, nižších príjmov zo zmluvy so štátom o 1 471 tis. eur a nižších ostatných príjmov (najmä príjmy z eurofondov) o 1 502 tis. eur. Na druhej strane pozitívne na hospodárenie pôsobili nižšie výdavky za tovary a služby o 4 743 tis. eur, čo bolo spôsobené najmä nižšími platbami za nákupy licenčných práv a nižšími výdavkami na výrobu predovšetkým televízneho programu formou príspevkov externým dodávateľom.
Slovenský pozemkový fond hospodáril s prebytkom 15 750 tis. eur, čo je vyšší prebytok oproti roku 2019
o 6 660 tis. eur, z dôvodu poklesu záväzkov o 8 918 tis. eur. Bolo to spôsobené tým, že v roku 2019 bol zúčtovaný predpis na prerozdelenie hospodárskeho výsledku za rok 2018 podľa uznesenia vlády SR č. 594 vo výške 4 500 tis. eur a v roku 2020 boli tieto finančné prostriedky odvedené na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a daný záväzok bol splnený.
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA) zaznamenala zhoršenie hospodárenia
o 8 751 tis. eur oproti roku 2019, keď dosiahla prebytok 41 744 tis. eur. Negatívny vplyv na hospodárenie mal pokles celkových príjmov o 7 978 tis. eur a súčasný nárast celkových výdavkov o 18 672 tis. eur. Hlavným zdrojom príjmov sú príjmy z povinného poplatku za udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré dosiahli hodnotu 88 546 tis. eur (pokles o 7 896 tis. eur). Pokles príjmov z poplatku sa odvíjal od poklesu spotreby, resp. poklesu objemu ropy a ropných výrobkov dovezených alebo uvedených do daňového voľného obehu z dôvodu pretrvávajúcej situácie v dôsledku pandémie COVID-19. Nárast celkových výdavkov súvisel s rastom výdavkov na obmenu, skladovanie a udržiavanie núdzových zásob o 16 431 tis. eur z dôvodu zvýšenia ceny za skladovanie núdzových zásob o inflačnú doložku a s rastom daňových výdavkov o 2 771 tis. eur. Na zmiernení uvedených negatívnych dopadov mal podiel pokles záväzkov o 9 025 tis. eur, najmä krátkodobých záväzkov z obchodného styku.
Štátne neziskové organizácie dosiahli v roku 2020 prebytok 56 762 tis. eur, čo predstavuje lepší výsledok
oproti roku 2019 o 45 410 tis. eur. Tento výsledok je spôsobený najmä navýšením počtu subjektov v skupine ústredných neziskových organizácií štátu, keďže do ústrednej správy pribudol Fond na podporu športu, ktorý hospodáril s prebytkom 31 620 tis. eur z dôvodu nevyčerpania finančných prostriedkov určených pre podporu športu. Pozitívny vplyv malo aj zlepšené hospodárenie Fondu na podporu umenia, ktorý medziročne lepšie hospodáril o 9 621 tis. eur z dôvodu vyššieho transferu z Ministerstva kultúry SR.
9 Ostatné subjekty ústrednej správy zahŕňajú: Rozhlas a televíziu Slovenska, Slovenský pozemkový fond, Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, neziskové organizácie ústrednej správy a ostatné ústredné podniky.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
20
Územná samospráva
Územná samospráva ako celok dosiahla prebytok 179 160 tis. eur, čo predstavuje medziročné zlepšenie
salda oproti roku 2019 o 33 323 tis. eur (v roku 2019 dosiahla prebytok 145 837 tis. eur).
Obce a vyššie územné celky boli prijatými protiepidemiologickými opatreniami proti šíreniu COVID-19 dotknuté tak ako aj iné subjekty najmä vo finančnej oblasti. Územné samosprávy začali čeliť výrazne zvýšeným výdavkom a značným stratám príjmov. Výpadky v príjmoch sa odzrkadlili v poukázanom výnose z podielovej dane, t. j. dane z príjmov fyzických osôb (výpadok bol nakoniec miernejší ako sa očakávalo na začiatku pandémie). Ako kompenzácia očakávaných výpadkov príjmov spôsobených pandémiou boli viacerým obciam a vyšším územným celkom poskytnutá návratná finančná výpomoc zo štátnych finančných aktív v celkovej sume 151 919 tis. eur.
Obce sa na výsledku hospodárenia celej územnej samosprávy podieľali prebytkom 140 673 tis. eur, čo
predstavovalo zlepšenie oproti roku 2019 o 84 805 tis. eur. K pozitívnemu vývoju salda obcí prispel vyšší medziročný nárast celkových príjmov (o 210 432 tis. eur) ako bol nárast celkových výdavkov (o 127 781 tis. eur). Obce v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali mierny nárast celkových daňových príjmov o sumu 50 282 tis. eur pri celkovom príjme 2 841 624 tis. eur (napriek očakávanému prepadu príjmu z DzPFO z dôvodu prepadu ekonomiky), z toho najmä príjmy z grantov a transferov vzrástli o 246 110 tis. eur. Z bežných transferov obcí najväčšiu časť tvorili transfery na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy. V oblasti príjmov z miestnych daní, z dôvodu uzatvorenia prevádzok verejného stravovania a zákazu organizovania kultúrnych a spoločenských podujatí nastal pre obce pokles príjmov za daň za užívanie verejného priestranstva o 2 707 tis. eur.
Šírenie pandémie si vyžiadalo zvýšené náklady na zabezpečenie preventívnych opatrení. Medziročne narástli bežné výdavky na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania (o 159 992 tis. eur) a s tým súvisiace daňové odvody a odvody do fondov sociálneho a zdravotného poistenia (o 33 988 tis. eur). Refundácia výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami a celoplošným testovaním vyvolala nárast výdavkov na bežné transfery o 31 514 tis. eur (najmä transfery dopravným podnikom a príspevkovým organizáciám). Medziročnú úsporu 17 671 tis. eur na tovaroch a službách dosiahli obce napriek tomu, že sa vo zvýšenej miere čerpali prostriedky na zabezpečenie dezinfekčných a ochranných prostriedkov, oblečenia, pomôcok, na upratovanie a dezinfekciu priestorov.
Pandémia pozastavila čerpanie kapitálových výdavkov, ktoré medziročne klesli o sumu 78 842 tis. eur, z toho výdavky na obstarávanie kapitálových aktív poklesli o sumu 75 198 tis. eur, nielen v súvislosti s pandémiou, ale aj z dôvodu časového posunu realizácie projektov spolufinancovaných z prostriedkov EŠIF a súvisiaceho procesu obstarávania. V prípade dokončených významnejších projektov v predchádzajúcom roku je porovnávacia báza vyššia, pričom kapitálové výdavky sa vyznačujú často ,,skokovým“ efektom. Z tohto pohľadu mala medziročne najvyšší pokles realizácia nových stavieb. Kým v roku 2019 sa rozmohlo vo veľkom budovanie nájomných bytových domov, tak pre rok 2020 sa tento proces obmedzil iba na čiastočné obnovy a rekonštrukcie. Napriek poklesu kapitálových výdavkov obce investovali finančné prostriedky do budovania cyklotrás pre bezpečnú a ekologickú dopravu, do rekonštrukcií mostov, miestnych komunikácií, kanalizácií a čističiek odpadových vôd, do revitalizácie verejných priestranstiev, budovali sa centrá sociálnych služieb, dokončila sa veľká modernizácia Dúbravsko-karloveskej električkovej radiály v Bratislave. Ďalšie investície boli použité na rekonštrukcie materských a základných škôl a obnovu odborných učební a na projekty sociálnej inklúzie.
Medzi ďalšie negatívne faktory ovplyvňujúce saldo hospodárenia patril nárast záväzkov o 27 736 tis. eur (na osobné náklady o 14 329 tis. eur v nadväznosti na prijaté opatrenia v odmeňovaní zamestnancov verejnej správy, voči orgánom sociálneho a zdravotného poistenia o 10 411 tis. eur, nárast ostatných dlhodobých aj krátkodobých záväzkov a prijatých preddavkov o 7 399 tis. eur) a nárast záväzkov z obstarávania kapitálových aktív prostredníctvom lízingu. Nárast pohľadávok z nedaňových príjmov o sumu 7 200 tis. eur čiastočne eliminoval vplyv spôsobený nárastom záväzkov.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
21
Vyššie územné celky dosiahli v roku 2020 mierny prebytok 7 735 tis. eur, čo predstavuje oproti roku 2019
zhoršenie hospodárenia o 37 847 tis. eur (v 2019 dosiahli prebytok 45 582 tis. eur). Na tento negatívny vývoj salda vplýval predovšetkým medziročný nárast celkových výdavkov, ktorý bol vyšší v porovnaní s rastom príjmov. Ekonomický dosah pandémie sa podpísal pod výpadok takmer všetkých druhov bežných príjmov. Celkové utlmenie ekonomickej aktivity v štáte viedlo k následnému výpadku daňových príjmov samosprávnych krajov. Negatívne vplyvy výpadku nedaňových príjmov a zvýšenia výdavkov boli čiastočne eliminované prijatými grantami a transfermi zo štátneho rozpočtu, ktoré sa medziročne zvýšili o 72 783 tis. eur. Väčšiu časť z prijatých transferov samosprávnych krajov tvoria transfery určené na prenesený výkon štátnej správy v oblasti školstva, ktoré sa upravovali smerom nahor z dôvodu zmien normatívnych a nenormatívnych finančných prostriedkov, rastúci trend si udržali aj bežné a kapitálové príjmy z grantov určených na financovanie projektov z EŠIF. Išlo najmä o refundáciu výdavkov na zazmluvnených projektoch. Účelové dotácie boli použité najmä na financovanie bežných výdavkov hospodárskej mobilizácie, na zmiernenie negatívnych dopadov koronakrízy a na sanáciu výdavkov priamo implikovaných vznikom pandémie súvisiacej s ochorením COVID-19.
Tak ako u obcí, aj u VÚC sa do výdavkov premietlo navýšenie platových taríf a ich následná valorizácia a výdavky na mzdy a odvody vzrástli medziročne o 47 702 tis. eur. Výdavky na bežné transfery dosiahli hodnotu 606 224 tis. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 49 369 tis. eur, z toho najvyšší nárast tvorili príspevky príspevkovým organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov (o sumu 22 708 tis. eur), transfery verejným dopravcom na vykrytie strát vo verejnom záujme pri zabezpečovaní prímestskej autobusovej dopravy osôb, ďalej transfery nefinančným subjektom zaradeným mimo verejnej správy (o 23 507 tis. eur) a v menšej miere dotácie na podporu rozvoja vidieka a menej rozvinutých regiónov, na technologické vybavenie organizácií (napr. informačné technológie).
Negatívny vplyv na saldo mal aj nárast kapitálových výdavkov o 8 695 tis. eur, z toho výdavky na obstarávanie kapitálových aktív sa zvýšili o 3 260 tis. eur a výdavky na kapitálové transfery o 5 435 tis. eur. Tieto zdroje boli alokované na realizáciu stavieb a ich technické zhodnotenie, modernizáciu a stavebné úpravy, na obstaranie prevádzkových strojov a zariadení, na rozvoj turistickej infraštruktúry pohraničných území, na rekonštrukcie priestorov polikliník a zariadení sociálnych služieb, materiálno – technické vybavenia učební, investície na rekonštrukcie ciest II. a III. triedy a modernizácie mostných objektov Rastúci trend čiastočne eliminoval pokles na tovaroch a službách o sumu 10 124 tis. eur. Napriek limitom materiálnych, technických i personálnych kapacít sa zabezpečovala distribúcia ochranných prostriedkov a antigénových testov najmä do zariadení sociálnych služieb a ambulancií, čo bolo predvojom zabezpečovania očkovania.
Pokles ESA prebytku bol ovplyvnený aj zmenou stavu záväzkov (nárast o 8 581 tis. eur), z toho najvyšší nárast mali záväzky na osobné náklady, záväzky voči orgánom sociálneho a zdravotného poistenia a daňové záväzky v nadväznosti na prijaté opatrenia v odmeňovaní zamestnancov verejnej správy (o 7 936 tis. eur).
Podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE) máme pod kódom 49.31.0 Mestská alebo prímestská osobná pozemná doprava evidovaných 40 subjektov, z nich päť je vo verejnej správe. Dopravné podniky samosprávy10 v roku 2020 hospodárili s prebytkom vo výške 4 572 tis. eur, čím zhoršili
svoje hospodárenie o 27 866 tis. eur oproti roku 2019 (prebytok 32 438 tis. eur). Pandémia sa prejavila na hospodárení dopravných podnikov vo viacerých oblastiach. Na jednej strane poklesli medziročne dopravné výkony, nedosiahli sa očakávané výnosy z dôvodu znížených tržieb za cestovné, predaja lístkov, za reklamnú činnosť, z nízkeho dopytu na zájazdovú, zmluvnú a príležitostnú dopravu o 24 295 tis. eur a z výpadku príjmov z pokút o 1 848 tis. eur čo sa prejavilo v celkovom poklese nedaňových príjmov úhrnom o 27 068 tis. eur. Medziročne sa pokles tržieb pohyboval na úrovni zhruba 30 % Pozitívne sa na dosiahnutom prebytku podieľal medziročný nárast transferov o 14 553 tis. eur, z ktorých najvýznamnejšiu časť tvoria bežné transfery z rozpočtu obce a vyššieho územného celku na úhradu za služby vo verejnom záujme v zmysle dohodnutých Rámcových zmlúv (nárast o 14 909 tis. eur). Dopravné podniky sa v roku 2020 nedostali do žiadnej schémy pomoci, ktorú poskytol štát na krytie strát v súvislosti s pandémiou koronavírusu a straty boli v roku 2020 vykryté z rozpočtu zriaďovateľov.
10 Dopravný podnik mesta Žiliny s. r. o., Dopravný podnik Bratislava, a.s., Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Dopravný podnik mesta Prešov, a.s. a od roku 2020 pribudol Dopravný podnik mesta Považská Bystrica s.r.o.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
22
Pokles príjmov z kapitálových grantov o 4 526 tis. eur bol kompenzovaný nárastom zálohových platieb z príspevkov z EŠIF a spolufinancovania zo ŠR na zmluvný projekt „DPMP, Modernizácia vozového parku trolejbusov v Prešove – II. etapa“ o 3 835 tis. eur v súvislosti s vyššími kapitálovými výdavkami na dopravné prostriedky financované z EŠIF.
Na druhej strane sa pandémia pozitívne, ale aj negatívne prejavila v čerpaní výdavkov. Spôsobila prudký pokles ceny nafty, bola redukovaná výprava autobusov, trolejbusov a električiek v nadväznosti na vládne protipandemické opatrenia čo sa odzrkadlilo v medziročnom poklese výdavkov na pohonné hmoty o 4 018 tis. eur. Výrazné obmedzenie najazdených vozkm, úsporný prázdninový režim a výluky na tratiach (napr. pri modernizácii električkovej trate do Dúbravky) znížili výdavky na trakčnú energiu o 2 166 tis. eur.
Opačný trend mali dodatočne vyvolané náklady o 4 270 tis. eur na pomocný materiál, ochranné pracovné prostriedky, údržbu verejného osvetlenia, dezinfekciu vozidiel a pracovných priestorov, opravy a odstraňovanie havarijných stavov, právne a strážne služby, exekučné trovy zastavených starých exekúcií a v neposlednom rade i medziročný rast miezd a poistného o sumu 5 955 tis. eur eliminovali dosiahnutú úsporu z prevádzkovej činnosti.
Výdavky na obstaranie kapitálových aktív dosiahli hodnotu 16 369 tis. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 3 572 tis. eur. Najvyššie investičné výdavky v roku 2020 boli vynaložené na projekty financované z príspevkov EŠIF a spolufinancované zo ŠR na nákup nízkopodlažných a energeticky úsporných trolejbusov v Dopravnom podniku mesta Žiliny s.r.o. a v Dopravnom podniku mesta Prešov, a. s., na obnovu vozového parku a rekonštrukciu električkových tratí (ET Detvianska a ET Americké námestie) v Dopravnom podniku Bratislava, a. s. a nákup autobusov v Dopravnom podniku mesta Považská Bystrica s.r.o.
ESA prebytok pozitívne ovplyvnila zmena stavu záväzkov o 4 118 tis. eur (najväčší podiel na poklese mal DP Bratislava, a. s.), a to znížením záväzkov voči dodávateľom za dodávky materiálu, služieb, dlhodobých hmotných a nehmotných aktív a doúčtovanie odloženej dane. Na medziročnú zmenu salda mal vplyv aj pokles pohľadávok o 1 710 tis. eur, z toho najvyšší pokles zaznamenal DP Prešov a. s., ktorý prijal úhradu za pohľadávku z roku 2019 za doúčtovanie straty/ekonomicky oprávnených nákladov z výkonov vo verejnom záujme v zmysle zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme v mestskej hromadnej doprave.
Fondy sociálneho zabezpečenia
Sociálna poisťovňa dosiahla v roku 2020 prebytok vo výške 222 488 tis. eur a zlepšila si hospodárenie
oproti roku 2019 o 172 136 tis. eur. V roku 2020 sa v hotovostnom vyjadrení vybralo na príjmoch na poistnom o 120 377 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku. Tieto príjmy pozitívne ovplyvnila hlavne odplata za pohľadávky z poistného voči zdravotníckym zariadeniam postúpené na štátnu spoločnosť Debitum, a. s. v sume 109 331 tis. eur. Išlo o vplyv poslednej etapy oddlžovania v súlade s Koncepciou oddlženia zdravotníckych zariadení. Výšku hotovostného prebytku významne ovplyvnil transfer, ktorý Sociálna poisťovňa v roku 2020 prijala zo štátneho rozpočtu SR vo výške 969 865 tis. eur (v roku 2019 nebol poskytnutý žiadny transfer zo štátneho rozpočtu.) na zabezpečenie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne z dôvodu nižšieho výberu poistného na sociálnom poistení ako sa predpokladalo.
Aj napriek vyšším príjmom na poistnom, dosiahla Sociálna poisťovňa vyššie čerpanie výdavkov zo sociálneho poistenia, ktoré súviselo predovšetkým s pandémiou COVID-19 (pandemické nemocenské dávky, ošetrovné a dávky v nezamestnanosti) a taktiež aj s valorizáciou dôchodkových dávok a vyplatením 13. dôchodkov. Výdavky poistenia teda v roku 2020 prestavovali sumu 9 182 686 tis. eur, čo bolo o 799 935 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku (z toho nemocenské dávky a dávky v nezamestnanosti boli vyplatené o 398 832 tis. eur viac ako v roku 2019 a dôchodkové dávky zo starobného poistenia o 376 144 tis. eur viac ako v roku 2019). Toto výrazne zvýšenie vyplatených dávok bolo kryté hlavne z prijatého transferu zo štátneho rozpočtu SR, ktorý bol poskytnutý v súvislosti s pandemickou situáciou a vyplácaním mimoriadnych dávok (napr. pandemické nemocenské, pandemické ošetrovné a pod.)
Akrualizácia hotovostného výdavku z dôchodkových dávok11 mala v porovnaní s predchádzajúcim rokom pozitívny vplyv o 67 883 tis. eur. Najväčší pozitívny vplyv na ESA prebytok mala imputácia pohľadávok
11 Starobný dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa vopred v pravidelných mesačných termínoch v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V tomto prípade vplyv časovo posunutého výdavku sa týka dôchodkových dávok, ktoré Sociálna poisťovňa
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
23
na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam vo výške 109 310 tis. eur (oproti roku 2019 došlo k poklesu o 36 723 tis. eur) a akruálne zaznamenanie poistného vo výške 67 518 tis. eur (oproti roku 2019 došlo k nárastu o 40 307 tis. eur).
Pozitívny vplyv na hotovostný prebytok (t. j. prijatá odplata zo štátnych finančných aktív prostredníctvom Debitum, a.s.) bol kompenzovaný negatívnym vplyvom poklesu pohľadávok na poistnom z titulu oddlženia zdravotníckych zariadení vo výške 168 775 tis. eur (v roku 2019 nedošlo k realizácií oddlženia a odkúpenie pohľadávok prostredníctvom Debitum, a. s. sa uskutočnilo až v roku 2020). Vplyv oddlžovania jednotlivých subjektov verejnej správy zapojených do procesu oddlžovania mal na celkové hospodárenie verejnej správy neutrálny vplyv v každom vykázanom roku.
Verejné zdravotné poistenie12 dosiahlo prebytok v hodnote 127 292 tis. eur. V porovnaní
s predchádzajúcim rokom došlo k miernemu zlepšeniu hospodárenia o 7 100 tis. eur. V roku 2020 sa vybralo na príjmoch z odvodov v hotovostnom vyjadrení o 50 734 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku (z toho Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. zaznamenala pokles o 113 004 tis. eur). Výdavky verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť poskytnuté zdravotníckym zariadeniam boli o 79 053 tis. eur vyššie v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
V najväčšej zdravotnej poisťovni - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. došlo k medziročnému poklesu príjmov z odvodov, ktoré súviselo s významným úbytkom poistencov a pandemickou situáciou (zvýšená práceneschopnosť a OČR, pokles úspešnosti výberu poistného za ekonomicky aktívne obyvateľstvo) a taktiež aj k nižšiemu čerpaniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktoré súviselo so zhoršujúcou sa pandemickou situáciou (poskytovanie v prvom rade neodkladnej zdravotnej starostlivosti a plánované výkony boli pozastavené).
Fondy verejného zdravotného poistenia aj napriek hotovostnému schodku zaznamenali vyšší ESA prebytok. Najväčší pozitívny vplyv predstavoval transfer Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. poskytnutý zo ŠFA formou vkladu do základného imania vo výške 198 000 tis. eur13 (v roku 2019 sa takýto transfer nerealizoval). Akrualizácia poistného predstavovala pozitívny vplyv vo výške 2 387 tis. eur, avšak v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu o 17 708 tis. eur.
Ďalší pozitívny vplyv mal nárast pohľadávok v roku 2020 o 32 456 tis. eur (v roku 2019 došlo k nárastu pohľadávok o 41 636 tis. eur). Nárast v roku 2020 predstavovali najmä ostatné pohľadávky 35 359 tis. eur a pohľadávky voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o 10 057 tis. eur). Nárast ostatných pohľadávok vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. súvisel s mimoriadnymi opatreniami v súvislosti s pandémiou COVID-19, kedy sa prvýkrát v roku 2020 nevykonávalo ročné zúčtovanie so štátnymi organizáciami za rok 2019 a uhrádzali sa príspevky vo forme preddavkov, čo spôsobilo tento výrazný medziročný nárast. Negatívny vplyv predstavoval aj pokles pohľadávok voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o 12 347 tis. eur.
Medziročný nárast záväzkov zhoršil hospodárenie zdravotných poisťovní o 93 349 tis. eur (v roku 2019 došlo k poklesu záväzkov o 26 471 tis. eur), pričom išlo predovšetkým o nárast záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o 63 080 tis. eur, voči lekárňam o 11 082 tis. eur a nárast ostatných záväzkov o 20 297 tis. eur. Nárast ostatných záväzkov tvorí prijatý a nezúčtovaný preddavok z ročného zúčtovania poistného so – štátnymi organizáciami za rok 2019 v zmysle legislatívnej zmeny v súvislosti s mimoriadnymi opatreniami so šírením COVID - 19 pandémie.
Na hospodárenie negatívne vplýval aj výdavkový transfer z verejnej časti zdravotného poistenia do súkromnej časti zdravotných poisťovní (splátka istiny úveru zdravotnej poisťovne Dôvera, a. s. a platba
vypláca v decembri bežného roka, na ktoré vznikol nárok v mesiaci január nasledujúceho roka (t. j. výplatný termín pripadá na sviatok resp. víkend).V súlade s metodikou ESA 2010 sa dôchodkové dávky časovo rozlišujú do obdobia, s ktorým vecne súvisia.
12 Verejné zdravotné poistenie predstavujú prostriedky z vybraného poistného na poskytovanie verejnej zdravotnej starostlivosti Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a súkromnými zdravotnými poisťovňami.
13 Na základe vecného účelu použitia týchto prostriedkov bola finančná operácia preklasifikovaná na kapitálový transfer. V rámci verejnej správy dochádza k vzájomnej konsolidácii poskytnutého a prijatého transferu medzi subjektmi verejnej správy.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
24
za správu verejného zdravotného poistenia) spolu vo výške 143 717 tis. eur. V roku 2019 predstavovala hodnota tohto transferu 107 859 tis. eur, t. j. v roku 2020 došlo k nárastu o 35 858 tis. eur. Najväčší vplyv na tento nárast mala vyššia splátka istiny úveru Dôvery, a. s. o 51 655 tis. eur.
1.3.Dlh verejnej správy
Hrubý dlh verejnej správy (maastrichtský dlh) dosiahol k 31.12.2020 výšku 55 009 746 tis. eur (59,7 % HDP) a medziročne sa jeho pomer k HDP zvýšil o 11,6 p. b.
Dlh verejnej správy je koncipovaný ako konsolidovaný ukazovateľ, čo znamená, že poskytnuté a prijaté
pôžičky medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy sú eliminované. Skupiny subjektov verejnej správy uvedené nižšie v tabuľke sú vnútorne skonsolidované o vzájomné vzťahy v rámci danej skupiny (napríklad územná samospráva). Uvedená hodnota konsolidácie predstavuje len pôžičky medzi týmito skupinami subjektov. Celková výška konsolidácie v roku 2020 predstavovala 1 501 732 tis. eur. Z pohľadu výšky vzájomných pôžičiek a výpožičiek vo verejnej správe tvorí najvýznamnejšiu položku konsolidácie Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje návratné finančné prostriedky, najmä subjektom územnej samosprávy v oblasti podpory bývania (732 655 tis. eur).
Ďalšou významnou položkou konsolidácie je návratná finančná výpomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (330 000 tis. eur) a imputovaná pôžička Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (165 462 tis. eur). Ostatnú časť konsolidácie tvoria najmä návratné finančné výpomoci poskytnuté zo štátneho rozpočtu mestám a obciam (121 095 tis. eur) a vyšším územným celkom (144 454 tis. eur). Okrem týchto vzťahov sa pri výpočte maastrichtského dlhu abstrahuje od záväzkov Ministerstva financií SR voči Štátnej pokladnici z tzv. refinančného systému (12 502 051 tis. eur) a od záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici (12 504 454 tis. eur).
Miera konsolidácie vzrástla medziročne o 147 133 tis. eur najmä z toho dôvodu, že v roku 2020 boli poskytnuté nové návratné finančné výpomoci zo ŠFA obciam, mestám a VÚC v úhrnnej výške 226 799 tis. eur.
Tab. 6 - Maastrichtský dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (v tis. eur)
k 31.12.2018
k 31.12.2019
k 31.12.2020
Zmena
1
2
3
4=(3-2)
Ústredná správa
43 882 531
44 676 413
54 335 277
9 658 864
z toho:
Štátny dlh 1)
42 619 545
43 256 363
52 876 796
9 620 433
Príspevkové organizácie ústrednej správy
16 154
1 733
1 738
5
Exportno-importná banka Slovenskej republiky
10 121
124 462
175 880
51 418
Obchodné spoločnosti štátu
665 149
740 118
748 875
8 757
z toho:
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.
386 388
455 337
506 420
51 083
Železnice Slovenskej republiky
83 218
130 531
135 206
4 675
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
169 235
127 370
97 602
-29 768
JAVYS, a. s.
8 339
8 936
6 833
-2 103
MH Invest II., s. r. o.
2 755
2 730
2 730
0
MH Manažment, a. s.
15 214
15 214
84
-15 130
Verejné vysoké školy
5 553
5 439
5 430
-9
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy
153 601
180 771
194 415
13 644
Ostatné subjekty ústrednej správy
412 408
367 527
332 143
-35 384
Územná samospráva
1 922 639
1 954 707
2 174 927
220 220
Obce a ich rozpočtové organizácie
1 472 902
1 490 908
1 593 710
102 802
Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie
362 819
391 001
498 712
107 711
Dopravné podniky
76 239
61 289
71 031
9 742
Ostatné subjekty miestnej samosprávy
4 808
6 178
6 053
-125
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
25
Maastrichtský dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (v tis. eur)
k 31.12.2018
k 31.12.2019
k 31.12.2020
Zmena
1
2
3
4=(3-2)
Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy
3 472
3 042
2 621
-421
Príspevkové organizácie obcí
1 540
1 507
1 943
436
Príspevkové organizácie VÚC
859
782
857
75
Fondy sociálneho zabezpečenia
539
501
1 274
773
Sociálna poisťovňa
395
234
499
265
Verejné zdravotné poistenie
144
267
775
508
Verejná správa spolu
45 805 709
46 631 621
56 511 478
9 879 857
Konsolidácia
1 421 962
1 354 599
1 501 732
147 133
z toho: konsolidácia v skupine miestnej samosprávy
776 353
785 408
999 331
213 923
Verejná správa spolu konsolidovaná
44 383 747
45 277 022
55 009 746
9 732 724
% z HDP
49,6
48,1
59,7
11,6
1) Bez tzv. refinančného systému a záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici Zdroj: MF SR
Na znížení maastrichtského dlhu v roku 2020 mali vplyv najmä tieto skutočnosti:
▪splátky záväzkov zo štátnych pokladničných poukážok v menovitej hodnote 1 820 000 tis. eur a zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 2 863 611 tis. eur,
▪splátky úverov v štátnom dlhu v menovitej hodnote 15 411 tis. eur,
▪vplyv zelenej energie sa prejavil na znížení dlhu o 72 068 tis. eur. Zníženie bolo dosiahnuté úhradou starého dlhu z roku 2018 vo výške 161 885 tis. eur, čo ovplyvnilo skutočnú výšku nároku na podporu v roku 2020. Zároveň URSO prehodnotilo výšku nároku elektrární Nováky na dotáciu, čo spôsobilo revíziu údajov medzi jarnou a jesennou notifikáciou,
▪pokles zadlženosti Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. o 29 768 tis. eur z dôvodu splácania úverov z predchádzajúcich rokov,
▪pokles konsolidovaného dlhu vyšších územných celkov o 21 243 tis. eur, z dôvodu splácania najmä dlhodobých úverov,
▪zníženie dlhu MH Manažmentu, a. s. o 15 130 tis. eur z dôvodu odpisu nevyplatených dlhopisov, v prípade ktorých zanikla povinnosť splatiť menovitú hodnotu a výnos dlhopisu a cenný papier zanikol14.
Naopak, zvýšenie maastrichtského dlhu v roku 2020 spôsobili najmä tieto skutočnosti:
▪schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity v priebehu uplynulého roka, ktoré vyvolali potrebu emitovať štátne pokladničné poukážky v menovitej hodnote 3 200 000 tis. eur, štátne dlhopisy v menovitej hodnote 9 995 700 tis. eur,
▪prijatie úverov od Európskej investičnej banky vo výške 347 970 tis. eur, od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 480 000 tis. eur a čerpanie prvej tranže úveru SURE15 od Európskej únie vo výške 300 000 tis. eur v rámci štátneho dlhu,
▪nárast dlhu Exportno-importnej banky SR o 51 418 tis. eur z dôvodu čerpania nových úverov,
▪zvýšenie dlhu Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. o 51 083 tis. eur z dôvodu prijatia nových úverov,
▪nárast konsolidovaného dlhu obcí o 17 808 tis. eur,
▪nárast konsolidovaného dlhu zdravotníckych zariadení spadajúcich pod ústrednú správu o 13 679 tis. eur,
▪nárast zadlženosti dopravných podnikov v územnej samospráve o 9 742 tis. eur.
14 Podľa § 47 k zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku SR a o zmene a doplnení niektorých predpisov
15 Nariadenie Rady (EÚ) 2020/672 z 19. mája 2020 o zriadení európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 159, 20. 5. 2020)
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
26
V roku 2020 najviac prispel k nárastu dlhu hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 7 758 420 tis. eur, ktorý medziročne vzrástol o 5 556 940 tis. eur16.
Štátny dlh vo výške 52 876 796 tis. eur tvorí 96,1 % konsolidovaného dlhu verejnej správy. Z tejto hodnoty tvoria štátne dlhopisy 46 677 864 tis. eur, zahraničné úvery od finančných inštitúcií, ktorých beneficientom je Ministerstvo financií SR, 3 583 436 tis. eur. Podiel Slovenska na pôžičkách Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) zostáva na úrovni 1 859 323 tis. eur ako v predchádzajúcom roku.
Do štátneho dlhu za rok 2020 bol už pri jarnej notifikácii zahrnutý vplyv schémy podpory zelenej energie. Rozdiel medzi vyzbieranými poplatkami od spotrebiteľov elektrickej energie, ktoré sú zakomponované v cene elektriny, a subvenciami platenými výrobcom zelenej elektriny, predstavuje dlhový záväzok vlády. Revidovaný záväzok dosiahol v roku 2020 výšku 209 938 tis. eur.
Medziročný pokles nominálneho HDP prispel k zvýšeniu podielu dlhu na HDP o 1,3 p. b.
Štruktúra dlhu verejnej správy k 31.12.2020 bola nasledovná:
▪Z hľadiska zdrojov financovania bol dlh financovaný predovšetkým cennými papiermi (84,9 %) a bankovými úvermi a inými záväzkami (14,7 %), z ktorých 23,1 % predstavuje záväzok Slovenska z EFSF, 2,6 % tvorí zelená energia a 0,2 % tvoria dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky. Zostávajúcich 0,5 % tvorili záväzky, ktoré vyplývajú z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy.
▪Z hľadiska meny bol dlh verejnej správy v roku 2020 tvorený z 96,6 % dlhom v eurách a 3,4 % dlhu pripadá na iné meny, najmä v prípade štátnych dlhopisov (japonské jeny, americké doláre, švajčiarske franky a iné).
▪Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh verejnej správy prevažne dlhodobý. Z celkovej výšky dlhu tvorí dlh so splatnosťou dlhšou ako jeden rok 96,5 %. Z toho 2,3 % dlhu je splatných v rozpätí 1 až 5 rokov, 13,3 % dlhu je splatných od 5 do 10 rokov, 37,6% dlhu je splatných v intervale od 10 do 15 rokov a splatnosť 43,3 % dlhu je vyššia ako 15 rokov. Do jedného roka je pôvodne splatných 3,5 % dlhu verejnej správy.
▪Z hľadiska teritoriálnej štruktúry pripadalo na tuzemských veriteľov 46,2% a na zahraničných veriteľov 53,8 % z celkového dlhu. Tuzemskými veriteľmi sú predovšetkým finančné korporácie, ktoré majú v držbe 45,0 % dlhu subjektov verejnej správy.
Ďalšie informácie k zahraničným úverom v správe Ministerstva financií SR ako aj k úverom niektorých subjektov verejnej správy sú uvedené v prílohe č. 3 tejto správy, v súhrnnej účtovnej závierke.
1.4.Čistý dlh verejnej správy
Pokým hrubý dlh dosiahol k 31.12.2020 hodnotu 59,7 % HDP a medziročne vzrástol o 11,6 p. b., čistý dlh Slovenskej republiky dosiahol k 31.12.2020 výšku 45 702 943 tis. eur (49,6 % HDP) a oproti roku 2019 vzrástol o 6,4 p. b. Čistý dlh verejnej správy je analyticky vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh pri pohľade na medziročnú dynamiku dlhu, pretože na rozdiel od ukazovateľa hrubého dlhu eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív a tým vernejšie zobrazuje skutočný vývoj zadlženosti štátu.
Čistý dlh ukazuje schopnosť štátu splatiť svoj hrubý dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. Pokiaľ hrubý dlh verejnej správy prezentovaný v prvej kapitole je presne vymedzený v metodike ESA2010, metodiku čistého dlhu zatiaľ upravuje len definícia v usmernení Európskej komisie. Podľa tejto definície čistý dlh verejnej správy predstavuje rozdiel medzi hrubým maastrichtským dlhom
a súčtom zlata a špeciálnych práv čerpania (SDR), hotovosti, cenných papierov v trhovej hodnote
(okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote.
16 Štátny záverečný účet SR za rok 2020,
www.finance.gov.sk
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
27
Tab. 7 - Čistý dlh verejnej správy
tis. eur
% HDP
2018
2019
2020
2018
2019
2020
Hrubý dlh verejnej správy
(1)
44 383 747
45 277 022
55 009 746
49,6
48,1
59,7
Likvidné finančné aktíva:
(2)
5 426 227
4 600 718
9 306 803
6,1
4,9
10,1
- menové zlato a SDR
0
0
0
0,0
0,0
0,0
- hotovosť na účtoch VS
5 389 103
4 563 679
9 301 361
6,0
4,9
10,1
- cenné papiere
37 124
37 039
5 442
0,0
0,0
0,0
- kótované akcie
0
0
0
0,0
0,0
0,0
Čistý dlh verejnej správy
(1-2)
38 957 520
40 676 304
45 702 943
43,6
43,3
49,6
Zdroj: ŠÚ SR
V prípade verejnej správy je súčasťou likvidných aktív najmä hotovosť na účtoch subjektov verejnej správy a v menšej miere cenné papiere. Úroveň hotovosti vzrástla najmä na účtoch štátneho dlhu, čo súvisí najmä s vysokým medziročným objemom vydaných štátnych dlhopisov. Čiastočne vyplýva aj zo zvýšeného objemu prijatých úverov za účelom financovania opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19 a predzásobenia sa v prípade ďalšieho nepriaznivého vývoja ekonomiky. Ďalšie najvýraznejšie nárasty v tejto položke zaznamenali rozpočtové organizácie obcí a Environmentálny fond SR.
Cenné papiere v aktívach sú zastúpené najmä u rozpočtových organizácií obcí. Dôvodom výrazného medziročného poklesu je metodická zmena v prevodníku, kedy pôvodne cenné papiere boli reklasifikované na pôžičky. Toto sa výrazne prejavilo hlavne u spoločnosti National Development Fund II, a. s.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
28
1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie
V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2020 dosiahlo 17 krajín vyšší schodok a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ27 bol 6,9 % HDP (Slovensko schodok 5,5 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ27 bol 90,1 % HDP (Slovensko 59,7 % HDP) v roku 2020.
V rámci krajín EÚ 27 došlo k prepadu HDP o 622 220 mil. eur (o 6,6 p. b.) a nárastu dlhu o 1 243 789 mil. eur (o 12,9 p. b.). Slovenská republika dosiahla v porovnaní s priemerom krajín EÚ aj Eurozóny nižšie zvýšenie deficitu a dlhu.
Tab. 8 - Saldo a dlh verejnej správy v EÚ 27 (% HDP)1)
Saldo verejnej správy
Hrubý dlh verejnej správy
2018
2019
2020
2018
2019
2020
EÚ (27 krajín)
-0,4
-0,5
-6,9
EÚ (27 krajín)
79,3
77,2
90,1
Euro zóna
-0,4
-0,6
-7,2
Euro zóna
85,5
83,6
97,3
Španielsko
-2,5
-2,9
-11,0
Grécko
186,4
180,7
206,3
Grécko
0,9
1,1
-10,1
Taliansko
134,4
134,3
155,6
Malta
1,9
0,5
-9,7
Portugalsko
121,5
116,6
135,2
Taliansko
-2,2
-1,5
-9,6
Španielsko
97,5
95,5
120,0
Rumunsko
-2,9
-4,4
-9,4
Cyprus
98,4
91,1
115,3
Francúzsko
-2,3
-3,1
-9,1
Francúzsko
97,8
97,5
115,0
Belgicko
-0,8
-1,9
-9,1
Belgicko
99,9
97,7
112,8
Rakúsko
0,2
0,6
-8,3
Chorvátsko
73,3
71,1
87,3
Maďarsko
-2,1
-2,1
-8,0
Rakúsko
74,0
70,6
83,2
Slovinsko
0,7
0,4
-7,7
Maďarsko
69,1
65,5
80,1
Chorvátsko
0,2
0,3
-7,4
Slovinsko
70,3
65,6
79,8
Litva
0,5
0,5
-7,2
Fínsko
59,8
59,5
69,5
Poľsko
-0,2
-0,7
-7,1
Nemecko
61,3
58,9
68,7
Portugalsko
-0,3
0,1
-5,8
Slovensko
49,6
48,1
59,7
Cyprus
-3,5
1,3
-5,7
Írsko
63,1
57,2
58,4
Estónsko
-0,6
0,1
-5,6
Poľsko
48,8
45,6
57,4
Česká republika
0,9
0,3
-5,6
Holandsko
52,4
48,5
54,3
Slovensko
-1,0
-1,3
-5,5
Malta
43,6
40,7
53,4
Fínsko
-0,9
-0,9
-5,5
Rumunsko
34,7
35,3
47,4
Írsko
0,1
0,5
-4,9
Litva
33,7
35,9
46,6
Lotyšsko
-0,8
-0,6
-4,5
Lotyšsko
37,1
36,7
43,2
Nemecko
1,9
1,5
-4,3
Dánsko
34,0
33,6
42,1
Holandsko
1,4
1,7
-4,2
Švédsko
38,9
34,9
39,7
Bulharsko
1,7
2,1
-4,0
Česká republika
32,1
30,0
37,7
Luxembursko
3,0
2,3
-3,5
Luxembursko
20,8
22,3
24,8
Švédsko
0,8
0,6
-2,8
Bulharsko
22,1
20,0
24,7
Dánsko
0,8
4,1
-0,2
Estónsko
8,2
8,6
19,0
Zdroj: Eurostat
1) Predchádzajúce obdobia sú zrevidované podľa aktuálneho press release zo dňa 21.10.2021. Usporiadanie krajín je podľa poradia deficitu/dlhu v poslednom sledovanom období.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
29
V roku 2020 vládny schodok aj dlh v Eurozóne aj v rámci všetkých krajín EÚ výrazne vzrástol v porovnaní s rokom 2019 najmä z dôvodu pandémie COVID-19. V Eurozóne podiel deficitu k HDP vzrástol z 0,6 % v roku 2019 na 7,2 % HDP v roku 2020 a v rámci EÚ z 0,5 % HDP na 6,9 % HDP. V Eurozóne podiel vládneho dlhu k HDP vzrástol z 83,6 % ku koncu roka 2019 na 97,3 % HDP ku koncu roka 2020 a v rámci EÚ z 77,2 % HDP na 90,1 % HDP.
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ 27 v roku 2020 vykázali krajiny ako Španielsko 11,0 %, Grécko 10,1 %, Malta 9,7 %, Taliansko 9,6 %, Rumunsko 9,4 %, Francúzsko 9,1 % a Belgicko 9,1 %. Najvýraznejšie medziročné zhoršenie dosiahlo Grécko o 11,2 p. b., Malta o 10,2 p. b. a Rakúsko o 8,9 p. b. Španielsko, Taliansko a Slovinsko zaznamenali zhoršenie o 8,1 p. b. K najnižšiemu medziročnému zhoršeniu hospodárenia došlo v krajinách ako Švédsko o 3,4 p. b., Lotyšsko o 3,9 p. b., Slovensko o 4,2 p. b. a Dánsko o 4,3 p. b.
Medzi krajinami s najvyšším dlhom sa nachádzajú krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi ako Grécko a Taliansko. Sedem krajín dosiahlo úroveň zadlženosti nad 100 % HDP. Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2020 opäť vykázalo Grécko 206,3 % HDP, Taliansko 155,6 % HDP, Portugalsko 135,2 % HDP, Španielsko 120,0 % HDP. Najvýraznejší medziročný nárast dlhu dosiahlo Grécko o 25,6 p. b., Španielsko o 24,5 p. b., Cyprus o 24,2 p. b a Taliansko o 21,3 p. b. K najnižšiemu medziročnému zadlženiu došlo v krajinách ako Írsko o 1,2 p. b., Luxembursko o 2,5 p. b., Bulharsko o 4,7 p. b. a Švédsko o 4,8 p. b. Najnižší dlh vykázalo opäť Estónsko vo výške 19,0 % HDP, Bulharsko 24,7 % HDP a Luxembursko 24,8 % HDP.
2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti
Táto kapitola hodnotí vývoj hospodárenia verejnej správy najmä z pohľadu informácií, ktoré má obsahovať súhrnná výročná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (bilancia rozpočtu verejnej správy, jednorazové vplyvy a vyhodnotenie stratégie riadenia štátneho dlhu). Špecifikom týchto údajov a informácií je fakt, že z väčšej časti nie sú založené na štandardnej metodike ESA2010 a v niektorých prípadoch sú postavené na odhadoch a metodike Ministerstva financií SR (jednorazové vplyvy, cyklická zložka, štrukturálne saldo), rozširujú však analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy nad rámec salda a dlhu podľa maastrichtských kritérií.
2.1. Bilancia rozpočtu verejnej správy
Bilancia rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Bilancia je konsolidovaná, teda sú vylúčené transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. Štruktúra prezentovanej bilancie pozostáva z kombinácie kódov ESA2010 a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Kombinácia metodík má za cieľ umožniť prezentáciu analytických a zároveň medzinárodne porovnateľných údajov. Ekonomická klasifikácia poskytuje vecný pohľad na jednotlivé kategórie príjmov a výdavkov a metodika ESA2010 umožňuje medzinárodné porovnania a je konzistentná s makroekonomickými kategóriami národných účtov (ako napr. HDP, spotreba verejnej správy).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
30
2.1.1.Príjmy verejnej správy
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy v metodike ESA2010 dosiahli v roku 2020 výšku 36 882 067 tis. eur (40,1 % HDP) a medziročne poklesli o 0,3 %, resp. o 106 236 tis. eur. Pokles dosiahli takmer všetky druhy príjmov, najvýraznejší pokles zaznamenala daň z príjmov fyzických osôb z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 30,9 %, platby za ostatnú netrhovú produkciu o 24,7% dividendy o 17 %, odvod z hazardných hier o 15,6 % a daň z motorových vozidiel o 15,3 %. Na druhej strane v roku 2020 došlo k nárastu príjmu z predaja emisných kvót o 23,6 %, ostatných bežných transferov o 19,7 %, dane z nehnuteľnosti o 17,3 % a príspevky zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie o 1,3 %.
Tab. 9 - Príjmy verejnej správy (ESA 2010)
v tis. eur
Skutočnosť2018
Skutočnosť2019
Skutočnosť2020
Rozpočet 2020
2020/2019v %
Daňové príjmy
17 099 493
18 057 775
17 803 662
16 588 252
-1,4
Dane z produkcie a dovozu
10 570 256
11 264 493
11 142 462
10 708 913
-1,1
- Daň z pridanej hodnoty
6 319 301
6 830 155
6 820 217
6 354 076
-0,1
- Spotrebné dane
2 809 959
2 839 178
2 752 268
2 735 104
-3,1
- Daň z nehnuteľnosti a iné
337 928
342 894
402 211
414 212
17,3
- Osobitný odvod vybraných fin. inštitúcii
134 177
143 412
148 950
148 950
3,9
- Odvod z hazardných hier
245 362
273 918
231 196
189 080
-15,6
- Daň z motorových vozidiel
154 891
153 655
130 159
146 622
-15,3
- Emisné kvóty – príjem z predaja
63 464
114 139
141 092
150 655
23,6
- Ostatné
505 174
567 142
516 369
570 214
-9,0
Bežné dane z dôchodkov, majetku
6 529 237
6 793 282
6 661 200
5 879 339
-1,9
- Daň z príjmov fyzických osôb
3 217 997
3 534 730
3 491 759
3 350 710
-1,2
- zo závislej činnosti (akruál)
3 094 282
3 410 112
3 405 679
3 285 588
-0,1
- z podnikania a inej sam.zar.činnosti(akruál)
123 715
124 617
86 079
65 122
-30,9
- Daň z príjmov právnických osôb
2 942 902
2 848 085
2 786 853
2 082 954
-2,1
z toho: Osobitný odvod z podnikania v regul. odvetviach
155 197
120 708
135 301
116 674
12,1
- Daň z príjmov vyberaná zrážkou
209 169
245 615
235 080
232 870
-4,3
- Dane z majetku a iné
31 239
34 669
35 596
44 583
2,7
- Ostatné
127 930
130 183
111 912
168 222
-14,0
Príspevky na sociálne zabezpečenie
13 346 543
14 314 771
14 499 744
14 464 220
1,3
Skutočné príspevky na sociálne zabezpečenie
13 158 088
14 096 022
14 245 671
14 272 069
1,1
- Príspevky zamestnávateľov
7 781 560
8 538 819
8 653 695
8 176 354
1,3
- Príspevky od domácnosti
5 376 528
5 557 203
5 591 976
6 095 715
0,6
Imputované príspevky na sociálne zabezpečenie
188 455
218 749
254 073
192 151
16,1
Nedaňové príjmy
3 095 964
3 090 027
2 852 011
4 492 184
-7,7
Tržby
2 431 952
2 529 846
2 345 652
3 912 383
-7,3
- Produkcia trhová + pre vlastné konečné použitie
2 196 431
2 261 516
2 143 637
3 789 236
-5,2
- Platby za ostatnú netrhovú produkciu
235 521
268 330
202 015
123 147
-24,7
Dôchodky z majetku, z toho
664 012
560 181
506 359
579 801
-9,6
- Dividendy
410 124
323 940
268 855
460 684
-17,0
- Úroky
172 415
160 996
163 239
32 218
1,4
Granty a transfery
1 168 091
1 525 730
1 726 650
1 897 066
13,2
z toho: z EÚ*
1 009 861
944 756
1 027 793
1 075 954
8,8
Ostatné bežné transfery
492 486
933 826
1 118 173
1 866 520
19,7
Kapitálové transfery
675 605
591 904
608 477
30 546
2,8
Príjmy spolu
34 710 091
36 988 303
36 882 067
37 441 722
-0,3
% z HDP
38,8
39,3
40,1
43,3
0,7
* Položky vyznačené kurzívou sú vykázané na hotovostnej báze z analytických dôvodov. Zdroj: ŠÚSR, MF SR
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
31
Daňové a odvodové príjmy
Daňové a odvodové príjmy v roku 2020 tvorili 88 % všetkých príjmov verejnej správy a zaznamenali medziročný pokles o 0,2 %. Medziročný pokles spôsobila pandémia Covid-19 a s ňou spojené protipandemické opatrenia obmedzujúce ekonomickú aktivitu, ktoré zmenili pôvodné očakávania o raste nominálneho hrubého domáceho produktu viac ako 4 % na medziročný pokles o viac ako 2 %. Nižší pokles daní než ekonomiky pramení z vývoja na trhu práce podporeného vládnymi opatreniami, ktorý napriek pandémii medziročne vzrástol o necelé 2 %.
Mierny pokles zamestnanosti vykompenzoval rast miezd vďaka ktorým sa udržala stabilná spotreba domácností. Silná spotreba spolu s pokračujúcou úspešnosťou výberu udržali daň z pridanej hodnoty na úrovniach roka 2019. K minimálnemu poklesu daní a odvodov významne prispela zvyčajne procyklická daň z príjmov právnických osôb. Tá počas pandémie poklesla len minimálne vďaka stabilným príjmom zo sektorov (obchod, energetika, financie), ktoré tvoria gro pridanej hodnoty v ekonomike a nájdeme v nich najväčších platcov dane.
Tab. 10 - Daňové a odvodové príjmy (ESA2010, tis. eur)
Skutočnosť
2020/2019
2018
2019
2020
(v %)
Daňové a odvodové príjmy VS
30 446 036
32 372 546
32 303 406
-0,2
v % HDP
34,04
34,42
35,08
Dane z produkcie a dovozu
10 570 256
11 264 493
11 142 462
-1,1
- Daň z pridanej hodnoty
6 319 301
6 830 155
6 820 217
-0,1
- Spotrebné dane
2 809 959
2 839 178
2 752 268
-3,1
- Daň z nehnuteľnosti a iné
337 928
342 894
402 211
17,3
Bežné dane z dôchodkov, majetku
6 529 237
6 793 282
6 661 200
-1,9
- Daň z príjmov fyzických osôb
3 217 997
3 534 730
3 491 759
-1,2
- zo závislej činnosti
3 094 282
3 410 112
3 405 679
-0,1
- z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
123 715
124 617
86 079
-30,9
- Daň z príjmov právnických osôb (vrátane
odvodu z regulovaných odvetví
2 942 902
2 848 085
2 786 853
-2,1
- Daň z príjmov vyberaná zrážkou
209 169
245 615
235 080
-4,3
- Dane z majetku a iné
31 239
34 669
35 596
2,7
Dane z kapitálu
0
0
0
Príspevky na sociálne zabezpečenie
13 346 543
14 314 771
14 499 744
1,3
- Skutočné príspevky na sociálne zabezpečenie
13 158 088
14 096 022
14 245 671
1,1
- z toho EAO + dlžné
11 490 684
12 165 485
12 355 886
1,6
- z toho ostatné*
1 667 404
1 930 537
1 889 785
-2,1
- Imputované príspevky na sociálne zabezpečenie
188 455
218 749
254 073
16,1
Daňové a odvodové príjmy VS prognózované IFP podľa EKRK
27 511 748
29 120 160
29 078 210
5,7
*ostatné obsahuje štátom platené poistné a poistné za ozbrojené zložky Zdroj: ŠÚSR, IFP
Pozn.: Daňové a odvodové príjmy VS prognózované IFP podľa EKRK tvoria cca. 90 % celkových vykazovaných daňovo-odvodových príjmov (posledný riadok v tabubuľke)
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
32
Graf 5: Medziročný vývoj daňových a odvodových príjmov VS podľa jednotlivých faktorov (ESA2010, v mil. eur)
Graf 6: Medziročný vývoj daňových a odvodových príjmov VS podľa daní a odvodov
(ESA2010, v mil. eur)
Daň z pridanej hodnoty napriek pandémii, klesla medziročne len minimálne, o 9 938 tis. eur (pokles o 0,1 %). Za udržaním výber dane je silná spotreba domácností, ktorá prevýšila úroveň roku 2019 na rozdiel od situácie v susedných krajinách či EÚ, kde spotreba poklesla. Legislatívne zmeny (najmä znížená sadzba na vybrané potraviny) naopak na výnose medziročne ubrali. Efektivita výberu dane bola iba mierne nižšia v porovnaní s rokom 2019, čím sa nezopakoval scenár z krízy v roku 2009 keď úspešnosť výberu dane výrazne poklesla.
Spotrebné dane (SD) v roku 2020 poklesli o 3,1 % (pokles o 86 910 tis. eur) (bez vplyvu SD za zelenú energiu by bol pokles o 5,9 %)17. Výnos spotrebných daní je tvorený najmä SD z minerálnych olejov a SD z tabakových výrobkov. Výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov medziročne poklesol o 7,2 %, čo bolo spôsobené najmä pandémiou a s tým súvisiacou nižšou výkonnosťou ekonomiky. Zvyšnú 1/3 poklesu výnosu možno vysvetliť nižšou efektivitou výberu dane. Medziročný pokles výnosu spotrebnej dane z tabakových výrobkov o 4,5 % (pokles o 34 551 tis. eur) je z veľkej časti spôsobený oneskoreným zaplatením dane (20 000 tis. eur), pričom táto suma pozitívne ovplyvní výnos v roku 2021. Zvyšok poklesu je ťahaný približne rovnako nižšou spotrebou domácností a poklesom efektivity výberu dane.
Daň z príjmov fyzických osôb klesla v roku 2020 o 1,2 % (pokles o 42 971 tis. eur). Za poklesom je najmä pokles DPFO z podnikania (pokles o 38 538 tis. eur) a v menšej miere DPFO zo závislej činnosti (pokles o 4 433 tis. eur). Pozitívne vplyvy trhu práce aj vyššej efektivity výberu dane pri DPFO zo závislej činnosti boli negované legislatívnymi vplyvmi (najmä zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a opatrenia na podporu mobility práce). Medziročný pokles výnosu DPFO z podnikania bol taktiež najmä vplyvom legislatívnych zmien (zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, zavedenie zníženej 15 %-nej sadzby dane pre SZČO s obratom do 100 tis. eur).
Výnos dane z príjmu právnických osôb medziročne poklesol o 2,9 % (pokles o 61 232 tis. eur). V tomto výnose podľa metodiky ESA 2010 je okrem dane z príjmu právnických osôb (DPPO) zahrnutý aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Výnos DPPO klesol oproti roku 2019 o 75 414 tis. eur. Negatívny vplyv makrobázy bol plne kompenzovaný vyššou efektivitou výberu dane, ktorá sčasti kompenzuje nedokonalú makrobázu na tejto dani . K poklesu prispeli legislatívne opatrenia (najmä zmeny v sadzbách dane) a úprava zaznamenania legislatívneho vplyvu z jednorazového odpisu strát za obdobie rokov 2015 až 201818.
Pri dani z príjmov právnických osôb došlo k výraznejšej zmene v rámci roka. Prvé odhady výnosu na rok 2020 predpokladali výrazný prepad dane, ako tomu bolo počas krízového roka 2009. Postupne podávané
17 Súčasťou spotrebných daní je aj výnos zo zelenej energie. V septembri 2019 sa v rámci benchmarkovej revízie začal započítavať do výnosu spotrebnej dane z elektriny aj vplyv dotovania el. energie z obnoviteľných zdrojov (zelená energia). Od roku 2020 je odčlenený na samostatnom riadku „zelená energia“ na položke D.214A. Pri podpore zelenej energie vzniká časový nesúlad medzi „subvenciami“, ktoré poskytujú distribútori výrobcom pri nákupe energie a poplatkami, ktoré následne vyberú od konečných spotrebiteľov. Tento časový nesúlad má za následok aj rozdiel v cene elektrickej energie, pričom tento nesúlad by sa mal podľa metodiky ESA 2010 započítavať do deficitu. Zmena zvyšuje zároveň úroveň daňových príjmov aj subvencií. Výbor pre daňové prognózy tento vplyv nezahŕňal.
18 V roku 2020 sa prijalo v súvislosti s pandémiou legislatívne opatrenie, ktoré umožnilo firmám jednorazový odpis strát za roky 2015 – 2018. Hotovostne to pomohlo firmám v roku 2020, ale keďže si spomínané straty uplatnili pri podaní daňového priznania za rok 2019, akruálne sa to týkalo výnosu za rok 2019. Na základe odporúčania Eurostatu o tom, že vplyv má byť aj akruálne zaznamenaný v príjmoch roku 2020 vzhľadom na priamu väzbu na Covid-19 došlo k v roku 2020 k poníženiu výnosu DPPO. Výnos z roku 2019 bol naopak zvýšený o uvedenú sumu.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
33
daňové priznania v priebehu roka 2021 ukázali, že medziročný pokles dane je minimálny čo viedlo k výraznej revízii odhadu na rok 2020 nahor.
Výnos dane z príjmu vyberanej zrážkou medziročne poklesol o 4,3 % (pokles o 10 535 tis. eur). Za poklesom je najmä pokles priemernej úrokovej miery, ktorá znížila výnosy z úrokov z vkladov. K poklesu prispel aj pokles HDP a vrátenie dane jednému subjektu.
Príspevky na sociálne zabezpečenie (sociálne aj zdravotné odvody) medziročne vzrástli o 1,3 %. Ak sa zoberú do úvahy len odvody ekonomicky aktívnych osôb (najmä bez vplyvu štátom plateného poistného), tak rástli medziročne o 0,7 %. K nárastu prispel najmä rastúci trh práce. Legislatívne opatrenia (napr. postupné zvyšovanie sadzieb do 2. piliera, odpustenie odvodov pre zatvorené prevádzky v roku 2020) znížili medziročne príjmy zo sociálnych odvodov.
Nedaňové príjmy
V rámci nedaňových príjmov v roku 2020 poklesli výnosy z tržieb za produkciu verejnej správy o 7,3 % (pokles o 184 194 tis. eur). Najvýraznejšie poklesli platby za ostatnú netrhovú produkciu o 24,7 %, išlo
najmä o pokles príjmov z poplatkov za školy, školské zariadenia a materské školy z dôvodu protipandemických opatrení, kde väčšina školských zariadení bola zatvorená a prebiehala dištančná forma štúdia. Rovnako poklesli príjmy zo stravovacích služieb v školských zariadeniach. Nižšie príjmy na zdravotnú starostlivosť zaznamenali aj zdravotnícke zariadenia od zdravotných poisťovní, nakoľko sa poskytovala najmä neodkladná zdravotná starostlivosť a štandardné realizované plánované výkony boli pozastavené.
Trhová produkcia poklesla oproti roku 2019 o 5,2 % (pokles o 117 879 tis. eur). Najväčší pokles bol
zaznamenaný na príjmoch za predaj výrobkov, tovarov a služieb o 137 399 tis. eur, najmä u Železníc Slovenskej republiky, dopravných podnikov, Národnej diaľničnej spoločnosti, príspevkových organizácií štátu a verejných vysokých škôl. Ďalej sa znížili príjmy z poplatkov za stravné o 54 857 tis. eur, a to najmä u obcí, ako zriaďovateľov školských jedálni. Tie mali v roku 2020 z pandemických dôvodov prerušenú prevádzku a teda sa znížili ich príjmy za stravovacie služby. Celkový pokles trhovej produkcie bol čiastočne eliminovaný nárastom príjmov obcí a Environmentálneho fondu za komunálne odpady a drobný stavebný odpad o 23 591 tis. eur.
Príjmy verejnej správy z dividend a odvodov zo zisku medziročne klesli o 17,0 % (pokles o 55 085 tis. eur). Najväčšou mierou sa na medziročnej zmene objemu prijatých ESA dividend podieľali štátny rozpočet spolu s MH Manažmentom, a. s., v menšej miere vykázali zníženie príjmov z dividend aj subjekty územnej samosprávy, verejné vysoké školy a ostatné ústredné podniky.
Medziročná zmena objemu prijatých dividend štátom a MH Manažmentom (pokles o 86 913 tis. eur) pozostávala z poklesu ESA dividend o 15,6 % (46 625 tis. eur) a zároveň z poklesu hodnoty superdividend o 19,0 % (40 288 tis. eur). Negatívna medziročná zmena v objeme prijatých ESA dividend v roku 2020, vo výške 50 000 tis. eur, bola výsledkom spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s., ktorá v roku 2020 dividendy nevyplatila na základe rozhodnutia jediného akcionára MF SR. Nižší objem ESA dividend (o 10 007 tis. eur) bol prijatý aj od spoločnosti Východoslovenská energetika holding, a.s. Z dôvodu nižšieho zisku dosiahnutého za rok 2019 (pokles dividend vyplatených v rámci Skupiny o 51,7 %) sa využil ako zdroj pre vyplatenie dividend aj nerozdelený zisk minulých rokov. Celkový negatívny trend medziročného vývoja ESA dividend čiastočne zmiernila ESA dividenda prijatá od Stredoslovenskej energetiky Holding, a.s. (vyššia takmer štvornásobne vplyvom reorganizácie skupiny SSE a prerozdeľovaním aj prevádzkových ziskov dosiahnutých dcérskymi spoločnosťami).
Medziročný pokles zaznamenaný na položke superdividend bol vyšší ako na ESA dividendách, čím sa aj podiel superdividend na celkovom objeme prijatých dividend mierne znížil (zo 41,5 % na 40,5 %). Medziročne nižší objem prijatých superdividend bol zaznamenaný pri spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorá znížila objem vyplatenej dividendy o 33,7 %. Pokles vyplatených dividend znamenal aj nižší objem superdividend (z pôvodných 55,5 % zastúpenia superdividend vo vyplatených dividendách na 32,9 %). Pokles superdividend bol ovplyvnený absenciou výplaty dodatočných dividend nad rámec finančného roka (12 mesiacov) spoločnosťou Eustream, a.s. a SPP – distribúcia, a.s. (dividenda za skrátené obdobie 7 mesiacov v dôsledku prechodu na hospodársky rok). Pozitívny trend poklesu superdividend vygenerovaný spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. čiastočne eliminovali (o 69,7 %) vyššie superdividendy poukázané spoločnosťami Stredoslovenská
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
34
a Východoslovenská energetika Holding, a.s. Stredoslovenská energetika Holding, a.s. v rámci reorganizácie na holdingové zoskupenie vyplatila akcionárom aj dividendy kryté nerozdeleným ziskom minulých rokov dcérskej spoločností a zároveň ziskom z vkladu časti majetku Stredoslovenskej energetiky Holding, a.s. do dcérskej spoločnosti v rámci reorganizácie. Východoslovenská energetika Holding, a.s. z dôvodu nižšieho zisku z prevádzkovej činnosti pristúpila ku krytiu vyplatených dividend z nerozdeleného zisku minulých rokov (nižší objem prijatých dividend v rámci zoskupenia z dôvodu krytia dividend podnikov skupiny iba z prevádzkových výsledkov za príslušné obdobie).
Granty a transfery
Nárast o 13,2 % zaznamenali granty a transfery (nárast o 200 920 tis. eur). Najvýznamnejší nárast predstavovali bežné transfery o 19,7 % (nárast o 184 347 tis. eur), kapitálové transfery vzrástli len o 2,8 % (nárast o 16 573 tis. eur). Mierny nárast zaznamenalo aj čerpania eurofondov o 8,8 % (nárast o 83 037 tis. eur).
2.1.2. Výdavky verejnej správy
Celkové výdavky verejnej správy v roku 2020 v metodike ESA2010 dosiahli 41 943 908 tis. eur (45,6 % HDP). Medziročne sa celkové výdavky zvýšili o 9,7 %, resp. o 3 703 3205 tis. eur.
Tab. 11 - Výdavky verejnej správy (ESA2010)
v tis. eur
Skutočnosť2018
Skutočnosť2019
Skutočnosť2020
Rozpočet 2020
2020/2019v %
Bežné výdavky
31 917 030
34 449 584
38 033 946
42 863 095
10,4
Kompenzácie zamestnancov
8 368 382
9 609 434
10 485 817
9 931 188
9,1
- Mzdy a platy
6 230 788
7 003 978
7 681 364
7 247 989
9,7
- Sociálne príspevky zamestnávateľov
2 137 594
2 605 456
2 804 453
2 683 199
7,6
Medzispotreba
4 936 023
5 164 314
5 532 452
7 748 130
7,1
Dane
150 434
158 422
156 959
82 434
-0,9
- Iné dane z produkcie
124 220
134 307
133 608
82 434
-0,5
- Bežné dane z majetku, atď.
26 214
24 115
23 351
0
-3,2
Subvencie
879 057
928 100
1 240 353
1 474 201
33,6
- Dotácie do poľnohospodárstva*
89 744
126 425
121 456
172 232
-3,9
- Dotácie do dopravy
202 058
235 515
266 122
291 623
13,0
- železničná doprava
9 015
10 593
11 408
11 553
7,7
- cestná doprava
185 222
217 419
246 372
237 000
13,3
- Ostatné
587 255
566 160
852 775
1 010 346
50,6
Dôchodky z majetku (Úrokové náklady)
1 209 547
1 163 151
1 105 044
1 074 559
-5,0
Celkové sociálne transfery
14 735 495
15 713 752
16 735 472
20 253 517
6,5
- Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transf.
11 858 751
12 603 311
13 690 198
15 060 294
8,6
- Aktívne opatrenia trhu práce
53 109
45 393
47 042
472 692
3,6
- Nemocenské dávky
667 168
768 675
1 052 199
1 177 520
36,9
- Dôchodkové dávky zo starob. a inv. poist.
7 422 996
7 746 723
8 162 258
8 194 673
5,4
- Dávky v nezamestnanosti
183 745
214 195
329 212
472 010
53,7
- Štátne sociálne dávky a podpora
1 346 088
1 538 710
2 571 672
2 061 479
67,1
- na prídavok na dieťa
312 721
322 297
332 116
338 801
3,0
- pri narodení dieťaťa a prísp. rodičom
44 011
43 397
42 916
44 210
-1,1
- na rodičovský príspevok
368 688
377 342
581 639
571 521
54,1
- na dávku v hmotnej núdzi
124 999
111 081
112 911
117 246
1,6
- na peňažné príspevky na kompenzáciu
292 862
395 511
981 529
456 740
148,2
- ostatné
202 807
289 082
520 561
532 961
80,1
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
35
Tab. 11 - Výdavky verejnej správy (ESA2010)
v tis. eur
Skutočnosť2018
Skutočnosť2019
Skutočnosť2020
Rozpočet 2020
2020/2019v %
- Platené poistné za skupiny osôb ust. zák.
1 574 481
1 563 624
1 537 681
1 883 161
-1,7
- sociálne poistenie
385 504
360 843
370 652
423 272
2,7
- zdravotné poistenie
1 188 977
1 202 781
1 167 029
1 437 803
-3,0
- Naturálne sociálne transfery (zdr. zariadenia)
2 876 744
3 110 441
3 045 274
5 193 223
-2,1
Ostatné bežné transfery, z toho:
1 638 092
1 712 411
2 777 849
2 299 066
62,2
- Odvody do rozpočtu EÚ
763 637
750 226
877 392
913 202
17,0
- Transfery NO, cirkvi, súkr. školám a pod.
435 490
490 982
574 477
535 483
17,0
- 2% z daní na verejnoprospešný účel
68 343
73 071
53 392
75 964
-26,9
Kapitálové výdavky
3 697 995
3 791 119
3 909 962
4 604 004
3,1
Kapitálové investície
3 390 080
3 426 108
3 327 773
3 922 792
-2,9
- Tvorba hrubého fixného kapitálu
3 348 305
3 350 365
3 190 893
3 804 543
-4,8
- Zmena st. zásob+Nadobudnutie-Úbytok
cenností
21 239
5 256
137 232
144 658
2 511,0
- Nadobud. mínus úbytok nefin. neproduk. aktív
20 536
70 487
-352
-26 409
-100,5
Kapitálové transfery
307 915
365 011
582 189
681 212
59,5
Výdavky spolu
35 615 025
38 240 703
41 943 908
47 467 099
9,7
% z HDP
39,8
40,7
45,6
54,8
4,9
*Položky vyznačené kurzívou sú vykázané na hotovostnej báze z analytických dôvodov. Zdroj: ŠÚSR, MF SR
Kompenzácie zamestnancov
vzrástli v roku 2020 o 9,1 % (nárast o 876 383 tis. eur). Medziročný nárast výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania ovplyvnilo predovšetkým zvýšenie platov štátnych zamestnancov (v štátnozamestnaneckom aj služobnom pomere) a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 10 % s účinnosťou od 1. januára 2020. Toto zvýšenie sa týkalo aj platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov.
V roku 2020 boli vyplatené odmeny zdravotníckym pracovníkom, vojakom, policajtom, hasičom a zamestnancom zariadení sociálnych služieb a ďalších pracovníkov, ktorí pracovali v boji s pandémiou COVID-19 v I. línii a v červenej zóne (v rizikovom prostredí). Odmeny pracovníkom v zdravotníctve boli vyplatené vo výške 13 360 tis. eur a odmeny pracovníkom v I. línii (mimo MZ SR) vo výške 63 640 tis. eur. Celkovo mzdy a platy zamestnancov vo verejnej správe vzrástli oproti predchádzajúcemu roku o 677 386 tis. eur a sociálne príspevky zamestnávateľov o 198 997 tis. eur.
Medzispotreba
Spotreba tovarov a služieb v rámci verejnej správy sa zvýšila o 7,1 % (nárast o 368 138 tis. eur), čo bolo spôsobené vyššími výdavkami na špeciálny materiál (o 54 999 tis. eur) a výdavkami na nákup ochranných pracovných prostriedkov a pomôcok (o 53 162 tis. eur) v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Zároveň došlo k zvýšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo ovplyvnilo nárast čerpania výdavkov zdravotníckych zariadení na zdravotnícky materiál (o 32 267 tis. eur).
Zvýšili sa aj výdavky na špeciálne služby (o 42 642 tis. eur). Čiastočne bol tento nárast kompenzovaný poklesom platieb za materiál na prípravu jedál a nápojov (o 59 551 tis. eur), poklesom výdavkov súvisiacich so zahraničnými pracovnými cestami (o 27 715 tis. eur). Na ďalšom zvýšení medzispotreby sa podieľali aj Železničná spoločnosť Slovensko a zdravotnícke zariadenie z dôvodu nárastu záväzkov z obchodného styku.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
36
Subvencie
Celkové subvencie19 vzrástli o 33,6 %, čo predstavovalo nárast o 312 253 tis. eur. Najvýznamnejší nárast predstavovali subvencie do dopravy t. j. o 13 % (nárast o 30 607 tis. eur), z čoho najväčšiu položku tvorila cestná doprava o 13,3 % (o 28 953 tis. eur). Nárast subvencií zaznamenali najmä VÚC o 23 349 tis. eur, išlo najmä o transfery verejným dopravcom na vykrytie strát výkonov vo verejnom záujme pri zabezpečovaní prímestskej autobusovej dopravy. Najvyšší nárast zaznamenali banskobystrický a žilinský kraj.
Úrokové náklady
verejného dlhu poklesli o 5 %, čo predstavovalo pokles o 58 107 tis. eur. V roku 2020 bolo splatných menej štátnych dlhopisov s vysokou kupónovou sadzbou (oproti priemernej sadzbe dlhového portfólia) ako v roku 2019, čo zapríčinilo medziročný pokles úrokových nákladov.
Sociálne transfery
Vzrástli o 6,5 %, čo predstavovalo nárast o 1 021 720 tis. eur. Nárast bežných transferov v Sociálnej poisťovni bol v hotovostných platbách z poistenia o 800 924 tis. eur (na nemocenské dávky, na dôchodkové dávky zo starobného poistenia, na úrazové dávky, na dôchodkové dávky z invalidného poistenia, na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom a dávky v nezamestnanosti) a zo samostatných účtov silových zložiek o 13 315 tis. eur (na dôchodkové dávky zo starobného a invalidného poistenia a na nemocenské dávky).
Celkovo sa nemocenské dávky v roku 2020 zvýšili o 36,9 % (nárast o 283 524 tis. eur), dôchodkové dávky zo starobného a invalidného poistenia sa zvýšili o 5,4 % (nárast o 415 535 tis. eur) a dávky v nezamestnanosti vzrástli o 53,7 % (nárast o 115 017 tis. eur).
Vyplácané štátne sociálne dávky medziročne vzrástli o 67,1 % (nárast o 1 032 962 tis. eur). K medziročnému nárastu prispelo najmä zvýšenie rodičovských príspevkov o 54,1 % (nárast o 204 297 tis. eur) na základe novely zákona o rodičovskom príspevku s účinnosťou od 1. januára 2020 a z dôvodu vyplácania tzv. pandemického rodičovského príspevku.
Ostatné bežné transfery
Tieto sú najväčšou položkou výdavkov rozpočtu verejnej správy, v roku 2020 mali podiel na celkových výdavkoch 62,2 % a oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 1 065 438 tis. eur. Zvýšili sa najmä akruálne transfery z dôvodu úhrad v rámci COVID programu tzv. Prvá pomoc20 na podporu zamestnanosti o 995 046 tis. eur. Prostriedky sa realizovali najmä v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na podporu aktívnej politiky na trhu práce a zvýšenie zamestnanosti z dôvodu mimoriadnej situácie, ktorá v roku 2020 nastala v súvislosti s pandémiou koronavírusu.
Kapitálové výdavky
Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšili o 3,1 % (nárast o 118 843 tis. eur) z dôvodu nárastu kapitálových
transferov o 59,5 % (o 217 178 tis. eur), a to predovšetkým v zdravotných poisťovniach. V súvislosti
s pandemickou situáciou vzrástli transfery zdravotných poisťovní poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o 138 351 tis. eur. Zároveň vzrástli výdavkové transfery z verejnej časti zdravotného poistenia do súkromnej časti na splátku istiny úveru Dôvery, a. s. o 51 655 tis. eur.
Výdavky na obstaranie kapitálových aktív naopak klesli oproti roku 2019 o 2,9 % (pokles o 98 335 tis. eur).
Najvyšší pokles o 75 199 tis. eur zaznamenali obce. Išlo predovšetkým o výdavky na realizáciu nových stavieb, nakoľko rozbehnutá výstavba nájomných bytových domov v roku 2019 sa v roku 2020 obmedzila iba na čiastočné obnovy a rekonštrukcie. Národná diaľničná spoločnosť vynaložila nižšie investičné výdavky oproti predchádzajúcemu roku o 60 719 tis. eur najmä z dôvodu významného výkupu pozemkov
19 Subvencia predstavuje finančný príspevok vlády alebo verejno-právnej inštitúcie. Ide o platby vykonané na podporu obchodných aktivít príjemcov, ktorí nie sú zaradení v sektore verejnej správy.
20 Finančné prostriedky vyplatené z programu Prvej pomoci sú z analytických dôvodov uvedené v rámci Sociálnych transferov aj v hotovostnej položke „Peňažné príspevky na kompenzáciu“, ktoré boli podľa metodiky ESA2010 následne reklasifikované na ostatné bežné transfery. Hlavná kategória Sociálnych dávok však tieto hodnoty neobsahuje, preto nedochádza k duplicitnému vykazovaniu.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
37
pre výstavbu diaľnic v roku 2019. Ďalší významný pokles zaznamenali štátne rozpočtové organizácie o 53 812 tis. eur, hlavne na výdavkoch na nákup budov a objektov (v rezortoch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstva financií SR) a nákup špeciálnych strojov, prístrojov a zariadení (v rezortoch Ministerstva obrany SR a Ministerstva vnútra SR). Naopak výrazný nárast investícií realizovala Správa štátnych hmotných rezerv v súvislosti s obstaraním hmotných a mobilizačných rezerv o 101 659 tis. eur v rámci protipandemických opatrení.
2.2. Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy
Štrukturálne saldo predstavuje analytický ukazovateľ, ktorým sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Štrukturálne saldo analyticky očisťuje nominálne saldo o vplyv ekonomického cyklu a jednorazové efekty. Vývoj štrukturálneho salda predstavuje jeden z kľúčových ukazovateľov pri hodnotení súladu s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami21.
Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2020 hodnotu -2,4 % HDP22. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2019 zodpovedá štrukturálnej expanzii na úrovni 0,4 p. b. HDP. Do tejto expanzie nevstupujú výdavky vyvolané pandémiou COVID-19, keďže tie sa v rámci jednorazových opatrení očisťujú. Primárny štrukturálny deficit medziročne vzrástol, a v roku 2020 dosiahol úroveň 1,2 % HDP. Jeho nárast bol výsledkom medziročného rastu štrukturálneho deficitu, pričom úrokové náklady na obsluhu dlhu sa medziročne zmenili len minimálne.
Tab. 12 - Výpočet štrukturálneho salda a konsolidačného úsilia ( ESA 2010)
% HDP
2018
2019
2020
1. Saldo verejnej správy podľa ESA 2010*
-1,0
-1,3
-5,5
2. Cyklická zložka**
0,6
0,7
-1,4
3. Jednorazové vplyvy **
0,0
0,0
-1,7
4. Štrukturálne saldo verejnej správy (1-2-3)**
-1,6
-2,0
-2,4
5. Konsolidačné úsilie (medziročná zmena 4)**
-0,5
-0,4
-0,4
p. m. primárne štrukturálne saldo
(štrukturálne saldo po odpočítaní nákladov na obsluhu dlhu)
-0,3
-0,8
-1,2
* V súlade s údajmi pre jesennú notifikáciu Eurostatu za rok 2020. Zdroj: MF SR
** zaokrúhlené na jedno desatinné miesto
Výpočet štrukturálneho salda predpokladá očistenie nominálneho salda o dva základné komponenty – cyklickú zložku a jednorazové vplyvy. Cyklická zložka predstavuje vplyv ekonomického cyklu na štrukturálne saldo. Cieľom úpravy nominálneho salda je vyjadriť reakciu príjmov a výdavkov verejných financií na zmeny v produkčnej medzere. Veľkosť cyklickej zložky závisí od veľkosti produkčnej medzery a od elasticít vybraných príjmových a výdavkových kategórií, ktoré reagujú na výkyvy v ekonomickej aktivite. Prípadné prehrievanie alebo podchladenie ekonomiky tak môže zásadne vplývať na výsledné štrukturálne saldo verejnej správy. V roku 2020 sa ekonomika oproti predošlému roku prehupla z mierneho prehrievania ekonomiky do značného podchladenia. Otvorenie negatívnej produkčnej medzery bol spôsobený príchodom pandémie COVID-19. Cyklický vývoj tak mal v roku 2020 pozitívny vplyv na štrukturálne saldo VS vo výške 1,4 % HDP.
Druhý komponent, o ktorý sa očisťuje nominálne saldo, sú jednorazové vplyvy. Táto položka predstavuje príjmy alebo výdavky verejnej správy bez trvalého alebo opakujúceho sa charakteru. Sledujú sa vzniknuté okolnosti s časovo obmedzeným vplyvom na saldo verejnej správy. Slovenská legislatíva nepozná presnú definíciu jednorazových vplyvov23 a pre účely súhrnnej výročnej správy preberá Ministerstvo financií SR princípy aplikované v metodike Európskej komisie pre identifikáciu
21 Pre účely súhrnnej výročnej správy používa MFSR údaje zaslané v rámci jesennej notifikácie Eurostatu. Odhad cyklickej zložky vychádza z produkčnej medzery na základe najaktuálnejšej prognózy MF SR schválenej výborom pre makroekonomické prognózy. Odhad jednorazových opatrení vychádza z metodiky Európskej komisie.
22 Na základe predbežnej hodnoty nominálneho salda VS (-1,33 % HDP) pre jesennú notifikáciu Eurostatu za rok 2020.
23 Jednorazové vplyvy sa spomínajú bez metodického popisu v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy (523/2004 Z. z.) a v Ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti (493/2011 Z. z.)
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
38
jednorazových opatrení.24 Jednorazové opatrenia boli zaznamená len za rok 2020. Až na platbu DPH koncesionára stavby D4/R7 boli vyvolané pandémiou COVID-19.
Tab. 13 - Jednorazové opatrenia (ESA 2010, v mil. eur)
2020
Spolu opatrenia 1 až 4B (Kurzarbeit)
-773
Kurzarbeit pre materské školy
-59
Podpora podnikania v cestovnom ruchu a gastro
-6
Preplácanie nájmu
-40
Podpora uchádzačov o zamestnanie
-49
SOS príspevok
-15
Rodičovský príspevok (predĺženie počas obdobia mimoriadneho stavu)
-13
Dávka v nezamestnanosti (predĺženie obdobia poberania)
-32
Nemocenské (PN) - dávky vyplatené nad úrovňou minulého roka
-106
Ošetrovné (OČR) - dávky vyplatené nad úrovňou minulého roka
-133
Odpustenie sociálnych odvodov za apríl
-57
Odpočet firemných strát z rokov 2015-18
-28
Nesplatenie časti odložených odvodov
-3,6
Odmeny pracovníkom v zdravotníctve
-13
Platba doktorom špecialistom
-138
Zvýšené výdavky - ventilátory a iné
-39
Výdavky na testovanie
-124
Zariadenie a iné výdavky ZZ
-63
Tvorba pohotovostných zásob (mimo testov)
-33
Odmeny pracovníkom v prvej línii (mimo MZ)
-64
Tovary a služby súvisiace s COVID-19 (dezinfekcia, iné)
-22
Dotačné schémy rôznym sektorom / subjektom
-16
Opatrenia hospodárskej mobilizácie
-24
Vklad do základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky
-50
Vklad do základného imania Letových prevádzkových služieb
-13
Vyvolané COVID záruky
-25
Ostatné COVID-19 opatrenia
-18
Financovanie z EU zdrojov
343
Platba DPH koncesionára stavby D4/R7
71
Spolu
-1543
24 Metodika kalkulácie jednorazových vplyvov Európskej komisie je súčasťou manuálu k Paktu stability a rastu
Vade Mecum on the Stability &
Growth Pact 2019
 na str. 9.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
39
2.3.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu
Vývoj na finančných trhoch v roku 2020 významným spôsobom ovplyvnila pandémia koronavírusu. Opatrenia na spomalenie šírenia vírusu spôsobili, že sa niektoré sektory viacerých ekonomík čiastočne alebo úplne vypli v prvom polroku. Šok vyvolaný pandémiou sa prejavil v masívnych prepadoch na akciových trhoch aj v prudkom poklese cien ropy, keďže dopyt po komodite dočasne zmizol. Prerušenie dodávateľských reťazcov spôsobilo obavy z neschopnosti dlžníkov splácať veriteľom svoje záväzky. Výsledkom bol nárast kreditných prirážok viacerých európskych krajín, ktorí sa premietol do nárastu výnosovosti štátnych dlhopisov.
Prvotný šok z pandémie na finančných trhoch upokojili pohotové opatrenia centrálnych bánk ako aj fiškálne stimuly. Európska centrálna banka reagovala rozsiahlym pandemickým programom nákupov aktív (PEPP) a prísľubom ponechania uvoľnených monetárnych podmienok v dostatočne dlhom časovom horizonte. K upokojeniu situácie prispeli aj prísľuby rozsiahlych fiškálnych balíkov cieľujúce transfermi zasiahnuté skupiny obyvateľstva. Monetárne a fiškálne stimuly pomohli znížiť dlhopisové výnosy v jednotlivých európskych krajinách, čo podporilo dôveru na akciových trhoch, ktoré sa po prvotnom prepade pomerne rýchlo zotavilo. Indikátory neistoty sa stabilizovali aj napriek jesennému nárastu denného počtu nakazených vo viacerých regiónoch, prezidentským voľbám v USA, či rizikám vyvolaných Brexitom. Relatívne rýchle oživenie v Európe pravdepodobne prispelo k posilneniu spoločnej európskej meny v roku 2020. Cena ropy Brent po počiatočnom kolapse vzrástla k 46 USD/bl, naďalej však ostala na nízkych hodnotách.
Financovanie slovenského štátneho dlhu v roku 2020 zabezpečovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v mene MF SR bez nutnosti použitia menej tradičných foriem financovania. Úrokové sadzby sa aj v roku 2020 držali na nízkych úrovniach, čo umožnilo zlepšovať rizikové parametre portfólia štátneho dlhu pri súčasnom poklese úrokových nákladov aj napriek rastu nominálneho dlhu. Priemerná splatnosť portfólia klesla na 8,2 roka.
Zdroj: NBS, Deutche Bundesbank
Graf 7: Výnosy vybraných slovenských vládnych dlhopisov a riziková prirážka voči nemeckým
10-ročným štátnym dlhopisom (v % a p.b.)
-1
0
1
2
3
4
5
6
7
1. 1. 2012
5. 1. 2012
9. 1. 2012
1. 1. 2013
5. 1. 2013
9. 1. 2013
1. 1. 2014
5. 1. 2014
9. 1. 2014
1. 1. 2015
5. 1. 2015
9. 1. 2015
1. 1. 2016
5. 1. 2016
9. 1. 2016
1. 1. 2017
5. 1. 2017
9. 1. 2017
1. 1. 2018
5. 1. 2018
9. 1. 2018
1. 1. 2019
5. 1. 2019
9. 1. 2019
1. 1. 2020
5. 1. 2020
9. 1. 2020
1. 1. 2021
5. 1. 2021
9. 1. 2021
riziková prirážka na 10-ročný dlhopis
3-ročný
10-ročný
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
40
2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu
V rámci stratégie riadenia štátneho dlhu sú stanovené kvantitatívne limity pre refinančné a úrokové riziko. Cieľom riadenia dlhu je dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov dlhu čo najbližšie k stanoveným hodnotám.
▪Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti aktív a pasív do jedného roka bola stanovená na úrovni 20 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív splatných do jedného roka ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria ku koncu roka 2020 medziročne klesla o asi 8 percent z hodnoty 19,2 % vykázanej ku koncu roka 2019 na úroveň 11,4 %. Dôvodom poklesu je špecificky nízka hodnota plánovaných splatností na roky 2021 a 2022. Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti aktív a pasív do piatich rokov bola stanovená na úrovni 55 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív splatných do piatich rokov ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria bola približne 39,5 % na konci roka 2020. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k poklesu približne o 2 p. b. z hodnoty 41,4 %.
▪Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie aktív a pasív do jedného roka bola stanovená na úrovni 25 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív refixovaných do jedného roka ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 11,4 % ku koncu roka 2020 (19,3 % ku koncu roka 2019). Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie aktív a pasív do piatich rokov bola stanovená na úrovni 55 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív refixovaných do piatich rokov ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 39,5 % ku koncu roka 2020 (41,0 % ku koncu roka 2019).
▪V roku 2020 bolo otvorených päť nových línií dlhopisov so splatnosťami od 4 do 12 rokov. 10-ročný dlhopis so splatnosťou v roku 2030 bol predaný prostredníctvom syndikátu vybraných primárnych dealerov s kupónovým výnosom 1,00% v menovitej hodnote 1,5 mld. euro a tiež bol predávaný formou aukčného predaja. 12-ročný dlhopis so splatnosťou v roku 2032 bol rovnako predaný prostredníctvom syndikátu vybraných primárnych dealerov s kupónovým výnosom 1,00% v menovitej hodnote 2 mld. euro.
▪V uvedenom roku bola splatená jedna emisia registrovaná na Slovensku denominovaná v eure. K 31.12.2020 malo MF SR „živých“ celkovo 30 emisií (z toho 7 emisií registrovaných v zahraničí). Okrem meny EUR boli k ultimu roka 2020 emitované slovenské štátne dlhopisy aj v menách USD, CHF a NOK.
2.3.2.Riadenie štátneho dlhu v roku 2020
Agentúra pre riadene dlhu a likvidity emitovala v mene MF SR v roku 2020 cenné papiere v celkovej hodnote 9 995 700 tis. eur, pričom vydala dlhopisy denominované len v mene EUR s fixnou úrokovou sadzbou s priemernou splatnosťou 9,6 rokov. V roku 2020 boli vydané štátne pokladničné poukážky spolu v menovitej hodnote 3 200 000 tis. eur, z toho splatené v tom istom roku boli štátne pokladničné poukážky v menovitej hodnote 1 700 000 tis. eur. Okrem cenných papierov boli na krytie dlhu prijaté úvery v nominálnej hodnote 1 127 970 tis. eur s priemernou váženou úrokovou sadzbou 0,1% a s priemernou váženou splatnosťou 9 rokov.
Nasledujúca tabuľka prezentuje základné kvantitatívne parametre riadenia štátneho dlhu v roku 2020. Štruktúra tabuľky obsahuje priemernú úrokovú sadzbu a splatnosť pri novom vydanom (emitovanom) dlhu.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
41
Tab. 14 - Štátny dlh realizovaný v roku 2020 (tis. eur)
Typ cenného papiera
Nominálna hodnota
Priemerný úrok / prirážka (ŠD float)
Priemerná splatnosť (rok)
Typ kupónovej sadzby
ŠD fix
9 995 700
0,5%
9,6
fixná
ŠD float
0
-
-
-
ŠPP
1 500 000
-0,2%
0,9
-
Úvery
1 127 970
0,1%
9,0
fixná
Dlh spolu
12 623 670
-
-
-
ŠD spätný odkup (2020)
0
-
-
-
Dlh upravený o spätný odkup
12 623 670
-
-
-
Štruktúra prezentovaných priemerných úrokov (nákladov) a splatností zodpovedá jednotlivým druhom cenných papierov, ktoré boli v rámci svojej kategórie agregované. „ŠD fix“ označuje dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou, „ŠD float“ dlhopis s plávajúcou úrokovou sadzbou, kde náklad tvorí meniaca sa sadzba (6M EURIBOR) a prirážka. „ŠD spätný odkup“ označujú predčasné umorenie štátnych dlhopisov pôvodne splatných v neskoršom období. Tieto transakcie fakticky môžu znížiť dlh ku koncu roka 2020 resp. v priebehu roka 2020. Vážená priemerná úroková sadzba všetkých dlhopisov „živých“ ku koncu roku 2020 sa znížila približne o 0,56% oproti roku 2019, a to na úroveň 1,91 %. Zmenu spôsobil pokles priemerného nákladového úroku pri dlhopisoch s fixnou úrokovou sadzbou.
3. Čisté bohatstvo
Prvé dve kapitoly súhrnnej výročnej správy hodnotia hospodárenie verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy tak, ako ho definuje metodika ESA2010. Tento pohľad je v podmienkach krajín EÚ najviac zaužívaný kvôli tomu, že európske fiškálne pravidlá25 sú formulované pre verejnú správu a národné rozpočty väčšiny krajín sú zostavované tiež za okruh verejnej správy a v tejto metodike. Táto kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. Povinnosť prezentovať v súhrnnej výročnej správe čisté bohatstvo a tiež informácie o hospodárení podnikov štátnej správy vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pričom dôraz je kladený na vysvetlenie medziročných zmien položiek čistého bohatstva.
3.1. Koncept čistého bohatstva
Čisté bohatstvo popisuje stav hospodárenia verejného sektora26 ku koncu roka. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie: súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov.
Čisté bohatstvo má špecifickú štruktúru, a preto je veľmi dôležitá jeho správna interpretácia. Pri veľkosti čistého bohatstva má význam analyzovať len jednotlivé zložky jeho štruktúry, ako napríklad vlastné imanie podnikov, podmienené záväzky, či implicitné záväzky, pretože tie majú z ekonomického hľadiska samostatnú vypovedaciu schopnosť. Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré je podstatné sledovať z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu.
Analýza a vysvetlenie medziročných zmien zložiek čistého bohatstva poskytujú dôležité informácie o hospodárení štátu, ktoré nemusí zachytiť tradičný pohľad na saldo a dlh verejnej správy. Existujú totiž politiky a transakcie, ktoré sa z metodických dôvodov nemusia prejaviť na salde a dlhu verejnej správy, ale majú negatívny alebo naopak pozitívny vplyv na čisté bohatstvo štátu.
25 Ide najmä o pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré stanovujú hranicu deficitu verejnej správy 3 % HDP a dlhu verejnej správy 60 % HDP (bližšie o európskych fiškálnych pravidlách pozri slovník základných pojmov).
26 Verejný sektor je širší pojem ako verejná správa, nad rámec sektora verejnej správy zahŕňa aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska. Z definície čistého bohatstva podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti odvodzujeme aj skupinu subjektov tvoriacich verejný sektor.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
42
3.2. Odhad čistého bohatstva za rok 2020
Odhadnutá výška čistého bohatstva Slovenskej republiky dosiahla k 31.12.2020 zápornú hodnotu -379 606 847 tis. eur (-412,26 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa hodnota čistého bohatstva výrazne zhoršila, a to o 261 551 012 tis. eur, čím sa zvýšil negatívny podiel na HDP o 286,73 p. b.
Tab. 15 - Odhad čistého bohatstva Slovenskej republiky k 31.12.2020 v % resp. v tis. eur
31.12.2018
31.12.2019
31.12.2020
Δ 2020-2019
Vlastné imanie verejného sektora (1)
- 26 278 680
420 095
-2 367 984
-2 788 079
VI súhrnného celku verejnej správy
-23 760 933
2 427 333
-823 941
-3 251 274
VI podnikov MH Manažment, a.s.
274 366
268 288
293 624
25 336
VI Národnej banky Slovenska
-2 792 113
-2 275 526
-1 837 667
437 859
Implicitné záväzky (2)
38 130
106 078 573
363 440 690
257 362 117
Podmienené záväzky (3)
17 082 706
18 293 901
19 565 557
1 271 656
Iné aktíva (4)
6 049 108
5 897 544
5 767 384
-130 160
Čisté bohatstvo SR (1-2-3+4)
-37 350 408
-118 054 835
-379 606 847
-261 551 012
v % HDP
-41,76
-125,53
-412,26
-286,73
Zdroj: MF SR, IFP
Pri výpočte implicitných záväzkov došlo k metodickej zmene, ktorú sa rozhodlo uplatniť Ministerstvo financií SR s cieľom poskytovať reálny odhad implicitných záväzkov nie v nekonečnom horizonte, ale v horizonte do roku 2064. Dôvodom bola revízia úrokových mier zo strany pracovnej skupiny pre starnutie obyvateľstva (Working Group on Ageing Populations and Sustainability – AWG27), ktorá spôsobila tak výrazné zvýšenie implicitných záväzkov v nekonečnom horizonte, že ich objektívne zhodnotenie by bolo problematické. Vplyvy na implicitné záväzky v hodnote tisícok percent, resp. spätná revízia záväzkov s využitím nových projekcií HDP a úrokových mier by boli neintuitívne, ekonomicky len ťažko interpretovateľné a bez relevantných záverov pre vplyv verejných politík. Bližší popis je uvedený v samostatnej podkapitole, venujúcej sa implicitným záväzkom. V tomto duchu boli revidované aj roky 2018 a 2019.
Zároveň boli pre roky 2018 a 2019 použité revidované hodnoty HDP z rutinnej revízie v rámci jesennej notifikácie údajov za rok 2020. Tieto zmeny znamenali minimálny vplyv na revidované čisté bohatstvo v predchádzajúcich rokoch. Údaje za rok 2020 boli prepočítané voči aktuálnemu HDP zverejnenému v rámci októbrovej notifikácie.
Podrobnému vysvetleniu zmien v jednotlivých zložkách čistého bohatstva sa venujú nasledovné podkapitoly s výnimkou vlastného imania podnikov MH Manažmentu, a.s. Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu, a.s. tvorí podmnožinu podnikov štátnej správy, ktorá je pre účely vyčíslenia čistého bohatstva uvedená osobitne, pretože táto skupina podnikov nie je súčasťou súhrnného celku, a preto nie je predmetom účtovnej konsolidácie. Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu, a.s. tvorí súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok, pričom veľkosť vlastného imania je prepočítaná vlastníckym podielom štátu v týchto podnikoch.
Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu sa zvýšilo ku koncu roka 2020 oproti predchádzajúcemu roku o 25 336 tis. eur najmä vplyvom výsledkov hospodárenia podnikov za bežné obdobie.
Od roku 2019 je vlastné imanie súhrnného celku pre účely čistého bohatstva očistené o vplyv tvorby účtovnej rezervy na zamestnanecké požitky, nakoľko benefity v podobe výplaty dôchodkov súčasných a budúcich poberateľov dávok v silových rezortoch sú zohľadnené už v implicitných záväzkoch. Pre hlbšiu informovanosť o vývoji v súhrnnom celku, bez vplyvu zmien v rámci výpočtu čistého bohatstva, je vlastné imanie súhrnného celku v podkapitole 3.2.1. komentované na základe súhrnnej účtovnej závierky, zostavenej k 31.12.2020.
27
https://europa.eu/epc/working-groups-epc/working-group-ageing-populations-and-sustainability_sk
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
43
3.2.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy
Vlastné imanie súhrnného celku28 dosiahlo k 31.12.2020 zápornú hodnotu -33 152 716 tis. eur, pričom je tvorené záporným výsledkom hospodárenia vo výške -33 344 399 tis. eur (z toho výsledkom hospodárenia bežného obdobia vo výške -7 192 621 tis. eur), oceňovacími rozdielmi v hodnote 19 014 tis. eur a podielmi iných účtovných jednotiek v hodnote 172 668 tis. eur. Medziročne sa vlastné imanie súhrnného celku úhrnom znížilo o 6 401 905 tis. eur.
Na vlastné imanie súhrnného celku má vplyv najmä dosiahnutý výsledok hospodárenia bežného obdobia jednotlivých subjektov (v podnikateľskom prostredí chápaný ako ,,zisk alebo ,,strata“), ako aj výsledok hospodárenia minulých období (ovplyvnený prevodom výsledku hospodárenia bežného obdobia za posledný rok alebo významnými účtovnými opravami minulých období). V menšej miere ovplyvňujú vlastné imanie oceňovacie rozdiely a výška fondov (rezervné fondy, kapitálové fondy).
Súhrnná účtovná závierka za rok 2019 a tým aj vlastné imanie za rok 2019 bolo zostavované v čase pandémie COVID-19, a z dôvodu prijatia legislatívnej úpravy v oblasti daní, účtovníctva a výkazníctva, bol možný posun termínu na predloženie účtovných závierok samotných subjektov verejnej správy. Súhrnná účtovná závierka tento posun termínu nemala vzhľadom na jesennú notifikáciu. Za rok 2019 sa preto nedostali do sumáru dôležité subjekty resp. konsolidované celky v územnej samospráve(menej o 147 individuálnych účtovných závierok obchodných spoločností obcí a miest a o 201 konsolidovaných závierok obcí a miest bolo zahrnutých za rok 2019). Odhadovaná účtovná hodnota, ktorý chýbala v agregovaných dátach bola od 1 do 1,5 mld. eur resp. 400 až 500 mil. eur s vplyvom na výsledok hospodárenia. V roku 2020 bolo predložených 1 124 z 1 142 konsolidovaných závierok samospráv. Z tohto dôvodu je medziročná zmena výrazne ovplyvnená nižšou porovnávacou bázou (neúplného) roka 2019.
Z pohľadu veľkosti podielu na vlastnom imaní súhrnného celku je najvýznamnejšia ústredná správa a v rámci nej Ministerstvo financií SR. Špecifické postavenie Ministerstva financií SR spočíva v tom, že účtuje o všetkých poskytnutých transferoch zo štátneho rozpočtu, ktoré sa vykazujú jednak vo výdavkoch daného roka, a akruálne aj v nákladoch. Ide o rôzne druhy transferov, ktoré nemusí reálne poskytovať len Ministerstvo financií SR, ale aj ostatné kapitoly štátneho rozpočtu a ich rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti. Na druhej strane Ministerstvo financií SR účtuje o najdôležitejších príjmoch verejnej správy, a to o daňových a značnej časti nedaňových príjmoch štátneho rozpočtu (odvody, poplatky, dividendy).
Na výsledok hospodárenia Ministerstva financií SR (resp. ústrednej správy) majú najdôležitejší vplyv dve transakcie, pričom tieto nemajú rovnaký charakter v peňažnom – hotovostnom vyjadrení daného roka. Vzhľadom na doterajšie deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu, je hotovostný deficit (za rok 2019 vo výške 2 201 481 tis. eur a za rok 2020 až 7 758 420 tis. eur)jedným z dôvodov záporného účtovného výsledku hospodárenia. Naakumulované záporné výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za predchádzajúce roky sú súčasťou výsledku hospodárenia minulých rokov.
Ďalšou objemovo významnou transakciou, ktorá vplýva na záporný výsledok hospodárenia ústrednej správy je účtovanie o dlhodobej rezerve na zamestnanecké požitky zamestnancov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií (napríklad výsluhové dôchodky vojakov, policajtov, sudcov, životné a pracovné jubileá). Výška tejto rezervy sa vykazuje na základe expertného odhadu, ktorý berie do úvahy súčasnú legislatívu v oblasti poskytovania zamestnaneckých požitkov (benefitov) v ústrednej správe, znenia kolektívnych zmlúv a vyššej kolektívnej zmluvy v ústrednej správe, počet zamestnancov, ich vekovú štruktúru a ďalšie faktory. Čo je pri rezervách neisté, je výška a čas plnenia týchto záväzkov, v súlade s definíciou účtovných rezerv. K 31.12.2020 bola vykázaná rezerva na zamestnanecké požitky ústrednej správy, o ktorej účtuje Ministerstvo financií SR, vo výške 32 467 540 tis. eur, čo je medziročne viac o 2 958 893 tis. eur. Podiel 5 silových rezortov29, v ktorých sa uplatňujú špeciálne benefity tvorí 99 %
28 Koncept ,,súhrnného celku“ je definovaný v Súhrnnej účtovnej závierke a je odlišný od definície verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Verejná správa tvorí najpodstatnejšiu časť súhrnného celku, avšak do súhrnného celku vstupujú aj iné subjekty, ktoré nie sú štatisticky zaradené do verejnej správy podľa metodiky ESA2010.
29 Ide o Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR (časť colná a daňová správa) a Národný bezpečnostný úrad.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
44
z celkovej rezervy, a to 32 328 776 tis. eur, pričom ide najmä o potenciálnych budúcich poberateľov výsluhových dávok (17 667 583 tis. eur) a pre dôchodcov, vdovy, vdovcov, siroty (13 921 660 tis. eur, z toho samotní dôchodcovia 13 364 924 tis. eur). Medziročná zmena bola premietnutá s vplyvom na výsledok hospodárenia bežného roka, a oproti predchádzajúcemu roku bola tvorba rezervy vyššia o 2 956 478 tis. eur, čo malo významný vplyv na celkový výsledok hospodárenia za rok 2020 (bližší popis je v prílohe č. 3, v časti B.II a BIV. Rezervy).
Pre účely výpočtu čistého bohatstva bola z vlastného imania súhrnného celku vyňatá rezerva na výsluhové dôchodky silových rezortov (rovnako tak aj vdovské, vdovecké a sirotské penzie), ktorá bola tvorená v roku 2020 ako aj v predchádzajúcich rokoch (od začiatku výpočtu tejto rezervy v účtovnej závierke Ministerstva financií SR). Hodnota bežného roka bola 2 956 478 tis. eur a rezerva z predchádzajúcich rokov vo výške 29 372 297 tis. eur.
Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia 2020, ktorý je výsledkom rozdielu účtovných výnosov a účtovných nákladov, dosiahol za celý súhrnný celok -7 186 613 tis. eur, pričom medziročne došlo k prehĺbeniu ,,straty“ o 6 106 646 tis. eur. Celkové náklady súhrnného celku medziročne rástli o 7 298 007 tis. eur, pričom výnosy medziročne rástli len o 1 191 361 tis. eur.
V náraste nákladov sa odzrkadlila už spomenutá tvorba rezervy Ministerstva financií SR na zamestnanecké požitky zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií (o 2 958 893 tis. eur), ďalej hlavne vyššie transfery zo štátneho rozpočtu o 3 816 756 tis. eur, Medzi ďalšie významné položky nákladov ktoré rástli boli mzdové náklady o 1 036 474 tis. eur. Uvedené kopíruje vývoj hospodárenia v podmienkach pandémie, kedy uvedené položky nákladov rástli a naopak medziročne poklesli náklady na nákup služieb rôzneho druhu (menej o 683 889 mil. eur), náklady na spotrebu materiálu (menej o 270 663 tis. eur), spotrebu tovaru (menej o 233 670 tis. eur).
Z výnosov súhrnného celku, ktoré boli takisto poznačené pandémiou, zaznamenali pokles tržby, či dane. Štát vykázal nižšie daňové výnosy o 460 060 tis. eur, tržby za tovar poklesli o 194 0015 tis. eur a ostatné výnosy o 136 889 tis. eur.
Výsledok hospodárenia minulých rokov súhrnného celku tvorí najmä:
▪nerozdelený zisk resp. neuhradená strata obchodných spoločností,
▪prevod zostatkov kapitálových fondov, rezervných fondov a ostatných fondov obchodných spoločností,
▪prevod zostatku fondov ústrednej správy,
▪výsledok hospodárenia všetkých rozpočtových organizácií ústrednej správy,
▪opravy významných chýb minulých účtovných období resp. zmeny účtovných metód a zásad s vplyvom na hospodárenie minulých období.
Celkovo dosiahol výsledok hospodárenia minulých rokov za súhrnný celok hodnotu -26 151 778 tis. eur a medziročne je horší o 366 486 tis. eur. Negatívny vplyv malo najmä preúčtovanie výsledku hospodárenia za rok 2019 (-1 055 432 tis. eur) do výsledku hospodárenia minulých rokov.
Podiely iných účtovných jednotiek sa vykazuje hodnota, ktorá neprináleží subjektom súhrnného celku, keďže pochádza z menšinových podielov v obchodných spoločnostiach, ktoré sú väčšinovo vlastnené „tretími“ stranami (napríklad súkromnými spoločnosťami, zahraničnými subjektmi). Hodnota týchto podielov sa vykazuje v súhrnnej účtovnej závierke na samostatnej položke práve preto, aby deklarovala nárok iných vlastníkov na vlastné imanie spoločností, ktorých spoluvlastníkom je niektorý subjekt súhrnného celku. Podiely iných účtovných jednotiek zahŕňajú nielen podiel na aktuálnom výsledku hospodárenia, ale aj na ostatných položkách vlastného imania.
Medziročne sa hodnota podielov iných účtovných jednotiek zvýšila o 154 990 tis. eur, a to najmä v územnej samospráve, u obcí o 154 166 tis. eur. Zvýšenie spočíva vo vyššej agregácii údajov z konsolidovaných závierok samospráv.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
45
3.2.2.Vlastné imanie podnikov štátnej správy
Vlastné imanie podnikov štátnej správy dosiahlo k 31.12.2020 hodnotu 17 638 279 tis. eur (19,15 % HDP). Uvedený údaj je nekonsolidovaný a predstavuje súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok prepočítaný na veľkosť vlastníckych podielov štátu. Tento údaj nemožno dávať do súvislosti s údajom o celkovom čistom bohatstve v časti 3.2., pretože v rámci čistého bohatstva sú všetky podniky okrem podnikov MH Manažmentu, a.s. zaradené do súhrnného celku a údaje o vlastnom imaní sú konsolidované. Vlastné imanie podnikov štátnej správy oproti predchádzajúcemu roku vzrástlo o 316 331 tis. eur.
V nasledujúcej časti sú podrobnejšie komentované zmeny vlastného imania za vybrané podniky. Príloha č. 1 obsahuje tabuľkový prehľad všetkých podnikov štátnej správy, výšku vlastníckych podielov štátu (k 31.12.2020) a výšku ich vlastných imaní a výsledky hospodárenia za posledné tri roky. Príloha č. 2 poskytuje prehľad o štruktúre medziročnej zmeny ich vlastného imania podľa jednotlivých položiek vlastného imania.
Pri komentovaní medziročných zmien vlastného imania vybraných podnikov sa pre účely tejto správy zameriavame najmä na päť hlavných položiek, ktoré spôsobujú prírastok alebo úbytok vlastného imania:
▪Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia predstavuje čistý zisk (prírastok VI) alebo stratu (úbytok VI) za sledovaný rok. Táto položka je najvýznamnejšia, pretože výsledky hospodárenia priamo poukazujú na príspevok podniku k hodnote čistého bohatstva.
▪Dividendy sú položkou, ktorá sa zvyčajne vypláca zo zisku minulého účtovného obdobia a spôsobuje úbytok vlastného imania. Dividendy môžu byť v danom roku vyplatené, alebo len schválené na rozdelenie a následne vyplatené v neskoršom období. Pri dividendách sú osobitne spomenuté superdividendy30, ak ich výplata bola v danom roku u podniku zaznamenaná.
▪Priame vklady spoločníkov do vlastného imania zvyšujú vlastné imanie spoločnosti31. Pod priamymi vkladmi sa rozumejú peňažné a nepeňažné vklady do základného imania, do kapitálových fondov alebo vklady použité na úhradu straty.
▪Zmeny precenenia majetku a záväzkov môžu znižovať aj zvyšovať vlastné imanie na základe rozdielu medzi účtovným a reálnym ocenením určitých položiek majetku a záväzkov. Konkrétne prípady sú bližšie vysvetlené pri jednotlivých spoločnostiach.
▪Pod „ostatné zmeny“ zaraďujeme opravy významných chýb minulých účtovných období a rozdiely zo zmien použitých účtovných metód a účtovných zásad, ktoré sa účtujú priamo do vlastného imania (do výsledku hospodárenia minulých období), a ktoré môžu spôsobiť úbytok alebo prírastok vlastného imania podniku. Patria sem taktiež zmeny rezerv zo zabezpečovacích derivátov, prípadne zmeny iných rezerv, ktoré nesúvisia s preceňovaním.
Nasledujúca tabuľka predstavuje prehľad zmien vlastného imania vybraných štátnych podnikov. Uvedené podniky sa podieľajú až 84,3 percentami na celkovom vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy po prepočte na vlastnícky podiel štátu.
Tab. 16 - Medziročná zmena vlastného imania k 31 .12. 2020 (v tis. eur)
Podnik
VI Δ2020-2019
Výsledok hospodárenia
Dividendy
Precenenie
Vklady spoločníkov
Ostatné
Slovenská elektriz.pren. sústava, a.s.
190 588
59 306
0
1 282
130 000
0
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
84 454
-114 180
0
638
198 000
-4
Slov.plynárenský priemysel, a.s.
78 776
259 080
-250 000
69 649
0
47
MH Manažment, a.s.
75 623
-601
0
41 094
20 000
15 130
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
54 497
33 970
0
-2 208
22 876
-141
Slov. záručná a rozvojová banka, a.s.
49 976
484
0
-508
50 000
0
Bratislavská teplárenská, a.s.
20 539
2 477
0
0
20 000
-1 938
Západoslovenská energetika, a.s.
15 908
89 816
-74 135
-164
0
391
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
10 816
10 590
0
226
0
0
Transpetrol, a.s.
6 762
6 966
0
0
0
-204
30 Superdividendy sú všeobecne definované podľa metodiky národných účtov ESA2010 ako dividendy presahujúce poslednú, respektíve nedávnu úroveň dividend a ziskov. Superdividendy tak indikujú rýchlejší úbytok vlastného imania podnikov.
31 V prípade vkladov štátu sú tieto realizované prostredníctvom peňažných prostriedkov (najčastejšie použitím štátnych finančných aktív) alebo nepeňažným vkladom (napr. dlhodobým hmotným majetkom štátu).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
46
Podnik
VI Δ2020-2019
Výsledok hospodárenia
Dividendy
Precenenie
Vklady spoločníkov
Ostatné
Tepláreň Košice, a.s.
5 829
6 166
-337
0
0
0
Tipos, národná loter. spoločnosť, a.s.
5 715
9 632
-3 300
0
0
-617
UN – Nemocnica svätého Michala, a.s.
5 571
-4 429
0
0
10 000
0
Slovenský vodohospod. podnik, š.p.
4 247
2 599
0
0
1 648
0
Slovensko IT, a.s.
2 680
-1 320
0
0
4 000
0
Východ. ústav srdc. a ciev. chorôb, a.s.
1 203
1 203
0
0
0
0
MH Invest, s.r.o.
-1 894
-1 894
0
0
0
0
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.
-2 024
4 382
-2 173
-842
0
-3 391
Slovenská konsolidačná, a.s.
-2 572
713
-3 284
0
0
-1
Arriva Nitra, a.s.
-2 794
-2 794
0
0
0
0
Letisko Košice – Airport Košice, a.s.
-3 312
-925
-2 290
0
0
-97
Agrokomplex–výstavníctvo Nitra, a.s.
-4 124
-4 124
0
0
0
0
MH Invest II, s.r.o.
-4 926
-4 927
0
0
0
1
Hydromeliorácie, š.p.
-5 060
-5 059
0
0
0
-1
Letové prevádzkové služby, š.p.
-5 702
-18 302
0
0
13 200
-600
Letecké opravovne Trenčín, a.s.
-6 979
-6 979
0
0
0
0
Letisko M.R.Štef. – Air.BA,a.s.(BTS)
-14 016
-14 016
0
0
0
0
Železnice Slovenskej republiky
-14 055
-15 176
0
525
596
0
Vých.energetika Holding, a.s.
-17 228
49 451
-66 711
32
0
0
Slovenská pošta, a.s.
-17 430
-15 997
0
-1 433
0
0
ŽS Cargo Slovakia, a.s.
-32 224
-32 224
0
0
0
0
Slovenské elektrárne, a.s.
-48 596
39 870
0
-88 466
0
0
Stredoslov. energetika Holding, a.s.
-66 928
121 707
-188 635
0
0
0
Debitum, a.s.
-109 338
-109 338
0
0
0
0
Zdroj: IÚZ
V nasledujúcom texte uvádzame podrobnejšie hodnotenie medziročnej zmeny vlastného imania vybraných štátnych podnikov a individuálne grafické zobrazenie vývoja ich vlastného imania na trojročnom horizonte 2018 - 2020. Analýza bola vykonaná na základe verejne dostupných údajov z účtovných závierok a výročných správ.
Modrou farbou v grafoch sú označené stavy vlastného imania ku koncu príslušného roka, červenou farbou sa označujú negatívne vplyvy (resp. vplyvy znižujúce hodnotu vlastného imania) a zelenou farbou sa označujú pozitívne vplyvy (resp. vplyvy zvyšujúce stav vlastného imania).
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (ďalej „SEPS“)
Vývoj štruktúry zmien vlastného imania bol počas sledovaného obdobia pomerne stabilný. Výsledok bežného obdobia (zisk) zaisťoval pozitívnu zmenu stavu a výplata dividend negatívnu zmenu stavu vlastného imania. Zdrojom tvorby zisku bol hlavne rozdiel výnosov a nákladov na prenos elektrickej energie, ktorý významne ovplyvňuje vývoj cezhraničného prenosu. Výsledok bežného obdobia (s výnimkou roku 2019) sa využil na výplatu dividend pre akcionára, zisk za rok 2019 bol ponechaný v spoločnosti v plnej výške.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
47
Graf 8
Vlastné imanie SEPS sa v roku 2020 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 190 588 tis. eur vplyvom peňažných príspevkov akcionára do kapitálového fondu tvoreného z príspevkov akcionára vo výške 130 000 tis. eur, dosiahnutého zisku za bežné obdobie vo výške 59 306 tis. eur a vplyvom výslednej pozitívnej zmeny stavu na fondoch z precenenia vo výške 1 282 tis. eur (najmä vplyv aktualizácie rezerv na zamestnanecké požitky).
Čistý zisk klesol oproti predchádzajúcemu roku o 14,4 %, pričom medziročný rast objemu výroby elektrickej energie bol miernejší, iba vo výške 1,1 %. Spotreba elektriny na Slovensku oproti tomu medziročne zaznamenala pokles o 3,5 %. Hlavným zdrojom medziročného poklesu zisku boli nižšie tržby o 3,3 % vplyvom najmä nižších výnosov plynúcich z prístupu do siete (pokles o 4,8 %), zo systémových služieb (o 5,0 %) a zo shippingu. Negatívny vplyv na celoročný výsledok hospodárenia zaznamenali aj odpisy a amortizácie, ktoré medziročne vzrástli o 12,7 % z dôvodu obstarania a zaradenia do používania nového majetku (IT softvér SAP, softvér pre registratúru, Damas Energy a upgrade obchodné systému).
Negatívny vplyv poklesu výnosov bol čiastočne eliminovaný úsporou prevádzkových nákladov (nižšie o 4,0 % najmä z dôvodu nižšieho čerpania nákladov na opravy a udržiavanie a podporné služby).
SEPS sa aj počas roku 2020 venovala nielen posilneniu bezpečnej a spoľahlivej prevádzke prenosovej sústavy, ale zároveň realizovala aj strategické projekty orientované na rozvoj siete. Výška investovaných prostriedkov v roku 2020 dosiahla úroveň 95 mil. eur. Projekty pritom boli zamerané nielen na posilnenie internej prenosovej sústavy Slovenska, ale aj na rozvoj cezhraničného vedenia, keďže výnosy z cezhraničných prenosov elektriny tvoria významný zdroj zisku. Vo vzájomnej spolupráci s maďarskou stranou sa realizovala výstavba cezhraničných slovensko-maďarských vedení 400 kV. Medzinárodná spolupráca prebiehala aj v súvislosti s pokračujúcou implementáciu novej legislatívy – balíčka Čistej energie pre všetkých Európanov32.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej „VšZP“)
Počas sledovaného obdobia bol výsledok hospodárenia bežného obdobia VšZP položkou s najvyšším vplyvom na zmenu stavu vlastného imania. Výsledok hospodárenia ako hlavný zdroj pozitívnej zmeny stavu vlastného imania s rôznou intenzitou v rokoch 2018 (vplyvom hospodárskeho rastu) a 2019. Pričom
32 Predstavuje legislatívu EÚ pre nové nastavenie európskeho trhu s elektrinou v oblasti pripravenosti na riziká, spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a zriadenie Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
48
vygenerovaný zisk počas sledovaného obdobia bol ponechaný VšZP na vysporiadanie strát z minulých období. V roku 2020 sa charakter vplyvu zmenil na negatívny (stratu).
Graf 9
Vlastné imanie VšZP sa v roku 2020 zvýšilo o 84 454 tis. eur vplyvom peňažného vkladu akcionára do základného imania vo výške 198 000 tis. eur. Pozitívny vplyv bol zaznamenaný aj na položke oceňovacích rozdielov z cenných papierov (precenenie akcií kúpeľov k 31.12.2020) vo výške 638 tis. eur. Celkovú medziročnú zmenu stavu vlastného imania negatívne ovplyvnila vygenerovaná strata za bežné obdobie vo výške 114 180 tis. eur.
Výsledok bežného obdobia sa medziročne znížil zo zisku 7 293 tis. eur (rok 2019) na stratu 114 180 tis. eur (rok 2020), najmä vplyvom výsledku zo zdravotného poistenia. Výnosy z prijatého poistného klesali rýchlejšie (o 2,8 %) ako náklady na zdravotnú starostlivosť (o 0,4 %). Pokles výnosov z predpísaného poistného spôsobila zmena štruktúry poistného kmeňa vplyvom COVID-19, ktorý mal za následok pokles počtu ekonomicky aktívnych poistencov (pokles výnosov z predpísaného poistného od ekonomicky aktívnych poistencov o 3,3 %). Celkovo VšZP odhaduje výpadok na výnosoch vplyvom COVID-19 vo výške 94 000 tis. eur. Naopak náklady vyvolané pandémiou dosiahnu pravdepodobne úroveň 83 800 tis. eur. Náklady na zdravotnú starostlivosť zaznamenali medziročne mierny rast (vplyvom rastu nákladov na výkony zariadení ústavnej starostlivosti a sociálnych služieb o 7,3 %), napriek tomu sa vplyvom pandémie presunul veľký objem najmä plánovaných výkonov zdravotnej starostlivosti do nasledujúceho roka 2021. Negatívny trend vývoja zaznamenali aj ostatné prevádzkové náklady, najmä vplyvom odpisu pohľadávok a ostatných nákladov (vplyv vyšších nákladov na právne zastupovanie a súdne trovy). Negatívny vplyv uvedených nákladových položiek čiastočne zmiernili ostatné technické výnosy (rast o 20,5 % vplyvom výnosov z použitia opravných položiek a technických rezerv).
Poistný kmeň VšZP sa v roku 2020 zmenšil – priemerný evidovaný počet poistencov v roku 2020 bol 2 970 704, čo v porovnaní s minulým rokom bolo menej o 162 909 osôb, pričom z uvedeného počtu poistencov bolo 49,3 % mužov a 50,7 % žien. Štruktúra poistného kmeňa v roku 2020 bola nasledovná: 56,2 % poistenci štátu; 35,0 % zamestnanci; 7,6 % samostatne zárobkovo činné osoby; 1,2 % ostatní.
Objem príjmov VšZP, ktorý v roku 2020 dosiahol výšku 3 630 727 tis. eur, sa medziročne zvýšil o 2,4 %. V roku 2020 sa zmenila aj štruktúra príjmov: vzrástol podiel príjmov z poistného od ekonomicky aktívny poistencov o 1,3 %, príjmy z poistného od poistencov štátu klesli o 0,7 % a príjmy z prerozdelenia poistného od iných zdravotných poisťovní a iné príjmy klesli o 0,6 %.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
49
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej „SPP“)
Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala stabilne, výsledok bežného obdobia ako pozitívna zmena stavu a výplata dividend s negatívnym dopadom na stav vlastného imania. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry bolo možné do roku 2019 považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné. Rok 2020 priniesol nezanedbateľný vplyv precenenia na končený stav vlastného imania. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného počas sledovaného obdobia vo forme zisku, sú stabilne výnosy z prijatých dividend od spoločných a pridružených podnikov. Zisk pritom nezostáva ponechaný v skupine SPP, ale je použitý na výplatu dividend pre akcionárov.
Graf 10
Vlastné imanie SPP sa v roku 2020 zvýšilo o 78 776 tis. eur najmä vplyvom dosiahnutého zisku bežného obdobia vo výške 259 080 tis. eur a vplyvom precenenia o 69 649 tis. eur. Výšku pozitívnej medziročnej zmeny stavu vlastného imania negatívne ovplyvnilo vyplatenie dividend vo výške 250 000 tis. eur, z nej superdividenda bola vo výške 82 150 tis. eur a ESA dividenda bola za rok 2020 vykázaná vo výške 167 850 tis. eur.
Zisk bežného obdobia vzrástol o 17,3 % vplyvom medziročného rastu prevádzkového výsledku hospodárenia, ktorý sa zmenil zo straty (-104 141 tis. eur v roku 2019) na zisk (6 596 tis. eur v roku 2020). Zisk z prevádzkovej činnosti bol vygenerovaný najmä vyšším rastom výnosov z predaja zemného plynu a elektrickej energie (rast o 8,2 %) ako nákladov na nákup energií (zvýšenie o 1,5 %).
Zdrojom rastu výnosov z predaja energií boli hlavne výnosy z predaja elektriny, ktoré medziročne vzrástli o 46,6 % (vplyv jednotlivých segmentov bol pritom z dôvodu krízy vyvolanej COVID-19 rozdielny, kým v segmente firemných klientov spotreba klesla, v segmente domácností naopak stúpla). Výnosy z predaja plynu zaznamenali zvýšenie o 1,6 % (vplyv najmä vyššieho objemu predaja v segmente veľkých odberateľov, naopak segment domácnosti vykázal negatívny trend výnosov z predaja z dôvodu rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako jediného akcionára o uplatňovaní rovnakej cenovej politiky v roku 2020 ako v roku 2019 pre dodávky plynu domácnostiam). Náklady na nákup energií počas roka 2020 klesli (o 20,4 %) z dôvodu nižších cien komodít v dôsledku spomaľovania svetovej ekonomicky v súvislosti so šírením COVID-19.
Pozitívny vývoj výnosov umocnil aj vývoj ostatných prevádzkových položiek (pozitívny vplyv použitia rezervy na nevýhodné zmluvy a rozpustenia opravných položiek ku krátkodobým pohľadávkam z dôvodu aktualizácie stavu).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
50
Pozitívny vplyv prevádzkového výsledku čiastočne eliminoval pokles objemu prijatých dividend zo spoločností skupiny SPP (o 21,2 % z dôvodu nižšieho prerozdelenie výsledku z precenenia majetku skupiny SPP, ktorý bol ponechaný v nerozdelenom zisku).
SPP ako dodávateľ energií s tradíciou nezostáva pozadu. Svoju dlhodobú stratégiu doplnil o snahu transformácie spoločnosti nielen na dodávateľa „zelenej energie“, ale zároveň na spoločnosť orientovanú na ochranu životného prostredia. V nahradení uhlia plynom vidí SPP možnosť zníženia emisií skleníkových plynov na Slovensku, preto sa orientuje na podporu projektov výroby elektriny a tepla z plynu a rozšírenie využívania plynu aj v doprave, či už vo forme CNG (stlačený plyn) alebo LNG (skvapalnený plyn) najmä v doprave. Práve v doprave, ako významnom producentovi skleníkových plynov, SPP pripravuje moderné rozvojové projekty strednodobého charakteru v oblasti využitia biometánu.
Rok 2020 bol prvým rokom spôsobenia SPP ako výkupcu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a zároveň si udržal svoju pozíciu významného hráča na poli obchodovania so zelenou energiou.
MH Manažment, a.s. (ďalej „MHM“)
Vývoj štruktúry zmien vlastného imania kopíroval presun úloh a povinností z pôvodného subjektu (Fond národného majetku) na MHM. Spočiatku v súvislosti s prevodom majetku a záväzkov z pôvodného subjektu boli významným prvkom s vplyvom na vývoj zmeny stavu vlastného imania vklady a precenenia (s negatívnym vplyvom).
Graf 11
Vlastné imanie MHM sa v roku 2020 zvýšilo o 75 623 tis. eur predovšetkým vplyvom peňažného vkladu akcionára vo výške 20 000 tis. eur, pozitívneho vplyvu precenenia finančných investícii (precenenie cenných papierov) vo výške 41 094 tis. eur a pozitívneho vplyvu zúčtovania opravy chyby minulého účtovného obdobia vo výške 15 130 tis. eur (účtovanie o zániku povinnosti MHM vyplatiť dlhopisy, ktorý zanikol ešte k 1. 1. 2017). Pozitívne zmeny uvedených položiek vlastného imania čiastočne eliminoval výsledok bežného obdobia generovaný vo forme straty vo výške 601 tis. eur.
Výsledok bežného obdobia sa zvýšil o 93,9 % strata za rok 2019 vo výške 9 848 tis. eur sa zmiernila na úroveň 601 tis. eur za rok 2020. Hlavný vplyv na medziročné zmiernenie straty mal pokles negatívneho vplyvu zaznamenaný na položke ostatných nákladov na finančnú činnosť (pokles nákladov o 99,2 % v dôsledku absencie nákladov na zrušenie emisie cenných papierov z dôvodu zrušenia registrov emitentov - zánik bez právneho nástupcu Podpolianske strojárne Detva, a.s. a Kovomont, a.s. Šahy – zúčtovaných v minulom roku).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
51
Národná diaľničná spoločnosť (ďalej „NDS“)
Zdrojom zmien vlastného imania bol počas sledovaného obdobia výsledok bežného obdobia vo forme zisku a teda s pozitívnym vplyvom na stav vlastného imania. Hlavným zdrojov generovania zisku počas sledovaného obdobia boli stabilne výnosy z predaja diaľničných známok a elektronického mýta. Významným prvkom s vplyvom na vývoj zmeny stavu vlastného imania bol v roku 2020 vklad akcionára do základného imania spoločnosti. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, možno považovať za nevýznamné.
Graf 12
Vlastné imanie NDS sa v roku 2020 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 54 497 tis. eur najmä vplyvom dosiahnutého čistého zisku vo výške 33 970 tis. eur a vplyvom nepeňažného vkladu akcionára do imania vo výške 22 876 tis. eur.
Medziročne čistý zisk vzrástol 2,4 násobne. Rast bol spôsobený najmä zvýšením výnosov z dotácii (o 39,5 %) a úsporou nákladov na spotrebovaný materiál a služby (o 37,0 %). Výnosy z prijatých dotácii boli vyššie z dôvodu prijatia kompenzácie negatívneho vplyvu COVID-19 na výnosy NDS (kompenzácia poklesu výnosov zo spoplatnenia). Úspora nákladov na spotrebovaný materiál a služby bola výsledkom úspory čerpania nákladov najmä na položke opravy a udržiavanie, ktorá medziročne klesla o 49,3 % (vplyvom opatrení proti šíreniu COVID-19).
Pozitívny vplyv prijatej kompenzácie a úspor nákladov bol čiastočne eliminovaný medziročným poklesom tržieb z elektronického mýta a z predaja diaľničných známok. Medziročný pokles tržieb z elektronického mýta bol vo výške 5,1 % (vplyv pandémie COVID-19). Na vybranom mýte sa podieľali diaľnice 67,3 % podielom a cesty 1. triedy 32,7 % podielom. Výnosy z predaja diaľničných známok klesli o 17,9 % (v dôsledku protipandemických opatrení Slovenska ako aj ostatných krajín, ktoré znížili mobilitu obyvateľstva), príjem z predaja ročných známok a 365-dňových známok predstavoval 73,6 % z celkového príjmu za diaľničné známky (percentuálny podiel jednotlivých druhov pritom bol 54:46), pričom najviac sa predalo v ks 10 dňových diaľničných známok, a to 50,5 % z celkového objemu predaja.
NDS počas roka 2020 investovala do rozvoja siete diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku prostriedky vo výške takmer 428 mil. eur. Výdavky na projektovú prípravu pritom tvorili 12,0 %, stavebné práce 81,7 % a ostatné výdavky 6,3 %. V priebehu roka 2020 bolo stavieb vo výstavbe (úseky diaľnic a rýchlostných ciest) v celkovej dĺžke 80,2 km a do fázy realizácie so začiatkom v roku 2021 bolo dopracovaných projektov výstavby s celkovou dĺžkou 32,4 km.
S platnosťou od 3.3.2020 bolo do Obchodného registra zapísané zvýšenie základného imania NDS na základe zápisnice z 26.11.2019 o 13 884 tis. eur (výsledok znižujúcej transakcie vo výške 8 993 tis. eur –
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
52
vysporiadanie vzťahov s akcionárom a zvyšujúcej transakcie vo výške 22 876 tis. eur – nepeňažný vklad do spoločnosti).
Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (ďalej „SSEH“)
Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala stabilne, výsledok bežného obdobia ako pozitívna zmena stavu a výplata dividend ako negatívna zmena stavu vlastného imania. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry bolo možné považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného do roku 2018, boli výnosy z dodávky energií. Zisk pritom nezostával ponechaný v skupine SSE, ale bol použitý na výplatu dividend pre akcionárov. Rok 2019 bol pre spoločnosť SSEH, ale aj pre celú skupinu SSE prelomovým. S platnosťou od 1.1.2019 bola zrealizovaná reorganizácia skupiny s cieľom vytvoriť holdingové zoskupenie. Spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. zmenila obchodný názov na Stredoslovenská energetika Holding, a.s. a spoločnosť SSE – Obchod, a.s. sa premenovala na Stredoslovenská energetika, a.s. S reorganizáciou boli spojené aj presuny činností, majetku a záväzkov medzi spoločnosťami v rámci skupiny.
Graf 13
Vlastné imanie SSEH sa v roku 2020 znížilo o 66 928 tis. eur vplyvom výplaty dividend vo výške 188 635 tis. eur (dividenda pripadajúca na vlastnícky podiel štátu bola vo výške 96 204 tis. eur, z toho superdividenda vo výške 75 106 tis. eur). Negatívny vplyv vyplatenej dividendy čiastočne eliminoval vygenerovaný výsledok za bežné obdobie vo forme zisku vo výške 121 707 tis. eur.
Čistý zisk medziročne klesol o 45,0 % vplyvom absentujúcich výnosov z vkladu časti SSEH do dcérskych spoločností SSE a SSE – MVE (vo výške 38 738 tis. eur), zároveň výnosy a náklady na dodávky energií sa presunuli na dcérske spoločnosti, ktoré boli vykázané v roku 2019. Činnosti spojené s dodávkou energií, podpornou činnosťou a realizáciou projektov energetickej efektívnosti sa presunuli vkladom podniku do spoločnosti SSE, a.s. a činnosti spojené s vodnými elektrárňami sa vkladom presunuli do spoločnosti SSE – MVE, s.r.o. Predmetom vkladu boli aj zamestnanci, majetok a záväzky súvisiace s príslušnými činnosťami. Vplyvom reorganizácie sa tak presunuli nielen náklady a výnosy priamo súvisiace s postúpenými činnosťami, ale aj náklady na samotné prevádzkovanie týchto činností.
Výnosy z dividend ako nový ťažiskový zdroj zisku SSEH zaznamenali medziročný pokles o 33,9 % z dôvodu nižších dividend prijatých od spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s., medziročný pokles o 35,3 % (spoločnosť Stredoslovenská distribučná, a.s. dividendy v rokoch 2017 a 2018 nevyplácala na základe rozhodnutia akcionára o ponechaní zisku v imaní, v priebehu roka 2019 akcionár rozhodol o vyplatení dividend aj zo ziskov minulých období, počas roku 2020 vyplatila dividendu na úrovni výsledku za bežné obdobie).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
53
Debitum, a.s. (ďalej „Spoločnosť“)
Hospodárenie Spoločnosti v rokoch 2018 až 2020 bolo výrazne ovplyvnené realizovaním Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorá bola schválená vládou dňa 13.9.201733.
Graf 14
Vlastné imanie Spoločnosti sa v roku 2020 znížilo o 109 338 tis. eur vplyvom výsledku hospodárenia za bežné obdobie v podobe straty vo výške 109 338 tis. eur (vplyv odpisu získaných pohľadávok na sociálnom poistení z dôvodu odpustenia).
3.2.3.Vlastné imanie Národnej banky Slovenska
Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala stabilne, výsledok bežného obdobia ako pozitívna zmena stavu, ako aj vplyv precenenia s pozitívnym dopadom na zmenu stavu vlastného imania. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného počas sledovaného obdobia vo forme zisku, je stabilne zisk z finančných operácií. Vývoj zisku z finančných operácií závisí podobne ako veľkosť vplyvu precenenia, od vývoja podmienok v domácej ako aj globálnej ekonomike. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry možno považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné.
33 Uznesenie vlády č. 425/2017
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
54
Graf 15
Vlastné imanie NBS sa v roku 2020 zvýšilo o 437 859 tis. eur vplyvom zisku bežného obdobia vo výške 26 043 tis. eur, ktorého pozitívny vplyv ešte viac umocnilo zvýšenie stavu účtov precenenia o 411 816 tis. eur.
Zisk bežného obdobia sa znížil o 87,7 % najmä vplyvom tvorby rezervy na finančné riziká vo výške 140 000 tis. eur a poklesom zisku z finančných operácii o 9,0 %. Zvýšenie stavu rezervy na finančné riziká bolo dôsledkom rastu rizika z menovopolitických operácií ako reakcia na nestabilitu a rast rizika na finančných trhov spôsobený COVID-19. Negatívny vývoj zisku z finančných operácii ovplyvnili najmä poklesu zisku z výkonu menovej politiky (pokles o 42,7 %), pokles ktorého spôsobil najmä pokles výnosu z podielu NBS na menovom príjme Eurosystému (ako prejav zavedenia núdzových pandemických nástrojov a neštandardných opatrení s cieľom znížiť vplyvy pandémie). Negatívny vplyv uvedených položiek čiastočne zmiernil medziročný 2-násobný rast zisku zo správy investičných rezerv, ktorý bol spôsobený nižšími nákladmi na úverové obchody (pokles úrokových sadzieb v USD a GBP) a výsledok z operácií s klientmi o 28,2 % (prijaté úroky zo zostatkov účtov klientov netvoriacich povinné minimálne rezervy).
Rast nákladov bol zaznamenaný na položke nákladov na emisiu bankoviek a mincí o 91,5 % (vplyv vyššie množstva vyrobených eurobankoviek o 34,2 mil. ks a vyrazených obehových mincí o 61,1 mil. ks).
K tvorbe konečnej úrovne zisku prispelo aj medziročné zvýšenie nákladov na prevádzku (o 6,4 % z dôvodu rastu osobných nákladov – zvýšenie počtu zamestnancov) a pokles prevádzkových (o 91,0 %) a ostatných výnosov (32,6 %) vplyvom rozhodnutia NBS o odpustení ročných príspevkov na druhý polrok 2020 dohliadaným subjektom finančného trhu ako príspevok na zmiernenie dopadov COVID-19 na finančný sektor.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
55
3.2.4. Vývoj stavu vlastného imania podnikov štátnej správy za 10 rokov
Nasledujúci graf prezentuje prírastky a úbytky na celkovom objeme vlastného imania podnikov štátnej správy (prepočítanom na majetkový podiel štátu v mil. eur) za posledných 10 rokov. Bližšie vysvetlenie medziročnej zmeny s výškou nad 100 mil. eur vysvetľuje nasledujúca tabuľka s detailom na podniky štátnej správy s rozhodujúcim vplyvom na výške medziročnej zmeny.
Graf 16
Tab. 17 - Detail medziročných zmien s výškou nad 100 mil. eur
Rok zmeny
Výška zmeny v mil. €
Detail v €
Podnik
Ťažiskový vplyv
290
SEPS
Zisk bežného obdobia (42 mil. eur), precenenie majetku podľa IAS 16 cez VI (266 mil. eur) a vyplatenie dividend (17 mil. eur).
240
SPP
Zisk za bežné obdobie (747 mil. eur), fondov z precenenia (273 mil. eur) a vyplatenie dividend (550 mil. eur z toho pre štát 281 mil. eur; superdividenda 55 mil. eur).
185
NDS
Zisk bežného obdobia (38 mil. eur), vklad akcionára do imania spoločnosti (142 mil. eur).
150
ŽSR
Strata bežného obdobia (32 mil. eur), vysporiadanie straty minulých období zriaďovateľom (177 mil. eur).
2011
986
148
SE
Zisk bežného obdobia a aktualizácie stavu rezerv.
-306
ZSE
Zisk bežného obdobia (98 mil. eur) a vyplatenie mimoriadnych dividend (697 mil. eur).
-59
SPP
Zisk bežného obdobia (268 mil. eur) a vyplatenie dividend (365 mil. eur z toho pre štát 186 mil. eur; superdividenda 1 mil. eur).
2013
-171
191
SE
Zisk bežného obdobia a aktualizácie stavu rezerv na vyraďovanie a likvidáciu jadrových elektrární.
248
NDS
Peňažný vklad akcionára do imania (220 mil. eur - iniciovala realizácia úloh v rámci príprav PPP projektu vo verejnom záujme úsekov diaľnic D4 a rýchlostnej cesty R7) a zisk za bežné obdobie (28 mil. eur).
152
SPP
Zisk bežného obdobia (463 mil. eur) a vyplatenie dividendy (315 mil. eur z toho superdividenda 14 mil. eur).
133
MHM
Kapitálový fond (417 mil. eur), precenenie (-83 mil. eur), straty minulých období (181 mil. eur) a strata za bežné obdobie (19 mil. eur) - transformácia Fondu národného majetku na akciovú spoločnosť.
2016
384
-193
VšZP
Strata za bežné obdobie (112 mil. eur) a 78 mil. eur (doúčtovanie technických rezerv minulých období).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
56
Rok zmeny
Výška zmeny v mil. €
Detail v €
Podnik
Ťažiskový vplyv
81
MHM
Zisku bežného obdobia (79 mil. eur - zrušenie rezerv z dôvodu pominutia dôvodu existencie - 64,1% voči Slovenským elektrárňam, a.s.).
49
NDS
Zisk bežného obdobia (29 mil. eur) a peňažný vklad akcionára do imania (20 mil. eur).
35
VšZP
Zisk bežného obdobia (36 mil. eur - vplyv ozdravného plánu finančnej stability VšZP).
31
MHI
Zreálnenia ceny pozemkov pod strategický park (precenenie vo výške 119 mil. eur) a strata za bežné obdobie (88 mil. eur).
27
MHI2
Vklad akcionára do imania spoločnosti (28 mil. eur).
2017
115
-117
SPP
Zisk za bežné obdobie (319 mil. eur) a vyplatenie dividend (435 mil. eur z toho superdividenda 227 mil. eur).
192
Slov.elektrárne, a.s.
Precenenia dlhodobého hmotného majetku.
108
SSEH
Zisk bežného obdobia (221 mil. eur) výsledok reorganizácie skupiny (vplyv z výnosov z prijatých dividend; SSE distribučná vyplácala zisky aj minulých rokov).
72
DEBITUM
Peňažný vklad do fondov spoločnosti (109 mil. eur).
25
MHM
Zúčtovanie zmeny metodiky tvorby rezerv do výsledku minulých období (30 mil. eur).
2019
239
-182
SPP
Zisk bežného obdobia (221 mil. eur) a vyplatenie dividend (377 mil. eur z toho superdividenda vo výške 209 mil. eur).
191
SEPS
Peňažný vklad akcionára do imania spoločnosti (130 mil. eur) a zisk za bežné obdobie (59 mil. eur).
85
VšZP
Peňažný vklad akcionára do imania vo výške 198 mil. eur zmiernený stratou za bežné účtovné obdobie vo výške 114 mil. eur.
79
SPP
Zisk za bežné obdobie 259 mil. eur a precenenie 70 mil. eur, zmiernené vyplatením dividend vo výške 250 mil. eur (z toho superdividenda vo výške 82 mil. eur).
76
MHM
Vklad akcionára (20 mil. eur), precenenie cenných papierov (41 mil. eur) a zúčtovanie zániku povinnosti vyplatiť dlhopisy
(15 mil. eur).
55
NDS
Vklad akcionára (23 mil. eur) a zisk za bežné obdobie (34 mil. eur).
50
SZRB
Vklad akcionára do imania (50 mil. eur).
-17
Slov.elektrárne, a.s.
Zisk za bežné obdobie a aktualizácia precenenia.
-17
Slovenská pošta, a.s.
Strata za bežné obdobie 16 mil. eur.
-32
ZS Cargo
Strata za bežné účtovné obdobie vo výške 32 mil. eur. (pokles výnosov z medzinárodnej prepravy o 17,4 % - vplyv obmedzení z dôvodu pandémie a pokles prepravy pre hutníctvo).
-34
SSEH
Vyplatenie dividendy - pripadajúca výška na podiel štátu 96 mil. eur z toho superdividenda 75 mil. eur.
2020
316
-109
Debitum
Výsledok hospodárenia za bežné obdobie - strata vo výške 109 mil. eur (odpis získaných pohľadávok na sociálnom poistení z dôvodu odpustenia).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
57
3.2.5.Implicitné záväzky
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti definuje implicitné záväzky ako rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy. Implicitné záväzky vznikajú ako finančné nároky spôsobené budúcim uplatňovaním práv a povinností vyplývajúcim z legislatívy, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy. Z dôvodu ich problematického oceňovania a absencie vykazovania v súvahe subjektov verejnej správy dochádza k ich odhadu pomocou analytického postupu určenia súčasnej hodnoty budúcich záväzkov. Od roku 2020 sa medzi implicitné záväzky zaradila aj projekcia zvýšených platieb do rozpočtu EÚ súvisiacich so splácaním výdavkov z Plánu obnovy.
Revízia úrokových mier navrhnutá pracovnou skupinou pre starnutie populácie (AWG) v roku 2021 spôsobila výrazné zvýšenie implicitných záväzkov v nekonečnom horizonte, aktuálna projekcia preto vyčísľuje implicitné záväzky len do roku 2064. Projekcia výdavkov citlivých na starnutie populácie do roku 2070 vychádzajúca z AWG 2021 reviduje nominálne úrokové miery smerom nadol. Samotná revízia úročenia má veľmi výrazný vplyv na diskontovanie a vyčíslenie súčasnej hodnoty v nekonečnom horizonte. Primárnym záujmom je analyzovať zmeny legislatívy a ich dopad na implicitné záväzky, čo v tomto prípade nie je objektívne možné. Ministerstvo financií v záujme transparentného vysvetlenia medziročnej zmeny záväzkov preto pristúpilo k ich porovnaniu výlučne na konečnom horizonte do roku 2064. Vplyvy na implicitné záväzky s využitím nových projekcií HDP a úrokových mier by boli neintuitívne, ekonomicky len ťažko interpretovateľné a bez relevantných záverov pre vplyv verejných politík.34
Objem celkových implicitných záväzkov ku koncu roka 202035 vzrástol na konečnom horizonte do roku 2064 na úroveň 395 % HDP36. Oproti roku 2019 ide o zhoršenie o 278 p.b. K medziročnému zhoršeniu implicitných záväzkov v roku 2020 prispeli takmer úplne zmeny ovplyvňujúce záväzky zo starnutia populácie, ktoré narástli o 278,3 % HDP. PPP projekty a Národný jadrový fond kumulatívne zlepšili záväzky len o 0,5 % HDP na celom horizonte do roku 2064.
Tab. 18 - Odhad implicitných záväzkov za rok 2020
Hodnota k 31.12.2020
Hodnota k 31.12.2019
2020-2019
% HDP
tis. eur
% HDP
tis. eur
p.b.
tis. eur
Starnutie obyvateľstva
-391,8%
-360 753 476
-113,4%
-106 833 544
-278,3%
-253 919 932
- dôchodkový systém
-222,3%
-204 720 822
-66,0%
-62 171 992
-156,3%
-142 548 830
- zdravotníctvo
-87,8%
-80 885 560
-30,2%
-28 480 587
-57,6%
-52 404 974
- dlhodobá starostlivosť
-61,9%
-57 002 345
-14,3%
-13 419 588
-47,7%
-43 582 757,2
- poistenie v nezamestnanosti
-1,6%
-1 488 417
0,1%
76 226
-1,7%
-1 564 643
- školstvo
-18,1%
-16 656 332
-3,0%
-2 837 603
-15,1%
-13 818 728
PPP projekty
-4,4%
-4 049 520
-3,6%
-3 389 219
-0,8%
-660 301
Vplyv Národného jadrového fondu
5,6%
5 199 045
4,4%
4 144 191
1,2%
1 054 854
Vplyv NGEU
-4,2%
-3 836 738
-
-
-
-
Implicitné záväzky spolu
-394,7%
-363 440 690
-112,6%
-106 078 573
-277,9%
-253 525 379
Zdroj: MF SR
Zvýšenie implicitných záväzkov zo starnutia populácie najvýraznejšie ovplyvnila aktualizácia AWG projekcií vrátane zmeny v diskontovaní (Graf 17), v menšej miere aj legislatíva prijatá v priebehu roku 2020 v rámci dôchodkového systému (Graf 18).37
34 Simulácia implicitných záväzkov v nekonečnom horizonte je súčasťou BOXU 1 v prílohe 5. Implicitné záväzky
Návrhu rozpočtu verejnej správy
na roky 2022 až 2024.
35 Implicitné záväzky za rok 2020 neuvažujú s legislatívnymi opatreniami prijatými v NR SR po 31.12.2020.
36 Uvedené výsledky je zároveň potrebné interpretovať starostlivo. Pri výpočte implicitných záväzkov je potrebné brať do úvahy fakt, že hodnota implicitných záväzkov plynúcich zo starnutia je vyjadrená v súčasnej hodnote a v pomere k aktuálnemu výkonu ekonomiky (% HDP). Pozitívny efekt menovateľa z očakávaného rastu HDP v budúcnosti nie je v hodnote implicitných záväzkov zohľadnený. Zároveň, neistota celkových implicitných záväzkov pramení aj z relatívne vysokej váhy posledného bodu projekcie, ktorý je základom pre odhad záväzkov v nekonečnom horizonte.
37 V porovnaní s predchádzajúcim vyhodnotením implicitných záväzkov pre SVS na rok 2019 došlo k posunu sledovaného horizontu na roky 2020 až 2064.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
58
Z dôvodu spresnenia odhadu hodnoty čistého bohatstva došlo k zahrnutiu vplyvu výsluhových dôchodkov silových zložiek štátu priamo do implicitných záväzkov.38 Výška implicitných záväzkov tak aktuálne zahŕňa všetky položky citlivé na starnutie obyvateľstva pri využití rovnakého prístupu. Na zabránenie duplicitného započítania v čistom bohatstve boli zároveň výsluhové dôchodky silových zložiek vylúčené z vlastného imania súhrnného celku verejnej správy, a to vo výške účtovnej rezervy tvorenej na zamestnanecké požitky vykázanej v súvahe Ministerstva financií SR.
Zmeny v politikách citlivých na starnutie populácie prijaté v roku 2020:
•Zrušenie ústavného ukotvenia dôchodkového stropu:
Parlament koncom roka 2020 zrušil v ústave zakotvený maximálny vek odchodu do dôchodku vo výške 64 rokov s účinnosťou od roku 2023. Nové projekcie odhadovaného vplyvu na implicitné záväzky budú známe po schválení finálnej verzii pripravovanej novely prvého piliera penzijného systému, ktorá je v legislatívnom procese. Novela by mala opäť naviazať vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia.
•Zmena 13. dôchodku:
Vo februári 2020 bola schválená zmena vianočného príspevku na 13. dôchodok. Ten sa mal vyplácať každému dôchodcovi vo výške priemerného dôchodku daného druhu. Konečný návrh predpokladá, že nová dávka sa priznáva maximálne vo výške 300 eur a klesá s výškou dôchodku. Minimálna dávka predstavuje 50 eur. Zmena opatrenia predstavuje pozitívny vplyv na implicitné záväzky do roku 2064 v objeme 11,8 % HDP.
•Zníženie dôchodkového veku pre matky:
So schválením stropu na dôchodkový vek bolo ženám garantované zníženie dôchodkového veku o 6 mesiacov za každé z maximálne troch detí. Nové opatrenie znižuje dôchodkový vek pre matky rovnakým spôsobom už od obdobia schválenia stropu na dôchodkový vek. Opatrenie zvyšuje výdavky na dôchodky na celom horizonte približne o 0,6 % HDP.
Záväzky vyplývajúce z PPP projektov predstavovali ku koncu roka 2020 hodnotu 4,4 % HDP, medziročne vzrástli o 0,8 p.b. HDP. Záväzky sú kvantifikované na základe odhadu platieb štátu za dostupnosť počas ich celej doby trvania koncesie.39
38 Pôvodný odhad výsluhových dôchodkov zahrnutý vo vlastnom imaní vychádzal z aktuárskeho prístupu, ktorý uvažoval len s rezervou na plnenie záväzkov existujúcich dôchodcov a tých, ktorí sú v silových zložkách aktuálne zamestnaní. Zároveň výpočet abstrahoval od príjmov tejto penzijnej schémy. Touto zmenou sa taktiež zabezpečí konzistentné porovnanie implicitných záväzkov v návrhu rozpočtu verejnej správy.
39 Pri projektoch rýchlostnej cesty R1 a novom projekte výstavby väzenského zariadenia do roku 2041 a pri projekte D4/R7 do roku 2050.
Graf 17 Príspevky k zmene implicitných záväzkov zo starnutia populácie v roku 2020 oproti SVS 2019 (konečný horizont; % HDP)
Graf 18 Faktory ovplyvňujúce zmenu implicitných záväzkov z dôchodkového systému (konečný horizont; % HDP)
-113,4
-214,4
-50,0
-13,9
-391,8
SVS 2019 - revidované
AWG 2021 (zmena diskontovania)
Aktualizácia sledovaného horizontu
Aktualizácia HDP na horizonte do 2024
SVS 2020
-1 000,0
- 500,0
0,0
500,0
- 66,0
- 167,5
- 0,6
+11,8
- 222,3
Dôchodkový systém (aktualizovaná SVS 2019)
AWG 2021 (zmena diskontovania)
Zníženie dôchodkového veku pre matky
Zmena 13. dôchodku
Dôchodkový systém (SVS 2020)
- 400,0
- 200,0
0,0
200,0
Zdroj: MF SR
Zdroj: MF SR
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
59
Medziročný nárast implicitných záväzkov o 0,8 p.b. je spôsobený revíziou úrokových sadzieb na horizonte do roku 2050, ktoré sú vstupom pre výpočet súčasnej hodnoty budúcich výdavkov na PPP projekty.
Tab. 19 - Vplyv PPP projektov (v % HDP)
2020
2030
2040
2050
Spolu
Platba za dostupnosť R1*
0,13
0,12
0,11
-
2,7
Platba za dostupnosť D4 a R7
0,00
0,05
0,05
0,02
1,4
Platba za dostupnosť - väznica Rimavská Sobota
0,00
0,02
0,02
-
0,3
Spolu
4,4
* bez započítania DPH za služby; Pozn.: diskontované k roku 2020.
Zdroj: MF SR
Revízia úrokových sadzieb ovplyvnila aj výšku celkových implicitných záväzkov z vyraďovania jadrových zariadení, celkovo s pozitívnym vplyvom vo výške 5,6 % HDP.40 Oproti predošlej správe z roku 2019 došlo k zvýšeniu pozitívneho príspevku NJF o 1,2 p.b., a to z dôvodu aktualizácie úrokových sadzieb použitých na určenie súčasnej hodnoty budúcich záväzkov.41
Tab. 20 - Vplyv Národného jadrového fondu (v % HDP)
2020
2050
2100
2140
Spolu
Vplyv NJF na saldo
-0,12
-0,14
0,03
0,00
-5,6
Pozn.: diskontované k roku 2020
Implicitným záväzkom sú aj platby, ktoré SR odvedie do rozpočtu EÚ formou vyššieho odvodu za zdroje získane z nástroja Next Generation EU. Balíkom sa v nasledujúcich rokoch podporia najmä investície do zelenej a digitálnej transformácie. Finančné prostriedky na zabezpečenie týchto grantov získa priamo EÚ. Dohoda predpokladá, že ich splácanie sa začne najskôr v roku 2028 a bude trvať maximálne do roku 2058. Splácanie istiny a úrokových platieb sa následne prejaví v budúcich príspevkoch členských štátov do rozpočtu EÚ. Slovensko tak za horizontom aktuálneho rozpočtu musí očakávať vyššie odvody, ktoré v súčasnom vyjadrení zvyšujú implicitné záväzky o 4,2 % HDP.
Tab. 21 - Vplyv Plánu obnovy (v % HDP)
2020
2030
2040
2050
2058
Spolu
Vplyv na saldo
0,0
0,1
0,1
0,1
0,0
2,6
- diskontovaná hodnota k roku 2020
0,0
0,2
0,2
0,1
0,1
4,2
Zdroj: MF SR
40 Schéma bola aktualizovaná o nové údaje o príjmoch a nákladoch Národného jadrového fondu z roku 2020.
41 Na základe údajov MH SR a NJF. Implicitný záväzok súvisiaci s Národným jadrovým fondom vyplýva z financovania vyraďovania jadrových zariadení. Veľkosť budúcich nákladov výraznejšie porastie kvôli zvyšujúcim sa nákladom na skladovanie a likvidáciu jadrového odpadu. Avšak v celom horizonte, najmä vďaka kumulujúcemu sa prebytku fondu v prvých dekádach, je vplyv Národného jadrového fondu kladný.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
60
Pre účely zobrazenia časového radu vývoja implicitných záväzkov od roku 2012, boli upravené predchádzajúce roky tak, aby bola zabezpečená konzistencia v použitom prepočte na konečnom horizonte.
Graf 19: Vývoj a štruktúra implicitných záväzkov na konečnom horizonte do roku 2064 (% HDP)
-74,5
-66,0
-49,7
-42,9
-29,0
-30,6
-42,5
-112,6
-394,7
-400
-350
-300
-250
-200
-150
-100
-50
0
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
Dôchodkový systém
Zdravotníctvo
Dlhodobá starostlivosť
Poistenie v nezamestnanosti
Školstvo
PPP projekty
Pozn.: Nárast implicitných záväzkov predovšetkým zo starnutia populácie v roku 2020 oproti 2019 je spôsobený zmenou diskontovania pod vplyvom zníženia nominálnych úrokových mier v projekcii AWG 2021. Len tento efekt vyvolal medziročné zvýšenie záväzkov na konečnom horizonte celkovo o 214,4 p.b. HDP. Pozn.2: V prípade schémy financovania jadrových zariadení ide o celkový horizont do roku 2140.Zdroj: MF SR
3.2.6.Podmienené záväzky
Podmienené záväzky predstavujú položku iných pasív, ktoré za určitých okolností môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu štátu či územnej samosprávy (v závislosti od toho, aký subjekt podmienené záväzky vykazuje). Tieto záväzky nie sú vykazované na súvahových položkách pasív, pretože nie sú splnené podmienky pre ich zaúčtovanie (výška takéhoto ,,neistého“ záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené alebo úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý). Z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne odhadnúť vplyv na verejné financie z pohľadu času a už vôbec nie je možné stotožňovať hodnotu vyčíslených podmienených záväzkov v danom roku s aktuálnou potrebou peňažných prostriedkov na plnenie takýchto ,,možných“ povinností.
Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú podmienené záväzky súčasťouNávrhu rozpočtu verejnej správy (v prílohe č. 4). Informácia v návrhu rozpočtu je smerodajná najmä pre účely hodnotenia dlhodobej udržateľnosti a výpočtu základného scenára zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj transparentné zverejňovanie mimobilančných položiek s potenciálnym vplyvom na verejné financie.
Požiadavku na zverejňovanie podmienených záväzkov obsahuje aj európska legislatíva, a to konkrétne smernica Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členský štátov. Podľa článku 14 ods. 3 tejto smernice členské štáty za všetky subsektory verejnej správy ,,uverejnia príslušné informácie o podmienených záväzkoch s možným veľkým vplyvom na rozpočet verejnej správy vrátane štátnych záruk, problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych korporácií vrátane ich rozsahu“. Podľa tejto smernice sa pravidelne zverejňujú záväzky zo záruk, mimobilančných projektov PPP a nesplácané úvery.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
61
Z uvedeného vyplýva, že aj pri podmienených záväzkoch existuje viacero metodických prístupov a na konkrétne podmienené záväzky je možné nazerať odlišne. V ekonomickej teórii, ale aj v legislatívnej praxi účtovného výkazníctva sa ako ostatné pasíva (širší pojem od podmienených záväzkov) spomínajú najčastejšie pasíva z prebiehajúcich alebo hroziacich súdnych sporov, z poskytnutých záruk, zo všeobecne
záväzných právnych predpisov alebo sú to iné finančné povinnosti ako napríklad z devízových
termínovaných obchodov, z opčných obchodov, zákonná alebo zmluvná povinnosť odobrať určité produkty, napríklad z dodávateľských zmlúv a odberateľských zmlúv, povinnosti z nájomných zmlúv, koncesionárskych a iných zmlúv.
Subjekty verejnej správy majú z podstaty svojej činnosti často špecifické položky nielen na riadnych záväzkoch, ale aj v iných pasívach. Z pohľadu prezentácie údajov v účtovnej závierke často zverejňujú aj informácie, ktoré nemusia predstavovať podmienené záväzky, ale pre účely splnenia si povinnosti poskytnúť užívateľovi účtovnej závierky významné informácie, uvedú ich medzi mimobilančné položky. V súhrnnej výročnej správe pre účely odhadu čistého bohatstva a jeho jednotlivých zložiek sú preto podmienené záväzky chápané podľa účtovnej definície (uvedenej v prvom odseku) a sú predmetom analytického skúmania ich vplyvu na zmenu čistého bohatstva42.
Celkové podmienené záväzky verejného sektora boli k 31.12.2020 vykázané vo výške19 729 488 tis. eur43 (21,4 % HDP roku 2020). Medziročný nárast celkových podmienených záväzkov o 1 186 946 tis. eur bol spôsobený najmä nárastom hodnoty potenciálnej účasti na Európskom mechanizme pre stabilitu (ESM) o 1 039 650 tis. eur z dôvodu, že Slovenskej republike vypršala výnimka na kľúči na určenie príspevkov do ESM k 1.1.2021, ktorá bola udelená na obdobie dvanástich rokov od vstupu do eurozóny pre všetky krajiny, ktoré v čase vzniku ESM mali hodnotu HDP na obyvateľa nižšiu, ako je 75 % priemeru Európskej únie. Slovenská republika preto uhradila 134 150 tis. eur v decembri 2020, čo upravilo kľúč na určenie príspevkov do ESM pre Slovenskú republiku na hodnotu 0,985 %. Navýšenie splatného kapitálu bolo schválené Národnou radou SR dňa 5.11.202044.
V rámci podmienených záväzkov došlo medziročne k viacerým významným úbytkom a prírastkom, ktoré sa vzájomne bilancovali do výslednej zmeny 1 186 946 tis. eur a ich opis je uvedený ďalej v texte.
Tab. 22 - Podmienené záväzky podľa zložiek verejného sektora (v tis. eur)
2018
2019
2020
Δ 2020-2019
Ústredná správa a ostatné subjekty VS
17 203 830
18 488 756
19 661 268
1 172 512
Obce a ich účtovné jednotky
53 212
53 257
67 691
14 434
VÚC a ich účtovné jednotky
677
529
529
0
Spolu
17 257 719
18 542 542
19 729 488
1 186 946
Zdroj: MF SR
Hodnotovo najvýznamnejšiu skupinu tvoria podmienené záväzky vyplývajúce z poskytnutých záruk vyplývajúcich zo stabilizačných mechanizmov (v správe Ministerstva financií SR) a kapitálu splatného na požiadanie v medzinárodných finančných inštitúciách. Najväčší podmienený záväzok ostáva vykázaný pri ESM45 vo výške 6 148 450 tis. eur. Tento finančný mechanizmus je určený na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny vo vážnych finančných problémoch s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny. Základné imanie ESM v sume 704 798 700 tis. eur tvorí 80 548 400 tis. eur vo forme splatených akcií (z toho podiel SR: 659 200 tis. eur) a 624 250 300 tis. eur vo forme akcií splatných na vyzvanie (z toho podiel SR: 5 768 000 tis. eur). Slovenská republika sa ratifikáciou zmluvy, ktorou sa zriaďuje ESM zaviazala, že v prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválenú úroveň absorbovaním strát vzniknutých
42 Na základe internej analýzy metodík a prístupov k podmieneným záväzkom a analýzy konkrétnych prípadov v účtovných závierkach subjektov, ktorú vykonalo Ministerstvo financií SR v roku 2021, sa ako podmienené záväzky nevykazujú napríklad deklarované kapitálové výdavky na obstaranie infraštruktúry, zmeny z aplikácie účtovných štandardov, podsúvahové položky majetku v úschove, majetok v nájme. Ide o položky, ktoré svojou povahou nezvyšujú čisté bohatstvo v danom čase. Napríklad spomenuté investičné výdavky resp. rozpočet kapitálových výdavkov, zazmluvnené kontrakty s dodávateľom sa najprv zhmotnia vo výdavkoch (odliv finančných prostriedkov) a následne v prírastku majetku. Ide teda o zmenu štruktúry majetku, kedy sa finančné prostriedky menia na hmotný či nehmotný majetok. Obdobne majetok v nájme či v úschove nie je vlastníctvom danej organizácie, preto nezvyšuje čisté bohatstvo do momentu zmeny vlastníctva.
43 Vyčíslenie hodnoty je možné len za subjekty, ktoré predložili účtovnú závierku, prípadne bližšie podklady za príslušný rok.
44 Parlamentná tlač 310, hlasovanie č. 74 16. schôdze NR SR
45 Bližšie informácie sú dostupné na oficiálne stránke
www.esm.europa.eu
, ktorá je spoločná aj pre popis nástroja EFSF.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
62
v rámci pomoci členským štátom eurozóny, Správna rada ESM vyzve akcionárov na jeho splatenie jednoduchou väčšinou. Zmena podielov SR na základe poslednej úhrady 134 150 tis. eur podľa účtovnej závierky ESM sa prejaví až v roku 2021.
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF46) je predchodca ESM (tzv. euroval 1). Slovenská republika sa ako členský štát EFSF zaviazala poskytovať záruky za dlhové finančné inštrumenty vydávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú stabilizačnú pomoc. V zmysle zákonač. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa Slovensko musí podieľať na celkovej výške záruk do sumy, ktorá nepresiahne 7 727 570 tis. eur. Zároveň sa musí podieľať na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165 % svojho podielu na zárukách pre každú emisiu. Stav záruk vystavených Slovenskou republikou bol k 31.12.2020 vo výške 2 372 001 tis. eur a medziročne sa znížil o 54 841 tis. eur.
Kapitál splatný na vyzvanie (tzv. ,,call capital“) v medzinárodných finančných inštitúciách je takisto v správe Ministerstva financií SR. Ide o nesplatenú časť podielov na základnom imaní konkrétnych finančných inštitúcií, k splateniu ktorej je nutná výzva pre akcionárov („call“). Keďže nie je isté v akom čase a v akom objeme bude nutné doplniť základné imanie týchto inštitúcií, rozvrhnutý podiel pripadajúci na Slovenskú republiku, ako člena v medzinárodných finančných inštitúciách, sa vykazuje na podsúvahe ako podmienené pasívum. Primárnym cieľom členstva v medzinárodných bankách je vzájomná pomoc v oblasti hospodárskeho rozvoja prostredníctvom koncentrácie kapitálu z národných zdrojov. Samotná Slovenská republika čerpá zvýhodnené úvery od niektorých z týchto bánk, napríklad na rozvoj domácej cestnej infraštruktúry a podporu spoločných programov SR a EÚ (bližšie informácie sú uvedené v prílohe č. 3 Súhrnnej účtovnej závierky).
Tab. 23 - Prehľad najväčších podmienených záväzkov (v tis. eur)
31.12.2018
31.12.2019
31.12.2020
Δ2020-2019
Kapitál na požiadanie a záruky v medz. finančných inštitúciách
8 700 585
8 707 364
9 775 515
1 068 151
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)
5 108 800
5 108 800
6 148 450
1 039 650
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)
2 440 759
2 426 842
2 372 001
-54 841
Európska investičná banka
573 996
573 996
684 231
110 235
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj
403 847
424 485
400 805
-23 680
Európska banka pre obnovu a rozvoj
101 359
101 359
101 359
0
Medzinárodná investičná banka
41 319
41 319
38 364
-2 955
Rozvojová banka rady Európy
16 854
16 854
16 854
0
Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu
10 658
10 658
10 658
0
Mnohostranná agentúra pre investičné záruky
2 993
3 051
2 793
-258
Medzinárodné investičné arbitráže
378 997
139 292
28 692
-110 600
Eurogas Inc. a Belmont Resources Inc.
239 705
0
0
0
Zdravotná poisťovňa Union, a.s.
28 692
28 692
28 692
0
Spoldzielnica Pracy Muszynianka
110 600
110 600
0
-110 600
Ostatné súdne spory
3 009 504
4 245 705
4 092 515
-153 190
Ministerstvo financií SR
1 568 121
1 500 261
1 433 565
-66 696
Ministerstvo vnútra SR
89 463
1 148 977
1 140 340
-8 637
Kancelária národnej rady SR
582 573
615 625
615 625
0
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
453 228
451 089
452 469
1 380
MH Manažment, a.s.
0
227 446
191 563
-35 883
Ministerstvo hospodárstva SR
84 858
88 800
119 155
30 355
Slovenský pozemkový fond
101 900
101 900
79 942
-21 958
Vodohospodárska výstavba, š.p.
77 609
59 856
59 856
0
46 EFSF má vplyv aj na dlh verejnej správy (kapitola 1.2.). Odlišná suma vyplýva z rozdielnej metodiky výpočtu dlhu a podmienených záväzkov, ktorá bola podrobnejšie vysvetľovaná v predchádzajúcich ročníkoch Súhrnnej výročnej správy.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
63
31.12.2018
31.12.2019
31.12.2020
Δ2020-2019
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
51 752
51 751
0
-51 751
Iné (podniky štátnej správy, MF SR)
4 661 417
5 035 279
5 216 262
180 983
Slovenské elektrárne, a.s.
2 758 668
3 087 698
3 177 596
89 898
MH Manažment, a.s.
976 822
976 822
976 822
0
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
544 250
452 442
347 233
-105 209
Záruky MF SR
12 184
9 765
221 195
211 430
Exportno-importná banka Slovenska
131 790
165 981
190 237
24 256
Východoslovenská energetika Holding, a.s.
0
112 200
112 200
0
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
110 525
121 941
89 215
-32 726
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.
0
71 912
71 912
0
Lesy SR, š.p.
49 227
15 818
15 486
-332
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
9 300
1 823
8 682
6 859
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s.
50 193
0
3 792
3 792
MH Invest, s.r.o
18 458
18 877
1 892
-16 985
Slovenská správa ciest
0
0
0
0
Spolu
16 750 503
18 127 640
19 112 984
985 344
Zdroj: Účtovné závierky subjektov a databáza MF SR
Medzinárodné investičné arbitráže vznikajú domnelým porušením bilaterálnych investičných dohôd uzatváraných medzi suverénnymi štátmi. Predmetom sporov je náhrada škody za porušenie dohôd o podpore a ochrane investícií.
Spor s poľskou spoločnosťou Spóldzielnia Pracy Muszynianka z údajného porušenia bilaterálnej
investičnej dohody medzi Poľskom a Slovenskou republikou je predmetom vykazovania aj v roku 2020.Spor iniciovala poľská spoločnosť ešte v roku 2016 a ako dôvod uviedla ústavný zákaz vývozu vody z územia SR, čím mala byť tejto spoločnosti spôsobená domnelá škoda vo výške 75 960 tis. eur.V roku 2017 bola požadovaná čiastka na základe expertného posudku poľskej spoločnosti zvýšená na 202 790 tis. eur. V januári 2018 Slovenská republika podala pred arbitrážny tribunál písomnú obhajobu. Počas roka 2018 boli zo strany Ministerstva financií SR predložené podania v rámci obhajoby, potenciálna škoda spoločnosti bola viackrát znížená až na 110 600 tis. eur zo strany samotnej spoločnosti. Na argumenty vznesené v priebehu pojednávania reagovala SR i žalobca samostatnými podaniami v priebehu mája 2019. V marci 2020 dostal arbitrážny tribunál nóty Slovenska a Poľska k rozhodnutiu v prípade Achmea, na ktoré určil procesný harmonogram na vyjadrenie a to do konca apríla 2020. Dňa 7. 10. 2020 bolo vydané rozhodnutie arbitrážneho tribunálu, ktorý rozhodol, že Slovenská republika nie je povinná platiť žiadnu škodu žalobcovi. Žalobca podľa vedomostí SR nepodal žiadosť o zrušenie rozhodcovského rozsudku vo Švajčiarsku, teda rozhodnutie arbitrážneho tribunálu je možné považovať za konečné.
Pri medzinárodnej arbitráži so Zdravotnou poisťovňou Union, a.s. ide o spor Achmea vs. Slovenská
republika, ktorý sa vedie z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní z roku 2007. V tejto arbitráži, vedenej podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Holandským kráľovstvom, bol v decembri 2012 vydaný rozsudok, ktorým arbitrážny tribunál nariadil SR zaplatiť žalobcovi, holandskej spoločnosti Achmea B.V., odškodnenie vo výške 25 226 tis. eur plus úroky vo výške 3 466 tis. eur. SR napadla tento rozsudok ako aj jurisdikčné rozhodnutie tribunálu pred nemeckými súdmi. Achmea taktiež paralelne požiadala Luxemburský súd o výkon rozhodnutia arbitrážneho tribunálu z decembra 2012 a zablokovanie majetku SR, pričom hodnota sporu určená Medzinárodným tribunálom bola 28 187 tis. eur. Súdny dvor EÚ rozhodol 6. marca 2018 o predbežnej otázke vo veci neaplikovateľnosti arbitrážnej doložky v bilaterálnej investičnej zmluve medzi SR a Holandskom. Konanie o zrušení tohto rozsudku ako aj jurisdikčného rozhodnutia v tomto spore bolo právoplatne ukončené rozhodnutím Najvyššieho spolkového súdu v Nemecku dna 31.10.2018, čím bol arbitrážny rozsudok ako taký zrušený. Achmea sa v konaní pred Luxemburskými súdmi bráni tým, že podala pred nemeckým Ústavným súdom voči rozhodnutiu Najvyššieho spolkového súdu v Nemecku ústavné sťažnosti, o ktorých prípustnosti zatiaľ nebolo rozhodnuté. Luxemburský súd v novembri 2019 rozhodol, že konanie je pozastavené do rozhodnutia nemeckého Ústavného súdu o ústavných sťažnostiach.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
64
Ministerstvo financií SR dostalo v novembri 2020 oznámenie o existencii sporu od americkej spoločnosti Discovery LLC, jediného spoločníka spoločnosti Alpine Oil & Gas, s. r. o. vo veci náhrady škody z dôvodu údajného znemožnenia ťažby ropy a zemného plynu v lokalite východného Slovenska. Ministerstvo financií SR konzultuje so spoločnosťou tvrdený spor a údajný nárok spoločnosti v rámci predarbitrážnej fázy sporu, ktorej výsledkom potenciálne môže byť aj mimosúdne riešenie sporu. Nakoľko potenciálna žalobca existenciu údajnej škody doposiaľ nepodložil relevantnými výpočtami, finančné mimosúdne vyrovnanie v súčasnosti nie je zo strany SR reálne. Vzhľadom k tomu, že sa spor rieši a zatiaľ nie je relevantná informácia k hodnote sporu (nie je doručená žaloba), výška podmieneného záväzku nebola pre účely účtovnej závierky vyčísľovaná.
Tieto hroziace žaloby považuje Ministerstvo financií za bezpredmetné, nakoľko boli podané na základe bilaterálnych investičných dohôd medzi štátmi EÚ, ktorých arbitrážna doložka je v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade Achmea neaplikovateľná a na základe postupu Európskej komisie má dôjsť k ukončeniu všetkých takýchto bilaterálnych investičných dohôd v rámci EÚ.
Z ostatných súdnych sporov vykazuje najvyššiu hodnotu Ministerstvo financií SR, pričom ide najmä
o náhradu škody uplatňovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v ktorých Ministerstvo financií SR zastupuje pred súdom aj iné orgány verejnej moci.
Ministerstvo vnútra SR vykazuje podmienené pasíva zo súdny sporov najmä z titulu náhrady škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci.
Kancelária Národnej rady SR eviduje podmienené záväzky z existujúcich alebo hroziacich súdnych sporov,
z čoho podstatnú časť tvoria žaloby za náhradu škody spôsobenú legislatívnou činnosťouNR SR vrátane troch súdnych sporov o ,,zákaz zisku“ zdravotných poisťovní (spolu 614 080 tis. eur).
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zaznamenalo zvýšenie hodnoty súdnych sporov o 1 380
tis. eur. Najvýznamnejší je spor s fyzickou osobou o náhradu škody vo výške 450 000 tis. eur, ktorá mala byť spôsobená údajnou nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom.
MH Manažment, a.s. vykazuje hodnotu súdnych sporov, na ktoré nie sú vytvorené rezervy resp. riadne
záväzky, vo výške 191 563 tis. eur. Ide o viaceré súdne spory, hodnotovo najväčšie z nich sú vedené s advokátskou kanceláriou JUDr. R.B (71 340 tis. eur) a voči občianskemu združeniu Fond sociálnej podpory (46 681 tis. eur).
Slovenský pozemkový fond vykazuje podmienené záväzky z titulu 3 právnych sporov v úhrnnej výške
79 942 tis. eur, pričom ide o žaloby súkromných spoločností v ktorých si uplatňujú náhradu škody titulom údajne zmarenej investície z dôvodu, že fond vydal pozemky, na ktorých sa mali realizovať investičné projekty. Medziročné zníženie bolo spôsobené prehodnotením jedného súdneho sporu (zníženie pravdepodobnosti rizika v prospech fondu) v žalovanej hodnote 23 183 tis. eur.
Ministerstvo hospodárstva SR eviduje podmienené záväzky zo súdnych sporov vo výške 119 155 tis. eur,
pričom medziročné zvýšenie 30 353 tis. eur bolo spôsobené prehodnotením súdneho sporu so spoločnosťou, ktorá žaluje ministerstvo o náhradu škody pri výkone verejnej moci.
Vodohospodárska výstavba, š. p. eviduje viaceré súdne spory, pričom väčšinu z uvedenej sumy tvorí spor
o náhradu škody z dôvodu údajného porušenia nájomnej zmluvy a spory so Slovenskými elektrárňami o úhradu platieb podľa zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Vodohospodárska výstavba, š.p. vykazuje voči Slovenským elektrárňam aj podmienené aktíva, z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť úhradou platieb Slovenským elektrárňam, a.s. podľa neplatnej zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. V súdnych sporoch sa naďalej pokračuje. Pre účely vyčíslenia čistého bohatstva je nutné znížiť túto hodnotu o podiel, ktorý pripadá na štát z dôvodu vlastníckeho podielu v SE, a.s. (34 %).
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. medziročne vykazuje súdne spory nižšie o 51 752 tis. eur. Išlo
o súdny spor o náhradu škody, ktorá mala vzniknúť dodávateľovi železničnej spoločnosti zo zmlúv o stavbe, skúškach a zmluvách o dielo k prototypu rušňa radu 755. Okresný súd Bratislava III žalobu v celom rozsahu zamietol a rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave. Žalobca podal odvolanie, ale z dôvodu neuhradenia správneho poplatku za dovolanie zo strany žalobcu bolo súdne konanie zastavené.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
65
Z ostatných podmienených záväzkov vykazujú najvyššiu hodnotu Slovenské elektrárne, a. s. Vo svojej
účtovnej závierke vykázali podmienené pasíva (okrem iných) v podobe záložného práva na dlhodobý hmotný majetok a zásoby. Hodnota záložného práva medziročne vzrástla o 261 825 tis. eur. Hodnota podmienených pasív potenciálne prislúchajúca štátu bola prenásobená podielom 34 %, čo tvorí3 177 596 tis. eur.
MH Manažment, a.s. vykazuje možné plnenia z bývalých privatizačných zmlúv, ktoré boli do 31.12.2015
agendou Fondu národného majetku. Predchádzajúci FNM sa zaviazal uhradiť nadobúdateľom privatizovaných spoločností určité straty na majetku, ktoré im môžu v budúcnosti vzniknúť v dôsledku určitých rizík definovaných v privatizačných zmluvách.
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vykazuje podmienené pasíva v podobe finančných derivátov,
používajúcich sa pri kontrahovaní zemného plynu na komoditných burzách.
Poskytnuté záruky Ministerstvom financií SR boli vykázané vo výške 221 195 tis. eur, a medziročne sa
zvýšili o 211 430 tis. eur. Nárast spôsobili vystavené záruky podľa zákonač. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v platnom znení, v prospech finančných inštitúcií (SZRB, Eximbanka a NDF II, a.s.), ktoré poskytli úvery resp. záruky za úvery na podporu podnikateľom v čase pandémie COVID-19. Vzájomné záruky voči subjektom verejnej správy sú predmetom konsolidácie aj na úrovni podmienených záväzkov.
Exportno-importná banka Slovenska vykazuje v iných pasívach vykazuje v iných pasívach hodnotu
poskytnutých záruk 127 113 tis. eur a neodvolateľné úverové prísľuby 63 124 tis. eur. Hodnota záruk vzrástla o 9 676 tis. eur a hodnota úverových prísľubov o 14 580 tis. eur obdobne ako pri Ministerstve financií SR z dôvodu nových nástrojov podľa zákona č. 67/2020 Z. z. za účelom zabezpečenia likvidity podnikateľov v čase pandémie.
Východoslovenská energetika Holding, a.s. vykazuje vystavené záruky voči komerčným bankám v hodnote
220 000 tis. eur, po prepočítaní na vlastnícky podiel štátu je to 112 000 tis. eur. Spoločnosť nepovažuje tieto záruky za rizikové resp. významné, keďže v minulosti existovali úvery poskytnuté skupine VSEH, a.s. a neboli zabezpečené finančnými zárukami a úrokový diferenciál medzi zaručenými a nezaručenými úvermi bol zanedbateľný.
Obdobne Slovenská záručná a rozvojová banka Slovenska, a.s. vykazuje podmienené záväzky z titulu
poskytnutých záruk v hodnote 48 910 tis. eur a úverových prísľubov vo výške 40 305 tis. eur.
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. vykazuje podmienené pasíva z titulu úhrad za odstránenie kalov
a sorbentov ako aj odpady z tzv. mogilniku pochádzajúcich z historickej prevádzky JE V1. Spoločnosť sa zaviazala odstrániť tieto odpady do roku 2020, celková suma za spracovanie týchto odpadov bola fixne stanovená na 71 912 tis. eur.
Lesy Slovenskej republiky, š. p. dlhodobo vykazujú hodnotu majetku, ktorá je právne neusporiadaná (napr.
pozemky a stavby), a ktoré môžu byť predmetom vrátenia pôvodným vlastníkom. Odhadovaná hodnota sa medziročne znížila na 15 486 tis. eur.
Z dôvodu abstrahovania od vzájomných vzťahov v rámci podmienených záväzkov (vzájomné súdne spory, poskytnuté záruky) a vylúčenia duplicitného vplyvu niektorých pasív na čisté bohatstvo je ich hodnota pre účely vyčíslenia čistého bohatstva znížená z hodnoty 19 729 488 tis. eur na hodnotu 19 565 557 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
66
3.2.7.Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva
Pod inými aktívami ako súčasť čistého bohatstva sa k 31.12.2020 vykazovali najmä podsúvahové ocenenie štátnych lesov a pohľadávky po lehote splatnosti v štádiu ich vymáhania. Iné aktíva dosiahli v súhrnnej výške 9 963 577 tis. eur pred vnútornou konsolidáciou.
Od roku 2017 je súčasťou podmienených aktív aj hodnota lesných porastov uvedená v poznámkach účtovnej závierky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorá je pravidelne aktualizovaná znalcom Národného lesníckeho centra. Toto iné aktívum tvorí 40,3 % z doteraz identifikovaných mimobilančných aktív verejnej správy. Druhým najväčším podmieneným aktívom – 36,3 %, sú pohľadávky postúpené z bankových inštitúcií alebo verejných inštitúcií na vymáhanie Slovenskej konsolidačnej, a.s. (3 624 879 tis. eur), ktorá ich na základe príslušnej legislatívy vymáha a uplatňuje si z nich exekučné nároky.
Tab. 24 - Podmienené aktíva podľa zložiek verejného sektora (v tis. eur)
2018
2019
2020
Δ 2020-2019
Ústredná správa a ostatné subjekty
9 229 958
9 417 773
9 916 560
498 787
Obce a ich účtovné jednotky
48 684
41 098
40 081
-1 017
Vyššie územné celky a ich účtovné jednotky
6 893
7 295
6 936
-359
Spolu
9 285 535
9 466 166
9 963 577
497 411
Zdroj: Účtovné závierky subjektov a databáza MF SR
Z podmienených aktív vykazuje najvyššiu hodnotu štátny podnik Lesy SR, š. p. z dôvodu ocenenia lesných
porastov, ktoré podnik obhospodaruje na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktoré boli k 1.1.2010 jednotne ocenené podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty podniku. Hodnota lesných porastov bola od 1.1.2010 evidovaná na podsúvahovom účte, pričom každoročne je táto hodnota aktualizovaná spolu so spresňovaním hodnoty lesných pozemkov vo vlastníctve štátu. Medziročne bola podsúvahová hodnota lesných porastov nižšia o 73 679 tis. eur. Hlavným dôvodom a podkladom na zníženie hodnoty porastov je obnova programu starostlivosti o les po spracovaní veternej kalamity na niektorých odštepných závodoch.
Slovenská konsolidačná, a. s. (SKo, a. s.), ktorá je zo zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu
a o zmene a doplnení niektorých zákonov poverenou osobou pre konsolidáciu pohľadávok verejného sektora vykazuje druhú najväčšiu hodnotu podmienených aktív v hodnote 3 624 879 tis. eur. Medziročný rast nominálnej hodnoty pohľadávok SKo, a.s. je výsledkom novoprijatých pohľadávok na vymáhanie a vymožením resp. odpísaním nedobytných pohľadávok. Časť nominálnej hodnoty pohľadávok SKo, a.s. je pre účely čistého bohatstva eliminovaná, nakoľko je predmetom účtovnej konsolidácie vo verejnej správy, čo zabezpečuje vykázanie pohľadávok len jednou hodnotou.
Zo súdnych sporov a iných právnych úkonov boli významné súdne konania, ktorých účastníkom je Vodohospodárska výstavba, š. p. voči Slovenským elektrárňam, a. s. o bezdôvodné obohatenie. Spor sa
týka platieb, ktoré platila Vodohospodárska výstavba, š. p. elektrárňam od roku 2006 na základe zmlúv na užívanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktoré sú podľa štátneho podniku neplatné.
Medziročná zmena u Ministerstva financií SR znamená zníženie podmienených pasív o 380 928 tis. eur
z dôvodu ukončenie viacerých konkurzných konaní.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
67
Tab. 25 - Prehľad najväčších podmienených aktív (v tis. eur)
31.12.2018
31.12.2019
31.12.2020
Δ2020-2019
Súdne spory a exekučné konania
829 466
839 548
442 422
-397 126
Vodohospodárska výstavba, š. p.
407 787
407 873
408 419
546
MH Manažment, a.s.
31 805
41 686
26 550
-15 136
Ministerstvo financií SR
380 928
380 928
3 910
-377 018
Ministerstvo vnútra SR
4 897
5 019
3 543
-1 476
Finančné riaditeľstvo SR
4 049
4 042
0
-4 042
Iné (štátne podniky)
8 049 333
8 520 184
8 849 304
329 120
Lesy SR, š.p.
4 196 397
4 090 807
4 017 128
-73 679
Pohľadávky v správe SKo, a.s.
3 274 989
3 420 121
3 624 879
204 758
Exportno-importná banka
87 000
276 900
373 493
96 593
Debitum, a.s.
198 278
200 642
323 820
123 178
Slovenský plynárenský priemysel
90 194
140 162
224 093
83 931
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.
115 475
122 835
136 493
13 658
MH Manažment, a.s.
87 000
87 983
87 983
0
Environmentálny fond
0
180 734
61 415
-119 319
Spolu
8 878 799
9 359 732
9 291 726
-68 006
Zdroj: Účtovné závierky subjektov a databáza MF SR
Z ostatných položiek podmienených aktív je ďalej významná hodnota zabezpečenia pohľadávok z poskytnutých úverov a poskytnutých záruk Exportno-importnej banky, a.s. v hodnote 373 493 tis. eur.
Prijaté záruky sú napr. na nehnuteľnosti, cenné papiere a ostatné záruky. Na navýšení objemu mal vplyv predovšetkým nárast prijatých záruk od Ministerstva financií SR o 61 160 tis. eur v súvislosti s úvermi poskytovanými v rámci COVID pomoci pre podnikateľov, nárast zabezpečenia nehnuteľným majetkom približne o 22 949 tis. eur a nárast prijatých záruk od iných subjektov o 6 230 tis. eur.
Spoločnosť Debitum, a. s., vykazuje na podsúvahe pohľadávky na poistnom zo Sociálnej poisťovne.
Nominálna hodnota týchto pohľadávok je pre účely čistého bohatstva eliminovaná, pretože ide o pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam (zväčša subjektom verejnej správy), ktoré zároveň vykazujú záväzky voči spoločnosti a k ich odpusteniu môže dôjsť až po splnení určitých podmienok47.
Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP, a. s.) vykazuje poskytnuté záruky, ktoré vystavili materské
spoločnosti zákazníkov. SPP, a.s. si tak v prípade neplnenia povinností zo strany zákazníkov môže uplatňovať plnenie u ich materských spoločností.
Skupina Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. (SEPS, a. s.) vykázala v konsolidovanej účtovnej
závierke ako podmienené aktíva sumu prijatých bankových záruk vo výške 136 493 tis. eur. Bankové záruky sú uzatvárané v prospech skupiny SEPS, a. s. účastníkmi krátkodobého trhu s elektrickou energiou, ktoré chránia skupinu pred ich prípadnou platobnou neschopnosťou.
MH Manažment, a.s. vykazuje podmienené aktívum zo zmluvy o predaji štátneho podielu v Slovak
Telekom, a.s. Platba vo výške 87 983 tis. eur je uložená a viazaná na účte, pričom vyplatenie týchto prostriedkov závisí od ukončenia Sporu vo veci hlasových služieb a Sporu s Európskou komisiou.
Environmentálny fond eviduje potenciálne plnenie zo záložných zmlúv uzavretých bývalým Recyklačným
fondom, ktorého činnosť prešla na Environmentálny fond v decembri 2017. Recyklačný fond poskytoval subjektom dotácie napríklad na separáciu odpadov (plastov, železa a podobne) na viacročné obdobie a v prípade, že subjekt nesplnil podmienky pre dotáciu, bol povinný vrátiť dotáciu aj so zmluvnou pokutou. Vo výške dotácie a možnej pokuty boli uzatvárané záložné zmluvy a ručiteľské vyhlásenia.
Pre koncept čistého bohatstva musia byť celkové podmienené aktíva verejného sektora upravené o nasledovné položky. Časť vyčíslenej spornej sumy, o ktorú sa súdi Vodohospodárska výstavba, š. p. so Slovenskými elektrárňami, a.s., bola od celkových podmienených aktív odpočítaná (138 862 tis. eur). Táto
47 Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/22174/2
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
68
časť zodpovedá 34 % vlastníckemu podielu štátu v SE, a.s. Z pohľadu verejného sektora ide o vzájomnú konsolidáciu. Odpočítané boli tiež prijaté záruky EXIM Banky (373 493 tis. eur), SEPS, a. s. (136 493 tis. eur) a SPP, a.s. (217 093 tis. eur).V týchto prípadoch, ak by boli záruky realizované, vlastné imanie a čisté bohatstvo by nevzrástlo, pretože príjmy z realizovaných záruk by len nahradili existujúce bilančné aktíva (úvery u EXIM Banky a obchodné pohľadávky u SEPS, a. s. a SPP, a. s.). Tieto podmienené aktíva teda nepredstavujú potenciálny zdroj zvýšenia vlastného imania verejného sektora.
Pri pohľadávkach v správe SKo, a.s. bola upravená výška menovitej hodnoty o pohľadávky, ktoré boli predmetom konsolidačných úprav v rámci ústrednej správy (2 824 271 tis. eur). Prevod splatných pohľadávok, ktoré odovzdávajú resp. odpredávajú organizácie ústrednej správy Slovenskej konsolidačnej, a.s. sa eliminuje a k pohľadávkam sa tvorí opravná položka. Akt prevodu pohľadávok znamená dôvod na zníženie ich účtovnej hodnoty, čo má negatívny vplyv na vlastné imanie a tým aj čisté bohatstvo. Zároveň tieto precenené pohľadávky nemôžu byť v pôvodnej hodnote na strane podmienených aktív. Ďalšou úpravou pre výpočet čistého bohatstva je eliminácia podsúvahovej hodnoty pohľadávok spoločnosti Debitum, a. s. vo výške 323 820 tis. eur a záruky NDF vo výške 143 393 tis. eur za poskytované úvery komerčných bánk v rámci COVID pomoci.
Z dôvodu abstrahovania od vzájomných vzťahov v rámci iných aktív (vzájomné súdne spory, vystavené záruky, pohľadávky) je ich hodnota pre účely vyčíslenia čistého bohatstva znížená z hodnoty 9 963 577 tis. eur na hodnotu 5 806 152 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
69
Zoznam skratiek
COVID-19 – infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2.
DPH – daň z pridanej hodnoty
DPPO – daň z príjmov právnickej osoby
DPFO - daň z príjmov fyzickej osoby
EFSF – Európsky nástroj finančnej stability
EK – Európska komisia
ESM – Európsky mechanizmus pre stabilitu
ESA2010 - Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010
EŠIF – Európske štrukturálne a investičné fondy
EUROSTAT – Štatistický úrad Európskeho spoločenstva
EÚ – Európska únia
FNM SR – Fond národného majetku Slovenskej republiky
GNI – Hrubý národný príjem
HDP – hrubý domáci produkt
IPSAS - Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor
KÚZ – konsolidovaná účtovná závierka
MF SR – Ministerstvo financií Slovenskej republiky
MMF – Medzinárodný menový fond
OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
OP – operačný program
OS – obchodné spoločnosti
OSN – Organizácia spojených národov
PPP – projekt verejno-súkromného partnerstva
PO – príspevkové organizácie
RO – rozpočtové organizácie
SDR – špeciálne práva čerpania, jednotná menová a účtovná jednotka používaná v rámci Medzinárodného menového fondu
SVS – Súhrnná výročná správa SR
SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba
ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky
ŠZÚ – Štátny záverečný účet SR
ÚJ – účtovná jednotka
VÚC – vyššie územné celky
ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti - ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (rozpočtové pravidlá) - zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon o účtovníctve - Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy - zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
zákon o obecnom zriadení - zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
zákon o samosprávnych krajoch - zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov
zákon o Sociálnej poisťovni – zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov
zákon o zdravotných poisťovniach - zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon o audítoroch - zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č.431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
70
Slovník odborných pojmov
1. kapitola: Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA2010
Súhrnná výročná správa SR – súhrnný dokument, ktorý obsahuje údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy a o stave dlhu verejnej správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. októbra bežného roka, súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky, údaje ustanovené osobitným predpisom, ktorým je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ďalšie údaje o hospodárení Slovenskej republiky (§ 29a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).
Štátny záverečný účet SR – správa o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, ktorá obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia verejnej správy za príslušný rozpočtový rok v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. apríla bežného roka, vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky, údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu a ďalšie údaje o plnení rozpočtu verejnej správy. (§ 29 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).
ESA2010 – Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010 je medzinárodne kompatibilný rámec pre systematické a podrobné opísanie národnej ekonomiky, jeho súčastí a jeho vzťahov s ostatnými národnými ekonomikami. Je založený na Systéme národných účtov 2008 (SNÚ 2008). SNÚ bol vypracovaný v súčinnosti štatistických orgánov OSN, EÚ, OECD, MMF a Svetovej banky a predstavuje celosvetový štandard v oblasti uplatňovania národných účtov. ESA2010 sa zaviedla Nariadením Rady (ES) 549/2013 z 21. mája 2013 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve a reálne sa začala uplatňovať od septembra 2014. ESA2010 je revíziou ESA 95. Nové štandardy priniesli v oblasti verejných financií zmeny dôležité pre vykazovanie salda a dlhu verejnej správy. Popis implementácie metodiky ESA2010 a najvýznamnejších metodologických zmien je uvedený v kapitole 1.5. v Súhrnnej výročnej správe SR za rok 2013.
Aprílová notifikácia – Podľa nariadenia Komisie 479/2009 členské štáty vykazujú Komisii (Eurostatu) plánované a aktuálne schodky a dlh sektora verejnej správy dvakrát ročne, prvý krát do 1. apríla bežného roka (roka n) a druhý krát do 1. októbra roka n. Zároveň členské štáty oznámia Eurostatu, ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za vykazovanie postupu pri nadmernom schodku. Do 1. apríla roka n členské štáty oznámia Eurostatu plánovaný schodok verejnej správy za rok n a aktualizovaný odhad ich skutočného schodku verejných financií za rok n – 1 a ich skutočné schodky verejných financií za roky n – 2, n – 3 a n – 4.
Októbrová notifikácia – aktualizácia aprílovej notifikácie, ktorá je nutná vzhľadom na to, že viacero údajov za verejnú správu je dostupných až po termíne aprílovej notifikácie (tie sú nahradené odhadmi). Ani októbrovú notifikáciu však nemožno považovať za zdroj definitívnych údajov za verejnú správu, pretože akruálne výnosy niektorých daňových príjmov (DPPO a DPFO) sú známe za rok n – 1 až na začiatku n + 1. Aj po tomto termíne sú v prípade údajov za verejnú správu (a národné účty vo všeobecnosti) pomerne časté revízie údajov za minulé roky. Revízie sa robia jednak kvôli úpravám či spresneným interpretáciám samotnej metodiky ESA a tiež kvôli tomu, že samotné krajiny (národné štatistické úrady) môžu v minulých údajoch odhaliť nezrovnalosti, ktoré v rámci revízií napravia.
Verejná správa – koncept, ktorý definujú národné účty (ESA2010). Národné účty členia národné hospodárstvo (S.1) na päť inštitucionálnych sektorov: nefinančné korporácie (S.11), finančné korporácie (S.12), verejná správa (S.13), domácnosti (S.14) a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.15). Inštitucionálny sektor tvorí zoskupenie inštitucionálnych jednotiek, ktoré majú podobný charakter a ekonomické správanie (odvetvie produkčnej činnosti). Inštitucionálna jednotka je ekonomická jednotka oprávnená vlastniť výrobky a aktíva, prijímajúca záväzky a zaoberajúca sa ekonomickou činnosťou a transakciami s inými jednotkami vo vlastnom mene. Sektor verejnej správy tvoria inštitucionálne jednotky (subjekty) patriace do verejnej správy.
Verejné financie – alebo financie verejného sektora, je všeobecne zaužívaný výraz v ekonómii označujúci súhrn rozpočtov subjektov pod verejnou kontrolou alebo patriacich do verejného sektora. Verejný sektor môže byť definovaný rôzne v závislosti od cieľov analýzy a kritérií zaradenia subjektov
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
71
do verejného sektora. Ak nie je uvedené inak, verejné financie sa v krajinách EÚ najčastejšie hodnotia na základe údajov národných účtov v metodike ESA2010, ktorá definuje subjekt verejnej správy. V tejto publikácii sú použité tri koncepty hodnotenia verejných financií, ktoré sa od seba líšia rôznym pokrytím subjektov: verejná správa (ESA2010), súhrnný celok verejnej správy a verejný sektor.
Subjekty verejnej správy SR – právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktoré sú zaradené v súlade s metodikou ESA v ústrednej správe, územnej samospráve a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia. (§ 3 ods. 1 zákonao rozpočtových pravidlách verejnej správy)
▪Ústrednú správu tvoria ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Ich počet, organizáciu a pôsobnosť ustanovuje zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy. V ústrednej správe sú zaradené aj ďalšie subjekty (vysoké školy, Rozhlas a televízia Slovenska, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, štátne fondy, Slovenská konsolidačná, a.s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Ústav pamäti národa, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Tlačová agentúra SR, Audiovizuálny fond), ktoré hospodária s väčším či menším objemom verejných prostriedkov a ktorých pôsobnosť upravujú osobitné právne predpisy.
▪Územnú samosprávu predstavujú obce a vyššie územné celky – samosprávne kraje a ďalšie subjekty územnej samosprávy. Obec je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt, samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami a jej základnou úlohou pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.V Slovenskej republike je zriadených osem samosprávnych krajov, ktoré sú právnickými osobami samostatne hospodáriacimi s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; zabezpečujú a chránia práva a záujmy svojich obyvateľov. Základnou legislatívou, ktorá upravuje pôsobnosť samospráv je zákon o obecnom zriadení a zákon o samosprávnych krajoch.
▪Fondy sociálneho zabezpečenia tvoria Sociálna poisťovňa zriadená zákonom o Sociálnej poisťovni a zdravotné poisťovne (v súčasnosti tri, z toho jedna štátna a dve súkromné), ktorých pôsobnosť ustanovuje zákon o zdravotných poisťovniach.
Rozpočet verejnej správy – strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a nasledujúce dva roky a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na príslušný rozpočtový rok a nasledujúce dva roky (§ 4 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).
Štátny rozpočet – základná súčasť rozpočtu verejnej správy, ktorou sa zabezpečuje financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív (§ 6 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).
Superdividenda – metodika ESA, na rozdiel od podnikového účtovníctva, rozoznáva dividendy a superdividendy. Superdividendy sú dividendy, ktoré sú vysoké z pohľadu poslednej (nedávnej) výšky úrovne dividend a ziskov. Logika členenia je tá, že pokiaľ dividendy rozdeľujú príjem z majetku, superdividendy rozdeľujú čisté bohatstvo podniku, keď znižujú vlastné zdroje podniku (vlastné imanie), predstavujú teda výber kapitálu (capital withdrawal). Inak povedané, dividendy prináležia bežnému zisku (operating profit), ktorý pochádza zo štandardných hlavných činností podniku (core business operations) a superdividendy prináležia iným (špeciálnym) výnosom. Na určenie výšky superdividend sa používa tzv. superdividendový test.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
72
2. kapitola: Hospodárenie verejnej správy - požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti
Benchmarková revízia – pravidelná revízia štatistických údajov zo strany členských štátov EÚ na základe legislatívy Európskeho štatistického úradu, manuálu pre deficit a dlh verejnej správy a príručky pre aplikáciu revízie. Za revíziu sa považuje každá zmena štatistickej hodnoty ukazovateľov uložených v príslušných databázach a verejne publikovaných štatistických údajov. Dôvodom revízií, najmä benchmarkových (porovnávajúcich) sú napr. zmeny v legislatíve, úpravy metodických definícií a postupov na základe nových poznatkov a analýz, implementácia nových štatisticko-matematických metód. V rámci benchmarkovej revízie sa vykonáva aj tzv. rutinná revízia, ktorá spočíva najmä v oprave údajov na základe lepšej dostupnosti údajov, oprave vzorcov, revízii číselníkov a klasifikácií.
Bilancia rozpočtu verejnej správy – alebo bilancia príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Bilancia je konsolidovaná, teda sú vylúčené transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. Štruktúra prezentovanej bilancie v tomto dokumente pozostáva z kombinácie klasifikácie kódov ESA2010 a rozpočtovej klasifikácie.
Saldo rozpočtu verejnej správy – môže mať charakter schodku alebo prebytku. Schodok je záporný rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami verejnej správy. Prebytok je kladný rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami verejnej správy. V metodike národných účtov sa saldo verejnej správy nazýva „čisté pôžičky poskytnuté/prijaté“. Ich výška predstavuje sumu, ktorú verejná správa môže poskytnúť alebo prijať ako pôžičku na financovanie svojich nefinančných operácií.
Štrukturálne saldo – saldo rozpočtu verejnej správy upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové a dočasné vplyvy. Referenčná hodnota medziročnej zmeny štrukturálneho salda sa používa na hodnotenie charakteru fiškálnej politiky, či je expanzívna (medziročné zvyšovanie / znižovanie štrukturálneho schodku / prebytku) alebo reštriktívna (medziročné znižovanie / zvyšovanie štrukturálneho schodku / prebytku).
Jednorazové vplyvy – všeobecne definované ako príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo verejnej správy. Úprava salda verejnej správy o takéto vplyvy umožňuje analyticky vhodnejšie posúdenie jeho vývoja v čase.
Dlh verejnej správy hrubý – alebo hrubý maastrichtský dlh verejnej správy, predstavuje konsolidovaný súčet všetkých záväzkov sektora verejnej správy v nominálnej (menovitej) hodnote, ktoré vznikli na základe prijatých vkladov, emitovaných cenných papierov (bez akcií) a prijatých pôžičiek (bez záväzkov z nesplatených úrokov). Súčasťou prijatých pôžičiek sú aj imputované pôžičky, ktoré sa rovnajú hodnote majetku nadobudnutého prostredníctvom finančného lízingu. Dlh je konsolidovaný, teda sú vylúčené všetky záväzky a recipročné pohľadávky jednotiek patriacich do sektora VS. (Príručka vládneho deficitu a dlhu, vydanie 2019)
Dlh verejnej správy čistý – alebo čistý maastrichtský dlh verejnej správy, predstavuje rozdiel medzi hrubým maastrichtským dlhom a súčtom zlata a SDR, hotovosti, cenných papierov v trhovej hodnote (okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote. Čistý dlh vyjadruje schopnosť verejnej správy splatiť svoj maastrichtský dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. (Code of Conduct - Specifications on the implementation of the Stability and Growth Pact and Guidelines on the format and content of Stability and Convergence Programmes)
Európske fiškálne pravidlá – vznikli z potreby dodržiavania fiškálnej disciplíny v rámci Hospodárskej a menovej únie (eurozóny) kvôli zachovaniu stability spoločnej meny euro. Predstavujú súbor pravidiel numerických, procesných ale aj pravidiel transparentnosti o zverejňovaní údajov o hospodárení štátu. Pravidlá sú zakotvené v právnych predpisoch EÚ (Zmluva o fungovaní Európskej únie, nariadenia, smernica) ale ich súčasťou je aj medzinárodná zmluva. Predchodcom fiškálnych pravidiel EÚ boli tzv. maastrichtské kritériá, ktoré stanovili podmienky pre členstvo v eurozóne v podobe referenčnej hodnoty pre deficit (3 % HDP) a dlh verejnej správy (60 % HDP). Kvôli potrebe
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
73
udržiavať fiškálnu disciplínu aj po vstupe do eurozóny bol v roku 1997 schválený Pakt stability a rastu (Stability and Growth Pact – SGP), ktorý obsahuje aj sankcie, ak deficit krajiny prekročí 3% HDP. V dôsledku ekonomickej a finančnej krízy bol SGP v roku 2011 druhý krát revidovaný (prvý krát v roku 2005) a boli prijaté ďalšie štyri nariadenia s cieľom sprísnenia pravidiel fiškálneho dohľadu a rozšírenia dohľadu aj na makroekonomickú oblasť. Tzv. Six-pack priniesol predovšetkým sprísnenie sankcií, keď krajina môže byť penalizovaná za nedodržiavanie fiškálnych pravidiel až do výšky 0,5 % HDP, väčšiu orientáciu na pravidlo verejného dlhu (jeho nedodržiavanie bolo dovtedy prakticky ignorované) a povinnosť konsolidovať verejný rozpočet aj po znížení deficitu pod 3 % HDP tempom znižovania štrukturálneho salda minimálne o 0,5% HDP až po dosiahnutie strednodobého cieľa (medium-term objective – MTO). Medzinárodná zmluva, ktorá bola podpísaná 25 členskými krajinami Európskej únii (všetky s výnimkou Česka a Veľkej Británie) v roku 2012, stanovila povinnosť zaviesť pravidlo o vyrovnanom štrukturálnom salde verejnej správy do národnej legislatívy (tzv. Fiscal compact). Naposledy v roku 2013 boli schválené dve nariadenia, ktoré ďalej sprísňujú a prehlbujú fiškálny dohľad v krajinách eurozóny (tzv. Two-pack). Podľa nich musia krajiny eurozóny napríklad každoročne do 15. októbra predkladať Európskej komisii na posúdenie návrh rozpočtového plánu na nasledujúci rok.
Stratégia riadenia štátneho dlhu – ďalej len stratégia, je strategický dokument, ktorý stanovuje základné rámce a smerovanie politiky riadenia štátneho dlhu. Stratégia formuluje vrcholové kvantitatívne ukazovatele a parametre štátneho dlhu a stanovuje tiež ciele, ktoré by mali prispieť ku kvalitatívnemu zlepšeniu riadenia dlhu. Dokument ďalej popisuje vývoj a štruktúru štátneho dlhu SR, makroekonomické a fiškálne východiská a riziká dlhového portfólia. Od stratégie sú odvodené jednotlivé predpisy upravujúce pravidlá pre riadenie rizík štátneho dlhu, limity pozícií štátu a systém kontroly. Podľa Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je stratégia súčasťou Rozpočtu verejnej správy SR a vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie je súčasťou Súhrnnej výročnej správy SR.
3. kapitola: Čisté bohatstvo
Čisté bohatstvo – súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky a podmienené záväzky, iné aktíva a iné pasíva. (Čl. 2 písm. e) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti)
Vlastné imanie – vlastný zdroj krytia majetku, vyjadruje nárok na majetok podniku po odpočítaní všetkých jeho účtovných dlhov. Vlastné imanie predstavuje v súvahe rozdiel medzi hodnotou majetku (aktív) a hodnotou záväzkov v širšom zmysle. Podľa slovenskej právnej úpravy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vlastné imanie tvorí: základné imanie, kapitálové fondy, fondy zo zisku, oceňovacie rozdiely z precenenia, výsledok hospodárenia minulých rokov a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení.
Verejný sektor – pre potreby súhrnnej správy definovaný ako sektor, za ktorý sa vyčísľuje čisté bohatstvo. Okrem verejnej správy podľa metodiky ESA2010 zahŕňa podniky štátnej správy, podniky územnej samosprávy a NBS.
Podniky verejnej správy – súhrnné pomenovanie používané v tomto dokumente pre podniky štátnej správy a podniky územnej samosprávy, ktoré sú definované legislatívou. Keďže podniky štátnej správy a samosprávy sú definované pre potreby výpočtu čistého bohatstva, do ktorého vchádzajú len podniky s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 %, tento pojem môže byť použitý aj širšie, teda na všetky podniky bez obmedzenia majetkovej účasti štátu.
Podnik štátnej správy – štátny podnik, obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 % jej základného imania a právnická osoba zriadená zákonom, v ktorej má štát kvalifikovanú účasť; kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020
74
držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť (Čl. 2 písm. f) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti).
Podnik územnej samosprávy – obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou územnej samosprávy v minimálnej výške 20 % jej základného imania (Čl. 2 písm. g) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti)
Implicitné záväzky – rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy (Čl. 2 písm. h) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti). Najznámejším príkladom sú starobné dôchodky z priebežného piliera dôchodkového systému.
Podmienené záväzky – iné pasíva účtovnej jednotky, ktorá ich vykazuje v poznámkach ako súčasti individuálnej účtovnej závierky (zákon o účtovníctve). Nejde teda o záväzok, ktorý je vykázaný na súvahových položkách pasív, pretože nie je splnená podmienka na ich zaúčtovanie - výška záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené, úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý. Ako iné pasíva sa vykazuje:
1.možná povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti a ktorej existencia závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky, alebo
2.povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti, ale ktorá sa nevykazuje v súvahe, pretože nie je pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti bude potrebný úbytok ekonomických úžitkov, alebo výška tejto povinnosti sa nedá spoľahlivo oceniť.
PPP projekt – forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry. V rámci PPP projektov sú subjekty verejného sektora partnerom a zákazníkom súkromného sektora, od ktorého nakupujú služby. Súkromný partner v zásade financuje výstavbu a prevádzkuje dielo a ako protihodnota je mu umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za platby od jeho používateľov alebo od verejného partnera. Dôležitou charakteristikou PPP je rozdelenie rizík spojených s výstavbou a prevádzkou diela medzi súkromným a verejným partnerom a dlhodobosť zmluvných vzťahov medzi súkromným a verejným partnerom.
Centrálny konsolidačný systém – systém zberu, spracovania, analyzovania, konsolidovania a prezentovania údajov z účtovníctva od účtovných jednotiek súhrnného celku. Súčasťou Centrálneho konsolidačného systému je spracovanie údajov z finančných výkazov a konsolidačného balíka.